Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoPv/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123301048
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123301048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej
v právnej veci žalobcu Obchodné domy PRIOR STRED, a.s., so sídlom Námestie SNP 2497, 960
01 Zvolen, IČO: 31 562 817, právne zastúpeného Mgr. Mgr. Michal Lipták, PhD., advokát, so sídlom
Moyzesova 61, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 47 679 107, proti žalovanému: Obchodný dom Bratislava,
s.r.o., so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 50 061 020, právne zastúpenému Advokátska
kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791
777, o ochranu práv vyplývajúcich z ochranných známok a nekalej súťaže, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 13. novembra 2024
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 13. novembra
2024 v napadnutej druhej a tretej výrokovej vete potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou konanie v časti
odstraňovacieho nároku žalobcu v znení: „Žalovaný je povinný odstrániť označenia „PRIOR“ už

umiestnené na obchodnom dome na Kamennom námestí v Bratislave“ zastavil. Druhou výrokovou vetou
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa na území Slovenskej republiky používania označenia „PRIOR“
na označenie služieb, obchodných domov, nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov. Treťou
výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100
% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

2.Vodôvodneníuviedol,žežalobcasapodanoužaloboudňa27.04.2023domáhalvočižalovanému,aby

mu súd rozsudkom uložil povinnosť odstrániť označenie „PRIOR" už umiestnené v obchodnom dome
na Kamennom námestí v Bratislave a zdržať sa na území Slovenskej republiky používania označenia
„PRIOR“ na označovanie služieb obchodných domov, nákupných centier a prenájmu nebytových
priestorov.

3. Žalovaný poukázal na to, že žalobca úmyselne opomína a ignoruje, že k používaniu slovného
označenia „PRIOR“ nemá žiadne výlučné právo. Ochranné známky žalobcu sú kombinovanými,

obrazovými ochrannými známkami, ktoré chránia ich vizuálnu podobu, nie samotný pojem. Podľa
žalovaného je nesporné, že budova obchodného domu žalovaného je širokou verejnosťou aj v
súčasnosti vnímaná a označovaná ako PRIOR. Nič na tom nezmenil ani fakt, že pôvodný obchodný
dom PRIOR už nefunguje, dokonca aj keď bola v budove prevádzka iného obchodného reťazca, tentoobchodný dom je stále v očiach spotrebiteľov a verejnosti zafixovaný pod názvom PRIOR, ktorého
označenie zľudovelo a je späté s touto nehnuteľnosťou.

4. V konaní súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 8 ods. 1, 2, § 14 ods. 3 zákona o
ochranných známkach, § 44 ods. 1, 2 písm. c/, § 47 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a uviedol,
že žalobca je akciovou spoločnosťou prevádzkujúcou v súčasnosti celkovo 9 obchodných domov
„PRIOR“ (konkrétne v Liptovskom Mikuláši, Považskej Bystrici, Trenčíne, Piešťanoch, Partizánskom,
Prievidzi, Žiary nad Hronom, Zvolene, a Lučenci), pričom jeho hlavná činnosť spočíva v prenájme

predajných plôch v kamenný obchodných domoch a nákupných centrách, prenájme skladových plôch,
poskytovaní reklamných plôch a pod. Z predložených výpisov z registra ochranných známok ÚPV SR
vyplýva, že žalobca je výhradným majiteľom dvoch ochranných známok, a to kombinovanej ochrannej
známky č. 197532, POZ 1902-2000 s právom priority dňa 28.06.2000, zapísanej v tr. 35 a 36
medzinárodného triedenia tovarov a služieb a ochrannej známky č. 235070, POZ 1209-2012 s
právom prednosti od 03.08.2012, zapísanej v triedach 16, 35, 36, 39 a 41 medzinárodného triedenia

tovarov a služieb. Z výpisu z Obchodného registra SR žalobcu vyplýva, že predmetné označenie
„PRIOR“ používa v rámci svojho obchodného mena odo dňa 15.12.1994. Žalovaný je spoločnosť s
ručením obmedzeným podnikajúca v oblasti prenájmu obchodných priestorov, konkrétne nehnuteľností
spojených s poskytovaním základných služieb spojených s prenájmom a prenájmom hnuteľných vecí.
Obchodná spoločnosť žalovaného bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 06.11.2015 a bola

zapísaná do Obchodného registra dňa 27.11.2015. Ďalej z predložených dôkazov a vyjadrení strán
má súd preukázané a nesporné, že žalovaný prevádzkuje obchodný dom na Kamennom námestí v
Bratislave a v súvislosti s nárokom uplatneným touto žalobou odo dňa 18.09.2020 používa v súvislosti
s obchodnou činnosťou obchodného domu, označenie Žalovaný si dňa 23.03.2020 prihlásil na ÚPV
SR obrazovú ochrannú známku č. POZ-694-2020 , ktorú však správny orgán rozhodnutím č. POZ

694-2020/M-70-2021 zo dňa 13.07.2021 na námietky žalobcu zamietol. V odôvodnení predmetného
rozhodnutia ÚPV SR uviedol, že vznik pravdepodobnosti zámeny porovnávaných označení na trhu
je reálny. Pri porovnaní označenia žalovaného s oboma staršími ochrannými známkami žalobcu
správny orgán zistil, že zhodne obsahujú rovnaký slovný prvok „PRIOR“, ktorý je jediným slovným
prvkom starších ochranných známok a jedným z dvoch slovných prvkov zverejneného označenia. Vo

všetkých označeniach je označenie „PRIOR“ dominantným prvkom, pričom na základe uvedeného
správny orgán skonštatoval vysokú podobnosť porovnávaných označení z vizuálneho, fonetického
a zo sémantického hľadiska. Podobnosť porovnávaných označení vyhodnotil ako vysokú. Odlišnosti
porovnávaných označení z vizuálneho hľadiska spočívajú vo vyobrazení schematického domčeka v
kruhu a schematického domčeka pozostávajúceho len z dvoch častí a farieb nad slovným prvkom

„PRIOR“ v prvej staršej ochrannej známke žalobcu a pri jej absencii v druhej staršej ochrannej
známky žalobcu budú spotrebiteľmi vnímané ako doplnkové ozdobné prvky, bez určujúceho vplyvu
na ich vnímanie. Podstatným pre orientáciu na trhu a nepochybne zhodným dominantným prvkom
bude slovný prvok „PRIOR“. Okrem uvedeného je z vyjadrení strán a pripojených dôkazov zrejmé, že
žalobca so dňa 16.07.2021 prihlásil slovnú ochrannú známku č. POZ 1886-2021 „PRIOR“ pre triedy

9, 16,35, 36, 37, 39, 41, 42, 43 a 44 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, pričom do dňa
rozhodnutia súdu predmetné konanie nebolo ukončené. Zo žalobcom predložených snímok obrazovky
sociálnej siete Facebook žalovaného, ako aj ďalších fotografii zobrazujúcich obchodný dom žalovaného
je zrejmé, že žalovaný svoj obchodný dom označil slovom „PRIOR“, pričom predmetné označenie
používal na svoju propagáciu, v obchodnom styku, čo podľa súdu preukazujú aj fotografie oficiálnych

dokumentov zverejnených na obchodnom dome, ktorými žalovaný komunikoval, prípadne oznamoval
rôzne skutočnosti širokej verejnosti.

5. Zo skutkových tvrdení sporových strán mal súd za preukázané a nesporné, že obchodný dom
žalovaného bol v minulosti (v období pred vznikom SR) označený ako „PRIOR“, pričom toto označenie

je historickým označením spojeným s predmetným obchodným domom. Obchodný dom žalovaného
bol následne po roku 1992 označený hneď niekoľkými menami ako K-mart, Tesco, My a následne zo
stranyžalovanéhoodroku2020označovanýakoPRIORBratislava..Označenie„K-Mart“boloakonázov
využívané najneskôr od roku 1992. Označením „PRIOR“ nebol obchodný dom žalovaného označený
28 rokov a predmetné označenie počas tohto obdobia nepoužíval v obchodnom styku. Medzi stranami

bolo nesporné taktiež to, že žalovaný personálne, vecne a organizačne spriaznený so spoločnosťou
Obchodný dom Nitra, s.r.o. (ďalej aj „OD NITRA“), proti ktorému žalobca podal samostatnú žalobu, o
ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. XXXXXX/XX/XXXXX zo dňa 20.09.2022, ktorý bol zmenený
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXXXX/X/XXXX zo dňa 18.01.2024, ktorým boloOD NITRA, ako žalovanému uložená povinnosť zdržať sa používania označenia „PRIOR“ na území SR
na označenie služieb obchodných domov, nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov. Žalobca
samostatným nárokom pred podaním tejto žaloby sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia

týkajúceho sa rovnakých nárokov ako v tomto konaní, o ktorom tunajší súd rozhodol uznesením sp.
zn. XXXXXX/XX/XXXX zo dňa 15.03.2021 tak, že návrh zamietol. Po zmene skutkových okolností
samostatným návrhom sa domáhal žalobca nariadenia rovnakého neodkladného opatrenia, ktoré bolo
tunajším okresným súdom zamietnuté uznesením sp. zn. XXXXXX/X/XXXX zo dňa 05.04.2023 z
dôvodu prekážky rozhodnutej veci a bolo rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

XXXXXX/X/XXXX zo dňa 27.07.2023 potvrdené. Na základe podaného dovolania boli rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 29.11.2023 tak rozhodnutie odvolacieho, ako aj
prvoinštančného súdu zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uznesením
okresného súdu pod sp. zn. XXXXXX/X/XXXX zo dňa 25.01.2024, bolo vo veci opätovne rozhodnuté
tak, že súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť označenie „PRIOR“ už umiestnené na obchodnom
dome na A. B. C. D. a zdržať sa na území SR používania označenia „PRIOR“ na označovanie služieb

obchodných domov, nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XXXXXX/
XX/XXXX, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
XXXXXX/X/XXXX zo dňa 18.06.2024.

6. Za sporné medzi sporovými stranami súd považoval zameniteľnosť označenia žalovaného
využívaného na označenie svojho obchodného domu a s tým súvisiace posúdenie, či týmto konaním
sa dopúšťa porušenia práv žalobcu plynúcich mu z jeho ochranných známok a posúdenie konania
žalovaného ako nekalosúťažného. Súd skonštatoval, že zo strany žalobcu po otvorení pojednávania
došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti uplatneného odstraňovacieho nároku z dôvodu splnenia

povinnosti uloženej nariadeným neodkladným opatrením. Žalovaný s uvedeným čiastočným späťvzatím
žaloby súhlasil a preto súd v tejto časti konanie zastavil.

7. Súd ďalej skonštatoval, že žalovaný na nariadenom termíne pojednávania počas ústneho prednesu
uviedol v súlade so svojimi tvrdeniami v podanej žalobe, že označenie „PRIOR“ nepoužíva v obchodnom

styku, a že predmetné označenie je historicky späté s jeho obchodným domov a v súvislosti s tým
poukázal na rozhodnutie pamiatkového úradu, ktorým bol jeho obchodný dom vyhlásený za národnú
kultúrnu pamiatku. V súvislosti s tým predložil súdu listinné dôkazy, a to nájomnú zmluvu a rozhodnutie
pamiatkového úradu, vo vzťahu ku ktorému dodal, že konanie pred správnym orgánom nie je ukončené
do dňa rozhodovania súdu. Žalovaný na otázku súdu neuviedol žiadne objektívne dôvody na základe

ktorých predkladá tieto listinné dôkazy až na nariadenom termíne pojednávania, a ktoré by mu bránili
tietodôkazypredložiťvkonaníužskôr.Súdmalzato,žetietomohlibyťzostranyžalovanéhopredložené
skôr, a preto vo vzťahu k týmto dôkazov aplikoval sudcovskú koncentráciu konania a na dôkazy
neprihliadal.

8. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu.
Žalobca v konaní preukázal, že je vlastníkom predmetných ochranných známok a preukázal aj to, že
žalovaný využíva označenie obsahujúce slovný prvok „PRIOR“, obsiahnuté v ochranných známkach
žalobcu. Porovnaním ochranných známok žalobcu a označenia používaného žalovaným mal súd
za to, že predmetné označenia sú zameniteľné. Dominantným označením označenia žalovaného

ako ak ochranných známok žalobcu je slovný prvok „PRIOR“. Všetky označenia sú v dominantnom
slovnom prvku zameniteľné tiež zvoleným štýlom písma, ktorý je napísaný zvýrazneným hrubým
typom písma, veľkými tlačenými písmenami s použitou zameniteľnou modrou farbou. Schematické
zobrazenie domčeka, strechy červeno modrej farby na ochrannej známke žalobcu a uzatvorený kruh
nad slovným prvkom v označení žalovaného sú len podpornými nedominantnými prvkami, ktoré nie sú

spôsobilé vyvolať rozdielnosť zobrazení. Vizuálna dominantnosť predstavuje situáciu, keď jeden prvok v
porovnaní s ostatnými vizuálne vyniká umiestnením, veľkosťou alebo farbou, čo v tomto prípade platí pre
slovný prvok všetkých označení, ktorý je v označeniach vizuálne dominantný. V zložených ochranných
známkach do určitej miery prispievajú k rozlišovacej spôsobilosti slovné ako aj obrazové prvky. Vo
všeobecnosti platí, že čím viac prvok prispieva k rozlišovacej spôsobilosti, tým je pravdepodobnejšie, že

zmena tohto prvku povedie k zmene rozlišovacej spôsobilosti označenia. V tejto súvislosti súd uviedol,
že slovný prvok vníma spotrebiteľ viac oproti obrazovému prvku, pretože verejnosť sa obvykle zmieňuje
o označení v jeho slovnej podobe, z čoho vyplýva, že podobnosť označení je pravdepodobnejšia v
prípadoch, keď označenia obsahujú totožný alebo podobný slovný prvok, a to aj v prípadoch ak byobsahovali odlišný obrazový prvok. Z vizuálneho hľadiska možno považovať označenie žalovaného
s ochrannými známkami žalobcu za podobné, teda zameniteľné. Zo stránky fonetického porovnania
sú všetky označenia prezentované taktiež dominantným slovným prvkom „PRIOR“, pričom žiadne z

ostatných označení nespôsobuje odlišnú výslovnosť. Dodatok v označení žalovaného geografickým
prvkom BRATISLAVA je podľa súdu označením mesta, ktorému aj s prihliadnutím na jeho samostatné
dispozičné umiestnenie pod dominantný slovný prvok priemerný spotrebiteľ nemusí pripisovať žiadnu
pozornosť. Okrem uvedeného geografický dodatok slovného prvku je výrazne menší a preto podľa súdu
môže byť priemerným spotrebiteľom aj prehliadaný, preto možno považovať označenia za zameniteľné

aj z tohto hľadiska. Keďže predmetný slovný prvok je totožný vo všetkých označeniach a má aj rovnaký
význam, tak zameniteľnosť možno v danom prípade badať aj zo sémantického hľadiska, a to aj napriek
dodatočnému geografickému označeniu, pre ktoré platí tak ako pri fonetickom posúdení, že nemá vplyv
na vnímaní samotného označenia. Podobnosť označenia môže u priemerného spotrebiteľa vzbudzovať
dojem o totožnosti vlastníka obchodných domov prevádzkovaných žalobcom a obchodným domom
žalovaného na Kamennom námestí, respektíve môže vzbudzovať dojem, že ide o jednu sieť totožných

obchodných domov.

