Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 29Co/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126200736
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2126200736.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Ivana
Šlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD., v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XX/XX, E. F., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ošváth, s. r. o, so sídlom
Vajanského 58, Piešťany, IČO: 47 546 174, proti povinnému: G. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
E. F., na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu

Trnava č. k. 21C/5/2026-14 zo dňa 30.01.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému n e p r i z n á v a voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. povinnému voči navrhovateľke nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), f), g) a h), § 326 ods. 1
a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 3, § 132 ods. 1 a 2, § 186 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 27a ods. 7 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.

3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným
súdu dňa 29.01.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže povinnému
vstupovať do spoločného obydlia navrhovateľky nachádzajúceho sa na adrese D. XX/XX, XXX XX E.
F., zakáže povinnému zdržiavať sa v bezprostrednej blízkosti uvedeného obydlia, zakáže povinnému
akýmkoľvek spôsobom kontaktovať navrhovateľku najmä osobne, telefonicky, písomne, elektronickými

prostriedkami alebo prostredníctvom tretích osôb, zakáže povinnému priblížiť sa k navrhovateľke na
vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a to dočasne, bez určenia časového obmedzenia.

4. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že sú s povinným
manželmi a obývajú spoločné obydlie nachádzajúce sa na adrese D. XX/XX, E. F. (ďalej len „spoločné
obydlie"). Predmetné spoločné obydlie ako nehnuteľnosť je vo vlastníctve ich syna H. C., nar.

XX.XX.XXXX. Povinný dlhodobo a opakovane požíva alkohol, v dôsledku čoho sa jeho agresívne
správanie voči navrhovateľke postupne stupňovalo. V poslednom období nadobudlo jeho konanie
charakter vyhrážok a správania vykazujúceho znaky psychického nátlaku a násilia, porušovania
domovej slobody, pričom navrhovateľka sa začala dôvodne obávať o svoju bezpečnosť, zdravie a
telesnú i duševnú integritu. Dňa 26.01.2026 bola navrhovateľka nútená podať na povinného trestné
oznámenie na OO PZ Piešťany, odbore poriadkovej polície, Krajinská č.5, Piešťany, nakoľko správanie

povinného, najmä v stave pod vplyvom alkoholu, bezprostredne ohrozovalo jej bezpečnosť. Policajný
orgán po vyhodnotení situácie vykázal povinného zo spoločného obydlia na dobu 14 dní podľa §27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Navrhovateľka má dôvodnú obavu, že po
uplynutí doby policajného vykázania sa povinný vráti do spoločného obydlia a jeho správanie sa bude
opakovať prípadne eskalovať. Ochranu svojich práv a osobnej integrity nie je možné zabezpečiť iným,

menej invazívnym právnym prostriedkom. Konanie povinného vykazuje znaky násilného správania,
pričom existuje dôvodná a reálna obava, že po skončení policajného vykázania dôjde k opätovnému
ohrozeniunavrhovateľky.Navrhovanéneodkladnéopatreniejeprimerané,nevyhnutnéasledujevýlučne
preventívny a ochranný účel.

5. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, potvrdením
Obvodného oddelenia PZ Piešťany o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 26.01.2026, úradným
záznamom Obvodného oddelenia PZ Vrbové zo dňa 27.01.2026, odpoveďou na lustráciu v Registri
obyvateľov SR zo dňa 29.01.2026, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. E. F. dospel súd prvej inštancie k
záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

6. Podľa súdu prvej inštancie neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP rieši najakútnejšie
situácie domáceho násilia, zväčša po vykázaní páchateľa domáceho násilia zo spoločného obydlia,
kde neodkladné opatrenie smeruje voči osobe, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia. Pri aplikácii
predmetnéhoustanoveniajepretoustanovenáveľmikrátkalehotananariadenietakéhotoneodkladného
opatrenia (24 hodín). Tento inštitút (spravidla) nadväzuje na oprávnenie policajta vykázať osobu zo

spoločného obydlia a zakázať vstup doň v zmysle § 27a zákona o policajnom zbore, keď policajt je
povinný poskytnúť ohrozenej osobe poučenie o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od
vykázania. Uvedená lehota sa podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predlžuje až do
vykonateľnosti rozhodnutia súdu o takomto návrhu (§ 27a ods. 9 zákona o policajnom zbore).

