Rozsudok – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoPs/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824202772
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3824202772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr.RóbertaBebčáka,členieksenátuJUDr.MartinyNemravovejaJUDr.MiroslavyKorbašovej,voveci
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., štátneho občana
SR, zastúpeného procesným opatrovníkom: Mesto C., so sídlom D. E. XXX/X, C., za účasti Krajskej
prokuratúry Trenčín, o odvolaní procesného opatrovníka a osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 22Ps/8/2024-99 zo dňa 16. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 22Ps/8/2024-99 zo dňa 16. októbra 2025 vo výrokoch
II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e .

Odvolanie A. B. doručené okresnému súdu dňa 20.11.2025 a doplnené podaním doručeným okresnému
súdu dňa 24.11.2025 proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 22Ps/8/2024-99 zo dňa 16. októbra
2025 o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Súd obmedzuje spôsobilosť na
právne úkony u A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom Mesto C., tak, že tento nie je spôsobilý
vykonávať akékoľvek majetkovoprávne a dedičské úkony - uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy,
zmluvy o úvere, zmluvy o pôžičke, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby,

akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet, nie je spôsobilý rozhodovať o svojej zdravotnej
starostlivosti, liečení, hospitalizácii, či umiestnení do zariadenia poskytujúceho zdravotnú a sociálnu
starostlivosť, nie je spôsobilý preberať dôchodok, či iné dávky a peňažné plnenia a disponovať s
finančnými prostriedkami v žiadnom rozsahu. II. A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa ustanovuje opatrovník, a to
Mesto C., ktorý ho bude zastupovať v rozsahu obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony, spravovať
jeho majetok a ak nejde o bežné veci je na nakladanie s jeho majetkom potrebné schválenie súdu. III.
Opatrovník je povinný riadne vykonávať funkciu a dbať na pokyny súdu a je povinný najmenej dvakrát

ročne k 30.06. a k 31.12. podávať správu súdu o opatrovanom a o nakladaní s jeho majetkom. IV. Štátu
sa náhrada trov konania nepriznáva. V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení okresný súd uviedol, že konanie o preskúmanie spôsobilosti na právne úkony u A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bolo začaté bez návrhu na základe podnetu F. F. F., psychiatričky so sídlom v
C., ktorá odporúča preskúmanie spôsobilosti u vyššie uvedenej osoby s poukazom na jeho psychický
zdravotný stav.

3. Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd preukázané, že pán A. B. trpí viacerými duševnými
poruchami (organická porucha osobnosti a syndróm závislosti na alkohole v terminálnom štádiu s
deterioráciou osobnosti), ktoré sú trvalé a nevyliečiteľné a poskytujú patologicky jasné dôvody preobmedzenie spôsobilosti dotknutej osoby na viaceré právne úkony. V dôsledku uvedenej duševnej
choroby A. B. nie je spôsobilý disponovať s finančnými prostriedkami v žiadnom rozsahu, nakladať
s akýmkoľvek majetkom, uzatvárať akékoľvek zmluvy majetkovej povahy, rozhodovať o svojej liečbe,

či poskytovaní zdravotnej starostlivosti a umiestnení v zariadení, či preberať dôchodok a iné dávky
a peňažné plnenia. Naproti tomu je spôsobilý napr. konať pred súdmi, či štátnymi orgánmi, orgánmi
verejnej správy a samosprávy, preberať poštové zásielky a iné úradne písomnosti, či si uplatňovať
volebné právo. V konaní vypracovaný znalecký posudok okresný súd hodnotil aj vo vzájomnej súvislosti
s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä výsluchom posudzovanej osoby, či lustráciami v registri trestov

posudzovanej osoby, výsluchom svedkyne - psychiatričky, ktorú navštevoval. Vzhľadom na zistené
viaceré duševné poruchy posudzovanej osoby, ktoré nie sú len prechodného charakteru, je dôvodné
obmedziť spôsobilosť na právne úkony u A. B. v súlade so závermi znaleckého posudku tak ako je
uvedené vo výroku rozsudku.

