Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414211270
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:4414211270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: FerMi s.r.o., so sídlom
Zelená alej 10452/16, 940 02 Nové Zámky, IČO: 43 991 068, zastúpený: BAK & PARTNERS s. r. o., so
sídlom Panská 14, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 840, proti žalovanému: Motory International, s.r.o., so
sídlom Komárňanská cesta 13, 940 43 Nové Zámky, IČO: 36 251 674, zastúpený: Advokátska kancelária
Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky,IČO: 36 813 401, o nahradenie
prejavu vôle a splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 16C/1/2022 - 756 zo dňa 29.6.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/1/2022 - 756 zo dňa
29.6.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta (výrok I) a žalovanému
priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

nahradenia prejavu vôle a splnenia povinnosti za žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu v zmysle Zmluvy
o budúcej zmluve zo dňa 03.06.2013.

3. V odôvodnení ďalej uviedol, že súd prvej inštancie rozsudkom 16C/2/2014-419 zo dňa 03.06.2015
rozhodol tak, že nahradil prejav vôle žalovaného, ktorý ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so
žalobcom o predaji nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nachádzajúcu sa v katastrálnom
území obce U. Q., zapísanú na Okresnom úrade Nové Zámky - katastrálny odbor, na liste vlastníctva č.

XXXXX, okres Nové Zámky ako pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, kód spôsobu využívania: 18 - pozemok, na ktorom je dvor, o výmere 2980
m2 za kúpnu cenu vo výške 114.000,- Eur bez DPH v znení predloženom žalobcom, ktorá tvorí súčasť
rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 289 ods. 1, 2, § 290 ods. 1, 2, § 292 ods.1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obchodný zákonník). Na základe odvolania žalovaného
odvolací súd rozsudkom č. k. 8Co/833/2015-575 zo dňa 16.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť
28.05.2018, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej
inštanciepoprávoplatnostirozhodnutia.Protirozsudkuodvolaciehosúdupodaldovolaniežalobcamajúc
za to, že napadnutý rozsudok závisel od vyriešenia hneď dvoch dosiaľ dovolacím súdom neriešených
právnych otázok, a to otázky, či zmluva o budúcej zmluve, uzavretá podľa § 289 a nasl. Obchodnéhozákonníka, ak sa týka nehnuteľnosti, podlieha režimu Občianskeho zákonníka a otázky, či zmluva o
budúcej zmluve, dojednaná podľa § 289 Obchodného zákonníka, je v prípade absencie geometrického
plánu absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

4. Dovolací súd v závere rozhodnutia č. k. 3Cdo/209/2018 zo dňa 26.11.2020, ktorým zrušil (v poradí
prvé) rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 8Co/833/2015 zo dňa 16.11.2017 dospel k záveru o nutnosti
sformulovania odpovedí na otázky položené dovolaním de facto v zhode s interpretáciou presadzovanou

žalobcom, teda tak, že A. zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, uzavretá podľa § 289 a nasl. Obchodného
zákonníka podlieha režimu Občianskeho zákonníka výlučne v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník
nerieši; B. takouto neriešenou otázkou nie je otázka spôsobu určenia predmetu plnenia budúcej zmluvy
v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy (kde má Obchodný zákonník osobitnú a od úpravy v Občianskom
zákonníku odchylnú úpravu, podporné použitie úpravy v Občianskom zákonníku vylučujúcu) a C.
nedostatok identifikácie predmetu plnenia budúcej zmluvy, predstavovaného pozemkom vzniknutým

oddelením od iných pozemkov, v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy uzavretej v režime Obchodného
zákonníka aj geometrickým plánom, nespôsobuje neplatnosť zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy pre jej
neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

5. Odvolací súd uznesením č. k. 8Co/16/2021-710 zo dňa 31.03.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť

19.05.2022, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nutné vyhodnotiť za predčasné,
pretože skôr, ako by súd prvej inštancie mohol nahradiť prejav vôle žalovaného, bolo jeho povinnosťou
prioritne sa zaoberať námietkou žalovaného o možnosti preklúzie, resp. zániku záväzku žalovaného na
základe zmluvy o budúcej zmluve uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu. Bez povšimnutia zo strany

súdu prvej inštancie preto zostala skutočnosť, či výzva, resp. výzvy adresované žalobcom žalovanému
obsahovali výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy v zmysle dojednania v Zmluve o budúcej zmluve a
následne či (ne)boli doručené riadne a či spôsobili zamýšľané právne následky. V tejto súvislosti a s
poukazom na odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd dal súdu prvej inštancie do pozornosti,
že z obsahu spisu nevplýva a rovnako tak ani z odôvodnenia rozhodnutia, že by sa zaoberal aj

námietkami žalovaného uplatnenými už v prvoinštančnom konaní (č. l. 203) ohľadne textu kúpnej
zmluvy (č. l. 176), ktorej obsah podľa žalovaného nekorešponduje s obsahom zmluvy o budúcej zmluvy
uzatvorenej dňa 03.06.2013. Posúdenie tejto námietky však bude právne významné v prípade, ak súd
prvej inštancie predchádzajúce zistenia ohľadne včasnosti doručenia výzvy vyhodnotí kladne.

