Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 50C/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426202324
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpírová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426202324.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D.,
zastúpená Mgr. Andreou Bobekovou, advokátkou, Pračanská 52A, Bratislava, proti odporcovi: E. A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 18.2.2026, sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by mu súd uložil povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľnosti 3-izbového
bytu č. XX, nachádzajúceho sa v okrese D., obci D.- m.č. C. F., zapísaného na LV č. pre okres D.,
obec D., k.ú. C. F., na X.poschodí v bytovom dome C. XX,XX,XX,XX,XXA., s.č. XXXX, postavenom

na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX a súčasne povinnosť
zdržať sa vstupu do tejto nehnuteľnosti, a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedeného na Mestskom súde Bratislava IV, po sp. zn.
68C/33/2024.

2. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú bývalými manželmi, ich manželstvo bolo rozvedené

rozsudkom Mestského súdu Bratislava II sp. zn. B3-39Pc/65/2022 zo dňa 4.7.2023. Ešte pred
začatím rozvodového konania boli vzťahy medzi účastníkmi veľmi zlé a napäté, sprevádzané
každodennýmikonfliktami.Návrhnarozvodmanželstvapodalanavrhovateľka,nakoľkoodporcasituáciu
v rodine neplánoval riešiť. Po podaní návrhu na rozvod prišlo k výraznému zhoršeniu jeho správania
k navrhovateľke. Dlhodobo sa voči nej správal hrubo, znevažujúco, šikanoval ju a psychicky týral.
Vyjadroval sa, po jej prekonaní onkologického ochorenia, že mala radšej skapať. Pred synom sa

jej vyhrážal, že skončia na ulici a budú bývať pod mostom.Stalo sa tiež, že odporca navrhovateľku
fyzicky napadol. Po rozvode manželstva navrhovateľka očakávala, že sa otvorí možnosť s odporcom
komunikovať ohľadom vyporiadania BSM formou dohody, tak, aby si každý z nich mal možnosť
zabezpečiť si riadne bývanie. Vyvíjala preto snahu o dohodu o vyporiadaní BSM, avšak odporca
odmietol komunikovať, reagoval arogantne. Odporca nadviazal vzťah s inou ženou, ktorá býva vo
vlastnej nehnuteľnosti, v pravidelných intervaloch tak prichádzal a odchádzal zo spoločného bytu

a odmietol sa s navrhovateľkou dohodnúť na pravidlách a spoločnom postupe pri užívaní bytu do
doby skončenia súdneho konania. Odporca od roku 2023 odmieta akúkoľvek komunikáciu, prezentoval
názor, že on na statuse bývania v spoločnej nehnuteľnosti neplánuje nič meniť a že má záujem
zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a byt spoločne užívať. Popritom vyvoláva neustále konflikty, robí
schválnosti v snahe znepríjemniť navrhovateľke život ako formu pomsty za rozvod. Už v tejto dobe
vnímala navrhovateľka jeho správanie ako formu psychického týrania a nátlaku a začala navštevovať

psychologickú poradňu. Začala trpieť úzkostnými stavmi a psychosomatickými ťažkosťami. Ako
podstatnú okolnosť navrhovateľka uviedla, že pri riešení bytovej otázky je určujúci aj výkon jej prácev Bratislave. S ohľadom na vek a kvalifikáciu je nútená zotrvať v súčasnom zamestnaní, pri zmene
bydliska vo väčšej vzdialenosti od Bratislavy by mala problém si nájsť vhodnú prácu. Okrem toho aj
jej syn má v tomto byte trvalý pobyt a chce bývať s matkou. Navrhovateľka podala na súd žalobu

o vyporiadanie BSM, odporca spočiatku vôbec nereagoval, neskôr návrhy navrhovateľky odmietal. Aj
v tejto fáze iniciovala navrhovateľka spoločné rokovania. Navrhla, aby spoločná nehnuteľnosť- byt na
C. G. B. D., pripadol do jej výlučného vlastníctva a do vlastníctva odporcu aby pripadla obchodná
spoločnosť a finančné prostriedky na jeho účtoch, pričom by navrhovateľka zaplatila vyrovnací podiel
v rámci jej finančných možností. Odporca reagoval tak, že návrh na vyrovnací podiel navýšil na sumu

157.600 Eur a teda dohoda sa začala javiť ako nedosiahnuteľná. Navrhovateľka teda podala dňa
17.9.2024 návrh na vyporiadanie BSM na súd, prvé pojednávanie bolo nariadené na 21.1.2026. Na
pojednávaní ( bez prítomnosti odporcu) boli prednesené odlišné stanoviská s tým, že strany sporu
si nedokážu ani ustáliť masu BSM. Ďalšie pojednávanie je nariadené na termín 8.4.2026. Z vyššie
opísaného je zrejmé, že konanie o vyporiadanie BSM bude časovo náročné, trvajúce niekoľko rokov.
Napriek tomu, že odporca má dostatok finančných prostriedkov pochádzajúcich z dedičstva a priateľku

