Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223201406
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4223201406.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Vlasty Ondrejkovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX/XX, D., v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o. so sídlom Pohraničná 4,
Komárno, IČO: 36 721 123, proti žalovaným: 1/ Slovak Estate s.r.o. so sídlom Tallerova 4, Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 050 907, v zastúpení: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o.

so sídlom Kupeckého 320/33, Košice – mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. F. XXXX/XX, G. X C., H. I., v zastúpení splnomocnencom: G. B., A. D. XXXX/XX, D.,
3/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. XXXX/XX, D., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduKomárnozodňa5.novembra2025,
č. k. 13C/23/2023-462, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania

žalovaného 1/ m e n í tak, že:

Žiadnej zo strán náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

II. Žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 5. novembra 2025, č. k. 13C/23/2023-462 zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu ku nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Komárno, katastrálny
odbor na liste vlastníctva č. XXXX, okres Komárno, obec a katastrálne územie D., ako parcela registra
„C“ č. 3832/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 562 m2, parcela registra „C“ č. 3832/2 zastavaná
plochaanádvorieovýmere100m2,parcelaregistra„C“č.3832/3zastavanáplochaanádvorieovýmere

57 m2, parcela registra „C“ č. 3832/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2, parcela registra
„C“ č. 3832/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXXX
nachádzajúci sa na pozemku parc. č. 3832/2, letná kuchyňa so súpisným číslom XXXX nachádzajúca
sa na pozemku parc. č. 3832/3, hospodárska budova so súpisným číslom XXXX nachádzajúca sa na
pozemku parc. č. 3832/5, sklad so súpisným číslom XXXX nachádzajúci sa na pozemku parc. č. 3832/4
a nariadil predaj týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany sporu

podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, a to žalobcovi vo výške 5/8 a žalovaným v rade 1/ až 3/
každému vo výške po 1/8 z výťažku z predaja.

2. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 % trov konania a žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 221 CSP.4. V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa
žaloboudoručenousúdudňa06.05.2023domáhalzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, ktoré sú vedené Okresným úradom
Komárno katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú. D. s tým, že podiel žalovaného 1/ vo veľkosti 1/8 k
celku navrhol prikázať do svojho vlastníctva za náhradu 3 900 eur a spoluvlastnícke podiely žalovaných
2/ a 3/, ktoré sú zaťažené exekučnými záložnými právami, by zostali naďalej ich vlastníctvom.

5.Napojednávanípredsúdomprvejinštanciedňa05.11.2025povyhlásenírozsudkusaprávnyzástupca
žalobcu vzdal práva podať odvolanie proti výroku rozsudku vo veci samej (prvý výrok rozsudku) a výroku
o nároku žalovaných v rade 2/ a 3/ na náhradu trov konania (tretí výrok rozsudku). Právny zástupca
žalovaného v rade 1/ a žalovaný v rade 3/ (konajúci aj ako splnomocnený zástupca žalovanej v rade 2/)
sa vzdali práva na podanie odvolania proti rozsudku v celom rozsahu.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 396 ods. 1, 3 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok konania súd považoval žalovaného 1/ za
plne úspešnú stranu sporu, ktorej patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súvislosti
s vyššie uvedeným súd poukázal na to, že úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V danej veci súd až z dôvodu zmeny postoja žalobcu

(ktorý sa podanou žalobou pôvodne domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania
spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ do svojho vlastníctva za náhradu) pristúpil k vyporiadaniu
zrušeného podielového spoluvlastníctva v poradí tretím spôsobom vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva, ktorý žalovaný 1/ od začiatku konania aj navrhoval. O výške trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

7. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o náhrade trov konania žalovaného 1/ podal včas odvolanie
žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca
má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Namietal, že všetky strany
sporu pôvodne navrhovali druhý spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva a v tom
nepanoval medzi nimi rozpor. Sporná bola iba výška sumy za podiel žalovaného 1/. Po zrušujúcom
rozhodnutí odvolacieho súdu vzhľadom na zmenu pomerov na strane žalovaného 3/, všetky strany sporu
navrhovali tretí spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva. Ako vyplýva zo zápisnice

z pojednávania zo dňa 08.07.2025 strany sporu sa dohodli na prerušení konania za účelom predaja
predmetných nehnuteľností, keďže sa im predaj nepodaril, na pojednávaní konanom dňa 05.11.2025 sa
dohodli na treťom spôsobe vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva. Žalovaný 1/ v konaní
navrhol spolu dva spôsoby vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, t. j. druhý a tretí. Ak
navrhoval dva spôsoby, úspešný mohol byť len v jednom z návrhov, teda úspech môže mať maximálne

50 %-ný. Žalobca má za to, že na takéto prípady je potrebné správne aplikovať ustanovenie § 255 ods.
2 CSP.

