Uznesenie – Výchovné opatrenia ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321203513
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1321203513.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. G., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Ivana Igazová s.r.o., so sídlom Mýtna 2882/11, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti manželke:
A. H. C., B. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. G., v konaní zastúpená:

Advokátska kancelária JUDr. Pavel Polakovič s.r.o., so sídlom Detvianska 14, Bratislava – mestská
časť Rača, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode k maloletému dieťaťu: C. C. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka
1, Senec, o návrhu kolízneho opatrovníka na uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní manželky
navrhovateľa proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 37P/25/2023-529 zo dňa 03.04.2025,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil maloletej C. C. C., nar. XX.XX.XXXX výchovné
opatrenie, ktorým ju dočasne odňal z osobnej starostlivosti oboch jej zákonných zástupcov na dobu
troch mesiacov, t. j. na čas do 03.07.2025 a nariadil jej pobyt v Diagnostickom centre, so sídlom C.

X, D., za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky a zabezpečenia odbornej pomoci maloletej a
sledovaním výkonu výchovného opatrenia poveril Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Senec, Krátka 1,
ktorý zabezpečí záverečnú správu do spisu.

2. Rozhodol tak o návrhu kolízneho opatrovníka, zaslaného do spisu v konaní o rozvod manželstva
a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej, na uloženie

výchovného opatrenia na dočasné odňatie maloletej z výchovného prostredia matky a jej umiestnenia
do Diagnostického centra C. X, D. pobytovou formou z dôvodu nevhodného správania sa maloletej,
dlhodobého neadekvátneho nastavenia matky dieťaťa, výrazne destabilizovaného psychického stavu
maloletej prežívaním konfliktného vzťahu medzi rodičmi a pravdepodobným prežívaním zámerného
aj nezámerného tlaku na jej lojalitu s matkou.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 37 ods. 1, 3 písm. a), b), 4, 5,
7 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a znaleckým
posudkom vypracovaný znalkyňou PhDr. Martou Halašovou, PhD. zistil, že maloletá pochádza
z manželstva rodičov, ktorí spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá je vo faktickej osobnej

starostlivosti matky a odmieta stretnutia s otcom, správa sa neprimerane, negativisticky. Rodičia votázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej na čas po rozvode manželstva
nedospeli k rodičovskej dohode.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 06.12.2021 vyplývalo, že hoci má otec určené časy na kontakt

smaloletou,matkasaväčšinoutýmtostretnutiamfyzickyvyhýba.Maloletábuďnaotcakričívobrovskom
strese alebo ho ignoruje. Podľa otca matka dieťa izolovala od jeho rodiny a priateľov. Po poučení
matky, že má dieťa pripraviť na stretnutie s otcom, toto matka odmietla so slovami, že jej nebude klamať
a je nevyhnutné, aby vedela, aký je otec nervák, psychopat a manipulátor. Spoločný online pohovor
bol jeden a bol veľmi nepríjemný, matka otca napádala, nepočúvala druhú stranu, ani usmernenia

psychologičky. Odmietla aj povedať, kde sa dieťa počas dňa nachádza. Matka s otcom nechce viesť
dialóg, nechce sa dohodnúť, nepokladá „ tohto“ otca za dôležitý a pozitívny prvok v živote jej dcéry.
Matka nepripravila maloletú aninapohovorsopsychologičkou.Dieťaprichádzaloso„suchým“plačoma
skrikom,keďsarozhovorilo,maloveľmisebavedomýažteatrálnyprejav.Pri rozhovore menilo intenzitu
a zafarbenie hlasu, živo gestikulovalo, často tykalo dospelým, uviedlo, že neznáša B. a nechce ho nikdy
vidieť. Matka potrebovala mať nad dieťaťom neustálu kontrolu, opakovane vstupovala do pohovoru. Na

otázku, prečo má maloletá negatívny postoj k otcovi spomenula príhody, napr. že používa zdrobneniny,
je mamin maznáčik. Psychologička A. J. K. uviedla, že po pohovore usudzuje, že maloletá je cielene
„ kŕmená“ informáciami a historkami a aj tým, čo si má o nich myslieť. Otca nazýva „B.“, v čom ju
matka podporuje.
Z písomnej správy kolízneho zo dňa 16.11.2022 vyplývalo, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti

od júna 2022, stretávanie otca s maloletou prebieha na adrese trvalého pobytu, matka je vždy prítomná,
dcéra sa na otca ani nepozrie, skrýva si pred ním tvár, vyhýba sa pohľadu s otcom, nekomunikuje s ním,
ani ho nepozdraví a matka otca neinformuje o maloletej. S maloletou bol počas šetrenia v domácnosti
vykonaný pohovor, z ktorého vyplynulo, že matka chcela všetko počuť, preto pohovor prebiehal pri
otvorených dverách do detskej izby. Otca nazývala maloletá B. a uviedla, že nie je to jej otec, jej tatino

je B. a s ním je jej dobre. S otcom sa stretáva, lebo musí, ale nechce, lebo má veľa zlých spomienok.
Uviedla, že keď sa s ním má stretnúť, tak sa trasie, cíti napätie a desí ju to. Zarážajúce pre pracovníčky
úradu bolo, že maloletá nevedela presne opísať čo myslí, keď povedala: B. je psychopat, je to
manipulátor, násilník, sociálny idiot, tieto slová má evidentne prebraté a nerozumie im. Taktiež uviedla,
že ju B. bil a kričal na ňu a po výzve na vysvetlenie uviedla, že ju capol po ruke. Zo správy ďalej

vyplynulo, že maloletá nevedela uviesť konkrétne dôvody nestretávania sa s otcom, sú to argumenty
nekonzistentné, chaotické, nedávajúce zmysel, a preto úrad dospel k záveru, že sa úplne nezakladali
na reálnom prežívaní dieťaťa, nakoľko situácie boli aj z doby, keď bola ešte „bábätko“. Na matke bol
zjavný nepokoj a nervozita z toho, ako vypovedala maloletá. Úrad sa dopytoval matky aj na prítomnosť
drog v spoločnej domácnosti, čo matka potvrdila. Matka vyhlásila, že s drogami nechcela mať nič

dočinenia. Matka tiež uviedla, že „tento otec pre C. nie je v živote potrebný“. Záverom úrad konštatoval,
že vzhľadom k neochote matky pripravovať dieťa na styk s otcom po psychickej stránke a k samotným
vyjadreniam dieťaťa, je potrebné znalecké dokazovanie, aby sa vylúčila alebo potvrdila možnosť, že s
dieťaťom a jeho myšlienkami je manipulované a zabraňované slobodne rozvíjať harmonické vzťahy.
Z ďalšej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 08.06.2023 vyplývalo, že maloletá navštevovala

