Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725202498
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6725202498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., zverené do spoločnej
náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov: C. D., nar. XX.XX.XXXX a F. D., nar. XX.XX.XXXX,
obidvaja trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, dieťa rodičov – matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XX, t.č. ÚVV a ÚVTOS H. H., B.
X, XXX XX H. H., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Jakub Bílek, advokát, so sídlom Skuteckého

33, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu navrhovateľov: F. D., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. XX.XX.XXXX,
obidvaja trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E., zastúpených právnym zástupcom: JUDr. Drahomír
Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, na ustanovenie majetkového opatrovníka
pre maloletú, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/133/2025-65 zo dňa 24.
septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. ustanovil maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX
majetkového opatrovníka I. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bude spravovať majetok maloletej, a to finančné
prostriedky na účte maloletej vedenom v J. J., C., číslo účtu IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej sa vyžaduje súhlas súdu. Podľa výroku II.
majetkový opatrovník je povinný predkladať súdu správy o nakladaní s finančnými prostriedkami na účte
maloletej vždy k 31.12. každého kalendárneho roka. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
rozhodol výrokom III. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 09.07.2025 navrhovateľmi prostredníctvom
právneho zástupcu doručený návrh, ktorým žiadali ustanoviť maloletej za majetkového opatrovníka I. D.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý bude spravovať majetok maloletej a nakladať s ním v celom rozsahu a zároveň
bude vždy k 31.12. predkladať súdu správu o nakladaní s majetkom maloletej a jeho odôvodnenie, na
obsah vyjadrenia otca k návrhu.

3. Okresný súd uviedol, že otec podaním doručeným dňa 14.08.2025, žiadal, aby súd spojil konanie
vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 9P/133/2025 o ustanovenie majetkového opatrovníka maloletej
a konanie vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 9P/153/2025 o ustanovenie opatrovníka, z dôvodu
rovnakého obsahu a záujmu tej istej osoby.4. Zo spisu sp. zn. 9P/153/2025 okresný súd zistil, že otec maloletej sa návrhom domáhal ustanoviť
maloletej opatrovníčku F. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloletú zastupovať v konaní o návrhu na

schválenie právneho úkonu, a to uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy so spoločnosťou K. – I. –
J., J. a návrhu na udelenie súhlasu s použitím finančných prostriedkov na úhradu sprostredkovateľskej
odmeny a uzatvorenie kúpnej zmluvy s predávajúcimi L. L., nar. XX.XX.XXXX a M. L., nar. XX.XX.XXXX
a udelenie súhlasu s použitím finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny a poukázal na jeho
odôvodnenie.

5. Na pojednávaní dňa 24.09.2025 okresný súd návrh otca na spojenie vecí vedených na tamojšom
súde pod sp. zn. 9P/133/2025 a sp. zn. 9P/153/2025 zamietol, nakoľko dospel k záveru, že spojenie
vecí v zmysle § 166 CSP nie je dôvodné vzhľadom na predmet a hospodárnosť konania.

6. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi

nachádzajúcimi sa v spise, a to Kúpnou zmluvou zo dňa 13.02.2025, rozhodnutím Okresného úradu
Zvolen, katastrálny odbor, č. vkladu: V1125/2025 zo dňa 30.05.2025, so Správou o povesti zo dňa
31.07.2025,sodpisomzRegistratrestovGPSR,spotvrdenímozostatkunaúčtemaloletej,stanoviskom
navrhovateľov, výsluchom otca maloletej a oboznámením sa s opatrovníckym spisom maloletej a zistil
skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 33 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine a rozhodol tak,

ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

7. Okresný súd mal zistené, že maloletá bola rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 14P/26/2022-411 zo
dňa 16.3.2023 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/103/2023
zo dňa 10.01.2024 zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov C. D., nar.

XX.XX.XXXX a F. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť
o maloletú, starať sa o jej výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj, zastupovať maloletú a spravovať
jej majetok v bežných veciach. Otec maloletej bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
5Tk/2/2022 zo dňa 18.1.2023 uznaný za vinného z vraždy matky maloletej, vzhľadom na čo sa t.č.
nachádza v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. H..

8. Ďalej mal zistené, že v konaní vedenom na tamojšom súde sp. zn. 9P/97/2024 bol rozsudkom č. k.
9P/97/2024-132 zo dňa 22.11.2024 schválený právny úkon, ktorý za maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX
urobil otec maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX ako jej zákonný zástupca, a to Kúpnu zmluvu zo dňa
13.11.2024, na základe ktorej maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúca predáva kupujúcemu

I. D., nar. XX.XX.XXXX motorové vozidlo továrenská značka Opel, model VIVARO, VIN: N., evidenčné
číslo: J. XXXXX, za kúpnu cenu 650,- Eur, Kúpnu zmluvu zo dňa 13.11.2024, na základe ktorej maloletá
A. B., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúca predáva kupujúcemu F. M. O., C., J. J. P. J. XX, XXX XX L.,
motorové vozidlo továrenská značka Škoda, model Octavia combi, VIN: Q., evidenčné číslo: J. XXXXX
za kúpnu cenu 700,- Eur.

9. Zistil okresný súd, že v konaní vedenom na tamojšom súde sp. zn. 9P/39/2025 bol rozsudkom
č. k. 9P/39/2025-51 zo dňa 02.04.2025 schválený právny úkon, ktorý v mene maloletej A. B., nar.
XX.XX.XXXX urobil kolízny opatrovník I. D., nar. XX.XX.XXXX, a to uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi G.
B., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim 1., A. B., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcou 2. a spoločnosťou

K4 International, s.r.o., so sídlom Bakossova 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 410 560 ako kupujúcim,
predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu maloletej o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach
vedených Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v katastrálnom území H.,
obec H., okres L., a to pozemkoch parcely registra „C“ parc. číslo 1218/2 orná pôda o výmere 214
m2, parcely registra „C“ parc. číslo 1218/17 orná pôda o výmere 243 m2, parcely registra „C“ parc.

číslo 1218/23 ostatná plocha o výmere 60 m2, parcely registra „C“ parc. číslo 1218/47 ostatná plocha o
výmere 33 m2, parcely registra „C“ parc. číslo 1218/51 ostatná plocha o výmere 114 m2, parcely registra
„C“ parc. číslo 1218/58 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 241 m2, zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX a stavby rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele registra „C“ parc.
číslo 1218/58 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, na spoločnosť K4 International, s.r.o., so sídlom

Bakossova 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 410 560 za kúpnu cenu 100 000,- Eur.

