Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123333131
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123333131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Urbariát - pozemkové
spoločenstvo Liptovská Lúžna, so sídlom 034 72 Liptovská Lúžna 481, IČO: 30 231 582, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 1400/7, 034 01
Ružomberok, IČO: 52 959 601 proti žalovanému: AGROLOV - Levice, s.r.o., so sídlom Ku Bratke 5, 934
01Levice,IČO:36794945,právnezastúpený:JUDr.RomanaChalupková,advokátkasosídlomLevická
cesta 7, 949 01 Nitra, IČO: 50 881 574, v konaní o zaplatenie sumy 11 830,76 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 20Cb/44/2023-81 zo dňa 18.10.2023,

takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 20Cb/44/2023-81 zo dňa 18.10.2023 p
o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.
20Cb/44/2023-81 zo dňa 18.10.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté
rozhodnutie“) rozhodol v právnej veci žalobcu: Urbariát - pozemkové spoločenstvo Liptovská Lúžna, so

sídlom 034 72 Liptovská Lúžna 481, IČO: 30 231 582 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,predávajúci“)
proti žalovanému: AGROLOV - Levice, s.r.o., so sídlom Ku Bratke 5, 934 01 Levice, IČO: 36 794 945
(ďalejajako,,žalovaný“aleboajako,,kupujúci“),ozaplateniesumy11830,76euraspríslušenstvomtak,
že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11 830,76 eura s príslušenstvom, úrok
z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 11 830,76 eura od 07.04.2023 do zaplatenia a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 261 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2, § 369c ods. 1, §
409 ods. 1, § 411, § 412, § 420 ods. 1, ods. 2, § 447, § 448 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“), § 1 ods. 2, § 2 NARIADENIA VLÁDY Slovenskej republiky č. 21/2013
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády
č. 21/2013 Z. z.“) a § 149, § 151, § 215 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal podaním
návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica vydania rozhodnutia, ktorýmby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 11 830,76 eura s príslušenstvom. Dôvodil, že odpredal
žalovanému drevnú hmotu, ktorú mu vyúčtoval faktúrou č. 230021 zo dňa 23.03.2023 v sume 22 308,12
eura (ďalej aj ako ,,faktúra“), a ktorú mu žalovaný čiastočne uhradil, a to vo výške v sume 10 477,36 eura.

Žalobca tvrdil, že ku dňu podania žaloby eviduje voči žalovanému neuhradenú časť faktúry č. 230021
zo dňa 23.03.2023 vo výške v sume 11 830,76 eura.

Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom
platobným rozkazom sp. zn. 23Up/1005/2023 zo dňa 15.06.2023, voči ktorému podal žalovaný v

zákonnej lehote odpor s odôvodnením. Žalovaný v podanom odpore potvrdil, že mu bol dodaný tovar,
ktorý bol prepravovaný spoločnosťou Auto Spiš, s.r.o., avšak tvrdil, že tovar nebol dodaný v kvalite
a v množstve, ktoré bolo žalobcom vyúčtované, nakoľko po prebratí tovaru boli zistené kvalitatívne a
množstevné rozdiely. Žalovaný uviedol, že nakoľko nedošlo medzi žalobcom ako predávajúcim a ním
ako kupujúcim k dohode na úprave ceny, doplatok faktúry neuhradil.

Žalobca vo vyjadrení k odporu nesúhlasil s tvrdením žalovaného, ktorý riadne prevzal objednaný tovar
(drevnú hmotu), pričom od jeho prevzatia nikdy nenamietal skutočnosti týkajúce sa nekvality alebo
množstva dodaného tovaru, ani výšku ním vystavenej faktúry. Žalobca k vyjadreniu pripojil doklad o
pôvode dreva č. 1 zo dňa 16.02.2023, doklad o pôvode dreva č. 2 zo dňa 16.02.2023, doklad o pôvode
dreva č. 3 zo dňa 17.02.2023, doklad o pôvode dreva č. 4 zo dňa 18.02.2023, doklad o pôvode dreva

č. 8 zo dňa 02.03.2023, doklad o pôvode dreva č. 9 zo dňa 03.03.2023, doklad o pôvode dreva č. 10 zo
dňa 03.03.2023, doklad o pôvode dreva č. 11 zo dňa 03.03.2023, doklad o pôvode dreva č. 15 zo dňa
24.03.2023 a doklad o pôvode dreva č. 16 zo dňa 24.03.2023.

