Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/147/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924202572
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7924202572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, C. E. A., zastúpenej JUDr. Ján Kizivat, advokát, so sídlom v Michalovciach, Sama
Chalupku 6912/16C, proti žalovaným: 1/ F. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, C. E. A.,
2/ H. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, C. E. A., obaja zastúpení: JUDr. Miroslav Béreš,
advokát, so sídlom v Trebišove, Kukučínova 184/1, 3/ H. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/
XX, C. E. A. - J., zastúpený: JUDr. Ingrid Čisárová, advokátka, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57,
o umožnenie na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na pozemky, o odvolaní žalovaných 1/,

2/ proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 16. septembra 2025, sp. zn. 14C/43/2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 16. septembra 2025, č.k. 14C/43/2024-277
vo výroku II. a IV.

Žalobkyňa má proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 16. septembra
2025, č.k. 14C/43/2024-277 rozhodol nasledovne:
I. Konanie voči žalovanému v 3. rade zastavuje.

II. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní umožniť žalobkyni, manželovi žalobkyne
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XX/X, XXX XX C. E. A. - C. G., synovi H. K. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. XXX/XX, XXX XX A. E. I. - M. a odborne spôsobilým osobám na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na pozemok - parc. reg. „C“ č. 434/2 kat. úz. J. za účelom
realizácie odvádzania odpadových plynov z vykurovacieho plynového kotla tak, aby nedochádzalo k
jeho vypúšťaniu v rozpore s povinnosťou uloženou žalobkyni vo výroku I. rozsudku Okresného súdu v
Trebišove č.k. 11C/113/2012-544 zo dňa 22.06.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

č.k. 9Co/166/2022-605 zo dňa 07.02.2024, a to v dvoch po sebe nasledujúcich pracovných dňoch
nasledujúcich po 15. dni odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní vedenom na Okresnom
súde Trebišov pod sp. zn. 14C/43/2024 a to v čase od 08.00 hod. do 16.00 hod..
III. Žalovanému v 3. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni.
IV. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným v 1. a 2. rade.

2.1 Rozhodol tak o žalobe žalobkyne v znení jej zmeny pripustenej súdom uznesením č.k.

14C/43/2024-163 dňa 15.01.2025, ktorá dôvodila, že je výlučnou vlastníčkou stavby - bytová jednotka
súpisné číslo (ďalej súp. č.) 225, postavenej na parcele registra C č. 432/1, právny vzťah k parcele
registra C č. 432/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2 je zapísaný na LV č. XXX a žalovaní
1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to parcely registra (ďalej parc. reg.) „C“ č.434/2 - ostatná plocha o výmere 412 m2, parc. reg. „C“ č. 434/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
120 m2, parc. reg. „C“ č. 435/2 - záhrada o výmere 560 m2, ako aj stavby - rodinný dom súpisné číslo
XXX, postavený na parc. reg. „C“ č. 434/3. K stavbe - bytová jednotka súpisné číslo XXX, ktorá je v

jej výlučnom vlastníctve, v jeho zadnej časti je možný prístup iba cez parc. reg. „C“ č. 434/2 v BSM
žalovaných 1/, 2/. Na Okresnom súde Trebišov bolo vedené konanie pod sp.zn. 11C/113/2012, v rámci
ktorého súd rozhodol rozsudkom č.k. 11C/113/2012-544 zo dňa 22.05.2022: „I. Žalovaná je povinná
zdržať sa vypúšťania odpadových plynov z vykurovacieho plynového kotla dymovodom využívaným v
deň vyhlásenia tohto rozsudku, a to v rodinnom dome zapísanom na LV č.XXX, k. ú. J., ako stavba

rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcela číslo 432/1, vo výmere 52 m2 zastavané
plochy a nádvoria, v C. E. A., časť J., N. C. D., a to po uplynutí lehoty 60 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku do budúcna. II. V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta. III. Stranám sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznáva. IV. Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť preddavkované
trovy konania štátu v rozsahu 50%. V. Žalovaná je povinná zaplatiť preddavkové trovy konania štátu v
rozsahu 50%.“. Predmetný rozsudok bol vo vyhovujúcom výroku potvrdený rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach č.k. 9Co/166/2022-605 zo dňa 07.02.2024 a zmenený vo výroku o trovách účastníkov a štátu.
2.2 Žalobkyňa na základe súdom uloženej povinnosti dňa 27.05.2024 zabezpečila odborne spôsobilé
osoby, ktoré sa dostavili do miesta trvalého bydliska žalobkyne, a to za účelom montáže tepelne a
zvukovo izolovaného komína v súlade s vypracovaným znaleckým posudkom v rámci súdneho konania
vedeného na Okresom súde v Trebišove pod sp. zn. 11C/113/2012, avšak týmto odborne spôsobilým

osobám bolo zo strany žalovaných 1/, 2/, resp. zo strany ich blízkych príbuzných znemožnené realizovať
takéto úpravy, ktorými by došlo k splneniu súdom uloženej povinnosti, a to s odôvodnením, že žiadny
komín sa montovať nebude, a s takýmto postupom nesúhlasia.

