Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201430
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6723201430.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
ĎurianaasudcovJUDr.ZityNagypálovejaJUDr.ĽubomíraŠablu,akočlenovsenátu,vsporežalobcu:A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt v C., D. XXX, zastúpeného JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so
sídlom v Košiciach, Mlynská č. 28, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., IČO: 53812948, so sídlom
v Českej republike, Praha, Evropská č. 136/810, konajúcemu v Slovenskej republike prostredníctvom

organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO:
53812948, so sídlom v Bratislave, Krasovského č. 3986/15, zastúpenému právnym zástupcom CLS
Čavojský&Partners,s.r.o.,IČO:36854972,sosídlomvBratislave,Zochovač.6-8,vmenektoréhopred
súdom koná JUDr. Peter Čavojský, PhD., advokát a konateľ, o zaplatenie 18.694,40 € s príslušenstvom
z titulu náhrady škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č.k. 19C/23/2023-183 zo dňa 29.04.2025 (ECLI:SK:OSZV:2025:6723201430.6), ako súdu prvej

inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalovanému
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciekonaniezastavil(prvývýrok)ažalobcoviuložilpovinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (druhý výrok).

1.2 V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že:
(1) žalobca vzal podanú žalobu späť a žalovaný vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby, preto súd prvej

inštancie konanie zastavil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „C.s.p.“);
(2)otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§256ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.1C.s.p.
s odôvodnením, že „v sporových konaniach sa nárok na náhradu trov konania posudzuje podľa zásady
úspechu vo veci (§ 255 C.s.p.), podľa ktorej súd strane, ktorá mala vo veci úspech, prizná náhradu
trov proti v spore neúspešnej strane; zásada úspechu je doplnená zásadou procesného zavinenia

(§ 256 C.s.p.), podľa ktorej je trovy konania povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli,
a teda ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane;
nárok na náhradu trov konania je pritom nárokom vyplývajúcim nie z hmotného práva ale z práva
procesného a otázka, či sa jednalo o dôvodne podanú žalobu súd pri rozhodovaní o zastavení konania
z dôvodu späťvzatia žaloby posudzuje výlučne z procesného hľadiska, súd v takom prípade neskúma,
či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie; skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie

zodpovednosti za zastavenie konania sú tie skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania; súdna prax
vo vzťahu k späťvzatiu žaloby a jeho procesnému následku prejavujúcemu sa v zastavení konaniazaujíma konštantné stanovisko, podľa ktorého je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách; rozhodujúcim
pre posúdenie zavinenia (procesnej zodpovednosti) za zastavenie konania je tak skutočnosť, či žalobca

zobral žalobu späť v dôsledku správania žalovanej strany; v posudzovanom prípade, nakoľko žalobca
výslovne neuviedol dôvod späťvzatia žaloby a zavinenie žalovanej strany nevyplývalo ani z obsahu
súdneho spisu, mal súd za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý na základe
vlastného rozhodnutia využil právo disponovať podanou žalobou, ktoré mu patrí; žalovaný vo svojom
vyjadrení, doručenom súdu dňa 09.04.2025 výslovne uviedol, že si voči žalobcovi právo na náhradu

trov konania uplatňuje; vzhľadom na uvedené súd rozhodol o trovách konania v súlade s citovaným
zákonným ustanovením (§ 256 ods. 1 C.s.p.) tak, že vyslovil, že žalobca, ako strana, ktorá mala v konaní
procesný neúspech, je povinný nahradiť žalovanému, ako strane, ktorá mala v konaní procesný úspech,
trovy konania v rozsahu 100 % (II. výrok uznesenia); o konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom“.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolaniezodňa27.05.2025(č.l.189-191spisu);uznesenienapadolvrozsahuvýrokuotrováchkonania
(druhý výrok) a domáhal sa aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),
d), f), g) a h) C.s.p.; v odvolaní najskôr zopakoval celkový priebeh konania (bod IV odvolania) a následne
v podstate argumentoval, že:

(1) podanou žalobou si uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví, ktorú utrpel pri dopravnej nehode dňa
01.08.2021, ohľadne ktorej bolo na Okresnom súde Zvolen vedené trestné konanie sp. zn. 3T/97/2022
na základe obžaloby podanej na vodičku motorového vozidla zn. E. F., ktorá na základe znaleckého
posudku č. 03/2022 z prípravného konania spôsobila dopravnú nehodu tým, že pri odbočovaní vľavo na
vedľajšiu cestu nedala prednosť protiidúcemu motorovému vozidlu zn. G. XXX, ktoré po hlavnej ceste

viedol žalobca; pri podaní žaloby vychádzal žalobca z uvedeného znaleckého posudku a pri podaní
žaloby považoval svoj nárok za dôvodný, preto si ako bdelý strážca práv uplatnil svoje nároky, aby
nedošlo k ich premlčaniu;
(2) následne boli v trestnom konaní podané ďalšie dva znalecké posudky a to znalecký posudok
č. 14/2023 znalca H. H. I. a znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, ktorých závery