žijúcu vo vlastnej nehnuteľnosti, odmieta prenechať byt do dočasného užívania navrhovateľke a jej
synovi. S ohľadom na mimoriadne napäté vzťahy medzi účastníkmi je však ich spoločné užívanie
nehnuteľnosti neúnosné.
Po pojednávaní dňa 21.1.2026 sa zdravotný stav navrhovateľky značne a náhle zhoršil. V dôsledku
závažnej posttraumatickej stresovej poruchy, spôsobenej dlhodobým stresom, vyvolávaným cielene

odporcom, úzkostnými stavmi spôsobenými strachom s existenčných problémov v budúcnosti, sa
u navrhovateľky prejavili v takej miere psychosomatické následky, že bola nútená kontaktovať
v nasledujúci deň všeobecnú lekárku. Navrhovateľka mala opakované nameraný vysoký krvný tlak,
necítila sa dobre. Naordinovaná jej bola medikamentózna liečba a odporučený kľudový režim. Dňa
23.1.2026 nastúpila navrhovateľka na PN. Navrhovateľka vo veku XX rokov trpí dlhodobo liečenými

psychickými traumami, ktoré sa v súčasnosti odrážajú aj priamo ja jej zdravotnom stave. Navštevuje
psychologickú intervenciu, kardiologickú ambulanciu. Požiadala tiež, v uplynulých dňoch, o intervenciu
Krízové centrum Nádej. Jej psychický stav a jeho príčiny sú opísané v psychologickom posúdení zo
strany psychologičky F. D. H. z ambulancie klinickej psychológie PSYCHÉ CLINIC klinického psychológa
z ambulancie zo dňa 26.6.2025, ktoré svedčí o dlhodobej terapii a snahe o rušenie zdravotného stavu

navrhovateľky. Poukázala aj na vyjadrenia svojich detí ohľadne správania sa odporcu k nej.
Navrhovateľka v dôsledku konania odporcu trpí zvýšeným krvným tlakom, závažnými
psychosomatickými ťažkosťami, vyžadujúcimi odbornú pomoc, medikamentóznu liečbu a dokonca
práceneschopnosť v trvaní 7 dní. Aktuálne je okrem ošetrujúceho lekára, v sledovaní kardiológa
aj v kontakte s krízovým centrom a v starostlivosti psychológa. Prítomnosť odporcu v spoločnej

nehnuteľnosti pôsobí ako primárny stresor, ktorý znemožňuje liečbu a rekonvalescenciu navrhovateľky.
Ďalšie niekoľkoročné zotrvávanie v spoločnej domácnosti predstavuje pre navrhovateľku riziko
závažnej a nenapraviteľnej ujmy na zdraví. Odporca nemá záujem postupovať efektívne, a v konaní
o vyporiadanie BSM poskytovať potrebnú súčinnosť. V tomto prípade treba dať prednosť ochrane
zdravia navrhovateľky a jej telesnej integrity pred ochranou vlastníckeho práva odporcu. Odporca

nehnuteľnosť neužíva denne, nepotrebuje ju tak, ako navrhovateľka v plnom rozsahu na účely svojho
bývania. Má možnosť bývať u svojej priateľky, taktiež u svojej bezdetnej tety. Odporca disponuje
finančnými prostriedkami z podnikania, ktoré sú vyššie ako príjem navrhovateľky. Taktiež odporca
disponuje finančnými prostriedkami z predaja spoluvlastníckeho podielu 1 na byte v Bratislave. Má teda
možnosť si zabezpečiť primerané bývanie. Preto dočasné obmedzenie dispozície s nehnuteľnosťou

nie je neprimeraným zásahom do jeho práva a je splnená zásada proporcionality. Naproti tomu
navrhovateľka zo svojho príjmu nemá možnosť zabezpečiť pre seba a plnoletého syna iné bývanie,
nakoľko nemá možnosť uhrádzať ani nájom jednoizbového bytu v Bratislave. Akákoľvek zmluva o nájme
by ju priviedla do existenčnej tiesne.
Napätá situácia, sústavné a dlhodobé negatívne až šikanózne správanie odporcu voči navrhovateľke,

ktoré ona vníma ako formu psychického týrania, má za preukázateľný následok zhoršovanie jej
zdravotného stavu a celkovej kvality života. Tento stav vyvoláva dôvodnú obavu, že v priamom dôsledku
konania a správania odporcu by mohlo prísť až k život ohrozujúcim a nenapraviteľným následkom na
zdraví navrhovateľky.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.

Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

4. Vychádzajúc z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a účelu, ktorý týmto

navrhovateľka sleduje, súd konštatuje, že sa jedná o návrh v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm.
f) CSP v kombinácii s ustanovením § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP. Vychádzajúc z petitu návrhu
navrhovateľka žiadala uložiť odporcovi povinnosť jednak sa zdržať užívania spoločnej nehnuteľnosti-
bytu a jednak zakázať mu do tejto vstup a to až do skončenia konania o vyporiadanie BSM manželov,
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 68C/33/2024. V tomto prípade bol súd povinný skúmať, či sa

navrhovateľke podarilo osvedčiť, že konaním odporcu dochádza k zásahom do jej telesnej a duševnej
integrity v takej intenzite a rozsahu, že je potrebný neodkladný zásah súdu.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ( vo všeobecnosti) je existencia
potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavy, že vykonanie exekúcie

súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ tento účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Aby mohla byť navrhovateľka úspešná, musela súdu predložiť také skutkové tvrdenia
( a tieto miminálne osvedčiť), z ktorých možno ustáliť porušovanie práv na ochranu jej osobnosti zostrany odporcu, najmä práva na ochranu zdravia, ľudskej dôstojnosti s odkazom na § 11 Občianskeho
zákonníka.

6. Ďalším právnym východiskom, z ktorého súd vychádzal a kontextu ktorého podrobil skúmanie
uplatneného nároku, je zásada proporcionality v občianskoprávnych vzťahoch. Aby súd mohol vyhovieť
návrhu navrhovateľky, táto by musela osvedčiť, že judikovaný následok v podobe obmedzenia
nesporného vlastníckeho práva odporcu je primeraný okolnostiam, teda že poskytnutie ochrany právu
navrhovateľky na ochranu jej osobnosti ( a jej základných zložiek zdravia a ľudskej dôstojnosti) nebude

v tomto prípade predstavovať neproporcionálny zásah do vlastníckeho práva odporcu.

7. V zmysle vyššie naznačených východísk sa súd zaoberal obsahom predložených listinných dôkazov
a tieto podrobil skúmaniu z hľadiska toho, či osvedčujú tvrdenia navrhovateľky v návrhu, resp. existenciu
dôvodov, pre ktoré sa domáha súdnej ochrany v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.

8. Navrhovateľka do spisu založila podanie, adresovaného do konania sp. zn. 68C 33/2024, zo dňa
16.1.2026. V rámci tohto predložila súdu posudok obsahujúci odborné zhodnotenie jej psychického
stavu, pričom tento mal uvádzať, že dlhodobé bývanie s manželom predstavuje pre ňu zvýšené
psychické riziko v súvislosti s prežívaním symptómov posttraumatického stresu. Posudok mal tiež
poukazovať na potrebu stabilizácie jej životných podmienok a odporúča minimalizovať faktory, ktoré

vedú k zhoršeniu jej psychického stavu.
Priložený klinicko-psychologický posudok, vypracovaný klinickým psychológom F. D. H. bol zo dňa
26.6.2025. Tento bol vypracovaný za účelom posúdenia psychického stavu na vlastnú žiadosť
vyšetrovanej navrhovateľky. Navrhovateľka pred psychológom subjektívne popísala, že žije viac ako 30
rokov v toxickom vzťahu, 2 roky po rozvode, žije s manželom v spoločnej domácnosti. Bývalý manžel

je narcis, neberie na rodinu ohľad, jemu spoločné bývanie vyhovuje, víkendy chodí za priateľkou. Keď
navrhovateľka počuje, že prichádza domov, ide na ňu stres, cíti ho na hrudi. Opísala, že odporca jej
sabotoval celý život, v manželstve ju dva krát fyzicky napadol. Z celej situácie sa jej zhoršuje zdravotný
stav, zvyšuje sa jej krvný tlak, býva jej na zvracanie, točí sa jej hlava.
V posudku bola popísaná ( už psychológom) prítomná bezradnosť vyšetrovanej v zvládaní nárokov

každodenného života, kapacita pre zvládanie krehká. Vyšetrovaná je zaplavená afektom, aktuálne nie
je schopná účinne spracovávať neobvykle silné emócie. Emócie ju premáhajú, čo vedie k správaniu,
ktoré by za iných okolností nenastalo. Je zaplavená emóciami, ktoré majú veľký dopad na myslenie
a koncentráciu pozornosti. V interpersonálnej sféra sú prítomné problémy, obmedzenejšie sociálne
zručnosti, výrazná sociálna izolácia a negatívne sebahodnotenie. Kvalita spracovania informácií je často

menej adekvátna hlavne v komplexných situáciách, čo môže spôsobovať problémy v adjustácií.
Psychológ ďalej konštatoval prítomnosť sklonu vyšetrenej vyjadrovať psychickú tenziu prostredníctvom
telesných symptómov a zvýšenú pozornosť venovať vlastnému zdravotnému stavu. Ustálil prítomnosť
depresívneho prežívania, únavy a psychickej tenzie a úzkosti. V osobnosti vyšetrovanej sa prejavuje
pasivita, zvýšená sugestibilita, sebaspochybňovanie a vyššia konformnosť až moralizácia. V sociálnych

