Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/118/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124262836
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6124262836.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu ENBRA SLOVAKIA s.r.o., Jegorovova 5821/35B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 624 189,
právne zastúpenený JUDr. Andrea Stupárová, Novomeského 1266/25, 962 31 Veľká Lúka, IČO: 50 224
620, proti žalovanému Jaroslav Milata, S&S Elektro 70, 956 37 Zlatníky, IČO: 34 481 397, o zaplatenie
18.616,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
22Cb/136/2024-150 zo dňa 19. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/136/2024-150 zo dňa 19. februára 2025 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.616,10 Eur spolu s úrokom z omeškania 12,00 % ročne zo sumy
1.594,50 Eur od 5.12.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 4.341,44 Eur od
12.10.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 1.285,68 Eur od 04.08.2023 do
zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 2.610,00 Eur od 09.09.2023 do zaplatenia, úrok z
omeškania 12,00 % ročne zo sumy 3.773,88 Eur od 08.11.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00

% ročne zo sumy 53,64 Eur od 25.09.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy
1.051,20 Eur od 14.10.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 872,64 Eur od
14.10.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 1.913,76 Eur od 11.11.2023 do
zaplatenia, úrok z omeškania 12,00 % ročne zo sumy 830,93 Eur od 27.11.2023 do zaplatenia, úrok z
omeškania 12,50 % ročne zo sumy 137,21 Eur od 05.01.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania 12,50
% ročne zo sumy 151,22 Eur od 14.01.2024 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
40,- Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokovou vetou žalobcovi proti žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka § 261 ods. 1,
§ 269 ods. 2, § 369 ods.1, 2, § 502 ods. 1, 2.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podanou žalobou sa žalobca voči
žalovanému domáhal zaplatenia 18.616,10 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr. Skutkové

tvrdenia žalobcu o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným neboli žalovaným popreté,
ani žiadnym spôsobom spochybnené. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a
žalovaným vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah na základe zmlúv uzavretých podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, a to Zmluvy o spolupráci a Servisnej zmluvy.4. Žalovaný uznal žalobcom uplatnený nárok. Nespochybnil a nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o
tom, že mu žalobca dodal ním objednaný tovar a faktúry vystavené žalobcom za dodaný tovar žalobcovi

neuhradil. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku, ktorá
mala vzniknúť v rámci vykonávania servisnej činnosti pre žalobcu tvrdiac, že zmluvný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným trvá. Žalovaný svoju obranu v konaní riadne nešpecifikoval, pohľadávku presne
a jednoznačne nevyčíslil. Z obsahu vyjadrení žalovaného vyplýva, že jeho pohľadávka je vo výške
11.279,91 Eur, resp. v celkovej výške 16.829,91 Eur, a to suma 3.822,95 Eur titulom škody na dieloch od

júla 2023, suma 3.096,96 Eur, ktorá má predstavovať škodu na dieloch vo výške bez práce a dopravných
nákladov,suma4.360,-Eur,ktorámumalavzniknúťakopohľadávkanaprácachadopravnýchnákladoch
a na záručných opravách a pohľadávka 11.279,91 Eur na opravách plynových kotlov.

5. Pokiaľ ide o samotný žalovaným tvrdený nárok voči žalobcovi na zaplatenie dlžnej sumy zo servisných
opráv, žalovaný tento nárok uplatňoval ako nárok zo zmluvného záväzku tvrdiac, že zmluvný vzťah

medzi ním a žalobcom naďalej trvá, nakoľko tento nebol doposiaľ zrušený. Žalobca poprel skutkové
tvrdenie žalovaného o trvaní zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Trval na tom, že od 1.7.2022
žalovaný pre žalobcu nevykonával žiadnu službu alebo prácu v zmysle Zmluvy o spolupráci zo dňa
2.7.2021. Poukázal na to, že žalovaný žalobcovi vystavil poslednú faktúru za službu pre žalobcu dňa
1.7.2022 a to faktúru č. 20220029 za obdobie mesiacov január, február, marec, apríl, máj, jún 2022 na

