Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/109/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111203433
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5111203433.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: A. B. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X-XX, E., zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Mikulovou, so sídlom
Makovického 55/3, Žilina, proti žalovanému: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E., adresa
na doručovanie G. XXX/XX-X, H., o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/32/2011-2237 z 08.12.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V., ktorým žalobu zamietol a vo výroku VI., v ktorom
žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, potvrdzuje.

Vo výroku I., II., III., IV. odvolaním nenapadnutom, ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. návrh žalovaného na prerušenie konania
z dôvodu podania dovolania voči uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7NcC/10/2022 z 04.10.2022
zamietol (I.), návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti voči tomuto
uzneseniu zamietol (II.), návrh žalovaného na prerušenie konania zo 07.12.2022 zamietol (III.), konanie
v časti o zaplatenie 35.466,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od

01.07.2010 do zaplatenia voči pôvodne žalovanej 2/ F. G. A. G. zastavil (IV.), žalobu žalobcu proti
žalovanému podľa § 125 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 OZ, § 5 ods. 1 písm. g/ zák. č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorou sa voči nemu domáhal zaplatenia bezdôvodného
obohatenia 35.466,70 eur a úrokov z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9 % ročne od 01.07.2010 do
zaplatenia zamietol (V.) a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % (VI.). Vychádzal z toho, že na základe kúpnej zmluvy zo 14.11.2003 nadobudol žalobca v 1
a žalovaný a jeho vtedajšia manželka, pôvodne žalovaná 2/ taktiež v 1 (v BSM) nebytový povalový

priestor vo vchode č. 3 nad druhým poschodím v bytovom dome súp. č. XXXX na ul. F. D. v E. spolu
s pivnicou a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku
parc. č. 1236, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, a to za účelom výstavby dvoch samostatných
bytových jednotiek. Následne žalovaný a pôvodne žalovaná 2/ darovali žalobcovi svoj spoluvlastnícky
podiel darovacou zmluvou z 22.09.2004, vklad ktorej bol správou katastra povolený 17.06.2005. Na
výstavbubolovydanéstavebnépovoleniez03.02.2005ajejvýsledkombolbytč.XXač. XX,kuktorému
bolo vydané kolaudačné rozhodnutie 05.03.2008. Na základe protestu prokurátora správa katastra

10.07.2008 rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy zrušila.
Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 18C/241/2007-133 z 21.05.2009, právoplatným a vykonateľným
11.06.2009, súd schválil zmier, podľa ktorého výlučným vlastníkom bytu č. XX na treťom poschodí
bytového domu súp. č. XXXX vo vchode č. X, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiacha spoločných zariadeniach a spoluvlastníckeho podielu na pozemku je žalobca a vlastníkom bytu č.
XX v totožnom bytovom dome sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaný a pôvodne
žalovaná 2/, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, keďže stavbu

ich bytu mal realizovať výlučne sám zo svojich finančných prostriedkov a na ich strane preto malo dôjsť
k majetkovému prospechu získanému plnením bez právneho dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý
odpadol(§451ods.2,§457OZ)predstavujúcemuhodnotubytuvzmysleznaleckéhoposudku,odktorej
odpočítal cenu za zakúpenie spoluvlastníckeho podielu v predmetných nehnuteľnostiach zaplatenú
žalovaným a pôvodne žalovanou 2/.

Mal za to, že darovacia zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným a pôvodne žalovanou 2/
je neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ, a to konkrétne § 5 ods. 1 písm. g/ zák. č.
182/1993 Z. z., keďže neobsahovala vyhlásenie obdarovaného, t. j. žalobcu o pristúpení k zmluve
ospoločenstvevlastníkovalebokzmluveovýkonesprávy,čomázabezpečiťfunkčnúsprávuspoločných
záležitostí bytového domu. Bez splnenia tejto povinnosti by sa vytvoril stav, ktorý by znemožnil riadne
fungovanie v rámci založeného spoločenstva a komplikoval (až znemožňoval) by správu spoločných