9. Súd ďalej uviedol, že žalobca v konaní žalobou neuplatňoval svoje práva vo vzťahu k historickému
a popisnému označovaniu obchodného domu slovom „PRIOR“ ale domáhal sa ochrany len vo vzťahu k
využívaniu tohto označenia v obchodnom styku. Preto procesná obrana žalovaného, ktorou poukazoval

na to, že obchodný dom bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku nemá v tomto smere podľa súdu
žiadnu relevanciu. Žalobca preukázal fotografiami, snímkami obrazovky sociálnych sietí, že žalovaný
využíval do momentu nariadenia neodkladného opatrenia predmetné označenie aj v obchodnom styku,
v styku s verejnosťou, na propagáciu obchodného domu a aj na jeho označenie. Nestotožnil sa
s obranou žalovaného, že žalobca nevlastní samotné slovné označenie „PRIOR“ ale len ochranné

známky, a preto sa voči žalobcovi nedopúšťa žiadneho porušovania jeho práv. V súvislosti s tým súd
odkazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.XXXXXX/X/XXXXzodňa18.01.2024,
kde odvolací súd vo veci porušovania práv z ochranných známok žalobcu vedenej proti OD NITRA
uviedol, že „Práve slovné označenie „PRIOR“ definuje a charakterizuje ochrannú známku žalobcu a
týmto dominujúcim slovným označením a práve týmto slovným označením je vnímané verejnosťou,

ako označenie vzťahujúce sa k prevádzkovaniu obchodných domov, pre ktorú činnosť má žalobca
registrované ochranné známky v triede 35. Pokiaľ teda žalovaný nenamietal existenciu ochrannej
známky žalobcu, z ktorej by vyplývala ochrana pre žalobcu týkajúca sa označenia „PRIOR, takéto
tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu, charakteru, účelu, významu a vnímaniu tohto slovného označenia
verejnosťou.“ Podľa názoru súdu uvedené platí aj v tomto prípade, keďže v konaní z listinných dôkazov

bolo preukázané, že žalovaný používa pri činnostiach, na ktoré sa vzťahuje zápis ochranných známok
žalobcu označenie, ktoré môže byť s týmito ochrannými známkami zameniteľné, čo je v rozpore so
zákonom o ochranných známkach. Práva plynúce majiteľovi ochrannej známky majú absolútnu povahu
a smerujú proti akémukoľvek rušiteľovi tohto práva v medziach ustanovenia § 8 zákona o ochranných
známkach. Právo majiteľa ochrannej známky môže byť obmedzené len zákonom, napr. ust. § 14 ods. 3

zákona o ochranných známkach, podľa ktorého sú podmienkami časové hľadisko (využívania označenia
totožného s ochrannou známkou v obchodnom styku pred podaním prihlášky), charakter a intenzita
používania má len miestny dosah a nemennosť rozsahu používania predmetného označenia. V tomto
prípade však nie je naplnená žiadna z uvedených podmienok. Obchodný dom žalovaného bol síce v
minulosti označený ako „PRIOR“ avšak od roku 1992 používal pre svoje označenie iné názvy, a to

aj v obchodnom styku, keďže mal viacero vlastníkov, teda uvedené popiera naplnenie predpokladu
nepretržitého označenia. Uvedené potvrdzuje aj výpis z Obchodného registra SR vo vzťahu k subjektu
žalovaného, keďže ten vznikol až v roku 2015 a svoj obchodný dom začal označovať zameniteľným
označením s ochrannými známkami žalobcu až v roku 2020.

10. Pojmové vymedzenie generálnej klauzuly nekalosúťažného konanie je upravené v § 44 ods. 1
ObZ podľa ktorého je nekalou súťažou konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom zákon
nekalú súťaž zakazuje. Žalobca a žalovaný ako obchodné spoločnosti podnikajú okrem iného aj
v rovnakých predmetoch činnosti, stretávajú sa na rovnakom trhu, respektíve, je tu naplnené aj

regionálne hľadisko posudzovania ich súťažného vzťahu. Konanie žalovaného možno vyhodnotiť ako
konanie v hospodárskej súťaži, keďže sporové strany podnikajú v rovnakých predmetoch činnosti,
teda prevádzkujú obchodné domy, v ktorých poskytujú služby spojené s prenájmom hnuteľných a
nehnuteľných vecí. S prihliadnutím na porovnanie podobnosti označení používaných žalovaným sochrannými známkami obsiahnuté v ods. 14 rozhodnutia v spojení so skutočnosťou, že žalobca
využíva predmetné slovné označenie aj vo svojom obchodnom mene od roku 1994 súd konštatoval, že
konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a môže žalobcovi privodiť ujmu. Súd má za to, že

konanie žalovaného napĺňa generálnu klauzulu nekalosúťažného konania. V súvislosti s odkazovaným
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. X E. konštatoval, že regionálne hľadisko možného stretu
súťažiteľov je potrebné zohľadňovať v každom jednom prípade vo vzťahu ku všetkým špecifikám danej
veci. V tomto prípade žalobca preukázal, že prevádzkuje sieť obchodných domov „PRIOR“, pričom
okrem iných prevádzkuje aj Obchodný dom PRIOR v Piešťanoch, Partizánskom, Trenčíne a Považskej

Bystrici. Regionálne hľadisko je v tomto prípade potrebné posudzovať zo širšieho pohľadu, keďže z
jednotlivých prevádzok obchodných domov vyplýva, že tie sú prevádzkované tak v okresných ale aj v
krajských mestách, ktoré sa nenachádzajú len na území stredného Slovenska. Slovenská republika je
podľa administratívneho členenia rozdelená na územie 8 samosprávnych krajov, pričom z historického
hľadiska bolo jej územie z administratívneho hľadiska rozdelené na 3 kraj, a to východoslovenský,
stredoslovenský a západoslovenský. Historické členenie sa v povedomí zachovalo do dnes a možno ho

charakterizovať aj ako geografické rozčlenenie územia na regióny východného, stredného a západného
Slovenska. Samotné obchodné domy prevádzkované žalovaným sa nachádzajú na území rôznych
samosprávnychkrajov,pričomzároveňspadajúajdorôznychhistorickýchregiónovnapr.Ponitrie,Tekov,
Podpoľanie,DolnéPovažie,StrednéPovažieatakďalej.,Sprihliadnutímnaveľkosťobchodnýchdomov
(nachádzajúcich sa výlučne v okresných prípadne krajských mestách), ako aj skutočnosť, že žalobca

ich neprevádzkuje výlučne na strednom Slovensku, čoho dôkazom sú obchodné domy prevádzkované
v mestách Piešťany, Považská Bystrica a Partizánske, spadajúce aj z historického hľadiska do rôznych
regiónov, je potrebné pri regionálnom hľadisku prihliadať na tieto presahy. Regionálne hľadisko s
prihliadnutím na uvedené je potrebné posudzovať podľa geografických regiónov východného, stredného
a západného Slovenska, teda sporové strany ako súťažitelia sa stretávajú z regionálneho pohľadu na

území západného Slovenska. Súd vzal do úvahy aj mobilitu obyvateľstva a priemerných spotrebiteľov pri
dochádzaní za prácou, štúdiom, inými povinnosťami, či za zábavou do hlavného mesta, kde prevádzkuje
žalovaný svoj obchodný dom, ktorý označoval do vydania neodkladného opatrenia označením, ktoré
môže vyvolať nebezpečenstvo zámeny a zameniteľnosť s ochrannými známkami žalobcu.

11. Podľa názoru súdu v tomto prípade konanie žalovaného napĺňa aj osobitnú skutkovú podstatu
vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 ObZ. Žalovaným zvolené označenie jeho obchodného
domu používané do momentu nariadenia neodkladného opatrenia s prihliadnutím na vyššie uvedené
závery súdu, ku ktorým dospel pri porovnaní označenia žalovaného s ochrannými známkami žalobcu
bolo spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom a obchodným menom žalobcu. K

uvedenému súd dospel v korelácii so závermi obsiahnutými v ods. 14 rozhodnutia, ako aj z
nesporných zistení, že žalobca dominantný slovný prvok „PRIOR“ používa vo svojom obchodnom
mene. Pre posúdenie porušovania práv k ochranným známkam, či nekalosúťažnému konaniu postačuje
pravdepodobnosť zámeny či vyvolanie nebezpečenstva zámeny, teda vznik samotnej škody nie je
relevantný. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu

uplatneného v podanej žalobe a preto jej v zostávajúcej časti vyhovel.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ktorý bol v konaní úspešný
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

13.ProtivýrokuII.aIII.rozsudkuokresnéhosúdupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaný
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) v spojení s písm. d/ a e/ CSP žalovaný uviedol,
že prvoinštančný súd na prvom pojednávaní vo veci konanom dňa 13.11.2024, na ktorom súčasne

aj vo veci rozhodol, nepripustil a nevykonal dôkazy navrhnuté a predložené žalovaným - konkrétne
nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným ako prenajímateľom a treťou osobou v postavení
nájomcu, predmetom, ktorej je nájom nebytového priestoru v obchodnom dome žalovaného na
KamennomnámestívBratislavearozhodnutiePamiatkovéhoúraduSRovyhláseníobjektuobchodného
domu žalovaného na Kamennom námestí v Bratislave a hotela Kyjev za národnú kultúrnu pamiatku.

Predložená nájomná zmluva preukazuje, že žalovaný nepoužíva a nepoužíval sporné označenie
„PRIOR“ v obchodnom styku, nakoľko v rámci zmluvnej alebo inej obchodnej dokumentácie týkajúcej
sa prevádzky predmetnej budovy v obchodnom styku žalovaný nikdy obchodný dom neoznačoval a
ani neoznačuje (nenazýva) pojmom PRIOR. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa na danej stavbe nachádzaliv minulosti označenia obsahujúce pojem PRIOR, ide výlučne o pozostatok z minulosti (k čomu
súčasne bolo predkladané spomínané rozhodnutie Pamiatkového úradu SR), kedy práve z dôvodu
tohto historického hľadiska a nesporného významu daného obchodného domu žalovaný ani nie je

oprávnenýtietooznačeniaodstrániť.Zdôraznil,ževovzťahukoznačeniam,ktoréboliodstránenéaktoré
obsahovali prvok PRIOR išlo výlučne o označenie samotnej budovy obchodného domu, pričom v tomto
prípade platí a aj samotný žalobca v rámci konania uznal, že uvedená budova je v povedomí nielen
Bratislavčanov, ale všeobecne verejnosti a spotrebiteľov zafixovaná ako PRIOR. Ide o najznámejší z
bývalých obchodných domov PRIOR v rámci Slovenskej republiky o čom svedčí fakt, že aj s odstupom