3.1 Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 05.06.2025 (č.l. 187 spisu) uviedol, že trvá na

podanej žalobe v celom rozsahu a žalobu voči žalovanému 3/ zobral späť.
3.2 Súd po citácii ust. § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 CSP po súhlase žalovaného 3/ konanie voči
jeho osobe zastavil.

4. Po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa čl. 8, § 150 ods. 1, § 185 ods. 1, § 191 ods. 1,2

CSP, prílohy č. 9 bod 4 písm. a) k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.
248/2023 Z.z. z 19. júna 2023 o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia, § 123, §
124, § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

5.1 Ako nesporné súd vyhodnotil vlastnícke právo oboch strán k susediacim nehnuteľnostiam, ako aj

to, že žalobkyni bola rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 11C/113/2012-544 zo dňa 22.05.2022,
potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/166/2022-605 zo dňa 07.02.2024 uložená
povinnosť zdržať sa vypúšťania odpadových plynov z vykurovacieho plynového kotla dymovodom
využívaným v deň vyhlásenia rozsudku a to po uplynutí 60 dní od právoplatnosti rozsudku do budúcna.
5.2 Ako spornú skutočnosť súd vyhodnotil to, či žalovaní sú povinní umožniť žalobkyni vstup

na ich pozemok za účelom vykonania montáže tepelne a zvukovo izolovaného komína v súlade
s vypracovaným zanleckým posudkom č. 26/2015 O. P. A. Q., R., znalca z odboru Energetika,
plynárenstvo, vypracovaného v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.
11C/113/2012.

6. Po výklade podmienok definovaných ust. § 127 ods. 3 OZ a pojmov vstup na susedný
pozemok, nevyhnutnosť údržby, obhospodarovanie konštatoval, že na základe vykonaných dôkazov
mal preukázané, že žalovaní odmietli splniť povinnosť vyplývajúcu z ust. § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, keďže zamestnancom Kominárstvo Demčák umožnili vykonať len obhliadku súvisiacu
s montážou dymovodu avšak už následne neumožnili vykonať samotnú montáž dymovodu na

nehnuteľnosti žalobkyne, čo sama žalovaná 1/ opakovane potvrdila v sťažnosti proti uzneseniu ČVS:
ORP-454/TV-TV-2024 zo dňa 07.08.2024, vo vyjadrení zo dňa 04.11.2024 ale aj vo svojej výpovedi.
Uvedené mal súd preukázané aj zo svedeckej výpovede P. S. O..

7. Keďže na nehnuteľnosti žalobkyne je osadený dymovod v rozpore so stavebným zákonom ako

aj zákonom č. 137/2010 Z.z. o ovzduší, žalobkyňa aj vzhľadom na povinnosť, ktorá jej bola uložená
rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11C/113/2012 zo dňa 22.05.2022, potvrdeným rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/166/2022 zo dňa 07.02.2024 zdržať sa vypúšťania odpadových
plynov z vykurovacieho plynového kotla dymovodom využívaným v deň vyhlásenia rozsudku a to pouplynutí 60 dní od právoplatnosti rozsudku do budúcna, chce odstrániť tento závadný stav v súlade so
záverom znaleckého posudku č. 26/2015 doc. Ing. Viliama Leždíka, PhD., znalca z odboru Energetika,
plynárenstvo, vypracovaného v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.

11C/113/2012, v zmysle ktorého musí byť výška dymovodu minimálne 4 m nad terénom, pričom
prevýšenie dymovodu nad hrebeňom strechy musí byť najmenej 0,5 m. Technické možnosti plynového
kotla PROTHERM OLeopard 24 BTV takéto riešenie umožňujú, navyše dymovod musí byť odskúšaný
oprávneným pracovníkom ešte pred spustením do prevádzky. Riešenie, ktoré žalobkyňa navrhla je v
súladesozáveromznalca,stým,ženaexistujúcidymovodzkomína,ktorýjetamvyústenýsanamontuje

hnuteľná vec - dvojsplaškový komín určený pre použitie turbokotla, pričom tieto práce jej vykonajú
zamestnanci firmy Kominárstvo - Demčák. Súd poukázal na Osvedčenie odbornej spôsobilosti P. S. O.
na odborné preskúšavanie komínov. Poznamenal, že vychádzajúc z ods. 18 rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 9Co/547/2016 zo dňa 15.11.2017, je len na vlastníkovi, aby sám si zvolil opatrenia,
ktorými zamedzí ďalšiemu obťažovaniu susedov.

