Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219203041
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:4219203041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Pezinské tehelne -
Paneláreň, a.s., so sídlom Tehelná 9, 902 01 Pezinok, IČO: 35 757 540, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti
žalovanému: B.. Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XXX R., XXX XX T., zastúpený: Mgr. Henrich
Schindler, advokát so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 42.721,30
Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduKomárnoč.k.5Cb/98/2019
- 421 zo dňa 15.2.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/98/2019 - 421 zo dňa 15.2.2024
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 5Cb/98/2019 - 421 zo
dňa 15.2.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I tak, že uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42.721,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy
42.721,30 Eur od 01.07.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že táto

povinnosť žalovaného zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi na základe rozsudku Okresného súdu
Komárno č. k. 5Cb/149/2018-219 zo dňa 25.4. 2019 poskytne žalovaný v 1. rade MALEUS corporation
s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom Jesenského 336/1, 049 16 Jelšava a vo výroku II priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa
19.11.2018, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica, domáhal proti žalovaným v prvom rade

C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., a v druhom rade B.. Q. E., uloženia povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu 52.590,02 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil titulom nezaplatenej kúpnej ceny za dodaný
tovar žalovanému v rade 1) a voči žalovanému v rade 2) titulom ručenia za záväzky žalovaného v
rade 1). Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci vydal platobný rozkaz pod č. 10Up/246/2018, proti
ktorému v zákonnej lehote podali odpor s odôvodnením žalovaní v 1. a 2. rade. Po postúpení veci
na súd prvej inštancie v konaní 5Cb/149/2018 rozhodol tak, že konanie o zaplatenie 9.868,72 Eur s

9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia zastavil, návrh žalobcu voči žalovanému
v 2. rade o zaplatenie 42.721,30 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia
vylúčil na samostatné konanie a žalovaného v rade 1) zaviazal zaplatiť žalobcovi 42.721,30 Eur s 9%
ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.Rozsudok voči žalovanému v rade 1) sa stal právoplatným dňa 11.6.2019. Po vylúčení časti návrhu
žalobcu proti žalovanému v rade 2), vec sa zaevidovala pod sp. zn. 5Cb/98/2019. Žalobca svoj návrh
voči pôvodnému žalovanému v rade 2) (teraz žalovaný) odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy

č. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 v znení neskorších dodatkov žalobca ako predávajúci dodával spoločnosti
C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom Komárňanská 236/158,
947 01 Hurbanovo ako kupujúcemu tehliarske výrobky. Žalovaný v tomto konaní na účel zabezpečenia
záväzkov z predmetnej kúpnej zmluvy vystavil dňa 15.3.2016 vyhlásenie ručiteľa, ktorým sa zaviazal
uspokojiť pohľadávky žalobcu z titulu nezaplatených faktúr v prípade, že tak neurobí žalovaný 1).

Žalobca následne po vykonaní jednotlivých dodávok vystavoval príslušné faktúry. Kupujúci (C.E.G.
invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o.) pri niektorých faktúrach vykonal čiastočné úhrady, ako to
vyplýva z priloženého zoznamu faktúr. Časť celkového dlhu bola znížená na základe vystavených
dobropisov. Aktuálne žalovaná suma zostala napriek uplynutiu dní splatnosti faktúr neuhradená.

3. K podanej žalobe a k platobnému rozkazu sa v rámci procesnej obrany vyjadril žalovaný v konaní

5Cb/149/2019, proti vydanému platobnému rozkazu upomínacím súdom podal odpor, v ktorom uviedol,
že po zaslaní stavu záväzkov a pohľadávok k 31.12.2017 žalobcovi, ktoré bolo zaslané poštou, výška
pohľadávok a záväzkov je odlišná k 31.12.2017. Nakoľko žalovaný zo strany žalobcu neobdržal žiadne
námietky k tomuto stavu, tento stav eviduje v účtovníctve. Je výsledkom evidencie oboch spoločností.
K 31.5.2018 podľa ich evidencie účtovníctva stav pohľadávok a záväzkov so spoločnosťou Pezinské

tehelne - Paneláreň, a.s. výška pohľadávok je: nulová - vyrovnaná a výška záväzkov je: 44 321,30
Eur. Výška istiny, ktorú si nárokuje žalobca, nie je oprávnená. Po zaslaní predžalobnej upomienky
zo strany žalobcu žalovaný osobne vykonal návštevu v auguste roku 2017 v sídle spoločnosti aj s
právnym zástupcom ich spoločnosti, rokovali s pánom M.. Pán M. nám prisľúbil, že s predstavenstvom
dohodne,akýmspôsobomdôjdekrozviazaniuzmluvyavyrovnaniuvzájomnýchpohľadávokazáväzkov,

no neobdržali zo žalobcovej strany žiadne vyjadrenie, ani v tomto smere nebolo nič vykonané. Bol
zaslaný návrh na dohodu o rozviazaní obchodného vzťahu, ktorý obsahoval aj dohodu o vyrovnaní
vzájomných pohľadávok a záväzkov. Žalobca sa k tomu nevyjadril, nakoľko čakal odsúhlasenie od
predstavenstva - takýto bol komunikovaný postoj zo strany pána M. z októbra 2017. Odvtedy odpoveď,
čo sa týka dohody, nedostali. Na základe prísľubu žalovaného do dnešného dňa pravidelne spláca dlh

žalobcovi, preto má za to, že návrh na vydanie platobného rozkazu je predčasný, tak ako je vydaný,
je nevykonateľný a žiada platobný rozkaz celý zrušiť. Rozporuje tiež, že kúpna zmluva č.: 2016M sa
nezhoduje svojou formálnou úpravou s kúpnou zmluvou, ktorá bola pôvodne podpísaná. Poukazuje
aj na článok 6 doloženej zmluvy, ktorý sa nachádza dvakrát a v oboch prípadoch pojednáva o inom.
Ďalším podaním zo dňa 21.12.2018 žalovaný uviedol, že ako žalovaný so žalobcom žiadny právny

doklad neuzavrel, nespísal a ani nepodpísal.

