Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/24/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203617
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625203617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej v právnej veci navrhovateľky A. B., C.
D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F. G., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Evou
Dorociakovou, advokátkou, so sídlom 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš, proti manželovi navrhovateľky
H. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F. G., zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Janou
Šmihulovou Jakabovičovou, advokátkou, so sídlom Nábrežie Dr. Aurela Stodolu 1797/57, Liptovský
Mikuláš, adresa na doručovanie: B. XX, F. G., v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20Pc/39/2025-63 zo dňa 25.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. manželstvo navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX. X.
XXXX a manžela navrhovateľky H. B., nar. X. X. XXXX, uzavreté dňa X. X. XXXX v I., zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu I., vo zväzku J., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X,
rozviedol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom II. tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh navrhovateľky a jeho odôvodnenie, na to, že
manžel sa k návrhu nevyjadril, na vykonané dokazovanie sobášnym listom, výsluchom účastníkov, z
neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 1 ods. 2, § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23
ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine a rozhodol tak ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Vo všeobecnosti okresný súd poukázal na spoločenský účel manželstva, ktorý spočíva vo vytvorení
rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej
zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Jedinou prípustnou formou zániku
manželstva počas života oboch manželov, podľa slovenského rodinného práva je rozvod manželstva.
Je výlučne na posúdení súdu, či sú splnené zákonom stanovené hmotnoprávne dôvody rozvodu
manželstva. V zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva
je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,

môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. Rozvrat vzťahov
medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, keď sa manželia vo vzájomnom správaní sa voči
sebe neriadia pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine, a to hlavne
Čl. 4, § 18 a § 19 Zákona o rodine. Vzájomné vzťahy manželov sú vážne rozvrátené vtedy, keďsa rozvrat vzťahov medzi manželmi javí ako neodčiniteľný a nenapraviteľný stav podľa výsledku
dialektického zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Vážnosť rozvratu sa posudzuje tiež podľa toho,
ako sa prejavuje v plnení spoločenského účelu manželstva. Medzi stavom vážneho rozvratu vzťahov

v manželstve a nemožnosti plnenia spoločenského účelu manželstva musí byť príčinná súvislosť.
Medzi základné funkcie manželstva patrí predovšetkým funkcia biologická, funkcia výchovná, funkcia
vzájomnej pomoci a vytvárania zdravého rodinného prostredia spočívajúca v tom, aby si manželia
vytvárali vhodné podmienky potrebné pre manželské spolužitie v rámci ich životného spoločenstva a
funkcia hospodárska. Pri hodnotení možnosti plnenia spoločenského účelu manželstva súd prihliada ku

konkrétnym podmienkam v danom manželstve, najmä či sú v manželstve maloleté deti, k dĺžke trvania
manželstva, k veku a zdravotnému stavu manželov, k ich vzájomnej odkázanosti na pomoc druhého
manžela. Súd musí tiež skúmať, či ešte od manželov možno očakávať prekonanie ich vzájomných
rozporov, či môže nastať ešte celkové ozdravenie ich manželstva.

4. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že manželia spolu nežijú, manželka sa

odsťahovala zo spoločnej domácnosti a býva pri manželovej matke. K odchodu ju viedlo správanie sa
manžela, ktorý na ňu vyvíjal psychický nátlak a bol neúmerne žiarlivý. Toto jeho správanie viedlo k
tomu, že sa to odzrkadlilo na jej zdravotnom stave, pričom musela začať užívať lieky proti nespavosti
a na ukľudnenie. To, že manžel vyvíjal na navrhovateľku nátlak, mal okresný súd preukázané aj jeho
výpoveďou, v ktorej uviedol, že po tom, ako sa mu nedostávalo odpovedí na jeho otázky, manželku

zamkol v ich spoločnom byte, odišiel na prechádzku, „aby sa manželka nad sebou zamyslela, čo mu
povedala a ako mu povedala, prečo mu to povedala“. Vzájomne sa nestarajú spoločne o uspokojovanie
potrieb rodiny, ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, teda neplní funkciu sociálnu, biologickú,
výchovnúaekonomickú,rovnakoneplnísvojspoločenskýúčel,ktorýspočívapredovšetkýmvovytváraní
rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovaní

si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky,
z ich spoločného manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú už v čase rozvodu plnoleté. Manželia
sa intímne nestýkajú. Manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva, čo vyjadril na pojednávaní tak, že
manželku považuje za úžasného človeka, ktorá mu bola vždy oporou. Manželka však ďalšie spolužitie
vylúčila a na rozvode manželstva jednoznačne trvala, taktiež deklarovala, že nemá záujem využiť

odbornú pomoc na obnovu manželského spolužitia.