8. Montáž dymovodu spadá do kategórie technického zariadenia stavby, pretože nemení nosnú
konštrukciu stavby, nemení dispozičné riešenie, nemení významne fasádu ani vzhľad budovy a
zabezpečuje len technickú funkciu odvodu spalín. Odstránenie starého, nesprávne umiestneného
dymovodu je údržbou/demontážou technického zariadenia. Takáto činnosť nie je novou stavbou ani
stavebnou úpravou. Rovnako montáž nového dymovodu po odstránení starého je technické zariadenie

stavby, zásah je dočasný a technický bez zásahu do nosnej konštrukcie alebo fasády a preto nepodlieha
ohláseniu ani stavebnému povoleniu. V tomto prípade to možno definovať ako udržiavacie práce na
nehnuteľnosti. Vstup na susedný pozemok je oprávnený a nevyhnutný podľa § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, pretože je potrebný pre bezpečnú realizáciu technického zariadenia stavby - dymovodu.

9. K námietke žalovanej 1/, že nebola niekoľko dní vopred oboznámená s termínom vykonania
predmetných prác, súd poukázal na výpoveď svedka P. S. O., ktorý uviedol, že s týmto nebola vopred
oboznámená ani žalobkyňa, keďže termín svojim klientom oznamuje telefonicky ráno v deň vykonania
prác. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že ju žalobkyňa vopred oboznámiť objektívne nemohla. Zároveň
je potrebné uviesť, že vykonateľnosť rozsudku č.k. 11C/113/2012-544 zo dňa 22.06.2022 nastala

dňom 28.05.2024 o čom žalovaná 1/ (ako strana sporu v konaní Okresného súdu Trebišov sp. zn.
11C/113/20152) vedomosť mala, teda mohla očakávať, že do dňa 28.05.2024 pristúpi žalobkyňa k
odstráneniu závadného stavu. Zároveň súd dal do pozornosti, že sami žalovaní 1/, 2/ vo svojom
vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 11.09.2024 (č.l. 92 spisu) uviedli, že žalobkyňa má podľa nich
v súčasnosti veľké množstvo možností ako vykurovať a ohrievať vodu, okrem iných možností uviedli aj

viesť komínové teleso vo svojom dome nad úroveň strechy, a keď žalobkyňa pristúpila k tomuto riešeniu,
neumožnili jej vstup na svoj pozemok.

10. Žalovaná 1/ vo svojej výpovedi opakovane uviedla, že nemôže dopustiť resp. odsúhlasiť nelegálnu
stavbu. V prípade zistenia, že by si žalobkyňa nesplnila svoju povinnosť súvisiacu s porušením

stavebného zákona, súd uviedol, že uvedené už patrí do právomoci stavebného úradu (nie žalovanej
1/) a je predmetom verejného práva, konkrétne správneho práva a nie súkromného občianskeho práva,
ktoré zároveň disponuje sankciami, ktoré by boli žalobkyni v prípade zistenia porušenia zákona následne
uložené.

11. Záverom konštatoval, že si uvedomuje, že vstup na pozemok susedov, teda žalovaných 1/, 2/,
predstavuje zásah do ich vlastníckeho práva, a preto ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka ho
umožňuje len v takom rozsahu, v akom je to, v danom prípade pre údržbu stavby, nevyhnutné, tak ako je
to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku v dvoch po sebe nasledujúcich pracovných dňoch nasledujúcich
po 15. dni odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu v tomto konaní a to v čase od 08.00 hod. do 16.00

hod..

12.1 Súd neprihliadal na písomné podanie - právny základ pre stavbu komína doručený súdu 12.09.2025
žalovanými, nakoľko bolo doručené až po vyhlásení uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené
zo dňa 19.08.2025.

12.2 Súd zamietol návrh na výsluch svedka starostu Obce C. E. A. P. G. T. nakoľko vzhľadom na
skutočnosti uvedené žalovanými v návrhu na vykonanie dokazovania zo dňa 21.07.2025, ktoré mali byť
jehovýsluchompreukázané, súdjehovýsluchnepovažovalzapotrebný,nakoľkobysanímnepreukázali
žiadne skutočnosti dôležité pre rozhodovanie v tejto veci.13. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu žalobkyne
považoval za dôvodnú a uplatnenému nároku žalobkyne vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto

rozsudku.

14.1 O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1,2 CSP.
14.2 Vo vzťahu k žalovanému 3/ uviedol, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania proti
žalovanému 3/, keďže žalobu voči nemu vzala späť. Žalovanému 3/ vznikol v súlade s § 256 ods. 1 CSP

nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, preto súd rozhodol tak, že žalovanému 3/ priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobkyni.
14.3 V súlade s citovaným ustanovením § 255 ods.1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal súd úspešnej
žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/, 2/, keďže žalobkyňa mala v konaní plný
úspech.
14.1 Zároveň konštatoval, že v priebehu konania nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali

aplikáciu ust. § 257 CSP, ktoré je svojou povahou výnimočné. Strany sporu na mimoriadne okolnosti na
svojej strane ani nepoukazovali a vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania nemali žiadne vyjadrenia
ani návrhy.