4. Okresný súd zároveň v súlade s § 231 Civilného mimosporového poriadku a § 272 Civilného

mimosporového poriadku rozhodol i o ustanovení opatrovníka A. B. v rozsahu jeho obmedzenia v
spôsobilosti na právne úkony. V danej veci okresný súd dopytom na zistených príbuzných posudzovanej
osoby (lustráciou v Registri obyvateľov SR) nezistil, že by niektorý z príbuzných A. B. súhlasil, aby
bol ustanovený do funkcie opatrovníka v prípade jeho obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony.
Vzhľadom k tomuto zisteniu okresný súd do funkcie opatrovníka A. B. ustanovil mesto C. ako orgán

miestnej samosprávy, v ktorom má posudzovaný evidovaný trvalý pobyt, pričom na ustanovenie orgánu
miestnej samosprávy za opatrovníka zákon nevyžaduje súhlas ustanovovanej obce (na rozdiel od
fyzickej osoby). Zároveň v súlade s § 93 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. uložil ustanovenému opatrovníkovi
povinnosť podávať správy o A. B., o nakladaní s jeho majetkom a po skončení funkcie aj záverečný účet
o správe jeho majetku. Návrh prokurátorky Okresnej prokuratúry Partizánske na doplnenie dokazovania

výsluchom svedkyne A. B. - dcéry posudzovaného A. B., okresný súd zamietol, nakoľko ho považoval
za nadbytočný a nehospodárny s poukazom na už vykonané dokazovanie v smere zistenia vhodnej
osoby do funkcie opatrovníka. O náhrade trov štátu okresný súd rozhodol podľa § 251 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého trovy dôkazov platí štát. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,kedyžiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,

ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Proti výroku II. tohto rozsudku, ktorým súd ustanovuje za opatrovníka A. B. mesto C., podalo mesto
C. (ďalej aj len odvolateľ) odvolanie. V tomto uviedlo, že prihliadajúc na čo najefektívnejší výkon
práv účastníka konania nie je správne, aby bolo ustanovené mesto C. za opatrovníka, ktorý bude

zastupovať záujmy p. B.. Ustanovenie orgánu miestnej správy alebo jeho zariadenia za opatrovníka má
byť výnimkou, nie pravidlom. Opatrovníkom by mala byť predovšetkým osoba z okruhu príbuzných, ktorá
bude zodpovedne vykonávať túto funkciu fakticky aj právne, bude mať na vykonávanie časový priestor
a subjektívnu snahu postupovať v jeho záujme. Obec ako verejnoprávny subjekt má hájiť predovšetkým
verejný záujem, nie súkromný. Mestu C. nie je zrejmé, či súd využil všetky dostupné možnosti smerujúce

k zabezpečeniu opatrovníka inou osobou, napr. blízkou osobou v zmysle Občianskeho zákonníka alebo
inou osobou. Z predmetného konania na súde vyplynulo, že jedna z dcér p. B. sa súdu nevyjadrila,
či súhlasí alebo nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka p. B.. O tejto dcére sa p. B. na pojednávaní
vyjadril, že pokým nebol vo väzbe, chodil dcéru a vnúčatá do B. navštevovať a vždy im niečo priniesol
a tiež, že mu dcéra ponúkla, aby u nej zostal. C. B. má okrem svojich detí aj ďalších rodinných

príslušníkov, napríklad súrodencov, ktorí by potenciálne mohli vykonávať funkciu opatrovníka, avšak
mestu nie je zrejmé, či súdu výslovne uviedli, že nesúhlasia s ustanovením za opatrovníka. Na
pojednávaní súdu dňa 16.10.2025 prokurátorka predniesla návrh na doplnenie dokazovania, aby súd
zabezpečil vyjadrenie dcéry, ktorá sa súdu nevyjadrila v stanovenej lehote, či súhlasí s ustanovením za
opatrovníka svojmu otcovi. Súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Mesto C. má za to, že súd by

nemal predpokladať, že takíto príbuzní nesúhlasia s ustanovením za opatrovníka, pokiaľ to vyslovene
neuvedú.

6. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky nepoužíva pojem
„orgán miestnej správy“, ktorý uvádza § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nie je preto zrejmé, z čoho

vyplýva, že pod orgánom miestnej správy je potrebné chápať len obec a nie napríklad aj vyšší územný
celok. Právny poriadok Slovenskej republiky pozná pojem „územná samospráva“, ktorú tvorí obec a
vyšší územný celok. Mesto C. v súčasnosti vykonáva opatrovníka 10 osobám, ktorí sú pozbavení alebo
obmedzení na spôsobilosti na právne úkony, 3 maloletým deťom je opatrovníkom a 6 osôb zastupujev dedičskom konaní. Mesto nedisponuje dostatočným personálnym a administratívnym aparátom, ktorý
by sa v takom rozsahu venoval oblasti poručníctva a opatrovníctva osôb s obmedzenou spôsobilosťou
na právne úkony. V prípade p. B. nemá mesto informácie, kde sa účastník konania zdržiava, taktiež

nepozná jeho pomery. Až na pojednávaní dňa 16.10.2025 bolo zistené, že p. B. sa nachádza vo väzbe
za násilnú trestnú činnosť, avšak kde sa pred tým zdržiaval zrejmé nie je, nakoľko trvalý pobyt má
mesto C.. Podľa názoru mesta preto pri rozhodovaní o otázke, aká osoba má vykonávať opatrovníctvo,
nebolo správne ustanoviť mesto C., ale sledujúc záujem p. B., mal byť za opatrovníka ustanovený
napr. rodinný príslušník. Upozornil na procesnú chybu súdu, ktorá nastala tým, že na pojednávaní nebol

prítomný znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok slúžiaci ako dôkaz v predmetnej veci, za účelom
jeho výsluchu. Odvolateľ žiadal, aby odvolací orgán zrušil rozsudok a rozhodol tak, že účastníkovi
konania ustanoví ako opatrovníka iný subjekt z okruhu príbuzných, resp. blízkych osôb, a napraví
procesnú chybu tak, že na pojednávaní bude vyslúchnutý znalec.

7. Osoba, o spôsobilosti na právne úkony ktorej sa koná, v podaní označenom ako Odpor voči zbaveniu

na právne úkony uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bol zbavený na právne úkony, nakoľko vie disponovať
s peniazmi, nemá žiadny majetok, chce poberať dôchodok a iné veci ako napríklad darovacie zmluvy a
majetky sa ho netýkajú. V doplnení odvolania uviedol, že má opatrovateľku - bratovu dcéru G. H., ktorá
bude jeho opatrovníčkou a bude preberať a disponovať s jeho dôchodkom.

8. Okresná prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v danom prípade súd vykonal zisťovanie
vhodnej osoby na výkon funkcie hmotnoprávneho opatrovníka a toto zisťovanie považoval za
dostatočné. Dve dcéry a syn posudzovaného sa vyjadrili, že nemajú záujem vykonávať funkciu
opatrovníka, ostatní oslovení príbuzní – dcéra A. B. a súrodenci posudzovaného sa nevyjadrili. Pokiaľ
súd nedisponoval výslovným súhlasom niektorej z blízkych osôb posudzovaného s ustanovením do

funkcie opatrovníka, za súčasného nezistenia inej vhodnej osoby, pristúpil k ustanoveniu za opatrovníka
orgánu miestnej správy (§ 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Obec/mesto ako verejný opatrovník
nemá právo ustanovenie za opatrovníka za splnenia zákonných predpokladov odmietnuť, taktiež nie
je vyžadovaný s takýmto ustanovením jeho súhlas. V zmysle zákonnej úpravy je potrebné zisťovať
možnosť ustanoviť opatrovníka prvotne z okruhu blízkych osôb posudzovaného, čo súd v predmetom