5. Na základe uvedeného mal okresný súd za preukázané, že manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené
s nemožnosťou jeho obnovy. Zohľadnil jednoznačný postoj manželky, ktorá vylúčila ďalšie manželské
spolužitie. Predpokladom pre ďalšie trvanie manželstva je dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie oboch

manželov, čo v danom prípade z vyjadrenia manželky preukázané nemal. Jednoznačný a rozhodný
postojmanželkyjeznakomtrvaléhorozvratumanželstva,akodôvoduprejehorozvod,pričomzvýpovedí
oboch účastníkov konania vyplynulo, že navrhovateľka počas trvania celého manželstva bola tá, ktorá
vo väčšej miere zabezpečovala, aj s prihliadnutím na zdravotný stav manžela, všetky potreby a funkcie
manželstva. Preto, ak po nátlakovom správaní sa manžela zaujala jednoznačný postoj, je z reálneho

zhodnotenia situácie v rodine, možnosť obnovenia spolužitia nemožná a nemožno to od nej spravodlivo
požadovať. Navyše, správanie sa manžela vo vzťahu k vyhľadaniu odbornej pomoci a hľadaniu si
pracovných príležitostí sa okresnému súdu javilo ako demonštratívne pre účely rozvodového konania.
Ak manželia spolu nehospodária, intímne spolu nežijú a manžel je pevne rozhodnutý rozviesť sa, nie
je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Vo vzťahu účastníkov konania teda existuje vážny

a trvalý rozvrat, ich manželstvo viac neplní svoj účel, nezhody manželov sa týkajú podstatných vecí
manželského spolužitia.

6.Okresnýsúdpovažovalnávrhnavrhovateľkynarozvodmanželstvazaodôvodnený,pretoževzhľadom
na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu sa tento rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a

nenapraviteľný stav. Z uvedeného dôvodu manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za hlavnú príčinu
rozvratu manželstva okresný súd ustálil názorové a povahové nezhody oboch manželov, ktoré viedli
k citovému odcudzeniu sa manželov. Okresný súd mal preukázané, že sú splnené hmotnoprávne
podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu navrhovateľky vyhovel.

7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Proti tomuto rozsudku, a to výroku I. o rozvode manželstva, v zákonnej lehote podal odvolanie manžel
prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP v spojení s
§ 62 CMP. Uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou trvá od roku XXXX a z manželstva pochádzajú

dve deti, v čase rozvodu už plnoleté. Po prevažnú časť trvania manželstva bolo spolunažívanie
štandardné, rodina fungovala ako celok, manželia spolu vychovávali deti a spoločne sa podieľali na
chodedomácnosti.Navrhovateľkavnávrhunarozvodmanželstva,akoajnapojednávaníuviedladôvody
a opísala jednotlivé situácie, ktoré ju viedli k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Okresný súd dôvody
zhrnul v odseku 14. odôvodnenia rozsudku a konštatoval, že mal za preukázané, že manželstvo je

hlboko rozvrátené s nemožnosťou jeho obnovy. Zohľadnil jednoznačný postoj manželky, ktorá vylúčila
ďalšie manželské spolužitie, nakoľko predpokladom pre ďalšie trvanie manželstva je dobrovoľnosť a
slobodné rozhodnutie oboch manželov, čo v danom prípade z vyjadrenia manželky preukázané nemal.
Jednoznačný a rozhodný postoj manželky je znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho
rozvod. Okresný súd uzavrel, že mal preukázané, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod
manželstva, a preto návrhu navrhovateľky vyhovel. Manžel navrhovateľky k návrhu na rozvod zaujal

opačný postoj, nesúhlasil s rozvodom manželstva, manželku považuje za úžasného človeka, ktorá mu
bola vždy oporou. Zároveň sa na pojednávaní vyjadril k niektorým situáciám, ktoré opisovala manželka.
Jednoznačne sa vyjadril, že chce zotrvať v manželstve, s manželkou žiť bez hádok, tiež má záujem, aby
počúvali jeden druhého. Vyhľadal aj odbornú psychologickú pomoc. Záverom poukázal na to, že nie sú
splnené podmienky na rozvod manželstva, žiadal o šancu na obnovenie vzťahu, pretože sa jedná o 30-

ročné manželstvo. Manželia prežili spolu kus spoločného života, vychovali spolu deti. Nedorozumenia,
kuktorýmdochádzavsúčasnejdobe,niesútakzávažnéhocharakteru,abyboliprekážkounaobnovenie
vzťahu. Navrhol, aby manželia vyhľadali odbornú pomoc v manželskej poradni a pojednávanie by bolo
za týmto účelom odročené. Pokiaľ v danom prípade navrhovateľka označila ako hlavnú príčinu zlomu vo
vzťahu s manželom jeho žiarlivosť, pričom opisované situácie sa spájali najmä s obdobím po novembri