Súkromnú základnú školu I. L. D. od marca 2023, vedomosti mala na úrovni priemeru až slabšieho
podpriemeru, jej správanie bolo bez problémov, maloletej sa v škole páčilo. Na otázky ohľadne tatina
uviedla, že to nie je jej biologický otec, je manipulátor a nervák a nemá prečo sa s ním baviť, lebo ona
vie od maminy, že vlastne nemá otca. Bol vykonaný pohovor s matkou, ohľadne závažných tvrdení
maloletej a matka uviedla, že pán C. nemusí byť otcom maloletej, nakoľko bola splodená formou

umelého oplodnenia a maloletá to údajne započula. Matka bola upozornená, že poskytovanie takýchto
mätúcich informácií maloletej je vážny a poškodzujúci zásah do psychiky maloletej, vytvárania si jej
vlastnej identity, prežívania, kam patrí a do samotného vzťahu s otcom. Dňa 24.05.2023 bolo vykonané
stretnutie s obomi rodičmi a obaja boli informovaní, že v zmysle predošlých šetrení bolo dokázané, že
maloletá je neprimerane veku zaťažená informáciami, ktoré ohrozujú jej psychický vývoj a mravnú

výchovu. Matka komunikuje s dieťaťom neprimerane jeho veku.
Zo správy Centra pre deti a rodiny Pezinok zo dňa 21.12.2023 okrem iného vyplývalo, že maloletá
popiera existenciu biologického otca, ako otca oslovuje cudzieho muža, maloletá stráca svoju
identitu a v prípade, že sa jej vzťah s biologickým otcom neobnoví, je ohrozené jej psychické zdravie
a zdravý psychický vývin. Centrum uviedlo, že na základe individuálnej práce s maloletou vnímajú

jej mimoriadne averzívny postoj k biologickému otcovi. Maloletá otca absolútne a bezpodmienečne
odmieta, negatívne hodnotí, vyjadruje voči nemu hlboký odpor a pohŕdanie, praje mu smrť. Za otca pána
C.nepovažuje.Maloletápopisovalaudalosti,ktorésireálnenemôžepamätať.Jejrealitajeneprirodzená,
až nereálna, akoby implantovaná zvonka. Matka je pre ňu absolútne návodná, maloletá nepriamopotvrdila pravidelné snahy matky o devalváciu hodnoty otca v jej živote a vytváranie obrazu otca
ako niekoho nebezpečného, zlého a v jej živote nepotrebného. Výroky maloletej pôsobili dogmaticky,
rigidne, používala slová, ktorých významu nerozumela, mala problémy s orientáciou v čase. Za svojho

„tatina“ považuje cudzieho muža, aktuálneho partnera matky, rovnako jeho syna vníma ako brata.
Existenciu pôvodnej biologickej rodiny úplne vytesňuje. Záverom centrum uviedlo, že maloletá je voči
otcovi nastavená permanentne nepriateľsky, v nenávisti voči otcovi sú prítomné ruminujúce myšlienky,
dokonca by mu želala smrť. Tento jej postoj je nadstavbou matkiných postojov a vyjadruje skôr matkin
hnev, nenaplnené očakávania, či snahu odstrihnúť svoju spoločnú minulosť s otcom maloletej. Je vo

vysokom záujme maloletej túto záťaž zo života maloletej odstrániť. Vzťahy medzi matkou a otcom sú
toxické, najmä matka prejavuje voči otcovi extrémnu nevraživosť. Situácia v živote maloletej je vážna,
bol vnímaný hlboký a v priebehu času zakorenený konflikt lojality, čo je forma psychického utrpenia
dieťaťa, ktorá popiera prirodzené právo dieťaťa na oboch rodičov.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 07.06.2024 vyplývalo, že maloletá sa zúčastňovala sedení
vo Výskumnom ústave detskej psychológie v Bratislave, kde sedenia s maloletou realizovala

psychologička A. C., ktorá uviedla, že práca s maloletou bola veľmi náročná. Rýchlo menila svoje
emócie, nepoznala hranice, kedy chce často a v rôznych situáciách preberať role dospelých. Za veľmi
znepokojivé považovala psychologička to, že sa o rovesníkoch, škole, učiteľoch a otcovi vyjadrovala
dehonestujúco, pohŕdavo, mala veľké emočné výkyvy. Vývin osobnosti maloletej je abnormálny a
jej reakcie sú neprimerané a extrémne. Matka sa správala neprimerane, prichádzala s maloletou na

stretnutie s prejavmi prehnanej úľakovej reakcie. Počas sedenia prejavila maloletá celkové vyčerpanie.

5. Súd nariadil znalecké dokazovanie vo veci. Zo znaleckého posudku vypracovaného súdnou
znalkyňou PhDr. Martou Halašovou, PhD., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie Klinická
psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, vypracovaného dňa

17.08.2024 vyplývalo, že psychický stav maloletej je výrazne destabilizovaný prežívaním konfliktného
vzťahu medzi rodičmi a pravdepodobným prežívaním zámerného aj nezámerného tlaku na jej
lojalitu s matkou. Pochopenie kontextov rodičovských disharmónií výrazne prekračuje vývinové
kompetencie maloletej. Psychická destabilita u dieťaťa môže rezultovať do vážnejších somatických,
psychických a sociálnych ťažkostí s dezorganizáciou správania. V prežívaní maloletej sú prítomné

isté nevýrazné náznaky neurotického prežívania (znížený záujem o okolité dianie a silné pocity nudy,
neistota, strach z otca, z pavúkov a prežívanie neurčitého ohrozenia, nesústredenosť, pochybnosti o
vlastnom vzhľade, presvedčenie o nutnosti podať výkon, aby si zaslúžila náklonnosť). Môže ísť o
potlačenie vnútorného prežívania s idealizáciou výchovného prostredia matky a svojej osobnej situácie.
Intelektová úroveň maloletej je celkovo orientačne v rámci normy. Verbálna zložka intelektu zistená v

pásme priemeru. Vo formujúcej sa osobnosti maloletej sú prítomné vyhrotené známky puberty (labilita,
silnejšia pudová zložka osobnosti, expresívne vyjadrovanie, opozičný vzdor, odpor, výrazná potreba
pozornosti, ocenenia a obdivu). Boli u nej zistené výraznejšie známky schizoidity (narušenie kontaktu
a komunikácie, uzavretá, samotárska, ľahostajná k druhým, neprispôsobivá, necitlivá, náladová, môže
intenzívne reagovať na všetky druhy podnetov, ťažšie sa ukľudní, jej reakcie môžu byť iracionálne

arigidné).Nemávýznamnútendenciuklži,javeniusavlepšom svetle,kzámernémuvytváraniudobrého
dojmu. Ľudí všeobecne opisuje znevažujúco. Rovesníkov hodnotí pozitívne. K škole, k učiteľom a k
učeniu má dobrý vzťah. Jej sebahodnotenie je vyššie, jej ašpirácie predbiehajú jej aktuálny vek a
navštevovaný ročník základnej školy. Hodnotová orientácia statusová: nemať otca B., chodiť na kone,
vedieťúžasnekresliť.Psychickýstavotcajemiernedestabilizovanýdlhodobýmiťažkosťami vkontaktea

komunikácii s maloletou dcérou. Psychický stav matky je mierne destabilizovaný prežívaním dynamiky
prebiehajúceho súdneho konania. Vzťah maloletej k rodičom je silne polarizovaný, rovnako jej
prežívanie viazané na jej rodičov. Matku opisuje ako starostlivú, tvrdohlavú. Podvedome matku
vníma ako osobnostne nezrelú, so zníženou pripravenosťou na riešenie aktuálnych životných úloh.
Vníma nadradenosť ženského princípu nad mužským. Otca vníma negatívne, v znevažujúcom statuse

