Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201512
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324201512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytomC.D.E.XXX,zast.JUDr.Mgr.RadimomKomkom,advokátom,Hlavná27,Prešov,protižalovanej:
365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
RELEVANS, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia 74,92 eur a určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX z 25. 7. 2017
je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 74,92 eura, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 74,92 eura, od 6. 6. 2024 do zaplatenia, to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

III.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkavZmluveospotrebiteľskomúverelepšiasplátkač.XXXXXXXXXX,
z 25.7.2017 uvedená v časti 4. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5 v znení: „ Banka a

Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke
Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu
zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom
Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č.

XXXXXXXXXX, z 25.7.2017, uvedená v časti 4. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.6 v znení:
„ V prípade riadneho nesplácania Úveru je Banka oprávnená:
(iii) úročiť sumu, s ktorej úhradou je Dlžník/Spoludlžník v omeškaní popri úroku aj zákonným úrokom z
omeškania počnúc prvým dňom omeškania až do jej zaplatenia“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX,
z25.7.2017,uvedenávčasti5.Ďalšiezmluvnédojednania,bod5.1vznení:„Každázosôbpodpisujúcich

túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [ďalej
len „ZoB“] a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú
splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá
z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu k
Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č.
XXXXXXXXXX, z 25.7.2017, uvedená v časti 6. Záverečné ustanovenia, bod 6.3, v znení: „ Dlžník/Spoludlžník sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre
štandardnéinformácieospotrebiteľskomúvereaOP,ktorýdostalpredpodpisomZoÚasvojimpodpisom
potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.“ je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č.
XXXXXXXXXX, z 25.7.2017, uvedená v časti 6. Záverečné ustanovenia, bod 6.4, v znení:„ Dlžník/
Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a) náklady spojené s

poistením (ak bolo uzavreté), b) poplatky podľa ZoÚ, c) úrok z omeškania, d) zmluvný úrok z
Úveru, e) splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské

úvery, účinných od 01.10.2016 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX,
z 25.7.2017, v časti III. Čerpanie a splácanie úveru, bod 3.7 v znení: „Dlžník/Spoludlžník sa
zaväzuje, že bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre
poskytnutie Úveru vrátane informácií a okolností, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosť
Dlžníka a/alebo Spoludlžníka splácať záväzok vyplývajúci zo ZoÚ, najmä to, že bolo začaté

súdne, rozhodcovské, konkurzné, reštrukturalizačné, exekučné alebo iné konanie voči Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery,
účinných od 01.10.2016 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX, z 25.7.2017,

v časti VI. Osobné údaje a Bankové tajomstvo, bod 6.14 v znení: „Dlžník a Banka sa dohodli, že pokiaľ v
právnom predpise alebo týchto OP nie je uvedená dlhšia lehota, Dlžník udeľuje súhlas so spracúvaním
Bankového tajomstva a jeho Osobných údajov na dobu plnenia účelu spracúvania Osobných údajov
až do úplného vysporiadania všetkých záväzkov Dlžníka voči Banke, a to na dobu najmenej 10 rokov
od udelenia súhlasu Dlžníka, resp. od ukončenia zmluvného vzťahu s Dlžníkom; takto udelený súhlas

môže Dlžník odvolať iba v prípade preukázaného porušenia podmienok spracúvania Osobných údajov
zo strany Banky na adresu sídla Banky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že
o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku

vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.05.2024 domáhal vydania rozhodnutia v
zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX z 25.07.2017 mu žalovaná poskytla spotrebiteľský úver vo výške 2

490,- eur. Úver mal byť splatený v 96-ich mesačných splátkach po 34,48 eur, poslednou vo výške 33,84
eur, pričom žalobca uhradil žalovanej splátkami sumu 2 564,92 eur. Ročná úroková sadzba bola 7,50
%, odplata 7,50 %, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 7,80 %, priemerná RPMN vo výške
9,81 %, celková čiastka v sume 3 309,44 eur. Pre posúdenie nároku žalobcu je potrebné vyhodnotiť
zmluvu o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z., pretože zmluva obsahuje nesprávny údaj o priemernej

RPMN, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a z) zákona, na základe čoho sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 cit. zákona. Keďže žalovanej na predmetný
úver zaplatil sumu 2 564,92 eur a úver bol poskytnutý v sume 2 490,- eur, žalovaná sa na jeho úkor mohla
bezdôvodne obohatiť o sumu 74,92 eur. O podozrení, že sa žalovaná mohla bezdôvodne obohatiť, sa
žalobca dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom predložil prehlásenie zo

dňa 17.05.2024. Okrem toho zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to v bodoch 4.5, 4.6,
5.1, 6.3, 6.4, ako aj v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery – v bodoch 3.7 a 6.14.

