Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625203842
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7625203842.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. V., K..
X.X.XXXX, I. O. G. I. XXX/XX, Q.R., R.. W. K. B., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny W., dieťa rodičov: matky U. S., K.. XX.X.XXXX, I. O. T.. G. I. XXX/XX, Q., R..
W. K. B., právne zastúpenej: JUDr. Tomáš Jaško, advokát, so sídlom Duklianska 587/7, Spišská Nová

Ves, a otca E. V., K.. X.X.XXXX, I. O. T.. Q. XXX/XX, B., R.. V., v konaní o úpravu rodičovských práv
a povinností, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 10P/141/2025-13 zo dňa 19.9.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie vo výroku I. v časti rozsahu upraveného stretávania tak, že tento sa bude realizovať
každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.

II. V prevyšujúcej časti výrok I. potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania a rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
napadnutým uznesením tak, že cit. :

„I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie a to až do právoplatného skončenia konania vedenom na
Okresnom súde Spišská Nová Ves, sp. zn. 10P/141/2025 nasledovne:
· otec je oprávnený sa stretávať s mal. H. V., K.. XX.XX.XXXX každý druhý víkend od piatka od 16.00
hod. do nedele do 16.00. hod.
Otec si preberie mal. H. V., K.. XX.XX.XXXX od matky v mieste bydliska a odovzdá ho v mieste bydliska

matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
II. Súd ustanovuje Úrad práce sociálnych vecí a rodiny W. K. B. za kolízneho opatrovníka mal. H. V.,
K.. XX.XX.XXXX v tomto konaní.“

2. Súd prvej inštancie, aplikujúc ustanovenia § 2 a najmä § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (CMP) a ustanovenia § 325 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok(CSP)vspojenís§30a§36zákonač.36/2005Z.z.orodine,avychádzajúczobsahuvyjadrení
účastníkov, týkajúcich sa maloletých detí, dospel k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady na
nariadenie neodkladného opatrenia. V súčasnosti vykonáva rodičovské práva iba jeden z rodičov a to
matka, ktorá vedomým konaním nielen porušuje rodičovské práva druhého rodiča, otca, vo vzťahu k
maloletému, ale ich úplne eliminovala. Je zrejmé, že matka odišla zo spoločnej domácnosti, dôvodom
bola partnerova nevera. Matka uviedla, že maloletý je v kontakte s otcom prostredníctvom telefónu.

Neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré zakazuje styk otca s maloletým a preto súd dospel kzáveru, že otec osvedčil dôvodnosť podaného návrhu na vydanie (správne nariadenie) neodkladného
opatrenia.

II. Odvolanie a vyjadrenia účastníkov

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa
z dôvodov podľa § 365 odsek 1 písm. d/, f/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku. Matka nesúhlasí s
niektorými tvrdeniami otca, v súčasnosti nie je na mieste kontakt otca s maloletým synom z dôvodu,

že syn je citovo naviazaný na matku. V júli 2025 došlo k hádke medzi otcom a matkou, následkom
čoho ju otec vyhodil z domu s tým, že vedel, že bez syna z domu neodíde, keďže sa o syna starala
v podstate ona sama. Otec matku na sociálnych sieťach zablokoval. Matka nemá vedomosť o tom, že
by otec niekedy kontaktoval svojho syna mobilným telefónom. Kontaktu nikdy nebránila, prosila otca pri
odchode zo spoločnej domácnosti, aby synovi volal. Otec o syna neprejavoval záujem a väčšinu času
trávil v práci, keďže mal živnosť. Keď žili v spoločnej domácnosti, otec odchádzal do práce väčšinou na

