Uznesenie – Neodkladné opatrenia… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/36/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225204065
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225204065.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa matky: C. C., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého

pobytu C., D. XXXX/X, a otca: E. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu C., C. XXXX/
XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Helena Dobosová, advokátska kancelária so sídlom Bratislava,
IČO: 31 785 484, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 40P/172/2025 – 13 z 19. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie výrokom I. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava, za opatrovníka pre maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, na zastupovanie
maloletého dieťaťa a ochranu jeho záujmov v konaní sp. zn. 40P/172/2025. Výrokom II. nariadil
neodkladné opatrenie, v znení: Matka je do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. 40P/62/2025 oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom každý piatok od 15:00

hod. do 18:00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa bude hlavný vchod nákupného
centra Aupark Bratislava, Einsteinova ulica 18, Bratislava. Výrokom III. žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletého A. sa návrhom doručeným
súdu dňa 22.12.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného

skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vedenej na Mestskom súde
BratislavaIIpodsp.zn.40P/62/2025upravilstykmatkysmaloletýmdieťaťomtak,žematkajeoprávnená
stretávať sa maloletým každý víkend od soboty 10:00 hod. do nedele 18:00 hod., alternatívne podľa
dohody z pojednávania vo veci 40P/62/2025 zo dňa 27.11.2025, každý piatok od 15:00 hod. do 18:00
hod. s miestom prebratia a odovzdania dieťaťa pred nákupným centrom Aupark v Bratislave. Svoj návrh
odôvodnila tým, že dňa 27.11.2025 na pojednávaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa sa rodičia

dohodli, že sa matka bude stretávať každý piatok s maloletým od 15:00 hod. do 18:00 hod. v Auparku v
Bratislave,kdesihopreberieaodovzdáotcovi.Dopodaniatohtonávrhuuplynulitritermínynastretnutia,
ale otec maloletého nedoviezol ani raz a žiadnym spôsobom o tom matku neinformoval. V dňoch
05.12. a 19.12. dieťa nebolo ani v škole, pričom otec ako dôvod uviedol chorobu, avšak dieťa pediatra
nenavštívilo. Je zjavné, že otec dohodu z pojednávania neplní a ignoruje aj povinnosť informovať matku
o akejkoľvek zmene. Otec dlhodobo zámerne a intenzívne bráni styku matky s dieťaťom.1.2 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov, a to
podľa§2ods.1,§117CMP(zákončíslo161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadokvzneníneskorších
predpisov, ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) a § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, §

331 ods. 1 CSP (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej
len „CSP“), článku 5, § 28 ods. 1, 2, § 31 ods. 2 ZoR (zákon číslo 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „ZoR“),
článku 9 ods. 3, článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a dospel k záveru, že zo strany matky
maloletého bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého formou neodkladného
opatrenia, a preto jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

1.3 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že rodičia maloletého sa nevedia zhodnúť na
úprave styku matky s maloletým, a preto je dočasná úprava styku nevyhnutná. V záujme dieťaťa je
zachovať vzťah s oboma rodičmi, ktorý vytvorí maloletému priestor rozvíjať aj vzťah s matkou, i keď
je zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorý je v súčasnosti jeho primárnou vzťahovou osobou. Z
počiatku odmietavý postoj maloletého k zmene je prirodzený vzhľadom na skutočnosť, že v minulosti

prebiehal styk s matkou v zúženom rozsahu a v poslednej dobe neprebiehal vôbec. V zmysle citovaných
ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa aj zákona o rodine, má dieťa právo udržiavať pravidelné osobné
kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Súd preto v záujme ochrany maloletého pred dôsledkami rodičovského konfliktu a z neho vyplývajúcej
nedostatočnej schopnosti rodičov vzájomne komunikovať o otázkach týkajúcich sa maloletého, pristúpil

k dočasnej úprave styku matky s maloletým a do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej upravil
styk matky s maloletým tak, aby na jednej strane zodpovedal odôvodneným potrebám maloletého a
zohľadňoval aj skutočnosť, že styk s matkou neprebiehal dlhšiu dobu a na druhej strane, aby bolo
maloletému umožnené rozvíjať vzťah so svojou matkou.