2024, tak z dokazovania nevyplynulo, že by k podobným situáciám dochádzalo aj pred uvedeným
obdobím. Manžel sa na pojednávaní pokúsil vysvetliť jednotlivé situácie, ako a prečo k nim došlo, ale je
názoru, že okresný súd mu nedal dostatočný priestor na vyjadrenie a jeho výsluch bol zo strany súdu
prerušovaný,čímdošlokporušeniujehoprávanaspravodlivýproces(§365ods.1písm.b)CSP). Podľa
manžela bolo povinnosťou súdu prvej inštancie náležite zistiť skutkový stav, dať možnosť manželovi

vyjadriť sa, a to aj nad rámec tvrdení a návrhov manželky. Nedostatočné zistenie skutkového stavu a
neposkytnutie možnosti manželovi na pojednávaní sa riadne vyjadriť a predložiť prípadné podstatné
argumenty a dôkazy je nielen porušenie práva na spravodlivé konanie, ale tak isto aj porušenie rovnosti
strán podľa Čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Ako ďalším dôvodom rozpadu manželstva navrhovateľka označila
fakt, že manžel 13 rokov nepracoval, aj keď zo zdravotných dôvodov. Manžel na pojednávaní uviedol,

že si hľadá prácu, absolvoval nejaké brigády a zároveň má od januára 2026 prisľúbené trvalejšie
zamestnanie. Zároveň, z dôvodu vyporiadania sa s celou situáciou, ktorá je pre neho nová a zaťažujúca,
majúca negatívny vplyv na jeho psychický stav, vyhľadal odbornú psychologickú pomoc, teda preukázal
snahu o nápravu nedostatkov, na ktoré manželka v návrhu poukazovala, ale okresný súd na uvedené
neprihliadal pri posudzovaní naplnenia hmotnoprávnych podmienok na rozvod. Podľa manžela okresný

súd predčasne uzavrel, že sú splnené podmienky § 23 ods. 1 Zákona o rodine, hoci nebol preukázaný
trvalý a nenapraviteľný rozvrat a existuje reálna možnosť obnovenia manželského spolužitia, ak by
navrhovateľka bola ochotná aspoň v minimálnej miere spolupracovať na odbornom poradenstve. Ide o
krok, ktorý by najmä v prípade 30 ročného manželstva mohol mať význam, pričom nejde o zbytočné
predlžovanie súdneho konania, ani nejde o úkon, ktorý by bol nehospodárny alebo neprimerane

zaťažoval účastníkov konania. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, najmä pokiaľ ide o splnenie podmienok rozvodu
manželstva podľa § 23 Zákona o rodine. Poukázal na to, že návrh na rozvod manželstva bol zo strany
navrhovateľky doručený na okresný súd dňa 28.10.2025, pričom už za necelý mesiac súd rozhodol o
rozvode manželstva účastníkov konania. Vzhľadom na relatívne krátke obdobie trvania manželských

nezhôd (cca 1 rok) v pomere k dĺžke trvania manželstva (30 rokov) sa mal súd pokúsiť o zmierenie
manželov v súlade s § 96 ods. 1 a ods. 2 CMP. Podľa manžela okresný súd nevyčerpal všetky možnosti
na zachovanie manželstva a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Manžel navyše konzistentne
prejavuje vôľu manželstvo zachovať a je pripravený absolvovať manželskú poradňu, či individuálnu
terapiu, čo už v konaní deklaroval. Je názoru, že nezhody s manželkou pramenia aj z nepriaznivej

situácie s ich plnoletou dcérou, ktorá sa správa neúctivo k manželke aj ďalšej rodine, extrémne veľa času
trávi pri počítači, podľa neho ide o patologickú závislosť, z čoho plynú ďalšie negatívne následky, najmä
výbušné správanie dcéry, vulgárne nadávanie a podobne. Podľa neho dcéra zle znáša aj rozvod rodičov.
Tiež poukázal na to, že manželka s dcérou sa pred nejakým časom vrátili do domácnosti k manželovi.Záverom uviedol, že manželke nebol nikdy neverný, nebol násilný ani agresívny, nepožíval alkoholické
nápoje, v rámci svojich zdravotných možnosti sa staral o rodinu a domácnosť. Manželku nadovšetko
miluje a chcel by zachrániť manželstvo; verí, že vďaka odbornej pomoci sa to podarí. Navrhol napadnutý

rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky na rozvod manželstva zamietnuť; prípadne zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Manželovi navrhovateľky priznať nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

9. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 12.1.2026 bolo odvolanie manžela doručené

navrhovateľke s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 89 spisu),
ktorú možnosť nevyužila.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to manželom navrhovateľky, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP a contrario
v spojení s ust. § 155 CMP posúdil napadnutý rozsudok okresného súdu a verejným vyhlásením
rozsudkukrajskýmsúdomzadodržaniaust.§219ods.1,3CSPbolrozsudokokresnéhosúdupotvrdený
ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3 : 0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané manželom navrhovateľky
(ďalejaj,,manžel“)beznariadeniapojednávania,sapoukazujenauznesenieKrajskéhosúduvŽilineč.k.
15CoP/24/2026-96 zo dňa 20.02.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie

uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.02.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

12. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ išlo o odvolanie manžela a v ňom tvrdené
skutočnosti, tak na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle podaného odvolania

nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby
bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených
listín. Odvolateľ nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania by
mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023
č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

5Cdo 218/2009, sp.zn. 3Cdo 51/2011, sp.zn. 3Cdo 186/2012, sp.zn. 7Cdo 56/2011).

13. Primárne krajský súd uvádza, že konanie o rozvod manželstva je návrhovým konaním (§ 23 ods. 1
Zákona o rodine), preto bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podanom manželom a z nich len
tými, ktoré sa vzťahovali k napadnutému rozsudku okresného súdu.

14. Odvolaním manžel napadol rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým bolo ich manželstvo
rozvedené. S takýmto rozhodnutím nesúhlasil a mal za to, že nebolo dostatočne vykonané dokazovanie,
pretože sa pokúsil vysvetliť jednotlivé situácie, avšak nebol mu vytvorený dostatočný priestor na
vyjadrenie, čo spôsobilo porušenie jeho práva na spravodlivé konanie. Manžel navrhovateľky mal za to,

že neboli splnené podmienky na rozvod manželstva, neboli zo strany okresného súdu vyčerpané všetky
možnosti na zachovanie manželstva. Uviedol, že má záujem o zachovanie manželstva a je pripravený
absolvovať manželskú poradňu. Nie je medzi manželmi trvalý rozvrat, a preto došlo k predčasnému
rozhodnutiu okresným súdom.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
manžela, bolo posúdiť, či v danom prípade boli naplnené všetky zákonné podmienky pre rozvod
manželstva účastníkov.

16. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvej

inštancieobsiahnutouvodôvodnenínapadnutéhorozsudkupodporujúcehosprávnosťzáverov,prektoré
bolo potrebné návrhu navrhovateľky prejednávanej veci vyhovieť a manželstvo účastníkov konania
rozviesť.17. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

aj správne právne posúdil.

18. Za aplikácie ustanovenia § 387 ods. 3 CSP k odvolacím argumentom v procesnoprávnej
a hmotnoprávnej rovine manžela dopĺňa nasledovné.

19. V procesnej rovine po oboznámení sa s priebehom konania pred okresným súdom, napadnutým
rozsudkom a odôvodnením k nemu sa viažucim, krajský súd má za to, že v danom návrhovom konaní
(§ 93 CMP, § 23 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. keď konanie o rozvod manželstva sa začína len na
návrh niektorého z manželov, bolo v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonané dokazovanie pred
okresným súdom. Okresný súd na základe dôkaznej povinnosti účastníkov konania v danom návrhovom
konaní zistil skutkový stav, okolnosti, ktoré dali základ pre aplikáciu ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine,

čo sa premietlo do napadnutého výroku I., ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené.
Nebolo namieste, pokiaľ bola v odvolaní vznesená námietka nedostatočného dokazovania, ak v danom
návrhovom konaní procesnú aktivitu majú účastníci konania a z obsahu Zápisnice o pojednávaní
pred okresným súdom zo dňa 25.11.2025 nevyplynulo, že by navrhovateľka/manželka a manžel
navrhovateľky mali návrhy na doplnenie dokazovania.