10 dňové turnusy s tým, že si domov chodil oddýchnuť na 3 resp. 4 dni. Matka má so synom vytvorený
silný citový vzťah, v noci nedokáže bez matky zaspať. Preto režim stretávania sa nezodpovedá reálnemu
vzťahu otca a syna a je pre syna nevhodný. Po doručení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia,
matka v piatok 3.10.2025 syna otcovi riadne odovzdala s tým, že po syna prišiel otec so svojou matkou,
avšak hneď na druhý deň v sobotu 4.10.2025 otec syna matke doniesol o 20:00 hod. späť bez toho, že

by to nejakým spôsobom vysvetlil. Od syna sa dozvedela, keď jej telefonoval dňa 4.10.2025, že chce
ísť domov. Matka súhlasí, aby sa syn s otcom stretával za jej prítomnosti každú druhú sobotu v čase od
13:00 hod. do 16.00 hod. v mieste bydliska matky alebo na inom vhodnom vopred dohodnutom mieste.
Matka taktiež súhlasí, aby otec mohol telefonovať so synom a to každý pondelok, stredu a piatok v čase
od 16:00 hod do 16:30 hod.

4. Otec maloletého k odvolaniu uviedol, že matka sa sama rozhodla opustiť spoločnú domácnosť, kde
spoločne žili päť rokov. Od jej odchodu v polovici júla 2025 sa nemohol stretnúť so synom až do začiatku
októbra 2025. Matka mu bránila, oznámila, že keď príde za synom, tak ho jej príbuzní zbijú a so synom sa
aj tak nestretne. Preto bol nútený toto riešiť súdnou cestou a podať návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia.Dňa3.10.2025prišielvyzdvihnúťsyna,dieťapreberalodmatkyužchoré,matkamuodovzdala
antibiotiká, ktoré mu riadne podával. Na druhý deň 4.10.2025 sa zdravotný stav syna veľmi zhoršil a
začalsasťažovaťnabolestiobochušíapotelefonátesynasmatkouvovečernýchhodináchsarozplakal
a začal sa dožadovať matky. Vzhľadom na situáciu, že mu matka neodovzdala preukaz poistenca,
nemohol so synom navštíviť pohotovosť, preto syna priviezol k matke, syn sa dožadoval prítomnosti

matky. Chápe, že choré dieťa sa dožaduje prítomnosti matky. Predpokladá, že keby bol syn počas
víkendu 3.-5.10.2025 zdravý, určite by zvládol celý víkend v jeho domácnosti a odovzdal by syna matke
až v nedeľu 0 16.00 hod. v zmysle neodkladného opatrenia. Dňa 17.10.2025 pricestoval spolu so svojou
matkou a vyzdvihol syna. Syna mu matka riadne odovzdala o 16.00 hod., opäť bol chorý a dala im
antibiotiká do uší, ktoré synovi podľa návodu riadne dávkoval. Hneď prvý večer v piatok o 20.00 hod.

matka zavolala synovi na mobil, matka počas telefonátu so synom plakala a rozplakala tým aj syna.
Syn sa začal opäť dožadovať prítomnosti matky, ktorá plakala v telefóne a volala ho počas telefonátu
domov. Nechcel dieťa za každú cenu trápiť a odviezol ho vo večerných hodinách späť k matke. V nedeľu
telefonoval so synom na jeho telefón a syn už chcel ísť k nemu, ale matka to už neumožnila. Matka
prekazí stretávanie so synom svojim konaním, keď mu aj niekoľkokrát za hodinu telefonuje, kontroluje,

čo robí, čo mu dal jesť, kde spí, s kým spí. Podľa otca nie je vhodné, aby syn, ktorý má X rokov,
mal svoj mobil a bol matkou neustále kontrolovaný počas obdobia, keď trávi čas so ním. Ak jej syn
nedvihne mobil, lebo sa napríklad hrajú, okamžite matka dieťaťa volá starej matke a zisťuje dôvod.
Neodkladným opatrením upravený čas stretávania považuje za minimum. Súhlasí s návrhom matky,
aby mohol realizovať aj telefonický kontakt so synom počas pracovného týždňa aspoň dvakrát od 16.00

hod. do 16.30 hod.

