Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 3P/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200241
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200241.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. R. X. M., narodený XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych
vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816
16 Bratislava, matky: R. M., narodená XX.XX.XXXX, V. H.. XX. R. XX, V., štátna občianka H., zastúpená
JUDr. Marián Maholányi, advokát so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 54 062 519 a

otca: L. I. X. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, V., štátny občan Š. M., zastúpený JUDr. Ivanou
Zmekovou, advokátkou, so sídlom Zámocká 18, Bratislava, IČO: 42 254 396, v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa I. R. X. M., narodený XX.XX.XXXX, (ďalej len ,,maloletý“) sa návrhom

doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.01.2026, domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd
upraví, resp. zúži styk otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým v okolí
a v mieste bydliska matky, každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod.
za prítomnosti matky a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Miesto prevzatia a
odovzdania maloletého dieťaťa je miesto bydliska matky alebo podľa dohody rodičov.

2. Návrh odôvodnila matka tým, že maloletému bola imunologickým vyšetrením zo dňa 08.09.2025
potvrdená alergia na bielkoviny kravského mlieka (ďalej aj ako „ABKM”) so špecifickým IgE = 11,6
kU/l. Podľa štandardnej lekárskej stupnice (RAST) táto hodnota zodpovedá 3. triede pozitivity (vysoká
hladina), čo predstavuje vysokú pripravenosť imunitného systému reagovať agresívne už pri stopových
množstvách alergénu. V súlade s touto hodnou lekárska správa v diagnostickom závere správy
explicitne konštatuje „vysokú precitlivenosť na mliečnu bielkovinu“. Vystavovanie bielkovín kravského

mlieka teda maloletému spôsobuje vnútorné zranenia a predstavuje ohrozenie spustenia náhlej život
ohrozujúcej reakcie. Vzhľadom na diagnózu ABKM maloletého boli lekármi rodičom poskytnuté dve
lekárske odporúčania: (i) eliminačná diéta a (ii) podávanie rastlinného mlieka. O týchto odporúčaniach,
ako aj o samotnej diagnóze maloletého, matka otca informovala neodkladne po obdržaní výsledkov
vyšetreniamaloletéhopomocouemailovejkomunikácieposkytnutímlekárskejsprávy.Klekárskejspráve
doplnila, že ide o vážny zdravotný stav, ktorý si vyžaduje striktné odstránenie bielkoviny kravského

mlieka zo všetkých potravín, ktoré sú podávané maloletému. Otec na túto informáciu reagoval pasívne,
nejavil záujem o edukáciu a neinicioval žiadnu diskusiu o tom, akým spôsobom zabezpečiť maloletému
bezpečnú stravu. V súčasnosti má maloletý stále predpísanú eliminačnú diétu, počas ktorej, v súlade s
pokynmi odborných lekárov, matka situáciu aktívne riešipravidelne konzultuje zdravotný stav maloletého
s pediatrom, imunológom a gastroenterológom maloletého, zabezpečuje úplnú a sústavnú elimináciu
alergénu (bielkoviny kravského mlieka) zo stravy maloletého, a v prípade potreby ich informuje o

konkrétnych potravinách podaných maloletému. Tento proces vyžaduje úplnú informovanosť o všetkom,
čo maloletý skonzumuje. Otec v rozhodnom období zasiahol do liečby maloletého tým, že matkeodmietal poskytovať informácie o strave a mlieku podávanom maloletému, a to: (i) jednak počas
výkonu svojho styku s maloletým, (ii) ako aj pri jeho odovzdávaní do výkonu osobnej starostlivosti
matky. K neposkytnutiu týchto informácií teda dochádzalo aj v čase, keď sa účinky požitej stravy a

alergické reakcie klinicky prejavovali už počas výkonu starostlivosti matky, čím boli na ňu fakticky
prenesené následky predchádzajúceho postupu otca, najmä vo forme pretrvávajúcej hematochézie.
Takýto postup mal závažné negatívne dôsledky pre priebeh liečby maloletého, nakoľko matka a lekári
nemohli pri krvácaní (ulcerácii) a kožných reakciách (ekzémy, výsyp) potvrdiť ústup týchto klinických
reakcii príznakov maloletého, nakoľko bez informácie o požitej strave nebolo možné overiť, či bol