časuje taktostáleoznačovanýavnímanýbezohľadunajehoaktuálnehovlastníka.Žalovanýpredmetné
dôkazy predložil na pojednávaní práve za účelom preukázania a potvrdenia týchto skutočností. Je
toho názoru, že pre postup súdu v prípade na pojednávaní navrhnutých dôkazov tzn., že na ne
neprihliadol z odkazom na aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania, nebol daný zákonný dôvod, súd
preto nepostupoval správne. Z ustanovenia § 153 ods. 2 CSP vyplýva, že súd je oprávnený na dôkazy,
ktoré neboli predložené včas neprihliadať vtedy, ak by si ich vykonanie vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu - ani jedna z týchto podmienok nebola v prípade
dotknutých dôkazov naplnená, keďže okolnosti, ktoré žalovaný týmito dôkazmi preukazoval, vyplývajú z
obsahu týchto dôkazov a bolo možné ich bez zbytočných prieťahov v konaní zistiť v rámci nariadeného
pojednávania pri ich vykonaní - prednesením ich relevantných častí. Tým, že súd bez toho, aby charakter
týchto dôkazných návrhov a skutočností, ktoré nimi mali byť preukázané riadne a v súlade s príslušnými

zákonnými ustanoveniami posúdil, a to s prihliadnutím na procesné štádium veci, v podstate bez
náležitého odôvodnenia rozhodol, že na ne prihliadať nebude, v dôsledku čoho jednoznačne nedošlo
k zisteniu rozhodujúcich skutočností pre riadne a úplné zistenie skutkového stavu veci. Uvedeným
konaním súd súčasne znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný poukázal aj na nedostatočné

vysporiadanie sa súdu s dôvodmi, pre ktoré neprihliadol na predmetné dôkazné návrhy žalovaného a
na základe čoho dospel k záveru, že by ich vykonanie vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Z tohto pohľadu sa preto javí postup a samotné rozhodnutie súdu
ako arbitrárne a nedostatočne, respektíve vôbec neodôvodnené vo vzťahu k dôvodom odmietnutia a
vykonania týchto dôkazov.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ v spojení s § 365 ods. 1 písm. d/ CSP
žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o samotnú podstatu veci, tzn. nárok, ktorého sa podanou žalobou
žalobca domáha, žalobca je vlastníkom obrazových ochranných známok, pričom jeho návrh smeruje
len voči používaniu pojmu slova PRIOR, tzn. bez obrazových prvkov, ktoré tvoria ochrannú známku

žalobcu, pričom ale sám tvrdí, že tohto nároku sa domáha v súvislosti s údajným používaním sporného
označenia žalovaným v obchodnom styku. Žalovaný trvá na tom, že v obchodnom styku, to znamená
v rámci zmluvnej ani inej obchodnej dokumentácie týkajúcej sa prevádzky obchodného domu nikdy
tento obchodný dom neoznačoval, ani neoznačuje (nenazýva) pojmom PRIOR. Zdôraznil, že aj z
odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobca nie je vlastníkom registrovanej ochrannej

známky vzťahujúcej sa osobitne k slovnému výrazu PRIOR, teda že žalobcovi žiadne výlučné práva ani
nároky k tomuto označeniu nepatria. Z tohto dôvodu sa žalobca nemôže domáhať akýchkoľvek nárokov
voči žalovanému vzťahujúcich sa len k používaniu pojmu PRIOR. Žalovaný preto považuje za nesprávne
záveryaúvahysúdu,vzmyslektorýchtentoposudzovaldanosťnárokuuplatnenéhožalobcomvovzťahu
kpodobnosti,respektívezameniteľnosti ochrannýchznámokžalobcuaoznačenia - prihláškyochrannej

známky, ktorú si podal žalovaný a cez Úradom priemyselného vlastníctva SR tvrdenú podobnosť
týchto ochranných známok následne hodnotí oprávnenosť a dôvodnosť žaloby. Žalovaný považuje v
nadväznosti na túto skutočnosť za irelevantné, pre vec nepodstatné a neodôvodnené porovnávanie
podobnosti ochranných známok žalobcu a ochrannej známky, žiadosť o registráciu, ktorej si žalovaný
svojho času podal a následne zobral späť, a to z dôvodu, že žalobca sa voči žalovanému nedomáha

zákazu používania tohto označenia, teda označenia v podobe návrhu kombinovanej ochrannej známky
žalovaného, ale domáha sa voči nemu výlučne a len zákazu používať slovo PRIOR, ku ktorému však
žalobca nedisponuje reálne žiadnym právnym titulom. Napriek uvedenému prvoinštančný súd v bode
17 písomného vyhotovenia rozsudku rozoberá podobnosť týchto ochranných známok, hoci hodnotenie
zameniteľnosti týchto ochranných známok nemá vzhľadom k zneniu žalobného návrhu žalobcu súvis s

prejednávanou vecou. Žalovaný ďalej poukázal na úvahu, ktorú v tejto súvislosti súd prezentuje, hoci ju
následne nesprávne interpretuje, a to, že slovný prvok vníma spotrebiteľ viac ako obrazový. Žalovaný
k tomu dodáva, že práve táto skutočnosť potvrdzuje nedôvodnosť a šikanóznosti žaloby žalobcu, keďže
tento si je rovnako veľmi dobre vedomý spätosti obchodného domu žalovaného s označením PRIOR,nakoľko nielen v povedomí priemerných spotrebiteľov v rámci celej Slovenskej republiky je silno a trvalo
zakorenené, že tento obchodný dom je a vždy aj bude PRIORom a žalovaný len označením budovy v
žiadnom prípade nekoná v záujme poškodiť žalobcu, už vôbec nemal úmysel využívať jeho činnosť, či

ochranné známky, danú budovu označil výlučne v súlade s tým, ako na jeho obchodný dom reagovali
a reagujú ľudia, spotrebitelia, verejnosť.

16. Žalovaný ďalej namieta ako absurdnú úvahu súdu, podľa ktorej by obchodné meno žalobcu malo byť
rozhodujúcim faktorom pre výber miesta nákupov spotrebiteľov, resp, že by si mal priemerný spotrebiteľ

spájať v dôsledku označenia obchodného domu žalovaného názvom PRIOR, tento priamo so subjektom
žalobcu. Podľa žalovaného priemerný spotrebiteľ sa tým, či ten-ktorý obchodný dom patrí do jednej
siete reálne nezaoberá - túto skutočnosť určite neskúma pri výbere miesta uspokojenia svojich potrieb
a súčasne potom platí, že priemerný spotrebiteľ reálne nevníma význam spoločnosti žalobcu a jeho
obchodných známok tak, ako sa snaží presvedčiť žalobca a taktiež súd, nakoľko priemerný spotrebiteľ si
obchodnédomyoznačovanéakoPRIORneasociujesospoločnosťoužalobcučižalovaného.Spotrebiteľ

sa pre miesto, kde bude uspokojovať svoje potreby nerozhoduje podľa názvu obchodných domov a už
vôbecniepodľasubjektu,ktorýjejehovlastníkom/prevádzkovateľom,aleprioritnýmzáujmomafaktorom
pre rozhodovanie spotrebiteľa je aj cena tovaru/služby, prípadne jeho/jej značka, z čoho jednoznačne
vyplýva, že konanie žalovaného nie je možné ani posudzovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi,
či v rozpore s podmienkami hospodárskej súťaže. Z uvedených dôvodov sa podľa názoru žalovaného

nemožno stotožniť ani so závermi súdu, podľa ktorých podobnosť označenia môže u priemerného
spotrebiteľa vzbudzovať dojem o totožnosti vlastníka obchodných domov prevádzkovaných žalobcom a
obchodným domom žalovaného na Kamennom námestí, respektíve môže vzbudzovať dojem, že ide o
jednu sieť totožných obchodných domov (bod 17 písomného vyhotovenia rozsudku).

17. Argument súdu, že používanie predmetného označenia žalovaným, ktoré je zameniteľné v slovnom
prvku „PRIOR“ s ochrannými známkami žalobcu, je u priemerného spotrebiteľa spôsobilé vyvolať
nebezpečenstvo zámeny s ochrannými známkami žalobcu, je nesprávny a najmä ničím nepreukázaný
a tým neodôvodnený záver, ktorý je založený na nedôvodnom a nesprávnom preceňovaní povedomia
priemerných spotrebiteľov o ochranných známkach žalobcu, ich významu pre priemerného spotrebiteľa

pri rozhodovaní sa o mieste uspokojovania jeho potrieb. Dôvodnosť a relevantnosť týchto konštatovaní
súd ani bližšie nevysvetlil ani nezdôvodnil na základe akých skutočností tento záver vyvodil. Podľa
žalovaného uvedené úvahy súdu nemôžu už vôbec obstáť v prípade obchodného domu žalovaného,
ktorý je všeobecne a nesporne u priemerných spotrebiteľov a verejnosti ako takej známy ako PRIOR.
Poukázal na to, že samotný žalobca v rámci konania potvrdil, že si je vedomý historickej hodnoty,

významu a prepojenia dotknutého označenia s nehnuteľnosťou žalovaného - tejto skutočnosti si bol
vedomý aj v čase registrovania svojich ochranných známok. Toto označenie, ako aj samotná značka
obchodov, ktoré sú pod touto značkou na území Slovenskej republiky (respektíve aj v Českej republike)
známe, nemá nič spoločné so spoločnosťou žalobcu. Žalobca nie je pokračovateľom pôvodného
vlastníka či už jednotlivých obdobných domov označených ako PRIOR, už vôbec nemá žiadny vzťah

k tomuto označeniu v zmysle práv autorských či iných práv duševného vlastníctva. Je nepochybné,
že v prípade označenia PRIOR ide o historicky známe označenie, ktoré je doteraz spájané a
používané v súvislosti s označovaním všetkých obchodných domov, ktoré boli Priormi, a súčasne
uvedené potvrdzuje, že toto označenie nemá reálne žiadny výlučný, či výsostný súvis so spoločnosťou
žalobcu či jeho činnosťou, o čom svedčí aj fakt, že podľa verejne dostupných informácií existuje viacero

spoločností obsahujúcich vo svojom názve pojem PRIOR.

18. Žalovaný ďalej poukazuje na nesprávne závery súdu o skutkových zisteniach vyplývajúcich z
nesprávne a nedostatočne zisteného skutku nového stavu veci (bod 18 písomného vyhotovenia
rozsudku) a opakovane zdôrazňuje, že pre daný obchodný dom v rámci záväzkových vzťahov

nepoužíva nielen súdom porovnávané označenia (ochrannú známku), tak ani označenie PRIOR -
žalovaný vykonáva svoju obchodnú činnosť pod úplne odlišným názvom ako je obchodné meno žalobcu,
či sporné označenie. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že v danom prípade nie možné tvrdiť, že by
žalovaný akokoľvek svojim konaním zasahoval či porušoval práva či nároky žalobcu viažuce sa k jeho
ochranným známkam. K tvrdeniu žalobcu ohľadom spôsobilosti konania žalovaného spôsobiť mu ujmu,

žalovanýuviedol,žetietonebolivkonanípreukázané,pričomsohľadomnavyššieuvedenéjenesporné,
že tieto nemajú reálny základ, nakoľko konanie žalovaného popísané žalobcom nie je a nebolo spôsobilé
spôsobiť žalobcovi ujmu na jeho právach, či akokoľvek ohrozovať jeho podnikateľskú činnosť.19. Ďalej uviedol, že žalobca sa nedomáha zákazu používania označenia žalovaného v podobe jeho
návrhu ochrannej známky, ale len zákazu používania slova PRIOR. V konaní nebolo preukázané, že
žalovaný takéto označenie (tzn. v podobe jeho návrhu ochrannej známky) používa v obchodnom

styku. Poukázal na § 14 ods. 3 zákona o ochranných známkach, z ktorého nie je možné interpretáciu
podmienky nepretržitého používania označenia PRIOR pre pre obchodný dom žalovaného, tak ako
uvádza súd s tým, že je nesporné, že označenie PRIOR pre obchodný dom žalovaného sa začalo
používať pred zápisom ochranných známok žalobcu a používa sa dodnes, nakoľko je nesporne
verejnosťou takto označovaný a týka sa konkrétneho obchodného domu na Kamennom námestí v

Bratislave. Označenie „PRIOR“ vždy bolo aj je natrvalo spojené s obchodným domom žalovaného v
Bratislave, spotrebitelia ho tak označujú bez ohľadu na to, či bude takto označený aj žalovaným.

20. Právny záver uvedený v bode 19 písomného vyhotovenia rozsudku považuje žalovaný za nesprávny
právny záver, ktorý súd vyvodzuje z nesprávnych skutkových zistení a nedostatočne zistených
skutkových okolností veci. Súd aj pri tejto úvahe nesprávne a v rozpore so skutkovým stavom

vychádza z tvrdenia, že žalovaný používa označenie podobné s ochrannými značkami žalobcu, čo
však nezodpovedá skutočnosti a najmä, nezodpovedá ani žalobnému návrhu žalobcu, keďže tento
sa nedomáha zákazu používania týchto označení, ale výlučne len používania slovného prvku PRIOR.
Tvrdenie, že by sa mohol žalovaný používaním označenia PRIOR dopúšťať nekalosúťažného konania
vo vzťahu k činnosti žalobcu a na jeho úkor je nezmyselné nielen z dôvodu, že aktivity žalovaného sú

realizované v regióne, kde žalobca nie je aktívny vôbec, ale aj z dôvodu, že takéto tvrdenie postráda
akúkoľvek logiku - bežného spotrebiteľa nezaujíma názov miesta kde nakupuje, ale výlučne skladba a
ponukatovarovaslužieb,ktorésúmuponúkanéaichcena.Vbode19písomnéhovyhotoveniarozsudku
súd bez náležitého zdôvodnenia prezentuje názor, v zmysle ktorého prihliada na regionálne hľadisko
vo vzťahu ku geografickému rozdeleniu regiónov východného, stredného a západného Slovenska, to

znamená v širšom rozsahu z čoho následne uzaviera, že sporové strany ako súťažitelia sa stretávajú
z tohto pohľadu na území západného Slovenska a spochybňuje tým argumentáciu žalovaného, ktorý
poukazoval naopak na fakt, že žalobca neprevádzkuje v blízkosti miest podnikania žalovaného
(Bratislava) žiadny obchodný dom, a preto by súd mal zohľadniť skutočnosť, že činnosť žalovaného
nepredstavuje konkurenčné konanie vo vzťahu k činnosti žalobcu, keďže sa ich činnosti nestretávajú v

mieste. Tento záver súd vyvodzuje napriek tomu, že v tejto súvislosti sám konštatuje, že obchodný dom
žalovaného sa nenachádza v blízkosti obchodných domov prevádzkovaných žalobcom.

