Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624225640
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2624225640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so
sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o.,
so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XX, D., o zaplatenie 5.124,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Senica zo dňa 10. februára 2025 č.k. 9Csp/90/2024-141, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovanej v časti lehoty na plnenie súdom uloženej povinnosti o d m i e t a .

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšku p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 5.124,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.2.2022 do zaplatenia s tým,
že súd povolil žalovanej dlžnú sumu zaplatiť žalobcovi v pravidelných splátkach po 145 eur mesačne
vždy do 25. dňa v mesiaci, pod následkom straty výhody splátok; výrokom II. uložil žalovanej povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 7 ods. 1, zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6, 9, § 565, § 489, § 517
ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), §
502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 1,

4, § 1a ods. 1, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.8.2024 voči žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 5124,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.2.2022
do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa 3.10.2017 zmluvu
o pôžičke ev. č. 6266580/1720029891, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 6.500

eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v 120 pravidelných mesačných splátkach
v sume 111,08 eura, do celkovej sumy 13.329,60 eura. Žalovaná uhradila len sumu 5.410,64 eura.
Nakoľko žalovaná porušila povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, žalobca podľa § 53 ods. 9 OZ
listom - predžalobnou upomienkou zo dňa 28.11.2021 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok supozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru a poskytol jej lehotu viac než 30 dní.
Keďže k úhrade dlhu ani v dodatočne poskytnutej lehote zo strany žalovanej nedošlo, žalobca dňa
7.2.2022 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 9.2.2022. Podľa žalobcu

splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto ale neurčuje
začiatok plynutia premlčacej lehoty. Dlh predstavuje 5.124,22 eura, žalobca si neuplatňuje zmluvnú
pokutu evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad vo výške 729,22 eura. Úrok z omeškania
požaduje žalobca od šiesteho dňa po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie
bolo žalovanej zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia je 5 dní. Žalovaná

so žalobou nesúhlasila a mala za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúce obligatórne
náležitosti zmluvy spočívajúce v uvedení všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN, RPMN
je v rozpore s dobrými mravmi, vzniesla tiež námietku premlčania. Vo zvyšku vyjadrenia žalovanej tvorili
súbor skopírovaných podaní a rozhodnutí v rôznych spotrebiteľských veciach bez priameho prepojenia
s predmetnou vecou. Žalovaná tiež požiadala o povolenie splátok dlžnej sume po 80 eur mesačne.

4. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver,
že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa
3.10.2017 platne uzavretá úverová zmluva, ktorá z povahy zmluvných strán je zmluvou spotrebiteľskou.
Pred uzavretím zmluvy bola riadne preverená bonita, teda schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský
úver. Žalobca zistil a overil potrebné údaje o majetkovej situácii žalovanej a nahliadol aj do úverového

registra. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 6.500 eur. Zmluva obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti. V zmluve bola uvedená celková výška úveru 6.500 eur, celková čiastka
spojená s úverom 12.458,40 eura, splatnosť prvej splátky i každej ďalšej splátky, doba trvania zmluvy,
v splátkovom kalendári, ktorý bol súčasťou zmluvy, bola uvedená výška, počet a termíny jednotlivých
splátok.Splátkovýkalendárdokoncaobsahujerozpissplátoknaistinu,úrokapoistenie.Poistenienebolo

povinné, nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru. Zmluva obsahuje údaj o RPMN 15,90 %, fixnú ročnú
úrokovú sadzbu počas celej doby trvania zmluvy 15,90 % (teda nebolo potrebné uvádzať podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny), výšku celkových

nákladov žalovanej 5.958,40 eura. Vzhľadom k tomu, že priemerná ročná percentuálna miera nákladov
v zmysle § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke bola podľa verejne dostupných údajov za 3.
štvrťrok 2017 vo výške 8,73 %, je zrejmé, že dohodnutá odplata neprevyšuje zákonom stanovený strop,
a teda je v súlade so zákonom (použije sa priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov

zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy). Vzorec pre výpočet RPMN je súčasťou zmluvy, všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN
sú uvedené jednak v zmluve v čl. IX bod 7 a číselne konkrétne pre predmetnú zmluvu sú výslovne
uvedenévštandardnýcheurópskychinformáciáchospotrebiteľskomúvere,ktoréžalovanávlastnoručne
podpísala. Pokiaľ ide o zmluvný úrok, tento bol dojednaný vo výške 15,90 % ročne. Priemerná úroková

miera zo spotrebiteľských úverov so splatnosťou nad 5 rokov v roku 2017 bola 8,16 %, najvyššia
úroková miera bola 8,55 %. Úrok dohodnutý v predmetnej zmluve nepredstavuje ani dvojnásobok
tejto hodnoty, na základe čoho podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že by dojednaná úroková
miera podstatne presahovala úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú (pozri rozhodnutie NS SR
sp. zn 7Cdo/156/2022, v zmysle ktorého neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká

výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek).

5. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas, zaplatila celkovo len sumu 5.410,64 eura. Žiadnu ďalšiu

sumu žalovaná neuhradila. Z dôvodu nesplácania dlhu riadne a včas žalobca žalovanú výzvou zo dňa
28.11.2021 vyzval najskôr na zaplatenie omeškaných splátok, ktoré v tom čase predstavovali sumu
232,28 eura. Ako bolo zdokladované, posledná úhrada zo strany žalovanej prišla v 1/2021. Výzva bola
žalovanej doručená 14.12.2021. Žalovaná bola vo výzve zároveň upozornená na možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti celého úveru. Keďže žalovaná požadovanú sumu nedoplatila, právny predchodca

žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a to listom zo dňa 9.2.2022. Je teda zrejmé,
že úver bol zosplatnený jednak až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
žalovaná bol na možnosť zosplatnenia úveru upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnenímtohto práva. Ohľadom zosplatnenia žalovaná nevzniesla žiadne námietky. Žalovaná dlh nesplatila.
Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 5.124,22 eura, pričom pokutu si žalobca neuplatnil.

6. Pokiaľ ide o premlčanie, súd prvej inštancie uviedol, že pohľadávka žalobcu nie je premlčaná.
Predčasná splatnosť úveru súvisí s nezaplatením splátky zročnej v októbri 2021 (keďže žalobca mohol
úver zosplatniť po uplynutí troch mesiacov s omeškaním splátky splatnej 20.9.2021, pričom však toto
právo mohol využiť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, teda do 20.1.2022, keďže tak
neurobil, následne mohol úver zosplatniť pre nezaplatenie v poradí ďalšej neuhradenej splátky, v tomto

prípadesplátkysplatnej20.10.2021.AkeďževzmyslerozhodnutiaNSSRsp.zn.7Cdo268/2020zodňa
29. novembra 2022 pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch začne premlčacia doba plynúť
prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatným celý dlh, v danom prípade premlčacia doba začala plynúť dňa 21.1.2022 (keďže
splátka bola splatná 20.10.2021) a uplynula 21.1.2025. Žaloba podaná na súde dňa 28.8.2024 bola teda
podaná včas.

7. Na základe vyššie súd žalobcovi nárok na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy priznal. Žalobcovi
priznal tiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený v súlade so zákonom, a to od
šiesteho dňa po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, proti čomu žalovaná nemala žiaden
námietky.

8.Žalovanápreprípadvyhoveniažalobepožadovalapriznaniemožnostisplácaťdlžnúsumuvsplátkach.
Požiadala o splátky vo výške 80 eur mesačne. Za tým účelom predložila súdu doklady preukazujúce jej
mesačný príjem cca 1.500 eur. Zdokladovala výšku platby za škôlku 509 eur mesačne. Zdokladovala, že
jej syn narodený v roku 2019 má ťažké zdravotné postihnutie, čo so sebou bezpochyby nesie zvýšené

výdavky na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o neho. S prihliadnutím na pomery žalovanej dospel
k záveru, že uloženie povinnosti zaplatiť sumu 5.124,22 eura jednorazovo by mohlo mať pre žalovanú
a jej rodinu obzvlášť nepriaznivé následky. Súd predovšetkým vzhľadom k zdravotným problémom
maloletého syna žalovanej, ako aj s prihliadnutím k výške príjmov a výdavkov žalovanej, ktoré žalobca
nerozporoval, umožnil žalovanej zaplatiť pohľadávku v splátkach. Pri určení výšky splátok bral do úvahy

