Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201946
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1318201946.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne ANACO FIN s.r.o., Bratislava, Miletičova 1, IČO:
47326786, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16,
IČO: 51744775, proti žalovanému 1/ Ing. Z. N., G., J. XX a žalovanej 2/ JUDr. O. N., G., J. XX,
obaja zastúpení Mgr. Zinou Hlbočanovou, advokátkou v Bratislave, Vajnorská č. 20, IČO: 42181119,
o zaplatenie 21.587,85 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.

B3-11C/27/2018, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla
2024 č. k. 6Co/15/2023-344, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. apríla 2024 sp. zn. 6Co/15/2023 v zmeňujúcom výroku a
v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III - v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj „okresný súd" alebo
„súd prvej inštancie") rozsudkom z 03. októbra 2019 č. k. 11C/27/2018-160 žalovaným uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 15.896,01 eura, spolu s úrokom vo výške 8,5 % p. a.
od 19. 03. 2015 do 17. 04. 2015 a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 15.896,01 eura
od 21.12.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.). Vo
zvyškužalobuzamietol(výrokII.).Žalovanýmuložilpovinnosťnahradiťžalobkynispoločneanerozdielne

trovy konania vo výške 47,26% (výrok III.).
1.1.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobaječiastočnedôvodná.Vprvomradesazaoberal
námietkou premlčania nároku uplatnenou žalovanými a dospel k záveru, že námietka premlčania je
sčasti dôvodná. Uvedené zdôvodnil s poukazom na ustanovenia § 103, § 53, § 565 Občianskeho
zákonníka. Argumentoval, že v prejednávanom spore nebolo sporné, že právny predchodca žalobkyne
sisvojeprávovyplývajúcezozmluvy,právovyhlásiťokamžitúsplatnosťcelejdlžnejsumyuplatnil,pričom

splnil podmienky ustanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zosplatnený dlh sa stal splatným
10-ty deň odo dňa doručenia výzvy žalovaným. Vyhlásenie bolo obom žalovaným doručené dňa 07.
04. 2015, dlh sa stal splatným dňa 17. 04. 2015. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Každá zo splátok
predstavuje samostatné plnenie, čo je dôvod, pre ktorý pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba
podľa § 101 Občianskeho zákonníka samostatne a to od doby zročnosti jednotlivých splátok. Žaloba

bola súdu doručená dňa 19. 03. 2018, pričom v tom čase boli premlčané splátky - za mesiac máj 2014
(splatná dňa 24. 05. 2014) až február 2015 (splatná 24. 02. 2015), t. j. spolu 10 splátok vo výške 2.380,80
eura(10x238,08eura).Vovyhláseníúveruzapredčasnesplatnýprávnypredchodcažalobkyneuvádza,
že ku dňu 16. 03. 2015 prestavuje istina sumu 18.038,73 eura. Po odpočítaní premlčanej časti istiny,
desiatich splátok, predstavuje dlžná suma 15.657,93 eura. Úver bol zosplatnený dňa 17. 04. 2015, preto
súd k nepremlčanej čiastke vyčíslenej ku dňu 16. 03. 2015 pripočítal aj jednu ďalšiu splátku splatnú dňa

24. 03. 2015 (splatnú pred zosplatnením) vo výške 230,08 eura. Z uvedeného dôvodu súd vyčíslenú
sumu na 15.896,01 eura zaviazal zaplatiť žalovaných a vo zvyšku žalobu zamietol.1.2. Výrok o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobkyni aj dohodnuté úroky a úroky z omeškania odôvodnil
tým, že v zmysle zmluvy bola dohodnutá úroková sadzba pevná a to 8,50 % p. a., preto súd zaviazal
žalovaných ku zaplateniu dohodnutých úrokov zo sumy 15.896,01 eura od 19. 03. 2015 (pred týmto

dátumom úroky premlčané ) do 17. 04. 2015 a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd vychádzal aj zo
stanoviska č. 1/2019 Občianskeho kolégia Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého v prípade plnenia
zo spotrebiteľského úveru zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ
má právo na zosplatnenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. O príslušenstve

pohľadávky súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník,
ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak podľa zákona nie je povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