(humusák). Otec je z rodiny vytesnený. Vyjadrila prianie nemať otca, hodnotí ho ako škodiaceho
svojej rodine. V rodine sa cíti byť hodnotená ambivalentne. Prežíva nadlimitný tlak na svoje osobnostné
kompetencie, čo ďalej destabilizuje jej detskú psychiku. Príčiny negatívneho vzťahu maloletej k otcovi
nemožno kompletne odhaliť (mnohé aspekty rodinnej dynamiky zostávajú skryté, neuvedomované,
alebo sú zámerne nekomunikované). Vzťah maloletej k otcovi je určovaný hlavne správaním a

rétorikou matky, ktorá vplýva na maloletú väčšinovo od narodenia maloletej doposiaľ. Otec má dlhodobo
(2-3 roky) minimálny kontakt s maloletou a pokiaľ by akékoľvek reálne alebo zdanlivé negatíva otca
nebolivovýchovnomprostredímatkyfixované aoživované,maloletábysiichnemala pamätať.Maloletá
podľa súdnej znalkyne je pravdepodobne voči otcovi a v otázkach výkonu starostlivosti ovplyvňovanámatkou, vo výchovnom prostredí ktorej dlhodobo vyrastá. Rétorika maloletej a matky, pokiaľ ide o
opis správania otca, je takmer totožná. Otec vzhľadom na dlhodobo odmietavý postoj maloletej
voči nemu nemá čas a priestor na efektívne ovplyvňovanie maloletej, preto ovplyvňovanie zo strany

otca možno skôr vylúčiť. Znalkyňa vzhľadom na indície naznačujúce odchýlku od vývinovej
normy u maloletej, považovala za nutné nariadiť znalecké posúdenie jej duševného stavu znalcom
z odvetvia psychiatrie. V prípade, že sa nejedná o duševnú chorobu alebo poruchu, považovala za
možné umiestnenie maloletej na nevyhnutný čas do diagnostického centra, kde bude pod dohľadom
odborníka prebiehať obnovenie a normalizovanie jej vzťahu s otcom za súčasného odborného

pôsobenia na obidvoch rodičov maloletej. Deformovaný vzťah k obom rodičom u maloletej, zistené
osobnostné charakteristiky oboch rodičov a psychický stav maloletého dieťaťa odôvodňujú nariadiť
obom rodičom intenzívny dlhodobý kurz rodičovskej terapie a poradenstva.

6. Zo správ kolízneho opatrovníka zo dňa 07.02.2025 a 02.04.2025 vyplývalo, že matka dlhodobo
nespolupracuje, zámerne alebo nezámerne manipuluje maloletú, v dôsledku čoho má maloletá

znalcom konštatovaný negatívny vzťah k otcovi. Úrad konštatoval, že matka týmto správaním ohrozuje
a destabilizuje psychický stav maloletej. Uloženie výchovného opatrenia, na ktoré poukázal aj súdny
znalec, neplní takéto opatrenie dlhodobo svoj účel z dôvodu zámerného alebo nezámerného
manipulatívneho správania matky. V rámci konania boli zapojené do odbornej spolupráce s rodinou
všetky dostupné akreditované subjekty spolupracujúce s úradom a ani v jednom subjekte nedošlo k

naplneniu cieľa, prípadne náprave vzťahov, či vôbec prejaveniu záujmu o spoluprácu na strane
matky. Na základe zistení súdnej znalkyne navrhol úrad nariadiť nad maloletou výchovné opatrenie
pobytovou formou za účelom zabezpečenia odbornej pomoci za účelom stabilizácie jej psychického
stavu a pedopsychiatrického vyšetrenia v akreditovanom zariadení – Diagnostickom centre pre deti,
C. X, D..

7. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že je potrebné vo veci maloletej čiastočne rozhodnúť a
vyhovieť návrhu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senec, ktorý navrhol uložiť maloletej výchovné
opatrenie a dočasne ju vyňať z osobnej starostlivosti rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti,
t. j. matky a nariadiť umiestnenie maloletej pobytovou formou do Diagnostického centra, C. X L.

D., z viacerých dôvodov. Najzávažnejším dôvodom na dočasné vyňatie maloletej z rodinného
prostredia je zistené nevhodné správanie maloletej a taktiež zistená dlhodobá nespolupráca matky,
zámerne alebo nezámerne manipulujúca maloletú, ako vyplýva z vypracovaného znaleckého posudku
súdnou znalkyňou, v dôsledku čoho má maloletá znalcom konštatovaný negatívny vzťah k otcovi.
Úrad konštatoval, že matka týmto správaním ohrozuje a destabilizuje psychický stav maloletej.

Uložené výchovné opatrenie, na ktoré poukázal aj súdny znalec, neplní dlhodobo svoj účel z dôvodu
zámerného alebo nezámerného manipulatívneho správania matky. V rámci konania boli zapojené do
odbornej spolupráce s rodinou všetky dostupné akreditované subjekty spolupracujúce s úradom a ani
v jednom subjekte nedošlo k naplneniu cieľa, prípadne náprave vzťahov, či vôbec prejaveniu záujmu
o spoluprácu na strane matky. Súd zo založených správ do spisu, napr. z písomnej správy Úradu

práce sociálnych vecí a rodiny Senec zo dňa 16.11. 2022 zistil, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej
domácnosti od júna 2022, stretávanie sa otca s maloletou prebieha na adrese trvalého pobytu, matka
je vždy prítomná, dcéra sa na otca ani nepozrie, skrýva si pred ním tvár, vyhýba sa pohľadu s otcom,
nekomunikuje s ním, ani ho nepozdraví a matka otca neinformuje o maloletej. S maloletou bol počas
šetrenia v domácnosti vykonaný pohovor, z ktorého vyplynulo, že matka chcela všetko počuť, preto

pohovor prebiehal pri otvorených dverách do detskej izby. Otca nazývala maloletá B. a uviedla, že nie
je to jej otec, jej tatino je B. a s ním je jej dobre. S otcom sa stretáva, lebo musí, ale nechce, lebo má veľa
zlých spomienok. Uviedla, že keď sa s ním má stretnúť, tak sa trasie, cíti napätie a desí ju to. Zarážajúce
pre pracovníčky úradu bolo, že maloletá nevedela presne opísať čo myslí, keď povedala: B. je
psychopat, je to manipulátor, násilník, sociálny idiot, tieto slová má evidentne prebraté a nerozumie