6. Po vrátení veci na ďalšie konanie súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu
a oboznámením listinných dôkazov s tým, že do spisu žiadne nové listinné dôkazy predložené neboli.
Konštatoval, že právny zástupca žalobcu uviedol, že zmluva o budúcej zmluve je platná a k včasnému
doručeniu výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy poukazuje na všetky doterajšie vyjadrenia s dôrazom i
na posledné vyjadrenie zo dňa 16.03.2022. Poukázal na to, že tvrdenia žalovaného, že výzva nebola

doručená na mailové adresy uvedené v zmluve o budúcej zmluve, nemôžu byť prijateľné, pretože výzvy
boli doručované i na adresu žalovaného a zároveň i na mailové adresy, ktoré ako prvá začala používať
žalovaná strana a následne boli využívané i v ďalšej komunikácii. K predmetu kúpnej zmluvy, ktorá bola
súčasťou prvého rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že rovnako poukazuje na vyjadrenie a judikát
českého súdu s tým, že v zmluve sú uvedené rovnaké podstatné náležitosti zmluvy, ako je predmet

a kúpna cena. Z týchto dôvodov žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať nárok na náhradu
trov konania. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojej výpovedi upresnila, že z posledného rozhodnutia
odvolacieho súdu vyplynuli závery pre súd prvého stupňa týkajúce sa zániku záväzku v zmysle zmluvy
o budúcej zmluve, ako aj relevantnosti obsahu výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy.

7. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka a uviedol, že právo
na uzavretie zmluvy je možné uplatniť na súde alebo u oprávnenej osoby na určenie zmluvy len vtedy,
ak toto právo nezaniklo. Obchodný zákonník upravuje zánik práva v dôsledku neuplatnenia u povinnej
osoby a pri podstatnej zmene okolnosti. Právo na uzavretie zmluvy zaniká vtedy, ak oprávnená zmluvná
strana nevyzve zaviazanú zmluvnú stranu na uzavretie zmluvy v lehote, ktorá je určená v zmluve o

budúcejzmluve.Môžetobyťosobitnálehotanapredloženievýzvyaleboaktakálehotaniejedohodnutá,
takjetolehota,vktorejjezaviazanástranapovinnáuzavrieťzmluvu.Ideoprekluzívnulehotu,vdôsledku
čoho neuplatnením práva u zaviazanej zmluvnej strany formou výzvy, záväzok na uzavretie zmluvy
zaniká.8. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že obe zmluvné strany sa zaviazali
uzavrieť budúcu zmluvu, a to zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vymedzenej v článku

I zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu a s dohodnutými podmienkami splatnosti kúpnej ceny čl. III zmluvy,
a to podľa čl. IV zmluvy od doručenia výzvy druhou stranou, najneskôr do 4 mesiacov od podpisu
tejto zmluvy s tým, že obe zmluvné strany sú oprávnené vyzvať druhú zmluvnú stranu k uzavretiu
zmluvy podľa čl. II., a to písomne alebo elektronicky na vyššie uvedené adresy. Súd prvej inštancie
uviedol, že vo svojom prvom rozsudku len jednou vetou skonštatoval, že žalobca vyzýval žalovaného

na uzatvorenie zmluvy výzvami zo dňa 14.08.2013 (č. l. 128). K výzve zo dňa 14.08.2013 (č. l. 128) súd
upresnil, že uvedenú výzvu nie je možné považovať za výzvu v súlade s ustanoveniami Obchodného
zákonníka, pretože uvedená výzva nie je podpísaná, nevyplýva z nej akým spôsobom a kedy bola komu
doručovaná a ohľadne uvedenej výzvy žalobca neprodukoval žiadne listinné dôkazy. K predloženej
výzve zo dňa 15.08.2013 (č. l. 15) súd uviedol, že uvedená výzva je podpísaná konateľkou žalobcu
i opečiatkovaná v súlade s výpisom z obchodného registra adresovaná žalovanému označenému v

zmysle zmluvy o budúcej zmluve. Listinný dôkaz o tom, že uvedená výzva bola doručovaná písomne
žalovanému, žalobca nepredložil. Žalobca uvádzal, že uvedená výzva bola doručovaná žalovanému
mailom. Z listinných dôkazov, t. j. mailovej komunikácie (č. l. 129) mal súd preukázané, že W. H. z
mailovej adresy uvedenej v zmluve o budúcej zmluve na strane žalobcu, dňa 16.08.2013 doručoval na
mailovú adresu pani K. E. naskenovaný list a zároveň uviedol, že tento originál posiela i poštou. Ak sa

malo jednať o výzvu zo dňa 15.08.2013, listinný dôkaz o tom, že táto výzva bola doručená i písomne
na adresu žalovaného, súdu predložená nebola a žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.
Ak bola výzva doručovaná na mailovú adresu zamestnankyne žalovaného, pani E., nebola doručovaná
správne elektronicky na adresu uvedenú v zmluve o budúcej zmluve. Z ďalších predložených listinných
dôkazov ohľadne vzájomnej komunikácie medzi konateľkou žalobcu (č. l. 81, 96) vyplýva, že prebiehala