2. Uznesenie vo výroku II. napadol riadnym a včasným odvolaním otec prostredníctvom právneho
zástupcu, viniac súd prvej inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci.

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že dôvod, pre ktorý podáva predmetné odvolanie je bezpečnosť
a ochrana duševného zdravia maloletého syna. Nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu v optike
najvyššieho záujmu maloletého predstavuje reálne riziko vzniku traumy maloletého a ešte silnejšia
neochota sa s matkou stretnúť v tom prípade, ak sa bude musieť podrobiť nariadenému neodkladnému

opatreniu bez náležitej prípravy s možnosťou mať pri sebe osobu, ktorej bezhranične dôveruje a verí.
Maloletý sa so svojou matkou nestretol od roku 2024, čo je kvalifikovane dlhá doba. Matku dobre
nepozná, nedôveruje jej, otcovi viackrát povedal, že sa nechce s matkou stretnúť. K matke maloletý
nemá vybudovaný zdravý vzťah.

2.2 Otec bol v priebehu posledného pojednávania vo veci samej v konaní č. 40P/62/2025 veľmi
rozrušený. Viackrát tlmočil koncipientovi, aby uviedol, že on nesúhlasí, aby sa matka stretávala každý
týždeň v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. s maloletým. Bolo mu tlmočené, že právny zástupca
odkomunikuje jeho postoj so súdom, čo sa nestalo. Otec mal za to, že stretnutia sa budú realizovať

každý druhý piatok, bol to jeho ospravedlniteľný omyl, ale tak či tak by nesúhlasil s tým, aby sa maloletý
stretával s matkou každý piatok.

2.3Čosatýkaargumentáciesúduprvejinštancie,žesarodičianapojednávanídohodlinastretnutíkaždý
piatok a otec maloletého nedoviezol ani raz a matku žiadnym spôsobom neinformoval, otec uvádzal, že

potvrdzuje že na 1. stretnutie maloletého nemohol doviezť, lebo maloletý ochorel, mal vysoké teploty,
celý týždeň bol v domácom liečení, 2. stretnutie sa neuskutočnilo z dôvodu prekážky na strane otca,
lebo musel ísť do práce. Na 3. stretnutie sa nedostavili otec s dieťaťom z dôvodu opakovanej choroby
maloletého, syn nemohol dýchať, následne syn odmietol na stretnutie s matkou ísť. V tomto kontexte
treba uviesť, že súd mal od matky jednostranné informácie a nezakladá sa na pravde, že otec dlhodobo

zámerne a intenzívne bráni styku matky s dieťaťom. Napokon je príznačné ohľadom rodičov, že matka
taktiež nekontaktovala otca, prečo neprišli na stretnutie, nedomáhala sa informácie, čo sa vlastne stalo.
Otec považuje čas stretávania, vyhradený pre matku a syna v rozsahu od 15:00 hod. do 18:00 hod. za
rozsah neprimeraný, dlhý a bez prítomnosti druhého rodiča za nereálny. Podľa názoru otca v prípade, aksa má obnoviť vzťah matky so synom, nariadenie neodkladného opatrenia nie je práve najvhodnejším
a najšťastnejším prostriedkom.

2.4 Podľa vedomostí otca matka strávila určitý čas na psychiatrii a či to boli dôvody v jej drogovej
závislosti, to otec nedokáže posúdiť. Matka dva roky nevidela maloletého, jeden čas neplatila ani
výživné. Pred maloletým otec tajil matkinu minulosť, ktorá vyšla najavo, keď sa maloletý začal stretávať
so starými rodičmi zo strany matky, oni informovali vnuka a otcovi vytýkali, že mu nemali klamať. Otec
zastáva názor, že argumentácia súdu prvej inštancie nie je presvedčivá, zdôvodnenie je nepostačujúce

a otca nepresvedčilo o tom, že bolo prijaté rozhodnutie po starostlivom zvážení skutkových okolností
a citlivo v záujme maloletého.