7. Účelom neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú
integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná
integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného

navrhovateľa.

8. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov SR zo dňa 29.01.2026 mal súd prvej inštancie
preukázané, že navrhovateľka a povinný sú manželia. Skutočnosť, že manželia obývajú spoločne
obydlie na adrese D. XX/XX, E. F., vyplynula z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Piešťany o vykázaní

povinného zo spoločného obydlia zo dňa 26.01.2026 a z úradného záznamu Obvodného oddelenia
PZ Vrbové zo dňa 27.01.2026. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. E. F. mal preukázané, že vlastníkom
nehnuteľností je H. C., nar. XX.XX.XXXX, syn strán sporu. Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ
Piešťany o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 26.01.2026 mal preukázané, že povinný bol dňa
26.01.2026 hliadkou Obvodného oddelenia PZ Vrbové vykázaný zo spoločného obydlia na adrese D.

XX/XX, E. F.. Z úradného záznamu Obvodného oddelenia PZ Vrbové zo dňa 27.01.2026 vyplýva, že dňa
26.01.2026 v čase o 15:25 hod. bol hliadkou OO PZ Piešťany na základe podnetu vyšetrovateľa OKP, 3.
odd. vyšetrovania Piešťany, pre podozrenie zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (ČVS:ORP-89/X-VYS-22-2026 zo spoločného obydlia
z rodinného domu na adrese E. F., D. XX/XX vykázaný povinný.

9. Navrhovateľkou tvrdené skutočnosti, že povinný sa voči navrhovateľke správa agresívne, že jeho
konanie má charakter vyhrážok a správania vykazujúceho znaky psychického nátlaku a násilia, že
jeho správanie bezprostredne ohrozuje jej bezpečnosť, sú natoľko všeobecnými tvrdeniami, že súdu
znemožňujú objektívne posúdiť, či sa skutočne povinný dopúšťa na navrhovateľke násilia, alebo

ohrozujejejtelesnúaleboduševnúintegritu,vakomrozsahu,vakejintenziteavakejfrekvencii.Vnávrhu
navrhovateľky absentuje opis konkrétneho správania povinného voči navrhovateľke, teda kedy a čoho
konkrétne sa mal povinný voči navrhovateľke dopustiť. Jediný incident, ktorý navrhovateľka označila
aj dátumom, bol dňa 26.01.2026, kedy podala trestné oznámenie, však opäť len všeobecne uviedla,
že správanie povinného v stave pod vplyvom alkoholu bezprostredne ohrozovalo jej bezpečnosť.

Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Avšak ani z
jediného navrhovateľkou predloženého dôkazu nevyplýva, čoho konkrétne sa povinný dňa 26.01.2026
dopustil. Inak povedané, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia je len dôkazný prostriedok,ktorý nenahrádza opis skutkových tvrdení, súd však ani z neho žiadne konkrétne skutočnosti ohľadne
správania povinného voči navrhovateľke nezistil.

10. Zdôraznil, že navrhovateľka nepodala trestné oznámenie pre trestný čin majúci súvis s násilím
na nej, alebo ohrozovaním jej telesnej alebo duševnej integrity, ale trestné oznámenie bolo podané
kvôli neoprávnenému vniknutiu do obydlia. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je osvedčená iba
vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany povinného, v dôsledku ktorých sa
navrhovateľ môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane.

Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných
tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Násilie a ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP sa vzťahuje na výnimočné situácie väčšinou
zjavného fyzického (alebo osvedčeného vážneho psychického) násilia zo strany niektorej spolužijúcej

osoby, ustanovenie § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP sa vzťahuje na situácie ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity, pričom doložené potvrdenie o vykázaní zo spoločného bydliska bez ďalšieho
nemožno považovať za dostačujúci dôkaz preukazujúci takéto správanie povinného.