alergén skutočne eliminovaný. Nakoľko otec v rozhodnom čase odmietal komunikovať s matkou
ohľadom podávaných potravín a mlieka, predvolal si ho na lekársku konzultáciu samotný pediater
maloletého, U.. M. Š.. Tohoto stretnutia sa dňa 13.10.2025 zúčastnili obaja rodičia, pričom počas jeho
priebehu otec uviedol, že maloletému dlhodobo podáva mlieko bez laktózy Nestlé Lactose Free, na
čo ho pediater opravil, že toto mlieko maloletý konzumovať nemôže. Túto skutočnosť uviedol na tom
základe, že: (i) bezlaktózové mlieko je mlieko kravské, (ii) obsahuje bielkoviny kravského mlieka, (iii)

nakoľko je z jeho obsahu odstránená iba laktóza (mliečny cukor). Po zistení tejto skutočnosti pediater
konštatoval prítomnosti krvi v stolici maloletého ako následok nevhodnej stravy (bezlaktózového mlieka)
a potvrdil nutnosť okamžitej zmeny (na rastlinné mlieko). Po tomto stretnutí a zákaze pediatra si dňa
17.10.2025 prišiel otec prevziať maloletého, počas ktorého otec uviedol matke, že pediater im mal
údajne povedať, že všetko je v poriadku. Zároveň uviedol, že predmetné mlieko, ktoré maloletému

podáva, je podľa jeho presvedčenia takisto úplne v poriadku. Tieto tvrdenia otca sú v priamom rozpore
s reálnym stavom. Predmetom posúdenia dôvodov neodkladného opatrenia nespočíva v posudzovaní
ojedinelého pochybenia otca spočívajúceho vo výbere nevhodného mlieka, ale v celkovom prístupe otca
k dodržiavaniu liečebného režimu maloletého. Tento prístup sa prejavil nielen svojvoľným podávaním
medicínsky nevhodného výrobku, ale aj spôsobom, akým otec reagoval na zistenie nesprávnosti svojho

postupu. Aj po tom, čo bol otec na nesprávnosť zvoleného postupu výslovne upozornený ošetrujúcim
pediatrom maloletého a mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu, ktorá jeho postup jednoznačne
vylučuje, neprejavil snahu o nápravu ani o prehĺbenie porozumenia zdravotnému stavu maloletého.
Práve naopak, dôkazom o pretrvávajúcom a akútnom riziku je aktuálne konanie otca, ktorý aj v
súbežnom návrhu na výkon rozhodnutia písomne uvádza, že podávanie mlieka bez laktózy mu bolo

odporúčanélekárom.Takýtospôsobreagovanianazistenépochybenienepredstavujenáhodnézlyhanie
úsudku, ale poukazuje na rigidný a nekorigovateľný prístup k liečebnému režimu maloletého, pri ktorom
je objektívna odborná informácia nahrádzaná subjektívnym presvedčením otca, čo zvyšuje mieru rizika
pre zdravie maloletého, keďže namiesto odstránenia príčiny ohrozenia dochádza k jej racionalizácii a
udržiavaniu, a to aj za situácie, keď je otec konfrontovaný s opačnými odbornými závermi. Za takéhoto

skutkového stavu nemožno považovať zdravotný režim maloletého za dostatočne predvídateľný a
bezpečný, nakoľko je zrejmé, že otec vedome vyjadruje zámer pokračovať v tomto zdraviu škodlivom
postupe. Za osobitne významnú okolnosť osvedčujúcu závažnosť prístupu otca je potrebné považovať
aj skutočnosť, že otec v rozhodnom období úmyselne neposkytoval matke informácie o strave a
mlieku podávanom maloletému, čím znemožnil včasnú identifikáciu zdroja zdravotných ťažkostí a