15.1 Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II. a IV. podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní

1/ a 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu
a zmenil napadnuté výroky, a to tak, že žalobu zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov
konania alternatívne, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
15.2 K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, a to nesprávnemu procesnému postupu

žalovaní uviedli, že súd nebral do úvahy ich podanie z 11.09.2025, kde ozrejmovali právny základ pre
inštaláciu komína proti tvrdeniu žalujúcej strany, že nepreukázali, ktorý právny predpis ukladá povinnosť
stavebného povolenia k realizácii vertikálneho dymovodu. V bode 70. rozsudku sa uvádza, že toto
podanie doručili po skončení dokazovania, preto na neho súd neprihliadal. Uvádzajú, že ich podanie
o právnom základe pre stavbu komína nie je vyslovene dôkazným návrhom, lebo len ozrejmuje verejne

známe skutočnosti a približuje, v ktorom právnom predpise sú upravené. Nebol teda procesný dôvod,
aby súd na toto podanie neprihliadol, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
15.3 K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP uviedli, že nebol vypočutý starosta obce
P. G. T., ako zástupca stavebného úradu, jednak k okolnostiam, či A. B. začala úradné konanie v tejto
súvislosti a ani k ním predloženým otázkam, ktoré podrobne predložili v dôkaznom návrhu z 21.07.2025.

Nerozumejú v odseku 41. rozsudku, prečo súd nepovažoval výsluch starostu za potrebný a majú za
to, že chýba presvedčivé odôvodnenie, prečo súd zamietol jeho výsluch. Do pozornosti dali, že podľa
stavebného práva je komín stavebná konštrukcia, ktorej zhotovenie spravidla podlieha režimu ohlásenia
drobnej stavby alebo režimu stavebného povolenia, najmä ak sa mení vzhľad stavby alebo zasahuje
do jej nosných konštrukcií. O tom, či stavba komína podlieha iba ohláseniu alebo až stavebnému

povoleniu rozhodne stavebný úrad potom, čo stavebník oznámi svoj stavebný zámer a jeho rozsah.
Od 01.04.2025 je v platnosti nový stavebný zákon, podľa ktorého § 2 ods. 1 sa za stavbu považuje aj
konštrukcia pevne spojená so stavbou, vrátane technologického vybavenia. Z toho vyplýva, že komín
pevne zabudovaný alebo pripojený na strechu je sám o sebe stavbou alebo stavebnou úpravou. Ak
sa komín zriaďuje na existujúcej budove, ktorá ho pôvodne nemala ide o zmenu dokončenej stavby.

Táto zmena nie je drobnou stavbou, ak je pevne spojená s budovou, má technickú funkciu, môže
ovplyvniť bezpečnosť, požiarne riziká a energetickú bilanciu budovy. Vyžaduje podanie stavebného
zámeru na stavebný úrad, ak má vplyv na technické vlastnosti alebo bezpečnosť stavby. Súčasťou
stavebného zámeru stavebníka je projektová dokumentácia, vyjadrenia dotknutých orgánov, napríklad
hasičov, hygieny. Ak sa zmena týka aj susedov, napríklad komín blízko hranice pozemkov môže byť

potrebné správne konanie, v ktorom má dotknutý sused postavenie účastníka konania a má právo
uplatniť svoje námietky. Žalobkyňa toto nedodržala a žalovaní svoje námietky uplatniť nemohli. Ďalším
právnym predpisom je zákon o ochrane pred požiarmi, ktorý stanovuje povinnosti pri kontrole a údržbe
komínov.VyhláškaMVSRč.401/2007Z.z.,ktorástanovujepresnétechnickéaprotipožiarnepožiadavky
na výstavbu a používanie komína a dymovodu. Technické normy STN EN 15287-1 a STN 734201 pre

návrh, montáž a prevádzku komínov, ktorých dodržanie je podmienkou bezpečnosti stavby. Za riadenie
výduchu spalín z plynového kotla aj následné zriadenie komína k tomuto výduchu podliehajú presnému
a prísnemu právnemu režimu. Tým vyvracajú tvrdenie žalobkyne opierajúce sa o výpoveď svedka
P. S. O., že prípojný vertikálny komín je možné vlastne namontovať na hocijaký horizontálny výduchz kotla bez ohľadu na to, či tento výduch bol zriadený zákonným spôsobom. Na upresnenie poukázali,
že súd v rozsudku používa termín dvojsplaškový komín, pričom správne má byť dvojplášťový komín.
Sú presvedčení, že nie je dovolené montovať komín na nelegálny nikým nepovolený výduch, ktorého