2. Na odvolanie žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd")

rozsudkom z 18. marca 2020 sp. zn. 6Co/30/2020 na odvolanie žalobkyne aj žalovaných rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žalovaným 1/, 2/ uložená povinnosť zaplatiť
žalobkyni 15.896,01 eura s 5,05 % s úrokmi z omeškania od 21. 12. 2017 do zaplatenia, zmenil tak, že
žalobu zamietol (výrok I.). Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti úrokov
z omeškania za obdobie od 20. 04. 2015 do 20. 12. 2017 vo výške 464,41 eura potvrdil (výrok II.). Výrok

napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni zmluvné 8,50 %
úroky zo sumy 15.896,01 eura od 19. 03. 2015 do 14. 04. 2015 potvrdil. (výrok III.). Výrok napadnutého
rozsudku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni zmluvné 8,50 % úroky zo sumy
15.896,01 eura od 15. 04. 2015 do 17. 04. 2015 zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol (výrok IV.).
Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti zmluvných 8,50 % úrokov zo sumy

15.896,01 eura od 18. 04. 2015 do 20. 12. 2017 potvrdil (výrok V.). Žalovaným priznal nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu (výrok VI.).

3. Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
ako „dovolací súd" alebo „najvyšší súd") uznesením sp. zn. 7Cdo/268/2020 z 29. novembra 2022

rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. marca 2020 sp. zn. 6Co/30/2020 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

4. Odvolací súd, následne napadnutým rozsudkom č. k. 6Co/15/2023-344 z 24. apríla 2024 rozhodol
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a

nerozdielne sumu 14.970,12 eura a úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 14.970,12 eura od
21. 12. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.), rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. potvrdil (výrok II.), žalobcovi priznal voči žalovaným nárok
na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 38,70 % (výrok III.) s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok IV.).
4.1. Odvolací súd opätovne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a dospel k
záveru,žeodvolaniužalobkyneakoajžalovanýchmožnopriznaťčiastočnýúspech.Preúplnosťodvolací
súd odkázal na rozhodnutie dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 5Cdo/42/2020, s tým, že k zhodnému
riešeniu ohľadne prípadov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo

výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, vyslovil dovolací súd aj v
konaniach pod sp. zn. 1Cdo/94/2019, 3Cdo/113/2019, 7Cdo/118/2019, 8Cdo/237/2019, 2Cdo/115/2019,
5Cdo/73/2020, 8Cdo/135/2020, 8Cdo/221/2019, 9Cdo/24/2020.
4.2. Námietku žalobkyne, že vyhlásením predčasnej splatnosti nezaniká záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi
poskytnuté peňažné prostriedky, a ani záväzok platiť úroky, uvedenú v bode 14. odôvodnenia

rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú. Odvolací súd s poukazom na právny názor
dovolacieho súdu v predmetnej veci vyjadrený v bode 23. odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu,
dospel k záveru, keďže žalovaní sa dostali do omeškania so splátkou splatnou dňa 24. 05. 2014 a
nasledujúcim dňom po uplynutí trojmesačnej doby (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), t. j. dňa 25.
08. 2014 sa žalobkyňa mohla prvý krát domáhať na súde svojho práva (pre nesplatenie uvedenej

splátky sa stal splatným celý dlh), čo znamená, že deň 25. 08. 2014 je začiatkom počítania premlčacej
doby/práva požadovať splnenie celého dlhu. V kontexte uvedeného, vyhodnotil námietku žalobkyne, či
má nárok na zaplatenie zmluvných pevnou výškou dohodnutých úrokov aj po predčasnom zosplatení
celého úveru, a to s poukazom na rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorý v bode 30.5. odôvodneniarozhodnutia uzavrel, s odkazom na už uvedené svoje rozhodnutie pod sp. zn. 5Cdo/42/2020. Odvolací
súd z predmetného rozhodnutia priamo citoval v odseku 35. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Vzhľadom
na uvedené, v zmysle vyhlásenia úveru za predčasne splatený zo dňa 18.03.2015 patrí žalobkyni zvyšok

nezaplateného dlhu a dohodnuté úroky za poskytnutý úver ako odplata za poskytnutý úver, vo výške ako
pri riadnom plnení, keď úroky sa platia vo väzbe na jednotlivé splátky a zároveň postupne sa znižuje/
zaniká aj záväzok. Pre žalovaných ako spotrebiteľov, v prípade omeškania so splácaním dlhu, ako
sankcia bola strata výhody všetkých budúcich splátok. Odvolací súd za skutkovej situácie predmetnej
úverovej zmluvy, v ktorej sa jej účastníci dohodli na pevnom úroku z poskytnutej sumy na celé obdobie t.