5. Matka v ďalšom podaní popísala priebeh doterajších stretnutí, z ktorých odvodzuje nezáujem otca,
keď na ostatné stretnutie dňa 31.10.2025 si otec po dieťa neprišiel, nevie sa o dieťa postarať. Synovi
volala počas stretnutí dvakrát, nie je pravda, že plakala. Podotkla, že styk je určený otcovi a nie starým

rodičom syna, ktorí preň prišli. Nemá problém dohodnúť s otcom iný termín, ak nemôže po syna prísť.
Otec na to uviedol, že matke 31.10. telefonoval, tá uviedla, že je na pohotovosti so synom, kde nebola
ani neprišla. Dieťa mu neodovzdala.III. Právne posúdenie veci odvolacím súdom

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3

ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutom rozsahu vo výroku I. podľa zásad
uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (CSP) a contrario, pričom za daných okolností dospel zhodne s prvoinštančným
súdom k záveru o osvedčení naliehavej potreby úpravy styku maloletého dieťaťa s otcom.

7. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa, ktorá vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine, sleduje najmä zásadne záujem maloletého dieťaťa. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku
toho sa tak nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri

rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP). Pre
nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/149/2010 z 5.8.2010).

8. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9. Z predloženého spisu vyplýva, že v danom prípade rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej

domácnosti, dieťa je vo faktickej osobnej starostlivosti matky, mimo svojho pôvodného bydliska a
zázemia. Odvolací súd považuje za osvedčené, že otec nemá riadny žiadúci kontakt s maloletým
synom a teda dobrovoľnou dohodou rodičov vytvorený priestor pre osobnú starostlivosť a výchovu
dieťaťa. Otec tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj dostatočným spôsobom v odvolacom
konaní, preukázal naliehavú potrebu úpravy vzájomných vzťahov za využitia inštitútu neodkladného

opatrenia v záujme udržania a prehlbovania vzťahových funkcií v rodine medzi maloletým synom a
jeho biologickým otcom. Zrejmé sú rozporné vyjadrenia rodičov, navzájom si protirečiace, najmä u
matky poukazujúce na rodičovskú neschopnosť otca, rozdielne popisujúc totožné situácie. K odvolacej
námietke v danej veci odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania nebolo preukázané, resp.
osvedčené nevyhovujúce prostredie pre výchovu maloletého dieťaťa v domácnosti otca. Okolnosti

narušenia zdravého výchovného prostredia dieťaťa, ako aj priebeh výkonu rodičovských práv otca
a rovnako tak matky, majú byť predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej o úpravu
rodičovských práv a povinností, ktoré aktuálne prebieha, v záujme maloletého dieťaťa so zachovaním
rovnocenného vplyvu oboch rodičov na jeho výchovu a výživu.

10.Odvolacísúddávaúčastníkomkonaniadopozornostičl.41ods.4ÚstavySR,zktoréhojednoznačne
vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má
právo na výchovu a starostlivosť oboch rodičov.

11. Podľa § 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti

majú obaja rodičia.

12. Odvolací súd, odvíjajúc svoje závery od priebehu rodičovskej nezhody, už v nadväznosti na aktuálnu
situáciu, konštatuje nevyhnutnosť úpravy rodičovských práv a povinností v rozsahu úpravy styku za
stavu, keď je komunikácia rodičov navzájom nie je žiadúca, matka neposkytuje otcovi ako aktuálne

preferenčný rodič, priestor na napĺňanie rodičovských práv a povinností, nie je osvedčené saturovanie
rodičovských potrieb otca a najmä prirodzených potrieb ich spoločného maloletého syna a právo dieťaťa
naprítomnosťdruhéhobiologickéhorodiča.Rodičovskéschopnostiamožnostivdanomprípadeuoboch
rodičov nateraz neboli vážne, ani v odvolacom konaní, znehodnotené ani v rovine osvedčenia. Odvolací
súd nemá dôvod nateraz spochybňovať rodičovskú kompetenciu otca v rozsahu jeho práv a povinností.