8. K žalobcom podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 1/, prostredníctvom právneho
zástupcu uvádzajúc, že sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokom a odôvodnením napadnutého

rozsudku. Má za to, že rozsudok je vecne správny, neobsahuje žiadne vady vytýkané žalobcom
a z toho dôvodu navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Uviedol, že je nepochybné, že žalovaný
1/ dosiahol v konaní plný procesný úspech, keďže súd rozhodol spôsobom, ktorý korešpondoval
výlučne s jeho procesnými návrhmi a nie s pôvodným petitom žalobcu. Skutočnosť, že k takémuto
rozhodnutiu došlo až po zmene postoja žalobcu, nemôže ísť na ťarchu žalovaného 1/, keďže ten od

počiatku konania uplatňoval rovnaký a konzistentný procesný návrh. Žalovaný 1/ poukázal na procesnú
aktivitu a bdelosť žalobcu, ktorá mala v prejednávanej veci bezprostredný a zásadný vplyv na priebeh
konania, jeho dĺžku, ako aj na vznik a nárast trov konania. Zo samotných vyjadrení právneho zástupcu
žalobcu jednoznačne vyplynulo, že žalobca ho nedôsledne informoval o svojich skutočných procesných
postojoch a zámeroch vo vzťahu k prejednávanej veci. Dôsledkom tejto procesnej ľahkovážnosti bolo,

že právny zástupca žalovaného 1/ absolvoval cestu na nariadené pojednávanie výlučne za účelom
zistenia, že žalobca na danom pojednávaní deklaruje záujem na uzatvorení mimosúdnej dohody –
skutočnosť, ktorú mohol a mal žalobca oznámiť vopred, písomne a procesne korektným spôsobom.
Na základe tohto náhle deklarovaného postoja žalobcu bolo konanie následne prerušené, avšak aniv období prerušenia konania žalobca neprejavil elementárnu procesnú aktivitu smerujúcu k reálnemu
uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Napriek opakovaným výzvam žalovaného 1/ a jeho právneho zástupcu
zostal žalobca pasívny, nepredložil žiadny konkrétny návrh dohody a nevyvíjal žiadnu reálnu snahu o

konsenzuálne vyriešenie sporu. V dôsledku tejto pasivity žalobcu bolo nevyhnutné opätovne nariadiť
pojednávanie, čo opäť znamenalo cestovanie, časovú záťaž a ďalšie účelne vynaložené trovy právneho
zastúpenia. Žalovaný 1/ preto považuje za nesporné, že zvýšené trovy konania vznikli výlučne v
dôsledku procesného správania žalobcu, ktoré nemožno hodnotiť inak než ako nedbanlivé a v rozpore
so zásadou hospodárnosti a procesnej zodpovednosti.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
v zmysle § 379 a § 380 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku
o trovách konania žalovaného 1/ je potrebné procesným postupom podľa § 388 CSP zmeniť a rozhodnúť
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré

vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v tomto konaní prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa
9. apríla 2024, č. k. 13C/23/2023-303 tak, že žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému 1/ priznal voči
žalobcovi 100 % náhradu trov konania (výrok II.), žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal
(výrok III.) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno 100 % náhradu trov

konania štátu (výrok IV.). V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobcu odvolací súd uznesením
zo dňa 16. apríla 2025, č. k. 5Co/20/2024-380 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto odvolacieho
prieskumu (v napadnutej časti).

