Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/136/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125013366
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1125013366.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala
Kačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného E. C., pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava I z 08.10.2025, sp. zn. 57T/15/2025, na verejnom zasadnutí konanom 29.
januára 2026 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného E. C., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 08.10.2025, sp. zn. 57T/15/2025, bol obžalovaný E. C.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 03.05.2025 v čase od 00:38 hod. do 00:59 hod. v Bratislave na T. ulici č. 3, nezisteným predmetom
za použitia násilia otvoril tam riadne na DEK systém uzavreté vstupné dvere vedúce do obytného
panelového domu, následne vnikol do obytného panelového domu, kde sa prostredníctvom výťahu
presunul na 12. poschodie, odkiaľ z neuzamknutej chodby vedúcej na schodisko bez použitia násilia
odcudzil tam voľne o stenu opretý horský bicykel zn. Kross, model KR Hexagon 5.0, červenej farby

o veľkosti 19, s výrobným číslom rámu 1059882111 s odpruženou prednou vidlicou, následne s
uvedeným odcudzeným bicyklom nastúpil na 7. poschodí do výťahu a presunul sa na prízemie obytného
panelovéhodomu,kdenezistenýmpredmetom,páčením,odstránilkryciulištunaelektronickomsystéme
DEK na vstupných dverách do obytného panelového domu a následne nezisteným predmetom vypáčil
DEK systém uzavreté vstupné dvere vedúce do ich obytného panelového domu, čím poškodenej
spoločnosti O. - I. poisťovňa, a. s. škodu vo výške 1.030,- eur a poškodenému K. V. krádežou bicykla

škodu vo výške 480,- eur, pričom takto konal aj napriek tomu, že v predchádzajúcich 24 mesiacoch
bol odsúdený rozsudkom Mestského súdu Bratislava I pod spisovou značkou B5-7T/14/2022 zo dňa
30.11.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2023 za pokračovací prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za pokračovací prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a zároveň za prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. b) Trestného zákona.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38
ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 30 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti O. - I. poisťovňa, a. s., so sídlom N. XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške
1.030,- eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný E. C. a to do výroku o treste.

V písomných dôvodoch podaného odvolania, ktoré koncipovala obhajkyňa obžalovaného, bolo
konštatované, že trest uložený mu rozsudkom považuje za nezákonný a neprimerane vysoký.

Nezákonnosť vidí v tom, že súd pri ukladaní trestu nevzal do úvahy všetky poľahčujúce okolnosti podľa §
36 Trestného zákona, ani jeho zlý zdravotný stav. Súd mal vzhliadnuť existenciu poľahčujúcich okolností
podľa § 36 písm. c), písm. h), písm. k), písm. l) a písm. n) Trestného zákona. Poľahčujúcou okolnosťou
podľa § 36 písm. c) Trestného zákona je, že trestné činy spáchal v spojitosti s negatívnymi dôsledkami
choroby. Ako vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 30/2025 vypracovaného MUDr. Šomšákom, trpí
nevyliečiteľnou drogovou závislosťou a pri páchaní trestnej činnosti bol pod vplyvom návykových látok.

Trestné činy spáchal v zmysle § 36 písm. h) Trestného zákona aj pod vplyvom tiesnivých osobných
pomerov a rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, pričom okrem toho, že je závislý na drogách,
je aj bez domova, pretože rodičia ho vyhodili z bytu. Existencia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. k) Trestného zákona (že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu) bola
preukázaná tým, že policajtom oznámil, kde sa odcudzený bicykel nachádza a tento bol vrátený

jeho majiteľovi. Na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku a ani počas trestného konania predchádzajúceho hlavnému pojednávaniu nikdy nepopieral
spáchanie skutku, čo znamená poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Daná je
aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom, pretože od začiatku pri vyšetrovaní spolupracoval. Trest odňatia slobody

považuje za neprimerane prísny aj vzhľadom na to, že jeho predchádzajúce odsúdenie na základe
rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 30.11.2023, sp. zn. B5-7T/14/2022, bolo aj pre § 212 ods. 1
písm. g) Trestného zákona a súd mal preto postupovať podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku. Keďže
k takémuto postupu nedošlo a on vykonal celý trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený, časť trestu
odňatia slobody vykonal takpovediac „za nič“ a túto skutočnosť mal súd pri ukladaní trestu napadnutým

rozsudkom zohľadniť. Počas jeho súčasného pobytu vo väzbe sa veľmi zhoršil jeho zdravotný stav a
prekonal ľahký infarkt. Aj vzhľadom na svoj zdravotný stav má záujem zmeniť svoj život, dobrovoľne
podstúpiť protitoxikomanické liečenie a po odpykaní si trestu má prisľúbené aj zamestnanie v stavebnej
firme. Na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321
ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil vo výroku o treste a postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného

poriadku sám vo veci rozhodol.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnili obžalovaný E. C., obhajkyňa obžalovaného a prokurátorka krajskej prokuratúry. Verejné
zasadnutie sa podľa § 294 ods. 1 Trestného poriadku vykonalo v neprítomnosti poškodeného K. V. a

zástupcu poškodenej spoločnosti O.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedla, že sa pridržiava
písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a sám vo veci rozhodol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že v zmysle § 319 Trestného poriadku
navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Rozhodnutie prvého stupňa považuje za
zákonné a správne.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí v rámci konečného návrhu požiadal, aby jeho odvolaniu bolo

vyhovené a bol mu znížený trest, ktorý mu uložil súd prvého stupňa. Dodal, že je ochotný podrobiť sa
aj liečeniu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1

alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolanímvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného E.. nie je dôvodné.

Vzhľadom na podané odvolanie zo strany obžalovaného iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku
a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine,
vrátane právneho posúdenia skutku, ani výrok o škode.

Krajskýsúdvtomtosmereibakonštatuje,žeobžalovanýE.C.nahlavnompojednávaníurobilvyhlásenie

v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, následne samosudca mestského súdu prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia mestský súd obžalovaného poučil
o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého stupňa
obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm.
f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom

rozhodol mestský súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením, že vyhlásenie obžalovaného
prijíma a vyhlásil podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v

súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku, odvolací súd
sa zaoberal iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania obžalovaného, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého
rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému E.. bol v predmetnej trestnej

veci uložený zákonný a akceptovateľný trest.

Výrok o treste napadnutého rozsudku je výsledkom hodnotenia dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní zákonným spôsobom, z ktorých súd prvého stupňa vyvodil správne závery, ktoré si v plnom
rozsahu osvojil aj odvolací súd. Vzhľadom na rozvedené dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k

rozhodnutiu o uložení 30-mesačného nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému a ktoré
sú obsiahnuté v jeho odôvodnení, krajský súd naň v podrobnostiach odkazuje, nakoľko ich opätovné
uvádzanie by bolo len ich duplicitným opakovaním.

Odvolací súd nad rámec uvedeného považuje za potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho

výmerymusívychádzaťnielenzpodmienokupravenýchvustanoveniachpritomktoromdruhutrestu,ale
je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v §
34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie
druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s § 33a Trestného zákona a § 34
ods. 4 Trestného zákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto
ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný
stav veci a musia z neho vyplynúť.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa prihliadalo najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, zistený a ustálený pomer priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností, na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu.

Východisko pre ukladanie trestu odňatia slobody obžalovanému predstavovala v zmysle § 41 ods. 1
Trestného zákona trestná sadzba pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona (teda podľa
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný) a to v rozpätí od 1 rokado 4 rokov (nakoľko pri prečine poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona je
trestná sadzba až na 2 roky).

Nepochybil mestský súd, keď vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona,
spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval
a priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných
činov. Zo strany prvostupňového súdu zmätočne vyznieva priame pojmové neoznačenie priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (tak, ako to v zmysle vyššie uvedeného spravil pri

poľahčujúcej a inej priťažujúcej okolnosti na str. 4 odôvodnenia napadnutého rozsudku), týkajúcej sa
okolnosti, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, pretože v inej časti odôvodnenia napadnutého
rozsudku súd prvého stupňa evidentne aj na túto priťažujúcu okolnosť prihliadal a to zásadným
spôsobom; v opačnom prípade by ju nemohol zohľadňovať ani nadriadený súd v zmysle zásady zákazu
„reformatio in peius“ (§ 322 ods. 3 Trestného poriadku). Na rozdiel od názoru mestského súdu odvolací
súd však prihliadal aj na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. k) Trestného zákona, teda že

obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, nakoľko obžalovaný oznámil
orgánom činným v trestnom konaní, kde sa nachádza odcudzený bicykel a tento bol následne vrátený
jeho majiteľovi, avšak ani táto skutočnosť v konečnom dôsledku vzhľadom na ďalšie podstatné okolnosti
neodôvodňovala žiadnu korekciu čo do druhu trestu, či jeho výmery.

S poukazom na osobu obžalovaného i jeho kriminálnu minulosť [v odpise registra trestov má v súčasnej
dobe 20 záznamov, všetky z obdobia spred spáchania teraz posudzovaného skutku, pričom takmer vo
všetkých prípadoch bol odsúdený pre trestné činy krádeže tak slovenskými, ako aj zahraničnými súdmi,
a obžalovanému boli ukladané spravidla nepodmienečné tresty odňatia slobody, resp. bolo upúšťané
od uloženia súhrnných trestov vo vzťahu práve k nepodmienečným trestom odňatia slobody], aj krajský

súd vyvodil, že uloženie iného druhu trestu, akým je iba nepodmienečný trest odňatia slobody, o to viac
ani akýkoľvek z alternatívnych trestov, neprichádza vôbec do úvahy. Tento záver je umocnený aj tým, že
posudzovaný skutok obžalovaný spáchal len cca 4 mesiace od vykonania skoršieho nepodmienečného
trestu odňatia slobody. V tomto smere je preto odôvodnené také pôsobenie na obžalovaného, ktoré
mu účinne zabraní v dopúšťaní sa trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť

represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto druh trestu odráža v sebe nielen
minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale
tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti.

