Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203743
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5625203743.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore navrhovateľa: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, D. E., zastúpeného Mgr. Jurajom Fričom, advokátom, Podhora 49,
Ružomberok, proti osobám, proti ktorým smeruje návrh: 1/ F. A., E. C., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/X,
H., D. E. a 2/ I. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/X, H., zastúpeným zástupcom: Advokátska kancelária

JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 1400/7, 034 01 Ružomberok, IČO: 52 959 601, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa i osôb, proti ktorým návrh smeruje, proti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 21C/93/2025-21 zo dňa 10. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie prvoinštančného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľa zamieta.

Osobám, proti ktorým návrh smeruje v rade 1/, 2/ p r i z n á v a vo vzťahu k navrhovateľovi nárok na

náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením prvoinštančný súd výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie tohto
znenia: Osoby, proti ktorým návrh smeruje v 1. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne odstrániť
zo svojho pozemku registra „E“ parc. č. 4504/1, záhrada, o výmere 170 m2, ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, k. ú. H., obec H., okres E. kovovú mechanickú parkovaciu zábranu, a to do troch

dní od doručenia tohto uznesenia. Osoby, proti ktorým návrh smeruje v 1. a 2. rade sú povinné zdržať sa
konania, ktorým by bránili navrhovateľovi a členom jeho rodiny žijúcim s ním v jeho byte, nachádzajúcom
sa v stavbe so súp. č. XXX, označenej ako : I., postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 331,
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1370 m2, k. ú. H., obec H., okres E. vo vstupe na ich pozemok
registra „E“ parc. č. 4504/1, záhrada, o výmere 170 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú.
H., obec H., okres E., a to pešo alebo motorovými vozidlami, za účelom prístupu týchto osôb k stavbe

garáže postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 331, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1370
m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. H., obec H., okres E.. Osoby, proti ktorým návrh smeruje
v 1. a 2. rade sú povinné strpieť užívanie pozemku registra „E“ parc. č. 4504/1, záhrada, o výmere
170 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H., obec H., okres E., navrhovateľom a členmi
jeho rodiny, ktorý s ním žijú v jeho byte nachádzajúcom sa v stavbe súp. č. XXX, označenej ako : I.,
postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 331, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1370 m2,

zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. H., obec H., okres E. za účelom ich prístupu k stavbe
garáže, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 331, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1370
m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. H., obec H., okres E.. Výrokom II. vo zvyšnom
rozsahu návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia doručený na tamojší súd 6.11.2025
odmietol. Výrokom III. uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti výroku
I. tohto uznesenia voči osobám, proti ktorým návrh smeruje v 1. a 2. rade žalobu vo veci samej - na

zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech navrhovateľa ako vlastníka stavby
garáže uvedenej vo výroku I. tohto uznesenia, ktoré bude zaťažovať osoby, proti ktorým návrh smerujev 1. a 2. rade ako vlastníkov priľahlého pozemku registra „E“ parc. č. 4504/1, záhrada, o výmere 170
m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H., obec H., okres E., ktoré bude spočívajúce v
práve cesty (peši a prejazdom motorových vozidiel) cez tento priľahlý pozemok. Výrokom IV. osobám,

proti ktorým návrh smeruje v 1. a 2. rade nepriznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného na tunajší súd 6.11.2025. V bodoch 10.
až 16. písomne vyhotoveného uznesenia poukázal na platnú úpravu, ktorú na vec aplikoval a ďalej
uviedol, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci vyplynulo, že nejde o podanie vo
veci samej, pretože tento aj podľa výslovného vyjadrenia navrhovateľa vykazuje charakter dočasnosti a

predbežnosti poskytovanej ochrany, keďže má platiť do času kým nebude vyriešená otázka vlastníckeho
práva navrhovateľa k pozemku registra „E“ parc. č. 4504/1 (o ktorom sa navrhovateľ domnieva, že
ho nadobudol vydržaním), a preto sa v súlade s vyššie uvedeným odôvodnením musí aplikovať (na
vady takéhoto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) ust. § 327 CSP, a nie je možné aplikovať
ustanovenie § 128 ods. 1 CSP o odstraňovaní vád. Uvedené platí aj v prípade, ak je za vec samú
považované konanie podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože zriadenie vecného bremena