zaužívanú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej by k zaplateniu dlhu aj v prípade povolených splátok
malo prísť najneskôr do 3 rokov. Účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím nemôže byť
likvidačné pôsobenie na spotrebiteľa, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku
veriteľa. Splátky preto určil vo výške 145 eur mesačne, pričom takto pri riadnom splácaní zo strany
žalovanej príde do troch rokov k splateniu celej dlžnej istiny. Zároveň súd rozhodol o tom, že v prípade

neuhradenia splátky riadne a včas stane sa zročnou celá dlžná suma.

9. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP,
vecne plným procesným úspechom žalobcu.

10. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zmenu tak, aby odvolací
súduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu1.089,36eura(6.500eur-5.410,64eura)apovolil
žalovanej splácať sumu v mesačných splátkach po 100 eur k 25. dňu v mesiaci. Odvolanie odôvodnila
(posudzujúc ho podľa obsahu) § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne
zistil skutkový stav veci, žiadala splátky 80 eur mesačne z dôvodu, že má ZŤP dieťa a mesačne musí

platiť špeciálnu drahú škôlku (doklady sú v spise), preto žiadala, aby odvolací súd zmenil výšku splátky
na 100 eur mesačne. Ďalej uviedla, že poukazuje na viaceré rozhodnutia súdov SR, kde žalobcovi súdy
určili zmluvy o úvere ako bezúročné a bez poplatkov, žalobca poslal žalovanej len sumu 5.003,50 eura
a nie 6.500 eur ako je uvedené v zmluve, a tak RPMN aj celková čiastka na zaplatenie je v neprospech
spotrebiteľa. Zvyšok odvolania tvoria skopírované rozhodnutia súdov SR.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Mal za to, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, pričom uviedla len tie
isté ako v odpore z 31.10.2024 a vo vyjadrení z 31.12.2024. K týmto všetkým skutočnostiam sa žalobca
už počas súdneho konania dostatočným spôsobom vyjadril, preto v celom rozsahu poukázal na svoje

podania zo dňa 10.12.2024 a 27.1.2025. Doplnil tiež, že so všetkými námietkami zo strany žalovanej
sa vysporiadal i súd prvej inštancie.12. Žalovaná v replike zopakovala svoje námietky prezentované v priebehu konania a uviedla, že súd
riadne nepreskúmal zmluvu o úvere č. 6266580 z 3.10.2017, úver sa dá považovať za bezúročný
a bez poplatkov pre obligatórne chýbajúce náležitosti v zmluve podľa § 9 ods. 2 písm. f), k), j)

zákona č.129/2010 Z.z. (uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN). V zmluvných
podmienkach je síce uvedený vzorec na výpočet RPMN, avšak tento je zložitý pre priemerného
spotrebiteľa a ťažko pochopiteľný, navyše len s odkazom na zákon o úveroch, preto táto absencia
spôsobuje fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V roku 2017 bola výška RPMN v hodnote 5,16
% ročne, RPMN 15,90 % je v rozpore s dobrými mravmi podľa názoru Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 8CoCsp/31/2022 zo dňa 27.10.2022, kde žalovaný bol VUB banka a.s. Bratislava a súd určil, že
RPMN v hodnote 15,90 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje značnú nerovnováhu
v nesprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods.1, 6 Občianskeho zákonníka a je potrebné dohodu o výške
úrokov považovať za absolútne neplatnú, preto treba zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez
poplatkov. Ďalej podanie žalovanej obsahuje skopírované súdne rozhodnutia.

13. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal.

14. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej v časti lehoty na plnenie peňažnej povinnosti uloženej jej
napadnutým rozsudkom (paričnej lehoty), Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) dospel k
záveru, že odvolanie v tejto časti nie je prípustné, a preto je nevyhnutné ho odmietnuť.

15. Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

16. Podľa § 232 ods. 1 až 4 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými

prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej

dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

17. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

18. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

nevylučuje.

19. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

20. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a. zastavení konania,
b. odmietnutí podania vo veci samej,
c. odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e. zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f. návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g. zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h. zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i. návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j. odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k. povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l. zabezpečení dôkazného prostriedku,
m. nároku na náhradu trov konania,
n. prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,

o.návrhunauznaniecudziehorozhodnutia,onávrhunavyhlásenievykonateľnosticudziehorozhodnutia
a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.21. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

22. Podľa Civilného sporového poriadku je odvolanie prípustné proti rozsudku súdu prvej inštancie, ak
to zákon nevylučuje. Neprípustnosť odvolania je daná zákonom voči rozsudkom vydaným osobitným
procesným postupom, a to kontumáciou, uznaním a vzdaním sa nároku (§ 356 CSP) okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre ich vydanie. Voči ostatným rozsudkom
súdu prvej inštancie je odvolanie zásadne prípustné. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je odvolanie

prípustné, ak to zákon pripúšťa. CSP pripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú
taxatívne vymenované v ustanovení § 357 CSP, pričom proti iným uzneseniam odvolanie prípustné nie
je. Tiež nie je prípustné ani odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia.

23. S poukazom na vyššie uvedené musel odvolací súd v danom prípade v prvom rade prihliadať na
povahu napadnutého rozhodnutia. Žalovaná podala odvolanie aj v časti výroku týkajúcej sa lehoty na

plnenie povinnosti uloženej jej napadnutým rozsudkom, teda napadnutým bol výrok o lehote na plnenie
upravený v § 232 CSP. Tento výrok má charakter uznesenia, keďže sa ním nerozhodlo o nároku vo veci
samej, čo bráni aplikácii § 355 ods. 1 CSP a v prípade posudzovania prípustnosti odvolania je nutné
vychádzať z § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP.

24. Za vec samu sa nepovažuje výrok o lehote na plnenie (rovnako výrok o stanovení dlhšej ako
zákonnej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok) v zmysle § 232 CSP a takéto rozhodnutie nie je
ani konečným rozhodnutím vo veci samej (por. Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha,
2016, str. 1353, ako aj publikáciu Občanský soudní řád, Komentář, Praha, 2009, diel II, str. 1214). Je
tomu tak preto, lebo nejde o rozhodovanie o hmotnoprávnych nárokoch strán, ale o procesnoprávnych

otázkach, o ktorých ak by sa rozhodovalo samostatne, tak by sa o nich rozhodovalo uznesením (viď
publikáciu Civilní právo procesní, Praha, 2008, str. 289). Určenie lehoty na plnenie súdom totiž nie je
závislé od hmotného práva, podľa ktorého sa posudzuje meritum veci, ale jej právnym základom je
procesnoprávne ustanovenie § 232 CSP. Táto časť rozhodnutia, i keď je zahrnutá do výroku rozsudku,
má vo vzťahu k meritu veci len akcesorický charakter a v konečnom dôsledku je od hmotnoprávnych

nárokov uplatnených žalobou (návrhom) úplne nezávislá; t.j. súd o nej rozhoduje na základe posúdenia
celkom odlišných skutočností než je tomu v prípade žalobných nárokov a nezávisle od samotného
rozhodnutia o merite veci. Napadnutá výroková časť rozhodnutia súdu prvej inštancie teda nie je vecou
samou (§ 212 ods. 1, § 355 ods. 1 CSP) a prípustnosť odvolania voči takému uzneseniu CSP nepripúšťa
(§ 234 ods. 1, § 355 ods. 2, § 357 CSP). V tejto súvislosti por. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 5Cdo/33/2017 z 28.2.2018.

25. Keďže rozhodnutie o lehote na plnenie je procesným rozhodnutím v intenciách výlučne procesného
predpisu (CSP), t. j. nejedná sa o otázku hmotného práva, a toto rozhodnutie nie je taxatívne
vymenované v § 357 CSP, je potrebné konštatovať, že odvolanie bolo zo strany žalovanej podané proti

rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Rozhodnutie o tzv. paričnej lehote nemá charakter
rozhodnutia vo veci samej (pričom výlučne vo veci samej súd rozhoduje vo forme rozsudku), ale iba
uznesenia, preto možnosť podania odvolania voči tomuto rozhodnutiu by procesný predpis (CSP) musel
výslovne pripustiť. CSP však prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o paričnej lehote neupravuje.