20. Z priebehu postupu konania pred okresným súdom nevyplynulo, že by bolo porušené právo
odvolateľa na spravodlivý proces. Navrhovateľke/manželke a aj jej manželovi bola vytvorená možnosť
a priestor sa vyjadrovať, uplatňovať svoje práva, t.j. boli im dané rovnaké procesné podmienky, bez
zvýhodnenia niektorého z účastníkov konania. Krajský súd zo spôsobu vedenia konania, dokazovania,

vyjadrenia účastníkov, nezistil prístup okresného súdu tak, ako to nedôvodne namietal manžel
navrhovateľky. Z obsahu písomnej Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.11.2025, ako aj prehratia
zvukového záznamu z tohto pojednávania odvolací súd zistil, že manželovi navrhovateľky neboli upreté
práva sa vyjadriť (začiatok výsluchu 0:24:43 - koniec 0:49:51), predložiť, označiť dôkazy. Pokiaľ aj
v priebehu výsluchu manžela došlo zo strany okresného súdu k jeho prerušeniu, tak uvedené bolo z

dôvodu doplnenia protokolácie a za účelom presného zachytenia jeho vyjadrení (§ 98 a § 99 CSP),
resp. usmernenia jeho vyjadrení k meritu veci, pretože je to súd, ktorý vedie pojednávanie (§ 179 ods.1
CSP) a vykonáva dokazovanie na pojednávaní (§ 188 ods.1, § 195 ods. 1 CSP). Pod porušením práva
na spravodlivý proces treba rozumieť len taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní
realizácia tých procesných práv, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom spravodlivej ochrany práv

a právom chránených záujmov, k čomu v konaní spôsobom vedenia konania a dokazovania okresným
súdom a ani samotným rozhodnutím okresného súdu vo vzťahu k manželovi navrhovateľky nedošlo.

21. V hmotnoprávnej rovine odvolací súd zvýrazňuje, že manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok

ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zákona o rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o
rodine).

22. So zreteľom na obsah vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je potom zjavné, že pokiaľ

uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím
utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane
jeho harmonického fungovania, tak potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý
čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto v minulosti
založeného partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa

vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje
rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

23. Ani odvolací súd nenašiel dôvod na zachovanie manželstva účastníkov konania a okolnosti
uvádzané manželom navrhovateľky v odvolaní nepovažoval za také, ktoré by spochybnili správnosť

napadnutého rozsudku. Záujem na zachovaní manželstva vyjadrený manželom navrhovateľky nebol
dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku/manželku zotrvať vo vzťahu, ak v dôsledku nátlaku z jeho strany
a pre povahové a názorové nezhody jednoznačne nechce s ním zotrvať v manželstve. Krajský súd
považuje vôľu a záujem manžela zotrvať v manželstve s navrhovateľkou/manželkou za neperspektívne,ak na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomná vôľa, vzájomné citové
väzby, ktoré v danom prípade úplne absentovali. Navrhovateľka/manželka prezentovala dôvody pre
rozvod manželstva, z jej postojov bolo zrejmé, že je pevne rozhodnutá, že s manželom nechce ďalej žiť

v manželstve a okolnosti zistené v rámci dokazovania pred okresným súdom preukázali nefunkčnosť
manželstva, ak manželia spolu intímne nežijú, manželka opustila spoločnú domácnosť, vzájomne spolu
nehospodária, neposkytujú si navzájom dušenú a materiálnu pomoc, ich vzájomný vzťah je výrazne
narušený.

24. Z dokazovania vyplynulo, že manželka nemá záujem na obnovení spolužitia s manželom. Krajský
súd v zhode s okresným súdom je názoru, že v danom prípade ide o trvalé narušenie manželských
vzťahov, pre ktoré manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé spoločenstvo
zabezpečujúce potreby manželov. Z okolností danej veci nie je možné mať ani za to, že by existoval
predpoklad obnovenia manželského spolužitia, keď manželstvo navrhovateľky/manželky a manžela je
už len formálnym zväzkom, preto bolo namieste rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne

rozhodnutie. U navrhovateľky/manželky za nesporného stavu, že dlhodobo, s ohľadom na zdravotný
stav manžela, sama zabezpečovala fungovanie spoločnej domácnosti a potreby manželstva, nátlakové
a bezdôvodne podozrievavé správanie manžela voči nej spôsobilo, že má psychickú traumu a musela
začať užívať lieky proti nespavosti a na ukľudnenie, voči ktorému správaniu pociťuje vnútorný odpor,
s dôsledkom neochoty žiť vo vzťahu, v ktorom manželia nevnímajú svoje potreby, a nie sú partnermi.