v podobe práva cesty, vyžaduje aj rozhodnúť o náhrade za takto zriadené právo cesty. Argumentoval, že
navrhovateľ v odôvodnení tohto návrhu sa na jednom mieste vyjadruje spôsobom ako by nebol možný
prístup ku všetkým súčastiam stavby súp. č. XXX, a na druhej strane na inom mieste odôvodnenia tohto
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (navyše, neurčitým spôsobom) uvádza, že je vlastníkom
aj parcely registra „C“ parc. č. 330, pričom dodáva, že z tejto parcely nie je možné realizovať prístup do

všetkých častí stavby so súp. č. XXX (predajňa potravín, reštaurácia, byt), ktoré sú stavebnotechnicky
oddelené a tvoria samostatné funkčné jednotky, a dodáva, že do niektorých častí stavby so súp. č.
XXX je možný prístup iba cez pozemky registra „E“ parc. č. 4504/1. Uvedené skutkové tvrdenia si
navzájom odporujú. Pokiaľ totiž z opisu rozhodujúcich skutočností nevyplýva, do ktorých jednotlivých
stavebnotechnicky oddelených častí stavby so súp. č. XXX (predajňa potravín, reštaurácia, byt žalobcu

a jeho rodiny) je možný prístup výlučne cez parcelu registra „E“ parc. č. 4504/1 (teda nie aj cez parcelu
registra „C“ parc. č. 330) nie je tak potom ani zrejmé v prospech, ktorých osôb (navrhovateľ, jeho rodina,
nájomcovia prevádzok, zákazníci prevádzok) má byť nariadené neodkladné opatrenie v tejto veci (v
časti ktorá sa týka prístupu k stavbe súp. č. XXX). Vyššie uvedené sa týka stavby so súp. č. XXX,
resp. jej jednotlivých stavebnotechnických súčastí (predajňa potravín, reštaurácia, byt žalobcu a jeho

rodiny), avšak vzhľadom na to, že uvedený rozpor v podstatných skutkových tvrdeniach navrhovateľa,
ako aj ich neurčitosť, sa už netýkala samostatne stojacej garáže (takisto postavenej na pozemku registra
„C“ parc. č. 331), keďže vo vzťahu k nej (na rozdiel od popisovaných stavebných súčastí stavby so
súp. č. XXX) navrhovateľ v skutkových tvrdeniach vždy tvrdil, že pozemok registra „E“ parc. č. 4504/1
je jedinou možnou prístupovou cestou k tejto garáži, tak súd posudzujúc, či navrhovateľ osvedčil

tvrdené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, vychádzajúc tiež z pripojených
listinných dôkazov, vrátane výpisov z LV a fotografie auta stojaceho na príjazdovej ceste z č. l. 12 spisu
dospel k záveru, že tento predpoklad je (minimálne) osvedčený. Pokiaľ sa týkalo poučenia v zmysle ust.
§ 326 ods. 1 CSP uviedol, že dospel k záveru, že vecou samou by mohli byť dva druhy samostatných
konaní (žalôb), a to jednak navrhovateľom výslovne uvádzané konanie o určenie vlastníckeho práva k

pozemku registra „E“ parc. č. 4504/1, na základe dobromyseľnej držby vydržaním v zmysle § 134 ods.
1 Občianskeho zákonníka, kedy mal od roku 1991 uvedený pozemok nerušene užívať s presvedčením,
že patrí jemu, nemajúc žiadnu subjektívnu vedomosť o tom, že prístupová cesta na pozemku registra
„E“ parc. č. 4504/1 patrí tretej osobe, ktorý však súd vyhodnotil ako nárok vo veci samej, ktorý nie je
dôvodný, pretože túto dobromyseľnosť navrhovateľa narušoval zápis vo verejne prístupnom katastri