prípade urobil. Ak súdom zistené a oslovené blízke osoby posudzovaného na riadne doručenú výzvu v
určenej lehote, ale ani po jej uplynutí v priebehu konania až do rozhodnutia vo veci napriek ich vedomosti
o prebiehajúcom konaní týkajúcom sa ich blízkej osoby nereagujú, je možné prijať záver, že o túto
funkciu záujem nemajú. V zmysle zákonnej úpravy súd nie je povinný zabezpečiť výslovný nesúhlas
s ustanovením každej vyzvanej osoby za opatrovníka. Argumentácia odvolateľa o počte prípadov a

zaťaženosti mesta agendou opatrovníctva je irelevantná a nie je dôvodom na jeho vylúčenie z výkonu
funkcie opatrovníka (viď R 54/1984). Čo sa týka „orgánov miestnej správy“, týmito môžu byť tak obce,
ako aj vyššie územné celky, v súdnej praxi sú za verejných opatrovníkov ustanovované spravidla obce/
mestá, resp. mestské časti aj z dôvodu teritoriálnej blízkosti viažucej sa na evidovaný trvalý pobyt
posudzovanej osoby. Medzi obcou/mestom a ich obyvateľom existuje špecifický vzťah, ktorý zahŕňa

aj starostlivosť o potreby obyvateľov obce/mesta. Ustanovenie mesta ako opatrovníka je v prípade
nezistenia iných blízkych osôb najvhodnejšou alternatívou z hľadiska teritoriálnej blízkosti a prístupu
k jeho obyvateľovi v súvislosti so zabezpečením ochrany jeho práv a záujmov pri obmedzení spôsobilosti
na právne úkony. Pokiaľ by napriek uvedenému odvolací súd vyhodnotil zisťovanie vhodnej osoby na
výkon funkcie hmotnoprávneho opatrovníka A. B. vykonané prvoinštančným súdom za nepostačujúce,

v zmysle 68 CMP navrhla doplniť dokazovanie v tomto smere v odvolacom konaní.

9. K odvolateľom namietanému procesnému pochybeniu súdu spočívajúcemu v nepredvolaní znalca
na pojednávanie okresná prokuratúra uviedla, že v danom prípade bolo ohľadne zdravotného
stavu posudzovaného nariadené a vykonané znalecké dokazovanie a znalecký posudok bol súdom

ustanoveným znalcom podaný písomne. Znalec nebol na ústne pojednávanie predvolávaný, ktorý
procesný postup prvoinštančného súdu je nesprávny. V zmysle § 67 CMP na vady konania pred súdom
prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nakoľko
samotný výrok I. predmetného rozsudku odvolateľ v odvolaní ako vecne nesprávny nijakým spôsobom
nerozporuje a dôvodnosť súdom vymedzeného rozsahu obmedzenia A. B. v spôsobilosti na právne

úkony vyplývala zo záverov písomného znaleckého posudku, ako aj z výsluchu posudzovaného a
ostatných vykonaných dôkazov (napr. výsluch ošetrujúceho psychiatra), uvedené procesné pochybenie
súdu – nevykonanie osobného výsluchu znalca na pojednávaní – nie je takou procesnou vadou, ktorá
by mala za následok vecne nesprávne rozhodnutie vo veci. K uvedenému poukázala napr. na rozsudokKrajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoP/17/2021 z 31.08.2021. Pokiaľ odvolací súd uvedené procesné
pochybenie súdu vyhodnotí ako vadu, v dôsledku ktorej došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (§ 67
CMP), navrhuje odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť.

10. Krajská prokuratúra vo vyjadrení uviedla, že odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za vecne
správne a zákonné, a to vo všetkých jeho výrokoch, a stotožnila sa s vyjadrením okresnej prokuratúry.
Možno konštatovať, že zákon nevyžaduje pred rozhodnutím súdu o ustanovení osoby opatrovníka
bezpodmienečné získanie vyjadrenia od všetkých oslovených osôb. Je vecou úvahy súdu a jeho

posúdenia, koho za opatrovníka osobe obmedzovanej na právne úkony ustanoví. Mesto nemá právo
túto funkciu odmietnuť. Pokiaľ ide o námietku mesta C. týkajúcu sa osobného nevypočutia znalca,
osobné vypočutie znalca v konaní pred súdom by v danom prípade nebolo účelné, nakoľko znalec
sa v dostatočnom rozsahu písomne vyjadril ku všetkým skutočnostiam, ktoré súd potreboval znalecky
zistiť. Osobným vypočutím znalca priamo na pojednávaní by prvostupňový súd nezískal žiadne ďalšie
informácie potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Osobné vypočutie znalca priamo na pojednávaní

by nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie mesta C. bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CMP), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v zmysle § 65 a §