4. Žalobca na vyjadrenia žalovaného zaujal písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že v podanom odpore
a ani pred začatím súdneho konania po obdržaní predžalobnej výzvy na zaplatenie záväzku žalovaný
svoj ručiteľský záväzok nespochybnil. Robí tak až v priebehu súdneho konania, kedy uviedol, že so

žalobcom žiadny právny doklad neuzavrel, nespísal ani nepodpísal. Ako to už uviedol na pojednávaní
dňa 25.4.2019, toto tvrdenie žalobca považuje za účelové a to aj z dôvodu, že pri bežnom porovnaní
sú jeho podpisy na kúpnej zmluve a na ručiteľskom vyhlásení identické. Na pojednávaní dňa 25.4.2019
žalovaný v rade 1) uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 42.721,30 Eur. Na základe uvedeného
Okresný súd Komárno voči žalovanému v rade 1) rozhodol rozsudkom pre uznanie a zavial ho zaplatiť

sumu 42.721,30 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7. 2017 do zaplatenia. Žalobca poukázal na
§124ods.2z.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)auviedol,žesadozvedel
o uznaní záväzku priamo na pojednávaní. Uznanie záväzku preto nadobudlo hmotnoprávne účinky a
to aj vo vzťahu k žalovanému v tomto konaní ako ručiteľovi. Vzhľadom na uznanie záväzku žalobcovi
vo výške 42.721,30 Eur žalovaným v 1. rade v konaní sp. zn. 5Cb/149/2018, má uvedené uznanie

záväzku účinky aj voči žalovanému v tomto konaní, t. j. vo výške sumy 42.721,30 Eur platí domnienka
o existencii tohto záväzku voči ručiteľovi (tu žalovaný). Tvrdeniu žalovaného, že nepodpísal ručiteľské
vyhlásenie zo dňa 15.03.2016, odporuje viacero skutočností a poukázal na Kúpnu zmluvu č. 2016/4,
ako aj ručiteľské vyhlásenie, ktoré boli podpísané v ten istý deň. Kúpnu zmluvu č. 2016/4 podpísal za
žalovaného v 1. rade, t. j. spoločnosť C.E.G. invest, spol. s r.o. (obchodné meno v čase uzavretia zmluvy)

jej konateľ, ktorým bol B.. Q. E.. Na základe uzavretej kúpnej zmluvy v rovnaký deň podpísal aj ručiteľské
vyhlásenie ako fyzická osoba a stal sa ručiteľom spoločnosti C.E.G. invest, spol. s r.o., kde bol súčasne
konateľom. Je nelogické, aby v ten istý deň, kedy podpísal v mene spoločnosti C.E.G. invest, spol. s r.o.
kúpnu zmluvu ako konateľ spoločnosti, nepodpísal ručiteľské vyhlásenie, ktoré žalobca vyžadoval nazabezpečenie svojich pohľadávok voči žalovanému v 1. rade, ktoré by mohli vzniknúť z titulu uzavretej
kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný trvá na svojom vyjadrení, že ručiteľské vyhlásenie zo dňa 15.3.2016
nepodpísal, žalobca navrhuje ako dôkaz vykonať znalecké dokazovania za účelom zistenia pravosti

podpisu žalovaného na tomto dokumente. Podpis B.. Q. E. ako konateľa spoločnosti na kúpnej zmluve
je pri bežnom porovnaní identický, ako je jeho podpis na ručiteľskom vyhlásení. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žalobca trvá na podanom návrhu.

5. Po ústnom pojednávaní žalovaný do spisu dňa 9.12.2021 predložil súkromný znalecký posudok

znalca Mgr. Miroslava Koutného z odboru písmoznalectvo č. 14/2021, ktorý v závere svojho posudku
konštatoval, že „Podľa záverov znaleckého posudku vzhľadom na predloženú kópiu spornej písomnosti,
zvýšenú variabilitu predložených porovnávacích podpisov osoby B.. Q. E. a zistené rozdielne znaky, nie
je možné podpis na Vyhlásení zo dňa 15.3.2016 uznať za pravý podpis osoby B.. Q. E.. Zistené zhodné
znaky možno vysvetliť tým, že sporný podpis mohol byt' falšovaný obkreslením, alebo bol vyhotovený
technickým falšovaním. Jednoznačný záver znaleckého skúmania je možné stanoviť po predložení

originálu spornej písomnosti.“

6. K podanému posudku sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že za podstatné považuje
žalobca uviesť, že obsah znaleckého posudku ako tzv. súkromný znalecký posudok je založený na
skutočnostiach vedúcich k zásadným pochybnostiam. Tie sú dané už tým, aký sporný a porovnávací

materiál bol predložený na skúmanie. Žalobca namieta neobjektivitu samotného výberu porovnávacieho
materiálu predloženého žalovaným. Pochybnosti o výbere porovnávacích podpisov podčiarkuje
napríklad to, že žalovaný znalcovi nepredložil listinu, ktorú podpisoval v ten istý deň ako ručiteľské
vyhlásenie a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.3.2016 uzavretú so žalobcom, ktorú podpisoval ako konateľ
spoločnosti C.E.G. invest spol. s r.o. Napriek tomu, že išlo o listiny podpísané v rovnaký deň, pričom

podpis na jednej z nich je nesporne žalovaného (ako konateľa), tak žalovaný ju znalcovi nepredložil.
Vzhľadom na variabilitu predložených podpisov, znalec ani nemohol brať do úvahy všetky podpisy
predložené mu žalovaným na porovnanie so skúmaným podpisom. Zo 16 žalovaným predložených
ukážok podpisov znalec mohol použiť len 8 ukážok, čo svedčí o účelovosti konania žalovaného pri
výbere porovnávaných listín. Znalec podľa posudku zároveň neporovnával sporný podpis a predložené

ukážky so súčasným podpisom žalovaného, ktorý by žalovaný podpísal priamo pred znalcom (čo je
tiež bežná prax). Záver znaleckého posudku o pravosti alebo nepravosti sporného podpisu žalovaného
na ručiteľskom prehlásení pritom ani nič nevypovedá. Znalec uviedol len to, že na základe žalovaným
predložených porovnávacích podpisov a ich variabilitu nevie uviesť, že podpis žalovaného na Vyhlásení
ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č.2016/4 zo dňa 15.3.2016 sa dá uznať za pravý. Záver na strane 16

znaleckého posudku ako celok teda ani nepotvrdzuje tvrdenia žalovaného, ktoré v konaní uvádza.
Znalec ani nežiadal žalobcu o poskytnutie súčinnosti a predloženie originálu Vyhlásenia ručiteľa podľa
kúpnejzmluvyč.2016/4zodňa15.3.2016obsahujúcomskúmanýpodpis,aninapredloženieprípadných
ďalších dokumentov s obsahom originálu podpisu žalovaného na znalecké skúmanie ako porovnávací
materiál. K znaleckému posudku predloženého žalovaným uvádza predovšetkým tieto poznámky -