Na pojednávaní konanom dňa 18.10.2023 sa právny zástupca žalobcu pridržiaval podanej žaloby a

písomných vyjadrení v konaní. Uviedol, že zo žalobcom predložených preberacích protokolov vyplýva,
že dodal žalovanému drevnú hmotu vo väčšom rozsahu ako je uvedené vo faktúre. Poukázal na to,
že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia týkajúce sa údajnej nekvality dodanej drevnej hmoty a od
vystavenia faktúry nijakým spôsobom nerozporoval množstvo a rozsah dodanej drevnej hmoty. Dôvodil,
že v prípade, ak žalovaný chcel namietať kvalitu a množstvo dodaného dreva, mal tak urobiť po

samotnom dodaní dreva a zistení, že toto drevo nie je v ním požadovanej kvalite.

Na pojednávaní konanom dňa 18.10.2023 sa právny zástupca žalovaného pridržiaval podaných
písomných vyjadrení žalovaného v konaní. Opakovane uviedol, že po prebraní tovaru boli zistené
kvalitatívne a množstevné rozdiely a nakoľko medzi stranami nedošlo k dohode na úprave ceny aj

množstva, rozdiel z faktúry žalovaný neuhradil. Zdôraznil, že o skutočnosti, že žalovanému nebolo
dodané drevo v žalobcom proklamovanom množstve svedčí aj doklad o pôvode dreva, resp. dodacie
listy č. 15 a č. 16 nachádzajúce sa v súdnom spise, na ktorých absentuje podpis žalovaného ako osoby,
ktorá mala drevo prevziať. K výpovedi žalobcu uviedol, že žalovaný nikoho zo spoločnosti Auto Spiš,
s.r.o. nesplnomocnil na prevzatie drevnej hmoty podľa dokladu č. 15 a č. 16. Konateľ žalovaného prevzal

drevo vždy sám. Na preukázanie uvedených skutočností navrhol svedeckú výpoveď žalovaného.

Predseda pozemkového spoločenstva V. V. na pojednávaní konanom dňa 18.10.2023 uviedol, že
zmluvný vzťah vznikol na základe ich výzvy na verejnú súťaž. Nakoľko pri osobnom stretnutí pôsobil
konateľ žalovaného E. N.F. dôveryhodne, po predbežnom dojednaní podmienok pristúpili k obhliadke

miesta predaja a samotnej drevnej hmoty v katastri obci Ludrová. Po obhliadke sa predbežne dohodli
na obchodných podmienkach, ktoré boli následne dohodnuté v kúpnej zmluve, ktorá bola obidvoma
stranami podpísaná. Vzhľadom ku skutočnosti, že pri konkrétnom predaji došlo z dôvodu nepriaznivých
podmienok (sneh) ku komplikácii s dopravou, telefonicky E. N. poprosil o prepracovanie zmluvy a
odkúpenie inej drevnej hmoty, ktorá bola bližšie ku cestnej komunikácii. Jeho žiadosti vyhoveli, keďže

na miesto prišiel so štyrmi nákladnými autami a spísali novú zmluvu na nový objem. Následne žalovaný
zaplatil dojednanú zálohu a časť dreva bola odvezená. Po mesiaci, dvoch sa E. N. ospravedlnil,
že zvyšok nemôže odviesť z dôvodu, že mal operáciu kolena, potom bol odcestovaný v Nemecku,
potom v Rakúsku, následne v Českej republike. Vzhľadom k tomu, že starosta obce Ludrová neustále
žiadal žalobcu, aby drevnú hmotu odviezli a spravili na skladisku poriadok, žalobca neustále vyzýval