2. Žalovaná nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou vo svojom písomnom vyjadrení k nej popiera vo
všetkýchtrochnárokochčodozákladuprivydaníbezdôvodnéhoobohatenia,ajčodovýškyzdôvodu,že

podľa jej názoru zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaná tvrdí, že k nemu nedošlo z dôvodu, že zmluva
nemôže byť posúdená ako bezúročná a bezpoplatková pre chýbajúce náležitosti; zároveň namieta
premlčanie uplatneného bezdôvodného obohatenia. Žalovaná sa vyjadrila k neprijateľnosti zmluvných

podmienok s tým, že nie sú neprijateľné, a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, najmä so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, obchodnými
podmienkami, výpisom z účtu žalobcu, údajmi o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch ku dňu
31.03.2017, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesom právnych zástupcov žalobcu a žalovanej,

a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z pripojenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka súd zistil, že žalovaná ( v tom čase
pod obchodným názvom Poštová banka, a.s. ) ako veriteľ a žalobca ako klient-dlžník dňa 25.07.2017
uzatvoriliúverovúzmluvu,nazákladektorejbolzostranyžalovanejžalobcoviposkytnutýúčelovýúverna
refinancovanie vo výške 2 490,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať formou pravidelných mesačných

splátok vo výške 34,48 eur, poslednou splátkou vo výške 33,84 eur, pri počte splátok 96, fixnej ročnej
úrokovej sadzbe 7,50 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 7,80 %, priemernej RPMN 9,81 %, pričom
celková čiastka na zaplatenie činila 3 309,44 eur.

Z výpisu z účtu žalobcu z 20.07.2023 vyplýva, že žalobca čerpal úver vo výške 2 490,- eur a v prospech

žalovanej celkovo uhradil finančné prostriedky vo výške 2 564,62 eur.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 13.06.2024 uviedla, že zmluva o úvere jasne obsahuje dva
základné údaje, a to počet mesačných splátok 96 v bode 2.2 zmluvy o úvere, ako aj termín konečnej
splatnosti úveru dňa 10.07.2025. Doba splácania úveru bola dohodnutá na 96 mesačných splátok s

rovnakým dátumom splatnosti. Počet splátok a doba trvania zmluvy o úvere je v danom skutkovom
prípade totožným údajom, čo si žalobca ako priemerne uvedomelý spotrebiteľ musel vedieť uvedomiť
a vyhodnotiť. Pokiaľ ide o RPMN a celkovú čiastku úveru, žalobca a žalovaný sa v Zmluve o úvere
dohodli, že žalobca bude splácať úver vo forme pravidelných mesačných splátok vždy k 10. dňu v
mesiaci, a to v počte 96 splátok. Žalobca mal úver splácať formou splátok vo výške 34,48 eur. Zmluva

o úvere obsahuje údaj o RPMN banky, a to vo výške 7,80 %. Žalovaná trvá na tom, že údaj o RPMN
bol v zmluve o úvere uvedený správne a v žiadnom prípade nebol uvedený v neprospech spotrebiteľa.
Ani z tohto dôvodu tak zmluvu o úvere nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.
Spotrebiteľ nebol spochybnený v možnosti posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko poznal údaje o
výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel, koľko bude nakoniec musieť zaplatiť a prijatím úveru

s takýmito podmienkami súhlasil. Jeho tvrdenie, že bude musieť zaplatiť inú sumu, nevychádza zo
žiadneho konkrétneho prepočtu, ktorý by reagoval na zákonnú dikciu pojmu celková čiastka úveru.
K predpokladom na výpočet RPMN uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neuvádza
uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ by takúto
požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca

pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť
uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone,
v jeho prílohe č. 2. Ani pre tento dôvod súd nemôže dospieť k určeniu bezpoplatkovosti a bezúročnosti
úveru.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe namietala aj premlčanie žalobcom uplatneného nároku, a to v
subjektívnej aj objektívnej premlčacej dobe. Poukázala na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalovaná

má za to, že plynutie premlčacej doby, hoc subjektívnej, začína momentom, kedy žalobca uhradil splátku
v rozsahu nad istinu úveru. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňom, kedy žalobca uhradil
žalovanej poslednú splátku úveru, a tým splatil predčasne celý úver. Žalovaná sa nestotožňuje s
aplikáciou desaťročnej objektívnej premlčacej doby, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa
žalovaná bezdôvodne obohatila úmyselne. Nebolo preukázané, že by úmysel žalovanej smeroval k

získaniu bezdôvodného obohatenia v rozhodnom čase, t.j. v čase uzatvorenia zmluvy. Žalovaná uviedla,
že začiatok plynutia premlčacích dôb je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe
nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa
premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).Vo vzťahu k neprijateľným podmienkam žalovaná uviedla, že spôsob započítania platieb na poplatky,
úroky a istinu vychádza z obchodnoprávneho charakteru zmluvy o úvere. Nemožno hovoriť o

neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nakoľko pri splnení všetkých zmluvných podmienok spotrebiteľa
nijak neznevýhodňuje. Už pri uzatváraní zmluvy o úvere totiž tento presne vie, aká bude celková výška
nákladov (poplatky, úroky a pod.), ak sa bude pridržiavať ustanovení zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere je absolútnym obchodom a z toho vyplýva aj aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka na jej
znenie. Započítanie platieb neupravuje zákon o spotrebiteľských úveroch, preto o aplikácii ustanovení

obchodného práva žalovaná nemá pochybností. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter nie je spornou
otázka, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Žalovaná postupovala v súlade so zákonom, keď
započítaval úhradu najskôr na úroky a až následne na istinu. Citovala ust.§ 330 ods. 2 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom
na istinu, ak dlžník neurčí inak. Zmluvná podmienka, ktorá je v súlade s platnou právnou úpravou, je
platná. Pokiaľ ide o namietanú zmluvnú podmienku Čerpanie a splácanie úveru v bode 3.7, žalovaná

nevidí relevantný dôvod na to, aby takáto zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú. Uvedená
zmluvná podmienka žiadnym spôsobom nepredstavuje neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa a
už vôbec nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by bola neprijateľná podľa generálnej klauzuly podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6. Právny zástupca žalobcu dňa 15.07.2024 vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej
uviedol, že doba trvania zmluvy sa v zmluve o úvere vôbec nenachádza a že je potrebné rozlišovať
medzi dobou trvania zmluvy a dobou splatnosti splátok, pretože žalovaný tieto pojmy stotožňuje.
Dátum konečnej splatnosti je iným údajom a inou obligatórnou zmluvnou náležitosťou. U predpokladov
pre výpočet RPMN poukazuje na to, že jednotlivé premenné ako predpoklady v posudzovanej

zmluve ani nikde nenachádza. K námietke premlčania vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia
uvádza, že podľa vývoja judikatúry vydanej Ústavným súdom SR a Najvyšším súdom SR nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný ani v subjektívnej dvojročnej, ani v desaťročnej
objektívnej premlčacej dobe. Citoval viaceré súvisiace rozhodnutia vrátane rozsudku Súdneho dvora
EÚ v spojených veciach C-80/21 až C-82/21 z 08.09.2022. Neprijateľnosť ním namietaných zmluvných

podmienok oprel o už judikované rozhodnutia všeobecných súdov a ústavného súdu.

Vo svojom prednese na pojednávaní zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a na
dôvodoch v nej uvedených. Podľa neho vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že úver poskytnutý
na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 25.07.2017 má byť považovaný za

bezúročný a bezpoplatkový, a to pre chýbajúce náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z. z.. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, podľa žalobcu subjektívna dvojročná premlčacia
lehota bola zachovaná, lebo žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až v máji 2024, a to od
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda žaloba bola podaná v subjektívnej dvojročnej
lehote. Objektívna lehota je desaťročná, vzhľadom na to, že ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Pri

posudzovaní jednotlivých neprijateľných zmluvných podmienok poukázal na to, že o ich neprijateľnosti
už bolo rozhodnuté inými súdmi. Žiadal, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu
náhradu trov konania.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní odkázal na svoje písomné vyjadrenia a ústne vyjadrenie na

dnešnom pojednávaní.

7. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.8. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods.1 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

9. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z. (ďalej len „Občiansky
zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

10. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

11. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola
uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 2 372,- eur, teda
jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. Pre túto je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred

určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza
sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého

sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

13. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho

zákonníka.

14. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a

použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah

zmluvy nemení.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobcovi bol poskytnutý úver vovýške 2 490,- eur, pričom žalobca sa zaviazal úver splácať formou pravidelných mesačných splátok
vo výške 34,48 eur a poslednou vo výške 33,84 eur. Celkom formou úveru žalobca vyčerpal finančné
prostriedky vo výške 2 490,- eur a v prospech žalovanej už uhradil sumu 2 564,92 eur. Tieto skutočnosti

neboli v konaní spornými.

16. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaná je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje

spotrebiteľský úver a žalobca je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. V prejednávanej veci žalobca poukazuje na to, že uzatvorená úverová zmluva neobsahuje povinnú
( zákonnú ) náležitosť, a to údaj o dobe trvania zmluvy ( § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch). Takýto údaj v zmluve nie je vôbec obsiahnutý. Žalovaná túto skutočnosť namieta a tvrdí, že

zmluva obsahuje náležitosť podľa tohto ustanovenia. Z predloženej zmluvy súd zistil, že žalobca mal
uhradiť poskytnutý úver v 96 splátkach, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 10.08.2017 a termín
konečnej splatnosti bol 10.07.2025. Doba trvania zmluvy bola uvedená slovne tak, že „zmluva sa
uzatvára na dobu určitú do splatenia všetkých záväzkov dlžníka voči banke vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere. V prípade splácania úveru v zmysle zmluvy o úvere zanikne zmluva o úvere v deň uvedený

ako termín konečnej splatnosti úveru“.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo 277/2021 z 21.04.2022 a 7Cdo 242/2021 z 31. 3.2022, v zmysle ktorých ustanovenie § 9 ods.
2 písm. f) zákona číslo 129/2010 Z. z. je potrebné interpretovať tak, že nie je nutné, aby zmluva

o spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dokonca v podobe konkrétneho dátumu. Pokiaľ predmetné
ustanovenie zákona číslo 129/2010Z. z. hovorí o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti,
je potrebné ho eurokonfomne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované
informácie vo vzťahu ku každej náležitosti osobitne, ale len vyjadruje požiadavku na uvedenie doby či

dĺžky trvania zmluvy a to v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c) Smernice.

Rovnako tak Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení spisovej značky 2Cdo 69/2020 z 30.11.2021,
zverejnenomvzbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepublikyčíslo2/2022
pod číslom 16 dospel k záveru, že: "eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona

číslo 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30 05. apríla 2018, ktorý je v danom prípade nielen možný, ale
aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona číslo 129/2010 Z.
z. v znení účinnom do 30. apríla 2018 nemožno od dodávateľov (veriteľov ) žiadať, aby v nich uvádzali
presnýtermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveruapokiaľustanovenie§9ods.2písm.f)zákona
číslo 129/2010 Z. z. uvádzalo tento pojem ("termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ") , je

za použitia eurokonformného výkladu práva možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len vyjadruje
požiadavku na uvedenie " dĺžky, či doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ".

18. Podľa žalobcu ďalšou chýbajúcou náležitosťou je údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.
129/2010 Z.z., a to predpoklady pre výpočet RPMN. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok

zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej republiky č. 7/2021, ktoré
bolo zverejnené 24.02.2021 pod sp. zn. 7Cdo/183/2020, v ktorom ako dovolací súd vyjadril právny
názor, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j) / aktuálne písm. k) / zákona 129/2010 Z.z. nevyplýva povinnosť
veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom
zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označiť ako predpoklady

pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým ani teleologickým
výkladom daného zákonného ustanovenia. Zákonodarca formulačne jednoznačne požaduje, aby boli
v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky
splátky,interval,početsplátok,uvedenievýškyúrokov,nákladovnapoistenieaprípadneinýchpoplatkov.
V posudzovanej veci je v zmluve v časti 2.2 Základné parametre úveru uvedené, že „ RPMN bola

vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý úver v schválenej výške jednorazovo v deň
uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluva o úvere zostane platná dohodnutý čas a dlžník a banka budú plniť
svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o úvere. Na účely výpočtu RPMN sa
použili celkové náklady dlžníka spojené so zmluvou o úvere s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľzaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených zmluvou o úvere“. Z takto formulovaného
ustanovenia týkajúceho sa predpokladov pre výpočet RPMN vyplýva, že sú zrozumiteľné bežnému
spotrebiteľovi a možno ich vyhodnotiť ako zákonom predpísanú podstatnú náležitosť spotrebiteľskej

zmluvy.

19. Žalobca takisto tvrdí, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN podľa ust. § 9 ods.
2 písm. z) zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý je v zmluve uvedený vo výške 9,81 %, pričom priemerná hodnota
RPMN podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za

1.štvrťrokr.2017bola12,95%; žalovanásaknesprávneuvedenejpriemernejRPMNnijakonevyjadrila.

Súd po vyššie uvedenom hodnotení nepovažuje zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú pre
neuvedenie náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k), a to s poukazom na platnú judikatúru. Spornou
skutočnosťou je len to, či je priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. z) zák. č. 129/201 Z.z. uvedená
správne, lebo v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona zmluva je bezúročná a bezpoplatková,

ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z), aa). Právny zástupca žalovanej sa
k aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. b) pre chýbajúci, resp. nesprávne uvedený údaj podľa § 9 ods. 2 písm.
z) zák. č. 129/2010 Z.z. nechcel vyjadrovať, lebo nie je mu známe, z akého dôvodu žalovaná použila
údaj o priemernej RPMN tak, ako je uvedený v zmluve. V tomto smere nenavrhol vykonať ani žiadne
ďalšie dokazovanie. Súd teda rekapituluje, že zmluva obsahuje údaj o priemernej RPMN vo výške 9,81