sumu 2.400,- Eur, ktorá bola žalovanému žalobcom uhradená. Táto skutočnosť bola listinným dôkazom
preukázaná. Z listinného dôkazu - záznamu zo stretnutia (mimosúdneho rokovania) vyplýva, že žalobca
umožnil žalovanému uplatniť si voči žalobcovi nároky zo servisu, záručných a pozáručných opráv a
vyzval ho na predloženie dokladov, z ktorých by tieto nároky vyplývali. Žalovaný však také dôkazy
žalobcovi nepredložil.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež uviedol, že žalovaný na preukázanie
ním tvrdených skutočností predložil záručné listy, z ktorých vyplýva, že vykonával servis / opravy kotlov
a tepelných zariadení, nevyplýva z nich však skutočnosť, že by tieto vykonával pre žalobcu, rovnako
z nich nevyplýva ani výška odmeny, a teda nie je nimi možné preukázať výšku žalovaným tvrdenej

pohľadávky. Žalobca v konaní argumentoval, že žalovaný, hoci sa vyjadril, že nepovažuje zmluvný
vzťah so žalobcom za skončený, nepostupoval pri uplatnení tvrdenej pohľadávky v súlade s uzavretými
zmluvami. Ako v prípade Zmluvy o spolupráci tak i v prípade Servisnej zmluvy mali zmluvné strany
upravený spôsob platenia odmeny tak, že žalovaný vystaví žalobcovi faktúru a žalobca túto v lehote
splatnosti uhradí. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že okrem faktúr, ktoré boli žalobcovi

vystavené a žalobcom uhradené pred začatím konania, už nevystavil žalobcovi žiadnu faktúru. Ako
dôvod, prečo nevystavil ďalšie faktúry, žalovaný uviedol, že sa pred tým chcel na ich výške dohodnúť
so žalobcom.

7. Za daného zisteného skutkového stavu, kedy žalovaný nespochybnil, že na úhradu ním tvrdenej

pohľadávky voči žalobcovi nevystavil žalobcovi žiadne faktúry a za situácie, kedy absentuje riadne
skutkové tvrdenie žalovaného v rámci jeho obrany voči žalobou uplatnenej pohľadávke, okresný
súd vykonal dokazovanie len oboznámením listinných dôkazov. Súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie výsluchmi navrhovaných svedkov, jednak z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti
konania, keď najmä v prípade svedkov navrhnutých žalobcom by títo mali preukázať skutočnosti medzi

sporovými stranami nesporné a tiež z dôvodu, že dokazovanie nemá nahradzovať skutkové tvrdenie
sporovej strany, ale dôkazy/dôkazné prostriedky majú byť použité na preukázanie týchto skutkových
tvrdení. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, po vykonanom dokazovaní, súd prvej inštancie
nepovažoval obranu žalovaného za dôvodnú. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal
dôvodnosť žalobou uplatneného nároku čo do existencie i výšky, a to ako v časti istiny, tak i v časti

úrokov z omeškania, keď bolo preukázané, že žalovaný je s plnením svojho záväzku voči žalobcovi v
omeškaní. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu, priznal žalobcovi
nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a podľa zásady pomeru úspechu v konaní priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V podanom
odvolaní žalovaný uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, pretože nebolo
vykonané žiadne dokazovanie ani vypočutie žalovaným navrhnutých svedkov. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní nevychádzal z obsahu e-mailovej komunikácie zo dňa 29.01.2024, v ktorej produktovýmanažér žalobcu uznal pohľadávku žalovaného na náhradné diely použité na záručných opravách
vykonaných pre firmu ENBRA. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
zákonnýaspravodlivý.E-mailzodňa29.01.2024nepredložilžalovanývsúladesozásadoukoncentrácie
konania, žalovaný mal dostatok času na to, aby všetky svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi,
čo sa však doteraz nestalo. Žalobca poukázal na to, že žalovaným doručená e-mailová komunikácia zo