21. Podľa názoru žalovaného pokiaľ súd svoje tvrdenia podoprel tým, že zobral do úvahy mobilitu
obyvateľstva a priemerných spotrebiteľov do mesta, kde prevádzkuje žalovaný svoj obchodný dom, na

základe čoho môže dôjsť k tomu, že sa v tomto prípade služby súťažiacich subjektov stretnú na trhu, a to
v predmete, čase a priestore, podľa žalovaného ide o absurdné vyhodnotenie a posúdenie skutkových
okolností zo strany súdu s tým, že súd v rámci týchto úvah bez relevantného zdôvodnenia dotvára
skutkové okolnosti a vykresľuje hypotetické okolnosti, z ktorých následne ale vyvodzuje závery, ktorými
odôvodňuje svoje rozhodnutie v neprospech žalovaného. Žalovaný trvá na tom, že aktivity žalobcu a

žalovaného sú vykonávané v rozdielnych regiónoch, teda nie je naplnená podmienka totožnosti trhu,
a preto nemožno vôbec hovoriť o tom, že konanie žalovaného by malo byť konaním v rozpore s
dobrými mravmi, či pravidlami hospodárskej súťaže a nie je spôsobilé ani v teoretickej rovine privodiť
ujmu žalobcovi. Konaním žalovaného ani nemôže dochádzať k vyvolávaniu nebezpečenstva zámeny s
činnosťou žalobcu, toto konanie nenapĺňa generálnu klauzulu nekalosúťažného konania.

22.Zodôvodneniarozsudkujetakzjavnénedostatočnévysporiadaniesasúdusposúdenímspôsobilosti
používania označenia PRIOR pre obchodný dom žalovaného nachádzajúci sa v Bratislave spôsobiť
ujmu žalobcovi, ktorý v danom meste ani v jeho tesnej blízkosti nevyvíja svoju podnikateľskú činnosť, a
to z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného postup súdu, kedy

tento svojvoľne doplnil skutkový stav veci bez spojitosti či odkazu na objektívne existujúci fakt, nesporne
predstavuje vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný poukazuje
na arbitrárnosť a nedostatočné, resp. neexistujúce odôvodnenie právnych záverov a názorov súdu vo
vzťahu k otázkam podstatným pre posúdenie dôvodnosti žaloby a tvrdení žalobcu.

23. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací
súd rozsudok Okresného súdu v rozsahu výroku II. a III. zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na nové
konanie a nové rozhodnutie a súčasne priznal žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.24. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 04.02.2025, v ktorom uviedol,
že sudcovská koncentrácia bola v tomto prípade aplikovaná správne. Žalovaný mal podľa vlastného
prednesu na pojednávaní tieto listiny k dispozícii už niekoľko mesiacov a mohol ich včas predložiť na

súde. Žalovaný zároveň predkladal listiny len v jednom exemplári a nepripravil kópie pre protistranu, čím
samotným by pravdepodobne vyvolal nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov
súdu. Bolo zjavné, že žalovaný, aj keď je profesionálne zastúpený, zjavne nekonal starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd tak správne vykonanie dôkazov odmietol. Žalovaný
vo svojom prednese ani nevysvetlil, ako by listinné dôkazy, ak by aj boli vykonané, mali adresovať

čokoľvek, čo bolo prednesené v žalobe - inými slovami ako mali byť vôbec relevantné. Čo sa týka
nájomnej zmluvy, žalovaný tým vraj chcel preukázať, že označenie „PRIOR“ na označovanie služieb
obchodných domov, nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov nikdy nepoužíval, tým však
žalovaný v podstate len rétoricky simuloval spornosť skutkových tvrdení, ktoré na základe jeho ostatných
úkonov a tvrdení zjavne považoval za nesporné.

25. Žalobca ďalej uviedol, že povinnosti vyplývajúce z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. XXXXXX/X/XXXX žalovaný splnil. V prílohe č. 11a (identická tak v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj v tejto žalobe) doložil žalovaný fotodokumentáciu obchodného domu
v Bratislave prevádzkovaného žalovaným, vyhotovenú v marci 2023, na ktorej sa nachádza obrovský
nápis „PRIOR“. Zároveň žalobca dokladá aj fotodokumentáciu obchodného domu zo dňa 01.06.2024,

kedy z neho bol nápis „PRIOR“, v nadväznosti na nariadené neodkladné opatrenie odstránený. Ak
by žalovaný toto nepovažoval za používanie označenia „PRIOR“ na označovanie služieb obchodných
domov, nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov, neodstraňoval by predmetné označenie
z budovy. Žalovaný chcel možno tvrdiť, že použitie nejakého označenia konkrétne v súvislosti s
„prenájmom nebytových priestorov“ je výlučne len použitie označenia v texte nájomnej zmluvy. Aj

bez štúdia akejkoľvek nájomnej zmluvy je zjavné, že toto je nezmysel v princípe. Žalovaný totiž ako
prenajímateľ nájomcom ponúka nebytové (obchodné) uz priestory v konkrétnom obchodnom dome.
Potenciálni nájomcovia pred 01.06.2024 videli, ako je tento obchodný dom označený. Obrovský nápis
„PRIOR“ na streche ako aj množstvo nápisov na predčeliach budov, neboli prehliadnuteľné. Vedeli, že
priestoryimbudúprenajaté „vobchodnomdomePRIOR.".Všetkytietooznačeniapriamonaobchodnom

dome boli komunikáciou smerom k potencionálnym nájomcom a boli teda používaním označenia
„PRIOR“ aj v súvislosti so službami „prenájmu nebytových priestorov“. Predloženie žiadnej nájomnej
zmluvy nemohlo túto skutočnosť znegovať, nemohlo zmeniť objektívny - medzi stranami nesporný
fakt, že obchodný dom, v ktorom boli nebytové priestory prenajímané nájomcom, bol označovaný ako
„PRIOR“. Dnes už toto označenie vo vzťahu k službám prenájmu nebytových priestorov používané

nie je, ale do 31.05.2024 bolo. Súd tak v rámci sudcovskej koncentrácie správne odmietol vykonanie
tohto listinného dôkazu. Nielenže ho žalovaný neuplatnil včas, ale aj z jeho prednesu bolo zrejmé, že
nijako nemohol ovplyvniť právne posúdenie prípadu, ani relevantné a medzi stranami nesporné skutkové
zistenia.

26. Čo sa týka rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, jeho irelevantnosť je ešte
zjavnejšia. Z prednesu žalovaného vyplynulo, že žalovaný chcel týmto listinným dôkazom preukázať
nevykonateľnosť odstraňovacieho nároku žalobcu. Žalobca však na pojednávaní vzal odstraňovací
nárok späť a súd konanie v tomto rozsahu zastavil (výrok I. rozsudku). Všetky potrebné odstránenia boli
totiž zo strany žalovaného vykonané k 31.05.2024 v rámci plnenia povinností z neodkladného opatrenia.

Išlo o to, že žalobca žiadal v zmysle znenia § 8 ods. 2 zákona o ochranných známkach odstránenie
použitia označenia „PRIOR“ v obchodnom styku. Nie ako prípadných architektonických pamiatok, nie
ako pripomienok na historických výstavách, ale „v obchodnom styku“, ako označenia obchodného domu.
Žalovaný podľa svojho prednesu plánoval prostredníctvom tohto listinného dôkazu namietať, že nemôže
napríklad odstrániť základný kameň zo 60 či 70 rokov, viditeľný aj na priloženej fotografii. Podľa žalobcu

však presne takýto historický základný kameň nespadá do používania obchodného styku v zmysle §
8 ods. 2 zákona o ochranných známkach. Jeho odstránenie žalobca nežiadal, čo bolo zjavné z toho,
že vzal žalobu späť v rozsahu odstraňovacieho nároku. Žalobca v rámci prednesu na pojednávaní
vysvetľoval, že odstraňovaciu povinnosť považuje za splnenú k 31.05.2024. V žalobe pokračoval len v
rozsahu zdržiavacieho sa nároku - t.j. prakticky žiadal, aby žalovaný zachoval súčasný stav. Vzhľadom

nato,žežalovanýdobrovoľne,napriekvýzvam odprotiprávnehokonanianeupustil,alemuselktomubyť
dotlačený neodkladným opatrením, je uloženie povinnosti zdržať sa protiprávneho konania rozsudkom
nevyhnutné na ochranu práv žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že predloženie akejkoľvek listiny za účelom
preukázania, že žalovaný nemôže niečo odstrániť, nemohlo mať žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci,keďže žalobca už žiadne ďalšie odstraňovanie nežiadal. Súd tak v rámci sudcovskej koncentrácie opäť
správne odmietol vykonanie tohto listinného dôkazu. Nielenže ho žalovaný neuplatnil včas, ale aj z jeho
prednesu bolo zrejmé, že nijako nemohol ovplyvniť právne posúdenie prípadu.

27. Žalobca ďalej uviedol, že z relatívne chaotických a nie vždy zrozumiteľných formulácii žalovaného
je možné vydestilovať nasledujúce právne relevantné argumenty:
28. A/ Žalovaný údajne nikdy nepoužíval označenie „PRIOR“ na označenie služieb obchodných domov,
nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov.

29. B/ ochranné známky žalobcu údajne nie sú podobné a zameniteľné s označením „PRIOR“
žalovaného.

30. C/ Ak by aj boli, práva z ochranných známok na strane žalobcu sú údajne obmedzené s ohľadom
na § 14 ods. 3 zákona o ochranných známkach.

31. D/ Nejedná sa o nekalú súťaž, pretože žalobca a žalovaný vraj pôsobia v rôznych regiónoch.

32. AdA/ K tomuto tvrdeniu sa žalobca už vyjadril s tým, že je nielen v rozpore s konaním žalovaného,
ale je aj zjavne absurdné. Žalobcovi nie je jasné čo viac tu treba napísať, ako len ukázať na fotografie

- ukázať na obrovské nápisy „PRIOR“ na streche a priečeliach žalovaného obchodného domu.

33. AdB/ Pokiaľ ide o ochranné známky žalobcu č. 197532 a č. 23507, ide o posúdenie nasledujúcich
označení :

34. To, že tieto označenia sú používané žalobcom a žalovaným v súvislosti s identickými službami,
nebolo medzi stranami sporné. Žalovaný tak namieta len porovnanie označení samotných. Žalobca
poukázal na to, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, najmä rozsudku vo veci C-251/95,
Sabel,jepriporovnávanítrebanajprvidentifikovaťdominantnéadištinktívneprvkyavykonaťporovnanie
označení s ohľadom na tieto prvky, nie s ohľadom na opisné, nedištinktívne, či málo významné prvky.

Žalovaný de facto tvrdí, že takýmto prvkom nie je slovo „PRIOR“. To je zjavne nepravdivé. Jednak
slovný prvok „PRIOR“. sám o sebe je fantazijný a má minimálne priemernú rozlišovaciu spôsobilosť. A
jednak najmä v ochrannej známke , je jasne dominantný a dištinktívny. Iné prvky v tejto ochrannej
známke - menovite bežná modrá farba, bežný bezpätkový font písma, či podčiarknutie – dištinktívne a
dominantné nie sú. To, že takýmto dominantným a dištinktívnym prvkom je vo všetkých označeniach

nepochybne slovo „PRIOR“. potvrdil aj Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na strane
16 rozhodnutia zo dňa 19.09.2022, kde ho označil „za slovo s minimálne priemernou vnútornou
rozlišovacou spôsobilosťou". V rovnakom duchu sa vyjadril aj Krajský súd Banskej Bystrici v skutkovo
veľmi podobnej veci v rozsudku zo dňa 18.01.2024 sp. zn. XXXXXX/X/XXXX, kde v odseku 73 uviedol,
že slovný prvok „PRIOR“ je dominantným a zásadným rozlišovacím prvkom. Vzhľadom na zhodu v

dominantnom a dištinktívnom slovnom prvku PRIOR je zrejmé, že existuje vysoká miera podobnosti až
zhodnosti medzi označeniami. Je nepochybné, že priemerný spotrebiteľ si zamení označenie používané
žalovaným s ochrannými známkami žalobcu - že bude vnímať označenie použité žalovaným ako
ďalší obchodný dom prevádzkovaný žalobcom. Je teda zrejmé, že používanie označenia žalovaným
je porušovaním ochranných známok žalobcu v zmysle § 8 ods. 2 písm. b/ zákona o ochranných

známkach, nakoľko z dôvodu zhodnosti tovarov a služieb a podobnosti až zhodnosti označení existuje
pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; prinajmenšom bude označenie žalovaného asociované
s ochrannými známkami žalobcu. Prvostupňový súd tak skutkový stav ustálil, vyhodnotil a právne
posúdil správne.