žalovaného, aby si prišli po zvyšok dreva. Predseda spoločenstva zdôraznil, že do tej doby nebol zo
strany žalovaného žiaden náznak o nekvalite dreva ani problém s jeho množstvom. Problém bol len v
tom, že si nevedel prísť po zvyšok dreva, ktorý zostal na sklade. Keď drevo po asi dvoch mesiacoch
zobral, vystavila sa mu v spise doložená faktúra. Žalovaný mu v telefonickom rozhovore povedal, ževšetky náležitosti si preštudovala účtovníčka, všetko je v poriadku, len treba trpezlivo čakať na úhradu.
Ubezpečoval ho, že faktúru uhradí, len zase mal problémy s kolenom a bol odcestovaný v zahraničí. K
tvrdeniu právneho zástupcu žalovaného ohľadom dôkazu - dokladu o pôvode dreva č. 15 a č. 16 uviedol,

ženadokladochjeuvedenýpodpiszažalobcuaajzažalovaného,keďžejetamuvedenýdopravca,ktorý
prevzal drevo a odviezol ho na sklad žalovaného. V zmluve je uvedené, že preberie tovar oprávnený
zástupca spoločnosti.

Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe dohody medzi zmluvnými stranami dodal žalobca žalovanému drevnú hmotu, za ktorú
vystavil žalobca dňa 23.03.2023 faktúru č. 230021 v sume 22 308,12 eura, splatnú dňa 06.04.2023.
Žalovaný z uvedenej faktúry uhradil časť v sume 10 477,36 eura, zvyšná časť zostala neuhradená. Z
vykonaného dokazovania vyplýva a medzi stranami to ani nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému
tovar, ktorý bol prepravovaný spoločnosťou Auto Spiš, s.r.o. a bol dovezený na sklad žalovaného.

Žalovaný v písomných vyjadreniach poprel dodanie tovaru v takom množstve a v kvalite ako sú uvedené
na faktúre vystavenej žalobcom. Žalovaný konkrétne neuviedol, aké množstvo tovaru mu bolo dodané,
ani v čom spočívala rozdielnosť kvality dreva. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu doklady o
pôvode dreva č. 1 až č. 4 a č. 8 až č. 11, ktoré boli totožné s tými, ktoré predložil v konaní žalobca.

Z uvedených dokladov nevyplýva, že by drevo bolo dodané v inej kvalite, ako je uvedené na faktúre.
Žalovaný vo svojich vyjadreniach neuviedol, akú rozdielnosť kvality alebo množstva majú tieto doklady
preukazovať oproti faktúre vystavenej žalobcom.

Právny zástupca žalovaného namietal dodané množstvo s poukazom na to, že na dodacích listoch -

doklad o pôvode dreva č. 15 a č. 16 chýba podpis žalovaného. Z uvedeného mal za to, že množstvo
uvádzané na týchto dokladoch nebolo žalovanému dodané.

Z písomných listín predložených žalobcom a žalovaným - doklad o pôvode dreva č. 1 až č. 4 a č. 8
až č. 11 mal súd preukázané, že žalobca dodal žalovanému drevnú hmotu o objeme 283,94 m3. Na

týchto dokladoch je podpis žalovaného, tieto doklady žalovaný nenamietal, a preto ich súd považoval
za preukázané.

Žalovaný namietal dodanie tovaru uvedeného v dokladoch o pôvode dreva č. 15 a č. 16, nakoľko na
týchto dokladoch absentuje podpis žalovaného. Tieto doklady sú vystavené na množstvo 71,658 m3.

Žalobca vystavil žalovanému faktúru na celkové množstvo 181,36 m3, čo bolo množstvo menšie, ako
bolo preukázané listinami, ktoré žalovaný nenamietal.

Ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z § 151 CSP vyplýva,

že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Za podmienok
uvedených v §151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia
skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. Aj popretie
skutkových tvrdení musí byť hodnotené z hľadiska ich určitosti. Súd dospel k záveru, že žalovaný
dodanie tovaru v menšom množstve a v rozdielnej kvalite ako je uvedené na faktúre nepreukázal, čo

malo za následok neunesenie bremena tvrdenia na strane žalovaného. Tvrdenie žalobcu považoval súd
za preukázané v celom rozsahu, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 11 830,76 eura.

Súd prvej inštancie dodal, že neprihliadol na návrh žalovaného na vykonanie ďalšieho dôkazu - výsluch
žalovaného, ktorý predniesol na pojednávaní konanom dňa 18.10.2023, a to s poukazom na sudcovskú

koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP, keďže by jeho vykonanie vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania a žalovanému nič nebránilo navrhnúť jeho výsluch už skôr. Súd nemal preukázaný žiadny
dôvod, ktorý bránil žalovanému zúčastniť sa nariadeného pojednávania a vyjadriť sa na ňom, pokiaľ to
považoval za dôležité na preukázanie svojich tvrdení.

4. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný dňa 15.12.2023 v zákonom stanovenej lehote v celom
rozsahu odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Namietal, že tovar ktorý mu bol dodaný, nebol
v žalobcom proklamovanom množstve a kvalite. Uviedol, že prepravu vyťaženého dreva zabezpečovala
spoločnosť Auto Spiš, s.r.o., ktorá nemá nič spoločné so stranami sporu. Po dovezení dreva na jehosklad zistil, že tovar nespĺňa dohodnuté kvalitatívne a množstevné požiadavky, t.j. tovar mu žalobcom
nebol dodaný v požadovanom množstve a kvalite. Z tohto dôvodu drevo neprevzal, a preto ani doklad
o pôvode dreva č. 15 a č. 16 nepodpísal a že žalobca mu dodal tovar na podklade objednávky, ktorá

neexistuje. Žalovaný poukázal, že na týchto dokumentoch absentuje jeho podpis a je tam uvedený
podpis zástupcu spoločnosti, ktorá zabezpečovala prepravu dreva - spoločnosti Auto Spiš, s.r.o.. V
tejto súvislosti žalovaný uviedol, že každý objem dreva, ktorý prevzal, ak drevo bolo v poriadku, teda
spĺňalo kvalitatívne a aj kvantitatívne požiadavky, osobne podpísal. Namietal, že na základe uvedeného
navrhol v konaní pred súdom prvého stupňa, aby bol zabezpečený výsluch žalovaného, súd však tento

návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Na základe uvedeného mal za to, že z dôvodu nevykonania
uvedeného dôkazu a z dôvodu, že súd z vykonaných dôkazov vyvodil opačný skutkový záver než ten,
ktorý z nich vyplynul, dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu by malo byť predovšetkým spravodlivé, ktoré rešpektuje
nielen platné ustanovenia príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, ale taktiež rešpektuje

pravidlá slušnosti opierajúce sa o základné morálne zásady spoločnosti premietnuté do zásad tzv.
dobrých mravov, pričom napadnuté rozhodnutie takým rozhodnutím nie je. Ďalej žalovaný uviedol, že
nemal dôvod faktúry nezaradiť do účtovníctva, pretože bol presvedčený, že žalobca drevnú hmotu v
objeme a v kvalite v zmysle dohody dodá. Dôvodil, že sa jedná o drevo veľkej hodnoty, kde nikto
nepredpokladá, že by sa mohol žalobca zachovať v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého

obchodného styku. Žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní nároku žalobcovi
na kúpnu cenu za drevnú hmotu, ktorú nemal k dispozícii, a tú ktorú mal k dispozícii bola dodaná v
zlej kvalite, je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je
postavené na neprijateľnej aplikácii a výklade § 3 ods. 1 OZ a tiež zásad poctivého obchodného styku.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo alternatívne, aby
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 20.12.2023 tak, že sa v plnom rozsahu
stotožnil s právnym i skutkovým posúdením veci súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, ktoré
považoval za vecne správne. Žalobca dôvodil, že v konaní bolo riadne a bez pochýb preukázané, že
dodal žalovanému drevnú hmotu v požadovanom množstve a kvalite, pričom žalovaný mu neuhradil
dojednanú odmenu za dodávku drevnej hmoty. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nikdy nenamietal kvalitu

dodaného dreva a ani výšku vystavenej faktúry, pričom túto si žalovaný riadne zaradil do svojho
účtovníctva. Tvrdenia žalovaného ohľadom nekvality dodaného dreva považoval žalobca za účelové.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a
priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 20.12.2023 podaním zo dňa 26.01.2024 s tým, že
sa pridržiaval doposiaľ v konaní uvedených argumentov.

7. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 26.01.2024 podaním zo dňa 29.01.2024 s tým, že sa
pridržiaval doposiaľ v konaní uvedených argumentov.

8. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.01.2024 bolo žalovanému doručené dňa 13.02.2024. Ďalšie vyjadrenia
strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.

9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po

oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri

ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.11. Podľa § 409 ods. 1 ObZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec
(tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci
a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

12. Podľa § 411 ObZ, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na
tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a
týmto zákonom.

13. Podľa § 412 ods. 1 ObZ, ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste,
uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho,
ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim. Predávajúci umožní kupujúcemu uplatniť práva z
prepravnej zmluvy voči dopravcovi, pokiaľ tieto práva nemá kupujúci na základe prepravnej zmluvy.

14. Podľa § 412 ods. 2 ObZ, ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v

zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z určitých zásob alebo sa má
vyrobiť, a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť, uskutočňuje
sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste.

15. Podľa § 412 ods. 3 ObZ, v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci

povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci
svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej
miesto včas kupujúcemu oznámi.

16. Podľa § 420 ods. 1 ObZ, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré

určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

17. Podľa § 420 ods. 2 ObZ, ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný
dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v
zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.

18. Podľa § 447 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade
so zmluvou.

19. Podľa § 448 ods. 1 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom

prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, s odvolaním žalovaného a vyjadrením strán v
odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a súladnosť
odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia
napadnutéhorozsudkujezrejmýmyšlienkovýpostupsúduprvejinštancievedúcikustálenýmskutkovým
a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa

zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci.

22. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.

23. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za drevnú hmotu predanú
žalovanému. Žalovaný namietal dodanie dreva v požadovanom a dohodnutom množstve a kvalite. Súd
prvej inštancie vyhovel žalobe v plnom rozsahu (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

24. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalovaného sú dôvodné.

25. K odvolacej námietke žalovaného, že po dovezení dreva na jeho sklad zistil, že tovar nespĺňa
dohodnuté a požadované kvalitatívne a množstevné požiadavky a z tohto dôvodu drevo neprevzal, apreto ani doklad o pôvode dreva č. 15 a č. 16 nepodpísal, že žalobca mu dodal tovar na podklade
objednávky, ktorá neexistuje, a že každý objem dreva, ktorý prevzal, ak drevo spĺňalo kvalitatívne a
aj kvantitatívne požiadavky, osobne podpísal odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu

prvej inštancie vysloveným v bode 35. a 36. napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho vecnej
správnosti uvádza, že na základe dohody medzi zmluvnými stranami dodal žalobca žalovanému drevnú
hmotu, za ktorú mu vystavil žalobca dňa 23.03.2023 faktúru č. 230021 v sume 22 308,12 eura, splatnú
dňa 06.04.2023. Žalovaný z uvedenej faktúry uhradil žalobcovi časť kúpnej ceny v sume 10 477,36 eura,
zvyšná časť v sume 11 830,76 eura zostala neuhradená.