11. Naviac v časti požadovaného uloženia zákazu povinnému akýmkoľvek spôsobom kontaktovať

navrhovateľku najmä osobne, telefonicky, písomne, elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom
tretích osôb, navrhovateľka vôbec (ani všeobecne) neopísala rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce, že
by ju povinný kontaktoval uvedenými spôsobmi. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úplne
absentujú tvrdenia o obťažovaní navrhovateľky povinným takýmto spôsobom a o potrebe bezodkladnej
úpravy pomerov navrhovaným spôsobom, ktorá potreba musí odôvodnená takou intenzitou neželaného

kontaktovania, ktorá už ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu osoby, čo v konaní tvrdené ani
osvedčené navrhovateľkou nebolo.

12.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,ženavrhovateľkanedostatočneopísalarozhodujúceskutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a neosvedčila, že povinný je dôvodne podozrivý z

násiliavočinejanižejehokonanímjeohrozenájejtelesnáaduševnáintegrita,keďsamotnépotvrdenieo
vykázaní zo spoločného obydlia takýmto dôkazom nie je, naviac ak bol povinný vykázaný zo spoločného
obydlia pre porušovanie domovej slobody. Navrhovateľkou uvádzané skutočnosti tak zostali len v rovine
jej tvrdení, aj to len všeobecných a neboli to osvedčené žiadnym z ňou predložených dôkazov.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 251, § 255 ods. 1 CSP v
spojení s čl. 4, 17 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal, hoci mu nárok na náhradu
trov konania vznikol, keďže bol v konaní úspešný, avšak zo spisu mal preukázané, že povinnému
žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, čo vylučovalo možnosť ich
priznania, preto vychádzajúc z čl. 4 a 17 CSP, podľa ktorého súd konaná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu, rozhodol súd už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak,
povinnému sa voči navrhovateľke náhrada trov konania nepriznáva.

14. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, a to voči výroku I. o zamietnutí návrhu (keď
výrok II. má povahu závislého výroku – pozn. odvolacieho súdu). Odvolanie odôvodnila právne § 365

ods. 1 písm. f) a h) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Záver súdu neosvedčení rozhodujúcich skutočností je podľa navrhovateľky v rozpore s § 325 a §
326 CSP, ako aj ustáleným výkladom inštitútu neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie kládol na
navrhovateľku požiadavky, ktoré zodpovedajú štandardu dokazovania, čím poprel účel neodkladného

opatrenia, ktorým je rýchla a dočasná ochrana. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal
s rozhodujúcou skutočnosťou, že povinný bol policajným orgánom vykázaný zo spoločného obydlia
podľa § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Takéto vykázanie nepredstavuje formálny
akt, ale je výsledkom bezprostredného vyhodnotenia hrozby pre život a zdravie chránenej osoby zo
strany orgánu verejnej moci. Už samotná existencia vykázania predstavuje významné osvedčenie

dôvodnosti obáv navrhovateľky. Uviedla, že v čase podania návrhu nemohla objektívne disponovať
zápisnicou o trestnom oznámení, keďže jej nebola zo strany policajného orgánu vydaná a jej získanie
nebolo možné, napriek opakovaným pokusom, pretože vyšetrovateľ nebol prítomný. Zápisnicu sa jej
podarilo získať až 10.02.2026, ktorú prekladá s odvolaním spolu s ďalšími listinami. Navrhovateľkacitovala vyhrážky zo zápisnice o trestnom oznámení (ktoré ale nepredložila, pretože predložila zápisnicu
o výsluchu poškodenej). Uviedla, že podobné vyhrážky sa v minulosti opakovali, vrátane vyhrážok
zabitím a útokov predmetmi, tieto skutky sa odohrávali bez prítomnosti svedkov, čo je typické pre prípady

domáceho násilia. Uvedené skutočnosti podľa nej osvedčujú reálnu, konkrétnu a bezprostrednú hrozbu
pre život a zdravie navrhovateľky a plne odôvodňujú potrebu okamžitej súdnej ochrany. Požiadavka, aby
navrhovateľka už v štádiu podania návrhu disponovala listinnými dôkazmi o fyzickom násilí, nereflektuje
povahu domáceho násilia, ktoré sa odohráva v súkromí a bez svedkov a bez lekárskeho ošetrenia.
Navrhla, aby odvolací súd primárne podľa § 388 ods. 1 CSP zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadi

neodkladné opatrenie, respektíve aby podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec
súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