%. Podľa tabuľky predloženej žalobcom je tento údaj v marci 2017 na úrovni 12,95 %. Aj keby sa zobrala
do úvahy skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená 25.07.2017 a na uvedený účel sa použil údaj za prvý
štvrťrok 2017 ( ak bola zmluva uzatvorená do 15 dní po zverejnení priemernej RPMN), tak priemerná
RPMN by bola na úrovni 12,57 %. Z uvedeného vyplýva, že údaj o priemernej RPMN je nesprávny bez
ohľadu na použitý štvrťrok roka 2017. Pokiaľ je údaj o priemernej RPMN uvedený nesprávne, treba to

vykladať tak, ako keby tento údaj ani nebol, pretože v spotrebiteľských veciach sa ex lege musí použiť
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Z dôvodu, že
v zmluve absentuje správny údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, súd ju považuje za
zmluvu bezúročnú.

20. V otázke vydania bezdôvodného obohatenia sa žalovaná nevyjadrila k výške uplatneného nároku,
iba namietala, že tento nárok čo do základu nevznikol, a tiež namietala premlčanie žalobcom
uplatneného nároku. Súd v rámci vyhodnocovania tohto nároku žalobcu a obrany žalovanej poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2004, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo/67/2011 uverejnené v zbierke ako judikát pod R25/1986, podľa ktorých za rozhodujúci

pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie
o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že
oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná

(preukázaná) nielen predpokladaná vedomosť oprávneného.

Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je

pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (napr. rozhodnutie NS
SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986).

Súd poukazuje na závery prijaté Krajským súdom v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1Co/109/2018,
podľaktorých„kýmpreobjektívnudobubymalbyťokamihjejzačiatkunepochybný(časplneniazostrany
žalobkyne nad rámec poskytnutej istiny), tak pri subjektívnej premlčacej dobe je dôležité zistenie, kedy
sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške. Odvolací
súd zásadne nemôže súhlasiť s argumentom žalovaného, že už v čase, kedy došlo k plneniu nad rámec

poskytnutej čiastky, žalobkyni začala plynúť premlčacia doba Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho
získal.Nietedačas,odkedysadozvedieťmalaamohlaspoukazomnato,žemalapoznaťprávo.Právny
poriadok slová ,,vedieť mal a mohol“ pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacejdoby ich nestanovil Nepostačujú preto pochybnosti, ale ,,dozvedenie sa“ o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia.“ (rozsudok zo dňa 26.02.2019)

Súd tiež poukazuje na závery prijaté Krajským súdom v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn.
3Co/138/2018, podľa ktorých „existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu
„dozvie“ sa, potiera rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky
by nastali v prípade rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu
práva bez ohľadu na úroveň ich mysle (OGH 3 Ob 592/77 „Na slabomyseľnosť podľa § 879 Abs 2 Z

4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“.).
Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť „advokátom“, aj keď
ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času po
vykonaní plnenia. Relevanciu má teda to, odkedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie, že
plnila.“ (rozsudok zo dňa 07.02.2019)

Súd ďalej poukazuje aj poukazuje na závery prijaté Krajským súdom v Prešove vo veci vedenej pod sp.
zn. 21Co/108/2018, podľa ktorých „je úplne logické sa domnievať, že spotrebitelia by asi sotva platili, ak
by mali vedomosť, že platiť nemajú. Nie sú však chránení neobmedzenú dobu, ale len kým im neuplynie
objektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť bez ohľadu na to, či sa dozvedeli o bezdôvodnom
obohatení a o tom, kto sa na ich úkor obohatil. Zdá sa, že viaceré súdy posudzujú začiatok subjektívnej

premlčacej doby už od času, kedy spotrebiteľ plní s odôvodnením, že má poznať právo, a preto už v tom
čase sa spotrebiteľ dozvedá o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje.
Každý je povinný poznať právo, no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne
aplikovať.“

KrajskýsúdvPrešovevoviacerýchsvojichrozhodnutiachpoukázalnato,že doposiaľnebolaprekonaná
judikatúra Súdneho dvora Európskej únie o existencii nezanedbateľného nebezpečenstva, že priemerný
spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej uzatvárania (porov. spojené
prípady C-240 až 244/98). Tým sa ale zákonite natíska otázka, že ak takéto obavy existujú v čase vzniku
zmluvy, o čo menšie obavy existujú v čase, keď spotrebiteľ vykonáva reálne plnenie z takejto zmluvnej

podmienky. Zdá sa, že je tu rovnaké nebezpečenstvo a reálny život to potvrdzuje, že spotrebitelia platia
z nevedomosti správne aplikovať právo.

Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, súd poukazuje na to, že zákonodarca pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení počíta s 10-ročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa,

keď k nemu došlo. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutia odvolacích súdov, napr. Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 8Co/82/2018, 2Co/76/2018, 5Co/111/2017 a 2Co/9/2012.