im. Taktiež uviedla, že ju B. bil a kričal na ňu a po výzve na vysvetlenie uviedla, že ju capol po ruke.
Zo správy ďalej vyplynulo, že maloletá nevedela uviesť konkrétne dôvody nestretávania sa s otcom,
sú to argumenty nekonzistentné, chaotické, nedávajúce zmysel, a preto úrad dospel k záveru, že sa
úplne nezakladali na reálnom prežívaní dieťaťa, nakoľko situácie boli aj z doby, keď bola ešte „bábätko“.
Na matke bol zjavný nepokoj a nervozita z toho, ako vypovedala maloletá. Úrad sa dopytoval matky

aj na prítomnosť drog v spoločnej domácnosti, čo matka potvrdila. Matka vyhlásila, že s drogami
nechcela mať nič dočinenia. Matka tiež uviedla, že „ tento otec pre C. nie je v živote potrebný“.
Vzhľadom k neochote matky pripravovať dieťa na styk s otcom po psychickej stránke a k samotným
vyjadreniam dieťaťa úrad doporučil znalecké dokazovanie, aby sa vylúčila alebo potvrdila možnosť, žes dieťaťom a jeho myšlienkami je manipulované a zabraňované slobodne rozvíjať harmonické vzťahy.
Zo založenej písomnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senec zo dňa 08.06.2023
vyplynulo,žeopätovne prešetrili pomeryvrodine maloletejazistili,žemaloletánavštevovalaSúkromnú

základnú školu I. L. D. od marca 2023, vedomosti mala na úrovni priemeru až slabšieho podpriemeru, jej
správanie bolo bez problémov, maloletej sa v škole páčilo. Na otázky ohľadne tatina uviedla, že to nie
je jej biologický otec, je manipulátor a nervák a nemá prečo sa s ním baviť, lebo ona vie od maminy, že
vlastne nemá otca. Bol vykonaný pohovor s matkou, ohľadne závažných tvrdení maloletej a matka
uviedla, že pán C. nemusí byť otcom maloletej, nakoľko bola splodená formou umelého oplodnenia a

maloletá to údajne započula. Matka bola upozornená, že poskytovanie takýchto mätúcich informácií
maloletej je vážny a poškodzujúci zásah do psychiky maloletej, vytvárania si jej vlastnej identity,
prežívania, kam patrí, a do samotného vzťahu s otcom. Dňa 24.05.2023 bolo vykonané stretnutie s
obomi rodičmi, a obaja boli informovaní, že v zmysle predošlých šetrení bolo dokázané, že maloletá
je neprimerane veku zaťažená informáciami, ktoré ohrozujú jej psychický vývoj a mravnú výchovu.
Matka komunikovala s dieťaťom neprimerane jeho veku. Zo založenej správy Centra pre deti a

rodiny Pezinok zo dňa 21.12.2023 vyplynulo, že maloletá popiera existenciu biologického otca, ako
otca oslovuje cudzieho muža, maloletá stráca svoju identitu a v prípade, že sa jej vzťah s biologickým
otcom neobnoví, je ohrozené jej psychické zdravie a zdravý psychický vývin. Centrum uviedlo, že
na základe individuálnej práce s maloletou vnímajú jej mimoriadne averzívny postoj k biologickému
otcovi. Maloletá otca absolútne a bezpodmienečne odmieta, negatívne hodnotí, vyjadruje voči nemu

hlboký odpor a pohŕdanie, praje mu smrť. Za otca pána C. nepovažuje. Maloletá popisovala udalosti,
ktoré si reálne nemôže pamätať. C. realita je neprirodzená, až nereálna, akoby implantovaná
zvonka. Matka je pre ňu absolútne návodná, maloletá nepriamo potvrdila pravidelné snahy matky
o devalváciu hodnoty otca v jej živote a vytváranie obrazu otca, ako niekoho nebezpečného, zlého
a v jej živote nepotrebného. Výroky maloletej pôsobili dogmaticky, rigidne, používala slová, ktorých

významu nerozumela, mala problémy s orientáciou v čase. Za svojho „tatina“ považuje cudzieho
muža,aktuálnehopartnera matky,rovnakojehosyna vníma ako brata.Existenciu pôvodnej biologickej
rodiny úplne vytesňuje. Záverom centrum uviedlo, že maloletá je voči otcovi nastavená permanentne
nepriateľsky, v nenávisti voči otcovi sú prítomné ruminujúce myšlienky, dokonca by mu želala smrť. Tento
jej postoj je nadstavbou matkiných postojov a vyjadruje skôr matkin hnev, nenaplnené očakávania,

či snahu odstrihnúť svoju spoločnú minulosť s otcom maloletej. Je vo vysokom záujme maloletej
túto záťaž z jej života odstrániť. Vzťahy medzi matkou a otcom sú toxické, najmä matka prejavuje
voči otcovi extrémnu nevraživosť. Situácia v živote maloletej je vážna, bol vnímaný hlboký a v
priebehu času zakorenený konflikt lojality, čo je forma psychického utrpenia dieťaťa, ktorá popiera
prirodzené právo dieťaťa na oboch rodičov. Taktiež zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny

Senec zo dňa 07.06.2024 súd zistil, že maloletá sa zúčastňovala sedení vo Výskumnom ústave detskej
psychológie a pedopsychológie v Bratislave, kde sedenia s maloletou realizovala psychologička A. C.,
ktorá uviedla, že práca s maloletou bola veľmi náročná, nakoľko rýchlo menila svoje emócie, nepoznala
hranice, kedy chce často a v rôznych situáciách preberať role dospelých. Za veľmi znepokojivé
považovala to, že sa o rovesníkoch, škole, učiteľoch a otcovi vyjadrovala dehonestujúco, pohŕdavo,

mala veľké emočné výkyvy. Vývin osobnosti maloletej je abnormálny a jej reakcie sú neprimerané a
extrémne. Matka sa správala neprimerane, prichádzala s maloletou na stretnutie s prejavmi prehnanej
úľakovej reakcie. Počas sedenia prejavila maloletá celkové vyčerpanie. Súd vo veci nariadil
aj znalecké dokazovanie a poveril vypracovaním znaleckého posudku súdnu znalkyňu PhDr. Martu
Halašovú,PhD.,znalkyňuzodborupsychológia,odvetvieKlinickápsychológiadetí,Klinickápsychológia

dospelých, poradenská psychológia, ktorá vypracovala posudok dňa 17.08.2024 a z ktorého vyplýva,
že psychický stav maloletej je výrazne destabilizovaný prežívaním konfliktného vzťahu medzi rodičmi
a pravdepodobným prežívaním zámerného aj nezámerného tlaku na jej lojalitu s matkou. Pochopenie
kontextov rodičovských disharmónií výrazne prekračuje vývinové kompetencie maloletej. Psychická
destabilita u dieťaťa môže rezultovať do vážnejších somatických, psychických a sociálnych ťažkostí

s dezorganizáciou správania. V prežívaní maloletej sú prítomné isté nevýrazné náznaky neurotického
prežívania (znížený záujem o okolité dianie a silné pocity nudy, neistota, strach/ z otca, z pavúkov a
prežívanie neurčitého ohrozenia, nesústredenosť, pochybnosti o vlastnom vzhľade, presvedčenie
o nutnosti podať výkon, aby si zaslúžila náklonnosť). Môže ísť o potlačenie vnútorného prežívania
s idealizáciou výchovného prostredia matky a svojej osobnej situácie. Intelektová úroveň maloletej je