j. k 24. 05. 2023, keďže právny predchodca žalobkyne už vo vyhlásení úveru za predčasne splatný dňa
18. 03. 2015 vedel aký je zvyšok dlhu a poznal aj výšku dohodnutého úroku, poznal výšku celého dlhu,
no v predmetnom zosplatnení vyzval žalovaných len na zaplatenie sumy 19.541,22 eura (zvyšok istiny
18.038,73 eura, úrok 1.497,95 eura, úrok z omeškania 4,54 eura), zaplatenie úroku z poskytnutej sumy
za celé obdobie nežiadal. Odvolací súd uvedené uzatvoril s akcentom, že aj keď veriteľ má nárok na
dohodnuté úroky za poskytnutý úver do konca dohodnutej doby splatenia/kapitalizácia zmluvného úroku

(v predmetnej veci do 24. 05. 2023), v prípade zosplatnenia úveru pri omeškaní splácania splátok úveru
musia byť striktne dodržané zákonné podmienky (§ 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka),
nakoľko dochádza k uzavretiu/ukončeniu úverovej zmluvy, preto v zosplatnení úveru musí veriteľ uviesť
celú svoju pohľadávku voči veriteľovi v súlade s dojednaním vyplývajúcim z úverovej zmluvy. Zo strany
veriteľa ide o jednostranný právny úkon/prejav vôle, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo

zaniknúť právo, a vyvoláva tak právne následky ktoré ustanovuje zákon (§ 565 Občianskeho zákonníka )
alebo zmluva (čl. IV. odsek 6.). Uvedený názor odvolací súd vyvodil z podstaty inštitútu úrokov ako
odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov, čo znamená, že platenie úrokov z poskytnutého úveru
je rámcované dobou poskytnutia finančných prostriedkov (v danej veci to bolo do 24. 05. 2023), teda ide
o vymedzenie celej pohľadávky. Pokiaľ ide o uplatnený zmluvný úrok výške 9,50 % p.a., odvolací súd

uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko v čl. I. odsek 2. úverovej zmluvy, sa účastníci
dohodlinazmluvnomúrokuvovýške8,50%p.a.,ktorývprípade,žežalovaníporušiapodmienkyzmluvy,
môže právny predchodca žalobkyne zvýšiť úrokovú sadzbu úveru o 1 % p.a. V žalobe však žalobkyňa
explicitne neodôvodnila zvýšenie úrokovej sadzby o 1 % p.a. (čo do samotnej výšky a ani časového
obdobia) a to ani v priebehu konania, preto na zvýšenie zmluvného úroku odvolací súd neprihliadal a

rozhodnutie súdu prvej inštancie i s odôvodnením v tejto časti vyhodnotil ako správne.
4.3. V ďalšom sa odvolací súd zameral na posúdenie otázky premlčania vznesenej žalovanými, ktorú
vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. Odvolací súd poukázal na právny názor vyslovený odvolacím súdom
v bode 31. odôvodnenia rozhodnutia. Žalovaní sa dostali do omeškania so splátkou splatnou dňa 24. 05.
2014 a tak prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby je deň 25. 08. 2014, čo je deň začiatku

plynutia premlčacej doby a práva žalobkyne požadovať splnenie celého dlhu. Keďže žaloba bola podaná
na súd prvej inštancie dňa 19. 03. 2018, nárok žalobkyne spočívajúci v omeškaných splátkach od 25. 02.
2015 do 25. 08. 2014 v sume 1.666,56 eura vyhodnotil ako premlčaný (7 x 238,08 eura = 1.666,56 eura).
4.4. Námietku žalovaných, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradili právnemu predchodcovi
žalobkyni na úverový účet č. XXXXXXXX. týkajúci sa predmetnej úverovej zmluvy sumu 7.900 eur (dňa