66 CMP postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. a v závislých výrokoch IV.
a V. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. Krajský súd v Žiline zároveň
odvolanie A. B. doručené okresnému súdu dňa 20.11.2025 a doplnené podaním doručeným okresnému
súdu dňa 24.11.2025 odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP ako oneskorene podané.

12. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

13. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

14. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, musí odvolanie spĺňať
všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou
z objektívnych zákonných podmienok prípustnosti odvolania je včasnosť jeho podania.

15. Preskúmaním spisového materiálu bolo krajským súdom zistené, že rozsudok Okresného súdu

Prievidza č.k. 22Ps/8/2024 – 99 zo dňa 16. októbra 2025 bol A. B. doručený dňa 30.10.2025 (doručenka
z č.l. 103 rub spisu). V poučení tohto rozsudku bolo okresným súdom uvedené, že proti rozsudku možno
podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Rozsudok okresného súdu tak obsahoval náležité
poučenieoodvolanívrátaneodvolacejlehoty.Odvolacialehotajepritomlehotouzákonnou,čoznamená,
že ju nemožno predĺžiť ani skrátiť. Pre začatie plynutia odvolacej lehoty je rozhodujúce riadne a v súlade

s právnymi predpismi vykonané doručenie rozhodnutia. Odvolacia lehota ako lehota procesná začína
plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. po dni
doručenia rozhodnutia. Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný
deň lehoty.

16. Ako už bolo konštatované, odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu bol A. B. doručený
dňa 30.10.2025. Dňom 31.10.2025 tak začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania. Posledný
deň tejto 15-dňovej lehoty na včasné podanie odvolania pripadol na deň 14.11.2025 (piatok). A. B.
však predmetné odvolanie (doručené okresnému súdu dňa 20.11.2025) podal na poštovú prepravu dňa
18.11.2025 (č.l. 114 spisu) a doplnenie odvolania (doručené okresnému súdu dňa 24.11.2025) podal

na poštovú prepravu dňa 20.11.2025 (č.l. 119 spisu). Je potom nepochybné, že odvolanie bolo podané
oneskorene. Krajský súd preto v zmysle ust. § 386 písm. a) CSP rozhodol o odmietnutí tohto odvolania.
Ak došlo k odmietnutiu odvolania ako oneskorene podaného, tak odvolací súd nemohol vyhodnocovať
opodstatnenosť v ňom uvedených odvolacích dôvodov.

17. Keďže rozsudok okresného súdu z dôvodu absencie včas podaného odvolania nebol čo do výroku
I. o obmedzení spôsobilosti A. B. na právne úkony napadnutý odvolaním, bolo úlohou odvolacieho
súdu posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ za opatrovníka osobe obmedzenej v
spôsobilosti na právne úkony ustanovil práve mesto C.. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajskýsúd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie mesta C., ktorého podstatou boli námietky,
že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal podmienkami, za ktorých môže byť ustanovený
opatrovníkom príbuzný dotknutej osoby, a preto mesto žiadalo za opatrovníka ustanoviť iný subjekt z

okruhu príbuzných.

18. Podľa § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť

príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len ,,zákon č. 369/1990 Zb.”),
obec je samostatný územný, samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré

majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom
samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je
starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy

možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý
pobyt.