nehnuteľností. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa v tomto návrhu uvádzaných skutkových tvrdení, bol
súdom tiež vyvodený ďalší nárok vo veci samej spočívajúci v nároku v zmysle § 151o Občianskeho
zákonníka, teda nárok vlastníka stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku, ku ktorej stavbe nie
je možné zabezpečiť prístup pre vlastníka stavby inak ako cez predmetný priľahlý pozemok, na zriadenie
vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok. Avšak

vzhľadom na to, že išlo o zabezpečenie prístupu ku garáži patriacej žalobcovi prichádzalo do úvahy
nariadenie neodkladného opatrenia len vo vzťahu k jeho osobe a k členom jeho rodiny, a teda nie aj k
nájomcom prevádzky reštaurácie a potravín, resp. ich zákazníkom. Vzhľadom na to, že z fotografie na č.
l. 13 spisu mal súd minimálne osvedčené, že na pozemku registra „E“ parc. č. 4504/1, záhrada, o výmere
170 m2, nachádzajúcom sa na LV č. XXXX, k. ú. H., obec H., okres E. sa nachádza kovová mechanická

parkovacia zábrana, ktorá bráni navrhovateľovi a členom jeho rodiny v prístupe k tejto samostatnej
garážinapozemkuregistra„C“parc.č.331,súdmalzaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúcenariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúce v uložení povinnosti jej odstránenia, ale aj v uložení povinnosti
zdržať sa konania, ktorým by bránili navrhovateľovi a členom jeho rodiny žijúcim s ním v jeho byte,nachádzajúcom sa v stavbe so súp. č. XXX vo vstupe na ich pozemok registra „E“ parc. č. 4504/1, a
to pešo alebo motorovými vozidlami, za účelom prístupu týchto osôb k stavbe garáže postavenej na
pozemku registra „C“ parc. č. 331, ako aj uloženia povinnosti strpieť užívanie pozemku registra „E“

parc. č. 4504/1, navrhovateľom a členmi jeho rodiny, ktorý s ním žijú v jeho byte nachádzajúcom sa v
stavbe súp. č. XXX za účelom ich prístupu k stavbe garáže, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č.
331. Výrokom III. súd súčasne uložil navrhovateľovi podľa § 336 ods. 1, prvej vety CSP (keďže vyhovel
neodkladnémuopatreniuvčastitýkajúcejsasamostatnejgaráže)povinnosťpodaťvlehote30dnížalobu
vo veci samej - v zmysle výroku III. výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko mal za to, že v tejto časti

nariadené neodkladné opatrenie neumožňuje dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, teda,
že nekonzumuje vec samú, nakoľko v rámci konania vo veci samej (podľa § 151o ods. 3 OZ) dochádza k
zriadeniu práva zodpovedajúceho vecnému bremena (v zmysle ustálenej judikatúry) vždy za náhradu, k
čomu by pri de facto zriadení práva cesty cez neodkladné opatrenie nedošlo. V prípade, ak navrhovateľ v
určenej lehote nepodá takto vymedzenú žalobu a súčasne tunajšiemu súdu nepreukáže k tejto spisovej
značke podanie takejto žaloby, súd podľa § 336 ods. 3 CSP (aj bez návrhu) uznesením toto nariadenie

neodkladného opatrenia zruší. Súd tiež poučuje, že ak bude táto žaloba odmietnutá alebo zamietnutá
alebo bude konanie vo veci zastavené platí primerane ust. § 335 ods. 1 CSP, a teda že neodkladné
opatrenie súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým túto žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým
konanie vo veci samej zastavuje. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle zásady
úspechu podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keďže návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia bol zjavne neúspešný vo svojej prevažujúcej časti, čím tak bolo možné mať za úspešné osoby,
proti ktorým návrh smeruje v 1. a 2. rade, avšak tým objektívne žiadne trovy konania nevznikli, a preto
im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie navrhovateľ. Rozsah
odvolania vymedzil čo do výroku II., III. a IV. Vytýkal, že z napadnutého uznesenia je zrejmé, že