10. Z potvrdenia zostatku na účte mal zistené, že na účte maloletej v J. J., C.. IBAN: J. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX sú finančné prostriedky vo výške 134 529,51 EUR.11. Z odpisu registra trestov zo dňa 22.09.2025 zistil, že navrhovaný majetkový opatrovník I. D. (zrejmou
nesprávnosťou uvedené F. D., pozn. krajského súdu) nemá záznam v Registri trestov Generálnej

prokuratúry SR a zo Správy obce B. zo dňa 31.07.2025 o povesti zistil, že I. D., nar. XX.XX.XXXX je
rozvedený, má v obci trvalý pobyt na adrese B. XXX, v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, na jeho
osobu neboli sťažnosti a nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku.
12. Okresný súd posudzoval, či sú splnené podmienky na ustanovenie majetkového opatrovníka
maloletej.Maloletábolarozhodnutímsúduzverenádospoločnejnáhradnejosobnejstarostlivostistarých

rodičov, ktorí sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok len v bežných veciach. Otec
maloletej, ako jediný rodič a zákonný zástupca, nie je obmedzený vo výkone rodičovských práv
a povinností, avšak vzhľadom k tomu, že je vo výkone trestu odňatia slobody, nie je objektívne schopný
plnohodnotne vykonávať správu majetku maloletej.

13. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletá má finančné prostriedky na účte vo výške

134 529,51 Eur. Podľa okresného súdu sa jedná o taký majetok maloletej, ktorý vyžaduje správu. Aj keď
záujmy maloletej súvisiace s majetkom nie sú aktuálne ohrozené, vzhľadom k tomu, že otec maloletej
ako jediný zákonný zástupca, ktorý je oprávnený s majetkom maloletej nakladať, pre dlhodobý výkon
trestu odňatia slobody (predpokladaný výkon trestu do 15.09.2043) nebude môcť vykonávať túto správu
ani v budúcnosti, podľa okresného súdu je v najlepšom záujme maloletej, aby vzhľadom na hodnotu

tohto majetku jeho správu vykonával súdom ustanovený opatrovník.

14. Pokiaľ išlo o osobu navrhovaného majetkového opatrovníka, okresný sú mal za to, že tento spĺňa
predpoklady na jeho ustanovenie v zmysle § 33 ods. 2 Zákona o rodine. I. D. (zrejmou nesprávnosťou
uvedené F. D., pozn. krajského súdu) je bratom zomrelej matky maloletej, a teda je blízkou osobou

maloletej, ktorý pozná jej pomery a potreby a s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasil. Je
plne spôsobilý na právne úkony a je bezúhonný, a tým je daný predpoklad, že funkciu majetkového
opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletej.

15.Nesúhlasotcamaloletejsosobounavrhovanéhomajetkovéhoopatrovníkaokresnýsúdnepovažoval

za dôvodný. Námietku otca maloletej, že navrhovatelia a navrhovaný majetkový opatrovník, ako blízki
príbuzní maloletej, doteraz vo vzťahu k majetku maloletej nekonali v jej najlepšom záujme, keď tvrdil,
že motorové vozidlá, ako aj spoluvlastnícky podiel maloletej na rodinnom dome sa predali značne
podhodnotené, okresný súd nepovažoval za relevantnú, a to z toho dôvodu, že kúpne zmluvy na
predaj motorových vozidiel za maloletú uzavrel práve on, ako jej zákonný zástupca, a tiež súhlasil

s predajom podielu maloletej na rodinnom dome, ako aj s podmienkami predaja ako ďalší predávajúci
a zmluvná strana kúpnej zmluvy, pričom tieto právne úkony schválil súd. Zároveň nepovažoval za
dôvodnú námietku otca, že jedine on koná v záujme ochrany majetku maloletej tým, že zabezpečil pre
maloletú možnosť uzatvoriť sprostredkovateľskú zmluvu za účelom sprostredkovania kúpy bytu, jeho
zariadenia a zabezpečenia jeho prenájmu. Hoci táto otázka nebola predmetom konania, okresný súd

v súvislosti so správou majetku maloletej uviedol, že v prípade, že maloletá v budúcnosti nadobudne
nehnuteľnosť, napríklad byt, nie je v súlade so zákonom a najlepším záujmom maloletej, aby správu
takého majetku namiesto otca vykonával sprostredkovateľ, ale práve majetkový opatrovník, ktorý za
riadny výkon funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu.

16.Okresnýsúdnávrhuvyhovelaustanovilmaloletejnavrhovanéhomajetkovéhoopatrovníkaazároveň
v súlade v § 33 ods. 4 Zákona o rodine vymedzil konkrétny rozsah majetku, ktorý bude majetkový
opatrovník spravovať, ako aj lehotu, v ktorej je povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom
maloletej. Zároveň rozhodol, že na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej sa vyžaduje
súhlas súdu.

17. O trovách provinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko nezistil žiadne
okolnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania v zmysle § 55 CMP.

18. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletej. Namietal, že okresný súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že samotné konanie malo vady,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzaz nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzajú
kreovanie jeho odvolania, nie je aktuálne schopný spracovať a podať v stanovenej lehote celý jeho
text, preto využil svoje právo, o ktorom bol poučený a do rozhodnutia súdu o odvolaní jeho text doplní

o potrebné argumenty.

19. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 11.11.2025 bolo odvolanie otca doručené navrhovateľom
prostredníctvom právneho zástupcu, majetkovému opatrovníkovi prostredníctvom právneho zástupcu,
kolíznemu opatrovníkovi, s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť.

20. Kolízny opatrovník vo vyjadrení (č.l. 75 spisu) uviedol, že zotrváva na vyjadrení prezentovanom na
pojednávaní dňa 24.9.2025. Bol názoru, že okresný súd rozhodol v najlepšom záujme maloletej, preto
odporučil rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

21. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 17.11.2025 bolo vyjadrenie kolízneho opatrovníka

doručené otcovi, navrhovateľom prostredníctvom právneho zástupcu, majetkovému opatrovníkovi
prostredníctvom právneho zástupcu s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť.

22. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrili navrhovatelia prostredníctvom zástupcu, ktorí
odvolanie otca považovali za nedôvodné, nespĺňajúce požiadavky na odvolanie v zmysle CSP a mali za

to, že sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Uviedli, že konajúci súd riadne skúmal vzniknutý skutkový
stav, náležite zhodnotil všetky do konania predložené dôkazy a na ich základe riadne rozhodol. Prihliadol
na všetky skutočnosti a svoje rozhodnutie náležite a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne a právne správne zohľadňujúce najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Podľa navrhovateľov dôvod na odmietnutie odvolania spočíva v primárnych obsahových náležitostiach,

ktoré CSP pre odvolanie vyžaduje. Otec síce poukázal na odvolacie dôvody, avšak v rámci odvolania
sa navrhuje aj odvolací návrh podľa ust. § 363 CSP, nesplnenie ktorej náležitosti zakladá dôvod na
odmietnutie odvolania vyjadrený v ust. § 386 písm. d) CSP. Odkaz, že odvolanie bude doplnené neskôr,
nie je pádny argument na to, že odvolanie reálne nespĺňa náležitosti, ktoré má spĺňať. Neuspeje
argument otca, že nie je schopný v stanovenej lehote podať riadne odvolanie. Otec maloletej mal riadne