prijatie okamžitých opatrení na zastavenie prísunu alergénu. Týmto konaním dochádzalo k predlžovaniu
vystavenia maloletého látke predstavujúcej riziko pre jeho zdravie a život a k pretrvávaniu jeho fyzickej
ujmy. Absencia poskytovania informácií sa pritom netýkala len mlieka, ale aj ostatných potravín, ktoré
sú pri diagnóze ABKM z medicínskeho hľadiska rovnako relevantné. Z vyjadrení otca a jeho následného
správania, spočívajúceho v poskytovaní neurčitých a obsahovo neoveriteľných informácií o strave

maloletého (napr. označovanie podávanej stravy len ako „zdravú“), ako aj v tvrdení, že takéto označenie
má byť pre matku „dostatočné“, vyplýva, že tento postup nepovažuje za problematický a nemá v úmysle
ho zmeniť. Takýto postoj predstavuje objektívne riziko, keďže pri diagnóze ABKM môžu mať zdravotné
následky časový odstup od požitých potravín a prejaviť sa až po ukončení styku otca s maloletým,
teda v čase jeho odovzdania do starostlivosti matky alebo počas následnej starostlivosti podľa súčasnej

úpravy styku. V prípade absencie konkrétnych informácií o podanej strave nie je možné včas rozpoznať
pôvod reakcie ani prijať adekvátne zdravotné opatrenia, čím sa riziko ďalšej ujmy významne zvyšuje.
Vzhľadom na povahu ochorenia maloletého a spôsob konania otca ide o situáciu, ktorá neznesie
odklad a neumožňuje čakať na rozhodnutie vo veci samej. Každý ďalší styk maloletého s otcom bez
jasne a záväzne upravených podmienok predstavuje pokračujúce riziko pre zdravie a život maloletého.

Bez okamžitého zásahu súdu hrozí vznik ďalšej ujmy, ktorá môže byť nezvrátiteľná alebo len ťažko
napraviteľná. Naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia je umocnená aj skutočnosťou, že
v nadväznosti na vyššie uvedené okolnosti bolo na Okresnej prokuratúre Bratislava I prijaté oznámenie
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že konaním otca mohlo dôjsť k naplneniu znakov trestného činutýrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 písm. d) Trestného zákona, a to formou vystavovania
vplyvu látok spôsobilých poškodiť zdravie maloletého a dlhodobého zotrvávania v takomto konaní. Táto
skutočnosť je relevantná z hľadiska posúdenia naliehavosti najmä preto, že môže indikovať vedomý,

úmyselný a pretrvávajúci spôsob konania, a teda aj reálne riziko pokračovania konania otca v prípade,
ak by nedošlo k okamžitej a účinnej dočasnej úprave pomerov zo strany súdu. Uvedené oznámenie bola
matka nútená vykonať za účelom ochrany života a zdravia maloletého.

3. K návrhu matky sa vyjadril aj otec. Podaním zo dňa 04.02.2026 navrhol návrh matky ako nedôvodný

zamietnuť. Zdôraznil, že styk otca s maloletým sa napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu
z dôvodu svojvoľného rozhodnutia matky nerealizuje od 07.10.2025. Pričom ak matka dôvody pre
nariadenie neodkladného opatrenia o zmene úpravy styku otca s maloletým opiera aj o lekárske
správy z 15.0.2025 a 13.01.2025 tieto boli vyhotovené už v čase, kedy styk otca s maloletým už
neprebiehal a preto otec ani nemohol mať žiaden vplyv na zdravotný stav dieťaťa. Matka potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že sa otec o maloletého nesprávne stará (podáva

mu nevhodné mlieko), pričom ale opomína fakt, že otec sa s maloletým synom nestretol od 07.10.2025,
teda už štyri mesiace, na základe čoho je zrejmé, že v danej veci nie je daná potreba bezodkladnej
úpravy pomerov.

4. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu

zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, z
listinných dôkazov pripojených matkou k návrhu a to: lekárskou správou od U.. F. F. zo dňa 08.09.2025,
potvrdením vydaným na vlastnú žiadosť od U.. F.Á. F. zo dňa 15.10.2025 a zo dňa 13.01.2026,
potvrdenkou z Centra sociálnych služieb prof. M. U. zo dňa 13.01.2026, trestného oznámenia zo
dňa 29.10.2025 a zo dňa 31.12.2025, prepisom zvukovej nahrávky zo dňa 13.10.2025, komunikáciou

medzi rodičmi, prepisom zvukovej nahrávky zo dňa 17.10.2025, ako aj z výsledkov vlastných šetrení v
Registri obyvateľov Slovenskej republiky a sociálnej poisťovni a skutočností zistených z obsahu spisov
3P/57/2025, 3P/130/2025 a 3Em/7/2025. Pri rozhodovaní prihliadol tiež na všetko, čo v konaní o vydanie
neodkladnéhoopatreniavyšlonajavo,nazákladečohoustálilskutočnýstavvecivrozsahunevyhnutnom
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Z listín predložených matkou a vlastného šetrenia v príslušnom registri mal súd osvedčené, že
maloletý I. R. má X E.. Pochádza z rozvedeného manželstva, matky R. M. a otca L. I. X. U..
Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. 23P/14/2024-528 zo dňa 08.10.2024, právoplatným
dňa 16.10.2020, ktorým súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a schválil rodičovskú dohodu v

znení: Maloletý I. R. X. M., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej
starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec
sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 430,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne: každý párny
týždeň v roku od piatku od 17:00 hod. do pondelka do 09:00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od

pondelka od 17:00 hod. do utorka do 09:00 hod., s výnimkou zimných, veľkonočných a letných prázdnin,
počas zimných prázdnin každý párny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 30.12. do 17:00 hod, a každý
nepárny rok od 31.12. od 9:00 hod. do 07.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 17:00
hod., počas veľkonočných prázdnin odo dňa predchádzajúceho veľkonočným prázdninám od 17:00
hod. do dňa nasledujúceho po skončení veľkonočných prázdnin do 09:00 hod., počas letných prázdnin

každý rok od 15. 07. od 09:00 hod. do 15. 08. do 17:00 hod. Miesto prevzatia a odovzdania maloletého
dieťaťa je predškolské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a v prípade neprítomnosti maloletého v
predškolskom zariadení miesto bydliska matky. Na Mestskom súde Bratislava II v súčasnosti prebieha
konanie vedené pod sp. zn. 3P/57/2025 o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, konanie o návrhu otca na výkon rozhodnutia - rozsudku Mestského

súdu Bratislava II, sp. zn. 23P/14/2024-528, zo dňa 08.10.2024, ktoré je vedené pod sp. zn. 3Em/7/2025,
ako aj konanie sp. zn. 3P/130/2025 o návrhu otca na nahradenie súhlasu matky s prevzatím cestovného
dokladu maloletého .

6. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len

„CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento
zákon neustanovuje inak.7. Neodkladné opatrenie možno v zmysle ustanovenia § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nariadiť na návrh pred začatím konania, po začatí konania alebo
po jeho skončení.

8. Podľa § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,

aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho
súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.

15. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

16. Z citovaného ustanovenia § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ako aj zo samotného
charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba
na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť

ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

17. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a
jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.

Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,

že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie
alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len
podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup

súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods., 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie
účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej
okamžitý zásah súdu.18. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť,
že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva
osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho

dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy
pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletých detí vážne
ohrozené. Uvedený názor súdu vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých
ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu, § 360 až 368 Civilného mimosporového
poriadku, ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam patrí aj konanie vo veci

starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa
maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho
ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.

19. Ako už bolo uvedené, účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade,
že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého

dieťaťa s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.

20. Po posúdení návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, konajúci súd dospel v danej
veci k jednoznačnému k záveru, že v danom prípade nie je daná naliehavosť potreby bezodkladnej
úpravy pomerov odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia, v znení navrhovanom matkou

maloletého dieťaťa, preto zo strany súdu nebolo možné návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť. Matka v konaní totiž neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého
I. R. zmenou úpravy styku otca s maloletým upraveného rozsudkom Mestského súdu Bratislava II,
sp. zn. 23P/14/2024-528 zo dňa 08.10.2024, právoplatným dňa 16.10.2024, (ktorým súd schválil
rodičovskú dohodu) formou neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k matkou podanému návrhu, ktorým