okrem samotného žalobcu z osôb, ktoré odvodzujú svoje práva od žalobcu (blízke osoby, nájomcovia,
zákazníci nájomcov), súd prvej inštancie zriadil právo cesty (pešo alebo motorovými vozidlami) cez
parcelu KN-E č. 4504/1 iba v prospech jeho blízkych osôb, avšak z týchto osôb iba pre členov jeho
rodiny žijúcich s ním v jeho byte. Aj to iba za účelom prístupu ku garáži, ktorá je postavená na žalobcovej
parcele KN-C č. 331. Súd prvej inštancie odmietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

vo zvyšnom rozsahu, pretože podľa jeho názoru je nezrozumiteľné, ktorá nezrozumiteľnosť má byť
vadou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá sa neodstraňuje a ustanovenia § 128 a §
129 CSP sa nepoužijú. Za nesporné považoval, že samostatnou vecou v zmysle právnom a teda aj
predmetom občianskoprávnych vzťahov je iba stavba so súpisným číslom XXX, ktorá bola jednoznačne
individualizovaná. Inou skutočnosťou je, že jednotlivé časti stavby so súpisným číslom XXX (predajňa

potravín,reštaurácia,byt)sústavebnotechnickyoddelenéatvoriasamostatnéfunkčnéjednotky.Žalobca
sa nestotožňuje so záverom súdu 1. inštancie, žeby z opisu rozhodujúcich skutočností nevyplývalo,
do ktorých jednotlivých stavebnotechnicky oddelených častí stavby so súpisným číslom XXX (predajňa
potravín, reštaurácia, byt žalobcu a jeho rodiny) je možný prístup výlučne cez parcelu KN-E č. 4504/1
(teda nie aj cez parcelu KN-C č. 330) a že preto nie je ani zrejmé, v prospech ktorých osôb (žalobca,

jeho rodina, nájomcovia prevádzok, zákazníci prevádzok) má byť nariadené neodkladné opatrenie v
tejto veci (v časti, ktorá sa týka prístupu k stavbe so súpisným číslom XXX). Žalobca predsa v návrhu
uviedol, že ku skladu predajne potravín, ku skladu reštaurácie a k bytu žalobcu, ktoré sa nachádzajú v
stavbe so súpisným číslom XXX, je zabezpečený prístup z verejnej komunikácie po prístupovej ceste,
ktorá sa taktiež nachádza na parcele KN-E č. 4504/1. Cez túto prístupovú cestu je možné dostať sa

primárne na žalobcovu parcelu KN-C č. 331 a následne z nej ku skladu predajne potravín, ku skladu
reštaurácie a k bytu žalobcu. Nakoľko stavba so súpisným číslom XXX sa nachádza na pozemku vo
vlastníctve žalobcu, pre žalobcu, jeho blízke osoby i nájomcov, ktorí odvodzujú svoje práva od žalobcu,
je rozhodujúce, aby sa cez parcelu KN-E č. 4504/1 dostali na parcelu KN-C č. 331 vo vlastníctve žalobcu.
Z tejto parcely už majú zabezpečený prístup nielen ku garáži, ale i k stavbe so súpisným číslom XXX,

v ktorej sa nachádzajú jednak byt žalobcu a taktiež prevádzky nájomcov spolu s ich skladmi. Žalobca i
jemu blízke osoby sa bez toho, aby prešli cez parcelu KN-E č. 4504/1, nedostanú ku vstupu do ich bytu a
nájomcovia prevádzok sa bez toho, aby prešli cez parcelu KN-E č. 4504/1, nedostanú ku vstupom do ich
skladov,cezktorézásobujúsvojeprevádzky.Zdôraznil,žezhygienickýchdôvodovmusiabyťpredmetné
prevádzky nájomcov zásobované cez sklady. Naviac predajňa potravín má v sklade kvôli rôznemu

