Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200221
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225200221.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov:
JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci v prospech oprávneného: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXX/X, D., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Michaela
Ďuričkovičová, s. r. o., IČO 51 240 912, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, proti povinnej: E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXXX/XX, G., právne zast.: Zuzana Kamenská, advokátska kancelária, s.

r. o., IČO 55 591 787, so sídlom Námestie SNP 478/19, Bratislava, o návrhu oprávneného o výkon
rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava II zo dňa 25. júna 2025 č.k. 40Em/1/2025-268, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh oprávneného/otca na výkon uznesenia
Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11CoP/169/2024-231 zo dňa 03.12.2024 zamietol a výrokom II.
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 376 ods. 1, § 377 ods. 2, 3, 4 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ako i § 3 ods. 1, 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach
maloletých.

3. Vecne súd prvej inštancie zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že oprávnený (ďalej aj „otec“) sa návrhom

zo dňa 06.08.2024 podaným na Mestský súd Bratislava II domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil matke maloletého povinnosť umožniť pobyt maloletého po dobu 8 dní nepretržite
počas mesiaca august 2024 v čase prebiehajúcich letných prázdnin u otca a zároveň žiadal upraviť
styk s maloletým každý párny týždeň v mesiaci počnúc septembrom 2024 v piatok od 17.00 hod do
nedele do 19.00 hod nepretržite s tým, že maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení
styku ho v mieste bydliska matky odovzdá. Mestský súd Bratislava II uznesením č.k. 40P/102/2024-52

zo dňa 12.09.2024 návrh otca na nariadenie neodkladné opatrenie zamietol. Na odvolanie otca Krajský
súd v Trnave uznesením č.k. 11CoP/169/2024-231 zo dňa 03.12.2024 rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od
9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. tak, že otec si maloletého v určenom
čase prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku ho matke v mieste jej bydliska odovzdá.
Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie
otec odôvodnil skutočnosťou, že od februára 2024 nemal možnosť vidieť svojho syna. Od apríla mumaloletý prestal zdvíhať aj mobilný telefón. Matka s otcom nekomunikuje, otec tak bez autoritatívneho
rozhodnutia súdu nemá možnosť tráviť so synom ani len obmedzený čas. Po doručení uznesenia
odvolacieho súdu otec kontaktoval matku i syna, no bezvýsledne. Na pomoc bola kontaktovaná kolízna

opatrovníčka, avšak ani ona nezabezpečila otcovi riadny výkon práva. Otec žije a pracuje v meste D.,
preto je odkázaný na telefonický kontakt a vopred danú dohodu. Je zamestnaný ako lekár na zubnej
klinike, a je pre neho dôležité čas vycestovania do G. vzdialenej cca 350 km riadne plánovať a taktiež si
musí vopred zabezpečiť ubytovanie. Podľa názoru otca, maloletý sa stal rukojemníkom medzi rodičmi,
čomu treba s ohľadom na jeho duševný stav a najlepší záujem dieťaťa dôrazne zabrániť. Má za to,

že rozhodnutie súdu o nariadení výkonu rozhodnutia je nevyhnutné z dôvodu zabránenia následkov
intenzívneho negatívneho vplyvu ťažiskového rodiča, ktorým je matka. Právne svoj návrh odôvodnil ust.
§ 370 a nasl. CMP, zároveň žiadal, aby súd prijal potrebné opatrenia na zabezpečenie vykonateľnosti
rozhodnutia.Povinnávosvojomvyjadreníknávrhuuviedla,žeKrajskýsúdvTrnaverozhodoluznesením
č.k. 11CoP/169/2024-231 zo dňa 03.12.2024, pri rozhodovaní však vôbec nezohľadnil vyjadrenie matky
k odvolaniu otca, preto v danej veci podala ústavnú sťažnosť. Ďalej uviedla, že otcovi nikdy nebránila