35. AdC/, Žalovaný v podstate tvrdí, že ak by aj označenia boli zameniteľné, nemôže ísť o porušovanie
práv k ochranným známkam, nakoľko sa tu uplatňuje jedna z taxatívne vymedzených kogentných
výnimiek v podobe § 14 ods. 3 zákona o ochranných známkach. Poukázal na odsek 18 rozsudku
prvostupňového súdu a obdobne aj v rozsudku Krajského súdu Banskej Bystrici, na ktorý už vo vyjadrení
poukazoval, a to konkrétne od na ods. 77 predmetného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že všeobecný výklad

§ 14 ods. 3 zákona o ochranných známkach vydal Krajský súd v Banskej Bystrici aj v uznesení zo
dňa 09.12.2021, sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX-XXX, kde v odseku 37 uviedol, že výnimku podľa tohto
ustanovenia možno aplikovať za splnenia kumulatívnych podmienok, ktorými sú v zmysle citovaného
ustanovenia používanie označenia totožného s ochrannou známkou v obchodnom styku, ktoré sazačalo pred dňom podania prihlášky (časové hľadisko), charakter a intenzita tohto používania, ktoré
má len miestny dosah a nemennosť rozsahu používania tohto označenia. Podľa žalobcu je zjavné
ako uviedol aj prvostupňový súd, že v tomto prípade nie je splnená minimálne jedna z kumulatívnych

podmienok, a to časové hľadisko - používanie žalovaným pred dátumom priority ochranných známok
žalobcu. Z prvostupňového rozsudku tiež správne vyplýva, že nie je splnená napríklad ani podmienka
nezmeneného rozsahu - až od septembra 2020 dochádza k používaniu v obchodnom styku, dovtedy
také používanie na strane žalovaného nebolo. Uviedol, že nesplnenie časového hľadiska je zjavne dané
už tým, že žalovaný nielenže začal s používaním označenia „PRIOR“ v obchodnom styku po dátumoch

priority oboch žalobcových ochranných známok, ale dokonca aj vznikol po týchto dátumoch priority.
Nejde teda u žalovaného o „skoršie“ používanie. Žalovaný tieto argumenty súdov podľa žalobcu v
podstate neadresuje. Jeho argument je len v tom, že § 14 ods. 3 zákona o ochranných známkach by
sa mal vykladať tak, že v princípe umožňuje žalovanému, aby začal používať označenie, ktoré nikdy
nepoužíval, aktorésanepoužívalo28rokovatýmignorovaťprávažalobcukjehoochrannýmznámkam,
ktoré používa 19, respektíve 8 rokov, pričom nezapísané označenie „PRIOR“. používa dokonca až

28 rokov. Takýto výklad je zjavne v rozpore so zmyslom a účelom § 14 ods. 3 zákona o ochranných
známkach. Podľa žalobcu zároveň z formulácie „používanie sa začalo pred dňom podania prihlášky"
v § 14 ods. 3 zákona o ochranných známkach je zjavné, že sa vyžaduje nepretržité používanie, ako
uviedol prvostupňový súd. „Používanie" je kontinuálny proces a „nepoužívanie“ logicky nemožno
nazývať „používaním“. V prípade obchodného domu v Bratislave boli dve takéto používania - prvé

prebiehalo od roku 1968 do roku 1992. Od roku 1992 do roku 2020 sa obchodný dom volal inak
a toto nepoužívanie logicky nemožno nazvať „používaním“. Od roku 2020 začalo ďalšie používanie
označenia „PRIOR“. tentoraz žalovaným. Toto používanie sa začalo jednoznačne po dni podania
prihlášok žalobcových ochranných známok a bolo porušovaním práv k ochranným známkam žalobcu.
Rozsudok prvostupňového súdu je tak aj v tomto bode vecne a právne správny.

36. AdD/ Žalovaný namieta, že sa v jeho prípade nemôže jednať o nekalú súťaž, nakoľko žalobca a
žalovaný údajne pôsobia v rôznych regiónoch. K tomu žalobca uviedol, že tieto argumenty žalovaného
nijako neovplyvňujú závery učinené z titulu porušovania práva k ochranným známkam žalobcu a
Okresný súd Banská Bystrica dospel k správnym skutkovým a právnym záverom aj čo sa týka nekalej

súťaže. Svoje závery v rozsudku jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil v ods. 19 a 20. Podľa
žalovaného tézy o absencii nekalej súťaže kvôli „regionálnemu hľadisku" neobstoja. Vždy treba brať do
úvahy konkrétne okolnosti prípadu. V danom prípade je extrémne dôležité to, že žalobca neprevádzkuje
ojedinelú prevádzku v nejakom odľahlom regióne, ale sieť deviatich obchodných domov. Spotrebiteľ,
ktorý navštívi obchodné domy „PRIOR“. v Liptovskom Mikuláši, Lučenci, Bratislave, Partizánskom,

Piešťanoch, Považskej Bystrici, Prievidzi, v Trenčíne, Žiari nad Hronom a Zvolene bude presvedčený,
že sa jedná o jednu značku obchodných domov prevádzkovaných jedným a tým istým podnikateľom. Nič
nebude spotrebiteľa viesť k tomu, aby vôbec skúmal, či náhodou obchodné domy „PRIOR“ v Liptovskom
Mikuláši, Lučenci a v Bratislave nemajú iného majiteľa ako obchodné domy „PRIOR“ v Partizánskom,
Piešťanoch Považskej Bystrici a či tieto zase nemajú iného majiteľa ako obchodné domy „PRIOR“

v Prievidzi, Trenčíne, v Žiari nad Hronom a vo Zvolene. Žiaden bežný spotrebiteľ nebude takýto výskum
realizovať a nemá na to dôvod - naopak, ako celok ich bude vnímať ako obchodné domy „PRIOR“ ako
jednu značku obchodných domov, ktoré majú jedného majiteľa. To, že takéto konanie žalovaného je
nekalosúťažným, je tak dokonca aj plne v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. XXXX/XXX/XXXX.

37. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica v zmysle § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

38. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 21.03.2025. K tvrdeniam
žalobcu uviedol, že závery prezentované v tejto súvislosti žalobcom úplne prirodzene smerujú proti

argumentáciižalovanéhovpodanomodvolaní,zdôraznil,žežalobcavtejtosúvislostitvrdíajskutočnosti,
ktoré sú v rozpore so skutkovým stavom veci. Žalovaný (jeho právny zástupca) na predmetnom
pojednávaní nepredložil súdu príslušné listiny len v jednom vyhotovení, ale disponoval vyhotoveniami
týchto dôkazov samostatne pre žalobcu aj pre súd. Nakoľko však súd vôbec ani nepripustil, aby sa
týmito listinami bolo možné na pojednávaní zaoberať, žalovaný nemal možnosť odovzdať príslušné

vyhotovenia týchto listinných dôkazov aj žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi). Z uvedeného je preto
zrejmý nielen nesprávny a nezákonný postup súdu, ale súčasne aj fakt, že žalobca vyvodzuje závery
zo skutočností, ktoré si fabuluje. Žalovaný na pojednávaní zároveň uviedol konkrétne skutočnosti, ktorémajú byť dotknutými listinnými dôkazmi preukázané a napriek tomu ich súd odmietol vo veci vykonať
a prihliadnuť na ne.

39. K ďalším zavádzajúcim tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že k odstráneniu príslušných označení
došlo z jeho strany výlučne z dôvodu plnenia si povinností, ktoré mu boli uložené zo strany súdu, hoci
sa s týmto rozhodnutím nestotožňuje. Žalovaný konal v súlade s tým, čo mu bolo uložené vykonateľným
súdnym rozhodnutím, a to v snahe minimalizovať riziká a prípadné škody na jeho strane. Trvá na tom, že
sa nedopustil zásahov do práv žalobcu vyplývajúcich z ním registrovaných ochranných známok, nakoľko

nikdynepoužívalanepoužívaoznačenie„PRIOR“vobchodnomstyku,keďžehonepoužívalanepoužíva
v rámci zmluvnej ani inej obchodnej dokumentácie týkajúcej sa prevádzky predmetnej budovy, a teda pri
výkone jeho obchodnej činnosti. Žalobca z konania žalovaného zámerne a účelovo vyvodzuje závery o
tom, čo by malo takéto konanie žalovaného preukazovať, prezentuje vlastné domnienky a úvahy o tom,
čo mal či možno chcel žalovaný predmetnými dôkaznými prostriedkami či týmto konaním tvrdiť. Žalobca
sa relevantne nevyjadril k námietke žalovaného, ktorou tento poukázal na skutočnosť, že žalobca sa v

konaní nedomáha toho, aby sa žalovaný zdržal ním tvrdeného zásahu do ochranných známok žalobcu,
ale svoj žalobný návrh smeruje výlučne voči používaniu pojmu PRIOR, a to napriek tomu, že k tomuto
pojmu mu nesvedčí žiadne právo ani nárok a súčasne, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný
používal pojem PRIOR v obchodnom styku.

40. Žalobca v konaní nepreukázal, že by označenie PRIOR malo skutočne mať vplyv na konanie iných
subjektov, či nejako zasahovať do práv žalobcu, už vôbec potom nepreukázal ani ním opisované
konanie potencionálnych nájomcov prevádzok priestorov v obchodnom dome žalovaného. Žalobca teda
takéto následky len tvrdí, žiadny relevantný dôkaz o nich však v konaní doteraz nepredložil, a teda
ich nepreukázal. S ohľadom na uvedené preto žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca sa v konaní

domáha niečoho, čomu reálne nesvedčí žiadny oprávnený záujem či právo, pričom tento svoj žalobný
návrh odôvodňuje tvrdeniami o skutočnostiach, ktoré sú nepreukázané a zostali doteraz len v rovine
tvrdení žalobcu, tzn. o údajných následkoch konania žalovaného vo sfére potencionálnych nájomcov
jeho obchodného domu žalobca nepredložil žiadny dôkaz.

41. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré vyplývajú zo žalovaným
predkladaným, no nezohľadneným dôkazom a to, že tento pokračoval v žalobe len v rozsahu
odstraňovacieho nároku, ktorým žiadal zachovanie súčasného stavu zdôraznil, že tomuto žalobcom
tvrdenému nároku nezodpovedá jeho žalobný návrh. Žalobca totiž absurdne tvrdí, že historické

označenia PRIOR nachádzajúce sa v obchodnom dome žalovaného mu neprekážajú a vraj nespadajú
do používania v obchodnom styku - z uvedeného tvrdenia žalobcu je tak zrejmé, že určenie toho,
čo sa považuje za obchodný styk vykladá žalobca podľa svojich potrieb, tzn. čo sa mu kedy a ako
hodí. V jednom prípade sa označenie na budove za používanie v obchodnom styku považovať má,
ale označenie nachádzajúce sa priamo v budove či pred ňou však už tvrdí, že sa za obchodný styk

nepovažuje. Samotný žalobca týmito svojimi vyjadreniami spochybnil dôvodnosť a oprávnenosť ním
požadovaného určenia, nakoľko je z nich zrejmé, že ani žalobca nepovažuje použitie označenia PRIOR
v, či na obchodnom dome v za jeho použitie v obchodnom styku - žalobca sa teda v konaní domáha
bezdôvodne zákazu konať spôsobom, ktorý sám neurčuje jednoznačne, a teda nie je možné určiť, čoho
sa vlastne od žalovaného domáha, keďže sám potvrdil, že za údajné nezákonné konanie žalovaného

vyhodnocuje používanie pojmu PRIOR podľa toho ako sa mu hodí.

42. K časti II. bod A/ vyjadrenia žalobcu žalovaný zdôraznil, že žalobca účelovo poukazuje na fakt, že
žalovaný v nadväznosti na vydané neodkladné opatrenie odstránil označenie PRIOR z jeho obchodného
domu - je zrejmé, že žalobca túto skutočnosť úplne absurdné považuje ako dôkaz o dôvodnosti jeho

žaloby a účelovo si z nej vyvodzuje nepravdivé závery. Je podľa žalovaného otázne, či sa žalobca týmto
prekrúcaním snaží navodiť dojem o tom, že v opačnom postavení by on sám rozhodnutie súdu ignoroval,
a to napriek hrozbe exekučného vymáhania plnenia danej povinnosti, žalovaný však nepovažuje za
potrebné sa k tomu, či žalobca rešpektuje súdne rozhodnutia vyjadrovať.

43. K časti bodu B/ vyjadrenia žalobcu žalovaný poukázal na žalobcom citovaný názor Úradu
priemyselného vlastníctva SR, z ktorého vyplýva, že pojem PRIOR má len priemernú rozlišovaciu
spôsobilosť a v tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca po celý čas uvedený názor prezentuje úplne odlišne
ako vyplýva z konštatovania úradu, nakoľko tvrdí, že na základe uvedeného vyjadrenia úradu mu másvedčať výlučné právo na používanie pojmu PRIOR. Uvedené však nezodpovedá okolnostiam, za ktorý
ho úrad vyslovil - úrad ho vyvodil v rámci posudzovania podobnosti žalovaným navrhovanej ochrannej
známky a ochrannej známky žalobcu, kedy obe obsahujú pojem PRIOR. Úrad sa v tomto prípade

nevyjadroval k samotnému pojmu PRIOR, či priamo k právu žalobcu na jeho výsostné používanie,
hoci žalobca v takomto duchu konštatovanie úradu prezentuje a používa aj vo vzťahu k nároku,
poukazovaním, na ktorý toto konanie inicioval. Žalobca sa nedomáha zákazu používania žalovaným
navrhovanej ochrannej známky (z dôvodu jej tvrdenej podobnosti s ochrannými známkami žalobcu), ale
len zákazu vo vzťahu k pojmu PRIOR, na používanie ktorého nemá žiadne právo. Ak potom žalobca

poukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.XXXXXX/X/XXXX,žalovanýuviedol,
že podľa jeho vedomostí bolo proti nemu podané dovolanie, čoho si je vedomý.

44. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu v rámci bodu C/ jeho vyjadrenia považuje žalovaný za potrebné
zdôrazniť, že samotný žalobca svoj žalobný návrh odôvodňuje právami, ktoré mu vyplývajú z jeho
ochranných známok - fakt, že v konaní sa ale žalobca nedomáha odstránenia zásahov a nezasahovania

do jeho ochranných známok žalobca úplne opomína a ignoruje. Žalovaný však považuje tento rozpor
v tom, poukazovaním na aké skutočnosti žalobca svoj návrh odôvodňuje a čoho sa v konaní domáha
za dôkaz o nedôvodnosti žaloby žalobcu.