vzájomná komunikácia ohľadne návrhov zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Súd mal jednoznačne za to,
že ak strany sporu si v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 03.06.2013 dohodli podľa čl. IV bod 2,
že obe zmluvné strany sú oprávnené vyzvať druhú zmluvnú stranu k uzatvoreniu zmluvy podľa čl. II, a to
písomne alebo elektronicky na vyššie uvedené adresy, t. j. adresy uvedené v zmluve, bolo povinnosťou
účastníkov zmluvy, t. j. strán sporu komunikovať uvedeným spôsobom cestou uvedených mailových

adries. Z vyššie uvedených listinných dôkazov nevyplýva, že by boli splnené podmienky týkajúce sa
doručovania na adresy uvedené v zmluve, pretože žalobca nepredložil žiadne dôkazy o písomnom
doručení výzvy, a rovnako je nepochybné, že výzva bola doručovaná na inú mailovú adresu ako je
uvedená v zmluve o budúcej zmluve. Z týchto dôvodov, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a
zákonné ustanovenia súd konštatoval, že ani jedna zo strán v dohodnutej lehote v zmluve o budúcej

zmluve nedoručila riadne a včas výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Po márnom uplynutí dohodnutej
doby došlo k zániku práva na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Súd poukázal na čestné vyhlásenie zo dňa
29.03.2014, v zmysle ktorého W. H., zamestnanec žalobcu v bode 1 uviedol, že osobne opakovane
kontaktoval konateľa žalovaného od 04.06.2013 do 19.02.2014 na základe ústneho poverenia svojho
zamestnávateľa,t.j.žalobcuzaúčelomrokovaniaanáslednéhouzatvoreniakúpnejzmluvyvsúladeaza

podmienok uvedených v zmluve o budúcej zmluve, avšak každý takýto pokus bol bezúspešný. I uvedené
svedčí o tom, že vzhľadom na postoj žalovaného, mal žalobca postupovať s mimoriadnou opatrnosťou,
dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve. Súd poznamenal, že mailová výzva zo
dňa 20.02.2014 zo strany žalobcu bola adresovaná žalovanému na mail uvedený v zmluve o budúcej
zmluve a rovnako i opakovaná výzva zo dňa 27.02.2014 bola adresovaná žalovanému, avšak spôsob

doručenia, ak by sa malo jednať o písomné doručenie, rovnako žalobca nepreukázal. Uvedené výzvy
súd považoval za bezpredmetné, pretože boli realizované po márnom uplynutí lehoty v zmluve o budúcej
zmluve. Strany sporu nepredložili žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že došlo k predĺženiu
lehoty.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal plný
úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

11. Žalobca v odvolaní uviedol, že z celého dokazovania vyplýva, že nie jedna, ale obe strany mali
eminentný záujem na uzavretí ostrej kúpnej zmluvy, svoj postup na naplnenie tohto cieľa vzájomne
koordinovali a obe strany dokonca učinili v tomto smere aj právne úkony. V predmetnom prípade paniK. E., zamestnankyňa žalovaného a pravá ruka konateľa žalovaného, bola zúčastnená celého procesu
rokovaní medzi žalobcom a žalovaným o predaji nehnuteľnosti, procesu dojednávania podmienok
Zmluvy o budúcej zmluve, ostrej kúpnej zmluvy a celého kontraktačného procesu, ako aj že bola osobou

určenou a poverenou na komunikáciu celej záležitosti medzi dotknutými stranami. V súvislosti s vyššie
uvedeným žalobca poukazuje na výpoveď konateľky žalobcu, ktorá v rámci pojednávania konaného dňa
18.11.2014 jasne uviedla, že stretnutia týkajúce sa predaja Nehnuteľnosti „prebiehali za prítomnosti pani
E., ktorá prekladala, pretože odporca nechcel komunikovať v angličtine. Bolo povedané, že pani E. je
asistentka pána Rinka, jeho pravá ruka.“ Skutočnosť, že pani E. komunikovala predmetnú záležitosť

medzi stranami sporu potvrdil aj pán Rink (konateľ žalovaného) vo svojej výpovedi keď uviedol, že
„hovoril mi pán H., že pani E. a pani E. sú v mailovom kontakte, ktorá to za neho vybavuje.“ V súvislosti
s výzvou na uzatvorenie kúpnej zmluvy žalobca zdôraznil, že pani E. bola prvá, ktorá za žalovaného
použila emailovú adresu K..sk za účelom zaslania návrhu znenia predmetnej výzvy na emailovú adresu
žalobcu H..sk, z ktorej jej následne bol späť na vyššie uvedenú emailovú adresu žalovaného doručený
scan predmetnej výzvy podpísanej konateľkou žalobcu. Teda žalovaný bol ten, kto ako prvý použil inú

emailovú adresu ako tú, ktorá bola uvedená na Zmluve o budúcej zmluve.

12. Žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie si osvojil právny záver, že boli naplnené podmienky
na aplikáciu ust. § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka ..Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak
oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí

budúcej zmluvy." Žalobca je toho názoru, že záväzok zaviazanej strany uzatvoriť budúcu zmluvu zaniká
len v tom prípade, ak by oprávnená strana nevyzvala zaviazanú stranu splniť jej záväzok uzatvoriť
budúcuzmluvuvčaseurčenomvzmluveouzavretíbudúcejzmluvy.Formaaspôsobdoručeniavýzvyna
uzatvorenie budúcej zmluvy sú pre zánik záväzku zaviazanej strany uzatvoriť budúcu zmluvu podľa ust.
§ 292 ods. 3 Obchodného zákonníka irelevantné. Žalobca rovnako zdôrazňuje, že písomná forma výzvy

na uzatvorenie kúpnej zmluvy bola nielen žalobcom, ale aj žalovaným zachovaná, nakoľko žalovanému
bol zaslaný scan výzvy podpísanej konateľkou žalobcu, čo je pre dodržanie podmienky písomnej formy
právneho úkonu dostatočné.

13. Podľa žalobcu Výzva žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy datovaná dňa 15.08.2013 zaslaná

emailom žalovanému dňa 16.08.2013 je jednostranný adresný právny úkon, ktorým si žalobca ako
oprávnený, uplatňoval svoje právo žiadať žalovaného o uzatvorenie konkrétnej kúpnej zmluvy na
základe zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 03.06.2013. Nakoľko je predmetná výzva
hmotnoprávny úkon, a teda ide o prejav vôle žalobcu uzatvoriť konkrétnu kúpnu zmluvu so žalovaným,
účinnosť takéhoto prejavu vôle voči žalovanému sa podľa názoru žalobcu spravuje všeobecne platnými

pravidlami vymedzenými v zákone č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník. Ustanovenie § 45 Občianskeho
zákonníka upravujúce situácie, kedy prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe, možno považovať z
hľadiska jeho systematického zaradenia ako všeobecné pravidlo pre všetky právne úkony v súkromnom
práve, pričom z hľadiska právnej istoty a stability v súkromnoprávnych vzťahoch je veľmi významné.
Takisto aj judikatúra pripúšťa, aby sa všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní

zmlúv, ktorým je aj ustanovenie § 45 Občianskeho zákonníka použili podporne aj na obchodno-
právne vzťahy. Podľa žalobcu na základe ustanovenia § 45 Občianskeho zákonníka, pôsobí prejav
vôle voči neprítomnej osobe (t.j. žalovanému) od okamihu, keď jej dôjde/keď žalovanému došiel.
Toto ustanovenie upravuje účinky prejavu vôle voči neprítomnej osobe a právne následky spojené
s doručením prepravovaného prejavu vôle resp. právneho úkonu, v prípade ak sa má tento prejav

vôle sprostredkovať adresátovi aj pomocou technického prostriedku (napríklad e-mailom). V zmysle
komentovaného ustanovenia sa právne účinky prejavu vôle spájajú s okamihom jeho odovzdania alebo
doručenia adresátovi, pričom zákon nevyžaduje, aby sa adresát s obsahom aj oboznámil, postačuje, že
mal adresát konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu. Obdobný názor zastáva aj ustálená
rozhodovacia prax, na základe ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.

zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28.1.2011 uvádza, že „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné
písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť.
Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím,
ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v
ňom vyjadrenej, t j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.“ Na základe vyššie

uvedeného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca
doručil predmetnú výzvu p. K. E. rešpektujúc, že p. E. počas celej doby rokovania žalobcu a žalovaného
viedla jednania. Žalobca dobromyseľne a rozumne mal za nesporné, že doručením predmetnej výzvy p.
E. je výzva v zmysle zmluvy o budúcej zmluve doručená žalovanému, nakoľko išlo o objektívnu možnosťadresáta (žalovaného) oboznámiť sa s obsahom výzvy. Prejav vôle žalobcu sa dostal do sféry dispozície
žalovaného doručením výzvy na e-mail p. E.. Podľa názoru žalobcu doručenie v zmysle Občianskeho
zákonníka je perfektné, a teda nastali právne účinky predmetnej výzvy v lehote stanovenej zmluvou o

budúcej zmluve, t. j. v lehote 4 mesiacov. Následnou vzájomnou komunikáciou ohľadne návrhov zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve bol žalobca objektívne utvrdený v tom, že sa predmetná výzva dostala do
dispozičnej sféry žalovaného, a teda mal možnosť sa s obsahom oboznámiť, čím nastali právne účinky
doručenia výzvy v stanovenej lehote.

14. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobe vyhovie.