Z písomných listín predložených žalobcom a žalovaným - doklady o pôvode dreva č. 1 až č. 4 a
č. 8 až č. 11 mal odvolací súd preukázané, že žalobca dodal žalovanému drevnú hmotu v objeme
283,94 m3. Žalovaný v konaní potvrdil, že každý objem dreva, ktorý prevzal, ak spĺňalo kvalitatívne a
aj kvantitatívne požiadavky, osobne podpísal. Na dokladoch o pôvode dreva č. 1 až č. 4 a č. 8 až č.
11 sa nachádza podpis žalovaného, tieto doklady žalovaný nenamietal, a preto odvolací súd považoval

za preukázané dodanie drevnej hmoty žalobcom žalovanému v objeme 283,94 m3, a to v požadovanej
kvalite a množstve.

Žalovaný v konaní poprel dodanie tovaru v takom množstve a v kvalite, ako sú uvedené na faktúre
vystavenej žalobcom. Zároveň žalovaný namietal dodanie tovaru uvedeného v dokladoch o pôvode

dreva č. 15 a č. 16 s poukazom na absenciu jeho podpisu na týchto dokladoch, ktoré boli vystavené na
množstvo drevnej hmoty v objeme 71,658 m3.

Odvolací súd poukazuje, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 230021 na celkové množstvo
dodanej drevnej hmoty v objeme 181,36 m3, čo bolo množstvo menšie, ako bolo predloženými listinami

v konaní preukázané dodané množstvo drevnej hmoty žalobcom žalovanému v objeme 283,94 m3, ktoré
žalovaný nenamietal.

Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových
tvrdení protistrany. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť

vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie
skutkových tvrdení. Aj popretie skutkových tvrdení musí byť hodnotené z hľadiska ich určitosti. Žalovaný
v konaní neuviedol aké konkrétne množstvo tovaru mu bolo dodané, resp. mu nebolo dodané, ani v čom
spočívala rozdielnosť kvality dodanej drevnej hmoty oproti požadovanej a dohodnutej kvalite drevnej
hmoty. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu doklady o pôvode dreva č. 1 až č. 4 a

č. 8 až č. 11, ktoré boli totožné s tými, ktoré predložil v konaní žalobca. Z uvedených dokladov vyplýva,
že drevo bolo žalobcom žalovanému dodané vo väčšom objeme ako bolo vyúčtované predmetnou
faktúrou č. 230021 a nevyplýva z nich, že by drevo bolo dodané v inej kvalite, ako je uvedené na tejto
faktúre. Žalovaný vo svojich vyjadreniach neuviedol, akú rozdielnosť kvality alebo množstva majú tieto
doklady preukazovať oproti faktúre vystavenej žalobcom. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný

dodanie tovaru v menšom množstve a v rozdielnej kvalite ako je uvedené na faktúre nepreukázal, čo
malo za následok nielen neunesenie bremena tvrdenia, ale aj neunesenie bremena dôkazu na strane
žalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd považoval za preukázané, že žalobca dodal žalovanému

drevnú hmotu v objeme 283,94 m3, a to v požadovanej kvalite a množstve. Žalobca vystavil žalovanému
dňa 23.03.2023 faktúru č. 230021 na množstvo dodanej drevnej hmoty v objeme 181,36 m3 v sume
22 308,12 eura, z ktorej žalovaný uhradil len časť v sume 10 477,36 eura a zvyšná časť v sume 11
830,76 eura zostala neuhradená. Žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej
ceny považoval odvolací súd preto v celom rozsahu za preukázaný a dôvodný.

Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú.

