Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. február 2026

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 16P/170/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7925203643
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Miklošová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2026:7925203643.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletého A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trebišov, dieťa rodičov: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D. a A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. XXX/XXX, G., v konaní o udelenie súhlasu namiesto otca k podaniu žiadosti o zmenu mena,
takto

r o z h o d o l :

I. Udeľuje súhlas namiesto otca A. B., nar. XX.X.XXXX, k podaniu žiadosti o zmenu mena maloletého
A. B., nar. XX.X.XXXX z „A.“ H. „I.“.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.11.2025 domáhala udelenia súhlasu namiesto otca

k podaniu žiadosti o zmenu mena maloletého syna A. B. a to z doterajšieho mena A. na nové meno
I.. Svoj návrh odôvodnila tým, že od narodenia dieťaťa ho všetci, vrátane matky, jeho sestry J., širšej
rodiny, ako aj blízkeho okolia, oslovujú menom I.. Meno A. sa v bežnom živote vôbec nepoužíva
a ani nepoužívalo. Dieťa reaguje výhradne na meno I. a s týmto menom sa stotožňuje. Maloletý je
taktiež pokrstený menom I., čo potvrdzuje, že toto meno je súčasťou jeho identity a je ním vedený aj
v cirkevných záznamoch. Rovnako aj v predškolskom zariadení, ktoré navštevuje, ho všetci poznajú
a oslovujú ako I.. Matka má zato, že zmena mena je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pretože

odstraňuje zmätočnosť v jeho mene a zabezpečuje jednotnosť vo všetkých oblastiach jeho života
– rodinnej, spoločenskej aj duchovnej. Navrhovaná zmena je v súlade s citovou stabilitou, denným
režimom a rodinným zázemím maloletého dieťaťa. Matka požiadala otca dieťaťa o súhlas so zmenou
mena prostredníctvom SMS správy, no otec sa vyjadril nevhodným spôsobom.
2. Otec sa k návrhu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 9.12.2025, v ktorom stručne uviedol, že
s návrhom nesúhlasí.
3. Súd vykonal dokazovania a zistil tento skutkový stav

4. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/165/2024-146 zo dňa 9.12.2024, právoplatným dňa
16.12.2024 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa mal. A. B. zveril do osobnej starostlivosti
matky, každý z rodičov si ponechal právo zastupovať a spravovať majetok dieťaťa a otec sa zaviazal
k platbám výživného 170 € mesačne. Rodičia sa dohodli, že otec bude oprávnený stretávať sa
s maloletým A.
- každý párny kalendárny piatok od 16.00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti matky
- každú párnu kalendárnu sobotu od 15.00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky

- každú párnu kalendárnu nedeľu od 15.00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky
- každú nepárnu kalendárnu stredu od 16:00 hod. do 19: hod. za prítomnosti matky
Styk sa začne realizovať pred bydliskom dieťaťa. Styk sa bude realizovať na verejnom priestranstve.5. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/109/2019-98 zo dňa 5.3.2021, právoplatným dňa
2.4.2021 súd zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti matky, každému rodičovi ponechal právo
zastupovať a spravovať majetok dieťaťa, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 120

Eur mesačne. Súd styk otca s dieťaťom neupravoval.
6. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/13/2025-235 zo dňa 27.11.2025 súd rozhodol
o návrhu otca a zmenu úpravy styku a vzájomnom návrhu matky na zvýšenie výživného takto:
I. Mení rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/109/2019-98 zo dňa 5.3.2021 vo výroku III tak, že
otec je povinný prispievať na výživu maloletej J. sumou 180 Eur od 18.2.2025 do 31.8.2025 a sumou

210 Eur mesačne od 1.9.2025 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/165/2024-146 zo dňa 9.2.2024 vo výroku I v časti
bežného výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 180 Eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od 11.11.2025.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou J. a maloletým A.

- každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
- každú nepárnu kalendárnu stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod.

Otec si deti prevezme v určené dni a určené časy v školskom zariadení a po ukončení styku deti odovzdá
matke v mieste bydliska detí. V prípade, že deti nebudú v určené dni a určených časoch v školskom
zariadení, otec si deti prevezme v mieste bydliska detí. Matka je povinná deti na styk s otcom pripraviť.