15. Povinný sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľky a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľky o jeho agresívnom správaní, nátlaku
a násilí považuje výlučne za nepreukázané hypotézy. Priznal síce problémy s požívaním alkoholu,

avšak zdôraznil, že tento stav aktívne rieši a dňa 16.03.2026 nastupuje na ústavné liečenie. Poukázal
tiež na správanie samotnej navrhovateľky, ktorá ho mala pravidelne verbálne urážať, a to aj napriek
tomu, že jej pravidelne odvádzal svoj príjem z práce údržbára v I. J. K. L.. K samotnému skutku, ktorý
sa mal stať 25.01.2026 o 17:30 hod. na adrese D. XX/XX E. E. F. uviedol, že ide o dom s. č. XX
a hospodársku budovu, bola ich spoločným majetkom (hoci je aktuálne vo vlastníctve ich syna H. C.).

V ten deň si prišiel po cigarety, keďže boli dvere zamknuté, búchal na ne, čo navrhovateľka účelovo
vyhodnotila ako obmedzovanie slobody a privolala políciu. Zrušenie svojho trvalého pobytu synom
vníma len ako evidenčnú záležitosť. Celý skutok je zveličený s cieľom bezdôvodne ho kriminalizovať.
Nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze vstupu do spoločného obydlia považoval
za neproporcionálne. Poprel tvrdenia z trestného oznámenia zo dňa 26.01.2026 (vedeného pod sp. zn.

ČVS: ORP-89/X-VYS-TT-2026) a označil ich za vyfabulované. Samotné trestné oznámenie zachytáva
len subjektívne tvrdenia oznamovateľa a nemožno ho považovať za objektívny dôkaz osvedčujúci
hrozbu násilia, pričom argumentačne odkázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
26Co/109/2024. Na záver dodal, že momentálne býva v ubytovni hotela E. M. F. N. XX E. D.. Súčasná
situácia a rozklad manželstva mu spôsobujú duševnú bolesť, pričom za jediné východisko už považuje

len rozvod. Navrhovateľka opísaním rozhodujúcich skutočností súd nepresvedčila o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie, keďže jej požadovanej úprave pomerov chýba prvok naliehavosti a neosvedčila
bezprostrednosť hroziaceho zásahu do svojich práv.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie je podané včas a

oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že navrhovateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že

odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo

posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), f), g) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia (písm. e/), aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu,
na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej
telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje (písm. f/), aby písomne, telefonicky,elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená (písm. g/), aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (písm. h/).

21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť
k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2). Ak po vydaní uznesenia,

ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,dôjdekzmeneskutkovýchokolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci (ods. 3).

24. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie

môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup

určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To
však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku, aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne

dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej
ochrany.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdenia
osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť,
primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

25. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. e), f), g) a h) CSP, pretože neosvedčila rozhodujúce
skutočnosti potrebné pre vyhovenie návrhu.

26. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.

Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP bolo náležité posúdiť či
správanie povinného možno považovať za násilie, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.
Násilie predstavuje zdroj bezmocnosti obete a súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou
obeťou. Je ním každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,

pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj
nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.12.2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).

27. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP upravuje zdržanie sa určitého

konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná
alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Obsah neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. h) CSP vychádza zo znenia článku 3. 1. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady(EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach.
Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť.

Primárnym účelom je zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych
vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
iné formy nepriameho nátlaku. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla
osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii
svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou, a pod. Pokiaľ ide o účinky

tohto druhu neodkladného opatrenia, zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (§
325ods.2písm.h)CSP)jeexlegepodmienenýtým,žezakázanýmsprávanímbytelesnáaleboduševná
integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením
neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

28.Čosatýkazákazualeboobmedzeniakomunikácie(§325ods.1písm.g)CSP)akomenejzávažného

zásahu do osobných slobôd, tento je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná
alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ
pred nariadením neodkladného opatrenia osvedčiť.