podstatným spôsobom revidovali záver prvého znaleckého posudku o výlučnom zavinení dopravnej
nehody zo strany vodičky; na základe týchto znaleckých posudkov vzal žalobu späť;
(3) skúmanie okolností dopravnej nehody zo dňa 01.08.2021 bolo mimoriadne náročné, či potvrdzuje
vypracovanie troch znaleckých posudkov, ktorých predmetom bolo skúmanie priebehu a príčin
dopravnej nehody; žalobca nebol sám schopný tieto skutočnosti posúdiť, preto zohľadnil výsledky

prvého znaleckého posudku a následne aj ďalšieho znaleckého dokazovania späťvzatím žaloby; túto
skutočnosť považoval žalobca za dôvod osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách
konania;
(4) súčasne je potrebné zohľadniť aj pomery žalobcu, ktorý je invalidným dôchodcom s mierou invalidity
viac ako 70 % a je tak prakticky neschopný vykonávať zárobkovú činnosť, čo podstatným spôsobom

obmedzuje žalobcu v možnosti vlastným konaním zabezpečiť svoje živobytie a je odkázaný na dávky zo
sociálnehosystémuštátu;nadruhejstraneježalovanýetablovanouspoločnosťoudlhoročnepôsobiacou
na poistnom trhu a prostriedky na vedenie súdneho konania čerpá z prostriedkov vybraného poistenia;
(5) k podaniu žaloby viedli žalobcu legitímne dôvody a v danom čase aktuálna dôkazná situácia
a súčasne priznaná náhrada trov konania spôsobí podstatný zásah do pomerov žalobcu, pričom

nepriznanie náhrady trov konania nespôsobí žiadne relevantné následky.
(6) na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žiadnej zo strán
náhradu trov konania nepriznal.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.06.2025 (č.l. 199-202 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom

svojho právneho zástupcu uviedol, že:
(1) podstatným pre rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania protistrane v súlade s ustanovením
§ 256 C.s.p. je len a iba procesné zavinenie zastavenia konania; súd prvej inštancie postupoval správne,
ak skúmal, ktorá strana sporu procesne zavinila zastavenie konania; súd prvej inštancie správne ustálil,
že zastavenie konania procesne zavinil žalobca; žalovaný sa s týmto záverom súdu prvej inštancie

stotožňuje a považuje ho za správny; vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil, ak konštatoval, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania;
(2) pre súd prvej inštancie bol rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia napadnutého uznesenia; žalobca
v späťvzatí žaloby síce navrhol, aby súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnejstrane sporu, tento procesný návrh však žiadnym spôsobom neodôvodnil; pokiaľ má žalobca za to, že v
jeho prípade sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, a teda súd prvej inštancie sa mal odkloniť od
všeobecne zaužívanej praxe vychádzajúcej pri rozhodovaní o trovách konania zo zásady procesného

zavinenia zastavenia konania, mal tie uviesť (a preukázať) pred tým, ako súd prvej inštancie rozhodol
o zastavení konania a o trovách konania; skúmať existenciu (prípadných) dôvodov hodných osobitného
zreteľa u žalobcu v odvolacom konaní je nenáležité;
(3) žalovaný sa v konaní účinne bránil, žalobcom uplatnené nároky rozporoval, poukazoval na
nedostatky žaloby, ako aj procesného útoku žalobcu, na chýbajúce dôkazy a skutkové tvrdenia; ak

žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu a navrhol, aby súd prvej inštancie konanie vo veci samej
zastavil, pričom tak učinil bez toho, aby ním uplatnené nároky boli žalovaným uhradené, potom platí, že
procesne zavinil zastavenie konania, a preto musí znášať dôsledky s tým spojené (aj povinnosť nahradiť
trovy konania úspešnej protistrane), a to bez ohľadu na svoj status poškodeného;
(4) žalovaný mal záujem náležite chrániť svoje práva, a teda mal právo byť zastúpený právnym
zástupcom, ktorým je v tomto prípade advokátska kancelária, preto trovy konania, ktoré vznikli v

súvislosti s právnym zastúpením nemožno považovať za neúčelne vynaložené;
(5) ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a súčasne
odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu; nakoľko aplikácia tohto ustanovenia má
negatívny dopad na tú stranu sporu, ktorá bola v konaní úspešná, musí jeho aplikácia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu, musí mať výnimočný charakter a musí byť náležite

odôvodnená (R 34/1982, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2008, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009); súčasne je potrebné aplikovať aj všeobecné výkladové
pravidlo, že každá výnimka má byť vykladaná (aplikovaná) reštriktívne;
(6) napriek tomu, že zákon pojmy “dôvody hodné osobitného zreteľa“ a “výnimočné okolnosti“
nešpecifikuje, neznamená to, že je tým umožnená svojvôľa pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o