dňa 29.01.2024 spolu s podaním odvolaním je novota v odvolacom konaní. Napriek uvedenému žalobca
v reakcii na predložený e-mail zo dňa 29.01.2024 uviedol, že vznikol pôvodne ako snaha žalobcu riešiť
v tom čase danú situáciu s dlžobou žalovaného, ale len za predpokladu, že ju žalovaný uhradí, čo
v ďalších e-mailoch, ktoré žalobca pripojil k žalobe aj žalovaný sľuboval, a to, že uhradí dlžné faktúry.
I napriek tomu, že reklamácie a náhradné diely predložené žalovaným nespĺňali predpísané podmienky
uznania, žalobca v dobrej viere, s ohľadom na predchádzajú dlhoročnú spoluprácu so žalovaným, sa

pôvodne snažil dohodnúť za predpokladu, že žalovaný svoj dlh uhradí, čo sa však nestalo. Aj po podaní
žaloby žalobca súhlasil so stretnutím so žalovaným, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.08.2024, kedy žalobca
od žalovaného obdržal len podklady, ktoré žalovaný zaslal spolu so svojím posledným vyjadrením súdu
prvejinštancie,kedyžalobcovi,ajnapriekprísľubom,dlhneuhradil.Aniprinajlepšejvôlinemoholžalobca
tieto doklady žalovanému uznať. Faktúra podľa predloženého e-mailu zo dňa 29.01.2024 žalovaným

vystavená nebola, nebola žalobcovi nikdy doručená, a preto ju žalobca logicky neeviduje v účtovníctve.
Žalobca považuje obranu žalovaného za nedôvodnú a akékoľvek prezentované nároky žalovaného
naďalej neuznáva. Žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí. Označená
e-mailová komunikácia bola napísaná pánom A., všetky diely, ktoré na záručné opravy vykonané pre
žalobcu žalovaný realizoval, boli nakúpené od žalobcu z rabatom 30 %, žalobca odrátal z dielov ďalších
10 %, na čo žalovaný reagoval tým, že všetky doklady od záručných opráv má a nechápe, prečo by
žalovanému žalobca mal zaplatiť menej za náhradné diely, ktoré nakúpil žalovaný u žalobcu za cenu,

ktorá bola vyššia ako cena, ktorú chcel žalobca žalovanému zaplatiť alebo si odrátať. Na osobnom
stretnutí dňa 21.08.2024 žalovaný žalobcovi predložil všetky doklady, a to záručné listy a protokoly
podpísané zákazníkmi, ktorí mali namontované zariadenie od žalobcu. Pán A. za žalobcu po vzhliadnutí
dokladov skonštatoval, že sú tam všetky záručné listy k opravám, odpoveď bola, že po zaplatení faktúr
zo strany žalovaného sa žalobca pokúsi záručné opravy vyriešiť k spokojnosti. Následne žalovaný zaslal

pánovi A. video, v ktorom mu oznámil poruchu na tepelnom čerpadle ARGO predané žalobcom a riešené
záručnou opravou viac ako dva roky, uvedenú záručnú opravu mal nahlásiť pán B.. Bolo prisľúbené
pánom B., že na tepelné čerpadlo bude vystavený dobropis, no ani k tejto skutočnosti nedošlo. Žalovaný
tepelné čerpadlo zákazníkovi vymenil na svoje náklady, čím žalovanému vznikla škoda 6.450,-Eur
na záručných opravách, ktoré stále vykonával, pretože žalobca na svoje zariadenia, ktoré dodáva na

slovenský trh dáva záruku päť rokov a posledné zariadenie bolo predané v roku 2023, to znamená, že
päťročné záručné obdobie bude končiť v roku 2028. Dlh na záručných opravách je k dnešnému dňu
14.500,-Eur. Na všetky záručné opravy má žalovaný doklady, z ktorých súd prvej inštancie nevychádzal
pri rozhodovaní vo veci.