Za daných okolností súd má za to, že pri uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bola
subjektívna dvojročná premlčacia lehota zachovaná. Vychádza z toho, že žalobca sa o bezdôvodnom

obohatení dozvedel v máji 2024 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako inštitúcie
zriadenej na účely kolektívnej ochrany spotrebiteľov, čo vyplynulo z ňou predloženého Prehlásenia zo
dňa17.05.2024.Žalobcasanauvedenézdruženieobrátilsožiadosťou,žepotrebujeporadiťsozmluvou,
ktorú uzavrel s Poštovou bankou, a.s. Z prehlásenia vyplynulo, že žalobca predložil združeniu zmluvu
o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.07.2017 dňa 04.08.2023 a v ten

istý deň ho po posúdení zmluvy informovali, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a je
pravdepodobné, že sa jedná o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov s tým, že o tomto je oprávnený
rozhodnúť len súd. Žaloba teda bola podaná v subjektívnej dvojročnej lehote. Pokiaľ ide o objektívnu
lehotu, táto trvá desať rokov, pretože ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie.

V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch absencia údajov podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. z) zák. č. 129/2010 Z.z. nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý
úversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Vzhľadomnauvedenésúddospelkzáveru,žežalobcovi
tak vznikla povinnosť vrátiť žalovanej iba finančné prostriedky, ktoré mu boli reálne poskytnuté, t.j. sumu
2 490,- eur. Žalobca však v prospech žalovaného uhradil sumu 2 564,92 eur, teda sumu 74,92 eur mu

uhradil bez právneho dôvodu; táto suma predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného na
úkor žalobcu.O plnenie bez právneho dôvodu ide vtedy, ak sa niekomu poskytlo plnenie bez právneho dôvodu. Na
základe condictio indebiti môže oprávnený požadovať vrátenie plnenia poskytnutého druhej strane, ak
tento plnil bez toho, aby tu existoval právny dôvod. Spravidla ide o situáciu, keď právny dôvod na

plnenie od začiatku vôbec neexistoval. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho
dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že
ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza tým, že jeden
z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny
právom stanovený dôvod (takým dôvodom môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca

zo zákona či z právnej skutočnosti a pod.).

Žalovaná má v predmete činnosti ako bankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Preto ak žalovaná obchádzala zákon o spotrebiteľských úveroch a napriek tomu požadovala od
spotrebiteľov zaplatenie sumy vyššej ako bola suma poskytnutého úveru napriek tomu, že úverová

zmluva neobsahovala potrebné zákonné náležitosti, toto jej konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

21. V tomto spore bolo preukázané, že žalovaná bezdôvodné obohatenie získala, že žalobcovi
vyplatením sumy vyššej ako poskytnutý úver ( bezúročný a bezpoplatkový ) vznikla majetková ujma,

a že medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy je príčinná súvislosť.
Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 74,92 eur považoval súd za preukázaný
a dôvodný, a preto aj v tejto časti žalobe vyhovel.

Žalovaná sa s plnením peňažného záväzku dostala do omeškania, a to preukázateľne dňom

nasledujúcim po doručení žaloby súdom ( 05.06.2024 ). Súd preto žalobcovi odo dňa 06.06.2024 priznal
nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 9,5 % ročne zo sumy 74,92 eur až do jej zaplatenia.

22. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa 53 ods.4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky

tretej osobe.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa článku 3 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

23. Vyššie uvedená úprava bola neskôr prijatá aj do nášho právneho poriadku zákonom č. 575/2009
Z. z. a to od 01.03.2010. Od uvedenej doby preto § 53 ods. 1 OZ znie: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané“.

Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú
základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok SAIA d AHORROSY MONTE
D PIEDAT D MADRID, EU: S: 2010:309, bod 34).

V prejednávanej veci žalobca žiada v žalobe zo strany súdu určenie neprijateľnosti siedmich zmluvných
podmienok, ktoré sú obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v Obchodných podmienkach,
ktoré sú jej prílohou. Súd zistil, že z uvedených siedmich zmluvných podmienok o piatich z nich
obsiahnutých v zmluve už bolo rozhodnuté inými všeobecnými súdmi, a teda bolo povinnosťou

žalovaného zdržať sa ich používania pri uzatváraní ďalších zmluvných vzťahov. Jedná sa o nasledovné
zmluvné podmienky:

- zmluvná podmienka uvedená v časti 4. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5 v znení: „ Banka
a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke

Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu
zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom
Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“ – o neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky už rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 9Csp/74/2022 z 28.11.2022