26. Pretože odvolanie žalovanej bolo z vyššie uvedených dôvodov podané aj proti takej časti
rozhodnutia, proti ktorej nie je odvolanie prípustné, odvolací súd ho musel v zmysle § 386 písm. c) CSP
odmietnuť.

27. Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania žalovanej, odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.

1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, preto boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu
domáhajúceho sa zaplatenia sumy 5.124,22 eura s príslušenstvom vyhovel, keď dospel k záveru,
že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je platná a obsahuje všetky

zákonom vyžadované náležitosti a zároveň nezistil ani inú skutočnosť v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.,
ktorá by mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

29. Žalovaná v odvolaní (posudzujúc ho podľa obsahu) namietala nesprávne skutkové zistenia súdu
prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci.

30. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej
sumy a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací
súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom

rozsahu vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

31. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobca poslal žalovanej len sumu 5.003,50 eura a nie 6.500
eur ako je uvedené v zmluve, a tak RPMN aj celková čiastka na zaplatenie je v neprospech spotrebiteľa,
jedná sa neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Žalovaná v priebehu celého konania na súde prvej
inštancie sama tvrdila, že jej bol poskytnutý úver vo výške 6.500 eur. Takéto jej skutkové tvrdenie vyplýva
i z jej odvolacieho návrhu, keď v prípade ňou tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žiada, aby

jej súd uložil povinnosť zaplatiť sumu 1.089,36 eura, t.j. ako sumu rozdielu medzi skutočne poskytnutou
výškou úveru (6.500 eur) a ňou uhradenými splátkami (5.410,64 eura). Z týchto dôvodov je zrejmé,
že nové skutkové tvrdenie žalovanej, že jej v skutočnosti bol poskytnutý úver len vo výške 5.003,50
eura, je nielen neprípustnou novotou v odvolacom konaní, ale je aj zmätočné a zavádzajúce, keďže
z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 6.500 eur.

32. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

33. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

34. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

35. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka z pravidla, že v konaní
pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré
neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo

prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

36. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v § 366 CSP pre použitie novoty zo
strany žalovanej v odvolacom konaní (bez ohľadu, či toto skutkové tvrdenie o inej výške poskytnutého
úveru by bolo spôsobilé privodiť žalovanej priaznivejšie rozhodnutie). Preto odvolací súd na novúskutočnosť uvedenú žalovanou až v odvolaní prihliadnuť nemohol, keďže nepreukázala žiadnu z
taxatívne stanovených podmienok v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP. Žalovaná v odvolaní netvrdila a
ani nepreukázala, že neporušila procesnú diligenciu, t.j. netvrdila ani nepreukázala, že skutočnosť o inej

výške poskytnutého úveru uvedenú až v odvolaní nemohla bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej
inštancie (§ 366 písm. d/), pričom novotu uvedenú žalovanou pod iný účel jej použitia (§ 366 písm. a/ až
c/) s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/) podradiť nemožno.

37. Pre úplnosť odvolací súd tiež uvádza, že napriek tomu, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor,

námietka inej výšky poskytnutého úveru bola jednoznačne prostriedkom procesnej obrany žalovanej v
zmysle § 149 CSP, pretože sa týkala zisťovania skutkového stavu (koncentrácia konania ako aj novoty
v odvolacom konaní sa viažu k dokazovaniu a zisťovaniu skutkového stavu) a na uvedené sa potom
vzťahovala koncentrácia konania. I keď v zmysle § 296 CSP platí, že spotrebiteľ môže predložiť alebo
označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej a ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa

nepoužijú, žalovaná mohla nové skutkové tvrdenie (o inej výške poskytnutého úveru) uplatniť len do
vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie, čo však neurobila. Žiada sa tiež dodať (ako už odvolací
súd uviedol vyššie), že i v prípade, ak by odvolací súd na nové skutkové tvrdenie žalovanej o nižšej
výške poskytnutého úveru prihliadol, toto nové skutkové tvrdenie je v priamom rozpore so skutkovými
tvrdeniami samotnej žalovanej prezentovanými nielen v priebehu konania pred súdom prvej inštancie,

ale i v samotnom odvolaní, pričom z vykonaného dokazovania tiež vyplýva opak.