namieta neobjektívnosť výberu porovnávacích podpisov žalovaným. Podpisy vybrané žalovaným na
porovnávanie a poskytnuté znalcom sú z rôzneho obdobia, avšak časovo ani jeden v blízkom časovom
rámci k dátumu 15.3.2016. Vzhľadom na variabilitu podpisov žalovaného (v časovom rámci, ktorý
ohraničujú dátumy vyhotovenia ním predložených porovnávacích podpisov) je preto pochybnosť o
objektivite ich výberu a z tohto pohľadu aj znaleckého posudku. Ako to už žalobca uviedol, žalovaný

nepredložil znalcovi listinu, ktorú podpisoval v ten istý deň ako ručiteľské vyhlásenie a to kúpnu zmluvu
zo dňa 15.3.2016 uzavretú so žalobcom, ktorú podpisoval ako konateľ spoločnosti C.E.G. invest spol.
s r.o. Znalec konštatuje, že porovnávacie podpisy sú rôznej variability, čo odôvodňuje pochybnosti o
tom, akým spôsobom boli vyberané. Ani o porovnávacích podpisoch sa v posudku nekonštatuje, že ich
vyhotovila rovnaká osoba. Nie je tak vlastne isté, či žalovaným predložené podpisy sú skutočne jeho.

Žalovaný zároveň nepredložil žiadnu listinu, kde by jeho podpis bol úradne osvedčený, hoci napr. v roku
2019 uzatvoril darovaciu zmluvu s G.. G. E., predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnosti a podpis žalovaného ako darcu musel byť úradne osvedčený. Namieta spornosť obsahu
a záveru znalca.

7. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že komunikácia so znalcom
prebiehala priebežne teda už v čase, kedy malo byť pojednávanie vo veci, teda dňa 7.10.2021.
Žalovaný v každom prípade nemal v úmysle zavádzať súd v otázke vypracovania znaleckého posudku,
avšak za účelom vypracovania znaleckého posudku žalovaný telefonicky kontaktoval viacerých znalcov,ktorí pre pracovnú vyťaženosť odmietli vypracovať znalecký posudok. Argumentácia žalobcu, ktorou
namieta výsledky znaleckého posudku je účelová v snahe navodiť dojem, že žalobca zámerne
nepredložil znalcovi listinu podľa želania žalobcu a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.3.2016. Pri zadávaní

znaleckého posudku znalec požiadal žalovaného o predloženie listín (porovnávajúceho materiálu)
s jeho vlastnoručným podpisom z približne podobného obdobia ako mal byť podpísaný ručiteľský
záväzok. Znalecký posudok ohľadne pravosti podpisu si žalovaný dal vyhotoviť po prvý krát v živote,
nikdy ho nepotreboval, s ohľadom na odstup času zadania znaleckého posudku a komunikáciu so
znalcom (7.10.2021) a samotnou spornou listinou (15.3.2016) bolo pre žalovaného dosť ťažké zadovážiť

porovnávajúce listiny, keďže ide o obdobie spred 5 rokov. Pokiaľ žalobca chcel, aby táto listina bola
zaradená medzi porovnávajúci podpisový vzor pre znalca, mohol to uviesť žalovanému cestou jeho
právneho zástupcu, prípadne túto skutočnosť oznámiť žalovanému cestou Okresného súdu v Komárne.
Žalobca ďalej uvádza, že znalec nemohol brať do úvahy všetky podpisy predložené od žalovaného na
porovnanie so skúmaným podpisom. Zo 16 predložených ukážok, znalec mohol použiť len 8 ukážok,
čo má svedčiť o účelovosti konania žalovaného pri výbere porovnávaných listín. S uvedeným taktiež

nemožno súhlasiť, nakoľko tu ide opäť o snahu navodiť dojem nejakého účelového postupu žalovaného.
Žalovaný na výzvu znalca porovnávajúce listiny znalcovi predložil, následne ich znalec v znaleckom
posudku vyhodnotil. Napokon v znaleckom posudku sa nenachádza zmienka o tom, že by postupoval
pri výbere porovnávajúceho materiálu žalovaný účelne. Pokiaľ by išlo o nedostatočný počet priložených
ukážok podpisov, uvedené by uviedol aj samotný znalec v znaleckom posudku, čo však neuviedol.

Žalobca v otázke jeho námietok neobjektívnosti výberu porovnávacích podpisov supluje úlohu znalca,
pretože otázku vhodnosti porovnávajúcich vzoriek ako aj ich obdobie posudzuje znalec sám. V tomto
prípade znalcovi postačovali poskytnuté podpisové vzorky na vypracovanie znaleckého posudku.

8. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie do konania ustanovil znalca z odboru písmoznalectvo Mgr. Evu

Forgácsovú, ktorej úlohou bolo podať znalecký posudok, či podpis žalovaného B.. Q. E. na Vyhlásení
ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 je pravý. Znalkyňa súdu doručila znalecký
posudok dňa 4.9.2023 č. 11/2023 so záverom, kde konštatuje „Pri analýze sporných podpisov som
nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov.
V okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy, znaky

po mechanickom zásahu (napr. gumovanie, porušenie povrchu štruktúry papiera). Na základe tohto
zistenia konštatujem, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej
osoby. Sporné podpisy, ozn. SM 1, SM 2, na spornej písomnosti Vyhlásenie ručiteľa podľa kúpnej
zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15. 03. 2016 (ktorá bola predložená na skúmanie v dvoch vyhotoveniach), sú
vlastnoručnými podpismi osoby B.. Q. E..“ Žalobca vo svojom vyjadrení k tomuto znaleckému posudku

uviedol, že vzhľadom na záver znaleckého posudku, že podpis na Vyhlásení ručiteľa (na oboch jeho
originálnych rovnopisoch) je vlastnoručným podpisom žalovaného, ako aj na jednoznačnú výpoveď
svedka D. E., že žalovaný podpísal Vyhlásenie ručiteľa osobne v jeho prítomnosti a ďalšie žalobcom v
konaní predložené dôkazy, je nesporné, že žaloba je dôvodná a žalobca sa podanou žalobou domáha
svojho oprávneného nároku voči žalovanému.