05. 01. 2016 sumu 2.000 eur, dňa 10. 03. 2016 sumu 600 eur, dňa 24. 03. 2016 sumu 300 eur, dňa
02. 05. 2016 sumu 5.000 eur), na čo súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neprihliadol, vyhodnotil
odvolací súd ako čiastočne dôvodnú. Odvolací súd konštatoval, že žalovaní túto svoju obranu len tvrdili
a vôbec nepreukázali úhradu uvedených platieb. Žalobkyňa úhradu sumy 5.000 eur dňa 02. 05. 2016 na
úverový účet č. XXXXXXXX potvrdila, avšak zároveň uviedla a aj vydokladovala skutočnosť, že uvedená

suma bola z predmetného účtu na žiadosť žalovaného 1/ preúčtovaná na iný úverový účet, ku ktorému
však informáciu z dôvodu bankového tajomstva nemohla poskytnúť. Na uvedenú sumu nebolo možné
týmto prihliadať. K zvyšku sumy uhradenej po predčasnej splatnosti úveru vo výške 2.900 eur (dňa 05.
01. 2016 suma 2.000 eur, dňa 10. 03. 2016 suma 600 eur, dňa 24. 03. 2016 suma 300 eur), odvolací
súd uviedol, keďže žalobkyňa potvrdila úhradu predmetných platieb na úverový účet č. XXXXXXXX

týkajúcisapredmetnejúverovejzmluvyainýpohybuvedenejsumyztohtoúverovéhoúčtunetvrdilaaani
žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, odvolací súd v tejto časti vyhovel odvolacej argumentácii
žalovaných a sumu 2.900 eur vyhodnotil tak, že bola žalovanými uhradená po predčasnej splatnosti
úveru (predčasná splatnosť dňa 17. 04. 2015) a túto z uplatneného nároku odpočítal.
4.5.Vzhľadomnavyššieuvedenéapreukázanéskutočnosti,ževovyhláseníúveruzapredčasnesplatný

listom zo dňa 18. 03. 2015, právny predchodca žalobkyne uviedol ku dňu 16. 03. 2015 dlžnú istinu vo
výške 18.038,73 eura, od ktorej odvolací súd odpočítal premlčané splátky uvedené v odseku 38. tohto
rozhodnutia vo výške 1.666,56 eura ako aj uhradenú sumu 2.900 eur po predčasnej splatnosti, a ďalej
právny predchodca žalobkyne uviedol vyčíslené zmluvné úroky vo výške 1.497,95 eura, ktoré odvolacísúd pripočítal (18.038,73 eura - 1.666,56 eura - 2.900 eur + 1.497,95 eura), dlžná suma tak predstavuje
14.970,12 eura a vo zvyšku napadnutý výrok II. súdu prvej inštancie potvrdil. Úrok z omeškania odvolací
súd priznal vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 14.970,12 eura od 21. 12. 2017 do zaplatenia. Ohľadom

príslušenstva pohľadávky sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, s odkazom na
body 25. a 26. V tejto časti odôvodnenia sa odvolací súd zaoberal úrokom z omeškania vo výške
4,54 eura (vyčíslený vo vyhlásení úveru za predčasne splatný) s tým, že tento žalobkyni nepriznal,
nakoľko na úroky z omeškania vznikol žalobkyni nárok s odkazom na odôvodnenie uvedené v odseku
38. rozhodnutia až nasledujúcim dňom po riadnom doručení vyhlásenia úveru za predčasne splatný,

t.j. 18. 04. 2015.
4.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods.
1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vyplývajúci z ust. § 255 ods. 1 a
ods. 2 CSP s tým, že žalobkyňa mala v konaní čiastočný úspech, priznal žalobkyni voči žalovaným 1/ a
2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania
v rozsahu 38,70 %.

5. Žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj ako „dovolatelia") podali voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie,
ktorého prípustnosť vyvodzovali z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP, žiadajúc, aby dovolací
súd odložil vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu a zároveň, aby v celom rozsahu zrušil napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zamietol a zmenil. Žalovaní

si uplatnili aj nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
5.1. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolatelia videli v tom, že z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal s ich námietkou premlčania
vo vzťahu k celému uplatnenému nároku. Uviedli, že z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie
je možné zistiť, prečo odvolací súd nárok žalobcu v časti sumy 14.970,12 eura a úroku z omeškania, t.

j. vo výroku I. rozhodnutia odvolacieho súdu považoval za včas uplatnený a nepremlčaný. Dovolatelia
uviedli, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, ktoré skutkové tvrdenia považoval odvolací
súd za relevantné, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, ako ich vyhodnotil, akými úvahami sa riadil a
ktoré ustanovenia týkajúce sa premlčacej doby, jej dĺžky a ktorého právneho predpisu na skutkový stav
aplikoval. Taktiež uviedli, že odvolací súd takto rozhodol aj napriek tomu, že s poukazom na právny

názor uvedený v bode 23. odôvodnenia uznesenia dovolacieho súdu sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa
29. novembra 2022 dospel k záveru, ktorý uvádza v bode 37. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Predmetný záver sa následne premieta aj do bodu 38. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo je
v príkrom rozpore s ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Dovolatelia ďalej namietali, že z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu nie je možné zistiť, akým spôsobom právne posúdil vec, ak priznal