stretávať sa s maloletým, čo vyplýva aj z predloženej komunikácie rodičov cez aplikáciu WhatsApp a
vždy, keď sa otec ozval a požiadal o stretnutie, snažila sa maloletého pozitívne motivovať k stretnutiu s
otcom.Otecvnávrhuuvádza,žejehostyksmaloletýmsavdňoch28.12.2024a29.12.2024nerealizoval,
otec však neuviedol pravdivo dôvod, že na stretnutie s maloletým neprišiel, matku a ani maloletého
vôbec nekontaktoval. Otec na základe svojho vlastného rozhodnutia nevyužil svoje právo stretnúť sa

s maloletým a v návrhu účelovo tvrdí, že styk sa nerealizoval. Otec od apríla 2024 nekontaktoval
maloletého pravidelne, ale len sporadicky, kontaktoval ho prevažne v dopoludňajších hodinách, resp.
skorých popoludňajších hodinách, kedy nemal v škole alebo počas mimoškolských aktivít k dispozícii
telefón. Po podaní návrhu prestal s povinnou komunikovať najskôr telefonicky, potom písomne a prestal
komunikovať aj s maloletým, čím sa podľa povinnej oprávnený snaží preukázať svoje zavádzajúce

tvrdenia, že povinná s ním nekomunikuje. Povinná má za to, že oprávnený sa prostredníctvom návrhu
nátlakovým a šikanóznym spôsobom domáha stretnutí s maloletým, ale vôbec neberie ohľad na
maloletého, na jeho zdravotný stav a svoje osobné záujmy a ciele povyšuje nad záujem dieťaťa. Ďalej
poukázala, že na jeseň 2021, keď bol oprávnený s maloletým na termálnom kúpalisku v Maďarsku,
nechal ho samého v detskom bazéne, odišiel do bazéna pre dospelých v inej časti, kde zaspal, maloletý

ho nevedel nájsť a nevedel sa v tejto krajine dohovoriť, odvtedy má tiky a trpí nadmerným stresom,
keď sa dostane do stresovej situácie. Maloletý začal navštevovať psychiatra už v decembri 2021, kedy
žili rodičia v spoločnej domácnosti. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v H. vyplýva, že
u maloletého boli zistené podstatné príznaky psychickej poruchy psychomotorických tikov, vokalizácie
a príznaky psychickej traumy, ktoré sú v príčinnej súvislosti s prekonaním traumatizujúcej situácie

na jeseň 2021, kedy oprávnený stratil maloletého na kúpalisku v Maďarsku a z toho, že maloletý
prekonal výrazný strach počas stretnutí s oprávneným z dôvodu jeho agresívneho správania. Návrh
oprávneného považuje v celom rozsahu za nedôvodný a žiadala ho zamietnuť. Súd prvej inštancie
konštatoval, že v danom prípade ide o maloleté dieťa vo veku 12 rokov, ktoré má dostatočné zručnosti
na sformovanie svojho vlastného názoru do tej miery, aby naň nemali vplyv vonkajšie faktory. Maloletý

bol súdom vypočutý a prejavil svoj názor, že nechce byť do stretávania sa s otcom nútený, tento
spôsob nátlaku prostredníctvom súdu mu nie je príjemný, má obavy, aby sa nezopakovala situácia
na kúpalisku v Maďarsku, kedy ho otec stratil, ale na druhej strane s otcom komunikuje a nemá voči
nemu žiadne negatívne postoje. Súd prihliadol aj na lekárske správy maloletého, ktorý pravidelne
navštevuje psychiatrickú ambulanciu, so záverom, že vynútené stretávanie sa s otcom by mohlo u

maloletého viesť k zhoršeniu jeho psychického stavu, keď už teraz sa u maloletého z dôvodu stresovej
poruchy prejavujú tiky a vokalizácie. Z vyjadrenia právnej zástupkyne oprávneného na pojednávaní
súd zistil, že styk oprávneného s maloletým sa nerealizuje, oprávnený si vždy vopred zistí, či mu
bude styk umožnený, pretože cestuje z D.. Povinnosťou povinnej je maloletého na styk pripraviť tak,
aby bol pred bydliskom povinnej prichystaný na odchod s oprávneným, oprávnený nemá povinnosť

