Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623206251
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2623206251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C.
XXX, zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, Skalica, proti žalovanému:
Poľovnícke združenie Cerová, IČO 37 836 064, so sídlom Cerová 379, zastúpený: JUDr. Mgr. Radoslava
Ivanová, advokátka, so sídlom Potočná 191/39, Skalica, o určenie, že žalobca je členom žalovaného, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 21C/1/2023-180 zo dňa 20. februára
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je členom Poľovníckeho
združenia Cerová, IČO: 37836064, Cerová 380, 906 33 Cerová, výrokom II. žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku, § 32 ods. 1, ods. 2, § 19 ods. 9, ods. 11, § 64 ods. 2 písm. b), § 76 ods.
2, ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 5 ods. 1,
ods. 5 písm. d), § 6 ods. 2 písm. c), § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 9, § 8 Stanov poľovníckeho združenia
Cerová, § 1 ods. 1, ods. 2 tretia veta, ods. 6, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 11 ods. 4, ods. 5, § 10
ods. 2 Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu, § 34, § 39 Občianskeho zákonníka,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca bol za poľovníckeho
hospodára pre poľovný revír Cerová vymenovaný dňom 2.1.2015. Výkon funkcie poľovníckeho
hospodára žalobcovi zanikol dňa 8.10.2021. Zo Zápisnice z disc. konania PZ Cerová konaného dňa
3.6.2022 mal súd prvej inštancie preukázané, že disc. konanie bolo vedené proti obvinenému: B. A., nar.
XX.X.XXXX, trv. bytom C. D. XXX, C., pre disc. previnenie podľa § 3 ods. a),b), c), d), DP SPZ. Následne
predseda disc. senátu disc. konanie otvoril prečítaním Protokolu o výsledku štátneho dozoru OÚ Trnava

z 5.8.2021. Nasledovalo vyjadrenie p. B. A.. Zo Zápisnice č. 2/2022 z disciplinárneho konania PZ Cerová
konaného dňa 14.10.2022 mal súd prvej inštancie preukázané, že sa viedlo proti obvinenému: B. A.,
nar. XX.X.XXXX, trv. bytom C. XXX, pre disc. previnenie podľa § 3 ods. a), b), c), d), DP SPZ. Program:
1. Otvorenie, 2. Doriešenie disc. priestupku pána B. A., 3. Záver. Žalobcovi boli položené otázky č. 1.-6.,na ktoré odpovedal a nasledoval bod 3. - ukončenie. Zo Zápisnice č. 3/2022 k zasadnutiu k prejednaniu
disciplinárneho konania PZ Cerová, konaného 14.10.2022, mal súd prvej inštancie preukázané, že
programom zasadnutia (bod 2.) bola diskusia o vine a treste k disc. konaniu vedenému proti obvinenému

pánovi B. A.. Následne sa pristúpilo k tajnému hlasovaniu za návrh na vylúčenie obvineného pána B.P:
Výsledky tajného hlasovania za návrh na vylúčenie obvineného B.P: počet odovzdaných hlasovacích
lístkov 7, s návrhom na vylúčenie súhlasí 5, nesúhlasí 2, zdržal sa hlasovania 0. Predseda PZ Cerová
bol poverený vypracovať Rozhodnutie č. 1/2022.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že na požadovanom určení má žalobca naliehavý
právny záujem, keďže bez požadovaného určenia by boli žalobcove členské práva neisté, resp.
ohrozené, žalobca iným spôsobom než súdnym rozhodnutím nemôže docieliť ochranu. Ďalej súd prvej
inštancie argumentoval tým, že podrobil prieskumu zákonnosť uloženého trestu z 14.10.2022, kedy
výbor PZ Cerová ako prvostupňový disciplinárny orgán uložil žalobcovi trest - vylúčenie z PZ Cerová,
v zmysle interných predpisov - Stanov PZ Cerová, Disciplinárneho poriadku SPZ a dospel k záveru,