22. Podľa § 4 ods. 3 písm. p) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy na
úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon
č. 448/2008 Z.z.”) tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie

sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. sociálna služba je odborná činnosť, obslužná
činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na a/ prevenciu vzniku
nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej

sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b/ zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti
fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, c/ zabezpečenie
nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, d/ riešenie
krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, e/ prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby
a rodiny, f/ zabezpečenie starostlivosti o dieťa z dôvodu situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri

starostlivosti o dieťa.

25. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností
je sociálna služba poskytovaná opatrovníkovi, fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu
opatrovníka a fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať a chrániť práva a právom chránené

záujmy.

26. Odvolací súd uvádza, že opatrovníctvo je inštitút, ktorý slúži na ochranu určitých skupín subjektov,
resp. ich záujmov. Výkon opatrovníctva je viazaný na určitý účel a tam, kde plní právno-ochrannú
funkciu a predpoklady a dôvody pre jeho ustanovenie vyplývajú z hmotného práva, je táto funkcia

označovaná ako hmotnoprávny opatrovník, ktorý vo všeobecnej rovine plní funkciu ochrany subjektov
v hmotnoprávnych vzťahoch. Zastúpenie fyzických osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony (§ 26,
§ 27 Občianskeho zákonníka), je obligatórne. Subjekt opatrovníka nemusí byť výlučne fyzická osoba.
Z citovaného ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva preferencia určitých subjektov a ich
ustanovenie do tejto funkcie. Ide predovšetkým o príbuzných fyzickej osoby a ak ich niet, tak o inú

vhodnú osobu. Pre naplnenie inštitútu opatrovníctva zo strany fyzickej osoby je potrebné, aby opatrovník
s výkonom tejto funkcie súhlasil.27. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie vykonal vo vzťahu
k zisteniu osoby, ktorá by bola spôsobilá a ochotná zabezpečovať posudzovanému vo funkcii
hmotnoprávneho opatrovníka potrebnú starostlivosť, rozsiahle šetrenie lustráciou v registri obyvateľov

a následne oslovením zistených príbuzných posudzovaného. Z vykonaných lustrácií plynie, že
rodičia posudzovaného zomreli. Súd prvej inštancie tak písomnou výzvou vyzval všetky štyri deti
posudzovaného, aby oznámili, či súhlasia s ustanovením za opatrovníka. Na túto výzvu reagovali dcéry
I. B., D. B. a syn A. B. oznámením, že s ustanovením za opatrovníka nesúhlasia. Dcéra A. B. výzvu
súdu prvej inštancie neprevzala. Ďalšou výzvou súd prvej inštancie oslovil súrodencov posudzovanej

osoby, z ktorých jedna sestra zomrela, a ostatní súrodenci na výzvu buď nereagovali alebo sa im ju
nepodarilo doručiť. K námietke odvolateľa ohľadom nevypočutia sestry A. B. sa odvolací súd stotožnil
s postupom súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní návrh na jej vypočutie zamietol, čo v odvolaním
napadnutom rozsudku odôvodnil tým, že sa jednalo o návrh nadbytočný a nehospodárny s poukazom
na už vykonané dokazovanie v smere zistenia osoby vhodnej na funkciu opatrovníka. Nad rámec tejto
argumentácie odvolací súd dodáva, že z vyjadrenia samotnej posudzovanej osoby na predmetnom

pojednávaní dňa 16.10.2025 vyplynulo, že so sestrou v danom čase ani nebol v kontakte. Zároveň v
prípade, ak by ktorýkoľvek z príbuzných posudzovanej osoby mal záujem o výkon funkcie opatrovníka,
nič mu nebránilo v tom, aby svoj súhlas s ustanovením do tejto funkcie oznámil či už súdu prvej inštancie
alebo odvolaciemu súdu. Žiaden z príbuzných a ani neter G. H., ktorú samotný posudzovaný ako
možného opatrovníka označil v doplnení odvolania, však ani do momentu rozhodovania odvolacieho

súdu svoj záujem o výkon funkcie opatrovníka nedeklaroval.

