Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/127/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516204461
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1516204461.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Accent Legal, s.r.o.,
IČO: 47 251 476, Bratislava, Jakubovo námestie č. 9, za ktorú koná Mgr. Marianna Hrabovská, LL.M.
(pôvodne Conitors Slovakia, s.r.o.,
IČO: 47 201 746, Bratislava, Trstínska č. 38, za ktorú koná Jaroslav Mojto), proti žalovanému: F. W.

I. Á. G. , D. W. XX.X.XXXX, N. N., M. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou: Consilior Iuris, s.r.o., IČO: 47
231 157, Bratislava, Radlinského č. 51, za ktorú koná JUDr. Michal Kemka, o zaplatenie 2.574,14 €
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo dňa 16. decembra 2021, č. k. 15 C 101/2016-313,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo dňa 16. decembra
2021, č. k. 15 C 101/2016-313, p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.12.2021, č. k. 15 C 101/2016-313, vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 470,31 €, spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 25.2.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku; vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol; vo výroku III. priznal žalovanému

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %, o výške ktorých rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 8.4.2016, ktorou sa
pôvodný žalobca (LEGAL CARTEL s.r.o., IČO: 36 677 175, Bratislava, Na Hrebienku č. 40 (ďalej aj ako
„LEGAL CARTEL s.r.o.“ alebo „pôvodný žalobca“) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške
2.574,14 €, spolu so zákonným úrokom z omeškania a náhrady trov konania titulom uplatnenia nároku
na tarifnú odmenu za zastupovanie v exekučnom konaní na základe rámcovej zmluvy o poskytovaní
právnych služieb. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 3.12.2010 strany uzatvorili rámcovú zmluvu

o poskytovaní právnych služieb, v zmysle ktorej sa žalobca ako mandatár zaviazal poskytovať pre
žalovaného ako mandanta právne služby vo veciach, ktorých rozsah bude špecifikovaný podľa potrieb
a požiadaviek žalovaného realizovaných písomne v súlade s uzatvorenou rámcovou
zmluvou s tým, že poskytovanie právnych služieb bude uskutočňované aj na základe udelenej plnej
moci a/alebo čiastkových zmlúv uzatváraných na základe tej rámcovej (ďalej len „rámcová zmluva“). V
súlade s čl. II. bod 3. rámcovej zmluvy udelil žalovaný dňa 13.1.2011 právnemu predchodcovi žalobcu

LEGAL CARTEL s.r.o., plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného v právnej veci účastníkov konania
F. W. c/a L. W., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu v N., N. č. XX, v ktorej
súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10.3.2015, č. k. 7C 34/2011-492zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že nehnuteľnosť prikázal do
výlučného vlastníctva L. W., zaviazal ju k povinnosti prevziať splácanie zostatku hypotekárneho úveru
a k povinnosti zaplatiť F. W. sumu vo výške 47.773,97 € na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu,

v lehote 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.5.2015
a vykonateľnosť čo do zrušenia a vyporiadania, povinnosti prevziať splácanie a čo do zamietnutia
vzájomného návrhu dňa 11.5.2015 a čo do zaplatenia vyrovnacieho podielu dňa 10.8.2015. Pani W. si
však túto povinnosť nesplnila, preto žalovaný pristúpil k iniciovaniu exekučného konania
o vymoženie sumy 47.773,97 € s príslušenstvom, vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

52 Er 3014/2015 a vykonávaného súdnou exekútorkou JUDr. O. R. pod sp. zn. EX 171/2015. Poukázal
na ustanovenie § 24 ods. 1 a ods. 3 zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č.455/1991Zb.oživnostenskompodnikaní(živnostenskýzákon)vzneníneskorších
predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) a na čl. IV. bod 1. a 4. rámcovej zmluvy. V nadväznosti na
vyššie uvedené vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie tarifnej odmeny za nasledovné úkony právnych
služieb, vyčíslené podľa § 10 ods. 5 v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ako „vyhláška o
odmenách a náhradách advokátov“), a to: 10.8.2015 - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 321,77 €
(úkon 259,75 € + režijný paušál 8,39 € + 20 % DPH), 10.8.2015 - návrh na vykonanie exekúcie vo výške
321,77 €, 26.8.2015 - návrh na zriadenie exekučného záložného práva vo výške 321,77 €, 15.10.2015
- vyjadrenie k námietkam vo výške 321,76 €, 4.11.2015 nahliadnutie do exekučného spisu vo výške