Súhrnne tu boli dané okolnosti pre naplnenie hmotnoprávnej podmienky na rozvod manželstva v zmysle
§ 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak je možné konštatovať existenciu vážneho narušenia a trvalého
rozvratu vzťahu medzi manželmi, čo spôsobuje nemožnosť plnenia účelu manželstva a neexistenciu
ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia.

25. Ustanovenie § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahu
bez ohľadu na subjektívne stanovisko manžela navrhovateľky. Perspektíva obnovenia manželského
vzťahu nie je reálna. Podľa krajského súdu je trvalo vylúčené ďalšie spolužitie manželov, ako aj
plnenie účelu manželstva vo vytváraní harmonického a trvalého životného spoločenstva. Dôvody pre
dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a pokiaľ jeden z manželov, t.j.

navrhovateľka/manželka nemá jednoznačne záujem na obnovení spolužitia, manželstvo nemôže
plniť svoj spoločenský účel, ak neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. Podľa
odvolacieho súdu neexistuje tu žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť
k reparácii narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského
spolužitia, pokiaľ to navrhovateľka/manželka výslovne odmieta a v tomto smere je ňou prejavená vôľa

jednoznačná, trvalá, nemenná (nie prechodná).

26. Z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní
rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si
vzájomnúpodporuapomoc.Manželnavrhovateľkynamietalpredčasnosťrozhodnutiaokresnýmsúdom,

ak výrokom I. manželstvo účastníkov konania rozviedol, pretože podľa neho existuje možnosť obnovenia
manželského spolužitia, pokiaľ by navrhovateľka/manželka bola ochotná aspoň v minimálnej miere
spolupracovať na odbornom poradenstve. Ani táto námietka nebola vyhodnotená ako relevantná.
Pokiaľ aj zákon v ustanovení § 96 CMP ukladá súdu povinnosť usilovať o zmierenie manželov,
tak možnosti súdu, sú obmedzené. V danej veci z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa

25.11.2025 vyplývalo jasné stanovisko navrhovateľky/manželky že ...,,zmierenie nie je možné“, ako
aj, že ...,,Ja nie som ochotná už podstúpiť terapeutické sedenia“. Pevnosť rozhodnutia navrhovateľky
nezotrvať v manželskom zväzku potvrdilo nielen to, že realizovala konkrétny krok, ktorým naplnila
svoje rozhodnutie definitívne ukončiť (manželské) spolužitie - t.j. podanie návrhu, ale i to, že po
verejnom vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa vzdala práva

podať odvolanie. Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že žiadneho z manželov nie je možné spravodlivo
prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, je
len formálny a neplniaci si svoje funkcie. Ak v danom prípade neboli zistené náznaky možnosti
a snahy o obnovenie manželského spolunažívania zo strany oboch manželov, keď navrhovateľka/
manželka možnosť obnovenia manželského spolunažívania jednoznačne odmietla, oproti tomu manžel

nesúhlasil s rozvodom, potom námietka manžela o nedostatočnom úsilí súdu prvej inštancie na
zachovaní manželstva nemala opodstatnený základ a nemala žiaden vplyv na vecnú a právnu správnosť
napadnutého rozsudku okresného súdu. Podľa odvolacieho súdu boli dané zákonné predpoklady pre
rozvod manželstva v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine, ak nebolo zistené, že by manželia mohlivytvárať zdravé rodinné prostredie a napĺňať ust. § 18 Zákona o rodine. Za stavu, ak jeden z manželov
nadobudne presvedčenie, že všetky prostriedky už boli vyčerpané a jedinou cestou je tu rozvod
manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto formálnom zväzku by bolo v rozpore so

zákonnou úpravou.

27. Krajský súd nezistil dôvody na zmenu a ani na zrušenie rozsudku okresného súdu, preto vo
vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie
za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak,žežiadenzúčastníkovnemánároknaichnáhradu,keďženebolizistenévýnimočnéokolnostipreich
priznanie. Pokiaľ aj manžel v odvolaní uviedol, že žiada priznať trovy odvolacieho konania tak v danom
návrhovom konaní neuviedol, nekonkretizoval dôvody pre ich priznanie a krajský súd v danom konaní
o rozvod manželstva okolnosti pre aplikáciu § 54, § 55 CMP pri rozhodovaní o trovách odvolacieho

konania nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.