žalobcovi úrok z omeškania zo zmluvného úroku vo výške 1.497,45 eura. Žalovaní tiež poukázali na
bod 39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom odvolací súd ich argumentácii, že uhradili po
vyhlásení predčasnej splatnosti sumu vo výške 7.900 eur prihliadol len čiastočne, keď zohľadnil len
sumu 2.900 eur. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z ktorého listinného dôkazu mal
odvolací súd za preukázané, že by právnemu predchodcovi žalobcu žalovaný 1/ skutočne podal žiadosť

o preúčtovanie sumy vo výške 5.000 eur na iný úverový účet. Z uvedených dôvodov došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a odvolací súd konanie zaťažil vadou vymedzenou v § 420 písm. f) CSP.
5.2. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolatelia uviedli, že odvolací súd
nesprávne právne posúdil otázku premlčania vo vzťahu k výroku I. rozhodnutia odvolacieho súdu.
Žalovaní uviedli, že v tejto časti odvolací súd nesprávne interpretoval a aplikoval ust. § 53 ods. 9, ust.

§ 101 a ust. § 103 Občianskeho zákonníka a zároveň sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
s poukazom na uznesenie dovolacieho súdu, sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29. novembra 2022,
ktorým bol viazaný, v ktorom dovolací súd ustálil, že: „Najvyšší súd po zhrnutí významných hľadísk
vzťahujúcich sa na danú vec predostiera, že: Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate
výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej

sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých
podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch
mesiacovodomeškaniasosplatenímsplátky,prenesplneniektorejsastalsplatnýcelýdlhzapodmienky,
že v lehote 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa.
Až vtedy sa totiž veriteľ môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho

zákonníka)." Ďalej uviedli, že v predmetnom rozhodnutí dovolací súd tiež vyslovil, že: „Občiansky
zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby, a že za tento deň sa všeobecne
považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná
žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať poprvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia
(všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym
momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba

oprávnený." (bod 15. odôvodnenia rozhodnutia). „Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu
neustanovuje absolútne, zákon v konkrétne vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu
dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia , ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z § 103 a § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť." (bod 21. odôvodnenia rozhodnutia). Poukázali pritom aj
na neskoršie rozhodnutia dovolacieho súdu, a to uznesenia dovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo/26/2022,

sp. zn. 1Cdo/123/2022. Odvolací súd mal za preukázané, že žaloba žalobkyne bola na súde prvej
inštancie podaná dňa 19. 03. 2018, nárok žalobkyne je preto premlčaný aj vo zvyšnej časti, v ktorej
odvolací súd vyhovel. Odvolací súd sa zjavne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu v otázke premlčania v spotrebiteľských vzťahoch pri strate výhody splátok, pričom tento odklon vo
svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, čím porušil princíp právnej istoty.

6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že podané dovolanie považuje za nedôvodné, keďže tvrdenia
žalovaných nespĺňajú dovolacie dôvody vymedzené v § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
Uviedla, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. apríla 2024 v podstatných bodoch spĺňa
všetky požiadavky vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto nedošlo k
porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces, čo je predpokladom prípustnosti dovolania podľa

§ 420 písm. f) CSP. Napádané rozhodnutie dáva odpoveď na všetky otázky potrebné pre rozhodnutie
o odvolaní žalovaných. Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovaných o odklone od rozhodnutia dovolacieho
súdu sp. zn. 7Cdo/268/2020. Súčasne uviedla, že žalovaní v dovolaní opomínajú podstatnú skutočnosť,
ktorou je práve obsah úverovej zmluvy stanovujúci podmienku pre uplatnenia práva veriteľa požadovať
okamžité zaplatenie všetkých nárokov vykonaním jednostranného úkonu - oznámenia o zosplatnení,