28. Na základe uvedeného tak odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že
nebolo zistené, že niektorý z príbuzných posudzovanej osoby vyslovil súhlas s ustanovením do funkcie
opatrovníka. Odvolací súd zvýrazňuje, že subsidiárne zákon počíta i s možnosťou ustanovenia tzv.

verejného opatrovníka – orgánu miestnej správy, prípadne jeho zariadenia, ak je oprávnené vystupovať
svojim menom. K ustanoveniu verejného opatrovníka dochádza v prípade, že sa súdu napriek úsiliu
nepodarilo nájsť v okruhu príbuzných či iných vhodných subjektov žiadnu fyzickú osobu, ktorá by mohla
vykonávať funkciu opatrovníka. Tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich
zamestnancov a v súlade s vymedzením úloh miestnej samosprávy. Ustanovenie orgánu miestnej

správy za opatrovníka občana nie je viazané na jeho súhlas.

29. K námietke, že mesto C. nemá o posudzovanej osobe informácie, kde sa zdržiava a aké sú jeho
pomery, odvolací súd uvádza, že odvolateľ bol za opatrovníka ustanovený z dôvodu, že posudzovaný
má v meste C. trvalý pobyt. Mesto C. tak ako tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu na základe

rozhodnutia súdu v súlade s vymedzením úloh miestnej správy podľa zákona o obecnom zriadení a
podľa zákona o sociálnych službách. Za situácie, keď súd musí na základe zákonného príkazu ustanoviť
osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony opatrovníka, pričom žiadna vhodná fyzická osoba sa
nenašla a ani nevyjadrila súhlas, neostávala iná možnosť ako ustanoviť posudzovanému za opatrovníka
obec (mesto), a preto nemôže byť relevantné to, že obec ako verejnoprávny orgán s ustanovením

za opatrovníka nesúhlasí. Dodáva odvolací súd, že obec je povinná starať sa o svojich občanov a v
tomto konkrétnom prípade, keďže nie je možné zabezpečiť žiadnu inú vhodnú fyzickú osobu, je obec
subjektomkompetentnýmvykonávaťtútofunkciuvrozsahusúdomvymedzenýchpovinností.Vsúvislosti
so záverom okresného súdu ako i záverom odvolacieho súdu poukazuje odvolací súd na judikatúru Z
IV. str. 424, v zmysle ktorej možnosť ustanoviť národný výbor (teraz orgán miestnej správy), prípadne

jeho zariadenie za opatrovníka občana nie je viazaná na súhlas týchto orgánov a organizácií. Ak sa
nepodarilo nájsť vhodného občana – fyzickú osobu pre túto funkciu, povinnosťou súdu je, aby ustanovil
orgán miestnej správy (R 45/1986). V rozhodnutí sp.zn. 7Cdo 20/2022 Najvyšší súd SR vyjadril, že
ustanovenie§27ods.3Občianskehozákonníkavspojenís§2ods.1prvávetazákonaSNRč.369/1990
Zb. o obecnom zriadení predstavuje subsidiárnu možnosť ustanoviť obec za tzv. verejného opatrovníka

osobe, ktorá ho musí mať ako zákonného zástupcu, ak neexistuje iná osoba, ktorá by spĺňala podmienky
na ustanovenie opatrovníka. Každá fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky je
obyvateľom určitej obce. Zákonodarca zvolil toto kritérium z dôvodu, že medzi obcou a jej obyvateľom
existuje špecifický vzťah, ktorý zahŕňa starostlivosť o potreby obyvateľov obce. Keďže sa jedná o plnenie
zákonom vymedzených povinností obce (mesta) ako verejnoprávneho opatrovníka, nemôže obstáť ako

dôvodná ani odvolacia námietka, že mesto C. vykonáva opatrovníka viacerým osobám a nedisponuje
dostatočným aparátom na to, aby sa mohlo oblasti poručníctva a opatrovníctva venovať. Odvolací súd
zdôrazňuje, že mesto by malo byť nepochybne personálne, administratívne aj ekonomicky zabezpečené
tak, aby mohlo vykonávať funkciu opatrovníka, a preto v tomto smere jeho námietky neobstoja.30. K námietke odvolateľa, že pod orgánom miestnej správy je potrebné rozumieť aj vyšší územný
celok (ďalej aj len samosprávny kraj) odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo spochybnené, že p. B.