IV. Mení rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/165/2024-146 zo dňa 9.2.2024 vo výroku I v časti

úpravy styku otca s maloletým A..

7. Matka podala v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom III a IV. rozsudku Okresného súdu Trebišov
č.k. 16P/13/2025- 235 zo dňa 27.11.2025
8. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 10.12.2025 súd zistil, že matka B. E., nar. XX.XX.XXXX

je prihlásená spolu s mal. deťmi na adrese trvalého pobytu v D., H. K. C. L. XXXX/X, kde obývajú
dvojpodlažný rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve jej rodičov E. E., nar. XX.XX.XXXX a M. E.,
nar. XX.XX.XXXX. V tejto domácnosti je päť izieb s kuchyňou a príslušenstvom. Túto domácnosť obýva
matka,mal.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,mal.J.B.,nar.XX.XX.XXXX,rodičiamatkyE.E.,nar.XX.XX.XXXX,
M. E., nar. XX.XX.XXXX, sestra matky B. E., nar. XX.XX.XXXX. Matka je nezamestnaná a je vedená v

evidencii uchádzačov o zamestnanie tunajším úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Jej príjmom je
prídavok na dieťa vo výške 120 Eur mesačne spolu pre dve deti a výživné pre mal. deti spolu vo výške
290 Eur mesačne. Medzi jej výdavky patrí úhrada poplatku za služby mobilného operátora vo výške 27
Eur mesačne, nákladov na pohonné hmoty vo výške 150 Eur mesačne, školného pre mal. A. vo výške 30
Eur mesačne, poplatku za školské obedy vo výške 52 Eur mesačne, nákladov za lieky vo výške 15 Eur

mesačne a ďalších bežných výdavkov. Mal. dieťa je zdravé a ošetrujúcou detskou lekárkou je E. F. G. D..
Mal. dieťa neužíva žiadne lieky pravidelne a nelieči sa na žiadne vážne ochorenie. Mal. A. navštevuje
Materskú školu v D. H. K. F.. Matka neuvádzala výchovné problémy s mal. dieťaťom. Matka trvá na
podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených v celom rozsahu. Ako hlavný dôvod podania návrhu
matka uviedla, že mal. A. volajú ,, I.“. Mal. A. menom I. volajú aj v škôlke, rodina ho tak volá, kamaráti,

známi, lekárka. V škôlke má skrinku s menom I. a mal. dieťa je aj pokrstené ako I.. Mal. A. volajú I. aj
spolužiaci mal. J.. Pred narodením dieťaťa rodičia spolu vyberali meno. Na žiadnom mene sa nedohodli.
Otec tlačil na matku, aby sa dieťa volalo A., po starom otcovi zo strany otca. Matka vtedy súhlasila. Mal.
J. vybrala meno I.. Každému sa meno I. páčilo. Mal. J. ho tak volá od narodenia a aj matka a príbuzní ho
tak volajú. Mal. dieťa sa veľmi hnevá a plače, ak ho niekto osloví A.. Väčšinou ho tak oslovia zo strany

otca, kto ešte o tom nevie. Matka navrhuje, aby súd zmenil meno dieťaťu z A. H. I.. Tunajší úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny vykonal rozhovor s mal. dieťaťom zameraný na zistenie názoru dieťaťa. Mal. A.
uviedol, že chodí do škôlky. V škôlke sa mu páči. Má tam kamarátov, veľa hračiek. Volá sa I.. (Priezvisko
odmietol uviesť.) Babka s dedkom ho volajú I.. Teraz pôjdu do Dráčika kúpiť autíčka. V škole a aj J.
ho volá I.. Na ďalšie otázky mal. dieťa už nechcelo odpovedať. Mal. A. volal mamu preč do Dráčika.