ako predpoklad vzniku účinkov splatnosti celého dlhu, a následne aj toho, kedy tento zosplatnený dlh
je splatný. Vo vzťahu k ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP uviedla, že popiera odklon od rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu sp. zn. 7Cdo/268/2020 a súčasne tvrdí, že žalovaní v dovolaní opomínajú
podstatnú skutočnosť, ktorou je práve obsah úverovej zmluvy stanovujúci podmienku pre uplatnenia
práva veriteľa požadovať okamžité zaplatenie všetkých nárokov vykonaním jednostranného úkonu -

oznámenia o zosplatnení, ako predpoklad vzniku účinkov splatnosti celého dlhu, a následne aj toho,
kedy tento zosplatnený dlh je splatný. Dovolatelia pri dovolacom dôvode podľa § 421 CSP prehliadajú,
že pre uplatnenie práva požadovať zaplatenie všetkých splátok z dôvodu ich nesplácania bolo nutné
to, že zosplatnenie všetkých záväzkov mohlo nastať po splnení zákonných podmienok (omeškanie s
úhradou splátky o viac ako tri mesiace, upozornenie na uplatnenie práva) a zároveň aj po splnení

zmluvnej podmienky - jednostranný úkon banky o tom, že si toto právo uplatňuje. Dôležité tiež je, že
podľa dohodnutej úpravy splatnosť zosplatneného dlhu nastala až 10-ty deň po doručení spomenutého
oznámenia banky. Nie v deň nasledujúci po tej - ktorej splátke, pri ktorom nastalo omeškanie. Toto sú
fakty, ktoré pri rozhodovaní zohľadnil aj súd prvej inštancie a aj odvolací súd, ktorí správne vychádzali
z príslušného oznámenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 18. 03. 2015. Odklon od rozhodnutia

sp. zn. 7Cdo/268/2020 objektívne nenastal; dané rozhodnutie rieši otázku zosplatnenia splátok v
nadväznosti na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v zákonnej rovine. Tvrdenie žalovaných, že k
zosplatneniudlhudošlo25.08.2014nemáoporuvdokazovaníaanivžiadnomzáverekonajúcichsúdov.
Žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovaných odmietol ako neprípustné, prípadne aby toto
dovolanie zamietol ako nedôvodné. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadeniapojednávania(§443CSP),dospelkzáveru,
že dovolanie je prípustné a zároveň aj dôvodné.

8. Žalovaní prípustnosť podaného dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f) CSP tvrdiac, že
im odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania
v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný
postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace
procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.10. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva

na spravodlivý proces.
10.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie.

10.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej
ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

11. Prípustnosť dovolania z hľadiska § 420 písm. f) videli žalovaní v nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

12. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami konania, a preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je

plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS
115/03, III. ÚS 209/04).
13. Aj judikatúra ESĽP vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento článok zaväzuje súd,
aby odôvodnil svoje rozhodnutie, neznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú
odpoveď (rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. 04. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61).

Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
daného prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť
podľa povahy rozhodnutia rôzny. Medziiným je potrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré strana
konania môže podať na súdoch, ako aj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou
úpravou, so zvyklosťami, s právnymi názormi a vyhlásením a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok

ESĽP vo veci Ruiz Torija a Hiro Balani v. Španielsko z 09. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91).
14. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je zákonne ukotvené v § 220 ods. 2 CSP, podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

15.Dovolateliakonkrétnenamietali,žeodvolacísúdnerešpektovalustanovenie§393ods.2CSP,keďže
z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, z akého dôvodu považoval nárok žalobcu v časti
sumy 14.970,12 eur s príslušenstvom za včas uplatnený, a to napriek právnemu názoru vyslovenému
dovolacím súdom v tejto veci v bode 37. odôvodnenia, podľa ktorého „... keďže žalovaní sa dostali do
omeškania so splátkou splatnou dňa 24. 05. 2014 a nasledujúcim dňom po uplynutí trojmesačnej doby

(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), t. j. dňa 25. 08. 2014 sa žalobca mohol po prvýkrát domáhať na
súde svojho práva (pre nesplnenie uvedenej splátky sa stal splatným celý dlh), čo znamená, že deň
25. 08. 2014 je začiatkom plynutia premlčacej doby práva požadovať zaplatenie celého dlhu." Uvedený
záver odvolací súd následne premieta do konštatácie, že „žalovaní sa dostali do omeškania so splátkousplatnou dňa 24. 05. 2014, a tak prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby je deň 25. 08. 2014,
čo je deň začiatku plynutia premlčacej doby a práva žalobcu požadovať splnenie celého dlhu", pričom
zároveň vychádza zo skutočnosti, že žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 19. 03. 2018.