15.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovanýpodanímzodňa4.10.2023.Uviedol,ženapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie vo svojom právnom názore vychádza zo skorších rozhodnutí odvolacieho súdu
ako aj Najvyššieho súdu SR v tejto veci. Z ich záverov predovšetkým vyplýva, že na vec sa vzťahuje

obchodnoprávna úprava a záväzky zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je potrebné posudzovať podľa
ust. § 289 a nasl. Obchodného zákonníka. Pre posúdenie nároku žalobcu bolo teda v konečnom
dôsledku podstatné vyhodnotiť, či žalobca v súlade so zmluvou včas vyzval žalovaného na uzavretie
zmluvy, a teda či jeho nárok na uzavretie zmluvy ostal zachovaný alebo zanikol v zmysle ust. §
292 ods. 3 Obchodného zákonníka v dôsledku toho, že k účinnej výzve na uzavretie kúpnej zmluvy

neprišlo. Podľa žalovaného žalobca poukazuje na také okolnosti, ktoré priamy vplyv na uplatnenie jeho
nárok na uzavretie zmluvy nemali, keď uvádza, ako prebiehala komunikácia medzi žalobcom a tretími
osobami, predovšetkým komunikácia s pani E.. Skutočnosť že sa viedla ohľadom uzavretia zmluvy aj
komunikácia medzi inými osobami a z iných mailových adries neznamená, že žalobca nemal popri tom
postupovať v súlade so zmluvou o budúcej zmluve a teda dohodnutým spôsobom vyzvať žalovaného na

uzavretie kúpnej zmluvy. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že riadna a včasná výzva
žalovanému doručená nebola, potom nie je namieste vytýkať súdu prvej inštancie, že sa s ostatným
námietkami žalobcu nezaoberal.

16. Podľa žalovaného nespornou skutočnosťou je, že sa žalobca so žalovaným dohodli na tom, že

uzavrú Kúpnu zmluvu do 3.10.2023. Do uvedenej doby mala byť teda doručená žalovanému výzva.
Nespornou skutočnosťou je aj to, že si zmluvné strany v zmluve presne dohodli postup, akým sa
výzva zrealizuje, keď v zmluve uviedli konkrétne adresy pre písomné doručovanie v papierovej ale aj
elektronickej forme. Účinky riadnej výzvy teda mohla mať len taká výzva, ktorá bola doručená na adresy,
vymienené stranami sporu. Žalobca poukazuje na ust. § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom

uvádza, že podstatný je len moment časový, nie forma a spôsob doručenia výzvy. S týmto sa však
žalovaný nestotožňuje, pričom on poukazuje na ust. § 290 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého
zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala
oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy. Z tohto ustanovenia vyplýva, že
výzva na uzavretie zmluvy musí spĺňať podmienky, ktoré si dohodli strany sporu v zmluve. Je potom

nepodstatné, či žalovaný komunikoval so žalobcom aj z inej mailovej adresy, ako je uvedená v zmluve,
keď bolo v zmluve jednoznačne uvedené, ako si má oprávnená strana svoj nárok na uzavretie zmluvy
uplatniť. Taká výzva, ktorá by zodpovedala podmienkam dohodnutým v zmluve o budúcej zmluve teda
žalovanému nikdy doručená nebola.

17. Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ ide o obsah výzvy zo dňa 15.8.2013, táto nie je výzvou na uzavretie
kúpnej zmluvy, ale žiadosťou žalobcu o skoré odstránenie ťarchy v tom čase viaznucej na nehnuteľnosti,
nie výzvou na uzavretie zmluvy. Z tohto dôvodu samotná výzva zo dňa 15.8.2013 ani po obsahovej
stránke nie je jednoznačným a dostatočne určitým prejavom, z ktorého by vyplývala výzva na uzavretie
zmluvy, ide ešte len o výzvu na odstránenie ťarchy z nehnuteľnosti. Sám žalobca v zmluve o budúcej

zmluve urobil vyhlásenie o tom, že výmaz ťarchy je pre splnenie jeho záväzku zo zmluvy o budúcej
zmluvepodstatný(čl.IVbod3zmluvy),pretovýzvuzodňa15.8.2013považujeaajvtomčasepovažoval
žalovaný len za výzvu na splnenie podmienky pre uzavretie kúpnej zmluvy, tak ako to priamo z jej textu
vyplýva.Vdohodnutomtermínedo3.10.2013tedavýzvanauzavretiekúpnejzmluvynebolažalovanému
doručená žiadna.

18. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.19. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 25.10.2023. Uviedol, že žalovaný vo
svojom vyjadrení neuvádza žiadne nové fakty alebo skutočnosti, len recykluje svoje doterajšie tvrdenia.
Má za to, že v podstate jediným sporným momentom, ktorým zároveň súd prvej inštancie odôvodnil

zamietnutie žaloby, je skutočnosť, či výzva žalobcu na uzavretie ostrej kúpnej zmluvy bola alebo nebola
doručená žalovanému. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04.10.2023 uvádza, že výzvu žalobcu
na uzavretie ostrej kúpnej zmluvy doručenú žalobcom na emailovú adresu K..sk nemožno považovať
doručenú súladne so Zmluvou o budúcej zmluve, nakoľko v záhlaví Zmluvy o budúcej zmluve bol
uvedený iný email žalovaného, a teda podľa argumentácie žalovaného, žalobca nesplnil podmienku