29. V predmetnej veci navrhovateľka v odvolaní namietala predovšetkým nedostatočné vysporiadanie

sa charakterom a významom vykázania zo spoločného obydlia zo strany policajného zboru súdom prvej
inštancie. Okrem uvedeného navrhovateľka považovala za neprimerane prísne, aby súd prvej inštancie
vyžadoval listinné dôkazy už v štádiu podania návrhu, dôvodiac predovšetkým tým, že takýto postup
vedie k odopretiu ochrany osobám, ktoré ju najviac potrebujú.

30. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že navrhovateľka v návrhu vôbec neuviedla skutočnosti,
pre ktoré malo dôjsť k vykázaniu povinného zo spoločného obydlia. Samotné potvrdenie o vykázaní
zo spoločného obydlia vydané Obvodným oddelením policajného zboru Piešťany nemožno považovať
za postačujúce, nakoľko z neho nie je možné zistiť, na základe akých skutočností došlo k vykázaniu.
Nemožno preto preskúmať, či dôvody, pre ktoré obvodné oddelenie policajného zboru pristúpilo k

vykázaniu, považuje aj súd za také, ktoré osvedčujú či už fyzické alebo psychické násilie odôvodňujúce
nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení, alebo ohrozenie telesnej, či duševnej
integrity navrhovateľky. Navyše, ani z úradného záznamu Obvodného oddelenia policajného zboru
Vrbové nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by osvedčovali aspoň ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľky. Odvolací súd v plnom rozsahu v tejto časti súhlasí s presvedčivým

odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý súhrnne poukázal na nedostatočné opísanie rozhodujúcich
skutočností zo strany navrhovateľky, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán.

31. K samotnému charakteru potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia odvolací súd dodáva,
že toto má predovšetkým preventívny charakter, ktorý sa vyznačuje dočasnosťou (spravidla 14

dní), bezprostrednosťou a v podstate okamžitou záväznosťou a vykonateľnosťou. Jeho vydanie
samo o sebe neznamená automatický a osvedčujúci podklad pre splnenie zákonných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotná existencia vykázania nepredstavuje významné
osvedčenie dôvodnosti obáv navrhovateľky tak, ako to prezentuje navrhovateľka, pretože existencia
samotnej obavy, ako je pravidelne judikované všeobecnými súdmi, nie je dôvodom na nariadenie

neodkladného opatrenia.

32. K ďalšej námietke navrhovateľky, podľa ktorej súd prvej inštancie kládol na navrhovateľku
požiadavky, ktoré zodpovedajú štandardu dokazovania (keď vyžadoval od nej predloženie listín
k návrhu), odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia

nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pri vydaní rozhodnutia vo veci samej. Je však
potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
potreby pomerov, čo však navrhovateľka neučinila. Povinnosťou navrhovateľky tak bolo nielen opísať
rozhodujúce skutočnosti, osvedčiť existenciu a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t.
j. bolo potrebné v návrhu konkrétne opísať okolnosti incidentu alebo konfrontácie, ktorú mala mať

navrhovateľka s povinným. Z pripojených listinných dôkazov navrhovateľka hodnoverne neosvedčila
také závažné konanie povinného, pre ktoré by bol daný dôvod navrhovanému neodkladnému opatreniu
vyhovieť. Navrhovateľka v podanom návrhu poukazuje na dlhodobé problémy v manželstve spôsobené
neprimeraným správaním povinného, ktoré je spôsobené požívaním alkoholu. Len všeobecný popis,že správanie povinného v poslednom období nadobudlo charakter vyhrážok a správania vykazujúceho
znaky psychického nátlaku a násilia, bez osvedčenia konkrétneho konania aspoň prostredníctvom
relevantných listinných či iných dôkazov (lekárskych záznamov, čestných vyhlásení tretích osôb,

audiozáznamov a pod.), nemôže zakladať splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