naštudovaný prípad, a teda bol schopný v stanovenej lehote podať plnohodnotné odvolanie. Ako uviedli
počas konania, otec maloletej prejavuje o A. záujem iba a len v momente, kedy sa riešia jej majetkové
pomery, jej vlastnícke právo, nadobúdanie finančných prostriedkov a nakladanie s nimi. Mimo uvedený
čas o A. neprejavuje nijaký záujem. Za obdobie viac ako troch rokov neposlal maloletej jediný list, pričom
takúto možnosť má, nespomenul si na ňu ani na jej narodeniny alebo meniny. Za uvedené obdobie sa

ani raz nezaujímal o maloletú, či je v poriadku po psychickej a aj fyzickej stránke, neprejavil záujem
zistiť, ako sa má, po tom, čo brutálnym a neprípustným spôsobom zavraždil jej matku. Neberie ohľad
na maloletú a jej najlepší záujem, ale iba na svoj vlastný. Uvedené podporuje aj samotný návrh otca,
ktorým absolútne nechcel pomôcť maloletej, ale výlučne samému sebe, resp. pre maloletú úplne cudzej
osobe. Návrh, ktorý sám ponúkal nebol nijakým spôsobom na prospech maloletej, na čo v konaní

poukázali. Proti osobe otca a jemu navrhovanému postupu stojí navrhovateľmi navrhnutý opatrovník,
ktorý najlepšie pozná záujmy maloletej, pričom za tri roky dokázal, že mu záleží na najlepšom záujme
maloletej a zveľadení jej majetku, ide tiež o jednu z osôb, ktorá v ťažkom období maloletej stála pri nej,
preukazovalajejzáujem,žejejnanejveľmizáleží,čootecnepreukázal.Položiliotázku,akomôženiekto,
kto sedí tri roky vo výkone trestu a maloletej sa ani raz neozval vedieť, čo je pre maloletú najlepšie. Za

takejtosituáciemôževzísťibajedinývýsledok,absolútnenevhodnýpremaloletú,atoajvpodobenávrhu
na kúpu bytu niekde v I.. Mali za zrejmé, kto poskytuje maloletej starostlivosť, kto jej poskytuje osobnú
a majetkovú oporu a kto nie. Otec maloletej ani raz neposlal ani euro, ako príspevok na starostlivosť
o maloletú, a to ani raz nad rámec určeného výživného. Navrhli rozhodnúť v zmysle úvodu odvolania.

23. K doručenému vyjadreniu navrhovateľov sa písomne vyjadril otec, ktorý zdôraznil, že na odvolaní
vočirozhodnutiuokresnéhosúdutrvávplnomrozsahu,pričomnázory,informácieaskutočnostiuvedené
vo vyjadrení považoval za tendenčné, zavádzajúce a manipulatívne. Ako v texte odvolania uviedol, na
rozhodnutie súdu bude reagovať v doplnení tak, ako to umožňuje zákon, pričom hlavným dôvodom
tohto postupu je pomerne široký rozsah argumentov a dôkazov, ako aj skutočnosť, že samotný text

odvolania chce dodať v prvej polovici roka 2026 a z jeho obsahu vyplynú jasné a nespochybniteľné
argumenty v jeho prospech. Napriek tomu poukázal na niekoľko poznámok k nezmyslom, polopravdám
a klamstvám, ktoré obsahuje vyjadrenie protistrany, keď sám právny zástupca navrhovateľov vyhlásil,
že má na súde vo L. svojich ľudí, svedkom čoho bolo ultrarýchle jednostranné súdne konanias dopredu dohodnutým výsledkom, pričom vrcholom bolo vyjadrenie sociálneho pracovníka ako
kolízneho opatrovníka maloletej. Nebolo prekvapením, že po rýchlom a jednoznačnom ukončení si
právny zástupca protistrany s pani sudkyňou ešte v súdnej miestnosti začal tykať a v priateľskom

rozhovore rozoberali ich spoločnú akciu. Vytvárať dojem, že podanie otca má byť odmietnuté preto,
že nie je kompletné, je argument, ktorý vznikol určite na jednom z takýchto večerných posedení pred
pojednávaním. V čase pojednávania odvolacieho súdu bude jeho odvolanie kompletné a na jeho
odmietnutie z formálnych dôvodov nebude žiadny právny ani zákonný dôvod. Ďalšia účelová lož je
údajný nezáujem otca o jeho dcéru, pretože hlavnou a jedinou prekážkou v kontakte s ňou sú práve

oni, ktorí maria všetky pokusy, vyhrážajú sa zákazom styku a obmedzujú aj kontakt jeho rodiny. Aspoň
prostredníctvom svojej rodiny sa dcéru snažil podporovať, ale zasielaná hotovosť sa vždy stratila,
balíky odmietali prebrať, dostala aj mobil, ktoré hovory sú obmedzované a jej odpovede nesúvislé,
strnulé, niekto pri nej stojí a hovorí, čo má odpovedať. Svoju dcéru bude a chce podporovať vždy
v rámci svojich možností, ale nemieni podporovať navrhovateľov a ich nadštandardný životný štýl.
Analýza v doplnenom odvolaní jednoznačne preukáže, ako D. zneužívali svoju pozíciu a priživovali sa na

správe jej majetku, čoho výsledkom bolo permanentné znižovanie hodnoty majetku. Za vrchol považoval
vyjadrenie smerujúce k návrhu nehnuteľnosti v I., ktorej kúpa bola súčasťou návrhu otca na určenie
opatrovníctva a čo najrýchlejšie zhodnocovanie A. majetku. Položil otázku, či naozaj chceme zveriť
majetok dieťaťa do rúk ľudí, ktorí nevedia, či nechcú vedieť, že investičná nehnuteľnosť sa prenajíma
a zároveň sa počíta s nárastom samotnej hodnoty. Nikto netvrdí, že tam maloleté dieťa bude bývať. Po

dovŕšení plnoletosti nech sa sama na základe svojich snov a schopností rozhodne, čo bude robiť a kde
bude žiť. A. má aj írske občianstvo, z čoho jej plynú rôzne výhody. Samozrejme, že s týmto postupom
mala protistrana problém, a tak prostredníctvom svojho syna, ktorý už nejaký majetok maloletej lacno
nadobudol, budú spravovať jej majetok rovnakým spôsobom len vo svoj prospech. Za situáciu, v ktorej
sa momentálne nachádza maloletá, môže určite on, hoci za výrazného prispenia ľudí v pozadí, ktorí

na ich nešťastí v tichosti prosperovali, ale zo strachu pred zodpovednosťou a stratou pohodlia si to
nikdy nepriznajú. Snažil sa aspoň zmierniť následky trápenia jeho dcéry a pri dedičskom konaní súhlasil
s návrhom jej opatrovníkov a odkázal jej prakticky celý majetok, ktorý za celý život nadobudol na
zabezpečenie jej budúcnosti, no ten zakrátko skončil hlboko podhodnotený medzi ľuďmi, ktorí prakticky
okradli maloleté dieťa, pričom deklarujú vrúcnu a nekonečnú starosť a rovnako chcú naložiť s tým, čo

jej zatiaľ ostalo. Zotrval na podanom odvolaní.