ísť do bytu povinnej a komunikovať v jej domácnosti s maloletým. Dňa 14.06.2025 oprávnený volal
políciu, povinná oprávnenému navrhla, aby išiel hore do bytu a s maloletým sa porozprával. Oprávnený
však nezvažoval vstup do bytu povinnej, pretože si nechal poradiť od svojej právnej zástupkyne a aj
od privolanej policajnej hliadky, aby to nerobil. Zhodnotiac všetky okolnosti danej veci súd dospel k
záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie výkonu rozhodnutia, keď z vykonaného

dokazovania nebolo preukázané, že povinná dobrovoľne neplní, čo jej ukladá vykonateľný exekučný
titul.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeoprávnenýmaldorozhodnutiasúduodpodanianávrhu12
víkendov, kedy sa mohol s maloletým stretnúť, z toho sa dostavil iba v deň 19.04.2025 a dňa 14.06.2025,
kedy aj napriek výzve povinnej, aby prišiel hore do bytu za maloletým, na tento návrh nereagoval aprivolal policajnú hliadku. Ostatné možnosti na styk s maloletým ani nevyužil. S poukazom na uvedené
súd prvej inštancie návrh oprávneného na výkon súdneho rozhodnutia zamietol. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený majúc za
to že, napadnuté uznesenie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a jeho odôvodnenie nie je
presvedčivé. Podľa súdu nebolo preukázané, že povinná dobrovoľne neplní, čo jej ukladá vykonateľný
exekučný titul. S ohľadom na skutočnosť, že otec svojho syna nevidel od 18.02.2024 a už viac ako

16 mesiacov nie je s ním v žiadnom ani telefonickom kontakte je uvedené zdôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie prekvapivé. Súd nevyhodnotil jednotlivé dôkazy založené v súdnom spise a teda
jeho rozhodnutie spočíva tiež na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, že súd na základe
tvrdení povinnej mal za preukázané, že oprávnený svoje právo styku s maloletým nevyužil v dostatočnej
miere (za maloletým prišiel iba dňa 19.04.2024 a 14.06.2024), naopak nevyhodnotil dôkazy založené v
súdnom spise a to, že od decembra 2024 bol maloletý v čase určenom súdom pre styk s otcom trikrát

mimo územia Slovenskej republiky, o čom sa oprávnený dozvedel, až keď prišiel do G., o nemožnosti
stretnutia dňa 11.01.2025 sa oprávnený dozvedel prostredníctvom sms v noci 10.01.2025, keď už bol
v G.. Ďalej sú v súdnom spise založené sms správy, v ktorých sa oprávnený dožaduje prostredníctvom
sms potvrdenia stretnutia, aby si mohol naplánovať cestu s tým súvisiace ubytovanie, povinná ani
maloletý nereagovali. Oprávnený tiež súdu predložil množstvo dôkazov o zmeškaných hovoroch a sms

správach zasielaných maloletému. Ku každému neuskutočnenému styku oprávneného s maloletým sú v
súdnom spise založené dôkazy. Počas letných prázdnin oprávnený nestrávil s maloletým ani jeden deň
(rovnako ako minulý rok). Dňa 08.07.2025 informovala povinná oprávneného, že týmto dňom odchádza
s maloletým na plánovanú letnú dovolenku bez predchádzajúceho dohovoru s oprávneným. Namiesto
termínu 12. a 13. júla mu ponúkla termín 19. a 20. júla (oprávnený v tom čase čerpal dovolenku a bol