uvedenúvust.290ods.1Obchodnéhozákonníka-výzvanauzavretieostrejzmluvyvsúladesozmluvou
o uzavretí budúcej zmluvy. Žalobca v tejto otázke odkazuje na svoje doterajšie prednesy a písomné
vyjadrenia a najmä na svoje odvolanie zo dňa 21.07.2023 proti napadnutému rozsudku súdu prvej
inštancie, keďže predniesol v tomto smere rozsiahlu argumentáciu, prečo je tento názor žalovaného a
aj súdu prvej inštancie nesprávny. V zmysle tejto logiky by žalobca musel doručovať výzvu na uzavretie
ostrej zmluvy na email žalovaného uvedený v záhlaví zmluvy o budúcej zmluvy napríklad aj v prípade, ak

by žalovaný tento email zrušil alebo bol tento email z akéhokoľvek dôvodu nefunkčný. To znamená, že aj
v prípade, ak by sa žalovanému nedostala do dispozície výzva žalobcu na uzavretie zmluvy doručovaná
na email uvedený v záhlaví zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu nefunkčnosti alebo zrušenia tohto emailu,
bola by, podľa názoru žalovaného a súdu prvej inštancie, formálne splnená podmienka uvedená v § 290
ods. Obchodného zákonníka.

20. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania viac ako jednoznačne vyplýva, že žalobca doručoval
žalovanémuvýzvunauzavretieostrejkúpnejzmluvynaemail,ktorýžalovanývkomunikáciisožalobcom
vo veci kúpnej zmluvy sám a aktívne používal; použil ho v komunikácii so žalobcom dokonca ako prvý.
Táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi konania sporná. Z vykonaného dokazovania však nad rámec

vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný sa s výzvou žalobcu skutočne aj oboznámil a po doručení tejto
výzvyneboložiadnychpochybnostíojejobsahu,nakoľkožalovanýsožalobcompokračovalvintenzívnej
komunikácii v smere uzavretia ostrej kúpnej zmluvy.

21. Žalovaný vo svojom následnom vyjadrení zo dňa 10.11.2023 zotrval na tom názore, že v dôsledku

márneho uplynutia lehoty na zaslanie takejto výzvy na uzavretie zmluvy, záväzok žalovaného uzavrieť
zmluvu zanikol a žalovaný teda nemá povinnosť so žalobcom spornú kúpnu zmluvu uzavrieť. Popiera
tvrdenia žalobcu , že by žalovanému bola daná do dispozície taká výzva, ktorá by spĺňala náležitosti
výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy zmysle zmluvy o budúcej zmluve, a to nie len z hľadiska uplynutia
lehoty na zaslanie výzvy spôsobom uvedeným v Zmluve o budúcej zmluve ale aj z hľadiska obsahu

podaniazodňa15.8.2013,odktoréhožalobcasvojnárokodvodzuje,keďtotopodanieneobsahujevýzvu
na uzavretie kúpnej zmluvy ale žiadosť o „odstránenie ťarchy“, teda o výmaz záložného práva, ktoré
viazlo na nehnuteľnosti. Žalovaný v rámci tohto vyjadrenia teda poukazuje na svoje predchádzajúce
vyjadrenia, a to nie len v časti včasného uplatnenia nároku na uzavretie kúpnej zmluvy ale aj v časti
týkajúcej obsahu výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy a obsahu samotnej kúpnej zmluvy, ktorá sa mala

uzavrieť, najmä pokiaľ ide o spôsob, akým mal žalobca financovať kúpnu cenu.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods.

3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 20.1.2026. Po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha

nahradenia prejavu vôle účastníka právneho vzťahu (žalovaného) o splnenie povinnosti uzavrieť
zmluvu o budúcej zmluve na základe súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie dospel vykonaným
dokazovaním k záveru, že obe zmluvné strany sa zaviazali uzavrieť budúcu zmluvu, a to zmluvu o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vymedzenej v článku I zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu
114.000,- Eur a s dohodnutými podmienkami splatnosti kúpnej ceny (čl. III Zmluvy) a to podľa čl. IV

zmluvy od doručenia výzvy druhou stranou, najneskôr do 4 mesiacov od podpisu tejto zmluvy s tým,
že obe zmluvné strany sú oprávnené vyzvať druhú zmluvnú stranu k uzavretiu zmluvy podľa čl. II, a
to písomne alebo elektronicky na vyššie uvedené adresy. Pokiaľ ide o výzvu zo dňa 14.08.2013, súd
prvej inštancie mal za to, že uvedenú výzvu nie je možné považovať za výzvu v súlade s ustanoveniamiObchodného zákonníka, pretože uvedená výzva nie je podpísaná, nevyplýva z nej akým spôsobom,
kedy a komu bola doručovaná a ohľadne uvedenej výzvy žalobca neprodukoval žiadne listinné dôkazy.
Pokiaľ ide o výzvu zo dňa 15.08.2013, súd uviedol, že uvedená výzva je podpísaná konateľkou žalobcu

i opečiatkovaná v súlade s výpisom z obchodného registra a adresovaná žalovanému označenému v
zmysle zmluvy o budúcej zmluve. Listinný dôkaz o doručení písomnou formou žalovanému žalobca
nepredložil. Podľa súdu, ak bola výzva doručovaná na mailovú adresu zamestnankyne žalovaného pani
E., nebola doručovaná správne elektronicky na adresu uvedenú v zmluve o budúcej zmluve. Súd prvej
inštancie uzavrel, že ani jedna zo strán v dohodnutej lehote v zmluve o budúcej zmluve nedoručila riadne

a včas výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy a teda po márnom uplynutí dohodnutej doby došlo k zániku
práva na uzatvorenie kúpnej zmluvy.