užívanie zakázal sám odvolací súd v predchádzajúcom konaní 11C/113/2012, keď potvrdil prvostupňový
rozsudok z 22.06.2022 rozsudkom zo dňa 07.02.2024, v ktorom mimo iného konštatoval, že osadenie
dymovodu na jej dome je v rozpore so stavebným zákonom (bez ohlásenia stavby). Žalobkyňa napriek
tomu svoj kotol používala aj po z vykonateľnosti zákazu po dátume 28.05.2024, čím pokračovala
v obťažovaní splodinami. Nie je to v súlade ani s bezpečnostnými normami. Žalobkyňa nepreukázala, že

v minulosti v čase aktuálnej montáže horizontálneho výduchu z plynového kotla mala platné stavebné
povolenie alebo riadne ohlásenie drobnej stavby. V terajšej žalobe uvádza, že jej ide o montáž nového
vertikálneho dymovodu, teda ide o novú stavebnú úpravu a nie o údržbu. Nemožno teraz zlegalizovať
protiprávny stav jej pôvodného horizontálneho výduchu novou, čo aj právne prípustnou technickou
úpravou (vertikálnym komínom) v susedstve na ich pozemku a domu, bez ohľadu na ich námietky ako
dotknutých účastníkov v potrebnom stavebnom konaní.

15.4 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP žalovaní uviedli, že nie sú ochotní
vpustiť odborne spôsobilé osoby (kominárov) na ich dvor za účelom nápravy výduchu. Sú ochotní
hocikedy a na potrebnú dobu vpustiť žalobkyňu alebo ňou požiadané kompetentné osoby na ich
pozemok na potrebné opravy a údržby jej nehnuteľností, oprava vonkajšej omietky a podobne, ale
nesúhlasia, aby svoj nezákonný horizontálny výduch prekryla vertikálnym komínom pod rúškom toho,

že je to zákonné a len takto je to možné. Nemohli umožniť vykonať túto dodatočnú opravu, povolili
im technickú ohliadku, lebo sa zabúda na to najpodstatnejšie, a to že žalobkyňa tento svoj výduch
zplynovéhokotlamáurobenýnelegálne,akoajnelegálnevrozporesostavebnýmipredpismimádodnes
zapojený dotknutý plynový kotol. V roku 2007 súhlasili, aby si tak napojila vertikálny komín, lebo to určil
kominár P. S. O. pri ohliadke na mieste, avšak vtedy ešte nevedeli, že horizontálny výduch z plynového

kotla má zriadený nezákonne, a to sa s prekvapením dozvedeli až počas súdneho konania sp.zn.
11C/113/2012 o ich obťažovanie. Odôvodnenie rozsudku odsek 67 druhý odsek súd dal do pozornosti,
že žalovaní sami vo vyjadrení k žalobe doručenom dňa 11.09.2024 uviedli, že žalobkyňa má mimo
iného možnosť aj viesť komínové teleso na svojom dome nad úroveň strechy a že keďže žalobkyňa
pristúpila k tomuto riešeniu tak jej neumožnili vstup na svoj pozemok. Tu je, ale zle interpretované dané

vyjadrenie, lebo viesť komínové teleso vo svojom dome nad úroveň strechy znamená, viesť ho vo vnútri
domu žalobkyne a nie po vonkajšej stene jej domu susediaceho z ich domom. Pri vedení komína vnútri
domu žalobkyne nie je potrebný vstup na ich pozemok. Kúrenár svedok F. R. potvrdil, že plynový kotol
je technický možné presunúť na iné miesto v jej prístavbe tak, aby výduch nesmeroval do ich dvora. Tu
sa zamýšľajú, že bežná prevádzková životnosť plynového kotla je 15 rokov a možno hovoriť o vážnom

a naliehavom dôvode na jeho výmenu a tým aj premiestnenie do inej časti domu.
15.5 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP žalovaní uviedli, že nesúhlasia
s tým, že na zriadenie komína nie je potrebné stavebné konanie, a to v minimálnom rozsahom
ohlásenia zámeru stavebnému úradu žalobkyňou, že ide zriadiť horizontálny výduch z plynového
kotla v roku 2007 a že ide realizovať napojenie z tohto výduchu na vertikálny komín v roku 2024.