vzťahoch sa menej angažuje, prítomná menšia sociálna zručnosť, ostatní ju môžu vnímať ako závislú
a požadovačnú. Prejavujú sa príležitostné výbuchy zlosti. Telesná symptomatika sa zvykne stresom
zhoršovať, psychickú záťaž spracúva prostredníctvom telesných ťažkostí ( somatizácia).
Psychodiagnostické vyšetrenie poukazuje na závažné psychické zaťaženie, ktorého jadrom je dlhodobý
život v traumatizujúcom a toxickom partnerskom vzťahu. U vyšetrovanej sa akumulovali chronické

stresové faktory, ktoré vyústili do významného psychického distresu so somatickými prejavmi.
V klinickom obraze dominuje depresívne prežívanie a úzkosť, výrazná psychosomatická symptomatika,
traumatické prežívanie s obrazom posttraumatckej stresovej poruchy, disociatívne tendencie, ktoré
môžu slúžiť ako psychický obranný mechanizmus pri zvládaní extrémnej emočnej záťaže. Vyšetrovanej
chýba dostatočná asertivita a schopnosť jasne sa vymedziť vo vzťahoch. Osobnosť neuroticky

organizovaná s rysmi vyhýbavej a závislej osobnostnej štruktúry.
Psychológ odporučil komplexnú psychologickú a psychiatrickú intervenciu zameranú na spracovanie
traumy, zlepšenie emočnej regulácie a posilnenie adaptívnych mechanizmov zvládania stresu. Rovnako
je potrebné venovať pozornosť sociálnej podpore a prípadnej zmene životných podmienok s cieľom
znížiť kontinuálnu záťaž a podporiť jej psychickú obnovu a stabilizáciu.

9. Podľa správy všeobecnej lekárky zo dňa 22.1.2026 telefonovala navrhovateľka dňa 22.1.2026 do
ambulancie. V správe bolo konštatované, že navrhovateľka uviedla, že je v sledovaní psychológa pre
rodinné problémy, rozvod s manželom , spolužitie v jednej domácnosti aj napriek rozvodu, mala včerasúdne pojednávanie, čo na ňu zle vplývalo, ráno si opakovane namerala vyšší tlak, necíti sa dobre, je
rozrušená. Bol jej odporučený kľudový režim, lieky, psychoterapia. Podľa potvrdenia všeobecnej lekárky
zo dňa 23.1.2026 bola navrhovateľka telemedicínou ošetrená v ambulancii dňa 22.1.2026 a dnes žiada

o vypísanie e-PN, e-PN bola vypísaná na žiadosť menovanej. Ako diagnóza bola uvedená R03.0.

10. Dňa 23.1.2026 zaslala navrhovateľke mail terapeutka, v ktorom uviedla, že podľa popisu
navrhovateľky ide o výraznú akútnu stresovú reakciu, ktorá sa u nej prejavila aj telesne, čo pri dlhodobej
záťaži v kontexte súdneho pojednávania nie je neobvyklé. Odporučila jej riadiť sa odporúčaniami

všeobecnej lekárky. Uviedla, že jej vie pomôcť v terapeutickom priestore- zameraním sa na spracovanie
stresovej reakcie, stabilizáciu, prácu s traumou a hľadaním spôsobom, ako znižovať riziko podobných
reakcií do budúcnosti. Tieto témy nie je možné riešiť bezpečne formou mailu. Odporučila jej dopriať si
pokojnejší režim a vyhnúť sa riešeniu náročných tém a stresu.

11. Navrhovateľka sa mailom zo dňa 23.1.2026 obrátila na Centrum nádej so žiadosťou o intervenciu

a pomoc. Uviedla, že je v procese majetkového vysporiadania a po pojednávaní dňa 21.1.2026, bez
účasti ex manžela, sa jej zdravotný stav výrazne zhoršil. Objavila sa triaška, slabosť a nasledujúci
deň akútna stresová reakcia s vysokým krvným tlakom. Navrhovateľka opísala svoj zdravotný stav
spôsobený údajne v dôsledku 30 ročného traumatického a toxického vzťahu s exmanželom. Zdôraznila,
že s ním, stále, aj po rozvode, žije v spoločnej domácnosti, on blokuje vyporiadanie majetku. Exmanžel