sortimentu, ktorý ponúka svojim zákazníkom, až tri samostatné rampy. Samozrejme, na predajnú plochu
predajne je možné vstúpiť cez schodisko na parcele KN-E č. 4504/1 a do samotnej reštaurácie je možné
vstúpiť cez parcelu KN-C č. 330. V tomto prípade je preto nevyhnutné brať na zreteľ všetky špecifiká,
ktoré vyplývajú z polyfunkčného charakteru stavby so súpisným číslom XXX. Z uvedeného je zrejmé,že medzi tvrdeniami žalobcu nie je žiadny rozpor, súd prvej inštancie si ich iba nesprávne vysvetlil a
vyvodil z nich nesprávne skutkové závery, z ktorých následne vychádzal pri rozhodovaní. Je zrejmé,
že žalobcovi, jemu blízkym osobám a nájomcom stačí, aby sa cez parcelu KN-E č. 4504/1 dostali na

žalobcovu parcelu KN-C č. 331, z ktorej sa už všetci tí, ktorých sa to týka, dostanú do garáže, bytu
a skladov prevádzok. Žalobca predložil predmetnú fotografiu nie kvôli tomu, aby preukázal, že došlo
k zasypaniu schodiska, ale preto, aby preukázal, že žalovaní sú schopní splniť svoju hrozbu a zamedziť
zákazníkom vstupovať do predajne. Súd prvej inštancie totiž pri rozhodovaní opomenul zohľadniť, že
dňa 14.08.2025 sa žalobca dozvedel od J. C., že ho žalovaná v 1. rade požiadala, aby ako zákazku

zrealizoval dopravu ňou dodaného dreva a toto vysypal na schodisko, cez ktoré je zabezpečený prístup
do predajne potravín. Tento však takúto objednávku odmietol prevziať. Ak by to však J. C. splnil, vstup
by im bol znemožnený. V tomto smere má mať preto neodkladné opatrenie preventívny charakter,
aby žalovanej v 1. rade zabránilo svoje hrozby uskutočniť. S ohľadom na uvedené skutočnosti má
žalobca za to, že aj v rozsahu, v ktorom súd prvej inštancie jeho návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odmietol, sú splnené podmienky na jeho nariadenie. Súd uložil žalobcovi povinnosť podať

v lehote 30 dní od právoplatnosti výroku I. uznesenia voči osobám, voči ktorým návrh smeruje žalobu
vo veci samej. Dospel k záveru, že vecou samou by mohli byť dva druhy samostatných konaní (žalôb),
a to jednak žalobcom výslovne uvádzané konanie o určenie vlastníckeho práva k pozemku registra
„E“ parc. č. 4504/1, na základe dobromyseľnej držby vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, kedy mal od roku 1991 uvedený pozemok nerušene užívať s presvedčením, že patrí jemu,

nemajúc žiadnu subjektívnu vedomosť o tom, že prístupová cesta na pozemku registra „E“ parc. č.
4504/1 patrí tretej osobe, ktorý však súd vyhodnotil ako nárok vo veci samej, ktorý nie je dôvodný,
pretože túto dobromyseľnosť žalobcu narušoval zápis vo verejne prístupnom katastri nehnuteľností, a
za druhé implicitne zo skutkových tvrdení žalobcu v tomto návrhu uvádzaných bol súdom tiež vyvodený
ďalší nárok vo veci samej spočívajúci v nároku v zmysle § 151o Občianskeho zákonníka, teda nárok

vlastníka stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku, ku ktorej stavbe nie je možné zabezpečiť
prístup pre vlastníka stavby inak ako cez predmetný priľahlý pozemok, na zriadenie vecného bremena
v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok. Avšak vzhľadom na
to, že išlo o zabezpečenie prístupu ku garáži patriacej žalobcovi, prichádzalo do úvahy nariadenie
neodkladného opatrenia len vo vzťahu k jeho osobe a k členom jeho rodiny, a teda nie aj k nájomcom

prevádzky reštaurácie a potravín, resp. ich zákazníkom. Žalobca sa nestotožňuje s tým, že by mal podať
voči žalovaným v 1. a 2. rade žalobu, ktorej predmetom bude zriadenie vecného bremena v prospech
vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok. Ako bolo uvedené už v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, z účastníkov konania je spoluvlastníkom parcely KN-E č. 4504/1 v
rozsahu1/2ibažalovanáv1.rade,pričomdruhýspoluvlastníckypodielvrozsahu1/2niejeevidovanýna