24. Postupom okresného súdu, a to podľa pokynu zo dňa 30.12.2025, bolo vyjadrenie otca
k vyjadreniu navrhovateľov doručené navrhovateľom prostredníctvom právneho zástupcu, majetkovému
opatrovníkovi prostredníctvom právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi.

25. Následne dňa 28.1.2026 bolo Okresnému súdu Zvolen a následne Krajskému súdu v Žiline
doručené podanie otca zo dňa 25.1.2026 označené ako ,,Odvolanie“. V tomto podaní otec uviedol, že
podáva odvolanie proti rozhodnutiu o návrhu navrhovateľov na ustanovenie majetkového opatrovníka
pre maloletú, ktoré vydal okresný súd dňa 24.11.2025 a namietal, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, samotné konanie malo vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na to, že jedným zo základných práv každej procesnej strany je právo na spravodlivý

proces, medzi ktorého atribúty patrí nezávislosť a nestrannosť zákonného sudcu. Týmto hodnotám a
požadovanému štandardu konanie nezodpovedalo, pretože, ako vyplynulo z družného rozhovoru pani
sudkyne a právneho zástupcu protistrany doktora O., obaja sú dobrí priatelia, často spolu komunikujú,
tykajú si a deň pred pojednávaním sa spolu zúčastnili spoločenského podujatia, ktoré bez zábran a
polohlasne hodnotili v súdnej sieni. Bol presvedčený, že za týchto okolností sa mala pani sudkyňa

vylúčiť pre možnú zaujatosť a prenechať vec inému sudcovi. Aj samotný priebeh pojednávania bol
poznačený zaujatosťou sudkyne, ktorá svojím prístupom k vedeniu konania a zásahmi do obsahu
výpovedí evidentne napomáhala protistrane, neraz fabulovala argumenty v jej prospech alebo na
jednu obranu. V tejto situácie nemožno hovoriť o spravodlivom procese. Za vadu konania považoval
to, že okresný súd sa pri zisťovaní povesti navrhovaného majetkového opatrovníka I. D. uspokojil

výlučne so správou obce Kriváň, kde menovaný žil len niekoľko mesiacov, hoci rozhodujúcu časť
aktívneho života prežil v obci E., ktorej hodnotenie absentovalo. Za prirodzené a potrebné považoval
zisťovať názor bývalej manželky pána D.. Okresný súd mal spozornieť pri informácií o jeho rozvode a
preskúmať jeho majetkové pomery, ktoré môžu naznačovať vážne finančné problémy. Rovnaký prístupmal zvoliť aj kolízny opatrovník. Za chybu považoval bezdôvodné zamietnutie jeho návrhu na spojenie
vecí, pričom odôvodnenie o nehospodárnosti konania považoval za účelové. Zamietnutie spojenia
vecí umožnilo okresnému súdu skresliť obsah jeho návrhu, zamieňať pojmy ,,majetkový opatrovník“

ako aj ,,prevádzkový správca nehnuteľnosti“ a ignorovať, že v návrhu jednoznačne uvádzal osobu
majetkového opatrovníka. Pokiaľ okresný súd v odseku 25. odôvodnenia uvádza, že nie je obmedzený
vo výkone rodičovských práv a povinností, avšak vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody nie
je objektívne schopný plnohodnotne vykonávať správu majetku maloletej, tak táto argumentácia je
prekvapujúca, keďže ignoruje možnosť ustanovenia majetkového opatrovníka navrhnutého zo strany

otca, čo bolo obsiahnuté v jeho návrhu, ktorý okresný súd odignoroval, navyše k takémuto postupu, teda
kpodaniunávrhunaustanoveniemajetkovéhoopatrovníka,ktorýbyhoakojedinéhorodičaazákonného
zástupcu maloletej zastupoval, ho sama sudkyňa vyzvala počas konania o schválení právneho úkonu
za maloletú súvisiaceho s predajom nehnuteľnosti v H., a to v čase, keď nepoznala návrh protistrany.
Po jeho doručení svoj postoj náhle zmenila a skoršie stanovisko ignorovala s argumentom, akoby jeho
návrh neexistoval. Tendenčnosť postupu okresného súdu je zrejmá aj z argumentácie v odseku 26.

odôvodnenia, kde zdôvodňuje potrebu ustanovenia majetkového opatrovníka spôsobom, ktorý by v
prípade spojenia oboch vecí do jedného konania nebol udržateľný. Práve nespojenie konaní umožnilo
vytvoriť dojem, že návrh protistrany je jediným zákonným riešením. V odseku 27. odôvodnenia okresný
súd logicky dovŕšil nesprávny záver, keď vytvára dojem, že iné riešenie neexistuje. Za zarážajúce
považoval nesprávne označenie majetkového opatrovníka. Vyjadrenie okresného súdu v odseku 28.

odôvodnenia považoval za závažné zlyhanie pri hodnotení vykonaných dôkazov a snahe dospieť k
správnym skutkovým zisteniam. Tvrdenia otca a dôkazy, že navrhovatelia, ako aj navrhovaný majetkový
opatrovník doteraz nekonali vo vzťahu k majetku maloletej v ich najlepšom záujme a že motorové
vozidlá, aj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome boli predané výrazne podhodnotene, okresný
súd odmietol s poukazom na to, že kúpne zmluvy uzavrel aj on resp., že s podmienkami predaja

súhlasil. Okresný súd prevzal argumentáciu protistrany bez toho, aby sa zaoberal otázkou, aké reálne
možnosti v daných situáciách mal. Zásadné pochybenie okresného súdu spočíva v posúdení predaja
nehnuteľnosti v H., keď jeho súhlas s podmienkami predaja nesprávne vyhodnotil ako slobodnú a
bezvýhradnú akceptáciu, pričom ignoroval, že bol k tomuto súhlasu donútený nátlakom zo strany
D.. Uviedol, že po skončení dedičského konania vlastnila maloletá A. polovicu nehnuteľnosti a on

druhú polovicu, pričom jeho podiel bol zaťažený exekúciou v sume približne 80 000 Eur. Navrhoval
predaj nehnuteľnosti ako celku, čo by viedlo k maximálnemu zhodnoteniu majetku maloletej. Napriek
tomu mu bola doručená zo strany D. výzva na uplatnenie predkupného práva s oznámením, že v
prípade jeho neuplatnenia predajú podiel maloletej spoločnosti K4 International s.r.o. za 100 000 Eur,
ktorá spoločnosť pre dedičské konanie sama vypracovala ocenenie nehnuteľnosti na sumu 200 000

Eur a konateľ je osobným priateľom právneho zástupcu navrhovateľov. Takýto postup smeroval k
podhodnotenému predaju majetku maloletej a jej poškodeniu o desiatky tisíc Eur, čo okresný súd
nezohľadnil. Po skončení dedičského konania sa vo vlastníctve A. nachádzali tri vozidlá: Škoda Fabia,
Škoda Octavia a Opel Vivaro, pričom podľa informácii boli predané všetky tri. On však podpísal a súd
schválil iba dve kúpno-predajné zmluvy. Nikoho nezaujímalo, kde a za akých okolností bolo predané

vozidlo Škoda Fabia. Pokiaľ ide o dve kúpno-predajné zmluvy na zvyšné vozidlá, pôvodne s nimi
nesúhlasil, podpisoval ich až dodatočne, pričom zmena jeho postoja bola výsledkom širšej dohody.
Zdôraznil, že po tichej a z jeho pohľadu absolútne predčasnej dohody, ktorá vyústila do evidentne
protiprávnej výzvy na uplatnenie predkupného práva k nehnuteľnosti v H., si uvedomil, že akýkoľvek
jeho nesúhlas povedie k exekúcii jeho podielu a jeho by takýto postup pripravil o ďalšie pozemky.