na ňu vyvíja nátlak psychický aj ekonomický. Žiadala, okrem iného, o pomoc a súčinnosť pri podaní
návrhu na neodkladného opatrenie na dočasné užívanie bytu bez exmanžela, kým sa ich majetkové
pomery právoplatne neupravia. Tvrdila, že kvôli pretrvávajúcemu psychickému a ekonomickému nátlaku
zo strany bývalého manžela v dôsledku spoločného bývania po rozvode, ak aj vzhľadom na jej zdravotný
stav a tlak zo strany súdu a bývalého manžela na uzatvorenie nevýhodnej dohody, potrebuje čo najskôr

stabilizovať svoje životné podmienky.
Navrhovateľka sa mailom zo dňa 27.1.2026 obrátila na Centrum nádej, kde prosila o spoluprácu s jej
advokátkouavypracovanieodbornéhovyjadrenia,ktorébypredložilaknávrhunaneodkladnéopatrenie.
Tvrdila,žezotrvávanievspoločnejdomácnostisodporcom,hocitentomáalternatívnemožnostibývania,
spolu s jeho klamstvami a manipuláciou a neustálym psychickým tlakom ju vyčerpáva. Má to dopad aj

ja jej dospelého syna.

12. Syn navrhovateľky, F. B. v čestnom vyhlásení zo dňa X.X.XXXX, prehlásil, že je dlhodobo svedkom
psychického nátlakového správania sa otca voči matke v spoločnej domácnosti. Opakovane vnímal,
ako sa k nej správal neúctivo, znevažoval ju, verbálne urážal a ponižoval. Od detstva je so sestrou

vystavený jeho pasívnej aj verbálnej agresii. Po rozvode otec odmietal spolupracovať s matkou pri
riešení samostatného bývania a trval na tom, aby po rozvode bývali spolu. Toto vytváralo výrazný
psychický tlak na matku aj syna. V dôsledku dlhodobého napätia bol viackrát svedkom zhoršenia
zdravotného stavu matky, objavili sa problémy s vysokým krvným tlakom, stresové a úzkostné reakcie
po súdnych konaniach a konfliktoch s otcom.. Matka mala po súdnom konaní silnú stresovú reakciu

avýraznezvýšenýkrvnýtlak,čosivyžadovalopráceneschopnosťaliečbuliekmi.Kvôlidlhodobémutlaku
musí navštevovať aj psychologické terapie. Správanie otca má dlhodobo negatívny dopad na zdravie
matky a podmienky ich spoločného bývania po rozvode sú dlhodobo neúnosné.
Do spisu bol založený aj mail syna navrhovateľky advokátke odporcu, kde uviedol že na zhoršení
vzťahov medzi ním a otcom nemá podiel mama.

Rovnako bol založený aj mail otcovi zo dňa XX.X.XXXX, kde syn F. B. otcovi oznámil, že nemá dôveru
v jeho dobrý úmysel vzhľadom na doterajšie skúsenosti. Uviedol, že nemá záujem byť s ním v kontakte
vzhľadom na to, ako sa prejavuje vo vzťahu k nim. Zdôraznil, že po vyporiadaní BSM nepôjde on
s navrhovateľkou do garsónky tak, ako si to predstavuje otec. Nakoľko za všetko môže otec, vyjadril
nepochopenie, prečo by mal on s mamou riešiť sťahovanie.

13. Dcéra navrhovateľky, D. H., v čestnom vyhlásení zo dňa X.X.XXXX opísala sústavné verbálne útoky,
šikanózny prístup a psychický nátlak otca na matku, čo spôsobuje zhoršenie jej zdravotného stavu za
uplynuléobdobie.Matkatrpíúzkostnýmistavmi,panickýmiatakmi,nárazovouhypertenziou,bolanútená
vyhľadať psychologičku a lekársku pomoc. Otec v byte nebýva sústavne, svojim správaním, keď sa

v byte zdržuje, matku psychicky týra, pričom tá sa nevie jeho správaniu brániť. Rovnako ona v čase
spolužitia s rodičmi zažívala úzkosť a strach z jeho prítomnosti, pretože otec väčšinu času vystupoval
voči matke agresívne a hrubo jej nadával. Otec jej oznámil, že súdne konanie o vyporiadanie majetku
pre neho nepredstavuje problém a bude podnikať také kroky, aby matku zruinoval.Dcéra navrhovateľky v maily zaslanom 1.1.2026 právnej zástupkyni odporcu túto požiadala, aby ju viac
nekontaktovala s požiadavkou na usporiadanie vzťahov s otcom. Uviedla, že s otcom nemá žiadne
vzťahyniepreto,žejumatkaprotinemupoštvala,alepreto,žeotecodjejútlehodetstvamatkuponižoval,

vulgárne jej nadával a fyzicky ju napadol.

14. Navrhovateľka do spisu ešte založila výsledky merania krvného tlaku ( bez uvedenia dátumu
merania) s výsledkom 160/121, 173/113, 163/118, 160/121.

15. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka je vystavená závažnému psychickému
zaťaženiu, kedy ( v rámci predloženého psychologického posudku z 26.6.2025) táto na prítomnosť
výrazného stresu reaguje somatickými prejavmi. Je u nej prítomné depresívne prežívanie a úzkosť,
traumatické prežívanie s obrazom posttraumatickej poruchy. Súd tiež môže vychádzať z jej tvrdenia, že
je v stálej a pravidelnej opatere terapeuta ( čo je zrejmé z jeho mailu zo dňa 23.1.2026) Je nepochybné,
že tak v priloženom klinicko-psychologickom posudku ako aj zo strany terapeuta je jej odporučené

pokračovať v psychologickej a psychiatrickej intervencii zameranej na spracovanie traumy, zlepšenie
emočnej regulácie a zvládanie traumy. Taktiež sa odborníci zhodujú v tom, že navrhovateľka by mala
zmeniť životné podmienky s cieľom vytvoriť priestor pre stabilizáciu jej stavu, zachovávať pokojný
režim a vyhýbať sa stresovým situáciám. Tvrdenia navrhovateľky o zlých rodinných pomerov a najmä
o neprimeranom, šikanóznom a nátlakovom konaní odporcu voči navrhovateľke, potvrdili aj jej deti a to

v rámci priložených čestných vyhlásení, kde jednoznačne uviedli ako dôvod zlých rodinných pomerov
správanie odporcu, či už voči matke ale aj deťom. Rovnako potvrdili úzkostné stavy u matky, jej
depresívne naladenie, ako aj fyzické zdravotné problémy u nej sa prejavujúce, teda vysoký krvný tlak,
silné stresové reakcie a podobne.

16. Ako už bolo vyššie naznačené, aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovieť, musel by mať osvedčené, že správanie odporcu je natoľko neprimerané a ohrozujúce,
že v navrhovateľke vyvoláva obavy o zdravie, strach a následne aj psychosomatické reakcie vo
forme vysokého krvného tlaku alebo iných fyzických prejavov. Telesná a duševná integrita predstavuje
nepochybne zložku osobnosti každého jednotlivca, potreba ochrany ktorej sa odzrkadľuje aj v zákonnej

úprave. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP je zabránenie
akejkoľvekformenásiliavblízkychvzťahoch.Vtomtoprípadenavrhovateľkapostaviladôvodnosťsvojho
návrhu na tvrdení, že odporca sa dopúšťa psychického násilia voči jej osobe v dôsledku čoho dochádza
k narušovaniu a ohrozovaniu jej integrity. Podstatným znakom násilia je úmysel, teda ide o konanie
zámerné, kde jedna strana zneužíva svoje dominantné mocenské postavenie a voči druhej strane sa

dopúšťa konania, ktoré v tejto vyvoláva strach, prípadne ju núti robiť niečo, čo nechce. Osvedčenie
psychického násilia je obtiažnejšie, nakoľko toto v sebe subsumuje rôzne druhy správania a konania
agresora, ktorým dochádza k narušeniu sebaúcty u iného človeka.

17. Po preskúmaní obsahu listinných dôkazov, podrobiac tieto hodnoteniu v kontexte vyššie

naznačených všeobecnoprávnych úvah, súd nemohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovieť a to z viacerých dôvodov.

18. V prvom rade súd nemohol ( z obsahu predložených dôkazov) prijať záver, že psychické ťažkosti
navrhovateľky a následné psychosomatické prejavy v podobe fyzických zdravotných problémov, sú

vyvolané a spôsobené výlučne sústavným, cieleným a zámerných konaním odporcu. V priloženom
klinicko- psychologickom posudku je síce opísaný ťažký psychický stav navrhovateľky, avšak nevyplýva
z neho, že tento následok nastal v dôsledku konania odporcu. Je tu síce uvedené, že jadrom problému
je dlhodobý život v traumatizujúcom a toxickom vzťahu, avšak bez ďalších konkrétnych záverov
odborníkov, ktorý by konštatovali konkrétne zásahy odporcu do osobnosti navrhovateľky, nemožno

ustáliť príčinnú súvislosť medzi správaním odporcu a stavom navrhovateľky. Dlhodobý partnerský
nesúlad ako taký, spôsobený rozvrátením vzťahov, stratou úcty, či dôvery, spôsobuje toxicitu prostredia,
v ktorom musia fungovať tak navrhovateľka, jej syn, ale aj odporca. Na to, aby súd mohol pripísať
„vinu“ za tento stav výlučne konaniu odporcu, neposkytla navrhovateľka dostatok skutkových tvrdení
opisujúcich konkrétne konanie odporcu. V návrhu len veľmi všeobecne uvádza, že odporca sa správa