žalovaného v 2. rade, ale na zomrelú osobu J. K., E. L. (vzhľadom na dátum jej narodenia, XX.XX.XXXX,
ktorý je uvedený na liste vlastníctva, je totiž vylúčené, žeby mohla byť nažive). Žaloba preto nemôže
smerovať voči žalovanému v 2. rade. A ak by bola podaná, súd by ju musel z dôvodu absencie pasívnej
vecnej legitimácie ako nedôvodnú zamietnuť. Preto či už bude podaná žaloba o určenie vlastníckeho
práva, alebo žaloba o zriadenie vecného bremena, táto musí smerovať voči osobám, ktoré budú v čase

jej podania evidované na liste vlastníctva ako vlastníci pozemku. Vzhľadom na obsah odôvodnenia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však žalobca má, na rozdiel od súdu prvej inštancie, za
to, že je namieste, aby podal žalobu o určenie vlastníckeho práva, a nie žalobu o zriadenie vecného
bremena.
3. Osoby, voči ktorým návrh smeroval v odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu, namietali, že

odporcovia nie sú výlučnými vlastníkmi pozemku parcela registra E číslo 4504/1 záhrada o výmere
170m2, ba dokonca odporca 2/ nie je ani spoluvlastníkom daného pozemku. Nariadené neodkladné
opatrenia taktiež nijakým spôsobom nerieši otázku druhého podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti
resp. jeho právnych nástupcov a to z hľadiska obmedzení určených súdnym rozhodnutím. Zároveň
napadnutý výrok III. uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 21C/93/2025 zo dňa 10.11.2025

je fakticky nevykonateľný, pretože odporca 2/ nie je podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela
registra E číslo 4504/1 záhrada o výmere 170m2 a preto nie je možné podať voči nemu žalobu na
zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Taktiež je potrebné uviesť, že žiadna stavba
garáže sa na uvedenom pozemku vo vlastníctve navrhovateľa nenachádza, čo vyplýva z listu vlastníctva
dotknutej nehnuteľnosti ako aj zo snímky katastrálnej mapy. Ak navrhovateľ zriadil na uvedenom

pozemku garáž tak potom sa jedná o čiernu stavbu, ktorá je postavená v rozpore s platnou právnou
úpravou, pričom podľa názoru odporcov by takáto čierna stavba nemala požívať žiadnu právnu ochranu.
Rovnako tak z listu vlastníctva číslo XXX pre k.ú. H. týkajúcej sa stavby súpisné číslo XXX označenej
ako I. vyplýva, že sa nejedná o stavbu určenú na bývanie, ale sa jedná o budovu obchodu a služieb (druhstavby14-budovaobchoduaslužieb).Zuvedenéhojezrejmé,žetakátobudovaniejeurčenávýlučnena
podnikateľskú činnosť a nie je určená na trvalé bývanie. V prípade, ak navrhovateľ skutočne užíva druhé
nadzemné podlažie na bývanie pre seba a svoju rodinu (tak ako to uvádza v návrhu zo dňa 05.11.2025),

potom ho užíva v rozpore so zákonom. Navrhovateľ jednak neosvedčil skutočnosť, že je vlastníkom
stavby (garáž) ku ktorej bolo zriadené právo prechodu a jednak má navrhovateľ možnosť dostať sa na
svoju stavbu súpisné číslo XXX z obecnej komunikácie (parcela registra E číslo 4505), ktorá priamo
susedí s pozemkom parcela registra C-KN číslo 331 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1370m2.
NavrhovateľmátedamožnosťprístupukstavbesúpisnéčísloXXXakoajksvojmupozemkubezpotreby