Zopakovali, že prvotnú v minulosti urobenú nezákonnosť zriadenia horizontálneho výduchu v roku
2007 nie je možné ozdraviť druhotne napojením vertikálneho komína v roku 2024, čo aj teraz už
v zákone vykonaným spôsobom a s odborne spôsobilým osobami po technickej stránke. Súd dospel
k nesprávnemu právnemu záveru, že jej horizontálny výduch z plynového kotla bol zriadený zákonným
spôsobom a preto následný vertikálny komín je možné zákonným spôsobom napojiť, lebo nesprávne

vyhodnotil nezákonnosť postupu žalobkyne pri skonštruovaní horizontálneho výduchu z jej plynového
kotla v roku 2007 a nadväzujúcu realizáciu napojenia vertikálneho komína v roku 2024. Obťažovaním
spalinami plynov trpeli od októbra 2007, kedy svoj kotol ako nový spotrebič spustila do prevádzky. Vtedy
oklamala susedov, lebo pýtala len ich súhlas na výkopové zemné práce, na umiestnenie pripájacej
plynovej rúry do zeme na hranici ich pozemkov, ale nepýtala súhlas aj na vyvedenie výduchu z jej

plynového kotla vodorovne ich domu a dala to urobiť poza ich chrbát. Na upresnenie dodali, že zákon
síce pripúšťa vodorovné vyústenie, ale výška dymovodu musí byť minimálne 4 m nad neobstavaným
terénom a nie 1,8 m ako má ona, ktorý priestor je navyše obstavaný ich domami a tým pre rozptyl plynov
uzavretý. Preto prehrala súdne konanie o obťažovanie splodinami plynov z jej kotla, ktoré bolo vedené
na súde pod sp.zn. 11C/113/2012. Jej obťažovanie skončilo v lete 2024, kedy požiadali o súčinnosť

políciu na príslušnom OO PZ v Trebišove, aby riešili toto porušenie zákazu požívania plynového kotla.
Spísali s ňou záznam, ktorá sa vec následne riešila ako priestupok na Okresnom úrade Trebišov z jej
viny a boli presvedčení, že až toto žalobkyňu doviedlo k tomu, aby svoj kotol prestala používať. Kotol
sprevádzkovala v rozpore s právnou úpravou, o čom sa jednoznačne vyjadril vo svojom znaleckomposudku zo dňa 15.06.2015 P. Q., že návod na inštaláciu kotla bol vážne porušený, kotol bol spustený
do prevádzky bez spracovaného projektu. Stavebnú úpravu žalobkyňa vykonala bez predchádzajúceho
ohlásenia stavebnému úradu, ten mala získať až dodatočne po troch mesiacoch dňa 28.12.2007 a

v medziobdobí vlastne kotol používala na čierno, pričom horizontálny výduch bolo treba od počiatku
vyústiť do vertikálneho dymovodu nad hrebeň strechy, čo prevádzkové podmienky jej kotla umožňujú
bez straty výkonnosti a bez ohrozenia jeho fungovania a záručných podmienok.

16. Odvolanie žalovaných bolo právnemu zástupcu žalobkyne doručené dňa 07.10.2015 a právnej

zástupkyne žalovaného 3/ dňa 07.11.2025. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalovaných 1/, 2/ ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385
ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcomzustanovenia§379a§380CSPazhľadískuplatnených

odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných
1/, 2/ nie je možné vyhovieť.

18. Rozsudok vo výrokoch I. a III. nebol odvolaním oprávnených strán napadnutý, nadobudol
právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho konania.

19. Rozsudok je v napadnutých výrokoch II. a IV. vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.02.2026 o 9.25 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.02.2026 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

21. Žalovaní namietali odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP, t. j.

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

22. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody uplatnené žalovanými v odvolaní nie
sú naplnené.

23. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo

použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §

191 ods. 1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaných nemali vplyv na vecnú
správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.26. Žalovaní vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakovali svoje námietky a argumenty
prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej
inštancie dôsledne vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol.

27. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené
podmienky pre aplikáciu ust. § 127 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého sú upravené podmienky vstupu na
susedný pozemok a povinnosť vlastníka takýto vstup strpieť, resp. umožniť.

28. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav, a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
v prejednávanej veci.

29. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných
odvolací súd uvádza nasledovné:

30.Predmetomtohtokonaniaboloumožniťžalobkyni,manželovižalobkyne,synovižalobkyneaodborne
spôsobilým osobám na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na pozemok - parc. reg. C
č. 434/2 kat. úz. J. za účelom realizácie odvádzania odpadových plynov z vykurovacieho plynového
kotla tak, aby nedochádzalo k jeho vypúšťaniu v rozpore s povinnosťou uloženou žalobkyni vo výroku

I. rozsudku Okresného súdu v Trebišove, zo dňa 22.06.2022, č.k. 11C/113/2012-544 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.02.2024, č.k.9Co/166/2022-605, a to v dvoch po sebe
nasledujúcich pracovných dňoch nasledujúcich po 15. dni odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu v
tomto konaní a to v čase od 08.00 hod. do 16.00 hod..

31. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 127 ods. 3 OZ postupoval vecne správne, ak svoje dokazovanie
zameral na posúdenie otázky, či vstup žalobkyňou označených osôb je potrebný na pozemok vo
vlastníctve žalovaných a v akom rozsahu je tento vstup nevyhnutný v nadväznosti na účel označený
žalobkyňou.

32. Pri svojom rozhodnutí vzal zreteľ aj na žalobkyni súdom uloženú povinnosť zdržať sa vypúšťania
odpadových plynov z vykurovacieho plynového kotla dymovodom využívaným v deň vyhlásenia
rozsudku a to po uplynutí 60 dní od právoplatnosti rozsudku do budúcna, ktorým chcela odstrániť
závadný stav. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni nebol súdnym rozhodnutím určený konkrétny
spôsob, ako tento závadný stav odstrániť, žalobkyňa mala záujem tento závadný stav odstrániť v zmysle

záveru znaleckého posudku č. 26/2015 doc. Ing. Viliama Leždíka, PhD., znalca z odboru Energetika,
plynárenstvo, vypracovaného v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.
11C/113/2012, v zmysle ktorého musí byť výška dymovodu minimálne 4 m nad terénom, pričom
prevýšenie dymovodu nad hrebeňom strechy musí byť najmenej 0,5 m. Technické možnosti plynového
kotla PROTHERM OLeopard 24 BTV takéto riešenie umožňujú, navyše dymovod musí byť odskúšaný

oprávneným pracovníkom ešte pred spustením do prevádzky.

33. Žalovaní v odvolaní namietali, že nesúhlasia so spôsobom, aký navrhovala žalobkyňa a nesúhlasili
s napojením komína na existujúci horizontálny výduch, nakoľko je tento nezákonný a na zriadenie
komína nemá žalobkyňa stavebné povolenie.

34. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že montáž dymovodu spadá do
kategórie technického zariadenia stavby, pretože nemení nosnú konštrukciu stavby, nemení dispozičné
riešenie, nemení významne fasádu ani vzhľad budovy a zabezpečuje len technickú funkciu odvodu
spalín. Odstránenie starého, nesprávne umiestneného dymovodu je údržbou/demontážou technického

zariadenia. Takáto činnosť nie je novou stavbou ani stavebnou úpravou. Rovnako montáž nového
dymovodu po odstránení starého je technické zariadenie stavby, zásah je dočasný a technický bez
zásahu do nosnej konštrukcie alebo fasády a preto nepodlieha ohláseniu ani stavebnému povoleniu. V
tomto prípade to možno definovať ako udržiavacie práce na nehnuteľnosti.

35. K odvolacej námietke žalovaných, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia a na výstavbu komína sa vyžaduje stavebné povolenie odvolací súd uvádza, že nie je
dôvodná. Žalovaní síce tvrdili, že uvedené vyplýva zo stavebného práva, avšak ani oni neoznačili
konkrétne ustanovenie stavebného zákona, kde je táto povinnosť uložená. Odvolací súd konštatuje,že stavebný zákon pojem komín ani výduch nedefinuje a nedefinuje ani povinnosť ohlásenia alebo
stavebného povolenia pri jeho montáži.

36. Právne predpisy ako napr. zák. o ochrane pred požiarmi síce upravujú povinnosti pri kontrole
a údržbe komínov, avšak ani tieto pojem komín, dymovod či výduch nedefinujú a nestanovujú
podmienku stavebného povolenia či ohlásenia. Presné technické a protipožiarne požiadavky na
výstavbu a používanie komína aj dymovodu síce upravuje vyhl. MV SR č. 401/2007 Z.z. a STN ako
uvádzajú odvolatelia, avšak ani tam nie sú stanovené podmienky stavebného povolenia či ohlásenia pri

montáži komína.

37. Pokiaľ odvolatelia uvádzajú, že výduch z plynového kotla má žalobkyňa urobený nelegálne, odvolací
súd poznamenáva, že záver o nelegálnosti výduchu ako takého nebol súdom konštatovaný, nakoľko
súd v spore sp. zn. 11C/113/2012 konštatoval, že stav osadenia dymovodu je v rozpore s legislatívnou
úpravou zák. č. 137/2010 Z.z. o ovzduší, prílohy č. 9 vyhlášky č. 410/2014 vychádzajúc zo znaleckého

posudku znalca doc. Ing. Viliama Leždíka PhD., a práve uvedený znalec v závere konštatoval, že
vzhľadom na legislatívu platnú v období realizácie plynoinštalácie resp. súčasne platnú legislatívu
musí byť výška dymovodu minimálne 4 m nad terénom, pričom prevýšenie dymovodu nad hrebeňom
strechy musí byť najmenej 0,5 m. Návrh žalobkyne na odstránenie závadného stavu vychádzal preto
z usmernenia znalca. Posúdenie otázky súladnosti plynovej inštalácie, montáže odberného plynového

zariadenia a montáže odberného plynového zariadenia - dymovodu bolo predmetom znaleckého
posúdenia vo vyššie uvedenom konaní, pričom súd vykonal dôkaz oboznámením týmto znaleckým
posudkom.