321,76 €, 8.12.2015 vyjadrenie k výzve exekučného súdu vo výške 321,77 € a doplnenie vyjadrenia k
výzve exekučného súdu vo výške 321,77 €, spolu 2.574,14 €. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č.
013/02/2016 zo dňa 10.2.2016, so splatnosťou dňa 24.2.2016, na tarifnú odmenu vo výške 2.574,14 €
podľa čl. IV. bod 1. a 4. rámcovej zmluvy, ktorú však žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 ods. 1,
ods. 2, ods. 3, § 9 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov, § 18 ods. 4, § 24 ods. 1,
ods. 3 zákona o advokácii, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania. V

priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu LEGAL CARTEL s.r.o. ako
postupníka na postupcu Conitors Slovakia s.r.o. IČO: 47 201 746, Bratislava, Trstínska
č. 38 (ďalej aj ako „Conitors Slovakia s.r.o.“) a súd prvej inštancie rozhodol o pripustení jeho vstupu
uznesením zo dňa 16.10.2018, č. k. 15 C 101/2016-128. Súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami, ako aj výsluchom žalovaného, svedkyne D.

G., pripojením spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 15 C 30/2016, na základe ktorých mal za
preukázaný nasledovný skutkový stav veci: strany sporu uzatvorili rámcovú zmluvu, v zmysle ktorej
si dohodli okrem iných odmien aj tarifnú odmenu odkazom na § 9 a nasl. vyhlášky o odmenách a
náhradách advokátov za každý jeden úkon právnej služby po jeho vykonaní. Rámcovú zmluvu pripravil
na podpis LEGAL CARTEL s.r.o., ako bývalý advokát s tým, že k podpisu zmluvy došlo v jeho kancelárii.

Nesporné bolo, že bývalý advokát žalovaného v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a následne v exekučnom konaní zastupoval, poskytoval mu právne služby
avykonávalúkonyvjehomene.Rozsudokvovecivyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvanadobudol
právoplatnosť dňa 11.5.2015 a vykonateľnosť dňa 10.8.2015. Toho istého dňa 10.8.2015 bol bývalým
advokátom LEGAL CARTEL s.r.o. v mene jeho klienta podaný aj návrh na vykonanie exekúcie. Dňa

8.12.2015 zaslal pôvodný žalobca žalovanému časovú špecifikáciu s uskutočnenými úkonmi právnej
služby a ich časovým rozpätím okrem iných konaní aj v exekučnom konaní. Nakoľko došlo počas
spolupráce advokáta a klienta k naštrbeniu dôvery, žalovaný vypovedal pôvodnému žalobcovi plnú moc
v januári 2016. Exekučné konanie napokon skončilo uzavretím mimosúdnej dohody stranami sporu v
júli 2016. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo dojednanie zmluvnej odmeny ako tarifnej odmeny len

odkazom na ustanovenie vyhlášky („podľa ustanovenia § 9 a nasl. vyhlášky“) nedostatočné a neurčité.
Keďže žalovaný bol spotrebiteľom právnej služby, nebolo možné automaticky očakávať, že si klient
takto formulovanú zmluvnú odmenu vypočíta sám a oboznámi sa s jej výškou. Žalobca,
resp. pôvodný žalobca nijako nepreukázal, že žalovaného s presnou výškou tarifnej odmeny oboznámil.
Pôvodný žalobca si okrem toho v časovej špecifikácii vyúčtoval za úkony v exekučnom konaní hodinovú

odmenu a v predmetnom konaní si uplatnil nárok na tarifnú odmenu za úkony vykonané v exekučnom
konaní, pričom sa v niektorých prípadoch jedná o tie isté úkony. Z ustanovení rámcovej
zmluvy nevyplynulo, že by pôvodnému žalobcovi ako mandatárovi patrila tarifná odmena popri hodinovej
odmene. Aj pre tento nedostatok je určenie zmluvnej odmeny v rámcovej zmluve nejasné a neurčité.Kombinácia spôsobov určenia zmluvnej odmeny v zmysle § 2 ods. 3 vyhlášky o odmenách a
náhradách advokátov neznamená automaticky povolený súbeh rôznych spôsobov odmien za jeden a
ten istý úkon právnej služby. Súd prvej inštancie uzavrel, že aj prípadná kombinácia spôsobov odmien