prechádzať cez sporný pozemok parcela registra E číslo 4504/1 záhrada o výmere 170m2. Zastali názor,
že toto súdne rozhodnutie je zneužívané navrhovateľom a nájomcami navrhovateľa na zásobovanie
svojich prevádzok. Odporcovia sú toho názoru, že skutočným cieľom navrhovateľa bolo prostredníctvom
podaného návrhu zaviesť súd za účelom zabezpečenia fungovania podnikateľských aktivít navrhovateľa
a jeho spriaznených osôb v stavbe súpisné číslo XXX. Odporcovia majú za preukázané, že navrhovateľ
v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol viacero lží a poloprávd, ktoré sú

odporcovia v prípadnom súdnom konaní pripravení dôkazmi vyvrátiť. Ďalej majú za to, že neodkladné
opatrenie je v rozpore so zásadou proporcionality predbežného súdneho rozhodnutia a neprimeraným
spôsobom zasahuje do vlastníckeho práva odporkyne 1/. V súlade s ustanovením § 123 Občianskeho
zákonníka je súčasťou vlastníckeho práva oprávnenie odporkyne 1/ vec držať, užívať a nakladať s ňou
tak, aby nezasahovala so práv tretích subjektov. Nariadením neodkladného opatrenia došlo k zásahu

do vlastníckeho práva odporkyne 1/ v neprimeranom rozsahu a bez náhrady. Navrhovali uznesenie
prvoinštančného súdu zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného
súdu zmenil a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd zo skutočností, tak ako boli
osvedčenévštádiurozhodovaniaonariadenieneodkladnéhoopatreniadospelknesprávnymskutkovým

zisteniam a následne i k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zo samotného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ale i v spise doloženého listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. H., obec H., okres E.
vyhotoveného 5. 11. 2025 (č. l. 9 spisu) vyplynulo, že pozemok registra „E“ parc. č. 4504/1, záhrada,
o výmere 170 m2 je v podielovom spoluvlastníctve J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom XX. F. M. M., v
spoluvlastníckom podiele 1/2, a F. C., nar. X.X.XXXX, bytom N. C. XXXX/X, E. s podielom 1/2. J. K.

nadobudla predmetný spoluvlastnícky podiel na pozemku na základe titulu nadobudnutia: „D 802/69“, a
F. C. na základe „darovacej zmluvy V 2161/2019“, vklad povolený 16.10.2019.
6. To znamená, že pokiaľ i v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ udáva, že mu
v prechode a prejazde cez pozemok registra „E“ parc. č. 4504/1 v k.ú. H. začali brániť osoby, proti ktorým
návrhsmerujevrade1/,2/,neznamenáto,žebezúčastiďalšejpodielovejspoluvlastníčkyvpredmetnom

konaní je možné neodkladným opatrením zaťažiť celú nehnuteľnosť, napriek tomu, že žalovanou je
iba jedna zo spoluvlastníčok. Zaťaženie nehnuteľnosti vecným bremenom (napr. právo chôdze cez
určitú časť pozemku) je nakladanie (disponovanie) s nehnuteľnosťou a každý zo spoluvlastníkov
môže ňou takto disponovať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a nie v rozsahu
spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov. To znamená, že pokiaľ navrhovateľ mienil

prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia zaťažiť vecným bremenom celú nehnuteľnosť,
nemohol návrh smerovať iba voči jednej z podielových spoluvlastníčok bez preukázania, že druhá
podielová spoluvlastníčka, prípadne jej právni nástupcovia s jeho prechodom, prechodom zákazníkov
a ostatných nájomcov polyfunkčnej budovy v jeho vlastníctve, prípadne jemu blízkych osôb či už pešo
alebo motorovými vozidlami súhlasia.