Na tunajší úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa dňa 03.12.2025 dostavil otec mal. dieťaťa A. B., nar.
XX.XX.XXXX a bol s ním vykonaný rozhovor. Otec A. B., nar. XX.XX.XXXX je prihlásený k trvalému
pobytu vo G., H. K. F. L. XXX/XXX, kde obýva štvorizbový rodinný dom s kuchyňou a príslušenstvom.
Túto domácnosť obýva otec spolu so svojou matkou E. B.. Otec A. B., nar. XX.XX.XXXX je zamestnanýv N. O. O. G. D., kde pracuje ako opravár. Jeho hrubý príjem je vo výške 1200 Eur mesačne. Medzi jeho
výdavky úhrada výživného pre mal. A. a J. vo výške 290 Eur mesačne, výživného pre mal. B. vo výške
90 Eur mesačne, poplatku za inkaso vo výške 274 Eur mesačne, splátky hypotéky v B. B. vo výške 280

Eur mesačne, splátky hypotéky v B. B. vo výške 180 Eur mesačne, životného poistenia vo výške 60 Eur
mesačne, poplatku za internet vo výške 10 Eur mesačne, nákladov na pohonné hmoty vo výške 200
Eur mesačne a ďalších bežných výdavkov. Otec nesúhlasí s podaným návrhom a dôvodmi uvedenými
v návrhu v celom rozsahu. Otec navrhuje ponechať pôvodné meno dieťaťu A., lebo dieťa sa tak volá
od narodenia. Matka podala návrh na zmenu mena, lebo je to podľa jeho názoru vplyv starej matky zo

strany matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a matka ju musí počúvať na slovo. Otec považuje
návrh matky za nedôvodný a navrhuje návrh matky zamietnuť.
9. Z podania Materskej školy na P. XXXX/XX, D., zo dňa 27.11.2025 súd zistil, že dieťa nastúpilo do
materskej školy 10.3.2025. Matka upovedomila učiteľky v triede, že dieťa je v rodnom liste zapísané ako
A. B., no od malička ho oslovujú I. a dieťa reaguje na toto oslovenie. Na základe týchto informácií učiteľky
na triede maloletého oslovujú menom I., na meno A. nereaguje. Nakoľko učiteľky na triede oslovujú

maloletého I., maloletý sa tak predstavuje a na základe toho ho aj spolužiaci takto oslovujú. Maloletý
sa od nástupu do materskej školy predstavuje menom I.. Triedna učiteľka má vedomosti o oslovovaní
maloletého menom I. od začiatku jeho dochádzky do materskej školy.
10. Z výpovede matky súd zistil, že návrh podala z toho dôvodu, že dochádzalo k situáciám, že syna
volali A., čo sa mu nepáčilo. Jednalo sa o známych jeho otca s ktorými sa matka nestretáva, ale keď sa

po čase s nimi dieťa stretlo, oslovili ho A.. Vtedy reagoval tak, že matku ťahal za ruku a hovoril jej, aby
povedala, že sa volá I.. Už keď bola tehotná, otec nástojil na tom, aby sa volal A. a to po jeho nebohom
otcovi, ktorý zomrel ešte v čase, keď otec dieťaťa bol taktiež malý. Matka s tým nesúhlasila, nakoľko ona
jeho otca nepoznala. Má za to, že ani otec samotný svojho otca nemal možnosť dobre spoznať. Otec
však matku robil nátlak, že ak s tým nebude súhlasiť, má si pobaliť kufre a podobne. Ešte na ceste do

pôrodnice sa bavili o mene. Samozrejme otec sa vyhrážal, že si má zbaliť kufre, tak pod jeho nátlakom,
aby bol kľud v rodine, s menom A. súhlasila.
Rodičia žili v spoločnej domácnosti do 9/2024, kedy matka zo spoločnej domácnosti definitívne odišla.
Keď sa dieťa narodilo matka ho oslovovala tak rôzne „láska, moje bábätko a pod.“ Rebeka ho volala I.
a otec sa vyhýbal menu, ktoré v podstate sám dal a dodnes ho oslovuje buď „A. N. Q.“. Aj na stretnutiach