12. Vzhľadom na rozsah podaného odvolania, úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či súd prvej
inštancie o nároku na náhradu trov sporových strán konania správne rozhodol, keď žalovanému 1/ podľa
pomeru úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % dôvodiac, že podielové
spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal spôsobom, ktorý zodpovedá návrhu žalovaného 1/. Odvolací súd

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 388 CSP
zmeniť, keď dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie,
pričom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam
a rozhodol na základe úplne zisteného „procesného“ skutkového stavu a rozhodol s aplikáciou ust. §
221 CSP.

13. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú

povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná neúspešná
strana nahradiť. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP).14. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide v zásade o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia

zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný
úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá
strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8Sžo 215/2010). Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

15. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 OZ je konaním,

v ktorom súd nie je viazaný návrhmi strán, pretože sa jedná o konanie v ktorom majú sporové
strany na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Ak súd v konaní o
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí dodržať poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo
sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania

sa týka obidvoch strán (iudicium duplex) /rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 8/2008)/.
Vzájomné postavenie sporových strán je preto potrebné zohľadniť aj pri rozhodovaní o náhrade trov
konania, pretože je potrebné zohľadniť vzájomné návrhy sporových strán.

16. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení uviedol, že zrušenie

spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie v konaní pred súdom má povahu tzv. iudicium duplex, ktoré je
charakteristické tým, že nie je možné vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci, ale iba
z toho, že žiadny z účastníkov nevychádza z konania s menšou hodnotou, než s ktorou do konania
vstupoval (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 404/22 zo dňa 05.04.2022).

17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd v tomto konaní už predtým načrtol súdu prvej inštancie
akým smerom by sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania mal uberať, porovnal odvolací
súd úspech sporových strán konania podľa § 255 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec
v napadnutej časti nesprávne právne posúdil. Nesprávne sú závery súdu prvej inštancie, že zrušil
a vyporiadal spoluvlastníctvo sporových strán spôsobom, ktorý zodpovedá návrhu žalovaného 1/.

Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva spôsobom, že spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ bude prikázaný žalobcovi do jeho
vlastníctva za náhradu, pričom žalovaný 1/ v konaní rozporoval len samotnú výšku sumy náhrady za
svoj spoluvlastnícky podiel. Po vrátení veci súdu prvej inštancie došlo k zmene pomerov na strane
žalovaného 3/, čoho dôsledkom bolo prerušenie konania uznesením súdu prvej inštancie zo dňa

8. júla 2025 z dôvodu, že strany sporu spoločne navrhli prerušenie konania za účelom spoločného
predaja nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku z predaja. Z dôvodu, že stranám sporu sa nepodarilo
dospieť k mimosúdnemu vyrovnaniu, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 2. septembra 2025 rozhodol
o pokračovaní v konaní, pričom na následnom pojednávaní pred súdom prvej inštancie všetky sporové
strany spoločne navrhli tretí spôsob vyporiadania a zrušenia podielového spoluvlastníctva, o ktorom súd

nakoniec aj rozhodol napadnutým rozsudkom. Za daných podmienok aj vzhľadom na priebeh konania
a správanie sa jednotlivých podielových spoluvlastníkov, nemožno procesný úspech strán konania
posudzovať podľa toho, ako v konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo.
Odvolací súd opätovne uvádza, že pri rozhodovaní o náhrade trov daného konania totiž nie je možné
bez ďalšieho vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci. Nejde o izolovanú kategóriu.

18. Zohľadňujúc tak charakter konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako
i výsledok konania, odvolací súd dospel k záveru, že vo veci nemožno konštatovať jednoznačný
procesný úspech niektorej zo sporových strán a o trovách je nutné rozhodnúť podľa § 255 ods. 2 CSP,
tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva. V tom dôsledku bude každý z dotknutých

podielových spoluvlastníkov, ktorých podielové spoluvlastníctvo sa vyporiadava, znášať trovy konania
sám.19. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti
týkajúcej sa výroku o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania žalovaného 1/ podľa § 388
CSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

20. Obdobne, o nároku na náhradu trov odvolacieho (tohto) konania rozhodol odvolací súd podľa
ustanovení § 396 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP a v odvolacom konaní žiadnej zo strán
(žalobcovi a žalovanému 1/) nepriznal náhradu trov konania. Konanie sa berie ako celok a aj rozhodnutie
o trovách odvolacieho konania odzrkadľuj atribúty celého konania vo výsledku.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).