9. Žalovaný namietal nedôveryhodnosť a spornosť samotných predložených porovnávacích materiálov
naskúmanie.Priskúmaníspornýchpodpisovznalkyňavychádzalazporovnávacíchdokumentov(faktúr,
dohôd a ďalšie), ktoré však boli predložené výlučne žalobcom, čo vzbudzuje dôvodné podozrenie o
ich dôveryhodnosti, pravdivosti a pravosti a to o to viac, že žalobca má na výsledku predmetného

znaleckého skúmania právny záujem, nakoľko od jeho výsledkov závisí (ne)úspešnosť jeho žaloby.
Žalobca za účelom znaleckého skúmania predložil okrem spornej listiny (v dvoch vyhotoveniach) aj
rôzne dokumenty, ktoré podľa jeho vyjadrenia majú pochádzať z existencie záväzkového vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným. Nakoľko sa však jedná o listiny z rôznych časových období a to listiny, ktoré majú
pochádzať z roku 2014, 2015, 2016, žalovaný už s ohľadom na uplynuté dlhšie časové obdobie nevie

posúdiť, či sa skutočne jedná o dokumenty, ktoré by mali pochádzať z obchodného vzťahu strán sporu.
Naviac, podpisy žalovaného na týchto porovnávacích dokumentoch neboli ani predmetom znaleckého
skúmania, t. j. či podpisy na nich sú pravým podpisom žalovaného, teda nie je možné bez ďalšieho
konštatovať, že sa jedná o nesporne pravé ukážky podpisov žalovaného. Okrem pochybnosti o ich
dôveryhodnosti, aj v prípade, ak by tieto boli pravdivé, tak pochopiteľne účelom žalobcu ako strany

sporu bolo predložiť taký porovnávací materiál, aby sa čo najviac podobal podpisu na spornej listine, čo
potvrdzuje aj fakt, že sám žalobca má na výsledku tohto dokazovania právny záujem. S poukazom na
uvedené, znalkyňa pri skúmaní podpisov vychádzala iba z materiálu predloženého žalobcom vo vzťahu,
ktorým žalovaný namieta ich nedôveryhodnosť ako aj nepravdivosť a nepravosť. Súd prvej inštanciepredložil znalkyni iba originál spornej písomnosti a skúšky podpisov, ktoré boli vyhotovené žalovaným
za týmto účelom na súde až počas prebiehajúceho súdneho konania a to dňa 5.5.2023, pričom sporná
listina pochádza ešte z roku 2016, čo znamená, že znalkyňa porovnávala skúšky podpisov predložených

súdom a podpis na spornej listine, ktoré sú nielenže z rôznych časových období, ale naviac súdom
predložený porovnávací materiál časovo nie je absolútne blízky obdobiu vyhotovenia spornej listiny. S
poukazom na viaceré pochybnosti vypracovaného znaleckého posudku, týmto žalovaný poukazuje na
nim predložený súkromný znalecký posudok, ktorý považuje za objektívny a správny, v ktorom znalec
Mgr. Miroslav Koutný na základe vykonaného skúmania konštatuje, že podpis na spornej listine nie

je možné uznať za pravý podpis žalovaného, pričom znalec vychádzal z relevantných porovnávacích
materiálov, ktoré mu naviac boli predložené v dostatočnom rozsahu, čo znalec sám skonštatoval aj v
znaleckom posudku. Vzhľadom na skutočnosť, že znalci na základe skúmania tej istej spornej listiny
dospeli k rozdielnym záverom, ktoré sú v zrejmom rozpore, a ktoré sú pre posúdenie predmetu sporu
relevantným, žalovaný navrhuje, aby súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znaleckým
ústavom. Vykonanie dokazovania znaleckým ústavom žalovaný navrhuje aj pre prípad, že by súd nemal

nazákladedoterajšiehoznaleckéhodokazovaniazapreukázanúskutočnosť,žepodpisnaspornejlistine
nie je pravým podpisom žalovaného.

10. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 34, § 37 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 261 ods. 1, § 303, § 304 ods. 1 a ods. 2, § 306 ods. 1 a § 409 ods.

1 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a uviedol, že výsledkom vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu voči žalovanému titulom splnenia dlhu ručiteľom
je dôvodný. V prvom rade súd poukazuje na to, že hlavným záväzkom, ktorému sa zaviazal ručiteľ
plniť, ak neplní dlžník je kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a kupujúcim. O tomto nároku bolo
právoplatne rozhodnuté v súdnom konaní a to na základe uznania dlhu dlžníkom. Z vyššie uvedeného

vyplýva, že splatná pohľadávka žalobcu je vo výške 42.721,30 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od
1.7.2017 do zaplatenia a to proti kupujúcemu a jeho ručiteľovi, v tomto konaní proti žalovanému. Žalobca
kupujúceho ale aj ručiteľa vyzval výzvou zo dňa 10.7.2017 na zaplatenie dlhu, ktorá výzva bola obom
doručená dňa 17.7.2017. Žalobca predložil aj kúpnu zmluvu č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014, ako i ručiteľské
vyhlásenie ku kúpnej zmluve č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014, obdobne ako pri kúpnej zmluve č. 2016/4

zo dňa 15.3.2016 a ručiteľskému vyhláseniu k predmetnej zmluvy tiež zo dňa 15.3.2016. Predmetný
záver súdu o tom, že žalovaný podpísal ručiteľské vyhlásenie potvrdzuje aj fakt, že žalovaný v podanom
odpore proti platobnému rozkazu ani nespomínal, že by nebol podpísal ručiteľské vyhlásenie, namietal
iba nezrovnalosť v otázke nedoplatku titulom kúpnej ceny. Platnosť právneho úkonu - ručiteľského
vyhlásenia potvrdila i znalkyňa z odboru písmoznalectvo, ktorá ustálila záver, že podpis na uvedenom

právnom úkone je podpis osoby žalovaného. Poukazujúc na vyššie uvedené súd prvej inštancie návrhu
žalobcu vyhovel.

11. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný na pojednávaní dňa
18.1.2023 predniesol dôkazný návrh a to, že žalovaný ručiteľské vyhlásenie tvoriace právny základ

žaloby, nikdy nepodpísal. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhol výsluch svedkov: I. Č., G.F. R. L.
a manželky žalovaného pani E.. Uvedené osoby pracovali pre dlžníka (C.E.G. následne Maleus s.r.o.)
a boli oboznámené s činnosťou spoločnosti, osobne poznajú obchodného zástupcu žalobcu, takže by
vedeli podať zásadnú informáciu týkajúcu sa ručiteľského vyhlásenia žalovaného. Pri tomto dôkaznom
návrhu súd v prvom rade poukazuje na zásadu sudcovskej koncentrácie konania § 153 CSP. Vo veci

boli vypočutí svedkovia na okolnosti podpísania ručiteľského vyhlásenia na pojednávaní dňa 17.6.2021.
Od uvedeného obdobia zo strany žalovaného dôkazný návrh a to výsluch svedkov prednesený nebol, až
na pojednávaní dňa 18.1.2024. Nakoľko aj žalobca namietal oneskorené uplatnenie dôkazného návrhu
a v rámci sudcovskej koncentrácie súd na predmetný dôkazný návrh neprihliadol. V neposlednom rade
súd poukazuje na to, že k okolnostiam podpisu ručiteľského vyhlásenia boli vypočutí svedkovia. K

vznesenej námietke premlčania nároku žalobcu vzhľadom ku skutočnostiam, že pripustením zmeny
žalobného nároku žalobcu sa stal vykonateľným návrh žalobcu, ktorý pred tým vykonateľný nebol a
vzhľadom k obdobiu vzniku záväzku do dňa podania zmeny petitu uplynula premlčacia doba. Súd
prvej inštancie poznamenal, že síce bol návrh žalobcu na zmenu petitu, ktorý aj pripustil, avšak jeho
obsah sa netýkal uplatneného nároku voči žalovanému, ale sa týkal riešenia otázky spoločného záväzku

dlžníka a ručiteľa vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok voči dlžníkovi sa stal právoplatný a žalobcov
návrh riešil obmedzenie plnenia dlhu ručiteľom do výšky plnenia dlžníkom. Takéto vymedzenie zmeny
návrhu neznamená zmenu, ktorá by bola novým návrhom, nakoľko vychádza z rovnakého skutkového
vymedzenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe uznania je procesným rozhodnutím vo veci,nezakladá vznik nového inštitútu, preto ani podľa Občianskeho zákonníka by sa nevyžadovala opätovná
výzva na plnenie, čo Obchodný zákonník ani nevyžaduje. Ďalším dôkazným návrhom žalovaného bolo
vykonať výsluch - konfrontáciu oboch znalcov a to na zdôvodnenie postupu pri vykonávaní znaleckého

úkonu a záverov. Poukazujúc na rozpory v záveroch znaleckých posudkov súd prvej inštancie podrobil
hodnoteniupredmetnýchznaleckýchposudkovvychádzajúczrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky 1Mobdo V 11/2008, v ktorom sa Najvyšší súd vyjadril k vyhodnocovaniu znaleckého posudku
ako dôkazu. Pri skúmaní znaleckého posudku znalca Mgr. Miroslava Koutného súd prvej inštancie
poznamenáva, že predmetný posudok dal vypracovať žalovaný a práve žalovaný predkladal znalcovi

podklady, z ktorých znalec vychádzal. Sporný a porovnávací materiál bol predložený na skúmanie.
To konštatuje aj znalec. Pochybnosti o výbere porovnávacích podpisov podčiarkuje napríklad to, že
žalovaný znalcovi nepredložil listinu, ktorú podpisoval v ten istý deň ako ručiteľské vyhlásenie a to kúpnu
zmluvu zo dňa 15.3.2016 uzavretú so žalobcom, ktorú podpisoval ako konateľ spoločnosti C.E.G. invest
spol. s r.o. Napriek tomu, že išlo o listiny podpísané v rovnaký deň, pričom podpis na jednej z nich je
nesporne žalovaného (ako konateľa), tak žalovaný ju znalcovi nepredložil. Znalec nemal k dispozícií

ani originál podpísané ručiteľské vyhlásenie žalovaného, t.j. právneho úkonu, ktorého pravosť podpisu
skúmal. Znalec podľa posudku zároveň neporovnával sporný podpis a predložené ukážky so súčasným
podpisom žalovaného, ktorý by žalovaný podpísal priamo pred znalcom (čo je tiež bežná prax). V
závere znaleckého posudku o pravosti alebo nepravosti sporného podpisu žalovaného na ručiteľskom
prehlásení znalec uviedol len to, že na základe žalovaným predložených porovnávacích podpisov a ich

variabilitu nevie uviesť, že podpis žalovaného na Vyhlásení ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo
dňa 15.3.2016 sa dá uznať za pravý. Žalovaný zároveň nepredložil žiadnu listinu, kde by jeho podpis bol
úradne osvedčený. Súd prvej inštancie súhlasne so žalobcom poukazuje na spornosť obsahu a záveru
znalca. Pri skúmaní znaleckého posudku znalca Mgr. Evy Forgáčovej súd prvej inštancie poznamenáva,
že znalkyňa pri zabezpečovaní podkladov na skúmanie pravosti podpisu žalovaného spolupracovala

so stranami konania. Poukazujúc na závery znalcov, kde znalec Mgr. Miroslav Koutný konštatoval, že
„Vzhľadom na predloženú kópiu spornej písomnosti, zvýšenú variabilitu predložených porovnávacích
podpisov osoby B.. Q. E. a zistené rozdielne znaky nie je možné podpis na Vyhlásení zo dňa 15.3.2016
uznať za pravý podpis osoby B.. Q. E.“, naproti tomu znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová konštatovala, že
sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Poukazujúc na vyššie

uvedené súd prvej inštancie dôkazný návrh žalovaného na výsluch oboch znalcov na popísanie postupu
a priebehu znaleckého skúmania zamietol, nakoľko vyššie uvedené vyplývalo z ich podaného posudku.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak, že v
predmetnom prípade súd prvej inštancie žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho

úspech v konaní.

13. Proti napadnutému rozsudku, v celom rozsahu, podal žalovaný odvolanie, ktoré odôvodňuje podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP a žiada, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil a rozhodol, že žalobu zamieta a aby žalobca

nahradil žalovanému trovy konania v celom rozsahu, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vo veci
sám rozhodol tak, že žalobu zamietne. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že záver súdu prvej
inštancie o tom, že podpis na ručiteľskom vyhlásení žalovaného zo dňa 15.3.2016 je jeho vlastnoručným
podpisom, považuje za rozporné s vykonaným dokazovaním a najmä listinnými dôkazmi, ktoré predložil
v konaní a s tým, čo namietal počas celého konania. Žalovaný opätovne poukázal na svoje námietky,

ktoré vzniesol v konaní pred súdom prvej inštancie proti znaleckému posudku č. 11/2023 vypracovaného
znalcom Mgr. Evu Forgácsovou a uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu posúdil súd prvej inštancie
takto nedostatočný a zjavne nesprávny tento znalecký posudok za rozhodujúci dôkaz a žalovaným
predložený posudok prakticky nebral do úvahy. Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu a námietky,
ktoré mal proti vyššie uvedenému znaleckému posudku a dodal, že súd prvej inštancie neposudzoval