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že argumentácia žalovaného sa opakuje tak,
ako ju prednášal v konaní pred súdom prvej inštancie, na ktorú žalobca patrične reagoval a s ktorou
sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Žalovaný v konaní nepredložil relevantné
dôkazy, z ktorých by mali vyplývať jeho skutkové tvrdenia. Doklady predložené žalovaným nemôže
žalobca uznať, pretože zoznam dielov obsahuje len samotné diely bez ďalších potrebných podkladov

pre evidenciu reklamácií, pričom žalobca zároveň v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na
to, že zoznam dielov za rok 2022 je úplne nečitateľný, cena za prácu za žalovaným uvádzané roky je
úplne mimo platného cenníka a doprava nie je nikde uvádzaná. Žalovaný požaduje sumu, ktorú neustále
mení, podľa neho dlh na záruke uvádzaný v jeho poslednom vyjadrení zo dňa 15.06.2025 je viac ako
14.500,-Eur, ktorú sumu žalobca nevie ako a podľa čoho žalovaný vypočítal. V predložených dokladoch

chýbajú servisné prehliadky, chýbajú vadné diely, resp. sa nezhoduje typ alebo počet vrátených
dielov. Pôvodné úsilie žalobcu dodatočne sprocesovať reklamácie a započítať ich žalovanému, pokiaľ
by žalovaný predložil relevantné doklady obsahujúce požadované údaje, ktoré by preukazovali ním
tvrdené skutočnosti, naráža na pocit účelovej snahy žalovaného navýšiť sumu, ktorú si chce v rozporeso zákonnými podmienkami započítať bez popredných účtovných dokladov, podkladov a evidencie.
Žalobca je toho názoru, že keďže už dlhšiu dobu so žalovaným nespolupracuje, má za to, že opravy
zo strany žalovaného sú riešené dielmi odoberanými priamo od výrobcu a následne bezdôvodne

nárokované u žalobcu. Žalovaný v odvolacom konaní uvádza nové skutkové tvrdenia, napr. k tepelnému
čerpadlu ARGO. Reklamáciu tepelného čerpadla AGRO si žalovaný v rámci tohto súdneho konania
ani neuplatňuje, iba ju spomína, pričom opäť nebola zo strany žalovaného doručená žiadna oficiálna
relevantná dokumentácia.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmiazistenýmskutkovýmstavomsúdomprvejinštancie(§379,§380ods.1,§383CSP),prejednal
odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

13. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

14. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

15. Vzhľadom na stručný obsah podaného odvolania žalovaným, považuje odvolací súd za potrebné
poukázať na to, že účelom odvolacieho konania nie je, aby odvolací súd opakovane vyhodnocoval
tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom odvolacieho

konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolaciemu súdu zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť, ale ani právo odvolaciu argumentáciu žalovaného
dotvárať a vyvodzovať si, prečo by tie ktoré zistenia a závery súdu prvej inštancie mali byť nesprávne,
ale zodpovednosť za odvolaciu argumentáciu a jej obsahové vymedzenie mal žalovaný ako odvolateľ,
a preto odvolací súd vyhodnocoval len tie odvolacie tvrdenia a argumenty žalovaného, ktoré sa týkali

konkrétnych zistení a záverov súdu prvej inštancie, a teda ktorými žalovaný v konkrétnosti namietal
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dokazovanie
výsluchom svedkov. Žalovaný odvolaciu námietku bližšie nekonkretizoval.

17. Odvolací súd po preštudovaní obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia a obsahu predloženého
súdneho spisu sumarizuje, že súd prvej inštancie v bode 69. napadnutého rozsudku uviedol, že
nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktoré navrhol žalovaný z dôvodu, že dokazovanie nemá
nahrádzať skutkové tvrdenia sporovej strany, ale dôkazy majú preukazovať skutkové tvrdenia uvádzané

stranou sporu v konaní.

18. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného poukazuje odvolací súd na zásadu, ktorou je
ovládané civilné sporové konanie, a to, že pri vykonávaní dokazovania a hodnotení dôkazov musí
každá strana sporu uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, v zmysle ktorej, kto tvrdí,

ten dokazuje. Strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za
základ svojho rozhodnutia. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a svoje tvrdenia
preukazovať dôkazmi, ako aj obsah tejto jej povinnosti, sa odvíja od hmotného práva. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 150 CSP, ktoré zakotvuje jednu zo základných
procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia

spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, to je
uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu a prejaví sa v meritórnom rozhodnutí
veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípovcivilného procesu. V sporovom konaní je totiž súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, keďže
sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní v zásade zodpovedá
tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili a v zásade nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Platí,

že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej
úspech v spore. Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku, alebo zánik
jeho povinnosti. Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia
boli obsiahnuté, ak ide o žalobcu, tak v žalobe a vo vyjadrení žalobcu podľa § 167 ods. 3 CSP, ak ide o
žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k žalobe podľa § 167 ods. 2 CSP a vo vyjadrení žalovaného

podľa § 167 ods. 4 CSP. Skutkové tvrdenia predložené neskôr, napríklad vo forme ústnych prednesov
na pojednávaní, je potrebné ospravedlniť tým, že ich strana sporu nemohla predložiť už skôr (napr. keď
novým skutkovým tvrdením sa reaguje na skutočnosť, ktorá vyšla najavo až z dôkazu vykonaného na
pojednávaní), inak na ne súd nemusí prihliadnuť (§ 153 CSP).

19. Sumarizujúc skutkové tvrdenia žalovaného, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný

dôvod a výšku svojej pohľadávky voči žalobcovi riadne nekonkretizoval a pri uplatnení nároku voči
žalobcovi nepostupoval v zmysle zmluvných dojednaní, keď s poukazom na dohodnutý spôsob
plnenia odmeny nevystavil pre žalobcu žiadne faktúry. Nakoľko žalovaný nesplnil svoju povinnosť
tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia v rozsahu, aby zrozumiteľne a jasne uviedol dôvod
a výšku svojej tvrdenej pohľadávky voči žalobcovi, nebol zákonný dôvod na vykonanie dokazovania

výsluchom svedkov, ktorých navrhol. Dokazovaním v sporovom konaní sa má totiž preukázať to, čo
strana sporu tvrdila, a nie zisťovať to, čo netvrdila. Dokazovanie teda nemá slúžiť strane sporu na to, aby
prostredníctvom neho zistila, či náhodou existujú skutočnosti v jej prospech. Pokiaľ si žalovaný nesplnil
svoju povinnosť dostatočne vecne odôvodniť svoj tvrdený nárok voči žalobcovi, nebolo de facto ani čo
dokazovať. Z uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie postupoval procesne

správne, keď z dôvodu absencie podstatných skutkových tvrdení žalovaného nevykonal dokazovanie
v rozsahu výsluchu svedkov navrhnutých žalovaným.

20. Žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na mailovú komunikáciu zo dňa 29.01.2024, v ktorej
produktový manager žalobcu uznal časť tvrdenej pohľadávky žalovaného.

21. Po preštudovaní obsahu predloženého súdneho spisu a obsahu odvolaním napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že odvolacia argumentácia žalovaného je
v tejto časti novotou v odvolacom konaní, ktorá žalovaným nebola použitá v konaní pred súdom
prvej inštancie, preto na ňu odvolací súd s poukazom na § 366 CSP nemohol prihliadať. Prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom súdnom spore nie sú splnené zákonne

podmienky na to, aby odvolacia argumentácia žalovaného v časti tvrdenej mailovej komunikácie zo dňa
29.01.2024, bola s poukazom na § 366 CSP prípustná, preto sa ňou odvolací súd zaoberať nemohol.

22. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným

v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní
nezistil.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol tak, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom
konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd

prvej inštancie.

25. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).