otca s deťmi matka ešte nikdy nepočula, žeby otec oslovil svojho syna A., alebo nejak obdobne.
Matka pri výbere mena s otcom argumentovala, že nechce A., tým že je to meno nemoderné a že sa
ani nehodí k menu J.. Meno vybrala J.. Raz išla taká rozprávka, J. a I.. Išla v období, keď mal syn
asi dva mesiace, nepamätá si presne, ale dcére sa to veľmi páčilo, tak ho začala volať I.. Veľakrát sa
s dcérou bavila o mene. Matke sa veľmi páčilo meno E., ale dcéra aj napriek tomu, že jej to povedala,

ona stále trvala na svojom, I.. Rebeka svojho brata neoslovovala vôbec, ale po vzhliadnutí rozprávky
Rebeka začala brata volať I.. Keď je dieťa maličké, tak málokedy ho oslovuje menom, ale keďže J. ho
stále oslovovala I. tak sa to vžilo a na toto meno aj dieťa reagovalo. Takže po čase ho aj matkini rodičia
oslovovali automaticky I.. Otec vie o mene I., samozrejme, pretože dieťa na to dlhodobo reaguje. Takto
ho oslovovali. Aj keď žili v spoločnej domácnosti ešte s otcom dieťaťa, matka aj J. ho oslovovali menom

I.. Otec sa tomu vždy vyhýbal, používal slovíčka ako R., P., A., Q. N. pod. Matka podotkla, že v tom čase
otec požíval alkoholické nápoje, čiže viac bol mimo domova ako doma, čiže veľa času s nimi netrávil
a už vôbec nie s jej rodičmi. Nie sú pravdivé tvrdenia otca, že meno vymyslela stará matka z matkinej
strany. Otec mnoho vecí dáva za vinu jej mame. Je pravda, že keď ešte žili v spoločnej domácnosti,
otec mal tendencie upozorňovať J., že jej brat sa volá A. a nie I., ale na čo mu J. odpovedala, že nie, že

on je I.. Dcére J. sa meno A. nikdy nepáčilo. Menom I. oslovujú syna všetci, možno na pár kamarátov,
s ktorými sa často nestretávajú a pokiaľ ide o rodinu pána odporcu, s ktorým sa teda syn nestretáva,
tak tí ho tiež neoslovujú I.. Oslovuje ho tak celá rodina z matkinej strany, oslovuje ho tak lekárka, ako aj
učiteľka v škôlke. Aj lekárku na to upozornili, keď chodili na preventívne prehliadky, že dieťa reaguje na
meno I., nie A.. Tak aj lekárka ho toho času už volá I.. Matka si nespomínam, že by ju otec upozorňoval,

že syna volá I. a nie A.. Takéto veci otec neriešil.

11. Z výpovede otca súd zistil, že svoj názor nezmenil. Naďalej nesúhlasí s návrhom, nakoľko chce,
aby sa syn naďalej volal A., pretože keď sa narodil, dali mu takéto meno. Jeho otec sa volal A.. Keď sa
malý narodil, nikto nič neprotestoval. Nepamätá si, že by bol s určením mena A. nejaký problém. Hneď

potom, ako sa dozvedel, že to bude chlapec, rozhodli sa pre A.. On prišiel s tým návrhom, že sa má
volať A.. Partnerka s tým nemala žiaden problém. Po narodení syna oslovoval „A.“. Ešte stále ho takto
volá. Matka nijak neoslovovala syna. Nevie o tom, že by ho v čase spoločného spolužitia oslovovala I..
Nepamätá si, ako ho oslovovala. Otec sa prvýkrát stretol s oslovením I., keď odišli. Matka odišla s deťmi,keď mal A. 2 roky. Meno I. prvý krát počul od dcéry J.. Ona ho takto oslovovala. Dcéru upozorňoval
na to, že sa volá A. a nie I.. Dcéra mu na to povedala, že babka povedala, že sa bude volať I., tak sa
bude volať I.. Neverí tomu, že to meno vymyslela jeho dcéra. Keď sa stretával na detskom interiérovom