hrubo, verbálne ju uráža a šikanuje a ona sa nevie brániť. Nešpecifikuje však vôbec akým konkrétnym
konaním sa týchto zásahov odporca dopúšťa. Rovnako veľmi všeobecné ( čo do opisu konkrétneho
konania odporcu) sú aj predložené čestné vyhlásenia. Súd nemohol ustáliť rozsah, obsah, intenzitu
a charakter údajného psychického nátlaku a násilia zo strany odporcu. Jediné skutkové momenty, ktoréboli v návrhu opísané ( že odporca sa dopustil aj fyzického násilia, že povedal, aby navrhovateľka
radšej skapala) boli časovo nesúvisiace s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ( došlo
k nim dokonca roky dozadu, ešte počas trvania manželstva). Taktiež nemožno pripísať požadovanú

intenzitu ani tvrdeniam odporcu, že mu vyhovuje spôsob usporiadania vlastníckych vzťahov k bytu a že
nechce odísť zo spoločnej domácnosti. Tu si treba uvedomiť, že rozsah vlastníckych práv k bytu je
u navrhovateľky aj odporcu rovnaký, obaja majú rovnaké právo byt užívať a bývať v ňom. Skutočnosť,
že sa nevedia dohodnúť na jeho užívaní, odporca trvá na svojich vlastníckych právach a nemieni z nich
ustúpiť, nie je samo o sebe konaním, ktoré predstavuje formu psychického násilia.

19. Ani z obsahu ostatných predložených listinných dôkazov súd nemôže ustáliť v akom rozsahu,
v akej intenzite, prípadne ako často , dochádza k údajnému psychickému nátlaku zo strany odporcu.
Navrhovateľka totiž súdu predložila len listy, adresované buď súdu alebo Centru nádej, ktoré však
predstavujú len jej interpretáciu problému, nepredložila prípadné následné reakcie týchto orgánov.
V podstate tieto listy predstavujú len jednostranné tvrdenia navrhovateľky a ako také nemajú žiadnu

dôkaznú silu. Obdobne súd vyhodnotil aj lekárske správy všeobecnej lekárky, z ktorých je zrejmé, že
navrhovateľka opísala svoj stav len telefonicky a obsahom správ bolo len jej subjektívne hodnotenie
dôvodov zhoršeného psychického stavu (rodinné problémy, rozvod s manželom a spolužitie v jednej
domácnosti). Aj následná e-PN bola vypísaná na žiadosť navrhovateľky. Teda ani z tejto lekárskej
správy nemožno prijať záver o existencii príčinnej súvislosti medzi údajným konaním odporcu a stavom

navrhovateľky. Taktiež mail terapeutky zo dňa 23.1.2026 predstavuje zjavne len reakciu na správu
navrhovateľky. Navrhovateľka sa na terapeutku mailom obrátila po údajnej stresovej reakcii, táto
jej uviedla, že jej vie pomôcť v terapeutickom priestore- pričom ako dôležité uviedla zameranie
na spracovanie stresovej reakcie, stabilizáciu a prácu s traumou, avšak jej odpoveď rozhodne
nepredstavovala dôkaz, z ktorého by súd mohol vyvodiť a ustáliť záver o konkrétnom psychickom

násilí odporcu voči navrhovateľke, resp. o existencii príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a stavom
navrhovateľky.

20. Pochybnosti súdu vzbudil aj celkovo naznačený psychologický profil navrhovateľky v priloženom
klinicko-psychologickom posudku zo dňa 26.6.2025. Je totiž zrejmé, že navrhovateľka má celkovo

tendenciu vyjadrovať psychickú tenziu prostredníctvom telesných syndrómov, v sociálnych interakciách
bola na jej strane konštatovaná menšia sociálna zručnosť, je u nej prítomná psychosomatická
symptomatika, osobnosť je opísaná ako neuroticky organizovaná s rysmi vyhýbavej a závislej
osobnostnej štruktúry. Je zrejmé, že samotná osobnosť navrhovateľky disponuje predpokladmi pre
ťažšie zvládanie vzťahových problémov a preto následky v podobe jej psychosomatických prejavov

nemožno, podľa názoru súdu, pripísať len vonkajším faktorom.

21. Nakoľko teda súd nevedel vyhodnotiť správanie odporcu v spoločnej domácnosti a to najmä
v kontexte toho, či toto dosahuje intenzitu psychického násilia s následkom zásahu do integrity
navrhovateľky, nemohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