záležitostí, vrátane realizácie dodávky služieb spojených s užívaním nebytového priestoru. Jedná
sa o absolútnu neplatnosť právneho úkonu s účinkami ex tunc. Žalobca preto nemohol disponovať
vlastníckym právom k časti (k polovici) sporného povalového priestoru, lebo ho nikdy na základe
absolútne neplatného právneho úkonu nenadobudol, na čom nemení nič ani nesprávny postup správy
katastra, ktorá povolila vklad vlastníckeho práva k nemu, ktoré rozhodnutie však bolo následne na

základe protestu prokurátora zrušené, čím došlo k obnoveniu predchádzajúceho vlastníckeho práva
alebo vecno-právneho stavu v katastri nehnuteľností. Pre ďalšie právne posúdenie veci mal za právne
významné uzavretie súdneho zmieru medzi stranami sporu. Žalobou doručenou okresnému súdu
24.09.2007 sa žalovaný v postavení žalobcu v konaní sp. zn. 18C/241/2007 domáhal voči žalovaným,
a to žalobcovi v tomto spore a pôvodne žalovanej 2/ určenia, že darovacia zmluva je neplatná, keď

na pojednávaní 21.05.2009 bola pripustená zmena žaloby, ktorou žiadal určenie vlastníckeho práva
k sporným bytom č. XX a č. XX, na ktorom súd schválil za súhlasu strán zmier, v zmysle ktorého
výlučným vlastníkom bytu č. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku sa stal A. B. A. a bytu č. XX
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu

a spoluvlastníckeho podielu na pozemku sa ako bezpodieloví spoluvlastníci stali F. G. C. a F. G. A. G.,
ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 11.06.2009. Zmierom sa rozumie dohoda
strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti. Súd ich dohodu schváli,
ak to povaha veci pripúšťa a dohoda účastníkov nie je v rozpore s hmotným právom (§ 99 OSP).
Predmetom súdneho zmieru môžu byť podľa konštantnej judikatúry aj vecné práva, a teda nielen práva

záväzkové. V súkromnom práve sa v súlade s pravidlom, že čo nie je zakázané, je dovolené, presadzuje
zásada zmluvnej voľnosti účastníkov hmotno-právnych vzťahov. Základným princípom výkladu zmluvy
je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy
zakladá, ak sú možné oba výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných
strán, povaha súkromného práva a s tým spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. To platí

i v prípade súdneho zmieru, ktorý je právnou skutočnosťou (zmluvou) občianskeho práva hmotného
a v oblasti práva procesného ide o žiadúci spôsob riešenia sporu medzi účastníkmi, o ktorý sa má
súd vždy pokúsiť. K bezdôvodnému obohateniu uviedol, že podľa ust. § 451 ods. 2 OZ zákon pozná 4
formy bezdôvodného obohatenia, a to za 1/ majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu
(od začiatku nebol právny dôvod na plnenie), 2/ majetkový prospech získaný plnením z neplatného

právneho úkonu (spravidla z neplatnej zmluvy), 3/ majetkový prospech získaný plnením z právneho
dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol, 4/ majetkový prospech získaný
z nestatočných zdrojov (získaný trestnou činnosťou, v rozpore s dobrými mravmi). V prejednávanej
veci bolo nesporné, že predmetné byty č. XX a č XX. sú novovybudovanou vecou, kde každý z bytov
tvorí samostatný predmet vlastníckeho práva. Súdnym zmierom z 21.05.2009 právoplatným 11.06.2009

došlo na základe slobodnej vôle účastníkov zmieru k určeniu vlastníckeho práva k spornému bytu č. XX,
ktorého vlastníkom sa vkladom do katastra nehnuteľností stal žalovaný a pôvodne žalovaná 2/ v podiele
1/1 (BSM). Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať, že u žalovaného, resp. pôvodne žalovanej 2/
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Mal za to, že strany si svoje nároky ohľadne vlastníckeho práva
k sporným bytom/bytu s konečnou platnosťou vyriešili súdnym zmierom. Žalobca bol v predmetom

konaní kvalifikovane zastúpený právnym zástupcom, a teda si musel byť vedomý právnych dôsledkov
uzavretého súdneho zmieru, v ktorom smere odkázal na zásadu vigilantibus iura scripta sunt (objektívne
právo svedčí bdelým, teda tým, ktorí o svoje subjektívne práva riadne dbajú). Pokiaľ sa teda žalobca
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, či už titulom neplatnej darovacej zmluvy alebo z dôvoduplnenia bez právneho dôvodu musel konštatovať, že jeho nárok nie je daný. V posudzovanej veci
nebola naplnená ani jedna skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nezískal majetkový
prospech v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému bytu č. XX žalovaným