ihrisku J. brata volala I., ale otec nie. Otec nevie ako dieťa oslovovala matka v období posledného roka,
pretože vedľa seba nikdy nesedeli. Ale logicky, keď sa nad tým zamyslí, tak si myslí, že matka oslovuje
dieťa menom I., ale on nikdy nepočul, aby ho oslovila menom I.. Občasne syna otec volal A., ale naďalej
mu hovorím „A.“ aj vzhľadom k jeho veku. Otca poukázal nato, že jeho osobne neter volá po rokoch
ešte stále „A.“. Jedným z dôvodov, prečo otec nesúhlasí so zmenou mena je, že majú so synom v jeden

deň meniny. Nevidí problém v to, že dieťa bude v budúcnosti vysvetľovať, že jedno meno má v rodnom
liste a druhým ho oslovujú. Myslím si, že keď bude mať syn 18 rokov, môže sa rozhodnúť, že bude mať
iné meno. Meno I. sa mu nepáči. I. bol žid. Podľa jeho názoru to vymyslela stará mama. Vždy všetko
musí byť tak, ako ona povie.

12. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť.

13. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do
cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh

niektorého z rodičov súd.

14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že po narodení dieťaťa bolo na matričnom úrade na
základe dohody rodičov zapísané meno dieťaťa A.. Meno navrhol otec, vybral meno totožné s menom
jeho nebohého otca. Matka tvrdila, že s výberom mena nesúhlasila, avšak otec sa jej mal slovne

vyhrážať. Toto tvrdenie matky preukázané nebolo.

15. Výpoveďou oboch rodičov bolo preukázané, že dieťa od jeho narodenia doposiaľ nikto z blízkych
neoslovuje menom A.. Matka dieťaťa po narodení oslovovala „láska, moje bábätko a pod.“, otec dieťa
dodnes oslovuje „A.“. Meno I. mala vybrať po narodení mal. A. jeho sestra J., otec je presvedčený, že

meno vybrala stará matka z matkinej strany. Týmto menom začala maloletého oslovovať matka, sestra J.
astarírodičiazostranymatky.MaloletýA.navštevujematerskúškolu,nadväzujesvojeprvéspoločenské
väzby, s čím je spojené aj predstavovanie sa. Učiteľky a spolužiaci v materskej škole maloletého oslovujú
menom I. na základe upozornenia matkou na začiatku jeho nástupu do MŠ. Dieťa reaguje na meno
I., je to meno, s ktorým sa stotožňuje, ktoré je mu vlastné na rozdiel od mena A., ktorým ho oslovili

pri stretnutí len otcovi známi. Z vykonaného dokazovania v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp.zn. 16P/13/2025 bolo preukázané, že otec sa po rozchode rodičov, cca 2 roky s deťmi stretáva len
za prítomnosti matky, prevažne na detskom interiérovom ihrisku. To je jedným z dôvodov, pre ktorý sa
s maloletými deťmi nestretávajú rodinní príslušníci z otcovej strany, napr. stará matka z otcovej strany.
Aj táto okolnosť má za následok, že dieťa sa s oslovením A. nestretávalo.

16. Za dôvod hodný osobitého zreteľa súd považuje skutočnosť, že dieťa nebolo nikdy oslovované
menom A., je vo veku 3 rokov, keď začalo plynule rozprávať, nadväzuje sociálne väzby a preto je
v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa skutočný stav dal do súladu s právnym stavom, teda aby v rodnom
liste dieťaťa bolo meno, s ktorým sa dieťa stotožňuje, ktorým sa predstavuje a na ktoré reaguje.

Ponechanie pôvodného mena A. z dôvodom na strane otca dieťaťa ( meno po starom otcovi a z dôvodu,
že bude so synom oslavovať meniny v jeden deň) neobstoja. Súd nerozhoduje na základe vôle jedného
či druhého rodiča, prioritný je vždy záujem maloletého dieťaťa a v tom prípade je v najlepšom záujme
dieťaťa zosúladenie mena, ktoré je v rodnom liste s menom, ktoré je prirodzenou každodennou súčasťou
života dieťaťa.

17. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd udelil súhlas namiesto otca A. B., nar.
XX.X.XXXX, k podaniu žiadosti o zmenu mena maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX z „A.“ na „I.“.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.