45. K argumentácii žalobcu o tom, že konanie žalovaného má napĺňať znaky nekalej súťaže,

žalovaný uviedol, že ani v tomto prípade žalobca nepreukázal skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že
konanie žalovaného by skutočne malo napĺňať znaky nekalej súťaže v zmysle príslušných zákonných
ustanovení. Podľa žalovaného žalobca svoju argumentáciu stavia výlučne na svojich skreslených
domnienkach a úvahách, ktoré v žiadnom prípade nezodpovedajú objektívne predpokladanému
správaniu sa zákazníkov žalobcu či žalovaného - bežných spotrebiteľov a ani ich potencionálnych

obchodných partnerov. Žalobca je pre bežných spotrebiteľov úplne bezvýznamný atribút pre určovanie
miesta, kde bude uspokojovať svoje potreby. Dokonca aj označenie PRIOR je skôr historickou hodnotou,
v žiadnom prípade nejde o aspekt, ktorý má pre bežných spotrebiteľov nejakú hodnotu vo vzťahu k
uspokojovaniu potrieb. Súčasne potom platí, že žalobca v relevantnom územnom obvode, ktorý je v
prípade hlavného mesta Slovenska nesporne nutné posudzovať inak ako v prípade iných krajov či

okresov v rámci Slovenskej republiky, nemá žiadnu prevádzku, ktorá by mala byť významným miestom
nákupov, a preto nemožno tvrdiť, že na strane žalovaného by dochádzalo k nekalej súťaži vo vzťahu
k obchodnej činnosti žalobcu.

46.Žalovanýzotrvávanapodanomodvolaní anavrhuje,abyvrozsahu výrokuII.aIII.odvolacísúdzrušil

rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na nové konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanému
trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

47. Žalobca v duplike k odvolaniu žalovaného zo 16.04.2025 uviedol, že žalovaný v pomerne zmätočne
formulovanom vyjadrení neprináša v princípe žiadne nové argumenty.

48. K nevykonaniu dvoch listinných dôkazov prvostupňovým súdom žalobca uviedol, že žalovaný chcel
na pojednávaní predložiť dve listiny - nájomnú zmluvu a rozhodnutie Pamiatkového úradu, ktoré
prvostupňový súd nevykonal uplatniac princíp sudcovskej koncentrácie v zmysle § 153 CSP s tým,
že sudcovská koncentrácia bola v tomto prípade aplikovaná správne. Žalovaný mal podľa vlastného

prednesu na pojednávaní tieto listiny k dispozícii už niekoľko mesiacov a mohol ich včas predložiť
na súde. Žalovaný na pojednávaní predniesol, čo majú tieto listiny dokazovať. Zo samotného opisu
žalovaného však bolo jasné, že tieto listiny neboli nijako relevantné vo vzťahu k prejednávanej veci.
Podľažalobcuprocesnéprávažalovanéhoporušenéneboli.Nevykonanielistinnýchdôkazovsižalovaný
zapríčinil sám, a to oneskoreným predložením týchto dôkazov s tým, že ak by aj boli vykonané, nemohli

mať žiaden vplyv na rozhodnutie o žalobe.

49. K ostatným skutkovým a právnym okolnostiam vo vyjadrení žalovaného žalobca uviedol, že na
viacerých miestach sa prejavuje nepochopenie základných aspektov známkového práva. Žalovaný
má zjavne predstavu, že je protirečivé povedať, že ochranná známka má „priemernú rozlišovaciu

spôsobilosť" a zároveň povedať, že dáva jej majiteľovi výlučné právo používať označenie zapísané
ako ochranná známka. Toto však nijako v spore nie je. Posudzovanie miery rozlišovacej spôsobilosti
je vždy súčasťou rozhodovania o námietkach na Úrade priemyselného vlastníctva SR (ďalej „ÚPV
SR“). Žalobca vlastní okrem iného ochrannú známku PRIOR, ktorá je zapísaná v súvislosti so službamiobchodných domov ako aj službami prenájmu nebytových priestorov. Žalovaný v súvislosti s identickými
službami používal označenie, resp. PRIOR. Tieto označenia sú podobné a zameniteľné s ochrannou
známkou žalobcu - zhodujú sa v dominantnom a dištinktívnom slovnom prvku „PRIOR“, ktorý

je zhodný vo všetkých označeniach žalobcu a žalovaného. Žalovaný bol teda povinný upustiť od
používania označenia PRIOR, čo v nadväznosti na neodkladné opatrenie aj učinil. Nakoľko žalovaný
musel byť do konania v súlade so zákonom donútený rozhodnutím súdu, nedá sa očakávať, že by
sa tohto protiprávneho konania zdržal dobrovoľne. Preto mu súd v prvostupňovom rozsudku správne
uložil, aby sa používania PRIOR v súvislosti so službami obchodných domov a prenájmu nebytových

priestorov aj naďalej zdržal. Prvostupňový rozsudok je zjavne vecne a právne správny.

50. Ďalej uviedol, že k všetkým aspoň potencionálne zmysluplným námietkam žalovaného - aj keď
všetkysúobjektívnebezšancenaúspech-sažalobcavyjadrilužvosvojomprvomvyjadreníkodvolaniu,
a preto nepovažuje za produktívne tieto vyjadrenia tu reprodukovať. Poukázal na to, že rozhodnutie
prvostupňového súdu je plne v súlade s rozhodovacou praxou ÚPV SR a slovenských súdov -

OkresnéhosúduBanskáBystricaajKrajskéhosúduvBanskejBystricivprípadoch,kedysariešilaokrem
iného zameniteľnosť ochrannej známky s označeniami či vo vzťahu k službám obchodných domov či k
službám prenájmu nebytových priestorov. S poukazom na uvedené je zjavné, že prvostupňový rozsudok
je vecne a právne správny. Žalovaný by musel predniesť veľmi presvedčivé argumenty, aby vysvetlil,
prečo sa celá rada sudcov, sudkýň a úradníkov postupne mýlia už desiatich rozhodnutiach. Žalovaný

žiadne takéto argumenty nepriniesol. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

51. Odvolací súd zaslal dupliku žalobcu k odvolaniu žalovaného na vedomie právnemu zástupcovi
žalovaného, ktorý sa k duplike žalobcu písomným podaním zo dňa 29.05.2025 vyjadril. Uviedol, že

zotrváva na podanom odvolaní, ako aj na obsahu jeho predchádzajúceho vyjadrenia k podaniu žalobcu,
ktorým tento reagoval práve na podané odvolanie žalovaného. Žalovaný považuje za potrebné vyjadriť
sa len v krátkosti k obsahu dupliky žalobcu, nakoľko je zrejmé, že žalobca v rámci jeho argumentácie
ignoruje zásadné otázky a okolnosti, na ktoré žalovaný od počiatku poukazuje.

52. Konštatovanie žalobcu, že žalovaným navrhované dôkazy, ktorých vykonanie súd nepripustil neboli
relevantné vo vzťahu k prejednávanej veci nie je možné považovať za správne. Žalovaný opakovane
namieta a zdôrazňuje, že žalobca nie je vlastníkom slovnej ochrannej známky znení PRIOR, čo v
konaní nie je ani sporné a preukazuje to fakt, že žalobca si až v nadväznosti na zamietnutie jeho
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal žiadosť o registráciu takejto slovnej ochrannej

známky, ktorá do dnešného dňa nebola zapísaná. Žalovaný podniká v oblasti prenájmu nehnuteľností
- nebytových priestorov a z tohto dôvodu je nutné hodnotiť rozsah obchodného styku, v ktorom podľa
tvrdení žalobcu má údajne dochádzať k porušovaniu jeho práv, práve s ohľadom na zmluvné vzťahy
žalovaného. Žalovaným navrhovaný dôkaz - nájomná zmluva pritom preukazuje práve skutočnosť,
že žalovaný v rámci obchodného styku nezasahoval a nezasahuje do práv žalobcu vyplývajúcich mu

titulomregistrovanýchochrannýchznámok,nakoľkovyobrazenietýchtoochrannýchznámokžalobcuani
samotný pojem PRIOR žalovaný v jeho obchodnej dokumentácii a styku nikdy nepoužíval a nepoužíva.

53. Pokiaľ ide o druhý navrhovaný dôkaz, a to rozhodnutie Pamiatkového úradu, v tejto súvislosti
žalovaný poukazuje na nesporný fakt, že daný obchodný dom žalovaného je a navždy bude PRIORom,

pričom práve z tohto dôvodu sa aktuálne aj vedie konanie o jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu
pamiatku, čím má byť docielené zachovanie pozostatkov éry, kedy daná budova bola a fungovala pod
označením PRIOR, a to vrátane zachovania označení v tomto znení, je nevyhnutne nutné vyhodnotiť
žalobný návrh žalobcu za nevykonateľný.

54. Zjavná nedôvodnosť žaloby žalobcu vyplýva aj z konštatovania súdu, ktorým žalobca argumentuje, a
podľaktoréhožalovanýmalpoužívaťoznačenie „PRIOR“ zameniteľnésochrannýmiznámkamižalobcu
pre zhodné služby, pre aké sú zapísané ochranné známky žalobcu, čím došlo k porušeniu práva k
ochranným známkam žalobcu podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zákona o ochranných známkach. Žalovaný
opätovne zdôraznil, že žalobca sa žalobou nedomáhal uloženia zákazu používať označenia zhodné

s podobne ochrannými známkami žalobcu, ale výlučne len zákazu používania slovného označenia
PRIOR, ku ktorému žiadne práva žalobcovi nesvedčia. Na základe uvedeného sa nemožno stotožniť
so záverom, že by používanie samotného označenia PRIOR predstavovalo porušenie práv žalobcu,
nakoľkoktomutovýlučneslovnémuoznačeniužalobcovižiadneprávanesvedčia.Samotnýžalobcatvrdíúdajné porušenie jeho práv vo vzťahu k jeho ochranným známkam, kedy poukazuje na názor vyslovený
Úradom priemyselného vlastníctva SR v rámci porovnávania podobnosti ochranných známok žalobcu
a ochrannej známky, žiadosť o zápis ktorej si svojho času podal žalovaný. Ani z uvedeného tvrdenia

nemožno bez všetkého vyvodiť záver o v tom, že žalobca si môže uplatňovať práva len vo vzťahu k
slovnému pojmu PRIOR.

55. Žalovaný záverom doplnil, že žaloba smeruje aj proti údajne nekalosúťažnému konaniu žalovaného,
pričom však žalobca nepreukázal, že by konanie žalovaného malo nekalosúťažný charakter. Vzhľadom

na uvedené zotrvá na svojom odvolacom návrhu uvedeného v odvolaní.

56. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalovaného na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu.

57. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania
podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2, CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol
v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219
ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

58. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je akciovou spoločnosťou prevádzkujúcou v súčasnosti
celkovo deväť obchodných domov v Liptovskom Mikuláši, Považskej Bystrici, Trenčíne, Piešťanoch,
Partizánskom, Prievidzi, Žiari nad Hronom, Zvolene a Lučenci, pričom jeho hlavná činnosť spočíva
v prenájme predajných plôch v kamenný obchodných domoch a nákupných centrách, prenájme

skladových plôch, poskytovaní reklamných plôch a pod. Z predložených výpisov z registra ochranných
známok ÚPV SR vyplýva, že žalobca je výhradným majiteľom dvoch ochranných známok, a to
kombinovanej ochrannej známky č. 197532, POZ 1902-2000 s právom priority dňa 28.06.2000,
zapísanej v tr. 35 a 36 medzinárodného triedenia tovarov a služieb a ochrannej známky č.
235070, POZ 1209-2012 s právom prednosti od 03.08.2012, zapísanej v triedach 16, 35, 36, 39 a 41

medzinárodného triedenia tovarov a služieb, to znamená to, že okrem iného v zozname zatriedených
tovarov a služieb v triede 16 sa týka zápis ochranných známok pre obchodné letáky a prospekty tlačené
na papierových nosičoch v triede 35 sa jedná o maloobchodné a veľkoobchodné služby obchodných
domov, supermarketov a hypermarketov a v triede 36 sa jedná o služby - prenájom obchodných
priestorov, prenájom nehnuteľností.

59. Z výpisu z Obchodného registra SR vyplýva, že žalobca predmetné označenie „PRIOR“ používa v
rámci svojho obchodného mena odo dňa 15.12.1994.

60. Žalovaný je spoločnosť s ručením obmedzeným podnikajúca v oblasti prenájmu obchodných

priestorov, konkrétne nehnuteľností spojených s poskytovaním základných služieb spojených s
prenájmom a prenájmom hnuteľných vecí. Obchodná spoločnosť žalovaného bola založená
zakladateľskou listinou zo dňa 06.11.2015 a bola zapísaná do Obchodného registra dňa 27.11.2015.
Žalovaný prevádzkuje obchodný dom na Kamennom námestí v Bratislave a v súvislosti s nárokom
uplatneným touto žalobou odo dňa 18.09.2020 používa v súvislosti s obchodnou činnosťou obchodného

domu, označenie . Žalovaný si dňa 23.03.2020 prihlásil na ÚPV SR obrazovú ochrannú známku č.
POZ-694-2020, ktorú však správny orgán rozhodnutím č. POZ 694-2020/M-70-2021 zo dňa 13.07.2021
na námietky žalobcu zamietol.

61. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že z predložených snímok obrazovky sociálnej siete

Facebook žalovaného, ako aj ďalších fotografií zobrazujúcich obchodný dom žalovaného je zrejmé,
že žalovaný svoj obchodný dom označil slovom „PRIOR“, pričom predmetné označenie používal na
svoju propagáciu v obchodnom styku, čo preukazujú aj fotografie oficiálnych dokumentov zverejnených
na obchodnom dome, ktorými žalovaný komunikoval, prípadne oznamoval rôzne skutočnosti širokej
verejnosti. Súd mal tiež za preukázané a nesporné, že obchodný dom žalovaného bol v minulosti (v

období pred vznikom SR) označený ako „PRIOR“, pričom toto označenie je historickým označením
spojeným s predmetným obchodným domom. Obchodný dom žalovaného bol následne po roku 1992
označený hneď niekoľkými menami ako K- mart, Tesco, My a následne zo strany žalovaného od roku
2020 označovaný ako PRIOR Bratislava.62. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 506/2009 o ochranných známkach (ďalej len „ZOZ“), majiteľ ochrannej
známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré

je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku (R).

63. Podľa § 8 ods. 2 ZOZ, ak § 14 až § 15 neustanovujú inak a bez toho, aby boli dotknuté práva
nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo pred dňom práva prednosti ochrannej známky, bez
súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku v spojení s tovarmi alebo

so službami používať označenie
a) s tými pre ktoré je ochranná známka zapísaná.
b) ak existuje z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo
podobnosti tovarov služieb pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť
zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením,
c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno,

ak by používanie tohto označenia v spojení s tovarmi alebo so službami, ktoré sú zhodné, podobné alebo
nepodobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z
rozlišovacej spôsobilosti alebo z dobrého mena ochrannej známky, alebo by bolo na ujmu rozlišovacej
spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.

64. Podľa § 14 ods. 3 ZOZ, majiteľ ochrannej známky je povinný strpieť, ak tretia osoba používa v
obchodnom styku označenie, ktoré má len miestny dosah, jeho používanie sa začalo pred dňom podania
prihlášky alebo pred dňom práva prednosti ochrannej známky a rozsah jeho používania sa nezmenil.

65. Podľa § 44 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, nekalou súťažou je konanie v hospodárskej

súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo
spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Nekalou súťažou je aj vyvolávanie nebezpečenstva zámeny.

66.Podľa§47ods.1písm.a),b)Obchodnéhozákonníka,vyvolanienebezpečenstvazámenyjepoužitie
mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ (alebo) použitie

osobitných označení podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik, alebo závod za
príznačné, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným
menom, osobitným označením alebo výrobkami, alebo výkonmi iného súťažiteľa.

67. Podľa § 47 ods. 2 Obchodného zákonníka vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov

podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo
používania takého označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej
dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou
vedenou na základe zákona.

68. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.

69. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného zaoberal v rozsahu,

ktorý postačuje na konštatovanie, že žalovaný v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné
okolnosti prípadu. Odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z

tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m.m IV. F. XXX/XX,
G. F. XXX/XX).
70. Po zhodnotení skutočností vyplývajúcich z predloženej spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď napadnutou
druhou výrokovou vetou rozsudku uložil žalovanému povinnosť zdržať sa na území Slovenskej republiky

používania označenia „PRIOR“ na označenie služieb, obchodných domov, nákupných centier a
prenájmu nebytových priestorov.71. Odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie výhradne z dôvodov a v rozsahu uvedených
žalovaným v ním podanom odvolaní. Podľa odvolacieho súdu skutkové a právne tvrdenia žalovaného
uvedené v odvolaní neboli spôsobilé na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie.

72. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, ktorý tvrdí, že okresný súd nemal
porovnávať podobnosť ochranných známok, preto považuje za nesprávne závery a úvahy súdu,
v zmysle ktorých tento posudzoval danosť nároku uplatneného žalobcom vo vzťahu k podobnosti,

respektíve zameniteľnosti ochranných známok žalobcu a označenia - prihlášky ochrannej známky, ktorú
si podal žalovaný. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že práva majiteľa ochrannej známky majú
absolútnu povahu, t.j. smerujú voči akémukoľvek ďalšiemu subjektu porušujúcemu práva z ochrannej
známky v rozsahu podľa § 8 ZOZ. Zákon o ochranných známkach na viacerých miestach ukladá
majiteľovi ochrannej známky, ako subjektu ktorému patrí absolútne právo duševného vlastníctva strpieť
používanie označenia totožného alebo podobného s jeho ochrannou známkou, avšak len za splnenia

zákonom stanovených predpokladov. Jedným z prípadov obmedzenia ochrany majiteľa ochrannej
známky je aj existencia skoršieho práva, t.j. aj nepísaného označenia, ktoré môže byť totožné s
ochrannou známkou patriacou majiteľovi, avšak za splnenia kumulatívnych podmienok podľa § 14 ods.
3 ZOZ, ktorými podmienkami v zmysle citovaného ustanovenia je používanie označenia totožného
s ochrannou známkou v obchodnom styku, ktoré sa začalo pred dňom podania prihlášky (časové

hľadisko), charakter a intenzita tohto používania, ktoré má len miestny dosah a nemennosť rozsahu
používania tohto označenia.

73. S poukazom na uvedené potom dospel odvolací súd k záveru, že správne súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí porovnával ochranné známky žalobcu a označenia žalovaného a na základe

uvedeného dospel k záveru, že predmetné označenia sú zameniteľné, čo podrobne odôvodnil v ods.
17 napadnutého rozsudku, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje a na tento odkazuje. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu z vizuálneho hľadiska u ochranných známok žalobcu, ako aj označenia
žalovaného je dominantným prvkom označenia slovný prvok „PRIOR“. Tento slovný prvok je v označení
žalovaného v zhode s ochrannými známkami žalobcu písaný rovnakým, zameniteľným písmom hrubými

tlačenými veľkými písmenami. Zároveň prevažuje v označeniach žalovaného a ochranných známkach
žalobcuzameniteľnámodráfarba,pričomstrieškanadoznačenímslovnéhospojeniaPRIORvochrannej
známke žalobcu je síce červenomodrej farby a označenie žalovaného - krúžok nad slovným označením
„PRIOR“ u žalovaného, nie je spôsobilé vyvolať rozdielnosť týchto označení. Keďže vo všetkých
označeniach je dominantné slovné označenie „PRIOR“ považoval odvolací súd označenie žalovaného

v porovnaní s ochrannými známkami žalobcu za podobné, teda zameniteľné. Z fonetického hľadiska sú
všetky označenia, teda ochranné známky žalobcu a označenie žalovaného interpretované ako „PRIOR“.
U žalovaného sa síce nachádza ešte slovo „BRATISLAVA“, avšak podľa názoru odvolacieho súdu ide
o doplnkový prvok, ktorý predstavuje názov mesta, ktorému bežný spotrebiteľ nemusí pripísať žiadnu
pozornosť, ako rozlišovací prvok. Preto odvolací súd aj z fonetického hľadiska považoval označenia za

podobné, teda zameniteľné. Zo sémantického hľadiska podľa odvolacieho súdu tiež možno hovoriť o
zhodnosti z dôvodu, že je použité rovnaké slovo s rovnakým významom, pričom ďalšie slovo použité
žalovaným„BRATISLAVA“lenpredstavujeslovenskémesto,ktorébežnýspotrebiteľpovažujezaurčenie
lokality, čo nemá u bežného spotrebiteľa vplyv na vnímanie označenia.

74. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že žalobca nie je majiteľom slovnej ochrannej známky „PRIOR“
a tvrdil, že voči žalobcovi sa nedopúšťa žiadneho porušovania jeho práv, odvolací súd konštatuje, že s
takýmto tvrdením žalovaného nesúhlasí.

75. Odvolací súd zdôrazňuje, že dominantným prvkom v obidvoch uvedených ochranných známkach

žalobcu je slovné označenie „PRIOR“. Grafické prvky, ktoré sa nachádzajú pri registrovaných
ochranných známkach žalobcu, a to v jednom prípade podčiarknuté slovo „PRIOR“ a v druhom prípade
grafický znak (strieška) nad slovným označením „PRIOR“, podľa názoru odvolacieho súdu neznamená,
že žalobca nepožíva ochranu z titulu vlastníctva ochrannej známky aj ku slovnému označeniu „PRIOR“,
ktoré je dominantným a zásadným rozlišovacím prvkom v rámci chráneného označenia používaného

žalobcom. Práve slovné označenie „PRIOR“ definuje a charakterizuje ochrannú známku žalobcu a
týmto dominujúcim slovným označením a práve týmto slovným označením je vnímané verejnosťou,
ako označenie vzťahujúce sa k prevádzkovaniu obchodných domov, pre ktorú činnosť má žalobca
registrované ochranné známky v triede 35. Pokiaľ teda žalovaný namietal neexistenciu ochrannejznámky žalobcu, z ktorej by vyplývala ochrana pre žalobcu týkajúca sa slovného označenia „PRIOR“,
takéto tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu, charakteru, účelu, významu a vnímaniu tohto slovného
označenia verejnosťou.

76. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný na ním prevádzkovanom
obchodnom dome, ako aj na facebookových stránkach, pri propagácii obchodného domu, ako aj pri
ponúkaní nájmu nehnuteľnosti, t.j. pri činnostiach, na ktoré sa vzťahuje zápis uvedených ochranných
známok žalobcu, používa označenie, ktoré môže byť zameniteľné s ochrannými známkami žalobcu, čo

je v rozpore s právnou úpravou poskytujúcou ochranu majiteľovi ochrannej známky podľa § 8 ods. 1,
2 ZOZ. V konaní bolo preukázané, že žalovaný používal predmetné označenie bez súhlasu žalobcu,
ako majiteľa ochrannej známky, ktoré označenie je podobné s ochrannými známkami žalobcu v časti
dominantného prvku spočívajúcom v slovnom označení „PRIOR“ pre zhodné služby, pre ktoré sú
ochranné známky zapísané v prospech žalobcu a je spôsobilé vyvolať pravdepodobnosť zámeny u
spotrebiteľov s ochrannými známkami registrovanými v prospech žalobcu. Takéto podobné označenie

môže vzbudzovať u spotrebiteľov dojem, že obchodné domy žalobcu a žalovaného patria tomu istému
vlastníkovi.

77. Žalovaný svoje výhrady voči nároku žalobcu okrem iného odôvodňoval historickým aspektom
označenia „PRIOR“, keď verejnosť má spojený obchodný dom prevádzkovaný žalovaným v meste

Bratislava práve s týmto označením a verejnosť nevníma označenie obchodného domu ako významný
faktor pri rozhodovaní kam pôjde nakupovať. Žalovaný ďalej namietal, že v prípade označenia PRIOR
ide o historicky známe označenie, ktoré jej doteraz spájané a používané v súvislosti s označovaním
všetkých obchodných domov, ktoré boli Priormi a súčasne uvedené potvrdzuje, že toto označenie nemá
žiadny výlučný či výsostný súvis so spoločnosťou žalobcu, či jeho činnosťou, o čom svedčí aj fakt, že

podľa verejne dostupných informácií existuje viacero spoločností obsahujúcich vo svojom názve pojem
Prior. Tiež uviedol, že žalobca v rámci konania potvrdil, že si je vedomý historickej hodnoty, významu
a prepojenia dotknutého označenia a nehnuteľnosťou žalovaného.

78. Odvolací súd zdôrazňuje, že obmedzenie práv majiteľa ochrannej známky kogentne upravuje

zákonná úprava. Pokiaľ určité konanie alebo skutočnosti nie je možné subsumovať pod zákonné
výnimky, ktoré ukladajú majiteľovi ochrannej známky povinnosť strpieť používanie aj nezapísaného
označenia tretím subjektom, potom nie je možné prihliadnuť na takéto okolnosti. Správne súd prvej
inštancie v súvislosti s procesnou obranou žalovaného ohľadne tvrdenia, že žalobca nevlastní samotné
slovné označenie „PRIOR, ale len ochranné známky, a preto sa voči žalobcovi nedopúšťa žiadneho

porušovania jeho práv, odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXXXX/
X/XXXX zo dňa 18.01.2024 a skonštatoval, že uvedené platí aj v súdenom prípade keďže bolo v
konaní z listinných dôkazov preukázané, že žalovaný používa pri činnostiach, na ktoré sa vzťahuje zápis
ochranných známok žalobcu označenie, ktoré môže byť s týmito ochrannými známkami zameniteľné,
čo je v rozpore so zákonom o ochranných známkach. Odvolací súd opätovne konštatuje, že práva

plynúce majiteľovi ochrannej známky majú absolútnu povahu a smerujú proti akémukoľvek porušiteľovi
tohto práva v medziach ustanovenia § 8 ZOZ. V danom prípade bol obchodný dom žalovaného v
minulosti označený ako „PRIOR“, avšak od roku 1992 používal pre svoje označenie iné názvy, a to
aj v obchodnom styku, keďže mal viacero vlastníkov, teda uvedené popiera naplnenie predpokladu
nepretržitého označenia. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť žalovaného vznikla až v roku

2015ažalovanýzačalsvojobchodnýdomoznačovaťzameniteľnýmoznačenímsochrannýmiznámkami
žalobcu až v roku 2020 (18.09.2020), kedy podľa facebookovej stránky žalovaného došlo k umiestneniu
loga, ktoré porušuje práva k ochrannej známke žalobcu na budovu obchodného domu na Kamennom
námestí v Bratislave.