nemá priamy súvis s neplatnosťou darovacej zmluvy z 22.03.2005. Na uvedený záver nemá vplyv ani
skutočnosť, že žalobca na pojednávaní 28.01.2015 uviedol, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel
na pojednávaní, kde bol uzavretý zmier, na zmier pristúpil kvôli banke, chcel založiť byt, čo nebolo
možné, pretože na LV bola plomba, nikdy neuvádzal, že prostriedky vynaložené na sporný byt si
nebude uplatňovať. Podľa súdu predmetom bezdôvodného obohatenia nemôže byť plnenie získané

na základe slobodného rozhodnutia žalobcu uzavrieť zmier so žalovaným, ktorým uznal vlastnícke/
spoluvlastnícke právo žalovaného k bytu č. XX (ako novovytvorenej, novovybudovanej veci) priamo
pred súdom, za účasti jeho právneho zástupcu, ktorá jeho vôľa bola potvrdená súdom po posúdení
súladu zmieru s hmotným právom. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol. Keďže dospel k záveru
o absencii základu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, nezaoberal sa prípadným
premlčaním jeho nároku a v rozhodnutí neuvádzal skutkové tvrdenia a nevyhodnocoval predložené

listinné dôkazy vzťahujúce sa k výške uplatneného bezdôvodného obohatenia a nevykonal dokazovanie
smerujúce k výške uplatňovaného bezdôvodného obohatenia, z ktorého dôvodu návrhy strán na
vykonanie dokazovania na pojednávaní v celom rozsahu zamietol majúc za to, že nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol

podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako plne úspešnému v spore ho priznal proti žalobcovi
v rozsahu 100 %.

2. Proti výroku V. a VI. uvedeného rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že v spore boli vyslovené dva protichodné právne
názory, keď na základe prvého došlo k bezdôvodnému obohateniu a zisťovala sa jeho výška a na
základe neskoršieho k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu zmieru uzavretého v konaní 18C/241/2007
nedošlo. Pokiaľ súd uvádzal, že darovacia zmluva je absolútne neplatná pre chýbajúce náležitosti
podľa zák. č. 182/1993 Z. z., keďže v nej chýbalo dojednanie o pristúpení obdarovaného k zmluve

o výkone správy, katastrálny úrad mal vklad takejto zmluvy zamietnuť. Ak by takto postupoval, povalový
priestorbyzostalvpodielovomspoluvlastníctvesporovýchstrán.Správakatastravšakdarovaciuzmluvu
zavkladovala 17.06.2005, odkedy považoval povalový priestor za svoje výlučné vlastníctvo, s ktorým
narábal tak, že ho rozdelil na dve časti, z ktorých vybudoval dve samostatné bytové jednotky. Byt č. XX
ako základ pre konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia bol ním vystavaný a 05.03.2009 riadne

skolaudovaný a zapísaný do katastra nehnuteľností na LV ako samostatná bytová jednotka, pričom
na jeho výstavbu použil úver z banky, súkromne požičané i vlastné finančné prostriedky. Rozhodnutie
správy katastra o zrušení vkladu mu bolo doručené 20.05.2009. V konaní 18C/241/2007 sa domáhal
žalovaný určenia, že darovacia zmluva je neplatná. Na prvom a jedinom pojednávaní vo veci 21.05.2009
zmenil žalovaný žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy na žalobu o určenie vlastníckeho práva k bytom

č. XX a č. XX, ktoré vystaval z pôvodného povalového priestoru. Pod vplyvom rozhodnutia správy
katastra o zrušení povolenia vkladu uzatvoril so žalovaným zmier, v zmysle ktorého sa byt č. XX
stal výlučným vlastníctvom žalovaného a pôvodne žalovanej 2/ spolu so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a pozemku a byt č. XX pripadol do jeho výlučného
vlastníctva. Na liste vlastníctva na byt č. XX a č. XX bola vyznačená plomba a na základe súdneho

konania 18C/241/2007 zapísaná informatívna poznámka o začatí súdneho konania vo veci určenia
neplatnosti darovacej zmluvy. Vzhľadom na uvedené oponoval rozsudku, v ktorom sa uvádzalo, že
nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu č. XX žalovanými nemá právny súvis s neplatnosťou darovacej
zmluvy, keďže tu je podľa neho daný základ vzniku bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie
žaloval z neplatnej zmluvy alebo zo zmluvy, ktorej vklad katastrálny orgán zrušil podľa § 451 ods.