má trvalý pobyt v meste C.. Za takýchto okolností si mesto môže plniť funkciu opatrovníka, nakoľko
má reálnu možnosť kontaktu s opatrovaným, čo je v súlade so záujmami opatrovaného. Výkon funkcie
opatrovníka má z pohľadu mesta svojou povahou blízko k plneniu úloh na úseku sociálnej kurately a
poskytovaniasociálnychslužieb.Úlohouobcíamiestjeo.i.starostlivosťopotrebyobyvateľovvzmysle§
1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a obec môže poskytovať podpornú sociálnu službu

spočívajúcu v pomoci pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností /§ 12 ods. 1 písm. e) bod 2., §
55 a § 80 písm. g) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách/. Uvedené úlohy, ktoré sú zákonom
zverené mestám a obciam, možno svojou povahou považovať za blízke povinnostiam vyplývajúcim z
funkcie opatrovníka osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Keďže p. B. je z titulu svojho
trvalého pobytu obyvateľom mesta C., okresný súd v súlade s § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka
ustanovil za jeho opatrovníka práve mesto, pričom nie je relevantné, či mesto ako verejnoprávny orgán

s ustanovením za opatrovníka vyjadrilo nesúhlas. Odvolací súd má za to, že postup okresného súdu,
keď pri voľbe tzv. verejného opatrovníka a pri aplikácii § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovil za
opatrovníka obec (mesto), ktorá má zákonnú povinnosť starať sa o svojich občanov, bol vecne správny.
31. V súvislosti s otázkou ustanovenia opatrovníka považuje odvolací súd za vhodné doplniť, že ak sa
zmenia rozhodné okolnosti, je možná zmena opatrovníka a jeho nahradenie niekým iným, koho možno

do funkcie opatrovníka ustanoviť a kto bude funkciu vykonávať v záujme opatrovanca.
32. Odvolateľ v podanom odvolaní namietol tiež skutočnosť, že súd prvej inštancie nesplnil svoju
zákonnú povinnosť a nevypočul na pojednávaní znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok. Vo vzťahu
k tejto námietke odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že odvolateľ podaným odvolaním výslovne
napadol len výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol ustanovený za opatrovníka. Na vecnú

správnosť tohto výroku táto odvolacia námietka nedopadá. Napriek tomu odvolací súd uvádza, že
možno súhlasiť s tým, že súd prvej inštancie, ktorý znalca ustanovil a následne nepristúpil k jeho
výsluchu, sa dopustil procesného pochybenia. Podľa názoru odvolacieho súdu však toto pochybenie
nemá za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku. Vzhľadom na jednoznačnosť záverov
znaleckého posudku a za vyhodnotenia ďalších vykonaných dôkazov nemožno konštatovať, že by

správnosť výroku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony bola akýmkoľvek spôsobom spochybnená.
Pokiaľ v konaní pred súdom prvej inštancie nebola žiadnym z účastníkov vznesená a ani inak v konaní
nevyplynula žiadna pochybnosť o správnosti záverov znaleckého posudku, možno dospieť k záveru,
že o dôvodnosti obmedzenia spôsobilosti A. B. na právne úkony nevznikli žiadne pochybnosti, a preto
samotné nevypočutie znalca nemožno hodnotiť ako vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a na ktorú by tak bolo v zmysle § 67 CMP dôvodné odvolacím súdom prihliadať.

33. Na základe uvedených zhodnotení považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
II., ktorým bolo za opatrovníka ustanovené mesto C., v súvisiacom výroku III. o rozsahu povinností
ustanoveného opatrovníka a v závislých výrokoch IV. a V. o trovách štátu a o nároku na náhradu trov

konania za vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
34. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za aplikácie § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1, § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže nezistil dôvod na postup podľa ustanovenia § 54 a § 55 CMP.
35. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.