mimo územia SR). Dňa 22.07.2025 bez predchádzajúceho dohovoru s oprávneným len informovala, že
maloletý je odcestovaný a bude tráviť prázdniny s rodinou povinnej v H.. Povinná má zrejme za to, že
informačná povinnosť nariadená súdom je takýmto jednostranným prehlásením naplnená. Oprávnený
mal opätovne zmarený termín s maloletým dňa 26. a 27. júla a 9. a 10. augusta. Oprávnený nemá o
maloletom žiadnu vedomosť, nevie kde presne sa maloletý nachádza. Samotná skutočnosť, že povinná

navonok preukazuje vôľu umožniť oprávnenému stretávania s maloletým, nemôže byť spôsobilá na to,
abysúdtakétosprávaniepovinnejvyhodnotilakodostatočné,ktorénevyžadujezásahsúdu,resp.nútený
výkon rozhodnutia. Povinná si viac ako 18 mesiacov neplní svoju povinnosť pripraviť dieťa na styk s
oprávneným. Maloletý má vo veku 12 rokov povinnou kontrolovaný mobil a blokované prichádzajúce
hovory od oprávneného. Má za to, že pokiaľ maloletý riadnu realizáciu odmieta, je to dôsledok výchovy

matky,resp.nedostatočnéhopozitívnehovplyvumatky,akopreferenčnéhorodiča.Vprípadeakuvedené
nevie povinná zabezpečiť, je povinnosťou súdu zabezpečiť iné vhodné opatrenia. Oprávnený sa
dožadovalajpomociÚPSVaR,žiaľbezvýsledne.Tvrdeniaohrubom,nátlakovom,nedôstojnomsprávaní
k maloletému a k povinnej a tvrdenia o nadmernom požívaní alkoholu sa nezakladajú na pravde, sú
len účelom spôsobiť ujmu oprávnenému. Oprávnený nepredstavuje pre maloletého žiadnu hrozbu,

práve naopak, od malička bol jeho prirodzenou súčasťou, až do apríla 2024 bol vzťah oprávneného
a maloletého harmonický, trávili spoločne plnohodnotný čas, stretávali sa. Uvedené sa zmenilo až v
momente, keď oprávnený začal podnikať právne kroky na vyporiadanie spoločného majetku. Od tohto
momentubolprerušenýakýkoľvekkontakt,maloletýprestalzdvíhaťoprávnenémutelefónaodtohočasu
ho osobne nevidel ani raz s výnimkou dvoch náhodných telefonátov. Je teda zrejmé, že maloletý syn sa

tak stal rukojemníkom medzi rodičmi, čomu treba s ohľadom na jeho duševný stav a jeho najlepší záujem
dôrazne zabrániť. Súd vo svojom rozhodnutí prihliadol na závery znaleckého posudku vypracovaného
na požiadanie matky, na druhej strane nevzal do úvahy najlepší záujem maloletého, ani jeho vyjadrenie,
keď pred súdom uviedol, že „nemá voči otcovi žiadne negatívne postoje“. Záverom poukázal na nález
ÚS ČR LÚS 618/05 a žiada odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a nariadil výkon

uznesenia Krajského súdu v Trnave, č.k. 11CoP/169/2024-231 zo dňa 03.12.2024.

5. Povinná vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala napadnuté uznesenie za vecne správne,
dostatočne odôvodnené a zohľadňujúce najlepší záujem maloletého dieťaťa. Je toho názoru, že
odvolanie oprávneného je v celom rozsahu nedôvodné a založené na účelových, zavádzajúcich a

nepreukázaných tvrdeniach oprávneného. Má za to, že v konaní neboli splnené zákonné predpoklady
na nariadenie výkonu rozhodnutia a na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že
povinná dobrovoľne neplní, čo jej ukladá vykonateľný exekučný titul a nepripravuje dieťa na stretnutia
s oprávneným, resp. bráni oprávnenému stretávať sa s maloletým. Oprávnený mal ku dňu 16.09.2025právo stretnúť sa s maloletým 38-krát (z toho dva víkendy mal maloletý lekárske vyšetrenia v zahraničí),
pričom oprávnený do G. prišiel iba jedenkrát, a to v sobotu dňa 19.04.2025, kedy ani nevystúpil z auta,
zavolal policajnú hliadku a odišiel. Oprávnený 34-krát za maloletým neprišiel, povinnú nekontaktoval a