2.5 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti otec záverom navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že matka je oprávnená stretávať sa
smaloletýmdieťaťomkaždýpárnypiatokvčaseod16:30hod.do18:00hod.prvétrimesiace,avďalších

mesiacoch v čase od 16:30 hod. do 18:30 hod, vždy za prítomnosti otca, pričom miestom stretnutia s
dieťaťom bude hlavný vchod nákupného centra Aupark Bratislava, Einsteinova ulica 18, Bratislava.

3. Matka maloletého ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali a k odvolaniu otca sa nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné,
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania otca voči výroku II. uzneseniu
súdu prvej inštancie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej upravil styk matky
s maloletým.

5.1 Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

5.2 Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania
a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom
prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú
presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len

konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§
387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba
vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd
považuje za potrebné doplniť nasledovné:

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6.1 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6.2 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.6.3 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

6.4 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

6.5 Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na

rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

6.6 V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

6.7 V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZR. Dieťa má
teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu
nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby
s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.

Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9
ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do
svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo

útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).

6.8 Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov

a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

7. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli

vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov

účastníkov.Nevyhnutnýmpredpokladomprevyhovenienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaje
osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého
dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba
bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe
osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.

Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo
skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.7.1 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade

osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

7.2 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

8. V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia boli osvedčené skutkové okolnosti, že maloletý
A. pochádza z bývalého partnerského vzťahu rodičov. Po rozchode rodičov bola rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I č. k. 3P/11/2019-85 zo dňa 29.05.2019 schválená rodičovská dohoda o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletému v znení: Maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti
otca. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Styk sa ponecháva na

dohodu rodičov. Matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima za nezaopatrené neplnoleté dieťa vypočítaného podľa osobitného zákona mesačne,
a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca maloletého počnúc právoplatnosťou rozsudku,
ktorým súd schválil rodičovskú dohodu. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 23P/69/2023-23
zo dňa 11.10.2023 bola schválená rodičovská dohoda v znení: Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť matky

k maloletému A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 % životného minima na sumu 250,- eur mesačne, s
účinnosťou od októbra 2023, ktoré sa matka zaväzuje uhrádzať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred, k rukám otca. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/11/2019-85 zo
dňa 29.05.2019 v časti upravujúcej výšku výživného. Na základe návrhu matky prebieha na Mestskom
súde Bratislava II pod sp. zn. 40P/62/2025 konanie vo veci zmeny výkonu práv a povinností rodičov k

maloletému A.. Vo veci samej je vytýčené pojednávanie v marci 2026. Na pojednávaní konanom dňa
27.11.2025 sa rodičia dohodli, že sa matka bude stretávať s maloletým každý piatok od 15:00 hod. do
18:00 hod. v Auparku v Bratislave, kde si ho preberie a odovzdá otcovi.

8.1 Z hľadiska zachovania práva dieťaťa na zachovanie vzájomných väzieb s rodičom (v tomto prípade s

matkou), ktorému nebolo do osobnej starostlivosti zverené či v koho osobnej starostlivosti sa nachádza
na základe konsenzu rodičov, je jednoznačne pri nezhode rodičov v otázke stretávania sa takéhoto
rodiča s deťmi opodstatnený záver o existencii okolností vyžadujúcich si potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov účastníkov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neexistuje pritom šablóna, podľa ktorej
by mohlo byť jednoznačne konštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého

vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Umožnenie styku rodiča s maloletým
dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia
dôkazov a zistených skutočností. Obaja rodičia sú pre dieťa dôležité osoby, vzory sociálnej identifikácie
a je potrebné mať na zreteli, že styk maloletého dieťaťa s rodičom v situácii, keď rodičia žijú oddelene, sa
upravuje prioritne v záujme maloletého dieťaťa a až druhotne z hľadiska práv rodičov, ktoré sú v kolízii s

právamidieťaťavzhľadomnapostaveniedieťaťaakozákonomchránenejosobyvhierarchiinepochybne
nižšie.Rodičiamajúprávorealizovaťsvojerodičovsképrávazaúčelomzachovaniavzájomnýchcitových
väzieb s deťmi prostredníctvom stretávania s nimi, aby tak deti mali zabezpečený, pokiaľ je to možné,
čo najviac rovnovážny kontakt s oboma rodičmi.

8.2 V prípade maloletého A. odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s
podstatouargumentáciepoužitejsúdomprvejinštancienapodporunímzvolenéhospôsoburozhodnutia,
preto sa stotožnil ako s potrebou styk bezodkladne upraviť, tak aj s rozsahom tejto dočasnej úpravy
styku matky s maloletým. Nezhody ohľadne styku matky s maloletým odôvodňujúce jeho dočasnú
úpravu neodkladným opatrením vyplývajú z vyjadrení oboch rodičov. Samotný rozsah styku stanovený

súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá požiadavke zachovania a ďalšieho
rozvíjania vzťahu medzi matkou a maloletým v osobnej starostlivosti otca, s ktorým matka nezdieľa
spoločnú domácnosť.8.3 Otec v odvolacom návrhu žiadal upraviť styk každý párny piatok v čase od 16:30 hod. do 18:00 hod.
prvé tri mesiace, a v ďalších mesiacoch v čase od 16:30 hod. do 18:30 hod., vždy za prítomnosti otca.
Odvolací súd rovnako nepovažoval za potrebné ani vhodné, aby sa styk matky s maloletým realizoval v

prítomnosti otca. Je nesporné, že v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, je súd povinný
skúmať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého je, aby mohol nerušene tráviť
čas so svojou matkou, prejaviť svoje emócie vo vzťahu k matke a nebol (rovnako ako matka) pod
drobnohľadom otca. Rozsah styku s maloletým v časovom rozpätí upravenom neodkladným opatrením,
zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu účelu neodkladného opatrenia o dočasnej úprave styku

v nevyhnutnej miere do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

8.4 Z návrhu matky maloletého mal aj odvolací súd za preukázané, že dňa 27.11.2025 na pojednávaní
vo veci samej sa rodičia dohodli, že sa matka bude stretávať s maloletým každý piatok od 15:00 hod. do
18:00 hod. v Auparku v Bratislave, kde si ho preberie a odovzdá otcovi. Styk matky s maloletým sa však
v rozsahu dohody rodičov nerealizoval, čo otec vo svojom odvolaní ani nepoprel. Nerealizovanie styku

ospravedlňoval otec opakovanými chorobami maloletého a pracovnou vyťaženosťou. Súdu je zrejmé,
že choroba dieťaťa je nepredvídateľná okolnosť, ale v záujme dieťaťa je, aby si budoval vzťah so svojou
matkou, a preto otcovi nič nebráni, v prípade choroby maloletého navrhnúť matke iný (náhradný) termín
styku. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca bolo totiž založené na dôvere súdu, že otec
má bezpodmienečný záujem a schopnosť vychovávať maloletého v úcte k jeho matke, a to tak, aby sa

táto stala jeho druhou najbližšou vzťahovou osobou, teda osobou, na ktorú sa bude maloletý s dôverou
obracať pri riešení akýchkoľvek záťažových situácií. Aj vzhľadom na uvedené je potom úlohou otca
systematická príprava maloletého na styk s jeho matkou. Príprava dieťaťa musí spočívať aj v pôsobení
na maloletého, a to nielen krátkodobo pred stanoveným časom styku, aby matku vnímal pozitívne, aby
vedel, že stretnutia s ňou sú mu prínosom a aby im preto bol prístupný a najlepšie, aby sa ich časom aj