24. Ako vyplýva ďalej zo spisu, súd prvej inštancie bol pri svojom rozhodovaní viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého skôr, ako by súd prvej inštancie mohol nahradiť prejav vôle
žalovaného, bolo jeho povinnosťou prioritne sa zaoberať námietkou žalovaného o možnosti preklúzie,

resp. zániku záväzku žalovaného na základe zmluvy o budúcej zmluve uzatvoriť so žalovaným kúpnu
zmluvu. Bez povšimnutia zo strany súdu prvej inštancie zostala skutočnosť, či výzva, resp. výzvy
adresované žalobcom žalovanému obsahovali výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy v zmysle dojednania
v Zmluve o budúcej zmluve a následne či (ne)boli doručené riadne a či spôsobili zamýšľané právne
následky. Odvolací súd vyslovil, že nedodržanie podmienky riadneho a včasného doručenia výzvy § 292

ods. 3 Obchodného zákonníka sankcionuje prekludovaním.

25. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové
zistenia ohľadne doručenia výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy a či forma a spôsob doručenia výzvy na
uzatvorenie budúcej zmluvy sú pre zánik záväzku zaviazanej strany uzatvoriť budúcu zmluvu podľa §

292 ods. 3 Obchodného zákonníka irelevantné (ako tvrdí žalobca).

26.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Podľa § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka, záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená
strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej
zmluvy.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, keďže
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné právne predpisy a svoje
rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nedošlo k účinnej
výzve na uzavretie kúpnej zmluvy a teda nárok na uzavretie zmluvy zanikol. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

29. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne skutkové zistenie vidí
žalobca v tom, že podľa súdu žalobca doručoval výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy na „nesprávny“

email žalovaného. Sám žalobca pritom uvádza, že výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy zaslal emailom zo
dňa 16.8.2013 na emailovú adresu K..sk, čo odôvodňuje tým, že pani E. bola prvá, ktorá použila túto
emailovú adresu a v konaní bolo preukázané, že bola osobou určenou a poverenou na komunikáciu celej
záležitosti medzi stranami sporu. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
v ods. 11, kde súd uvádza, že ak bola výzva doručovaná na adresu zamestnankyne žalovaného pani

E., nebola doručovaná správne na adresu uvedenú v zmluve o budúcej zmluve. Odvolací súd uvádza,
že uvedené zistenie nie je v rozpore s listinnými dôkazmi, keďže z článku IV Zmluvy o uzavretí budúcej
zmluvy jednoznačne vyplýva, že obe zmluvné strany sú oprávnené vyzvať druhú zmluvnú stranu k
uzavretiuzmluvypodľačl.IIatopísomnealeboelektronickynavyššieuvedenéadresy.Vyššieuvedenou
adresou žalovaného treba rozumieť jeho sídlo Komárňanská cesta 13, Nové Zámky a email K..N.,

tak ako je uvedené v záhlaví predmetnej zmluvy. Podľa odvolacieho súdu skutočnosť, ako prebiehala
komunikácia medzi stranami sporu nemá vplyv na zistenie súdu prvej inštancie o nedoručení výzvy
na správnu emailovú adresu, keďže v konaní nebolo preukázané, že by došlo k oznámeniu o zmene
kontaktných údajov uvedených v zmluve a zo zmluvy taktiež nevyplýva, že by bola pani E. osobouoprávnenou konať v mene žalobcu. Povinnosť oznámiť druhej zmluvnej strane zmenu kontkatných
údajov pritom vyplýva z čl. IV.ods. 3 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a taktiež z tejto zmluvy vyplýva,
že zástupcom žalovaného je Andres Rink, konateľ.

30. Podľa odvolacieho súdu nie je naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP
- súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd nesúhlasí s
názorom žalobcu, že záväzok zaviazanej strany uzatvoriť budúcu zmluvu zaniká len v tom prípade, ak
by oprávnená strana nevyzvala zaviazanú stranu splniť jej záväzok uzatvoriť budúcu zmluvu v čase

určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy a forma a spôsob doručenia výzvy na uzatvorenie budúcej
zmluvy sú pre zánik záväzku zaviazanej strany uzatvoriť budúcu zmluvu podľa § 292 ods. 3 Obchodného
zákonníka irelevantné. Odvolací súd má za to, že uvedený názor žalobcu je v rozpore s právnou teóriou.
Poukazuje na komentár k § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého povinnosť zaviazanej
strany vyplývajúca zo záväzku uzavrieť budúcu zmluvu zanikne, ak ju oprávnená strana na tento úkon
nevyzve v čase a spôsobom dojednaným v zmluve o budúcej zmluve. Ide o lehotu prekluzívnu. Zánik

záväzkuuzavrieťbudúcuzmluvujetedadôsledkomneuskutočneniavýzvyoprávnenejstrany(Ovečková
O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Zväzok II (§261 až 775) 2. vydanie. Bratislava: Wolters
Kluwer SR s.r.o. 2022).