tejto otázke; z právneho hľadiska dané ustanovenie predstavuje moderačné právo súdu, ktoré mu
umožňuje odchýliť sa od zásady zodpovednosti za výsledok sporu; zákon vyžaduje pre realizáciu
tohto moderačného práva súdu, aby v konkrétnom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa (ide najmä o prípad, kedy strana sporu nemôže uhradiť trovy súdneho konania z
dôvodov, ktoré sama zavinila alebo ich môže uhradiť len pomerne s veľkými ťažkosťami); podľa tohto

ustanovenia je súd prvej inštancie pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane
sporu stranou neúspešnou povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť; túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa
nazákladnézásadyrozhodovaniaotrovách(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2MCdo/17/2009);

(7) výnimočné pravidlá pre rozhodovanie o trovách konania inkorporované do ustanovenia § 257
C.s.p. nemožno paušálne vzťahovať a aplikovať na určité typy konaní (napr. spotrebiteľské spory,
spory o náhradu škody na zdraví vedené voči škodcom / ich povinným zmluvným poisťovateľom),
ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu; predmetom posudzovania musia byť
celkové majetkové pomery danej strany sporu, predmetom posudzovania nie je len jej príjem, resp. jeho

absencia; ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov, a teda ho nemožno
vykladať tak, že kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania
neprizná súd náhradu trov úspešnej strane sporu;
(8) pod pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa možno mať na mysli osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery strán sporu, pričom do úvahy treba brať aj tie skutočnosti, ktoré žalobcu viedli k podaniu

žaloby a prihliadnuť na postoj strán sporu v rámci konania k žalobou uplatnenému nároku;
(9) žalobca až v odvolaní argumentuje svojou invaliditou, statusom poškodeného a statusom (resp.
bonitou) žalovaného; iné vecné argumenty k tejto otázke (ani v odvolaní) nepredkladá; žalovaný
má za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na to, aby súd prvej inštancie
žalovanému nepriznal náhradu trov konania; v prejednávanej veci nebola preukázaná existencia

akejkoľvek výnimočnej okolnosti, ako ani existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali vybočenie zo všeobecného pravidla o povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane
sporu neúspešnou stranou; žalobca v konaní včas netvrdil a nepreukázal, že by mu jeho osobná,
sociálna a materiálna situácia neumožňovala nahradiť protistrane trovy konania (v tomto smere nebolo
vykonané žiadne dokazovanie, nie však vinou súdu prvej inštancie, ani vinou žalovaného); na uvedenom

nič nemení ani fakt, že žalobca bol účastníkom dopravnej nehody, pretože táto skutočnosť sama o sebe
nemá dopad na jeho majetkové pomery (resp. nebolo tvrdené a preukázané, že by dopad mala), a teda
na jeho schopnosť uhradiť žalovanému ako úspešnej strane sporu trovy konania; žalovaný má za to,
že samotný zdravotný stav žalobcu nemá vplyv na jeho schopnosť uhradiť trovy konania protistrane;zdravotný stav žalobcu by bol vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania relevantným len vtedy, ak
by mal preukázateľný dosah na majetkovú sféru žalobcu, v dôsledku čoho by robil žalobcu objektívne
nespôsobilým, resp. neschopným trovy konania žalovanému uhradiť;

(10) skutočnosť, že sa v danej veci jednalo o spor medzi poškodeným pri dopravnej nehode na jednej
straneapovinnýmzmluvnýmpoisťovateľom(údajného)škodcunastranedruhejniejedôvodomhodným
osobitného zreteľa; opačný výklad by bol paušalizovaním ustanovenia § 257 C.s.p. na všetky takéto
spory (a porušením zásady individualizácie a výnimočnosti), čo je v nadväznosti na výklad zaujatý
najvyššími súdnymi autoritami neprípustné;

(11) žalobca v rámci svojej odvolacej argumentácie poukazuje aj na status žalovaného ako bonitnú
obchodnú spoločnosť podnikajúcu v oblasti neživotného poistenia; náhrada trov konania sa úspešnej
strane konania nepriznáva za účelom zmierňovania akýchkoľvek ujm, priznáva sa jej ako kompenzácia
nákladov, ktoré úspešná strana sporu vynaložila v súvislosti so svojim procesným útokom (procesnou
obranou) v konaní; ekonomická sila protistrany, ktorej má byť náhrada trov konania priznaná, nie je
dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by tejto strane nebolo možné náhradu trov konania

priznať; z koncepcie ustanovenia § 257 C.s.p. ani nevyplýva, že by sa pri rozhodovaní o trovách konania
mali skúmať akékoľvek ekonomické, či majetkové pomery na strane toho, komu má byť náhrada trov
konania priznaná; vyššie uvedené tvrdenia žalovaného vyplývajú aj z ustálenej rozhodovacej praxe
súdov; status žalovaného, resp. jeho bonita, je pre rozhodnutie veci bezpredmetná, nakoľko v zmysle
zákona sa nejedná o kritérium relevantné na skúmanie pri rozhodovaní o trovách konania;