že disciplinárne rozhodnutie nespĺňa náležitosti odsudzujúceho rozhodnutia v zmysle disciplinárneho
poriadku a všeobecných zásad trestania. Pokiaľ žalovaný v zápisnici z disc. konania uviedol, že sa
disc. konanie proti žalobcovi vedie pre disc. previnenie podľa § 3 ods. a), b), c), d) DP SPZ, takáto
špecifikácia priestupku je len všeobecná, vôbec nešpecifikuje druh priestupku, ktorého sa mal žalobca
svojim konaním dopustiť. V Zápisnici č. 3/2022 absentuje údaj o hlasovaní o vine, pričom ihneď, bez toho

aby sa najskôr pristúpilo k hlasovaniu o vine, prebehlo hlasovanie o uložení disciplinárneho opatrenia -
návrh na vylúčenie žalobcu. Zo žiadnej Zápisnice z disciplinárneho konania súd prvej inštancie nemal
preukázané, že si žalovaný (disciplinárny orgán žalovaného) splnil svoju povinnosť podľa ust. § 1 ods. 2
tretia veta Disciplinárneho poriadku SPZ; disciplinárny orgán je povinný poučiť stíhaného o jeho právach
aposkytnúťmumožnosťichpoužiť.Súdprvejinštancietiežuviedol,žepokiaľžalovanývylúčilžalobcuza

porušenie povinností podľa § 64 ods. 2 písm. b) a § 19 ods. 9 a 11 zákona o poľovníctve, na prejednanie
týchto priestupkov bol príslušným orgánom okresný úrad a nie žalovaný, preto je jeho rozhodnutie
nezákonné. V Rozhodnutí č. 01/2022 absentuje deň vynesenia rozhodnutia. V disciplinárnom rozhodnutí
je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý, pričom uvedenie,
že konanie žalobcu je v rozpore s internými predpismi PZ Cerová je nepostačujúce, keďže žalovaný

neuviedol, ktoré konkrétne predpisy, v ktorých ustanoveniach, boli porušené. Žalovaný tvrdenia, že
žalobca mal svojim konaním spôsobiť PZ Cerová majetkovú škodu a konať v rozpore so záujmami PZ
Cerová, v konaní nepreukázal. Rozhodnutie č. 01/2022 považoval súd prvej inštancie za neprehľadné,
zmätočné, nepresné, teda také, z ktorého by stíhaná osoba zistila, za aké skutky bola uznaná vinnou
a následne aj potrestaná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že disciplinárne rozhodnutie žalovaného

nespĺňa náležitosti odcudzujúceho disciplinárneho rozhodnutia v zmysle disciplinárneho poriadku a
všeobecných zásad trestania. Rozhodnutie č. 01/2022 neobsahuje náležitosti rozhodnutia o uložení
disciplinárneho trestu v zmysle ust. § 11 ods. 5 DP SPZ a § 7 ods. 3 Stanov PZ Cerová, pričom zápisnice
z disciplinárneho konania, ktoré bolo vedené proti žalobcovi, neboli vyhotovené tak, ako to ukladá ust.
§ 10 ods. 2 DP SPZ, nebol rešpektovaný postup, ktorý pre disciplinárne konania ustanovil Slovenský

poľovnícky zväz vo svojom disciplinárnom poriadku a aj samotný žalovaný vo svojich stanovách.
Rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore s ustanoveniami DP SPZ a Stanov PZ Cerová, z ktorého
dôvodujeneplatnéspoukazomnaustanovenie§39Občianskehozákonníka,apretosúdprvejinštancie
určil, že žalobca je členom Poľovníckeho združenia Cerová.

5. Súd prvej inštancie žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalovanému v celom rozsahu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok

považuje za vecne nesprávny a vydaný v rozpore so skutkovým aj právnym stavom veci a tiež v rozpore
s vykonaným dokazovaním. Žalovaný má za to, že rozhodnutie žalovaného o vylúčení žalobcu zo
združenia je správne a zákonné. V konaní sa dostatočne preukázalo, že žalobca hrubým spôsobom
porušoval interné predpisy žalovaného. Dňa 18.12.2024, deň pred plánovaným pojednávaním, bol
žalovanému doručený prípis, v ktorom súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní

vyjadril k stanovisku žalobcu zo dňa 12.12.2024 a zároveň žalovanému oznámil, že pojednávanie
vytýčené na deň 19.12.2024 sa z dôvodu hospodárnosti konania neuskutoční. Uvedený postup súd prvej
inštancie je nesprávny. Výzva súdu prvej inštancie na vyjadrenie sa k stanovisku žalobcu bola právnemu
zástupcovi žalovaného doručená dňa 18.12.2024, pričom do plynutia lehoty 10 dní na vyjadrenie spadalivšetky vianočné sviatky, čím mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Uvedený
postup súdu je nesprávny aj z dôvodu, že súd prvej inštancie v takomto prípade neuplatnil koncentračnú
zásadu v zmysle § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ žalobca nie je z dôvodu veku a