38. K námietke žalovaných týkajúcej sa toho, že aj dotknutý kotol je zapojený v rozpore so stavebnými

predpismi, odvolací súd uvádza, že táto námietka bola zodpovedaná súdom prvej inštancie priamo
na pojednávaní dňa 19.08.2025, kedy súd oboznamoval s obsahom Správy o odbornej prehliadke
a odbornej skúške plynového zariadenia zo dňa 25.10.2007.

39. K odvolacej námietke žalovaných, že súd nebral do úvahy ich podanie z 11.09.2025, čím došlo

k nesprávnemu úradnému postupu súdu odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie bol vecne
správny, nakoľko uvedené podanie bolo zo strany žalovaných súdu doručené dňa 12.09.2025, pričom
na pojednávaní dňa 19.08.2025 bolo dokazovanie vyhlásené za skončené.

40. Pokiaľ žalovaní namietali, že predmetné podanie nie je dôkazným návrhom ale sa týkalo informácií

o právnom základe pre stavbu komína, odvolací súd poukazuje na to, že súd nebol povinný na právne
posúdenie uvedenej skutočnosti prihliadať.

41. Súd je zodpovedný za poznanie a výklad práva a strany sporu nemusia dokazovať právne predpisy,
ale len skutkové okolnosti prípadu. Už z rímskeho práva platí zásada iura novit curia, v zmysle ktorej

platí, že súd pozná právo, a preto je povinný sám aplikovať relevantné právo, a to aj zahraničné, pri
svojom rozhodovaní, čím zaisťuje spravodlivý proces.

42. V prejednávanom spore súd prvej inštancie správne aplikoval relevantné právo aplikujúc ho na
zistený skutkový stav, čím nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

43. Žalovaní namietali, že súd nevykonal navrhnutý dôkaz a to výsluch starostu obce P. G. T. ako
zástupcu stavebného úradu.

44. K uvedenej odvolacej námietke je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté

dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané
iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však
odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd
prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť,

avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní
spôsobilýmodvolacímdôvodom.Zpovahyvecivyplýva,žestrana,ktorávodvolaníuplatnítentoodvolací
dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné
skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval zaprávne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom
prvej inštancie.

45. V súdnej praxi je už ustálená odpoveď na uvedenú otázku, a to tak, že posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou
súdu a nie účastníkov konania, viď bližšie napr. uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012,
sp.zn. 3Cdo/2012/2012, sp. zn. 4Cdo/125/2012, sp. zn. 5Cdo/251/2012, sp. zn. 6Cdo/36/2011, sp. zn.
7Cdo/34/2011.

46. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou
súdu a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované
dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za
procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (tu por. R
125/ 1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti (čo

v konečnom dôsledku môže viesť až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale na
základe záverov už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu por. R
37/1993 a 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134 /2010, 6 Cdo
60/2012, 7 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 86/2012).

47. Odvolací súd nepovažoval za naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP
zdôrazniac,žesúdniejepovinnývykonaťvšetky stranamisporunavrhnutédôkazy.Súdsámposudzuje,
ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, vychádzajúc z úvahy, ktoré dôkazy považuje za podstatné pre
preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva sú významné a ktoré dôkazy nevykoná
považujúc ich za nadbytočné alebo bez významu z hľadiska hmotného práva.

48. Nevykonanie dôkazu navrhnutého žalovanými súd vo svojom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (bod
41. odôvodnenia).

49. Aj odvolací súd zastáva názor, že vykonanie navrhnutého dôkazu by nebolo v súlade so zásadou

hospodárnosti konania, bolo by nadbytočné, vzhľadom na vecne správny záver súdu prvej inštancie, že
otázku ne/legálneho napojenia stavby na plyn nie je oprávnený posudzovať v tomto spore.

50. Neušlo však pozornosti odvolacieho súdu, že menovaný svedok bol na pojednávanie dňa
19.08.2025 predvolaný, avšak podaním doručeným súdu dňa 13.08.2025 svoju neúčasť ospravedlnil

z dôvodu naplánovanej zahraničnej cesty, ktorá však nebola preukázaná zákonom stanoveným
spôsobom. Nakoľko na pojednávaní dňa 19.08.2025 bolo dokazovanie vyhlásené za skončené,
opätovné predvolanie svedka by znamenalo ďalšie odročenie pojednávania a nebolo by to v súlade so
zásadou hospodárnosti konania.

51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku
II. a IV. v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalovaní neúspešní, nemajú preto

nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnej žalobkyni. Odvolací súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovaným 1/, 2/ v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).