7. Z ust. § 228 ods. 1 CSP vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých,
ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku ak nie je ustanovené inak.
8. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.
9. To znamená, že ak uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zaťaží celú nehnuteľnosť nemôže

smerovať iba voči jednej z podielových spoluvlastníčok, nakoľko pre ďalšiu zo spoluvlastníčok záväzné
nie je a bez jej vedomia súd zasiahol do jej práva a právom oprávnených záujmov pri nakladaní
s jej spoluvlastníckym podielom. Je totiž všeobecne známe, že neodkladné opatrenie je procesným
inštitútom, ktorý súd nariadi spravidla bez vykonania riadneho dokazovania.10. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť však nevyhnutne splnené zákonné podmienky,
teda potreba bezodkladnej úpravy pomerov a existencia hrozby vzniku škody, resp. inej ujmy. Z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nepochybne vyplýva, že žalobca sa v roku 2023 dozvedel od

žalovanej 1/, že predmetná parcela má patriť jej. V priebehu roku 2025 rokovali o prípadnom odkúpení
predmetného pozemku navrhovateľom s tým, že tento na ponuku žalovanej 1/ nepristúpil. Od júna
2025 nepochybne prebiehali rokovania o uznaní vlastníckeho práva k spornému pozemku navrhovateľa.
Napriek tomu, že už v letných mesiacoch dochádzalo k aktivitám zo strany žalovaných 1/, 2/, ktorými
bránili navrhovateľovi a iným vodičom vo vjazde motorovými vozidlami po spornom pozemku k podaniu

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ pristúpil až v novembri 2025 bez toho, aby sa
snažil, či už mimosúdne usporiadať pomery k spornému pozemku, prípadne podal žalobu vo veci samej
a vytvoril tak priestor i pre žalovaných predostrieť súdu vlastnú argumentáciu a zákonným spôsobom
sa proti tvrdeniam navrhovateľa brániť.
11. I keď je pravdou, že v súčasnosti od účinnosti Civilného sporového poriadku je možné neodkladným
opatrením sa domáhať ochrany totožných práv ako žalobou vo veci samej, neznamená to, že takáto

možnosť je bezhraničná a v žiadnom prípade nemôže smerovať a obmedzovať spolu/vlastnícke práva
dotknutých osôb bez ich priamej účasti v konaní. Zároveň je potrebné pripomenúť, že každé vecné
bremeno má svoj obsah a rozsah, čo znamená, že je nutné presne špecifikovať obsah, teda práva
a povinnosti vyplývajúce zo zriadeného vecného bremena a zároveň i nevyhnutný rozsah tak, aby bol
zachovaný princíp proporcionality.

12. Pokiaľ teda navrhovateľ žiada zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu,
bolo z jeho strany v prvom rade nevyhnutné v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vymedziť, akými vozidlami sa domáha práva prejazdu či osobnými prípadne nákladnými a zároveň
priestorovo vymedziť nevyhnutnú šírku a dĺžku pozemku, ktorá by mala byť neodkladným opatrením
obmedzená.

13. Naviac, navrhovateľ v podanom odvolaní na jednej strane polemizoval s charakterom žaloby vo
veci samej, ktorú by mal, resp. mieni na súd podať, na druhej strane nič mu nebránilo, aby či už pred,
alebo zároveň s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, podal i žalobu vo veci samej a pomery
k spornému pozemku žiadal upraviť definitívne.
14. Podľa Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné

iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú náhradu. I keď je
pravdou, že ust. § 151o ods. 3 OZ neustanovuje povinnosť primeranej náhrady za zriadenie vecného
bremena, ide o právnu medzeru, ktorú je možné odstrániť ústavne konformným výkladom podľa Čl. 152
ods. 4 Ústavy SR v spojení s Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a Čl. 4 ods. 1 CSP. Medzi zriadením vecného
bremena a zaplatením primeranej náhrady za jeho zriadenie je synalagmatický vzťah. Obmedzenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa zriaďuje oproti zaplateniu primeranej náhrady (Čl. 20 ods. 4
Ústavy SR). Výroky o zriadení vecného bremena a zaplatenie náhrady za jeho zriadenie sú vzájomne
podmienené, čo podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné obísť ani tým, že sa práva prístupu
k nehnuteľnostiam vlastník stavby domáha prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.
15. Vo väzbe na uvedené, zohľadniac predovšetkým nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní

a princíp proporcionality odvolací súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti.
16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)