celkovo orientačne v rámci normy. Verbálna zložka intelektu zistená v pásme priemeru. Vo formujúcej
sa osobnosti maloletej sú prítomné vyhrotené známky puberty (labilita, silnejšia pudová zložka
osobnosti, expresívne vyjadrovanie, opozičný vzdor, odpor, výrazná potreba pozornosti, ocenenia
aobdivu).Boliunejzistenévýraznejšieznámkyschizoidity(narušeniekontaktuakomunikácie,uzavretá,samotárska, ľahostajná k druhým, neprispôsobivá, necitlivá, náladová, môže intentívne reagovať na
všetky druhy podnetov, ťažšie sa ukľudní, jej reakcie môžu byť iracionálne a rigidné). Nemá významnú
tendenciu k lži, javeniu sa v lepšom svetle, k zámernému vytváraniu dobrého dojmu. Ľudí všeobecne

opisuje znevažujúco. Rovesníkov hodnotí pozitívne. K škole, k učiteľom a k učeniu má dobrý vzťah. Jej
sebahodnotenie je vyššie, jej ašpirácie predbiehajú jej aktuálny vek a navštevovaný ročník základnej
školy. Hodnotováorientácia statusová: nemaťotca B., chodiťnakone,vedieťúžasnekresliť.Psychický
stav otca je mierne destabilizovaný dlhodobými ťažkosťami v kontakte a komunikácii s maloletou dcérou.
Psychický stav matky je mierne destabilizovaný prežívaním dynamiky prebiehajúceho súdneho

konania. Vzťah maloletej k rodičom silne polarizovaný, rovnako jej prežívanie viazané na jej rodičov.
Matku opisuje ako starostlivú, tvrdohlavú. Podvedome matku vníma ako osobnostne nezrelú, so
zníženou pripravenosťou na riešenie aktuálnych životných úloh. Vníma nadradenosť ženského princípu
nadmužským. Otca vníma negatívne,vznevažujúcom statuse(humusák). Otecjezrodiny vytesnený.
Vyjadrila prianie nemať otca, hodnotí ho ako škodiaceho svojej rodine. V rodine sa cíti byť hodnotená
ambivalentne. Prežíva nadlimitný tlak na svoje osobnostné kompetencie, čo ďalej destabilizuje jej

detskú psychiku. Príčiny negatívneho vzťahu maloletej k otcovi nemožno kompletne odhaliť (mnohé
aspekty rodinnej dynamiky zostávajú skryté, neuvedomované, alebo sú zámerne nekomunikované).
Vzťah maloletej k otcovi je určovaný hlavne správaním a rétorikou matky, ktorá vplýva na maloletú
väčšinovoodnarodenia maloletejdoposiaľ. Otec mádlhodobo(2-3roky)minimálnykontaktsmaloletou
a pokiaľ by akékoľvek reálne alebo zdanlivé negatíva otca neboli vo výchovnom prostredí matky

fixované a oživované, maloletá by si ich nemala pamätať. Maloletá podľa súdnej znalkyne je
pravdepodobne voči otcovi a v otázkach výkonu starostlivosti o maloletú ovplyvňovaná matkou, vo
výchovnom prostredí ktorej dlhodobo vyrastá. Rétorika maloletej a matky, pokiaľ ide o opis správania
otca, je takmer totožná. Otec vzhľadom na dlhodobo odmietavý postoj maloletej voči nemu nemá čas
apriestor naefektívne ovplyvňovanie maloletej,pretoovplyvňovaniezostrany otcamožnoskôr vylúčiť.

Znalkyňa vzhľadom na indície naznačujúce odchýlku od vývinovej normy u maloletej, považovala za
nutné nariadiť znalecké posúdenie jej duševného stavu znalcom z odvetvia psychiatrie. V prípade,
že sa nejedná o duševnú chorobu alebo poruchu, považovala za možné umiestnenie maloletej na
nevyhnutný čas do diagnostického centra, kde bude pod dohľadom odborníka prebiehať obnovenie a
normalizovanie jej vzťahu s otcom za súčasného odborného pôsobenia na obidvoch rodičov maloletej.

Deformovaný vzťah k obom rodičom u maloletej, zistené osobnostné charakteristiky oboch rodičov a
psychický stav maloletého dieťaťa odôvodňujú nariadiť výchovné opatrenie pobytovou formou, preto
súd návrhu úradu vyhovel a maloletú dočasne umiestnil do diagnostického centra. Mal za to, že toto
intenzívnejšie výchovné opatrenie je v záujme maloletej, keď miernejšie výchovné opatrenia neviedli k
náprave,maloletej negatívnyvzťahkotcovijepodľazistenísúdnehoznalcaurčovanýhlavne správaním

a rétorikou matky, ktorá vplýva na maloletú väčšinovo od narodenia a maloletá podľa súdnej znalkyne
je pravdepodobne voči otcovi a v otázkach výkonu starostlivosti o maloletú ovplyvňovaná matkou, vo
výchovnom prostredí ktorej dlhodobo vyrastá. Súd preto uložil výchovné opatrenie dočasným vyňatím
maloletej z matkinho rodinného prostredia, pretože má plniť ochrannú funkciu - napomôcť navráteniu
riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne

akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“). Mala za to, že súd je povinný vždy rozhodovať v záujme maloletého dieťaťa. Preto navrhla,

aby súd vykonal pohovor s maloletou, ktorá má 12 rokov, je vyspelá minimálne na 14 rokov a veľmi
dobre vníma, čo sa v rodine deje. Tvrdila, že príčinou správania sa maloletej nie je ona, ale správanie
sa navrhovateľa počas ich spolužitia, keď maloletá vnímala odhaľovanie sa navrhovateľa v domácnosti,
čo možno malo vplyv na jej správanie. Maloletá sa nechce k veci vyjadrovať a ona s ňou uvedené
nepreberá, pretože má z toho asi traumu. Poukázala na to, že maloletá sa v minulosti sebapoškodzovala

(napr. škriabaním sa do krvi). V záujme nevyvolávania konfliktov s navrhovateľom v minulosti všetko
riešila len tým, aby sa maloletá ukľudnila, teda nešla k lekárovi, ani na políciu, čo sa jej dnes vypomstilo,
keď sociálna kuratela a súd vyhodnocujú jej tvrdenia ako účelové. Ani znalkyňa v znaleckom posudku
nehodnotí ani jedného z účastníkov tak, že by mali tendenciu hovoriť nepravdu, teda si vymýšľať,
preto bol súd povinný uvedené aj takto hodnotiť. V celom znaleckom posudku sa opakuje slovíčko