79. Pokiaľ žalovaný namieta, že v obchodnom styku v rámci zmluvnej ani inej obchodnej dokumentácie
týkajúcej sa prevádzky jeho obchodného domu obchodný dom neoznačoval ani neoznačuje (nenazýva)
pojmom PRIOR, konštatuje odvolací súd, že na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že
žalovaný na ním prevádzkovanom obchodnom dome, ako aj na facebookových stránkach, pri propagácii
obchodného domu, ako aj pri ponúkaní nájmu nehnuteľnosti, t.j. pri činnostiach, na ktoré sa vzťahuje

zápis uvedených ochranných známok žalobcu, používa označenie, ktoré môže byť zameniteľné s
ochrannými známkami žalobcu, čo je v rozpore s právnou úpravou poskytujúcou ochranu majiteľovi
ochrannej známky podľa § 8 ods. 1, 2 ZOZ. V konaní bolo preukázané, že žalovaný používal
predmetné označenie bez súhlasu žalobcu, ako majiteľa ochrannej známky, ktoré označenie je podobnés ochrannými známkami žalobcu v časti slovného označenia „PRIOR“ pre zhodné služby, pre ktoré sú
ochrannéznámkyzapísanévprospechžalobcu.Odvolacísúd dospelkzáveru,žežalovanýmpoužívané
označenie do právoplatného nariadenia neodkladného opatrenia je spôsobilé vyvolať pravdepodobnosť

zámeny u spotrebiteľov s ochrannými známkami registrovanými v prospech žalobcu.

80. Pokiaľ žalovaný namieta, že je nesporné, že označenie PRIOR pre obchodný dom žalovaného
sa začalo používať pred zápisom ochranných známok žalobcu a používa sa dodnes, nakoľko je
nesporne verejnosťou takto označovaný a týka sa konkrétneho obchodného domu na Kamennom

námestí v Bratislave s tým, že označenie PRIOR vždy bolo a je natrvalo spojené s obchodným domom
žalovaného v Bratislave, že ho spotrebitelia tak označujú bez ohľadu na to, či bude takto označený aj
žalovaným, konštatuje odvolací súd, že v konaní neboli preukázané kumulatívne zákonné podmienky
pre používanie označenia „PRIOR“ žalovaným ako nezapísaným označením, ktoré by žalobca, ako
majiteľ ochranných známok bol povinný strpieť. V konaní bolo preukázané, že žalovaný začal používať
názov obchodného domu v obchodnom styku v roku 2020 s tým, že obchodný dom, ktorý prevádzkuje

žalovaný mal v minulosti niekoľko iných názvov. Označenie PRIOR sa pre obchodný dom v Bratislave
nepoužívalo najmenej 28 rokov pred rokom 2020. Pokiaľ teda žalovaný odkazoval na § 14 ods. 3
ZOZ, žalovaný nepreukázal splnenie podmienky jeho skoršieho používania žalovaným pred zápisom
ochranných známok žalobcu a tiež nezmenený rozsah používania nezapísaného označenia s lokálnym
miestnym dosahom pred zápisom ochrannej známky. Odvolací súd zdôrazňuje, že ochranné známky

žalobcu majú celoslovenskú pôsobnosť.

81. K námietke žalovaného, že ide o nesprávny právny záver súdu prvej inštancie uvedený v bode
19 napadnutého rozhodnutia s tým, že ak aktivity žalobcu a žalovaného sú vykonávané v rozdielnych
regiónoch,tedaniejenaplnenápodmienkatotožnosti trhuažekonanímžalovanéhonemôžedochádzať

kvyvolávaniunebezpečenstvazámenysčinnosťoužalobcu,atotokonanienenapĺňagenerálnuklauzulu
nekalosúťažného konania, odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že
je majiteľom dvoch ochranných známok obsahujúcich slovné označenie „PRIOR“ pre konkrétne triedy
tovarov a služieb. Tiež v konaní bolo preukázané, že žalovaný toto slovné označenie, ktoré je podľa
názoru odvolacieho súdu dominantným prvkom ochranných známok žalobcu, používa na označenie

svojho obchodného domu, na propagáciu svojho obchodného domu na facebookovej stránke, ako aj
pri ponúkaní služieb prenájmu, t.j. pre také služby a činnosti, ktoré sú zapísané pre ochranné známky
žalobcu. Z toho vyplýva, že žalobca preukázal existenciu svojho práva vyplývajúceho z vlastníctva
ochranných známok a tiež preukázal, že žalovaný používa pri svojej podnikateľskej činnosti podobné
označenie, ktoré je chránené ochrannými známkami žalobcu pre tento typ služieb, ktoré sú zapísané v

prospech ochranných známok žalobcu. Jedná sa teda o úkony žalovaného napĺňajúce znaky zásahu
do práv majiteľa ochrannej známky podľa § 8 ods. 2 písm. b) ZOZ.

82. Odvolací súd tiež konštatuje, že konanie žalovaného je v konaním v hospodárskej súťaži, jeho
konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako súťažiteľovi,

pričom konaním žalovaného dochádza k vyvolávaniu nebezpečenstva zámeny, teda je naplnená
generálna klauzula nekalosúťažného konania, keďže žalobca používa označenie PRIOR ako súčasť
svojho obchodného mena od roku 1994, čím sa žalovaný dopúšťa vyvolania nebezpečenstva zámeny
v súlade s § 47 ods. 1 písm. a) a b) Obchodného zákonníka. Odvolací súd má za to, že používanie
označenia „PRIOR“, ako označenie svojho obchodného domu je objektívne spôsobilé vyvolať u

adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny tohto označenia s obchodným
menom žalobcu, čím sa dopúšťa nekalosúťažného konania. Aj z tohto dôvodu považoval odvolací súd
žalobu žalobcu za dôvodnú.

83. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje a stotožňuje sa s právnym záverom súdu prvej inštancie,

ktorý skonštatoval aj v súvislosti s odkazovaním žalovaného na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. XXXX/XXX/XXXX, že regionálne hľadisko možného stretu súťažiteľov je potrebné zohľadňovať v
každom jednom prípade vo vzťahu ku všetkým špecifikám v danej veci s tým, že v tomto prípade
žalobca preukázal, že prevádzkuje sieť obchodných domov „PRIOR“, pričom okrem iných prevádzkuje
aj obchodný dom Prior v Piešťanoch, Partizánskom, Trenčíne a Považskej Bystrici a stotožnil sa s

názorom súdu prvej inštancie, že v tom prípade je potrebné posudzovať regionálne hľadisko zo širšieho
pohľadu, keďže z jednotlivých prevádzok obchodných domov vyplýva, že tie sú prevádzkované tak v
okresných ako aj v krajských mestách, nenachádzajú sa len na území stredného Slovenska. Obchodné
domy sa nachádzajú v rôznych samosprávnych krajoch, spadajú aj do rôznych historických regiónov. Vkonaní bolo preukázané, že žalobca neprevádzkuje obchodné domy výlučne na strednom Slovensku.
Obchodné domy prevádzkované v mestách Piešťany, Považská Bystrica a Partizánske spadajú aj
z historického hľadiska do rôznych regiónov, preto správne súd prvej inštancie skonštatoval, že je

potrebné pri regionálnom hľadisku prihliadnuť na tieto presahy s tým, že regionálne hľadisko je potrebné
posudzovať podľa geografických regiónov a správne skonštatoval, s čím sa odvolací súd stotožňuje,
že sporové strany ako súťažitelia sa stretávajú z regionálneho pohľadu na území západného Slovenska
a s poukazom na svoje odôvodnenie dospel v tejto časti súd prvej inštancie k správnemu právnemu
záveru, že na základe ním konštatovaných záverov môže dôjsť k tomu, aby sa v tomto prípade služby

súťažiacich subjektov stretli na trhu, a to v predmete, čase a priestore.

84. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že si okresný súd svojvoľne doplnil skutkový
stav veci bez spojitosti či odkazu na objektívne existujúci fakt, čo predstavuje vadu konania, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nestotožnil sa ani s námietkou arbitrárnosti a
nedostatočného, respektíve neexistujúceho odôvodnenia právnych záverov a názorov súdu vo vzťahu

k otázkam podstatným pre posúdenie dôvodnosti, žaloby a tvrdení žalobcu.

85. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z dôkazov
predložených stranami sporu a tiež rozhodnutí iných súdov v skutkovo a právne obdobnej veci a dospel
podľa názoru odvolacieho súdu k právnemu záveru, že žalobca v konaní preukázal, že žalovaný pri

svojej podnikateľskej činnosti, a to pri označení obchodného domu, propagácii obchodného domu ako
aj pri ponúkaní priestorov do nájmu, čo sú všetko služby a činnosti zapísané v prospech ochranných
známok žalobcu, používa označenie, ktoré môže byť zameniteľné s ochrannými známkami žalobcu.

86. Žalovaný ďalej v odvolaní namietol, že súd na prvom a jedinom pojednávaní nepripustil a nevykonal

dôkazy navrhnuté a predložené žalovaným, tvrdil, že kvôli nim by nebolo potrebné nariaďovať ďalšie
pojednávanie a že mu súd znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, že v tejto časti je postup súdu a rozhodnutie
arbitrárne a nedostatočne, respektíve vôbec neodôvodnené.

87. K uvedenému konštatuje odvolací súd, že súd prvej inštancie na pojednávaní neprihliadol na dôkazy
žalovaného predložené až na pojednávaní, a to na listinné dôkazy - nájomnú zmluvu a rozhodnutie
Pamiatkového úradu s tým, že na otázku súdu žalovaný neuviedol žiadne objektívne dôvody, na základe
ktorých predkladá tieto listinné dôkazy až na nariadenom termíne pojednávania a neuviedol skutočnosti,
ktoré by mu bránili dôkazy predložiť v konaní už skôr. Keďže súd prvej inštancie mal za to, že tieto

mohli byť zo strany žalovaného predložené skôr, vo vzťahu k týmto dôkazom súd aplikoval sudcovskú
koncentráciu konania a na dôkazy neprihliadal. Odvolací súd konštatuje, že takéto odôvodnenie súdu
prvej inštancie, prečo na neskôr predložené dôkazy neprihliadol je postačujúce.

88. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je

povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Odvolací súd ďalej uvádza, že strany sporu v civilnom
sporovom konaní majú právo označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, avšak súd
rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok
upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd
povinný zvážiť, ktoré dôkazy je povinný vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie
dokazovania posudzuje so zreteľom, či a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania.
Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového
stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred

súdom (R6/2000). Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na
posúdenie súdu, a nie strany sporu (§ 185 ods. 1 CSP).

89. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

90. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnenévčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

91. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

92. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia Podľa § 154 CSP prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí.

93. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v čl. 8 CSP tak, že strany sporu sú
povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom

hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5). Účelom a zmyslom
koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť
na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

94. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 -

sudcovskákoncentráciakonania)akoncentrácianutná (§154-zákonnákoncentráciakonania). Zásada
koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej
povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3,
prípadne však aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla

vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je
lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie
určitého procesného úkonu. Lex specialis k § 153 ods. 1 druhá veta je v označenom zmysle ust. § 167.
Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe sú predložené včas,
ak sú predložené v lehotách podľa § 167. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie

skutkovýchtvrdeníalebodôkaznýchnávrhovažnapojednávaníniejevčasné.Akoužbolouvedené, ust.
§ 153 ods. 2 a 3 zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1. Ak
súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo
vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo

veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.

95. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že súd na prvom pojednávaní, na ktorom súčasne
vo veci aj rozhodol, nepripustil a nevykonal dôkazy navrhnuté a predložené žalovaným, odvolací súd
uvádza, že podľa ustanovenia § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účelu tohto zákona. Žalovaný
mal možnosť predložiť a označiť predmetné dôkazy v konaní už skôr, a to jednak vo vyjadrení k žalobe,
prípadne v podanej duplike k replike žalobcu s tým, že bol súdom prvej inštancie upozornený, že na
neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať.

96. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že uvedeným konaním súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,
konštatuje odvolací súd že, žalovaný napriek poučeniu o možnosti neprihliadnutia na neskoré uplatnenie
prostriedkov procesnej obrany, tieto nepredložil včas, preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď na neskôr (až na pojednávaní) uplatnené prostriedky procesnej obrany

neprihliadol.

97. Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie nesprávny procesný postup spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zákonnému, ale aj
ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv

garantovaných ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie faktická
(ne)činnosť znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej
účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia, avšak nie samotné rozhodnutie súdu voveci a ani jeho odôvodnenie, funkciou ktorého je vysvetliť podstatné dôvody, so zreteľom na ktoré súd
vo veci rozhodol.

98. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v danom prípade nedošlo, žalovaný mal v konaní možnosť svojej aktívnej účasti, mal možnosť
predkladaťanavrhovaťdôkazy,vyjadrovaťsakvyjadreniamžalobcu,tedavkonanínedošlokakejkoľvek
diskriminácii žalovaného. Pokiaľ návrhy na vykonanie dokazovania, či už predložením nájomnej
zmluvy, prípadne rozhodnutím Pamiatkového úradu nenavrhol včas, hoci bol o možnosti uplatňovania

sudcovskej koncentrácie poučený, nemožno túto nečinnosť žalovaného dávať za vinu súdu prvej
inštancie v tom zmysle, že nevykonal navrhnuté dôkazy.

99. Pokiaľ v odvolaní zároveň žalovaný tvrdí, že má za to, že nevykonaním navrhovaných dôkazov
súd zaťažil celé konanie ďalšími nadväzujúcimi vadami, keď dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konštatuje odvolací súd, že s

námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že
právnymposúdenímveciječinnosťsúduspočívajúcavpodradenízistenéhoskutkovéhostavupríslušnej
právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový

stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť nesprávnym či
nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej
normy súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takú
vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a
správne zistený skutkový stav veci.

100. Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalovaného uvedené

v odvolaní nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými aspektmi
zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takého rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné a
presvedčivé.

101. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v napadnutej druhej
a tretej výrokovej vete ako vecne správny potvrdil.

102. trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

a 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods.
2 CSP.

103. Rozhodnutie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).