22. Ďalším dôvodom jeho zamietnutia bolo to, že navrhovateľka neosvedčila ani jeden z predpokladov
podľa § 325 ods. 1 CSP. Keďže svoj návrh postavila na potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi, súd zameral svoju pozornosť na ustálenie tohto predpokladu. Súd však z vykonaného
dokazovania nemohol vyvodiť potrebu rýchleho a bezodkladného zásahu. Aj z vyjadrení navrhovateľky,

ako aj jej detí v rámci čestných vyhlásení, je zrejmé, že celá opísaná situácia trvá už roky ( dokonca
ešte v čase trvania manželstva), pričom psychický stav navrhovateľky je dlhodobo destabilizovaný
( o čom svedčí skutočnosť, že sa zverila do rúk terapeuta a tento stav dlhodobejšie aktívne rieši). Zo
skutkového opisu dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovateľka požiadala
súd o intervenciu bezprostredne po akútnej stresovej reakcii, ktorá sa prejavila v podobe subjektívne

zlých pocitov ( opisovala triašku, že sa cítila zle) a objektívnych následkov ( v podobe zvýšenia
krvného tlaku). Táto stresová reakcia nasledovala po súdnom pojednávaní v konaní o vyporiadanie
BSM. Podľa názoru súdu aj táto reakcia navrhovateľky svedčí o tom, že nie všetky jej ťažkosti sú
spôsobené konaním odporcu. Tento sa na pojednávaní osobne nezúčastnil, ani nie je zrejmé, že by
na toto akokoľvek reagoval ( v podobe osobnej konfrontácie navrhovateľky), alebo že by navrhovateľku

kontaktoval. Reakcia navrhovateľky v podobe fyzických symptómov, bola reakciou na stres, spôsobený
súdnym pojednávaním. Takúto reakciu ako možnú a bežnú označila vo svojom maily zo dňa 23.1.2026
aj terapeutka. Navrhovateľke sa v konaní nepodarilo osvedčiť, že by v priebehu súdneho konania
o vyporiadanie BSM reagoval odporca ( alebo jeho právna zástupkyňa) neprimerane, že by sa účelovovyhýbal súdnemu konaniu, toto predlžoval, alebo by vznášal neprimerané požiadavky v súvislosti
s jeho vyporiadaním. Navrhovateľka síce v návrhu označila ako listinný dôkaz výzvy na mimosúdne
vyporiadanie, komunikáciu so žalovaným, avšak tieto do spisu nezaložila, len odkázala na súdne

konanie sp. zn. 68 C 33/2024. Bolo povinnosťou navrhovateľky ( ak chcela byť úspešná v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia), aby predložila súdu relevantné dôkazy na osvedčenie svojich
tvrdení. V civilnom sporovom konaní, ovládanom princípom kontradiktórnosti a princípom zodpovednosti
strany za výsledok konania, nie je súd subjektom, ktorý si má vyhľadávať, označovať a sám zadovažovať
dôkazné prostriedky, najmä nie také, ku ktorým má strana prístup a ktoré bez akýchkoľvek ťažkostí

v konaní mohla predložiť. Súd teda ustálil, že náhle zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, nebolo
spôsobené násilím zo strany odporcu, neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi.

23. Ďalším dôvodom zamietnutia návrhu bola skutočnosť, že navrhovateľke sa nepodarilo preukázať,
že v prípade vyhovenia návrhu bude zachovaná proporcionalita medzi jej právom na ochranu osobnosti
a vlastníckym právom odporcu. Zjednodušene povedané, neosvedčila, že obmedzenie odporcu

v užívaní bytu, resp. úplný zákaz vstupu do neho, by predstavovalo dôvodný, primeraný zásah, ktorý
by nespôsobil odporcovi závažné následky v oblasti napĺňania si svojich životných potrieb. Na to, aby
súd mohol v takomto rozsahu obmedziť vlastnícke právo odporcu, musel by mať preukázanú možnosť
odporcu napĺňať si potreby bývania inde a to v plnom rozsahu. Navrhovateľka len tvrdila, že odporca
túto možnosť má ( u svojej priateľky alebo tety) a že jeho finančné a majetkové pomery sú postačujúce

a v nepomere s jej majetkovými pomermi. Toto však zostalo v neosvedčenej rovine. Súd nemohol
považovať za relevantné závery, že odporca nepotrebuje byt na uspokojovanie svojej potreby bývania
a že jeho pomery odôvodňujú možnosť platiť si nájom rovnako, ako nemohol ustáliť, že majetkové
pomery navrhovateľky sú nepostačujúce a limitujú jej možnosti ohľadne financovania iného bývania.
Navrhovateľka v tejto otázke neuniesla dôkazné bremeno ( nepredložila avizované potvrdenie o svojom

príjme, prípadne iné listiny osvedčujúce jej pomery). Súd preto nemohol ustáliť otázku primeranosti
zásahu do vlastníckeho práva odporcu a prisvedčiť uplatňovanému nároku.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd priklonil k celkovému záveru o neosvedčení danosti
uplatňovaného nároku a nepreukázaniu potreby bezprostredného zásahu do pomerov účastníkov

konania.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že
odporca mal vo veci plný úspech a mal by voči navrhovateľke právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. V konaní mu však trovy preukázateľne nevznikli, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.