zdravotného stavu schopný, resp. ochotný zúčastniť sa čo i len jedného pojednávania, žalovaný nevidí
jeho naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil, že je členom poľovníckeho združenia a mohol tak v
revírochpoľovať.Súdprvejinštancienesprávnezistilskutočnostipodstatnéprerozhodnutieaposúdenie
veci, keď z rozhodnutia žalovaného o vylúčení je zrejmé, že žalobca bol vylúčený najmä pre porušenie
povinností člena združenia uvedených v čl. IV. písm. h), n), a i) a čl. VIII. písm. b) a c) Domáceho poriadku

Poľovníckeho združenia Cerová, aj počas konania samotný štatutár žalovaného potvrdil, že vylúčený
bol len z dôvodu porušenia interných predpisov a nie porušenia zákona o poľovníctva. V konaní bolo
dostatočne preukázané, že žalobca ako člen Poľovníckeho združenia Cerová povinnosti člena podľa
ustanovení Domáceho poriadku Poľovníckeho združenia Cerová porušil. Žalovaný ďalej poukázal na
prílišný formalistický prístup súdu prvej inštancie pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného
o vylúčení žalobcu. V rozhodnutí žalovaného č. 01/2023 je v prvom odseku odôvodnenia uvedené,

že výbor Poľovníckeho združenia Cerová na svojom rokovaní dňa 7. novembra 2022 rozhodnutím č.
01/2022 rozhodol o vylúčení žalobcu z Poľovníckeho združenia Cerová, keď toto rokovanie je možné
považovať za vynesenie rozhodnutia. Namietané formálne nedostatky rozhodnutia žalovaného nemôžu
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže tieto nedostatky nemôžu privodiť vecne iné,
alebo výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka, ani nimi nebol žalobca ukrátený na svojich právach. Pokiaľ

členovia združenia hlasovaním na základe zisteného skutkového stavu zistia porušenia povinností
jedného z členov takým hrubým spôsobom, ako tomu bolo v prípade žalobcu, najmä s prihliadnutím
na jeho funkciu poľovného hospodára, nie je možné od nich spravodlivo požadovať, aby sa združovali
v združení so žalobcom, ktorý úmyselne porušoval interné predpisy združenia, a to len z dôvodu
formálnych nedostatkov rozhodnutia, ktoré však nemali žiaden vplyv na uplatňovanie práv žalobcu.

V rozhodnutiach žalovaného je dostatočne označený skutok, za ktorý bola voči žalobcovi vyvodená
disciplinárna zodpovednosť, ako aj označenie interného predpisu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je

vecne správny a zákonný, súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými dôkazmi, starostlivo ich posúdil
a správne vyhodnotil, v dôsledku čoho určil, že žalobca je členom poľovníckeho združenia. Je pravda, že
súd prvej inštancie odročil pojednávanie dňa 29.10.2024 na deň 19.12.2024 s predpokladom, že budú
prednesené záverečné návrhy a bude rozhodovať. V danom štádiu však nebolo ukončené dokazovanie
a súdom prvej inštancie vyslovený predpoklad, že dňa 19.12.2024 po prednesení záverečných návrhov

bude ukončené dokazovanie, nie je záväzný. Taktiež žalovaným vytýkané „skrátenie" lehoty na
vyjadrenie v dôsledku vianočných sviatkov, nie je možné považovať za relevantný odvolací dôvod,
so zmeškaním lehoty na vyjadrenie k stanovisku žalobcu neboli spojené žiadne právne následky.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vyvodil žalovaný len z toho, že
sa žalobca nezúčastnil na ústnych pojednávaní, pričom výsluch žalobcu nebol navrhnutý sporovými

stranami. Žalovaný účelovo vykladá odôvodnené ospravedlnenie neúčasti žalobcu na pojednávaniach
a neprípustne ním odôvodňuje absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právo
žalobcu združovať sa, mu zaručuje Ústava SR a pokiaľ je o jeho právach v združení rozhodované,
musí také rozhodnutie, ako aj postupy napĺňať zákonné požiadavky. Alibizmus, ktorý zvolil žalovaný je
neprípustný. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

8. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že stanovisko
žalobcu je zavádzajúce, kde sa žalobca snaží navodiť súdu dojem svojej vlastnej pravdy a podsunúť
vlastné názory a závery. Žalovaný ma naďalej za to, že bez rozhodnutia vo veci samej by nedošlo
k ohrozeniu práva žalobcu, keďže z dôvodov tvrdených jeho právnym zástupcom, tento aj tak nemá

záujem naďalej vykonávať právo poľovníctva. Žalovaný zotrval na tom, že v konaní bola porušená
zásada koncentrácie konania. Síce je uplatnenie sudcovskej koncentrácie len na diskrečnej právomoci
súdu, žalovaný má za to, že v konaní mala uvedená koncentrácia v konaní uplatnená. Súdom prvej
inštancie namietané formálne nedostatky rozhodnutia nemohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia
žalovaného z dôvodu, že nemohli privodiť vecne iné, alebo výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu, ani

nimi nebol žalobca ukrátený na svojich právach. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu.

9. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie doplnil žalovaný dodatok k odvolaniu.
V dodatku k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci, v ktorej nemal právomockonať, resp. rozhodol vo veci, v ktorej má právomoc konať správny súd Správneho súdneho poriadku.
V dodatku k odvolaniu citoval z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/4/2020 z 8. júna 2021, sp.
zn. 1Nds/2/2016 z 26. mája 205, sp. zn. 4Nds/2/2014 z 4. júna 2014. Súd prvej inštancie neuviedol,

na základe akej právnej normy dospel k záveru, že žalovaný nebol oprávnený prejednať priestupky
podľa § 64 ods. 2 písm. b) a § 19 ods. 9 a 11 zákona o poľovníctve. Konanie žalobcu nebolo
prejednávané ako priestupok, ale ako disciplinárne previnenie. Disciplinárny poriadok, ani Stanovy PZ
Cerová nepredstavujú žiadny zákonný predpis, teda nie je možné na vec aplikovať § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec postúpil na prejednanie

Správnemu súdu v Bratislave, eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

10. K dodatku k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že zotrváva na tom, že
sa domáhal súdnej ochrany podanou žalobou na príslušnom súde, ktorým je v danej veci Okresný súd
Senica. Poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis a teda rozhodnutia poľovníckeho

združenia by mohli za určitých podmienok podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, avšak
nemožnoopomenúťnevyhnutnúpodmienku,ktoroujeto,abyišloorozhodnutiavydanévoblastiverejnej
správy a vo verejnom záujme. Žalobca podal žalobu voči rozhodnutiu Poľovníckeho združenia Cerová,
ktoré predstavuje právny subjekt súkromného charakteru. V predmetnej veci vystupujú účastníci ako
súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich

členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia poľovníckeho združenia nie sú
realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Vzťah poľovníckeho združenia
a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia je vzťahom súkromnoprávnym a
nespadá do oblasti verejnej správy. Žalobca citoval z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 19/2014
z 16. marca 2016. Žalobca zopakoval, že žaloba bola podaná dôvodne a v konaní bol preukázaný

nesprávny a nezákonný postup žalovaného. Žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu.

11. K vyjadreniu žalobcu k dodatku odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že
žalobca zavádzajúco uvádza, že predmetom konania má byť preskúmanie rozhodnutia Poľovníckeho
združenia Cerová, Rozhodnutie č. 01/2022 však predstavuje rozhodnutie Výboru poľovníckeho

združenia v disciplinárnom konaní. Z rozhodnutia o vylúčení žalobcu je zrejmé, že okrem ustanovení
zákonopoľovníctveporušilžalobcaajďalšiepredpisyupravujúcečinnosťčlenapoľovníckehozdruženia,
a to Domáci poriadok a Stanovy PZ Cerová. Podstata disciplinárneho konania však bola jednoznačne
založená na porušení zákona o poľovníctve zo strany žalobcu. Zo zápisnice zo dňa 3.6.2022 vyplýva,
že predmetom zápisnice bolo disciplinárne konanie vedené pre disciplinárne previnenie podľa § 3