2 OZ, teda skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia naplnil a bezdôvodné obohatenie spočíva
v tom, že z povalových priestorov vybudoval výlučné sám, bez pričinenia žalovaných (materiál + práca)
bytovú jednotku č. XX. Podľa § 457 si majú účastníci z neplatnej alebo zrušenej zmluvy vrátiť navzájom
všetko, čo podľa nej dostali. Synalagmatický záväzok z neplatnej zmluvy alebo zo zmluvy, ktorej vklad
bol katastrálnym orgánom zrušený, si splnil tým, že vydal žalovaným byt č. XX, avšak žalovaní mu

nevydali nič. Z neplatnej či zrušenej zmluvy o darovaní povalového priestoru mal povinnosť vydať
žalovaným povalový priestor v podiele 1 do podielového spoluvlastníctva s ním. Povalový priestor však
v čase vydania už neexistoval. Preto na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré majú
povinnosť vydať v peniazoch. Oponoval názoru súdu, že uzatváraný zmier medzi sporovými stranami jeprekážkou na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným, keď im vydal byt č. XX do
ich vlastníckej dispozície, poukazujúc na viaceré rozhodnutia NS SR, z ktorých vyplýva, že nie je možné
prevod nehnuteľností nahradiť súdnym zmierom práve z dôvodu ust. § 133 ods. 2 OZ, ktorý vyžaduje

na prevod vlastníctva nehnuteľností rozhodnutie správneho orgánu (1MCdo3/2010). Ďalej poukázal na
to, že uznesenie o schválení súdneho zmieru malo mať podľa § 169 ods. 1 OSP riadne odôvodnenie,
ktoré však absentuje, a preto trpí vadou nepreskúmateľnosti.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Mal za to,
že nie je daný nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže existuje právny dôvod, na
základe ktorého došlo k zmiernemu riešeniu majetkového vysporiadania, týkajúceho sa bytu č. XX
medzi žalobcom, ním a pôvodne žalovanou 2/, a to zhodne navrhnutá a súdom schválená dohoda, že
vlastníkmi bytu č. XX bude on a pôvodne žalovaná 2/, ktorá počas konania 18C/241/2007 aj vyhlásila,
že na výstavbu bytu č. XX prispela v rovnakej miere ako on. Účastníci konania pritom môžu konanie

skončiť súdnym zmierom, pričom súd ho neschváli len v prípade, že je v rozpore s právnymi predpismi.
V konaní 18C/241/2007 vedenom okresným súdom bola účastníkmi konania uzavretá dohoda vo veci
ako zmier, ktorá bola súdom schválená práve preto, že nebola v rozpore s právnymi predpismi a bola
povýšená na súdne rozhodnutie. Platí, že predmetom súdneho zmieru môžu byť podľa konštantnej
judikatúry aj vecné práva, teda nielen práva záväzkové. S ohľadom na uvedené, že súdny zmier je

právnou skutočnosťou (zmluvou) občianskeho práva hmotného v oblasti práva procesného ide o žiadúci
spôsob riešenia sporu medzi účastníkmi, nesúhlasil s názorom žalobcu, že nie je možné prevod
nehnuteľností nahradiť súdnym zmierom. Nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia nie je daný
okrem iného aj z dôvodu, že súdnym zmierom si žalobca jeho nároky súvisiace s bytom č. XX voči nemu
a pôvodne žalovanej 2/ vyriešil, pričom poukázal aj na dohodu o majetkovom vysporiadaní z 19.02.2004,

podľa ktorej povalový priestor bol rozdelený na 2 časti, v ktorých si každá zo strán mala z vlastných
finančných prostriedkov vybudovať vlastnú bytovú jednotku. Žalobca teda nepreukázal predpoklady
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ. Žalobca bol riadne zastúpený advokátom a až po
mnohých rokoch účelovo argumentuje údajnou nepreskúmateľnosťou uznesenia o schválení súdneho
zmieru. Čo sa týka rozdielnych právnych názorov v prvom bolo uvedené, že určitým spôsobom došlo