33. Podľa názoru navrhovateľky vyžadovanie listinných dôkazov o fyzickom násilí nesie znaky
formalistického prístupu súdu. K tomu odvolací súd poukazuje na osobitné procesné pravidlo v rámci
inštitútu neodkladného opatrenia, podľa ktorého je pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Pri preskúmavaní vecnej
správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj
pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, kedy nebolo osvedčené
také konkrétne konanie povinného, z ktorého by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť neodkladnej
úpravy pomerov. Bolo pritom povinnosťou navrhovateľky doložiť do spisu relevantné listinné dôkazy
do času vydania rozhodnutia (dňa 30.1.2026), pretože navrhovateľka už mohla disponovať zápisnicou

o jej výsluchu v pozícií poškodenej (podpísanou dňa 26.1.2026). Na listinné dôkazy predložené
navrhovateľkou v odvolacom konaní preto odvolací súd v zmysle § 366 CSP ako novoty prihliadať
nemohol. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na princíp rovnosti pred zákonom a princíp právnej
istoty, nemohol odvolací súd prihliadnuť na argumentáciu uvedenú v zápisnici o výsluchu poškodenej
– navrhovateľky zo dňa 26.1.2026. Okrem toho, ak by aj na zápisnicu o výsluchu poškodenej osoby

odvolací súd prihliadol (čo je však vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie vylúčené), žiadne
relevantné skutočnosti z nej nevyplývajú, keďže jej obsahom sú len ďalšími dôkazmi nepodporené
tvrdenia navrhovateľky ohľadom okolností, ktoré predchádzali začatiu trestného stíhania pre prečin
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že chráneným záujmom, resp. objektom trestného činu porušovania domovej slobody

je nedotknuteľnosť obydlia, ktorú ale treba chápať v kontexte s chránenými záujmami fyzických osôb
a so záujmami spoločnosti a ústavným zriadením Slovenskej republiky. Inak povedané, podozrenie
zo spáchania tohto trestného činu (rešpektujúc pritom prezumpciu neviny povinného) samo o sebe
nezakladá dôvod, ktorý by viedol k presvedčeniu o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia pre
existenciu dôvodného podozrenia z domáceho násilia alebo ohrozenia telesnej a duševnej integrity

navrhovateľky. Takáto argumentácia potom vyúsťuje do logického záveru, ktorý učinil aj súd prvej
inštancie v bode 31. napadnutého uznesenia, a síce, že navrhovateľka nepodala trestné oznámenie
pre trestný čin majúci súvis s násilím na nej alebo ohrozovaním jej telesnej alebo duševnej integrity.
Odvolaciemu súdu tak nezostalo nič iné, ako sa s týmto odôvodnením stotožniť v celom rozsahu.
Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 329 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého ak po vydaní uznesenia,

ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,dôjdekzmeneskutkovýchokolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

34. Navrhovateľka teda neosvedčila zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia

ani v jednej časti, pričom aj návrh na uloženie zákazu kontaktovania je podľa názoru (v zhode
s názorom súdu prvej inštancie) nedôvodný, pretože navrhovateľka v návrhu neuviedla opis
rozhodujúcich skutočností, ani to, kedy a akým spôsobom ju kontaktuje povinná osoba nevyžiadaným,
obťažujúcim spôsobom. Navrhovateľka podľa názoru neosvedčila ani to, že ju povinná osoba kontaktuje
prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie.

35. Za daného stavu, vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd zastáva názor, že nie je
daná naliehavosť, resp. bezodkladná potreba úpravy pomerov z hľadiska tvrdenej dôvodnej obavy
navrhovateľky o svoju bezpečnosť a zdravie pred povinným.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

37. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že povinnému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, a
to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (v prejednávanej veci povinný), má síce nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (v prejednávanej
veci navrhovateľka), avšak povinnému žiadne trovy v konaní podľa obsahu spisu nevznikli a ani si žiadne

neuplatnil.

41. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).