sa podľa obsahu domáha matka de facto a aj de iure obmedzenia styku otca s maloletým oproti
právoplatnej úprave styku vychádzajúcej z dohody rodičov súd akcentuje, že súdne rozhodnutia o
výkone rodičovských práv a povinností, vrátane úpravy styku možno z mysle § 26 zákona o rodine
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, resp. jeho rodičov, ku
ktorej došlo od času vyhlásenia ostatného rozhodnutia je potrebné preukázať. V zmysle uvedeného je

teda zo strany matky potrebné preukázať v konaní v prvom rade zmenu pomerov odôvodňujúcich zmenu
rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2024.

21. Matka sa zmeny úpravy styku otca s maloletým domáha z dôvodu tvrdeného zanedbávania
starostlivosti zo strany otca a ľahkovážneho prístupu otca k maloletému, ktoré však zostali v konaní

v rovine tvrdení bez ich hodnoverného osvedčenia. Matka síce k návrhu pripojila lekárske správy
týkajúce sa precitlivenosti maloletého na bielkovinu kravského mlieka, ani z týchto však nevyplýva,
že by starostlivosť otca o maloletého predstavovala pre maloletého hrozbu v tej miere, že by bolo zo
strany súdu namieste aj bez vykonania dokazovania, len na základe tvrdení matky pristúpiť k matkou
požadovanej reštrikcii styku otca s maloletým a zasiahnuť tak významným spôsobom čo i len dočasne

do práv nielen otca, ale predovšetkým maloletého.

22. Z vyjadrení matky ako aj vyjadrení otca nielen v tomto konaní, ale aj v konaní vo veci samej
vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 3P/57/2025 vyplýva, že medzi rodičmi dlhodobo prebiehajú
konflikty ohľadom zdravotnej starostlivosti, resp. stravovania maloletého. Je zrejmé, že rodičia majú

na starostlivosť o maloletého, vrátane zdravotnej rozdielne pohľady. Je evidentné, že tvrdenia rodičov
si navzájom odporujú a overiť ich opodstatnenosť je možné len dokazovaním v konaní vo veci samej,
vedenej na návrh matky pod sp. zn. 3P/57/2025, v ktorej veci je na deň 02.03.2026 stanovený termín
pojednávania.

23. Za obzvlášť závažnú súd v danom prípade považuje skutočnosť, že od 07.10.2025 sa na
základe jednostranného rozhodnutia matky nerealizuje styk otca s maloletým v zmysle právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia. V jej svetle, v kontexte s konaním o výkon rozhodnutia vedeným na
návrh otca pod sp. zn. 3Em/7/2025 by okrem iného znamenalo vyhovenie návrhu matky legalizáciu jej
svojvoľného nerešpektovania súdneho rozhodnutia.

24. V tejto súvislosti možno uviesť, že matka sa už v konaní sp. zn. 3P/112/2025 o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletým z dôvodu zanedbávania
zdravotnej starostlivosti maloletého. Krajský súd v Trnave v uznesení sp. zn. 13CoP/172/2025 - 162 zodňa 27.10.2025, ktorým potvrdil napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 3P/112/2025
zo dňa 6. augusta 2025 konštatoval, že neosvedčené výhrady voči spôsobu starostlivosti otca a
skutočnosť, že predstava matky je iná, nenapĺňajú predpoklad zásahu súdu neodkladným opatrením

smerujúcim k obmedzeniu stretávania sa otca s maloletým.

25. Sumarizujúc všetko uvedené, dospel súd k záveru, že v čase rozhodovania o nariadení
neodkladného opatrenia nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého I. R.,
upravených právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, preto súd rozhodol tak, že návrh matky

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

26. Ako súd uviedol v predchádzajúcich odsekoch, v danom prípade je vedené pred tunajším súdom
aj konanie vo veci samej a to pod sp. zn. 3P/57/2025, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťu,pretosúdvtomtouznesenínerozhodovalotrovách
konania (§ 262 ods. 1 CSP), o ktorých rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (ustanovenie § 376 ods. 3
CMP).