Cena, za ktorú by neskôr A., resp. súdom ustanovený spriaznený majetkový opatrovník, svoj podiel
predala, by s veľkou pravdepodobnosťou nepresiahla 100 000 Eur, ale bola by nižšia. Za týchto
okolností návrh dohody, prednesený právnym zástupcom D., považoval za jediné reálne riešenie. Jej
súčasťou nebol len jeho dodatočný podpis zmlúv o predaji dvoch vozidiel, ale aj súhlas s tým, aby sa
stal majetkovým opatrovníkom A. majetku, ktorú časť dohody nedodržali. Takýto postup súd schválil,

hoci jeho súhlas bol zjavne vynútený okolnosťami. Odmietol argumentáciu uvedenú v odseku 28.
odôvodnenia rozhodnutia s tým, že pre posúdenie, či navrhovatelia a navrhovaný majetkový opatrovník
konali v najlepšom záujme A. je nevyhnutné preskúmať všetky relevantné listiny, znalecké posudky,
zmluvy a zoznam konečných nadobúdateľov predávaného hnuteľného a nehnuteľného majetku.
Z uvedeného argumentáciu okresného súdu považoval za chybnú, tendenčnú a neopodstatnenú.

Odmietol tvrdenia, že by sa o svoju dcéru nezaujímal, naopak kontakt s ňou mu bol systematicky
a účelovo znemožňovaný. Pokiaľ ide o finančné prostriedky určené pre A., ich zasielanie viazal na
istotu, že nikdy s nimi nebude neoprávnene nakladané. Za vadu považoval nesprávnu interpretáciu
zmluvy so spoločnosťou K. I. J. na sumu 3 400 Eur, pretože v skutočnosti išlo o úhradu za kompletnéinteriérové vybavenie nehnuteľnosti, vrátane nábytku, bytových doplnkov a drobných stavebných úprav.
Za nelogickú považoval argumentáciu, ktorou bol jeho návrh na kúpu trojizbového bytu v lukratívnej
lokalite pri H. označený ako nevýhodný, hoci tento zabezpečoval okamžité zhodnocovanie majetku

maloletej a pravidelný príjem z prenájmu. Za problematickú považoval výpoveď sociálnej pracovníčky,
ktorá bez akéhokoľvek bližšieho skúmania podporila návrh navrhovateľov. Podľa otca rozhodnutie
okresného súdu nespojiť konania vedené pod sp. zn. 9P/333/2025 a sp. zn. 95/153/2025 umožnilo
selektívnu interpretáciu dôkazov a vytvorilo priestor pre prezentovanie návrhu D. ako jediného riešenia
v záujme maloletej, hoci identický cieľ sledoval aj jeho návrh. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť,

nariadiť spojenie uvedených vecí do jedného konania a vec prikázať na ďalšie konanie inému sudcovi
alebo sudkyni, ktorí zaručia nestranný a spravodlivý proces.

26. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 16.02.2026 bolo podanie otca zaslané na vedomie
navrhovateľom, ustanovenému majetkovému opatrovníkovi, kolíznemu opatrovníkovi.

27. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), na základe odvolania
podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, postupom
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrené zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil rozsudok okresného
súdu za aplikácie § 65, § 66 CMP s prihliadnutím na vady konania v zmysle § 67 CMP, ktoré však nezistil

a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods.1, 3 CSP bol rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods.1, 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

28. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie otca maloletého dieťaťa bez

nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/15/2026-138
zo dňa 13.02.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 13.02.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

29. Krajský súd primárne vyhodnocoval odvolanie otca maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho obsahovým
náležitostiam, a to vzhľadom na námietky navrhovateľov, obsiahnuté v písomnom vyjadrení k odvolaniu
zo dňa 09.12.2025 (č.l. 80 - 81 spisu). Krajský súd uvádza, že pre posúdenie napadnutého rozsudku
okresného súdu mal otcom maloletého dieťaťa riadne podané odvolanie v zákonnej odvolacej lehote,

ak podľa názoru odvolacieho súdu podanie otca zo dňa 5.11.2025, označené ako ,,Odvolanie“ (č. l. 72
spisu), malo náležitosti riadneho podania v zmysle § 127 ods. 1, § 363, § 395 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 2 ods. 1 CMP, pretože otec v odvolaní uviedol rozsudok, proti ktorému podáva odvolanie, dôvody, pre
ktoré nesúhlasil s rozsudkom a pokiaľ aj neformuloval odvolací návrh, tak podľa § 381 CSP v spojení s
§ 2 ods. 1 CMP odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom, a preto nemohlo byť odmietnuté podľa

ust. § 386 písm. d) CSP.

30. Predmetom odvolacieho konania za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP bolo odvolanie podané
otcom maloletej A. v podaní zo dňa 5.11.2025 v spojení s jeho doplnením v podaní zo dňa
25.1.2026, ktorý nesúhlasil s ustanovením majetkového opatrovníka a ani s osobou tohto ustanoveného

majetkového opatrovníka maloletej. Podstatou odvolania otca boli námietky, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že samotné konanie malo vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. K postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom bez nariadenia pojednávania
za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario sa uvádza, že pre vyhodnotenie rozsahu a dôvodov
odvolania nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, ak postačovalo preskúmanie veci na základe spisovej

dokumentácie, pokiaľ z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.09.2025 vyplynulo, že ...,,Prítomní
účastníci ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú....“ (č.l. 60 - 64 spisu) a účastníci konania,
predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť
pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/1, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2009, sp.zn.
3 Cdo 51/2011, sp.zn. 3 Cdo 186/2012, sp.zn. 7 Cdo 56/2011).

32. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387
ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a jeho odôvodnením, na ktoré v
podrobnostiach odkazuje. Práve z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a
ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové zistenia a právne

vyhodnotenie, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozsudku a s ktorými sa stotožňuje, pretože
akrozsudokkrajskéhosúduaokresnéhosúdutvoriaorganickújednotu,takjepostačujúcenatietovecne
správne závery okresného súdu len odkázať. Krajský súd konštatuje, že okresný súd z vykonaného
dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Skutočný
stav veci, zistený okresným súdom, bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre posúdenie
odvolania, a ak odvolací súd nepristúpil k doplneniu alebo k zopakovaniu dokazovania, nedošlo týmto

jeho postupom k porušeniu práv odvolateľa na spravodlivý súdny proces.

33. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu a potrebu vysporiadať sa s odvolacími
dôvodmi otca maloletej v procesnej, ako aj vecno-právnej rovine za dodržania ust. § 387 ods. 3 CSP
krajský súd uvádza nasledovné.

34. Jedným z odvolacích dôvodov otca bola námietka, že vec prejednávala zaujatá sudkyňa, pretože,
ako vyplynulo z družného rozhovoru pani sudkyne a právneho zástupcu protistrany F. O., obaja sú dobrí
priatelia, často spolu komunikujú, tykajú si a deň pred pojednávaním sa spolu zúčastnili spoločenského
podujatia, ktoré bez zábran a polohlasne hodnotili v súdnej sieni. Bol presvedčený, že za týchto okolností

sa mala pani sudkyňa vylúčiť pre možnú zaujatosť a prenechať vec inému sudcovi. Podľa otca samotný
priebeh pojednávania bol poznačený zaujatosťou sudkyne, ktorá svojím prístupom k vedeniu konania
a zásahmi do obsahu výpovedí evidentne napomáhala protistrane, neraz fabulovala argumenty v jej
prospech alebo na jednu obranu.

35. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd považuje za potrebné najprv uviesť, že
integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces tak, ako je vymedzené v Čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „Dohovor“) je garancia, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Uplatňuje sa pritom
vyvrátiteľnádomnienkanestrannostisudcu-platí,žesudcajepovažovanýza(subjektívne)nestranného,

pokiaľ nie je preukázaný opak. Hoci ide o test subjektívnej nestrannosti, uvedenú domnienku možno
vyvrátiť len objektívnym spôsobom. Názor účastníkov mimosporových konaní na nestrannosť sudcu
môže byť podnetom na jej skúmanie, ale o nezaujatosti sudcu je potrebné rozhodovať na základe
kritériísubjektívnehoaobjektívnehotestu.Civilnýsporovýporiadokposkytujestranámsporuprostriedky,
ktorými sa môžu práva na nezaujatého sudcu domáhať. Na vadu spočívajúcu v tom, že rozhodoval

vylúčený sudca prihliada i odvolací súd v zmysle odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods.1 písm. c)
CSP.

36. Pri posudzovaní opodstatnenosti odvolacej námietky uplatnenej podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP
vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 49 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že sudca je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom
alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Účelom tohto ustanovenia je nestranné prejednanie sporu, nezaujatý prístup súdu k stranám sporu
(účastníkom konania) alebo k ich zástupcom a tiež predídenie možnosti neobjektívneho rozhodovania.
Tomu zodpovedá právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za

právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu k sporu (prejednávanej
mimosporovej veci) alebo jeho osobného vzťahu k stranám sporu (účastníkom mimosporového
konania), prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na spor (vec),
a preto objektívne vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na preukázanie nedostatku subjektívnej
nestrannosti vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho
stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov – uplatňuje sa tu teória zdania nezaujatosti.
Rozhodujúcim je, či obava strany sporu (účastníka konania) je objektívne oprávnená. Relevantnou je
len obava z nedostatku nestrannosti založená na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažnýchskutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť, čo aj len
tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

37. Odvolateľ vyvodzoval zaujatosť sudkyne prejednávajúcej vec jej priateľským vzťahom s právnym
zástupcom navrhovateľov s tým, že sa mala sama vylúčiť pre možnú zaujatosť a prenechať vec inému
sudcovi. Podľa otca samotný priebeh pojednávania bol poznačený zaujatosťou sudkyne, ktorá svojím
prístupom k vedeniu konania a zásahmi do obsahu výpovedí evidentne napomáhala protistrane, neraz
fabulovala argumenty v jej prospech alebo na ich obranu. K tejto argumentácii otca sa odvolací súd

oboznámil s obsahom spisového materiálu, priebehom celého konania pred okresným súdom, písomne
vyhotovenou Zápisnicou z pojednávania konaného dňa 24.9.2025, prehratím zvukového záznamu
z priebehu tohto pojednávania (v trvaní 1:18:03 hod.) a konštatuje, že na pojednávaní konanom dňa
24.09.2025,boliprítomníotecmaloletejajehoprávnyzástupca (prostredníctvomsubstitučnej
zástupkyne), právny zástupca navrhovateľov, kolízny opatrovník, navrhovaný majetkový opatrovník.
Účasť otca a právneho zástupcu otca bola aktívna. Z prehratého záznamu zápisnice o pojednávaní

neboli zistené žiadne vady týkajúce sa vedenia konania, procesného postupu konajúcej sudkyne,
vznesené námietky otca, a preto jeho argumentácia produkovaná k tomuto odvolaciemu dôvodu, nie
je presvedčivá. Žiada sa v tejto súvislosti uviesť, že ak otec nadobudol odôvodnené pochybnosti,
že vec prejednala a rozhodla sudkyňa, ktorá nebola nezaujatá, tak ako účastník konania zastúpený
advokátom mal a mohol vzniesť v zákonnej lehote kvalifikovanú námietku zaujatosti, k čomu nedošlo.

Ani v podaní zo dňa 25.01.2026 označenom ako „Odvolanie“ otec opäť (a to posudzujúc podanie aj
podľajehoobsahuspoukazomna§124CSP)explicitnenámietkuzaujatostinevzniesol,keďo.i.uviedol,
že ...,,sa mala pani sudkyňa vylúčiť pre možnú zaujatosť a prenechať vec inému sudcovi..“ (zrejme
mal na mysli postup podľa § 50 ods. 1 CSP, kedy sudca prejednávajúci spor, ktorý zistí skutočnosti,
pre ktoré je vylúčený, tieto bezodkladne oznámi predsedovi súdu a ten rozhodne o jeho vylúčení, pozn.

odvolacieho súdu). Navyše, odvolací súd poukazuje na to, že v posudzovanej veci sudkyňa, ktorá vec
prejednávala a rozhodla na súde prvej inštancie, nezistila skutočnosti, pre ktoré je vylúčená, inak by
ich bezodkladne musela oznámiť predsedovi súdu (§ 50 ods. 1 CSP). Otec námietku zaujatosti tejto
sudkyne nevzniesol (argumentujúc len tým, že sudkyňa sa mala sama vylúčiť), čo nie je v civilnom
procese možné), s dôrazom na povinnosť účastníka konania uplatniť námietku zaujatosti, najneskôr do

siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený podľa § 53 CSP, k čomu však
zo strany otca nedošlo a túto námietku fakticky špecifikoval už aj po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
na podanie odvolania (lehota 15 dní začala plynúť dňa 25.10.2025, uplynula dňa 11.11.2025, dôvod
špecifikovaný až v podaní zo dňa 25.1.2026). Odvolací súd však nezistil, že by z priebehu a vedenia
konania vyplývala okolnosť svedčiaca o tom, že u zákonnej sudkyne nie je daná záruka objektívneho