znalecký posudok komplexne, nevyhodnotil priebeh samotného znaleckého skúmania a ani použité
metódy a východiská znalca, ale len prevzal argumentáciu žalobcu a preto je zrejmé, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil, pričom toto sa vzťahuje aj na posúdenie samotného ručiteľského záväzku, čo bolo tiež
nosnou námietkou žalovaného. Súd prvej inštancie sa nezaoberal, akým spôsobom bol vymedzený

záväzok, za ktorý mal žalovaný ručiť a z akého dôvodu tento považoval za dostatočne určitý. Žalovaný
je názoru, že ručenie bolo neplatné pre jeho neurčitosť, pričom namieta aj nesprávne právne posúdenie
vo vzťahu k absencii predchádzajúcej výzvy ručiteľovi pred uplatnením nároku na súde podľa § 306
ods. 1 ObZ. Žalovaný ďalej uviedol, že dostatočným spôsobom preukázal, že podpis na spornej listinenebol jeho, tak súd prvej inštancie sledoval len líniu argumentov žalobcu, pričom rovnakým spôsobom
pristupovalajksamotnémudokazovaniu,keďvypočullensvedkovnastranežalobcuanapriekriadnemu
návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov I. Č.O., G. R. L. a manželky žalovaného, súd

tento dôkaz odmietol vykonať. Zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania vzhľadom na sudcovskú
koncentráciu konania považuje za nezákonné, pretože sa spoliehal na to, že ním predložený znalecký
posudok č. 14/2021 znalca Mgr. Miroslava Koutného bude pre súd dostatočným dôkazom o nepodpísaní
ručiteľského záväzku, pričom neskôr v konaní prebehlo iné znalecké dokazovanie a je teda zrejmé,
že návrhy na výsluchy osôb nemohol žalovaný účelne predložiť a navrhnúť skorej. Žalovaný tiež

poukázal na to, že súd prvej inštancie vypočul svedkov, ktorí sú zamestnanci žalobcu a takýto postup
sa žalovanému javí ako jednostranný v prospech žalobcu a teda bola narušená rovnosť zbraní
účastníkov konania. Žalovaný je takisto názoru, že súd prvej inštancie mal pristúpiť k nariadeniu
znaleckého dokazovania znaleckým ústavom podľa § 207 ods. 3 CSP a tiež mal vykonať dôkaz, ktorý
navrhoval a to výsluch - konfrontáciu oboch znalcov. Postup súdu prvej inštancie sa preto javí ako
nepredvídateľný a prekvapivý a preto existujú dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. e) CSP.

Súd prvej inštancie nedostatočne a neurčito odôvodnil v napadnutom rozsudku určitosť resp. neurčitosť
ručiteľského vyhlásenia, neakceptovanie znaleckého posudku znalca Mgr. Miroslava Koutného a taktiež
sa nezaoberal vyslovene konkrétnymi argumentami, ktoré v tejto súvislosti žalovaný uviedol, čím súd
vec nesprávne právne posúdil a boli preto naplnené dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) CSP
a bolo mu porušené právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napadnutý rozsudok tak nespĺňa parametre
vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, lebo nedáva žalovanému odpoveď na jeho argumenty, ktorými sa bránil
v písomných vyjadreniach a vo svojich prednesoch na pojednávaní.

14. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 12.4.2024, v ktorom uviedol, že v

súvislosti s procesnou obranou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že vyhlásenie ručiteľa zo dňa
15.3.2016 nepodpísal je dôležité uviesť, že táto bola v celom rozsahu vyvrátená ako nedôvodná, a to
(nielen) znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Evy Forgáčovej číslo 11/2023 zo dňa 28.8.2023, ale aj
výpoveďami svedkov D. E. a G.. G. M.. Vykonané dôkazy v logickej nadväznosti potvrdzujú existenciu
záväzku žalovaného. Tvrdenia žalovaného nepotvrdzuje ani súkromný znalecký posudok Mgr. Miroslava

Koutného predložený žalovaným, ktorý nemá žiadnu dôkaznú relevanciu k skúmanému podpisu, čo z
jeho obsahu výslovne vyplynulo. Žalobca je názoru, že v prvom rade, žalovaný pravosť svojho podpisu
na vyhlásení ručiteľa nespochybňoval od začiatku, lebo v podanom odpore to vôbec nenamietal. Začal
takrobiťažnáslednevdecembri2018,vpriebehukonania.Takýtoprocesnýpostupvkonaníjepretosám
o sebe nevierohodný a aj nedôvodný, a túto nedôvodnosť potvrdili viaceré dôkazy vykonané v konaní.

Existencia záväzku uvedenej spoločnosti bola preukázaná nielen faktúrami, ale povinnosť zaplatiť sumu
42.721,30 Eur s príslušenstvom je právoplatne judikovaná rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa
25.4.2019, č. k. 5Cb/149/2018 - 219. Tvrdenia žalovaného ohľadne podpisu na ručiteľskom vyhlásení
sú zamerané na spochybňovanie záverov znaleckého skúmania. Žalovaný ale vôbec nespochybňuje
základný fakt, a to že svedok D. E. prítomný pri podpise vyhlásenia ručiteľa žalovaným potvrdil, že

žalovaný pred ním osobne ručiteľské vyhlásenie podpísal. Žalobca ďalej poukázal na znalecký posudok
č. 14/2021 vypracovaný Mgr. Miroslavom Koutným a dodal, že vzhľadom na závery znalkyne Mgr.
Evy Forgácsovej je aktuálne v konaní už preukázané, prečo takto žalovaný nekonal - a tým je fakt,
že všetky listiny vrátane ručiteľského vyhlásenia podpísal sám a vlastnoručne. Z vlastnej procesnej
pasivity a nepredloženia listín podľa výzvy znalkyne preto logicky nemôže teraz vyvodzovať nejaké

spochybňovanie znaleckého posudku. Žalobca dodal, že zamietnutie návrhu žalovaného na výsluch
obochznalcovnapopísaniepostupuapriebehuznaleckéhoskúmaniapovažujezasprávny,nakoľkoako
správne skonštatoval súd prvej inštancie, uvedené vyplývalo z ich podaného posudku. Žalovaný ďalej v
odvolaní spochybňuje záver súdu prvej inštancie, týkajúci sa posúdenia určitosti záväzku vo vyhlásení
ručiteľa. Žalobca preto popiera tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní o tom, že by zabezpečený