V tejto časti však z odôvodnenia napadnutého rozsudku absentuje uvedenie, pod ktoré ustanovenie
právneho predpisu upravujúceho dĺžku premlčacej doby odvolací súd súdenú vec podriadil.

16. Odvolací súd poukázal na právny názor vyslovený v bode 31. odôvodnenia svojho rozhodnutia,
podľa ktorého sa žalovaní dostali do omeškania so splátkou splatnou dňa 24. 05. 2014, a tak prvý deň

nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby je deň 25. 08. 2014, čo je deň začiatku plynutia premlčacej
doby a práva žalobkyne požadovať splnenie celého dlhu. Keďže žaloba bola podaná na súde prvej
inštancie dňa 19. 03. 2018, nárok žalobkyne spočívajúci v omeškaných splátkach od 25. 02. 2014 do
25. 08. 2014 v sume 1.666,56 eura vyhodnotil ako premlčaný (7 × 238,08 eura = 1.666,56 eura) [pozri
bod 38. odôvodnenia odvolacieho rozsudku].

17. Z § 388 CSP vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
17.1. Možnosť zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie je vlastnosťou apelačného opravného systému,
vrátane systému neúplnej apelácie, na ktorom je založené odvolacie konanie v sporovom konaní. Pokiaľ
nie je možné rozhodnutie potvrdiť, pretože odvolanie je úplne alebo sčasti dôvodné a zároveň nie sú

dané dôvody na jeho zrušenie, je povinnosťou odvolacieho súdu preskúmať skutkovú aj právnu stránku
veci a meritórne rozhodnúť.
17.2. Podľa § 393 ods. 2 CSP musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť stručný
obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán,
prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal, ako ich vyhodnotil, ako aj zistený

skutkový stav a právne posúdenie veci. Ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie
rozhodnutia senátu musí obsahovať aj pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté.
17.3. Podľa § 393 ods. 3 CSP, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie jeho
rozhodnutia musí obsahovať dôkladné vysvetlenie tohto odklonu.
17.4.Ajvkonanípredodvolacímsúdomjenevyhnutnédôslednetrvaťnapožiadavkeúplnosti,výstižnosti

a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia, a to najmä v prípade, ak odvolací súd mení rozsudok
súdu prvej inštancie alebo ho potvrdzuje z iných dôvodov. Odvolací súd je povinný podať výklad
opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom. Odôvodnenie
rozhodnutia musí obsahovať vysvetlenie všetkých rozhodujúcich skutočností, ako aj myšlienkový postup
súdu pri prijímaní právnych záverov. Uvedené platí o to viac v prípade, ak sa odvolací súd odchýli od

skutkových zistení súdu prvej inštancie - vtedy musí byť z odôvodnenia jeho rozhodnutia jednoznačne
zrejmé, na základe akých dôkazov a úvah dospel k odlišným skutkovým záverom.
17.5. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia absentuje zrozumiteľné a jasné

vysvetlenie, prečo považoval za premlčané iba niektoré splátky. Rozhodnutie v tejto časti neobsahuje
žiaden výklad aplikovanej právnej normy. Dovolací súd konštatuje, že ak odvolací súd citoval záväzný
právny názor dovolacieho súdu uvedený v zrušujúcom uznesení sp. zn. 7Cdo/268/2020 z 29. novembra
2022 a následne bez bližšieho odôvodnenia posudzoval premlčanie len vo vzťahu k siedmim splátkam
od 25. augusta 2014 do 25. februára 2015, dovolatelia opodstatnene namietajú nedostatok odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu.

18. Taktiež dovolatelia opodstatnene namietali, že pokiaľ odvolací súd rozhodol o priznaní úrokov z
omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 14.970,12 eura od 21. decembra 2017 do zaplatenia, pričom
súčasťou priznanej istiny bol aj zmluvný úrok vo výške 1.497,95 eura, v tejto časti absentuje primerané

odôvodnenierozhodnutia. Zodôvodnenianiejemožnévysledovať,prečosúdpriznalúrokyzomeškania
aj z už existujúceho zmluvného úroku. Dovolací súd preto konštatuje, že aj v tejto časti ide o nedostatok
odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, a preto je dovolanie žalovaných v tejto otázke opodstatnené.