Jedným z prostriedkov k zabezpečeniu aspoň čiastočnej spoluúčasti rodiča na výchove maloletého dieťa
je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom a nevyhnutná je potreba, aby rodičovský vzťah bol v rámci
možností udržiavaný, citové puto podporované a upevňované. Pretože je vysoko dôležité zachovať
prístup otca k maloletému dieťaťu v možnom rozsahu, odvolací súd podporuje dočasnú úpravu rozsahustyku maloletého syna s otcom autoritatívnym rozhodnutím súdu v rozsahu výroku I. tohto rozhodnutia,
s precizovaním označenia obdobia určeného styku s cieľom zabezpečenia vykonateľného rozlíšenia
toho konkrétneho týždňa v kalendárnom roku, ktorého sa úprava týka (§ 388 CSP). V ostatnom ostáva

rozhodnutie súdu prvej inštancie nezmenené vo svojej vecnej správnosti.
Výchova a výživa za účasti oboch rodičov má z hľadiska riadneho vývoja dieťaťa v tak citlivom veku,
zásadný význam pre jeho budúcnosť. Sú to len rodičia, matka a otec, nik iný, ani ďalšie osoby blízke,
či širšia rodina, kto ponesie výlučnú zodpovednosť za budúcnosť dieťaťa v rozsahu jeho osobnostného
vývoja. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia

v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).

13. K odvolacím námietkam matky, ako aj k návrhom otca v rámci vyjadrení, odvolací súd na dôvažok
konštatuje, že matkou opísaná citlivosť syna vo veku päť rokov a jeho naviazanie sa na jedného rodiča,
nie je pre zdravú socializáciu dieťaťa žiadúca. O to viac je potrebné rozširovať okolie jeho záujmu o
ďalšie osoby, vrátane jeho starých rodičov, príbuzných a pod. Ďalej, nie je úlohou súdu reagovať na

každý nesúlad rodičov, omeškanie sa pri styku, nepohodu v rámci rodinných vzťahov autoritatívnym
rozhodnutím. Namieste je flexibilita práve rodičov a prispôsobenie sa režimu a aktuálnym potrebám
dieťaťa, na čo odvolací súd zvlášť kladie dôraz, lebo len rodičia nesú zodpovednosť za zabezpečenie
bezpečnosti a riadneho výchovného prostredia svojmu dieťaťu bez toho, aby dieťa aktuálnu nepohodu
medzi jemu najbližšími - rodičmi muselo pociťovať ako psychickú alebo fyzickú ujmu. Rodičia maloletého

sú plnoletými osobami, spôsobilými riadne vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti. Úlohou súdu
nie je v podrobnostiach direktívne upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Je primárne na
rodičoch, aby zvládli vzájomnú komunikáciu a vyšli si v ústrety sledujúc najlepší záujem maloletého
syna. Napokon, v tomto prípade je potrebné zo strany rodičov aplikovať zdravú rovnováhu a v žiadnom
prípade nenahrádzať telefonickou, či on-line komunikáciou osobný kontakt s dieťaťom, najmä vo veku

ich maloletého syna.

14. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že vzhľadom na výsledky riadneho dokazovania,
vykonávaného v konaní vo veci samej o úpravu práv a povinností rodičov k spoločnému maloletému
dieťaťu (v konaní pod sp.zn. 10P/141/2025), nebude vylúčený postup súdu podľa § 360 a nasl. CMP,

pričom terajšie rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia pri zmene skutkových okolností, resp.
na základe riadne vykonaného dokazovania, nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§ 329
ods. 3 CSP). Súd prvej inštancie následne až v konaní vo veci samej vykoná náležité dokazovanie
so zameraním na preskúmanie všetkých účastníkmi tvrdených skutočností a dôkazov, ktoré budú
východiskom pre konečné rozhodnutie, ktoré bude sledovať záujem maloletého dieťaťa a jeho zdravý

psychický a fyzický vývin. Pre dieťa je dôležité, aby rodič, v tomto prípade obaja rodičia, sústredene
robili všetko pre zdravý vývoj svojho syna. Záleží predovšetkým a najmä na schopnosti a vôli rodičov
rešpektovať vzájomne postavenie rodiča. Dohodu rodičov zákon vždy uprednostňuje. Úloha rodičov
je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá
zabezpečenienielenmateriálnych,aleinemateriálnychpodmienok,ktoréumožňujúrozvíjanieosobnosti

maloletého dieťaťa, pričom v procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť
oboch rodičov, v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania
ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí bude nadobúdať širšie rozmery (Nález Ústavného
súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 363/03, uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS
554/04).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).