záväzok mal byť vymedzený len ako „nezaplatených faktúr.“ V ručiteľskom vyhlásení je jednoznačne
uvedené, že ručením sa zabezpečujú záväzky kupujúceho, ktoré vzniknú na základe kúpnej zmluvy
(označenej na prvej strane ručiteľského vyhlásenia). K časti odvolania žalovaného týkajúcej sa údajnej
absencie doručenia výzvy ručiteľovi poukazuje žalobca na to, že z obsahu spisu vyplýva, že tak dlžník
ako aj ručiteľ boli vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy, a až následne bol podaný návrh na zaplatenie

istiny v konaní 5Cb/149/2018. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že žalovaný považuje
zamietnutie návrhu na výsluch svedkov I. Č., G. R. L. a manželky žalovaného na základe sudcovskej
koncentrácie konania za nezákonné, žalobca naopak považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
správne, pretože žalovaný mal možnosť a procesnú povinnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie svojhotvrdenia, že vyhlásenie ručiteľa nepodpísal a to v čase, keď začal v konaní pravosť svojho podpisu
namietať. Vykonaným dokazovaním bola celá procesná obrana žalovaného popretá ako nedôvodná.
Vzhľadom na uvedené žalobca považuje rozhodnutie súdu za vecne správne a navrhuje, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a tiež, aby priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100%, aj za podanie tohto
vyjadrenia k odvolaniu žalovaného.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1

CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na
webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením
dňa12.1.2026.Pooboznámenísasobsahomspisusúduprvejinštancieaodvolanímžalovanéhodospel
odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanému titulom
ručenia. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že hlavným záväzkom, ku ktorému
sa viaže ručiteľské vyhlásenie, je kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a kupujúcim, o ktorom

nároku bolo právoplatne rozhodnuté v súdnom konaní a to na základe uznania dlhu dlžníkom. Žalobca
teda disponuje splatnou pohľadávkou vo výške 42.721,30 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania od
1.7.2017 do zaplatenia a to proti kupujúcemu ako aj jeho ručiteľovi (v tomto konaní žalovanému). Súd
prvej inštancie zistil, že žalobca kupujúceho a ručiteľa vyzval výzvou zo dňa 10.7.2017 na zaplatenie
dlhu, ktorá výzva bola obom doručená dňa 17.7.2017. Spolupráca medzi žalobcom - ako predávajúcim

a kupujúcim (spoločnosť C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom
Komárňanská 236/158, 947 01 Hurbanovo) prebiehala tak, že sa uzatvárala kúpna zmluva a nakoľko
kupujúci podľa vnútorných predpisov žalobcu dostal splatnosť (nemusel zaplatiť kúpnu cenu vopred),
bolo zakaždým potrebné osobné ručenie konateľa tej ktorej obchodnej spoločnosti. Na potvrdenie tejto
skutočnosti predložil žalobca aj kúpnu zmluvu č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014 ako i ručiteľské vyhlásenie

ku kúpnej zmluve č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014, obdobne ako pri kúpnej zmluve č. 2016/4 zo dňa
15.3.2016 a ručiteľskom vyhlásení k predmetnej zmluve tiež zo dňa 15.3.2016. Predmetný záver o
tom, že žalovaný podpísal ručiteľské vyhlásenie potvrdzuje podľa súdu aj fakt, že žalovaný v podanom
odpore proti platobnému rozkazu ani len nespomínal, že by nepodpísal ručiteľské vyhlásenie, namietal
iba nezrovnalosť v otázke nedoplatku titulom kúpnej ceny. Platnosť právneho úkonu - ručiteľského

vyhlásenia potvrdila i znalkyňa z odboru písmoznalectvo, ktorá ustálila záver, že podpis na uvedenom
právnom úkone je podpis osoby žalovaného.

19. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých

dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený
skutkový stav správne právne posúdil podľa § 303, § 304 ods. 1, 2 a § 306 ods. 1 Obch. zák. Súd
prvej inštancie dal v odsekoch 22 až 25 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na
sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.

20. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil dôkazy. Podľa tvrdenia žalovaného v
podanom odvolaní, počas celého konania žalovaný namietal pravosť podpisu na ručiteľskom vyhlásení
zo dňa 15.3. 2016, okrem samotných tvrdení do konania predložil súkromný znalecký posudok č.

14/2021 vypracovaný znalcom
Mgr.MiroslavomKoutným,nazáveryktoréhopoukazujeazároveňspochybňujeznaleckédokazovaniea
záveryznaleckéhoposudkuč.11/2023vypracovanéhoznalkyňouMgr.EvouForgácsovou.Odvolacísúd
predovšetkým uvádza, že žalovaný pravosť svojho podpisu na Vyhlásení ručiteľa podľa kúpnej zmluvyč. 2016/4 zo dňa 15.3. 2016 (ďalej len ručiteľské vyhlásenie) nespochybňoval od začiatku, keďže v
podanom odpore to vôbec nenamietal a namietal iba nezrovnalosť v nedoplatku kúpnej ceny. Pravosť
podpisuzačalnamietaťažvpriebehukonania,načopoukázalajsúdprvejinštancievodôvodnenísvojho

rozhodnutia. Už samotná táto skutočnosť svedčí o účelovej obrane žalovaného, naviac, ak procesná
obrana žalovaného bola vyvrátená viacerými dôkazmi, predovšetkým znaleckým posudkom znalkyne
Mgr. Evy Forgáčovej a výsluchom svedkov.

21. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo vzal za

rozhodujúci dôkaz znalecký posudok Mgr. Evy Forgácsovej a posudok
Mgr. Miroslava Koutného prakticky nevzal do úvahy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
že súd prvej inštancie podrobil hodnoteniu oba znalecké posudky, pričom tento svoj postup podoprel
aj judikatúrou. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku
ako dôkazu, pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15 ako aj v § 191 CSP a spravujú sa
teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán spolu hodnotí súd podľa svojej úvahy v

súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti
prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd
však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 7Cdo/41/2010).

22. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo odôvodnil z akého dôvodu
vychádzal práve zo záverov znaleckého posudku Mgr. Evy Forgácsovej, keď v ods. 24 napadnutého
rozsudku uviedol: „Poukazujúc na závery znalcov, kde znalec
Ing. Miroslav Koutný konštatoval, že vzhľadom na predloženú kópiu spornej písomnosti, zvýšenú

variabilitu predložených porovnávacích podpisov osoby B.. Q. E. a zistené rozdielne znaky nie je možné
podpis na Vyhlásení zo dňa 15.3.2016 uznať za pravý podpis osoby B.. Q. E., naproti tomu znalkyňa
Mgr. Eva Forgácsová konštatovala, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu
konkrétnej osoby. sporné podpisy, ozn. SM 1, SM 2, na spornej písomnosti Vyhlásenie ručiteľa podľa
kúpnejzmluvyč.2016/4zodňa15.03.2016(ktorábolapredloženánaskúmanievdvochvyhotoveniach),

sú vlastnoručnými podpismi osoby B.. Q. E., súd za väčšiu dôkaznú silu považoval práve znalecký
posudokznalkyneMgr.EvyForgácsovej.“Tentosvojzáversúdprvejinštanciepodrobnezdôvodnilvods.
23 a 24 napadnutého rozsudku a odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia. Odvolací súd
zdôrazňuje, že súd prvej inštancie zrozumiteľne zdôvodnil, prečo pokladá za presvedčivejší znalecký
posudok Mgr. Evy Forgácsovej a z akého dôvodu nepokladá závery súkromného znaleckého posudku

za nejednoznačné. Bol to pritom žalovaný, kto nepredložil znalcovi Mgr. Miroslavovi Koutnému originál
kúpnej zmluvy zo dňa 15.3.2016, ktorá obsahuje vlastnoručný podpis konateľa žalovaného, predložil
16 podpisov z rozličných časových období (ani jeden zo sporného obdobia) a znalec použil iba 8.
Vyhodnotením záverov znaleckých posudkov z hľadiska ich presvedčivosti a objektivity odvolací súd
konštatuje správny záver súdu prvej inštancie o väčšej dôkaznej sile znaleckého posudku Mgr. Evy

Forgácsovej.

23. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§
191 ods. 1 CSP), ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že
záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch je vecou jeho logického myšlienkového postupu a

vnútorného presvedčenia. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení
dôkazov. Podľa súdnej judikatúry hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky,
musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe.
Výsledky hodnotenia dôkazov musia byť súčasťou odôvodnenia rozsudku, keďže z ust. § 220 ods. 2
CSP vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť,

ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil.

24. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s uvedenou zásadou, keďže
nárok nebol preukázaný jedine znaleckým dokazovaním, ale aj v spojitosti s ďalšími dôkazmi a to

predovšetkým výsluchom svedka D. E.. Výsluchom toho svedka bolo preukázané, že bol prítomný pri
podpise ručiteľského vyhlásenia žalovaným, pričom túto skutočnosť žalovaný nespochybnil.25. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalovaného, ktorou spochybňuje právne
posúdenie vo vzťahu k samotnému ručiteľskému záväzku. Podľa žalovaného neurčité označenie
„nezaplatených faktúr“ nemožno považovať za záväzok a to ani do budúcna. Odvolací súd konštatuje,

že súd prvej inštancie sa v ods. 23 napadnutého rozsudku správne vysporiadal aj s touto argumentáciou
žalovaného, keď uviedol, že ručiteľské vyhlásenie je upravené v § 303 a nasl. Obchodného zákonníka,
pričom Obchodný zákonník pri uplatnení nároku veriteľa voči ručiteľovi nevyžaduje osobitnú výzvu, ale
iba výzvu dlžníkovi, čo v predmetnom prípade splnené zo strany žalobcu bolo. Obchodný zákonník, na
rozdiel od Občianskeho zákonníka umožňuje vykonať ručiteľské vyhlásenie na zabezpečenie záväzkov,

ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky (§ 304 ods. 2 Obchodného
zákonníka), čo v predmetnom prípade záležalo od platobnej disciplíny dlžníka. Pokiaľ ide o obsah
ručiteľského vyhlásenia a jeho určitosti, podľa odvolacieho súdu je jednoznačne špecifikovaný záväzok,
ktorý má dlžník resp. ručiteľ splniť a to pohľadávky predávajúceho (žalobcu) voči kupujúcemu (C.E.G.
invest, spol. s r.o.) z titulu nezaplatených faktúr, ktoré vzniknú na základe Kúpnej zmluvy č. 2016/4
zo dňa 15.3. 2016, ktorá zároveň tvorila neoddeliteľnú súčasť ručiteľského vyhlásenia a jej obsah bol

žalovanému ako ručiteľovi známy. Je nesporné, že ide o záväzky na zaplatenie kúpnej ceny, ktoré
mali vznikať v budúcnosti na základe uvedenej kúpnej zmluvy podľa jednotlivých objednávok tovaru zo
strany dlžníka, pričom kúpna cena bola v súlade so zmluvou dlžníkovi vyúčtovaná jednotlivými faktúrami.
Keďže išlo o budúce záväzky, nebolo možné uviesť konkrétnu výšku záväzku dlžníka, pretože sa v čase
menila podľa toho ako záväzky z titulu kúpnej zmluvy vznikali a následne zanikali splnením (úplne alebo

čiastočne).

26. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne uplatnil
sudcovskú koncentráciu, ak zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ktorých
navrhol žalovaný. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť

prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle
§ 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite

veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal
súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. „Účelom sudcovskej
koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak
špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové
skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom

štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a
zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, č. k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019). Podľa odvolacieho súdu uplatnil súd prvej
inštancie sudcovskú koncentráciu správne, čo odôvodnil v ods. 23 napadnutého rozsudku. Žalovaný mal
v priebehu konania dostatok času, aby navrhol výsluch svedkov a ak tak urobil až na pojednávaní dňa

18.1.2024, súd správne na tento prostriedok procesnej obrany neprihliadol. Žalovaný neuviedol žiadne
také argumenty, ktoré by odôvodňovali návrh na vykonanie predmetných dôkazov, až na pojednávaní,
preto možno konštatovať, že žalovaný ich neuplatnil včas. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd
nevykonal konfrontáciu znalcov, odvolací súd je toho názoru, že takéto dokazovanie by bolo nadbytočné
vzhľadom na vyhodnotenie oboch znaleckých posudkov. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie

podrobne zdôvodnil, prečo pri porovnaní oboch znaleckých posudkov za presvedčivejší považoval
znalecký posudok Mgr. Evy Forgácsovej.

27. Odvolací súd záverom uvádza, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že rozsudok súdu prvej
inštancie nie je riadne odôvodnený. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III.

ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).28. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,

výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za
nepresvedčivý, keďže súd reagoval na nosnú argumentáciu žalovaného a vysporiadal sa s ňou. Ako
vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

29. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil.

30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 CSP).