(12) je zrejmé, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na aplikovanie ustanovenia § 257 C.s.p.,
preto žalobcom podané odvolanie je nedôvodné; na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

2.3 Žalobca v odvolacej replike zo dňa 17.10.2025 (č.l. 215 spisu) k vyjadreniu žalovaného

prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že:
(1) s vyjadrením nesúhlasí a trvá na podanom odvolaní a jeho dôvodoch;
(2) aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. vždy závisí na posúdení individuálnych konkrétnych okolností
daného prípadu, na ktoré vo svojom odvolaní poukázal;
(3) preukázal dosah poškodenia zdravia na jeho majetkovú sféru, pretože je invalidný s mierou viac ako

70 % v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode, pričom už priznanie invalidity v najvyššej
miere jednoznačne preukazuje stratu schopnosti žalobcu vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť.

2.4 Odvolaciu repliku žalobcu doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného dňa
31.10.2025 (č.l. 222 spisu) na vedomie. Žalovaný sa k odvolacej replike žalobcu nevyjadril.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej
inštancie vo vzťahu k odvolateľom podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho

potvrdenie ani na jeho zrušenie.

3.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

3.3 Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

4.1 Odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky
žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a dospel

k záveru, že sú splnené podmienky podľa § 388 C.s.p. na zmenu napadnutého uznesenia o nároku
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok), pretože dospel k záveru o splnení
výnimočných podmienok na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. v prejednávanom spore.

4.2 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie správne rozhodoval o nároku na náhradu trov konania

(§ 262 ods. 1 C.s.p.). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadňuje súd výlučne úspech
strán sporu vzhľadom na predmet konania (§ 255 ods. 1 a 2 C.s.p.), resp. procesné zavinenie strany
na zastavení konania (§ 256 ods. 1 a 2 C.s.p.). Nakoľko žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil
zastavenie konania vznikol žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania napadnutým uznesením neuvažoval o aplikácii
ustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, keď aplikáciu uvedeného ustanovenia navrhol žalobca výslovne až

v podanom odvolaní. Pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal odvolací súd z názoru, že každé
rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty
výnimočným rozhodnutím prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností
konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 C.s.p., ktoré predstavuje odchýlku
zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.), resp. zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§

256 ods. 1 C.s.p.), ktorý prichádza do úvahy len v prípade, že v posudzovanom prípade sa vyskytnú
dôvody osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej sporovej strane. Dôvody
hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani v podobe príkladov, preto výklad
týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi.

4.3 Z hľadiska prejednávaného sporu žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na základe dôkaznej

situácie v trestnom konaní (znalecký posudok ohľadne priebehu dopravnej nehody, pri ktorej utrpel
žalobca poškodenie zdravia), po zmene ktorej vzal bezprostredne svoju žalobu späť. Ani podľa
odvolacieho súdu nemožno žalobcovi vyčítať, že nemohol predpokladať, že ďalšie znalecké posudky
prinesú zmenu v dôkaznej situácii, pretože nedisponuje príslušnými odbornými znalosťami. Uvedené
predstavuje procesnú situáciu, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní

o trovách zastaveného konania. Za ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa považuje odvolací súd
invaliditu žalobcu (70 %), ktorá je dôsledkom poškodenia jeho zdravia pri predmetnej dopravnej nehode.
S dôrazom na výnimočnosť aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania
dospel preto odvolací súd k záveru, že obsah spisu dáva dostatočný podklad na aplikáciu ustanovenia
§ 257 C.s.p. v prejednávanom spore, ktorý bol daný existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa

s poukazom na charakter procesnej situácie popísanej vyššie a s poukazom na invaliditu žalobcu.
Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že nepriznanie náhrady trov konania nezasiahne
neprimerane do majetkových pomerov žalovaného. Tieto skutočnosti preto aj podľa odvolacieho súdu
predstavujúvýnimočnúokolnosť,ktoráodôvodňujenepriznanienáhradytrovkonaniažalovanému.Preto
odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388

C.s.p. zmenil tak, že v zmysle § 257 C.s.p. žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žaloba bol v odvolacom konaní
v plnom rozsahu úspešný, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalobca v podanom odvolaní nežiadal náhradu trov odvolacieho
konania (navrhol nepriznanie náhrady trov konania stranám), odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho

konania proti žalovanému nepriznal (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016 alebo sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v zbierke
ako R 72/2018).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.