nevyužil jeho právo styku s maloletým na základe exekučného titulu. Oprávnený nestrávil s maloletým
ani jeden deň počas prázdnin, lebo celé prázdniny sa o maloletého nezaujímal, za maloletým ani
raz neprišiel a ani raz nevyužil právo styku s maloletým na základe exekučného titulu, konkrétne
v dňoch: 26.07.2025 a 27.07.2025, 09.08.2025 a 10.08.2025, 23.08.2025 a 24.08.2025, 19.07.2025
a 20.07.2025 (náhradný termín ponúknutý povinnou namiesto 12.07.2025 a 13.07.2025, kedy boli s

maloletým na plánovanej dovolenke v Chorvátsku). Oprávnený povinnej nedal na vedomie skutočnosť,
že mu povinnou ponúknutý náhradný termín nevyhovuje a nepožiadal povinnú o iný termín náhradného
stretnutia s maloletým. Oprávnený počas letných prázdnin kontaktoval povinnú iba dvakrát, a to dňa
08.07.2025 (viď. komunikácia rodičov) a účelovo dňa 20.08.2025, t.j. deň pred podaním jeho odvolania,
kedy sa snažil získať účelové dôkazy jeho „záujmu o syna“. Povinná na druhý deň 21.08.2025
napísala oprávnenému správu, že nemala večer pri sebe mobil, keď už odpočívala a okrem toho ju on

sám požiadal, aby spolu komunikovali písomne o záležitostiach týkajúcich sa maloletého a napísala
oprávnenému informácie o zdravotnom stave maloletého. Oprávnený povinnej neodpovedal a viac
sa neozval. Na preukázanie uvedených skutočností povinná predložila odvolaciemu súdu kompletnú
komunikáciu oprávneného a povinnej od 18.06.2025 do 17.09.2025 (predchádzajúce obdobie je už
súčasťou spisu). Tvrdenia oprávneného, že nemá o maloletom žiadnu vedomosť a nevie kde sa

nachádza, považuje povinná za zavádzajúce, nakoľko povinná si riadne plní informačnú povinnosť
a písomne prostredníctvom správ informuje otca o tom, kde sa maloletý nachádza. Poukázala pritom
na kompletnú komunikáciu rodičov založenú v spise. Taktiež vyslovila nesúhlas s tvrdením otca, že
maloletému povinná blokuje prichádzajúce hovory od oprávneného, túto skutočnosť oprávnený ani
nejako nepreukázal. Tvrdenie oprávneného, že maloletý pred súdom uviedol, že „nemá voči otcovi

žiadne negatívne postoje“ považuje povinná za účelové, nakoľko z dokazovania je preukázaný opak.
Záverom poukázala na závery Znaleckého posudku č. 02/2025 MUDr. Natálie Dimovej, z ktorých
vyplýva, že pre maloletého je vhodné stabilné, bezkonfliktné a emočne citlivé prostredie, ktoré má
pochopenie pre fázu jeho dospievania. Taktiež poukázala na Lekársku správu ošetrujúceho psychiatra
maloletého zo dňa 15.06.2025, z ktorej je preukázané zhoršenie psychického stavu maloletého. Maloletý

odmieta stretnutia s oprávneným, povinná je toho názoru, že nariadenie výkonu rozhodnutia nie je
v záujme maloletého, nakoľko by malo vplyv na zhoršenie psychického stavu maloletého. Navrhla
napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), po zistení, že

odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), po oboznámení
sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 65 a § 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia
- uznesenia Krajského súdu v Trnave, č.k. 11CoP/169/2024-231 zo dňa 03.12.2024 o nariadení
neodkladného opatrenia, ktorým bol upravený styk otca s maloletým A. každý párny týždeň v mesiaci
v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletého

v určenom čase prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku je povinný maloletého matke
v mieste jej bydliska odovzdať. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi
ho v určenom čase odovzdať. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti postupu
a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

10. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa svojim návrhom domáhal, aby súd nariadil
výkon exekučného titulu, ktorým je uznesenie Mestského súdu Bratislava II, č.k. 40P/102/2024-52 zo
dňa 12.09.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 11CoP/169/2024-231 zo dňa
03.12.2024, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a neodkladným opatrením
upravil styk otca s maloletým A.. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli

splnené zákonné predpoklady na nariadenie výkonu rozhodnutia, preto návrh oprávneného zamietol. Z
vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že povinná dobrovoľne neplní, čo jej ukladá vykonateľný
exekučný titul. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že oprávnený mal do rozhodnutia súdu od podania
návrhu 12 víkendov, kedy sa mohol s maloletým stretnúť, z toho sa dostavil iba v deň 19.04.2025 a
dňa 14.06.2025, kedy aj napriek výzve povinnej, aby prišiel hore do bytu za maloletým, na tento návrh
nereagoval a privolal policajnú hliadku. Ostatné možnosti na styk s maloletým ani nevyužil. S uznesením

súdu prvej inštancie sa nestotožnil oprávnený a podal proti nemu odvolanie. Podstatou odvolacích
námietok oprávneného boli nedostatky v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie a nesprávnom
právnom posúdení veci zo strany súdu. Poukazoval tiež na to, že súd pri rozhodovaní nebral do úvahy
najlepší záujem maloletého dieťaťa.

13. Vo všeobecnosti predmetom núteného výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (§ 370 CMP
a nasl.) je zabezpečenie realizácie povinností uložených právoplatným a vykonateľným rozhodnutím,
ktoré nie sú plnené dobrovoľne, resp. nie sú plnené náležite tak, ako boli súdnym rozhodnutím
uložené. V danom prejednávanom prípade odvolací súd v čase svojho rozhodnutia sa zaoberal
skutočnosťou, či stále existuje vykonateľný exekučný titul, t.j. uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k.

11CoP/169/2024-231 zo dňa 03.12.2024 a mal preukázané, že proti uvedenému uzneseniu odvolacieho
súdu podala matka a maloletý A. ústavnú sťažnosť a Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 26.
augusta 2025 sp. zn. II.ÚS/169/2025 výrokom I. rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Trnave č.
k. 11CoP/169/2024-231 z 3. decembra 2024 bolo porušené základné právo sťažovateľov na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a právo maloletého sťažovateľa podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach
dieťaťa a výrokom II. uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/169/2024-231 z 3. decembra
2024 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie uvedeného
uznesenia Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, vec opätovne prejednal a rozhodol uznesením

č.k. 11CoP/153/2025-271 zo dňa 29.10.2025 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k.
40P/102/2024-52 zo dňa 12.09.2024 potvrdil.

14. Podmienkou konania o výkon rozhodnutia je existencia exekučného titulu, upravujúceho v tejto veci
styk otca s maloletým A.. V prípade, kedy ešte nebol výkon rozhodnutia nariadený, je neexistencia

exekučného titulu v štádiu posudzovania návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia dôvodom na jeho
zamietnutie. Odvolací súd preto poznamenáva, že na základe existujúceho skutkového stavu považuje
napadnutý výrok o zamietnutí návrhu oprávneného na výkon súdneho rozhodnutia za vecne správy,
avšak napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje z dôvodu, že v priebehu konania bol vydaný
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 2025 sp. zn. II.ÚS/169/2025, ktorým bol

exekučný titul zrušený, v dôsledku čoho bude potrebné konanie zastaviť.

15. Na základe uvedeného potom nebol dôvod zaoberať sa námietkami oprávneného uvedených
v odvolaní, tieto odvolací súd považoval za bezpredmetné v tomto štádiu konania.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).