- zmluvná podmienka uvedená v časti 4. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.6 v
znení: „ V prípade riadneho nesplácania Úveru je Banka oprávnená:
úročiť sumu, s ktorej úhradou je Dlžník/Spoludlžník v omeškaní popri úroku aj zákonným úrokom z
omeškania počnúc prvým dňom omeškania až do jej zaplatenia“ – o neprijateľnosti tejto zmluvnejpodmienky už rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkami sp. zn. 5CoCsp/46/2020 z 26.08.2021,
7Co/61/2019 zo 17.10.2019, 22Co/2/2017 z 28.11.2017
- zmluvná podmienka uvedená v časti 5. Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.1 v znení:„ Každá z osôb

podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v
zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov [ďalej len „ZoB“] a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť
tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti
tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene

jej osobitného vzťahu k Banke.“- o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už rozhodol Okresný súd
Prešov rozsudkom sp. zn. 29Csp/74/2022 z 24.10.2022
- zmluvná podmienka uvedená v časti 6. Záverečné ustanovenia, bod 6.3, v znení: „ Dlžník/Spoludlžník
sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné
informácie o spotrebiteľskomúvere a OP, ktorý dostal pred podpisom ZoÚ a svojim podpisom potvrdzuje,
že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi.“- o neprijateľnosti tejto zmluvnej

podmienky rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 11Csp/97/2022 z 21.04.2023, Okresný
súd Poprad rozsudkom sp. zn. 19Csp/25/2022 z 27.02.2023, Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn.
22CoCsp/32/2022 z 27.10.2022
- zmluvná podmienka uvedená v časti 6. Záverečné ustanovenia, bod 6.4, v znení:„ Dlžník/Spoludlžník
súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a) náklady spojené s poistením (ak

bolo uzavreté), b) poplatky podľa ZoÚ, c) úrok z omeškania, d) zmluvnú úrok z Úveru, e) splátka
istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa
platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“ - o neprijateľnosti tejto
zmluvnej podmienky rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 8Csp/1/2023 z 27.04.2023, sp.
zn. 17Csp/96/2022 z 18.08.2023, sp. zn. 19Csp/19/2022 z 19.09.2023.

Pokiaľ ide o dve žalobcom konkretizované zmluvné podmienky uvedené v Obchodných podmienkach,
súd aj tieto považuje za neprijateľné. Sú nimi:

- zmluvná podmienka uvedená v časti III. Čerpanie a splácanie úveru, bod 3.7 v znení: „Dlžník/

Spoludlžník sa zaväzuje, že bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré boli
rozhodné pre poskytnutie Úveru vrátane informácií a okolností, ktoré môžu mať negatívny vplyv
na schopnosť Dlžníka a/alebo Spoludlžníka splácať záväzok vyplývajúci zo ZoÚ, najmä to, že bolo
začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, reštrukturalizačné, exekučné alebo iné konanie voči Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi.“ – toto ustanovenie je spôsobilé ohroziť súkromie klienta ako spotrebiteľa, pretože

v priebehu trvania úverového vzťahu môže u neho potenciálne nastať akákoľvek zmena, ktorá mu
v prípade jej neoznámenia môže spôsobiť vážne nepriaznivé následky. Táto podmienka bez ohľadu
na to, či zmena na strane klienta nastane, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, čo je v zmysle právnych noriem na jeho ochranu neprípustné.
Citovaná zmluvná podmienka je neurčitá, lebo v jej zmysle by mal dlžník banke oznámiť, akékoľvek

zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie úveru a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť
dlžníka, alebo spoludlžníka splácať záväzok zo zmluvy. Dlžník nemôže mať vedomosť o tom, ktoré
skutočnosti sú rozhodné pre poskytnutie úveru a ktorých zmenu by mal banke oznámiť. Rovnako tak
pokiaľ ide o jeho schopnosť splácať svoj záväzok, dlžník nemusí svoju schopnosť posúdiť rovnako
ako by ju posúdila banka. Dlžník môže byť presvedčený o tom, že úver dokáže v budúcnosti splácať,

hoci jeho majetkové pomery to neodôvodňujú a banka by jeho schopnosť splácať úver vyhodnotila
inak. Dlžník sa vôbec nemusí dozvedieť o zmene schopnosti spoludlžníka splácať úver, prípadne,
že sa voči spoludlžníkovi začalo exekučné, konkurzné, rozhodcovské a iné konanie a napriek tomu,
neoznámenie tejto skutočnosti má preňho nepriaznivé dôsledky. Preto aj túto podmienku súd vyhodnotil
ako neprijateľnú.