19. Žalovaní tiež poukázali na bod 39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom odvolací súd

ich argumentácii, že uhradili po vyhlásení predčasnej splatnosti sumu vo výške 7.900 eur prihliadol len
čiastočne, keď zohľadnil len sumu 2.900 eur. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,
z ktorého listinného dôkazu mal odvolací súd za preukázané, že by právnemu predchodcovi žalobcu
žalovaný 1/ skutočne podal žiadosť o preúčtovanie sumy vo výške 5.000 eur na iný úverový účet. Vtejto časti dovolatelia namietali nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, keďže sa
nevysporiadal s listinným dôkazom a neprihliadol na vykonané úhrady. Vytýkali odvolaciemu súdu, že
nereagoval na odvolaciu námietku žalovaných.

19.1. Odvolací súd konštatoval „Námietku žalovaných... že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
uhradili právnemu predchodcovi žalobcu na úverový účet č. XXXXXXXX týkajúci sa predmetnej úverovej
zmluvy ...dňa 02. 05. 2016 sumu 5.000 eur), na čo súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neprihliadol,
vyhodnotil odvolací súd ako čiastočne dôvodnú. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že žalovaní túto
svoju obranu len tvrdili a vôbec nepreukázali úhradu uvedených platieb. Žalobca úhradu sumy 5.000

Eur dňa 02. 05. 2016 na úverový účet č. XXXXXXXX potvrdil, avšak zároveň uviedol a aj vydokladoval
skutočnosť, že uvedená suma bola z predmetného účtu na žiadosť žalovaného v 1. rade preúčtovaná
na iný úverový účet, ku ktorému však informáciu z dôvodu bankového tajomstva nemohol poskytnúť (č.l.
92 a 93). Uvedenú skutočnosť konštatoval aj súd prvej inštancie v odseku 13. napadnutého rozhodnutia.
Takže na uvedenú sumu nebolo možné prihliadať" (bod 39. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).
19.2. Dovolací súd konštatuje, že námietky žalovaných, že úhrady po vyhlásení predčasnej splatnosti

neboli riadne zohľadnené, boli súdom vyhodnotené ako čiastočne dôvodné, pričom odvolací súd
primerane objasnil dôvody, prečo na sumu 5.000 eur nebolo možné prihliadnuť. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia v tejto časti podľa dovolacieho súdu poskytuje dostatočný a logicky prepojený
opis skutkového stavu a jeho hodnotenia, nevykazuje v tejto časti arbitrárny charakter.
19.3. Pokiaľ dovolatelia v uvedenom kontexte namietajú hodnotenie dôkazu, dovolací súd zdôrazňuje,

že dovolaním nie je zásadne možné úspešne napadnúť hodnotenie dôkazov. Napadnúť možno len
výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, pričom nesprávnosť hodnotenia dôkazov, ako to vyplýva
zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, možno vyvodzovať len zo spôsobu, ako k výsledku súd
dospel. Dovolací súd poznamenáva, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť
na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom

konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť
skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože
(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom súde nemá možnosť vykonávať
dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie

skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej inštancie a druhej
inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým
stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní
skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V
rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté

rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie
zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúci súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd uvádza,
že tieto vady v prejednávanej veci nezistil.

19.4. Najvyšší súd dodáva, že pokiaľ uvedená námietka smeruje k právnemu posúdeniu, správnosť
právnych záverov, ku ktorým súd prvej inštancie a odvolací súd v tejto časti dospeli, nie je relevantná,
lebo prípadné nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f)
CSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym
názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Navyše do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v zásade nepatrí ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).

20. Dovolací súd konštatuje, že uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke
vád konania namietaných dovolateľmi (body 18. a 19.) majú v danom prípade za následok, že napadnuté
rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu v ustanovení § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods.
2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie žalovaných procesne prípustné
podľa § 420 písm. f) CSP a dovolatelia v ňom dôvodne namietajú nimi uvádzanú procesnú vadu

zmätočnosti, pretože im týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať im
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.21. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku I. vrátane
súvisiaceho výroku o trovách konania, v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie (§ 450 a § 390 CSP). Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku z procesných

dôvodov, dovolací súd vecnú správnosť v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 421
ods. 1 písm. a) CSP neposudzoval.

22. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní vysloveným právnym názorom dovolacieho

súdu.

23. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v súlade s
§ 453 ods. 1 a 3 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.