a nestranného rozhodovania. Tvrdenia otca maloletej odvolací súd považuje za ničím nepodložené,
nepresvedčivé a je toho názoru, že sú motivované tým, že nebolo rozhodnuté podľa jeho subjektívnych
predstáv. Subjektívna nespokojnosť otca s procesným postupom súdu a s procesnými úkonmi súdu, ani
nie je kvalifikovaným dôvodom, pre ktorý by mohla byť sudkyňa konajúca vo veci vylúčená. Hodnotenie
správnosti súdneho konania a rozhodovania nepatrí účastníkom konania a nemôže objektívne zakladať

pochybnosti o nezaujatosti sudcu, pretože by sa mohlo stať, že by účastník podával námietky zaujatosti,
za účelom dosiahnutia vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci s kalkuláciou, že týmto
postupom dosiahne to, že jeho vec prejedná a rozhodne iný sudca, ktorý by sa podľa jeho subjektívneho
názoru javil vhodnejší, k čomu fakticky odvolací dôvod otca smeroval, ak v závere svojho odvolania
žiadal, ...,, vec prikázať na ďalšie konanie inému sudcovi alebo sudkyni..“

38. Pretože konanie pred okresným súdom nebolo postihnuté odvolateľom namietanou vadou
vyplývajúcou z § 365 ods.1 písm. c) CSP, odvolací súd pristúpil k posúdeniu odvolania z hľadiska
námietky, že samotné konanie malo vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
ktorá mala spočívať v nedostatočnom zistení skutkového stavu, t.j. dôsledného nezisťovania povesti

navrhovanéhomajetkovéhoopatrovníkaazamietnutianávrhuotcanaspojenievecí sp.zn.9P/133/2025
a sp. zn. 9P/153/2025 a konštatuje ich nedôvodnosť.

39. Podľa § 166 ods. 1veta prvá CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie
také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.

40.Krajskýsúdjenázoru,žeakokresnýsúdzarešpektovaniaust.§166CSPpostupovaltýmspôsobom,
že návrh otca, ktorým sa domáhal spojenia veci sp. zn. 9P/133/2025 a sp. zn. 9P/153/2025 zamietol,
nemožno tomuto postupu nič vytknúť. Predmetom konania sp. zn. 9P/133/2025 bol návrh navrhovateľovna ustanovenie majetkového opatrovníka maloletej a predmetom konania sp. zn. 9P/153/2025 bol návrh
otca maloletej na ustanovenie opatrovníčky F. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloletú zastupovať
v konaní o návrhu na schválenie právneho úkonu, a to uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy so

spoločnosťou K. - I. –J., J. a návrhu na udelenie súhlasu s použitím finančných prostriedkov na úhradu
sprostredkovateľskej odmeny a uzatvorenie kúpnej zmluvy s predávajúcimi L. L., nar. XX.XX.XXXX a M.
L., nar. XX.XX.XXXX a udelenie súhlasu s použitím finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny.
Bolo zrejmé, že predmet konania sp. zn. 9P/153/2025 sa týka schválenia určitých, jednotlivých úkonov
(otcom v tomto predložené návrhy zmlúv), t.j. posudzovania kvality týchto úkonov urobených za dieťa

a predmetom konania sp. zn. 9P/133/2025 je návrh na ustanovenie majetkového opatrovníka podľa
§ 33 Zákona o rodine, ktorý by hájil záujmy dieťaťa v celej jeho majetkovej sfére s vymedzením jeho
povinností (zodpovednosť opatrovníka, dohľad súdu), a preto nie je daný ich súvis.

41. Podľa Čl. 4 ods. 1 veta prvá CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým
účastníkom konania.

42. Podľa Čl. 7 veta tretia CMP v záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených
záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich
realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.

43.PodľaČl.12CMPsúdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb.

44. Krajský súd po oboznámení sa s priebehom konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého

rozsudku, nezistil zásah do procesných práv otca, ak bolo zachované jeho právo na vyjadrenie sa k
veci, k vykonaným dôkazom, ktoré využil, bolo zachované právo označiť a navrhnúť dôkazy, záverečnej
reči, ktoré nevyužili. Krajský súd poukazuje na to, že Civilné mimosporové konanie vedie súd. Súd
pripravuje pojednávanie (pokiaľ sa nariaďuje), riadi a usmerňuje jeho priebeh, vykonáva dokazovanie.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že môže celkom alebo sčasti upustiť od vykonania

určitých úkonov. V záujme hospodárnosti konania, ako aj čo najrýchlejšieho prejednania veci musí súd
nevyhnutneužvpriebehukonaniaselektovať,čojeprerozhodnutievecivýznamnéanatosazameriava.
Spomedzi skutkových okolností tvrdených účastníkmi konania, príp. ich právnych zástupcov postupne
vyberá tie, ktoré sa javia ako významné. Súd v rámci tejto činnosti môže v priebehu konania prípadne
aj obmedziť tie prednesy, realizácia ktorých by sťažovala naplnenie zmyslu a účelu zákona (Čl. 7 veta

tretia CMP a Čl. 12 CMP). Vychádzajúc z týchto aspektov dospel odvolací súd po oboznámení sa s
obsahom spisu k záveru, že okresný súd v danom prípade neporušil práva otca ako účastníka konania.
Nič nenasvedčuje tomu, že by v danom prípade otcovi ako účastníkovi konania (v tom, čo bolo pre
rozhodnutie objektívne významné) nebola vytvorená rovnaká možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému
dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam iných účastníkov konania, a práva záverečnej reči.

45. Nebol naplnený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by
zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania,
prípadne neboli inak preukázané počas konania. Rovnako nemožno konštatovať, že by okresný

súd opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané vykonanými
dôkazmi, alebo že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal zistenému skutkovému stavu v súlade
s ustanoveniami procesného predpisu. Po preskúmaní obsahu spisu a rozsudku súdu prvej inštancie v
kontexte vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal
a vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti

s ostatnými dôkazmi v súlade s Čl. 10 ods.1, 2 CMP. Pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa
§ 191 ods. 1 CSP, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam.

46. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací

súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie môže spočívať v takom postupe, pri ktorom súd pri
rozhodnutí použije nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikuje správnu právnu normu, ale ju
nesprávne interpretuje alebo správnu právnu normu síce správne vyloží, ale na zistený skutkový stav junesprávne aplikuje, ktorá situácia v danej veci nenastala. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolaciu
argumentáciu otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

47. Odvolací súd dodáva, že rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou
starostlivosťou. Pokiaľ rodičia správu majetku nezabezpečujú alebo nie sú schopní zabezpečovať s
náležitou starostlivosťou, zákon dieťaťu a jeho majetkovým záujmom poskytuje zvýšenú ochranu v
podobe ustanovenia majetkového opatrovníka. Inštitút majetkového opatrovníka je osobitným druhom
opatrovníctva, ktorý je ustanovený na konkrétny účel, ktorým je správa majetku maloletého dieťaťa.