38.Odvolacímdôvodompodľaustanovenia§365ods.1písm.f)CSPmožnonapadnúťvýsledokčinnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu
súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné

ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

39. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej o nesprávne zistenom skutkovom stave veci, odvolací
súd konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si sudca urobí
o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného

presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Súd hodnotí každý jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho
dôležitosti (relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania,
ako aj vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným
rozporom s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje

nesprávnym hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej
logiky. Voľnosť hodnotenia dôkazu taktiež neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi
predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať
logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu teda
neznamená ľubovôľu pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám

formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Výsledky hodnotenia dôkazov
sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere súd prvej
inštancie dôsledne postupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a
výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje

zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu.

40. Keďže odvolací dôvod nesprávneho zistenia skutkového stavu veci uplatnený žalovanou bol
založený len na neprípustnej novote v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že tento dovolací
dôvod naplnený nebol.

41. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.42. Opätovne však i žalovanou uvedená námietka nesprávneho právneho posúdenia veci súvisí
s neprípustnou novotou v odvolacom konaní, keď od nižšej výšky poskytnutého úveru odvodzuje tiež
nesprávne uvedené náležitosti v zmluve o úvere (RPMN a celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť),

a následne tiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, preto ani táto námietka žalovanej
nemohla obstáť. Pokiaľ žalovaná až v odvolacej replike uvádzala námietky totožné s námietkami
uvádzanými pred súdom prvej inštancie, s týmito sa vyčerpávajúco vysporiadal už súd prvej inštancie
v ods. 30 až 32, pričom v podrobnostiach odvolací súd na jeho zdôvodnenie odkazuje. Odvolací súd
nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzavretá medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 3.10.2017 obsahuje všetky zákonom č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ZoSÚ) vyžadované náležitosti vrátane tých /§ 9 ods. 2 písm.
a) až l), s), z) a aa)/, ktorých neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie spôsobuje, že sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov a nezistil ani inú skutočnosť v zmysle § 11 ods. 1, 2 ZoSÚ, ktorá by mala za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Rovnako sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal
i s opakovanou námietkou žalovanej o absencii predpokladov použitých pre výpočet RPMN v zmluve,

ako aj samotnou výškou RPMN, ktorá bola podľa tvrdení žalovanej v rozpore s dobrými mravmi (ods. 30
napadnutého rozsudku). V tejto súvislosti ani odvolací súd nezistil, že by v zmluve absentovala niektorá
zo zákonom (§ 9 ZoSÚ) vyžadovaných náležitostí, resp. že by niektoré z údajov v zmluve boli uvedené
nesprávne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, pričom zároveň žalobca v konaní preukázal, že
pri poskytovaní úveru žalovanej postupoval s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon

(§ 7 ZoSÚ), a z týchto dôvodov nie je možné považovať poskytnutý úver žalovanej za bezúročný a
bez poplatkov, ako sa mylne domnieva žalovaná. Rovnako sa súd prvej inštancie správne a podrobne
vysporiadal i s otázkou zosplatnenia úveru a vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej.

43. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo svojom rozsudku celkom jasne uviedol, aký skutkový

stav zistil a prečo považoval žalobu za dôvodnú a naopak námietky žalovanej za nedôvodné. Súd prvej
inštancie tiež odkázal na relevantné zákonné ustanovenia upravujúce zmluvu o úvere, spotrebiteľské
zmluvy a úvery, v rozsudku ich primerane vyložil a aplikoval na konkrétnu vec. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym

poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS
50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

44. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej
neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej

inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovanej z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.

45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou

žalovanej, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane vecne
správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne
nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,

rozhodolodvolacísúdexoffopodľa§255ods.1CSPavodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešnému
žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej.

47. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).