k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, preto uvedený názor súčasne vylučuje to,
aby súd v ďalšom konaní riešil spornosť výšky bezdôvodného obohatenia a dátum, kedy k nemu
malo dôjsť, pričom súčasný právny názor bol súdom riadne zdôvodnený. Za nepravdivé považoval
tvrdenie žalobcu, že o zrušení povolenia vkladu správou katastra sa dozvedel až 20.05.2009, keďže
z jej oznámenia vyplýva, že sa tak stalo až v mesiaci júl alebo august 2008. Pokiaľ by správa katastra

pre neplatnosť darovacej zmluvy nepovolila vklad vlastníckeho práva, povalový priestor by zostal
v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, jeho a pôvodne žalovanej 2/ a pokiaľ by žalobca vynakladal
investície aj do bytu č. XX, čo však v priebehu konania popieral, jednalo by sa o nárok premlčaný, keďže
výstavba prebiehala do 19.11.2007, kedy došlo k odovzdaniu bytu.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP rozsudok
v napadnutom výroku V., VI. ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo výroku I. – IV.

odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok prvej inštancie nedotknutý.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu
a vyhodnotením toho, čo uviedol žalobca v rámci odvolacieho konania konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné

dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. § 220
ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ
vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav

a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti a k odvolacím
námietkam krajský súd dopĺňa, že samotný žalobca v priebehu konania ako aj v odvolaní tvrdil, že byt
č. XX a č. XX sú na základe stavebného povolenia a následnej kolaudácie novovytvorenými vecami a že

došlo k zániku povalového priestoru. K týmto vzniknutým veciam došlo v konaní 18C/241/2007 o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy a po pripustení zmeny žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobcu
k bytu č. XX a žalovaného a pôvodne žalovanej 2/ k bytu č. XX, k schváleniu stranami navrhnutého
zmieru, na základe ktorého výlučným vlastníkom bytu č. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku,

sa stal žalobca a bytu č. XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku žalovaný a pôvodne žalovaná
2/ v podiele 1/1 (v BSM), z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť na ich strane k bezdôvodnému obohateniu
na základe neplatne uzavretej darovacej zmluvy, resp. zmluvy, ktorej vklad katastrálny orgán zrušil,
tak ako to správne konštatované aj súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti neobstojí ani námietka
žalobcu, že nie je možné prevod nehnuteľností nahradiť súdnym zmierom z dôvodu ust. § 133 ods. 2

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri prevode nehnuteľnej veci na základe zmluvy sa nadobúda
vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov (1MCdo3/2010), keďže
v konaní 18C/241/2007 pri schvaľovaní súdneho zmieru nešlo o prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam,
ale o určenie, kto je výlučným vlastníkom novovytvoreného bytu č. XX a č. XX, vrátane spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu

na pozemku, keď práva k nehnuteľnostiam, t. j. aj vlastnícke právo, ktoré vznikne rozhodnutím štátneho
orgánu (§ 99 ods. 4 OSP) sa do katastra zapíšu záznamom, a to na základe verejných listín, t. j.
predmetného uznesenia o schválení súdneho zmieru (§ 1 ods. 1, § 34 ods. 1 katastrálneho zákona).
Pokiaľ žalovaný namietal, že v konaní boli vyslovené dva právne názory, nič mu nebránilo ani k druhému
vyslovenému právnemu názoru sa vyjadriť, t. j. nebolo mu znemožnené uskutočňovať jemu patriace

procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý odvolací
dôvod navyše vo svojom odvolaní ani neuvádzal (§ 380 ods. 1 CSP). Neobstojí ani námietka žalobcu,
že uznesenie o schválení súdneho zmieru trpí vadou nepreskúmateľnosti, keďže z neho jednoznačne
vyplýva, na základe čoho okresný súd zmier strán schválil.

8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu
ažalovanéhočiužvprvostupňovom,resp.odvolacom,konaní,krajskýsúdrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý žalovanému ako plne
úspešnému vo veci správne priznal v rozsahu 100 %.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní ho taktiež priznal
v rozsahu 100 %.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).