- zmluvná podmienka uvedená v časti VI. Osobné údaje a Bankové tajomstvo, bod 6.14 v znení: „Dlžník
a Banka sa dohodli, že pokiaľ v právnom predpise alebo týchto OP nie je uvedená dlhšia lehota, Dlžník
udeľuje súhlas so spracúvaním Bankového tajomstva a jeho Osobných údajov na dobu plnenia účelu
spracúvania Osobných údajov až do úplného vysporiadania všetkých záväzkov Dlžníka voči Banke, a
to na dobu najmenej 10 rokov od udelenia súhlasu Dlžníka, resp. od ukončenia zmluvného vzťahu s

Dlžníkom; takto udelený súhlas môže Dlžník odvolať iba v prípade preukázaného porušenia podmienok
spracúvania Osobných údajov zo strany Banky na adresu sídla Banky.“- aj toto ustanovenie má
tendenciu privodiť zneužitie osobných údajov spotrebiteľa v rozpore so zákonom na ich ochranu, pretože
po dobu desať rokov by banka mohla poskytnúť jeho údaje tretej osobe bez ohľadu na dĺžku trvaniaúverového vzťahu. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky už bola judikovaná rozsudkami Krajského
súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/23/2020 z 18. 2. 2021, 2CoCsp/9/2023 z 25. 10. 2023, 3CoCsp/43/2021
z 2. 2. 2022 a 8CoCsp/31/2022.

Súd považuje všetky vyššie uvedené zmluvné ustanovenia za neprijateľné podmienky bez ohľadu na
to, či boli uvedené v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v jej obchodných podmienkach. Pri
predmetných zmluvných dojednaniach súd posúdil ich neprijateľnosť buď v okolnostiach ich aplikácie
( jedná sa o tie, ktoré boli uvedené v obchodných podmienkach ) alebo v tom, že boli použité napriek

ich judikovaniu inými súdmi ( jedná sa o tie, ktoré boli uvedené v zmluve ). Takýto postup súd v žiadnom
prípade s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže aprobovať.

24. Súd poukazuje, že ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré
zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce
spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby

dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.
Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda

o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne
zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia čl. 38 Charty základných
práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia čl. 169
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú

úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky
Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná
fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho

zákonníka.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a

ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostrannecestouformulárovýchzmlúv.Pretakéhovzťahyjecharakteristické,žepodnetkzmluvnému
rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania
pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívnehohľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

25. Ak súd v individuálnom spore rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, že konkrétna
podmienka je neprijateľná alebo neplatná (§ 298 CSP), ide o vyriešenie sporu medzi konkrétnym
dodávateľom a spotrebiteľom. Súd vo výroku svojho rozhodnutia neuvádza povinnosť dodávateľa zdržať
sa ďalšieho používania tejto podmienky. Napriek tomu však prichádza do úvahy precedentný charakter
uvedeného rozsudku, keď v iných sporoch medzi spotrebiteľom a dodávateľom procesný útok, resp.

procesná obrana (čl. 6 ods. 1 CSP) môžu byť založené na inom rozsudku súdu, ktorý sa týkal rovnakej
veci. Napriek tomu, že súd v rozsudku, ktorý sa týka individuálneho sporu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, nezakazuje dodávateľovi ďalšie použitie dotknutej zmluvnej podmienky, táto povinnosť
dodávateľovi vyplýva z hmotnoprávneho ustanovenia § 53a OZ. Porušenie tejto zákonnej povinnosti
môže mať za následok absolútnu neplatnosť dotknutej časti spotrebiteľskej zmluvy ( § 39 v nadväznosti
na § 41 OZ), právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 2 OZ) a napokon právo na náhradu

škody (§42 OZ). V konaní o týchto nárokoch sa už nemusí dokazovať neprijateľnosť dotknutej zmluvnej
podmienky.

Ak si dodávateľ v inštančnom postupe používanie problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez
ďalšieho zdržať sa jej ďalšieho (opakovaného, súvislého) používania vrátane uplatňovania plnení z

takejto klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ustanovenia § 53a OZ. Nie je pritom významné,
či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal
plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže
bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý
je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne (porovnaj čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z

judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje a doslova v nie dobrej viere „skúša", ktorý
súd mu plnenie prizná - rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 zo dňa 24.04.2012.

26. U tých zmluvných podmienok, ktoré už boli judikované súdnymi rozhodnutiami, na ktoré súd
v odôvodnení tohto rozsudku poukázal, odkazuje na odôvodnenie ich neprijateľnosti a zároveň

konštatuje,žesasodôvodnenímstotožňuje.Keďžeideozmluvnépodmienky,ktoréužžalovanounemali
byť používané, nebolo potrebné osobitne odôvodňovať ich neprijateľnosť, preto rozsudok obsahuje len
odkaz na súdne rozhodnutia, ktorými bola určená ich neprijateľnosť.

Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je potrebné
konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobca musel tento naliehavý právny záujem na
určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných
ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).

27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a preto žalobcovi vo vzťahu k žalovanému
priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.