„pravdepodobne“, preto bolo potrebné vypočuť znalkyňu, aby uviedla výšku istoty v tomto smere,
pretože podľa renomovaných psychológov pri použití výrazu pravdepodobne sa môže jednať až o 0%
pravdepodobnosť, a preto pri tomto výraze nemožno použiť takýto znalecký posudok tak, že bolo
niečo preukázané. Súd napriek tomu, že znalkyňa uviedla, že ide o odchýlku od vývinovej normy bolpovinný podľa úvahy znalkyne vykonať skúmanie duševného stavu znalcom z odboru pedopsychiatrie,
čo nevykonal, preto nevedno, čo viedlo súd k tomu, aby vyhovel návrhu kolízneho opatrovníka. Kolízny
opatrovník na otázky jej advokáta na pojednávaní nevedel odpovedať vecne, ale opieral sa len o sporné

skutočnosti. Uviedla, že sa nikto nezaoberal tým, aké deti sú umiestňované do diagnostického centra,
pričom sú to predovšetkým deti s narušeným správaním, ktoré okrem iného robili protispoločenské
činnosti spojené s krádežami, násilnou činnosťou, narušenou mravnosťou a podobne. Bola toho názoru,
že navrhovateľ poukazuje na prieťahy v konaní, ale ani on, ani súd nedoložili dôkazy, ktoré by mali
svedčiťvprospechrozhodnutia.Jetulento,žedieťasanechcestretávaťsnavrhovateľom,avšakpríčinu

nikto nerieši, nikoho nezaujíma. Mala za to, že súd opomenul vykonať aspoň základné zisťovania pre
rozhodnutie. Jediné, čo tlačilo sudkyňu rozhodnúť, ako to správne povedala na pojednávaní, že to už
musí rozhodnúť, pretože je to reštančná vec.
Poukázala na to, že nepopierateľným právom dieťaťa je slobodne vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré
sa ho týkajú. V empirickom výskume sa nepodarilo doposiaľ ustáliť konkrétnu vekovú hranicu, ktorej
súdy pripisujú relevanciu, pokiaľ ide o názor a vôľu dieťaťa. Relevancia aktívnej účasti na konaní rastie

s vekom dieťaťa. Napríklad nemecký procesný kódex stanovuje povinnosť vypočuť dieťa, ktoré dosiahlo
vek 14 rokov v každej veci, ktorá sa ho týka. Namietala, že súd sa vôbec nezaoberal psychoterapiou,
ktorejzahájeniupredchádzadôkladnézhodnoteniepsychickéhoatelesnéhostavupacientapsychiatrom
alebo iným lekárom. Psychoterapia môže pomôcť pri riešení rôznych psychických problémoch. Existuje
niekoľko druhov psychoterapie a až na niektoré výnimky v niektorých špeciálnych prípadoch, žiadny

okruh psychoterapie nie je „lepší“ než iný.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na
doplnenie dokazovania, pričom dôkazy vyhodnotí v súlade so zákonom tak, aby v budúcnosti nemohlo
prísť k fatálnym následkom na psychickom zdraví maloletej.

9. K odvolaniu manželky sa vyjadril navrhovateľ tak, že súd je povinný v každom momente konania
prihliadať v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa, čo aj urobil. Mal za to, že manželka sa pokúša
cez tvrdené formálnoprávne „nedostatky“ postupu súdu, ktoré však ani po právnej stránke neobstoja,
odvrátiť pozornosť od potreby urgentnej dôslednej diagnostiky maloletej a nastavenia jej následnej
terapie a úpravy práv a povinností rodičov voči nej a tiež od toho, že doterajšie výsledky konania

a dokazovania (znalecký posudok, množstvo správ kolízneho opatrovníka, správy akreditovaných
centier), ktoré sú rozsiahlym podkladom na uloženie daného výchovného opatrenia, preukazujú, že
viac ako 3 roky manželka nespolupracuje s nato určenými inštitúciami alebo s nimi spolupracuje
len formálne a záver všetkých bol, že maloletá nutne potrebuje diagnostiku a odbornú starostlivosť.
Manželka v tomto smere pôsobí protichodne a on ako druhý rodič nemá na výchovu maloletej niekoľko

rokov, napriek jeho úmornej snahe, možnosť dosahu. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za
dôsledne odôvodnený. Nevyhnutnú potrebu tohto kroku mal súd dôkladne predloženú dôkazmi a práve
pod ich ťarchou nemohol a nemal možnosť v záujme maloletej rozhodnúť inak. Uviedol, že mu návrh
kolízneho opatrovníka na uloženie tohto výchovného opatrenia osobitne súdom doručovaný nebol.
Súd rozhodol o uložení výchovného opatrenia na návrh kolízneho opatrovníka už na pojednávaní vo

veci rozvodu, aj keď vo veci uloženia tohto výchovného opatrenia bol onedlho vytýčený aj samostatný
termín pojednávania (sp. zn. 37P/170/2024), kde sa malo uloženie výchovného opatrenia samostatne
prejednávať. Mal za to, že mohlo byť rozhodnuté aj neodkladným opatrením (napriek rôznym názorom
na možnosť uloženia výchovného neodkladným opatrením, práve tu by to bolo žiadúce), resp. bolo
žiadúce, aby bol návrh podaný aj s predbežnou vykonateľnosťou. Bol toho názoru, že odvolacie dôvody

neobstoja nielen po vecnej, ale ani po právnej stránke. Súd uložil výchovné opatrenie v rámci konania
o rozvod a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, ktoré nie je
skončené a je na úvahe súdu, aké dôkazy vykoná. Súd tu rozhodoval o výchovnom opatrení, ktoré
má podľa zákona možnosť a povinnosť uložiť kedykoľvek, keď zo zisteného skutočného stavu mu
vyplynie potreba stabilizácie pomerov. Jedným z dôvodov na nariadenie výchovného opatrenia bola aj

diagnostika maloletej, kde bolo treba rozhodnúť v záujme poskytovania odbornej pomoci maloletej, keď
súdom nariadená ambulantná forma spolupráce s terapeutmi nepriniesla najmä potom pre nespoluprácu
manželky žiaden výsledok. Mal za to, že neobstojí tvrdenie, že súd neskúmal názor maloletej, pretože
súdmalnázorapostojemaloletejkdispozíciipočasceléhodoterajšiehokonania,keďžesmaloletourobil
opakovane pohovor kolízny opatrovník a súd mal k dispozícii výstupy z centier, v ktorých sa maloletá

podrobila sedeniam. Uviedol, že za 4 roky konania sa ničím nepotvrdilo, že dôvodom správania sa
maloletejknemubybolojehosprávanie.Nietinejmožnostivzáujmeochranymaloletej,nežjejposkytnúť
pomoc s cieľom jej vyňatia z patologického jednostranného vplyvu manželky, jej riadnej diagnostiky
a následného pokusu o zdravšie nastavenia fungovania jej vzťahu k obom rodičom. Dodal, že doterajšípriebeh konania preukazuje, že manželka dlhodobo odmieta spoluprácu s odborníkmi vo veci ďalšej
diagnostiky maloletej, jej spoluprácu, ani zmenu postoja naďalej nemožno očakávať a akékoľvek snahy
primäť manželku k reálnej (nielen predstieranej) spolupráci boli bezvýsledné, čo preukazujú aj správy