31. Relevantné pre posúdenie, či záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zanikol, je teda okrem posúdenia, či

oprávnená strana na tento úkon vyzvala v čase dojednanom v zmluve aj to, či tak urobila spôsobom
dojednaným v zmluve. V konaní nebolo sporné, že strany sporu mali presne dohodnutý spôsob, akým
mala byť výzva doručená. Ak zo zmluvy vyplývajú kontaktné údaje a spôsob doručenia výzvy, za správny
možno považovať jedine dohodnutý spôsob doručenia výzvy. Ako už bolo uvedené, v zmluve boli
uvedené nielen kontaktné údaje, ale aj osoby oprávnené konať za zmluvné strany, preto neobstojí, ak

výzva bola doručovaná zamestnankyni žalovaného na jej emailovú adresu. Z citovaného ustanovenia
vyplýva, že výzva na uzavretie zmluvy musí spĺňať podmienky, ktoré si dohodli strany sporu v zmluve.
Je potom nepodstatné, či žalovaný komunikoval so žalobcom aj z inej mailovej adresy, ako je uvedená v
zmluve, keď bolo v zmluve jednoznačne uvedené, ako si má oprávnená strana svoj nárok na uzavretie
zmluvy uplatniť. Taká výzva, ktorá by zodpovedala podmienkam dohodnutým v zmluve o budúcej zmluve

teda žalovanému nikdy doručená nebola.

32. Podľa odvolacieho súdu nemožno hovoriť o formalizme pri posúdení spôsobu doručovania súdom,
ak nebol dodržaný spôsob dojednaný v zmluve. Tento spôsob si strany sporu dojednali, je pre nich
záväzný a je irelevantné, či sa výzva dostala do dispozície žalovaného. Odvolací súd nevidí dôvod na

aplikáciu§45OZ,keďžespôsobdoručeniavýzvybolzmluvnedohodnutýa inýspôsobdohodnutýnebol,
resp. neboli splnené podmienky na doručenie výzvy inej osobe ako konateľovi a na inú emailovú adresu.
Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade nemožno aplikovať ani rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28.1.2011, na ktoré poukazuje žalobca, pretože
toto rozhodnutie nevychádza z totožného skutkového a právneho stavu. Predovšetkým je potrebné

uviesť, že predmetom sporu v citovanom rozhodnutí bolo určenie, že povinnosť žalovaného vypratať
byť č. X nachádzajúci sa v B. na ulici J. (ďalej „byt“) nie je viazaná na zabezpečenie náhradného bytu,
pričom predmetom posúdenia bola aplikácia § 712 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zánik nároku na
bytovú náhradu. Podľa dovolacieho súdu: „Citované zákonné ustanovenie § 712c ods. 3 Občianskeho
zákonníka stanovuje zánik nároku na bytovú náhradu ako dôsledok (sankciu) bezdôvodného nesplnenia

povinnosti nájomcu, ktorý má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia
písomného vyhlásenia o jej zabezpečení. Písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je
jednostranným adresným právnym úkonom osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné
ubytovanie v právnom záujme osoby, ktorú zaťažuje povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu. Zákonná
úprava v ustanovení § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka trvá na tom, aby bol tento jednostranný

právny úkon (vyhlásenie) doručený osobe, ktorá má nárok na bytovú náhradu (nájomca). Uvedená
požiadavka pramení z predpokladaných právnych účinkov prejavu vôle určeného (adresovaného) v
danomprípadenájomcovi,sktorýmizákonspájavznik,zmenualebozánikvzájomnýchprávapovinností
vyplývajúcich z právneho vzťahu. Právnou otázkou je, či takýto prejav vôle má byť fakticky doručený
adresátovi, teda či ho adresát musí bezpodmienečne prevziať a oboznámiť sa s ním, alebo postačuje,

ak sa dostane (dôjde) do jeho dispozičnej sféry. Písomné vyhlásenie osoby, ktorá poskytne náhradný
byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá
má byt vypratať, je potrebné považovať za jednostranný adresný (adresovaný) prejav vôle smerujúci
k uzavretiu zmluvy - ofertu. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať zadoručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky
právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát
bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa

dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.“

33. Z citovaného rozhodnutia je zrejmé, že najvyšší súd riešil aplikáciu § 712 c ods. 3 OZ, teda ide
o rozdielny skutkový aj právny stav. V prejednávanej veci považuje odvolací súd za rozhodujúce, že
strany sporu mali spôsob doručenia výzvy zmluvne upravený a boli teda povinné postupovať v súlade

s dojednanými zmluvnými podmienkami. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu je potrebné posudzovať
podľa § 289 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom z § 290 vyplýva, že zaviazaná strana je povinná
uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so
zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výzva na uzavretie zmluvy musí
spĺňať podmienky, ktoré si dohodli strany sporu v zmluve.

34.Vzhľadomnavšetkyuvedenédôvodydospelodvolacísúdkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštancie
je vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 CSP).