Predpokladmi na ustanovenie majetkového opatrovníka sú existencia majetku, ktorý vyžaduje správu,
skutočnosť, že záujmy maloletého súvisiace so správou majetku sú, resp. môžu byť ohrozené, ako aj, že
rodičia nie sú schopní urobiť opatrenia vhodné na zabezpečenie, ochranu majetku maloletého dieťaťa.

48. V danej veci boli splnené všetky predpoklady pre ustanovenie majetkového opatrovníka. Za situácie,
keď existencia majetku maloletej A. nebola sporná, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že

otec maloletej ako jediný zákonný zástupca, pre dlhodobý výkon trestu odňatia slobody nie je schopný
aktuálne, a ani do budúcnosti (predpokladaný termín ukončenia výkonu trestu 15.09.2043)
vykonávať správu majetku maloletej.

49. Pokiaľ otec v odvolaní nesúhlasil s ustanovenou osobou majetkového opatrovníka a v zásade

opakovane namietal, že správu majetku maloletej navrhovatelia doposiaľ nezabezpečovali v najlepšom
záujme maloletej, o čom svedčí to, že motorové vozidlá aj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome
v H. boli predané výrazne podhodnotene, tak odvolací súd v zhode s okresným súdom konštatuje, že
táto námietka je nedôvodná, pretože je v úplnom rozpore zo zisteným skutkovým stavom. V zhode so
záverom okresného súdu vyjadreným v odseku 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku aj odvolací súd

poukazuje na to, že otec súhlasil s podmienkami predaja rodinného domu v H., a to spoluvlastníckeho
podielu maloletej. Z pripojeného spisu sp. zn. 9P/39/2025 vyplývalo, že otec v podaní zo dňa 7.3.2025
(č.l. 46 pripojeného spisu) uviedol, že ...,,s návrhom na schválenie právneho úkonu uzatvoreného za
maloletú, predbežne súhlasím...“ a do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.04.2025 v predmetnej veci
(č.l. 48-49 pripojeného spisu) uviedol, že ...,,Ja súhlasím s návrhom kolízneho opatrovníka na schválenie

právneho úkonu, ktorý za maloletú urobil, voči tomu nemám momentálne žiadne výhrady“. V predmetnej
veci bol tak, ako uviedol okresný súd v odseku 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku, rozsudkom
č. k. 9P/39/2025-51 zo dňa 2. apríla 2025, právoplatným dňa 22.04.2025, schválený právny úkon,
ktorý v mene maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX urobil kolízny opatrovník I. D., nar. XX.XX.XXXX, a to
uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi G. B., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim 1., A. B., nar. XX.XX.XXXX

ako predávajúcou 2. a spoločnosťou K4 International, s.r.o., so sídlom Bakossova 6, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 410 560 ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu
maloletej o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec H., okres L., a to pozemkoch parcely registra „C“ parc.
číslo 1218/2 orná pôda o výmere 214 m2, parcely registra „C“ parc. číslo 1218/17 orná pôda o výmere

243m2,parcelyregistra„C“parc.číslo1218/23ostatnáplochaovýmere60m2,parcelyregistra„C“parc.
číslo 1218/47 ostatná plocha o výmere 33 m2, parcely registra „C“ parc. číslo 1218/51 ostatná plocha o
výmere 114 m2, parcely registra „C“ parc. číslo 1218/58 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 241 m2,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a stavby rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenej
na parcele registra „C“ parc. číslo 1218/58 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, na spoločnosť K4

International, s.r.o., so sídlom Bakossova 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 410 560 za kúpnu cenu
100 000,- Eur.
Čo sa týka predaja motorových vozidiel, tak z pripojeného spisu sp. zn. 9P/97/2024 bolo zrejmé, že
rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/97/2024-132 zo dňa 22. novembra 2024, právoplatným dňa
08.01.2025, bol

- výrokom I. schválený právny úkon, ktorý za maloletú urobil otec ako zákonný zástupca, a to Kúpna
zmluva zo dňa 13.11.2024, na základe ktorej maloletá ako predávajúca predala kupujúcemu motorové
vozidlo továrenská značka Opel, model VIVARO, VIN: N., evidenčné číslo: J. XXXXX, za kúpnu cenu
650,- Eur a
- výrokom II. schválený právny úkon, ktorý za maloletú urobil otec ako zákonný zástupca, a to Kúpna

zmluva zo dňa 13.11.2024, na základe ktorej maloletá ako predávajúca predala kupujúcemu motorové
vozidlo továrenská značka Škoda, model Octavia combi, VIN: Q., evidenčné číslo: J. XXXXX, za kúpnu
cenu 700,-Eur.Vobsahupredmetnéhospisusp.zn.9P/97/2024,konkrétnenač.l.116sanachádzapodanieotcazodňa
6.11.2024, v ktorom uviedol o.i., že ...,,Týmto prehlasujem, že som skutočne podpísal zmluvy o predaji
mot.vozidielzn.ŠkodaOctaviacombiEČV.J.XXXXXazn.OpelVIVAROEČV.J.XXXXX,naktorýchbol

dátum 04.04.2024 za maloletú ako predávajúcu a ako zákonný zástupca navrhujem súdu, aby schválil
tieto právne úkony“.
Ak otec až v doplnenom odvolaní uvádzal ,,vynútený“ súhlas s predajom, popisoval okolnosti, na základe
ktorých malo dôjsť k predaju rodinného domu v H. a motorových vozidiel, tak tomu odvolací súd neuveril,
pretože tieto tvrdenia neuviedol ani v jednom z vyššie uvedených konaní o schválenie právneho úkonu,

netvrdil to ani v danej prejednávanej veci v konaní pred prvoinštančným súdom a v odvolacom konaní
uvedené rovnako zostalo len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia.
Zvýrazňuje odvolací súd, že v žiadnom prípade nie je v danom konaní oprávnený preskúmavať tvrdenia
otca a doložené dôkazy, ktoré už boli predmetom dokazovania a hodnotenia vo vyššie uvedených
konaniach (sp. zn. 9P/39/2025, sp. zn. 9P/97/2024), lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú
reparáciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

50. Námietky otca voči osobe ustanoveného majetkového opatrovníka rovnako neboli zhodnotené ako
dôvodné, pretože vecne správne okresný súd v odseku 27. odôvodnenia posúdil, že ide o osobu plne
spôsobilú na právne úkony, osobu blízku maloletej, bezúhonnú, u ktorej je predpoklad, že funkciu bude
vykonávať práve v záujme maloletej, čo otec svojimi tvrdeniami v odvolaní nevyvrátil.

51. Na základe preskúmania rozsudku okresného súdu v spojení s jeho odôvodnením odvolací súd
nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o jeho vecnej nesprávnosti. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť, z vyššie uvedených dôvodov,
skutkový a právny stav odvolacím súdom, preto bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne

správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

52. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu sa poukazuje na judikatúru tak národných,
ako aj nadnárodných súdov, z ktorej vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné
a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu

podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo vyvolanom odvolacom konaní, odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

53.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniakrajskýsúdrozhodolpodľa§396ods.1CSPvspojení
s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol

zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.