v súvisiacom konaní vedenom pod sp. zn. B3-38Em/5/2021, v ktorom bolo počas uplynulých rokov
uložených niekoľko opatrení, ktoré zostali bezvýsledné. Ak manželka v odvolaní tvrdí, že súd bol povinný
podľa úvahy znalkyne vykonať skúmanie duševného stavu znalcom z odboru pedopsychiatrie, tak práve
diagnostika maloletej v tomto smere je obsahom uloženého výchovného opatrenia. Narušené správanie
možno pochopiteľne korigovať aj ambulantne, to by však manželka musela mať na tom skutočný

záujem a nie 3 roky všetku snahu súdu a na to určených odborných inštitúcií a centier spochybňovať
a bojkotovať. Poukázal na to, že umiestnenie maloletej nemá byť dlhodobé, ale len na nevyhnutný čas
pre účely diagnostiky a vyňatia z pod nezdravého vplyvu a pokusu o obnovenie rovnováhy maloletej vo
vzťahu k obom rodičom. Bol toho názoru, že ani od prípadného priameho výsluchu maloletej súdom by
nebolo možné očakávať nič, čo by mohlo odvrátiť potrebu odborníkmi odporučenej diagnostiky, ktorú
konštatovali správy kolízneho opatrovníka a závery znalkyne v posudku.

Ďalej poukázal na dĺžku tohto konania i na to, že tento stav pretrváva od začiatku konania a negatívne
graduje, preto je výchovné opatrenie potrebné realizovať čo najskôr, v záujme toho, aby nedošlo
k ďalšiemu poškodzovaniu psychického zdravia maloletej.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. Navrhovateľ v doplňujúcom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie na základe návrhu kolízneho
opatrovníkarozhodolouloženívýchovnéhoopatreniamaloletejrozsudkomnapadnutýmodvolaním.Súd
prvej inštancie najskôr vo veci vyznačil predbežnú vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia zaslaním
doložkyúčastníkomkonania,tútovšaknásledneoniekoľkodnínatozrušil.Rozhodnutietakkdnešnému
dňu (24.09.2025) nie je právoplatné, o odvolaní matky nebolo doposiaľ rozhodnuté. Pritom prizvaná

znalkyňa a kolízny opatrovník upozorňujú na to, že vzhľadom na psychický stav maloletej je potrebné
vec urýchlene riešiť, urýchlene s ňou pracovať a vyňať ju z patologického prostredia. Uviedol, že
v súčasnosti je už nepochybné, že vzhľadom na uplynutie dátumu uvedeného vo výroku napadnutého
rozhodnutia, kde súd prvej inštancie nešťastne formuloval tento výrok tak, že v ňom uviedol konkrétny
dátum jeho trvania, t.j. do 03.07.2025, trvanie tohto neprávoplatne uloženého výchovného opatrenia čo

dopresnéhotermínujehouloženia,užuplynulo.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny potvrdil v jeho výroku, ktorým súd dočasne, na tri mesiace odníma maloletú z osobnej
starostlivosti oboch jej zákonných zástupcov a nariaďuje jej pobyt v Diagnostickom centre so sídlom
C. X, D. a v časti výroku, v ktorom súd uložil trvanie výchovného opatrenia do 03.07.2025 napadnutý
rozsudok zmenil tak, že tento zruší trvanie výchovného opatrenia čo do uvedeného konkrétneho dátumu.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok - ďalej len „CMP“), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba –
účastník konania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu súdu prvej, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods.1písm.b),e),f),h)CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalrozsudok,
ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel
k záveru, že odvolanie manželky navrhovateľa je dôvodné.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie je rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na rozvod
manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu. V tomto
konaní podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec návrh na nariadenie
výchovného opatrenia maloletej pobytovou formou za účelom zabezpečenia odbornej pomoci za
účelom stabilizácie jej psychického stavu a pedopsychiatrického vyšetrenia v akreditovanom zariadení

– Diagnostickom centre pre deti, C. X, D.. Súd prvej inštancie o tomto návrhu rozhodol odvolaním
napadnutým rozsudkom.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým uložil maloletej výchovné opatrenie, ktorým ju dočasne odňal z osobnej starostlivosti oboch jej
zákonných zástupcov na dobu troch mesiacov, t. j. na čas do 03.7.2025 a nariadil maloletej pobyt v

Diagnostickomcentre,sosídlomC.X,D.,zaúčelomzabezpečeniaodbornejdiagnostikyazabezpečenia
odbornej pomoci maloletej a sledovaním výkonu výchovného opatrenia poveril Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny Senec, Krátka 1, ktorý zabezpečí záverečnú správu do spisu.13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

15. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

17. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

18. Podľa § 111 písm. m) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
výchovných opatreniach.

19. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a

objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

20. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

21. Podľa § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

22. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

24. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

26. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade braťdo úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

27. Podľa § 51c vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a
vojenské súdy, ak sudca rozhoduje o uložení výchovného opatrenia na účely zabezpečenia odbornej
pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého
dieťaťa pobytom v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, alebo o nariadení ústavnej starostlivosti

podľa osobitného predpisu, ktoré sa bude vykonávať najmä v reedukačnom centre, vždy vypočuje
maloleté dieťa, ktorého sa konanie o uložení výchovného opatrenia alebo konanie o nariadení ústavnej
starostlivosti týka.

28. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je konanie o návrhu navrhovateľa na rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu.

Ide o obligatórne spojenie týchto dvoch konaní vyplývajúce priamo zo zákona (§ 100 CMP). Súd
je tak povinný v rozhodnutí, ktorým rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode najmä určiť, či maloleté
dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať

jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Zároveň
rozhoduje o úprave styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti.
Naproti tomu konanie o uložení výchovného opatrenia je samostatným konaním vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých a konaním odlišným od konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu, dané rôznym predmetom konania. Na túto
skutočnosť však súd prvej inštancie nereflektoval zákonom stanoveným postupom (§ 166 ods. 2 CSP)
a o uložení výchovného opatrenia nesprávne rozhodol odvolaním napadnutým čiastočným rozsudkom,
a to v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletému dieťaťu, čo zároveň spôsobilo nemožnosť plynule viesť toto konanie, ktoré prebieha už

značný čas.

29. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a účastníkovi konania (strane sporu) musia dať odpoveď na

podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných,
samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

30. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované

zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania
spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na
príslušnú judikatúru európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“, napr. rozsudok Garcia Ruiz
v. Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,

na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia
a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko
z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998).

Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

31. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného právastrany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces treba preto považovať
aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom
absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci prípadne ak argumentácia
obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je

nepresvedčivé. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.01.2019 sp. zn. 6Cdo/98/2017).

32. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.

33. Porovnávajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými

kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie vo svojom
odôvodnení opisuje doposiaľ v spise nachádzajúce sa správy kolízneho opatrovníka, Centra pre deti
a rodiny Pezinok, závery znaleckého posudku a na základe nich rozhodol tak, ako uviedol vo výroku
svojho rozhodnutia. Nezaoberal sa však dôvodnosťou navrhovaného výchovného opatrenia z hľadiska
záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný, ako ani tým, či je takáto forma výchovného opatrenia

(odňatím dieťaťa z prirodzeného rodinného prostredia) vhodná pre toto konkrétne maloleté dieťa, či
nejde o dieťa s poruchami zdravia (či už fyzického alebo psychického), keďže odňatím dieťaťa dochádza
k radikálnemu zásahu do stability jeho výchovného prostredia. Nevysporiadal sa s odporúčaniami
znalkyne,ktorápovažovala,vzhľadomnaindícienaznačujúceodchýlkuodvývinovejnormyumaloletého
dieťaťa (v jeho prežívaní a správaní známky schizoidity, poruchy správania), za nutné nariadiť znalecké

posúdenie duševného stavu dieťaťa znalcom z odvetvia psychiatrie a až v prípade, že sa nejedná
oduševnúchorobualeboporuchu,považovalazamožnéumiestneniemaloletéhodieťaťananevyhnutný
časdodiagnostickéhocentra,kdebudepoddohľadomodborníkaprebiehaťobnovenieanormalizovanie
jeho vzťahu s otcom za súčasného odborného pôsobenia na oboch rodičov dieťaťa.
Súčasne súd prvej inštancie pochybil aj vo výrokovej časti svojho rozhodnutia jeho nesprávnou

formuláciou ohraničujúcou ukončenie nariadeného výchovného opatrenia. Pri nariadení výchovných
opatrení je vhodné výrok rozhodnutia formulovať počnúc začiatkom jeho realizácie (napr. od
právoplatnosti rozhodnutia) s určením obdobia, po ktoré má trvať.

34. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri svojom rozhodovaní pritom musí vziať do úvahy všetky

faktory, najmä tiež názor dieťaťa, ktoré je už schopné ho vyjadriť s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť. Názoru dieťaťa je nutné venovať primeranú pozornosť, pretože akékoľvek rozhodnutie, ktoré
by nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni
dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie ich najlepšieho záujmu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 22.06.2016, sp. sn. 5 Cdo 492/2015). Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby

súd stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzal a aby založil svoje rozhodnutie iba na jeho
prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. proti
Fínsku zo dňa 09.05.2006, č. 18249/02, body 57-59).

35. Dieťaťu sa poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní,

ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom
spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Zákon
ponecháva v tomto smere sudcom procesný priestor pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa, ktorí
môžu dieťa vypočuť sami, alebo získavajú informácie o názore dieťaťa sprostredkovane, na základe
interpretácie treťou osobou, najčastejšie orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

prípadne aj rôznych špecializovaných subjektov s určitými odbornými znalosťami, ktorým môže byť
nielen znalec, ale aj napr. riaditeľ školy, psychológ školského zariadenia, obec a pod..

36. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je, že v týchto konaniach ide
predovšetkým o záujem maloletých detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Najlepší záujem

dieťaťa nie je v zákone nijako definovaný a preto musí byť posudzovaný s ohľadom na právo dieťaťa
na rodinný život v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v nadväznosti
na právo na starostlivosť oboch rodičov zakotvené v článku 7 a 9 Dohovoru o právach dieťaťa a
čiastkové práva dieťaťa garantované v článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Výsledkom týchtokonaní by teda nemalo byť vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie výsledku
konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Odvolací súd uvádza, že pri riešení
rodinnoprávnej situácie po rozpade vzťahu rodičov je vždy potrebné vychádzať z individuálneho rozmeru

každého jednotlivého prípadu. Záujem a potreby konkrétneho maloletého dieťaťa je preto potrebné
posudzovať v každom jednotlivom prípade zvlášť so snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov
pre deti. To potvrdzuje i Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorým interpretoval čl. 3 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by
byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa, či deti,

ktorých sa vec týka nachádzajú, pričom pozornosť by mala byť venovaná ich osobným pomerom, situácii
a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený
vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa.“

37. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že v predmetnom konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu bol názor maloletého dieťaťa

zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka (správy zo dňa 06.12.2021, 16.11.2022 a 05.06.2023)
k okolnostiam styku s navrhovateľom a k jeho vzťahu k navrhovateľovi.
Maloleté dieťa však nebolo súdom prvej inštancie informované o konaní o uloženie výchovného
opatrenia s prihliadnutím na jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť, neboli mu objasnené dôsledky súdneho
rozhodnutia vo veci a nebol ani zisťovaný jeho názor na kolíznym opatrovníkom navrhované uloženie

mu výchovného opatrenia.

38. V súhrne, vzhľadom na uvádzané, sa vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybenia
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie v rozsahu majúcom za následok porušenie

zásady dvojinštančnosti konania (úlohou odvolacích súdov, napriek preneseniu na ne určitých činností
vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie, je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej
inštancie s prípadným doplnením dokazovania).

39. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že mimosporové konania sú ovládané

vyhľadávacím princípom (tzv. materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala
ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto
„musí“ iniciatívne zasahovať do konania, najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú
mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp
ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP), súdy uplatňujú aj iné metódy konania než v sporovom konaní

(napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp
oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Proces dokazovania ovláda vyšetrovacia zásada a súd
je oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania (sleduje sa tým potreba zistenia
„skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie rozhodnutia). Na postup vykonávania
dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP pre porušenie práva účastníka na spravodlivý proces a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

41. Po vrátení veci súd prvej inštancie v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, vylúči návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec
na uloženie výchovného opatrenia maloletému dieťaťu na samostatné konanie, maloletému dieťaťu
ustanoví kolízneho opatrovníka v danej veci, poučí maloleté dieťa o jeho participačných právach
v zmysle Metodiky Participačné práva dieťaťa, vec opätovne prejedná, s poukazom na zistenie všetkých

relevantným skutočností, s prihliadnutím tak zdravotný stav maloletého dieťaťa (fyzický i psychický), ako
aj na prejavený názor maloletého dieťaťa v konaní o uloženie výchovného opatrenia, tento vyhodnotí,
ako aj na ostatné okolnosti (napr. odporúčania znalkyne, ktoré je možné upresniť jej výsluchom na
pojednávaní), vykonaním aj ďalších dôkazov, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (do
úvahy pripadajúceho znaleckého posúdenia duševného stavu maloletého dieťaťa znalcom z odvetvia

psychiatrie) a zaujme stanovisko k návrhu na uloženie výchovného opatrenia. Výsledky dokazovania
je potom nevyhnutné znova vyhodnotiť, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj
odvolacie argumenty manželky navrhovateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec sa vzťahujúcichzákonných ustanovení a potom po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci
znova rozhodnúť.
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnutie riadne v súlade s ust. § 220 CSP odôvodniť tak,

aby z neho vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
vodôvodnenísvojhorozhodnutiadbaťtiežnajehocelkovúpresvedčivosť,tedanato,abyjehozávery,ku
ktorýmnazákladezhodnoteniaskutkovéhostavuvecidospelboliprijateľné,racionálneavneposlednom
rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd prvej inštancie musí výrok svojho rozhodnutia formulovať

tak, aby tento bol vykonateľný.

42. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného konania
a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).