Mestský súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním posudzovaného
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
pretože trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov uložený mu trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava V zo 04.01.2022, sp. zn. 3T/75/2021, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 psím. a),

ods. 2 písm. b) Trestného zákona, obžalovaný vykonal dňa 29.11.2024.

Pokiaľ sa obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania domáhal aplikácie poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 písm. c), písm. h), písm. l) a písm. n) Trestného zákona [na poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 písm. k) Trestného zákona krajský súd prihliadal tak, ako je uvedené vyššie], v súvislosti s

poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. c) Trestného zákona (páchateľ spáchal trestný čin v spojitosti
s negatívnymi dôsledkami svojej choroby) je nutné uviesť, že túto je možné priznať iba páchateľovi
v čase spáchania trestného činu príčetnému, u ktorého však jeho konanie, ktorým naplnil skutkovú
podstatu trestného činu, bolo ovplyvnené chorobou. Nemusí ísť len o duševnú chorobu, ale aj o iné
choroby, ktoré musia byť v príčinnej súvislosti so spáchaním trestného činu. Ide teda o chorobu, ktorej

dôsledkom nie je nepríčetnosť, ale iba znížená príčetnosť (psychické poruchy). Môže ísť aj o iné než
duševné choroby (napr. chrípkou spôsobená únava prispeje k spáchaniu trestného činu usmrtenia).
To, či páchateľ spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami, je právnou otázkou, ktorej
odpoveď môže vyplývať najmä zo záverov znaleckého posudku. V tejto súvislosti je nutné akcentovať
závery znaleckého posudku MUDr. Petra Šomšáka č. 30/2005, znalca z odvetvia psychiatria, ktorý na

otázku či obžalovaný trpí, alebo trpel duševnou chorobou, alebo poruchou, ktorá by mala vplyv na
jeho ovládacie, alebo rozpoznávacie schopnosti, odpovedal, že obžalovaný v čase spáchania skutku,
ktorý je mu kladený za vinu, trpel a aj v súčasnosti trpí na kombinovanú poruchu osobnosti a poruchy
psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých drog a iných psychoaktívnych látok a je u nehoprítomný syndróm závislosti. Tvrdenie obžalovaného, že v čase spáchania skutku bol pod vplyvom
viacerých psychoaktívnych látok, teda v stave akútnej intoxikácie, vrátane amnézie na skutok, znalec
považuje za účelové, nakoľko v takom prípade by obžalovaný nebol schopný spáchania skutku, ktorý

vyžaduje obozretné a organizované správanie, rovnako ako istú mieru manuálnej zručnosti. Znalec
tiež konštatoval, že vzhľadom na opakované páchanie rovnakej, alebo obdobnej trestnej činnosti s
viacerými odsúdeniami a istej tolerancii voči jeho dennej dávke psychoaktívnych látok obžalovaný mohol
rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania a že vzhľadom na komplexnosť skutku, ktorý
vyžadoval cielené a organizované, nie impulzívne, konanie obžalovaného, boli jeho rozpoznávacie a

ovládacie schopnosti v čase páchania skutku v plnej miere zachované. Na základe uvedeného teda
krajský súd vyvodil, že neboli splnené podmienky na zohľadnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. c) Trestného zákona tak, ako to má na mysli príslušné ustanovenie zákona a to napokon aj
preto, že svoju dlhoročnú drogovú závislosť si obžalovaný spôsobil sám (drogy berie od roku 1994)
a doteraz mal dokopy 5-krát nariadené ochranné liečenie, ktoré však svoj účel nesplnilo. Obdobne
nebolo možné zohľadniť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. h) Trestného zákona (páchateľ

spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám
nespôsobil), tzn. práve preto, že svoje pomery, na ktoré obžalovaný poukazuje (je bez domova, pretože
ho rodičia vyhodili z bytu kvôli jeho závislosti na drogách) si zavinil sám. Inými slovami, na vyhodenie
z bytu rodičmi nie je možné hľadieť ako na poľahčujúcu okolnosť týkajúcu tiesnivých osobných, alebo
rodinných pomerov, pokiaľ príčinou toho, že obžalovaný je bez domova, bola jeho drogová závislosť.

K poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. k) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa pričinil o
odstránenie škodlivých následkov trestného činu, sa krajský súd vyjadril na inom mieste odôvodnenia
tohto uznesenia. Nadriadenému súdu nie je celkom zrejmé, prečo obžalovaný v odvolaní namieta, že
mestský súd mal prihliadnuť aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (páchateľ
sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), keď túto poľahčujúcu okolnosť

prvostupňový súd zohľadňoval, čo aj vysvetlil na str. 4 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Napokon,
odvolací súd u obžalovaného nezistil ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona
(napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), pretože aby bolo možné zohľadniť
v prospech páchateľa aj takúto poľahčujúcu okolnosť, musí k samotnému priznaniu sa a oľutovaniu činu
pristúpiť aj uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti

ďalších osôb na jeho spáchaní, aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho
výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu a pod.) a iné. K takému
konaniu kvalitatívneho a kvantitatívneho charakteru u obžalovaného nedošlo.

Čo sa týka návrhu obžalovaného na uloženie miernejšieho trestu, krajský súd opäť upriamuje pozornosť

najmä na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý má v odpise registra trestov evidovaných 20 záznamov
spravidla pre úmyselnú majetkovú trestnú činnosť, kedy sa žiada zdôrazniť, že pokiaľ ani početné
predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, vrátane odsúdení na nepodmienečné tresty odňatia slobody,
neviedli k jeho náprave, tak nadriadený súd je presvedčený, že uloženie miernejšieho trestu by celkom
zjavne dostatočne nesplnilo účel trestu, nakoľko obžalovaný je v tomto smere narušenou osobou,

špeciálnym recidivistom, ktorý evidentne nie je schopný viesť riadny spôsob života, začleniť sa do
spoločnosti a ktorý opakovane ignoruje zákazy stanovené Trestným zákonom. V tomto smere je preto
odôvodnené také pôsobenie na obžalovaného, ktoré mu na adekvátnu dobu účinne zabráni v dopúšťaní
sa trestnej činnosti. Jednotlivé tresty boli pritom obžalovanému ukladané v zmysle istej gradácie
prísnostipostupneukladanýchtrestovasúdomprvéhostupňauložený30-mesačnýtrestodňatiaslobody

považuje krajský súd v tomto prípade skôr za mierny, ako prísny.

Ohľadom námietok obžalovaného týkajúcich sa jeho záujmu viesť už riadny život, podrobiť sa
ochrannému protitoxikomanickému liečeniu, tiež jeho zdravotného stavu a iného odsúdenia a trestu,
ktorý údajne nesprávne vykonal celý, krajský súd vyslovuje, že ani uvedené okolnosti nie sú

v žiadnom ohľade spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie o treste. Totiž na obžalovaného
ako špeciálneho recidivistu ani doposiaľ použité prostriedky štátneho donútenia, vrátane výkonov
nepodmienečných trestov odňatia slobody, nemali žiaden účinok v smere jeho prevýchovy k tomu, aby
sa akejkoľvek protiprávnej činnosti vyvaroval a aby viedol riadny život. K predchádzajúcemu opakovane
nariaďovanému ochrannému liečeniu sa znalec vyjadril tak, že toto svoj účel nesplnilo, preto ani

krajský súd nemá žiadny dôvod domnievať sa, že v tomto prípade tomu bude inak. Poukazovanie
obžalovaného na svoj nepriaznivý zdravotný stav zostalo len v rovine nepreukázaných tvrdení, preto sa
krajský súd obmedzí na konštatovanie, že v ústave na výkon väzby je zabezpečená adekvátna odborná
starostlivosť a v prípade zmeny zdravotného stavu obvineného je možné zabezpečiť ďalšie odbornéošetrenie aj v nemocničnom zariadení (Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon
trestu odňatia slobody v Trenčíne). Nedôvodnou je aj námietka obžalovaného ohľadom zohľadnenia
iného odsúdenia a trestu, ktorý údajne nesprávne vykonal celý, nakoľko v prejednávanej trestnej veci

nemožno preskúmavať správnosť a zákonnosť postupu iného súdu v inom trestnom konaní a preto
reagovať na tvrdený nesprávny postup mal obžalovaný práve v konaní, v ktorom namieta uvedené
nedostatky.

Nadväzujúc na konštatované, krajský súd dopĺňa, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou,

že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu), že je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a
týmjeurčenáajjehofunkciavtýchsmeroch,vktorýchmápôsobiťzákon,naochranuspoločnosti,jednak
predpáchateľomtrestnéhočinu,vočiktorémusaprejavujeprvokrepresie(zabráneniuvtrestnejčinnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším
občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné

pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Takto uložený trest súčasne vyjadruje aj morálne
odsúdenie obžalovaného.

Odvolací súd na podklade uvedených úvah, keďže nezistil žiadny relevantný dôvod na prípadnú zmenu
rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolanie obžalovaného E. podľa § 319 Trestného poriadku ako

nedôvodné zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.