sám dožadoval. Otec nemôže nerealizovanie styku vysvetliť ani odmietaním maloletého stretnúť sa so
svojou matkou, a takto prenášať zodpovednosť za nerealizáciu styku na dieťa. Takýto postoj totiž svedčí
o nezvládaní riadnej osobnej starostlivosti otca o maloletého. Ako otec je povinný maloletého na styk
aj psychicky pripraviť tak, aby jeho prípadné negatívne nastavenie voči matke bolo odstránené a aby
vzbudil v dieťati záujem a ochotu stráviť s matkou vymedzený čas. Otec tak môže a aj musí prispieť k

harmonickému vývoju maloletého práve tým, že zaujme vecný a racionálny prístup k budovaniu vzťahov
dieťaťa k matke. Ak má otec obavu nechať dieťa iba s matkou a bez jeho prítomnosti, k tomuto odvolací
súd iba konštatuje, že nič otcovi nebráni, aby počas realizácie styku bol niekde nablízku v prípade, ak
by maloletý styk po psychickej stránke bez hoc aj len vzdialenej podpory zo strany otca nezvládal.
Neznamenátovšak,žemánamatkudozeraťdoslova„spozarohu“,aleabysadokázalvprípadepotreby

dostaviť včas.

8.5 Odvolací súd má jednoznačne za to, že právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom
rodičom môže byť porušené len vtedy, keď rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, čo však v danom
prípade na strane matky osvedčené nebolo. I keď má matka za sebou neštandardnú minulosť, nebolo

preukázané, že by pre maloletého predstavovala akúkoľvek hrozbu. Matka má nepochybne očividný
záujemstretávaťsasmaloletým,čojeodôvodnenéajjejpodanýmnávrhomnanariadenieneodkladného
opatrenia. Maloletý je vo veku, keď potrebuje obidvoch rodičov a nerealizovanie styku s matkou bude
mať vplyv aj na jeho psychický vývin. Odvolací súd má zato, že vzájomný rodičovský konflikt a negatívne
emócievočidruhémurodičovinemôžubyťdôvodomnasvojvoľnévylúčeniezoživotamaloletéhodieťaťa

rodiča, ktorý nevykonáva osobnú starostlivosť o dieťa. Nie je preto možné, aby otec matke znemožňoval
vykonávať jej základné rodičovské právo.

8.6 V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie možno uviesť,
že právne posudzovanie je činnosťou, pri ktorej súd zistený skutkový stav veci podriaďuje pod skutkovú

podstatu príslušnej právnej normy a že o jeho nesprávnosti by bolo možné usudzovať iba v prípade
zistenia, že sa súd prvej inštancie pri tejto činnosti dopustil omylu v tom, že na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávny právny predpis alebo, že inak správny právny predpis nesprávne interpretoval.
V danom prípade však odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie osvedčené skutkové okolnosti správne
právne posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení, či už ZoR, alebo CSP a CMP a vo veci aj správne

v záujme ochrany práv maloletého na zachovanie jeho citových väzieb s matkou upravil styk matky s
maloletým spôsobom uvedeným vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.8.7 V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletého dieťaťa je potrebné apelovať na nich oboch, aby
uprednostnili záujem maloletého dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné
doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné

práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinností rovnocenní. Obom rodičom
musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny
vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa
a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúceho konania na jeho psychiku. V záujme maloletého
dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali

brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu
lojalitykrodičomaovplyvňovanénegatívnymivzťahmimedzinimi.Vzáujmezdravéhovývinumaloletého
dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu
s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom. Každé dieťa má právo na
pokojné a konfliktami rodičov nezaťažené detstvo.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
s odôvodnením ktorého sa stotožnil, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí (§ 58 CMP). O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo

veci samej.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).