26. K odvolacej námietke žalovaného, že navrhol v konaní pred súdom prvej inštancie, aby bol
zabezpečený jeho výsluch, súd však tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol a aj z dôvodu jeho

nevykonania dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku a na
zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že súd prvej inštancie vyzval uznesením č.k. 20Cb/44/2023-58
zo dňa 04.08.2023 žalovaného na vyjadrenie sa k veci a označenie dôkazov na preukázanie svojichtvrdení s poučením v zmysle § 153 CSP v spojení s § 149 CSP, a to že na neskôr predložené
a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť (viď č.l. 58 s. sp.). Rovnako súčasťou
predvolania žalovaného na pojednávanie nariadené na deň 18.10.2023 bolo poučenie strán sporu

v zmysle § 153 CSP v spojení s § 149 CSP (viď č.l. 62 s. sp.). Pojednávania konaného dňa
18.10.2023sazúčastnilprávnyzástupcažalovaného,ktorýsakvecivyjadrilazároveňnavrholdoplnenie
dokazovania výsluchom žalovaného. Odvolací súd zastáva názor, že za daných okolností súd prvej
inštancie postupoval v súlade so zákonom, keď neprihliadol na návrh právneho zástupcu žalovaného na
vykonanie ďalšieho dôkazu výsluchom žalovaného, ktorý predniesol na pojednávaní, a to s poukazom

na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 ods. 2 CSP, keďže by jeho vykonanie vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania a žalovanému nič nebránilo navrhnúť jeho výsluch už skôr.

Odvolací súd zdôrazňuje, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu (čl. 8 Základné princípy CSP). Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Odvolací

súd nemal preukázaný žiadny dôvod, ktorý bránil žalovanému zúčastniť sa nariadeného pojednávania
dňa 18.10.2023, na ktoré bol riadne a včas predvolaný s poučením v zmysle § 153 v spojení s § 149
CSP (viď č.l. 62 s. sp.) a vyjadriť sa na ňom, pokiaľ to považoval za dôležité na preukázanie svojich
tvrdení. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že žalobca nebol postupom
súdu prvej inštancie vylúčený z realizácie svojich procesných práv daných mu Civilným sporovým

poriadkom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti
civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalovaného ohľadom uplatnenia sudcovskej koncentrácie

konania súdom prvej inštancie za nedôvodnú.

27. K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodnutie súdu by malo byť predovšetkým spravodlivé, ktoré
rešpektuje nielen platné ustanovenia príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, ale taktiež
rešpektuje pravidlá slušnosti opierajúce sa o základné morálne zásady spoločnosti premietnuté do

zásad tzv. dobrých mravov, a že nepredpokladal, že by sa mohol žalobca zachovať v rozpore s dobrými
mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa je postavené
na neprijateľnej aplikácii a výklade ustanovenia § 3 ods. 1 OZ a tiež zásad poctivého obchodného styku
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neaplikoval a ani nevykladal § 3
ods.1OZ,akoanizásadypoctivéhoobchodnéhostyku.Zároveňknámietkežalobcu,ženepredpokladal,

že by sa žalobca mohol zachovať v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku
odvolací súd uvádza, že uvedené žalovaný nenamietal v prvoinštančnom konaní, ale túto procesnú
obranu uplatnil až v odvolacom konaní, ktoré skutkové tvrdenia sú tak novotou v odvolacom konaní,
ktorej prípustnosť v zmysle § 366 CSP žalovaný v konaní tiež nepreukázal, preto na ne odvolací súd
nemohol prihliadnuť a bližšie sa nimi zaoberať.

Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)
zákonného rozhodnutia, pričom strane sporu musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a
námietky (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/202/2017 zo dňa 13.12.2017). Po oboznámení

sa s napadnutým rozsudkom odvolací súd dospel k záveru, že v ňom neabsentuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku so
žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách procesného útoku žalobcu a procesnej obrany
žalovaného dostatočným spôsobom. Odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.

zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).V súvislosti s uvedeným odvolací súd dodáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (viď sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (viď sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03) (viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010).

Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú.

28. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,

odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalobca bol v
odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).