ods. a), b), c), d) Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. Rovnako aj zápisnica
zo dňa 14.10.2022 je zápisnicou o disciplinárnom konaní podľa § 3 ods. a), b), c), d) Disciplinárneho
poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. Zo zápisnice č. 3/2022, bod č. 2 vyplýva, že sa pristúpilo
k tajnému hlasovaniu za návrh na vylúčenie obvineného pána B. A., k takémuto trestu sa zasadnutie
priklonilo pre závažné previnenie podľa § 3 ods. a), b), c), d) Disciplinárneho poriadku Slovenského

poľovníckeho zväzu. Konanie žalobcu bolo prejednané a posudzované v disciplinárnom konaní, ktoré
sa riadilo Disciplinárnym poriadkom Slovenského poľovníckeho zväzu. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že
v skutočnosti nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Táto skutočnosť je daná práve
aj tým, že ide o typ konania, kde nie je možné skúmať naliehavý právny záujem, ale je potrebné skúmať
proces vydania rozhodnutia a obsah rozhodnutia z pohľadu správneho súdnictva. Žalovaný konštatoval,

že žalobca sa snaží umelo vytvoriť právny stav právomoci civilného súdu. Žalovaný zotrval na svojom
odvolacom návrhu.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom

(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli
splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).

13. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie jeho členstva u žalovaného, ktorému
žalobcovi bol uložený disciplinárny trest spočívajúci vo vylúčení z Poľovníckeho združenia Cerová
podľa § 7 ods. 1 písm. d) Stanov Poľovníckeho združenia Cerová, a to Rozhodnutím Výboru

Poľovníckeho združenia Cerová č. 01/2022 zo dňa 7.11.2022, potvrdeným Rozhodnutím Členskej
schôdze Poľovníckeho združenia Cerová č. 01/2023 zo dňa 11.2.2023. Súd prvej inštancie žalobe
vyhovel z dôvodu, že disciplinárne rozhodnutie žalovaného nespĺňa náležitosti odsudzujúceho
disciplinárneho rozhodnutia v zmysle disciplinárneho poriadku a všeobecných zásad trestania. Žalovaný
nesúhlasil s vyhovujúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, v odvolaní namietal, že dostatočne preukázal,
že žalobca hrubým spôsobom porušoval interné predpisy žalovaného, že postup súdu prvej inštancie bol

neprávny, keďže neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil
naliehavý právny záujem a pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia postupoval príliš formalisticky, že
súd prvej inštancie nemal právomoc konať vo veci.

14. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného

sporového poriadku.

15. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne

pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

16. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového
poriadku je treba ako prvoradé uviesť, že tento odvolací dôvod dopadá pod akékoľvek pochybenie
v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu,

že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť

žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť
v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací
súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimkupredstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

20. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnenej požiadavky, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci

samej, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

21. Ako prvé považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k namietanému nesplneniu procesnej
podmienky na strane súdu spočívajúcej v nedostatku vecnej príslušnosti, keďže k vadám týkajúcim
sa procesných podmienok prihliada odvolací súd z úradnej moci. V prejednávanej veci žalobca žiadal
ourčeniejehočlenstvaužalovanéhozdôvodunesúhlasusuloženímmudisciplinárnehotrestuvylúčenia
z poľovníckeho združenia. Žalobca podal žalobu voči poľovníckemu združeniu, ktoré rozhodlo o jeho

vylúčení.Žalovanýzriadenývzmysleustanovenia§32zákonač.274/2009Z.z.opoľovníctveaozmene
a doplnení niektorých zákonov predstavuje právny subjekt súkromného charakteru, nepredstavuje orgán
záujmovej samosprávy, z čoho vyplýva, že ide o rozhodovanie v oblasti súkromnej a nie v oblasti
verejnej. Rozhodovanie poľovníckeho združenia o právach a povinnostiach svojich členov vyplývajúce
z jeho stanov nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle ustanovenia § 6 ods.

2 Správneho súdneho poriadku, keďže stanovy sú internou záležitosťou poľovníckeho združenia.
Vylúčením člena z poľovníckeho združenia tomuto členovi nezaniká oprávnenie loviť zver, keďže
je držiteľom poľovného lístka a taktiež vylúčený člen sa môže stať členom v inom poľovníckom
združení, teda nebolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov na úseku verejnej správy.
Odvolacísúdvychádzajúczrozhodovacejpraxenajvyššíchsúdnychautorít(napr.rozsudokNajvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/48/2022 z 27. júla 2023, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS/19/2014 z 16. marca 2016, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 684/2022 z 8. decembra
2022), v zmysle ktorej preskúmanie rozhodnutia o vylúčení člena z poľovníckeho združenia nepatrí
do právomoci správneho súdu ale súdu civilného, opakuje, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho
člena je vzťahom súkromnoprávnym, o ktorom sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní,

preto nespadá do oblasti verejnej správy. Bolo preto dôvodné v predmetnej právnej veci postupovať
podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a uznesenie výboru a členskej schôdze poľovníckeho
združenia preskúmať v civilnom konaní na základe podanej určovacej žaloby.

22. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní neuviedol

žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak aj žalovaný v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto

prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

23. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať

odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrilžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť

preskúmateľné.

24. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery podrobne vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej

inštancienestotožňuje,ešteneznamená,žezáveryvňomobsiahnuténiesúsprávne.Súdprvejinštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

25. Ako prvé žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil naliehavý právny
záujem, keďže žalobca sa nezúčastnil pojednávania z dôvodu pokročilejšieho veku a slabšieho zdravia,

pretožalovanýnevideljehonaliehavýprávnyzáujem,abysúdurčil,žeječlenompoľovníckehozdruženia
a mohol v revíroch poľovať.

26. V súdenom spore niet pochybností o tom, že ide o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku, pretože sa žalobca domáha určenia členstva v poľovníckom

združení, teda ide o určenie, či tu právo je, pričom na tomto určení musí byť daný naliehavý právny
záujem. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem
na požadovanom určení a s jeho právnym posúdením tejto otázky sa odvolací súd stotožňuje (ods. 25.
napadnutého rozsudku). Z členstva v poľovníckom združení plynie pre jednotlivých členov množstvo
práv a povinností. Žalobca má za to, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu spočívajúceho

v jeho vylúčení z poľovníckeho združenia je arbitrárne, nezákonné, nepreskúmateľné a tvrdí, že je
naďalej členom žalovaného, čím je jeho právne postavenie neisté, keďže nemôže vykonávať svoje
členské práva a povinnosti, a preto je bezpochyby daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, keďže nie je pravdepodobné, že by žalobca bol fyzicky schopný vykonávať práva spojené

s výkonom poľovníctva. Túto argumentáciu žalovaného považuje odvolací súd za neopodstatnenú,
nakoľko s členstvom v poľovníckom združení je spojené množstvo práv a povinností, nielen poľovanie
v revíroch, pričom naliehavý právny záujem je záujem žalobcu na tom, aby vyhovujúci rozsudok bol
pre neho významný po právnej stránke, čo nepochybne v preskúmavanom prípade splnené je. Neistotu
v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemožno totiž odstrániť iným právnym prostriedkom

ako práve žalobou o určenie členstva žalobcu v poľovníckom združení v civilnom sporovom konaní. V
predmetnej veci tak žalobca osvedčil svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení v spore.

27. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.

28. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto

skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.29. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok

hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom súd má
povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej

požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje
rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok
úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou
súdu prvej inštancie.

30.Správnesúdprvejinštanciekonštatovalnezákonnosťrozhodnutiaovylúčenížalobcuzpoľovníckeho
združenia s poukazom na absenciu náležitostí zápisnice o disciplinárnom konaní (ods. 54. napadnutého
rozsudku), na nedodržanie postupu pri hlasovaní najskôr o vine a potom o druhu a výške disciplinárneho
trestu (ods. 55. napadnutého rozsudku), na nesplnenie poučovacej povinnosti stíhaného (ods. 56.
napadnutého rozsudku), na absenciu dňa miesta vynesenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu

(ods. 60. napadnutého rozsudku). Tiež súd prvej inštancie správne konštatoval nepreskúmateľnosť
rozhodnutia o vylúčení žalobcu z poľovníckeho združenia pre absenciu presného a výstižného opisu
skutkového stavu tak, aby bolo priamo z výroku rozhodnutia zrejmé, za aké konkrétne konanie
bol žalobca stíhaný (ods. 61. napadnutého rozsudku). Dôvody súdu prvej inštancie o nezákonnosti
a nepreskúmateľnosti rozhodnutia o vylúčení žalobcu z poľovníckeho združenia sú v napadnutom

rozsudku podrobne a dôkladne vysvetlené a odvolací súd na ne v plnej miere poukazuje bez potreby
ich opakovať. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol rozhodnutím žalovaného o vylúčení z poľovníckeho
združeniaukrátenýnasvojichprávachauvedenérozhodnutiesúdprvejinštancienáležitevyhodnotilako
rozporné so zákonom. Nezákonnosť rozhodnutia o vylúčení žalobcu z poľovníckeho združenia pritom
vyplývala zo samotného postupu žalovaného predchádzajúceho jeho vydaniu i z jeho obsahu (viď prvá

veta tohto odseku).

31. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že sa dostatočne preukázalo hrubé porušovanie interných
predpisov žalovaného žalobcom, odvolací súd uvádza, že dôvodom pre vyhovenie žaloby v napadnutom
rozsudku bola prioritne nezákonnosť rozhodnutia o vylúčení žalobcu z poľovníckeho združenia pre

nedodržanie postupu pri uložení disciplinárneho trestu pre porušenie Stanov Poľovníckeho združenia a
pre absenciu náležitostí uvedeného rozhodnutia tak, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku. Nad
rámec uvedených dôvodov súd prvej inštancie konštatoval (ods. 62. napadnutého rozsudku), že žalobca
popieral v konaní pred súdom prvej inštancie, že by jeho konaním mala byť žalovanému spôsobená
škoda a malo dôjsť k poškodeniu záujmov žalovaného, pričom úlohou žalovaného bolo uviesť skutkové

tvrdenia a navrhnúť dôkazy na preukázanie vzniku majetkovej škody a konania žalobcu v rozpore
so záujmami žalovaného. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný
v rámci procesnej obrany vo vzťahu k uvedenému (poškodzovanie záujmov žalovaného, spôsobenie
majetkovej ujmy žalovanému) neuviedol skutkové tvrdenia a nepredložil návrhy na vykonanie dôkazov,
teda neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Odvolacia argumentácia žalovaného o tom,

že v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca bol vylúčený pre porušenie povinností člena
poľovníckeho združenia, nekorešponduje dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

32. Uznesenie výboru a členskej schôdze poľovníckeho združenia o vylúčení člena z poľovníckeho
združenia je síce svojou povahou rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia (fyzickej

osoby), nie je však rozhodnutím, ktoré by bolo vydané vo verejnom záujme, respektíve v
dôsledku výkonu verejnej moci ako takej. Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom
súkromnoprávnym, o ktorom sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní. To znamená,
že zákonnosť postupu disciplinárnych orgánov poľovníckeho združenia, resp. zákonnosť vydaných
rozhodnutí týmito orgánmi poľovníckeho združenia voči svojim členom, je posudzovaná v zmysle

ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne iných ustanovení tohto právneho predpisu (ak
by napríklad išlo o vzájomné záväzky členov a združenia). Keďže zo strany žalobcu je v konaní tvrdená
nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutia žalovaného o vylúčení žalobcu z poľovníckeho združenia, táto
otázka bola náležite zo strany súdu prvej inštancie posudzovaná ako predbežná, pričom na základe jejvyriešenia mohol súd prvej inštancie uzavrieť, či požadované určenie, že žalobca je členom žalovaného,
je dôvodné.

33.Keďžerozhodnutiaorgánovpoľovníckehozdruženiaakoorganizáciezriadenejvzmysleustanovenia
§ 32 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov musia byť v
súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi, s internými predpismi
poľovníckej organizácie (stanovy, disciplinárny poriadok), každé rozhodnutie orgánov poľovníckeho
združenia v rozpore s nimi, je potom nutné považovať aj za rozporné so zákonom v zmysle ustanovenia

§ 39 Občianskeho zákonníka a teda neplatné. V dôsledku neplatnosti rozhodnutia žalovaného o vylúčení
žalobcu z poľovníckeho združenia správne súd prvej inštancie určil, že žalobca je členom žalovaného.

34. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu tak jednoznačne svedčia tomu, že
vsúdenomsporesúdanédôvodynaurčenie,žežalobcaječlenomžalovaného.Polemikaonesprávnosti

súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany
sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku
súdu prvej inštancie. Závery súdu prvej inštancie pre vyhovenie žalobe napadnutým rozsudkom
treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania
a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov

a s týmito sa v rozhodujúcej časti stotožniť. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

35. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v
tom, že súd prvej inštancie pojednávanie nariadené na deň 19.12.2024 odročil z dôvodu, že žalobca
doručil súdu prvej inštancie Stanovisko zo dňa 12.12.2024, ktoré bolo splnomocnencovi žalovaného

doručené dňa 18.12.2025 a vyzval ho na vyjadrenie v lehote 10 dní, do plynutia ktorej lehoty spadali
všetky vianočné sviatky. Uvedený postup súdu prvej inštancie považoval žalovaný za nesprávny
z dôvodu, že mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a súd prvej inštancie neuplatnil
koncentračnú zásadu.

36. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyhovel Žiadosti splnomocnenca
žalovaného zo dňa 18.12.2024 o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 20.1.2025 a žalovaný
prostredníctvom svojho splnomocnenca sa skutočne Podaním zo dňa 20.1.2025 vyjadril k Stanovisku
žalobcu zo dňa 12.12.2024. Súd prvej inštancie žalovanému umožnil vyjadriť sa k stanovisku žalobu
v určenej lehote (predĺženej na žiadosť splnomocnenca žalovaného) a reagovať na všetky relevantné

skutočnosti uvádzané žalobcom a na dôkazy predložené žalobcom. Súd prvej inštancie svojim
procesným postupom nevylúčil žalovaného z realizácie jeho práv strany spory, a preto odvolacia
námietka žalovaného o možnom porušení práva na spravodlivý súdny proces nie je opodstatnená.

37. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že postup súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nakoľko

súd prvej inštancie neuplatnil koncentračnú zásadu v zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, odvolací súd najskôr poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 530/2018 z 15. novembra 2018, v ktorom je uvedené: „Keďže sudcovskú koncentráciu konania
uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok
procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na

rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.“ Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť
k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné
úkony vykonávali včas. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (Čl. 5 Civilného sporového
poriadku). Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná
(§ 153 - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 - zákonná koncentrácia konania).

Sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre
súd a strany sporu obligatórna. Súd prvej inštancie v závislosti od okolností prejednávaného prípadu
v rámci svojej kompetencie umožnil žalobcovi predložiť Stanovisko žalobcu zo dňa 12.12.2024 ku
konaniu a k vykonaným dôkazom a vykonať listinný dôkaz Prehlásenie syna žalobcu zo dňa 16.12.2024,
urobiltakeštepredvyhlásenímuzneseniaoskončenídokazovania.Rovnakoumožnilsúdprvejinštancie

žalovanému vyjadriť sa k uvedenému stanovisku i k vykonanému uvedenému dôkazu. Zo správania
a postoja žalobcu, či jeho právneho zástupcu, po dobu celého konania nevyplýva, že by sa správali
spôsobom vedúcim k nedôvodným prieťahom v konaní alebo uskutočňovali procesné úkony slúžiace
na svojvoľné alebo bezúspešné bránenie práva. Odvolací súd nevzhliadol v tomto postupe súdu prvejinštancie žiadne pochybenie. Odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval
správne, keď v prejednávanom prípade neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania, nie je dôvodná.

38. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovaného s napadnutým rozsudkom odvolací súd poukazuje
na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so
skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS 4/97,
II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka,

že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup
súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I.
ÚS 140/2017). Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov, než súd prvej inštancie a
robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa uplatneného nároku žalobcu. Odvolacie
námietky žalovaného ohľadne porušenia práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie,

nesprávnych skutkových zistení a právnych záverov konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil
odvolací súd za nenáležité.

39. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného
sporového poriadku. Z obsahu odvolania žalovaného však vyplýva, že z použitých odvolacích dôvodov

zdôvodnil len odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového
poriadku, vo vzťahu k použitému odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d)
Civilného sporového poriadku neuviedol, aké konkrétne nedostatky súdu prvej inštancie vytýka a bolo by
porušením princípu rovnosti strán, pokiaľ by odvolací súd za stranu - de facto z úradnej moci - vyhľadával
všeobecne vytknuté (údajné) pochybenia súdu prvej inštancie.

40. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie
sú naplnené.

41. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napr. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú privodiť
úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

42. Vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní
neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom
správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúcich z tzv.
zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho

nesprávnosti), nie je jeho odvolanie dôvodné.

43.Zuvedenéhovyplýva,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,ktorýmsúdprvejinštanciežalobe
v celom rozsahu vyhovel, je vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

44. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným

uznesením po právoplatnom skončení veci.

45. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).