musí mať svoje hranice a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Zároveň, ak nedôjde k dohode, resp. takej
dohody niet pre jej neplatné dojednanie, na určenie odmeny sa použijú ustanovenia advokátskej tarify o
základnej tarifnej odmene za úkon právnej služby. Právne zastupovanie zo strany LEGAL CARTEL s.r.o.
bolo poskytované pre žalovaného počas niekoľkých rokov, minimálne od uzavretia rámcovej zmluvy dňa
3.12.2010 do ukončenia spolupráce v januári 2016. Aj keď súd prvej inštancie vyhodnotil dojednanie

o zmluvnej odmene v rámcovej zmluve ako neplatné pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť (§ 37 ods.
1, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), dospel k záveru, že žalovaný využíval právne
služby pôvodného žalobcu niekoľko rokov a nechal sa ním zastupovať vo viacerých konaniach, preto mu
nepochybne patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za každý účelne vynaložený úkon
právnej služby, ktorý LEGAL CARTEL s.r.o. v exekučnom konaní vykonal (§ 1 ods. 2 za bodkočiarkou
vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov a § 24 ods. 3 zákona o advokácii). Pokiaľ išlo o platenie

odmenypôvodnémužalobcovi,žalovanýajsvedkyňaD.G.sazhodlivovýpovediach,žebývaloobvyklou
praxou,žežalovanýuhrádzalplatbyvhotovostikrukámbývaléhoadvokáta.Žalobcatietotvrdenianijako
nevyvrátil ani nerozporoval návrhmi na doplnenie dokazovania. Konateľ spoločnosti LEGAL CARTEL
s.r.o. sa navyše v dôsledku postúpenia pohľadávky na spoločnosť Conitors Slovakia s.r.o. a následným
prevzatím právneho zastúpenia spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o. v predmetnej

veci, dostal do pozície, kedy ako advokát zastupujúci žalobcu nemohol byť v
konaní vypočutý ako svedok. Okrem toho ho žalovaný na tieto účely ani nezbavil mlčanlivosti. Súd
prvej inštancie tak mal výpoveďou žalovaného a výpoveďou svedkyne preukázané, že pokiaľ ide o
zaplatenie hodinovej odmeny vyúčtovanej v časovej špecifikácii zo dňa 8.12.2015, v celkovej výške
3.691,87 € vrátane DPH (za všetky úkony v rôznych konaniach), žalovaný vyúčtovanú odmenu za tam

špecifikované úkony v exekučnom konaní bývalému advokátovi uhradil do jeho rúk v jeho kancelárii
pred Vianocami 2015, čomu zodpovedá aj predložený dôkaz (doklad o výbere hotovosti z H. a.s.),
ktorý preukazuje, že dňa 10.12.2015 realizovala majiteľka účtu D. G. výber sumy 3.200,- € s tým, že
ostatných 500,- € mal žalovaný doma v hotovosti. Výber sumy peňazí dňa 10.12.2015 časovo nadväzuje
na doručenú časovú špecifikáciu dňa 8.12.2015, súd prvej inštancie preto uveril tvrdeniam žalovaného

o tom, že pôvodnému žalobcovi zaplatil hodinovú odmenu za úkony v exekučnom konaní, ktoré mu
advokát vyúčtoval v časovej špecifikácii. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k
záveru, že pôvodnému žalobcovi patrí len tarifná odmena v základnej sadzbe po odpočítaní uhradenej
hodinovej odmeny za vykonané úkony v exekučnom konaní. V konaní si uplatnil tarifnú odmenu za
tieto úkony: 1. dňa 10.8.2015 - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 321,77 € (úkon 259,75 € +

režijný paušál 8,39 € + 20 % DPH); 2. dňa 10.8.2015 - návrh na vykonanie exekúcie vo výške 321,77
€; 3. dňa 26.8.2015 - návrh na zriadenie exekučného záložného práva vo výške 321,77
€; 4. dňa 15.10.2015 - vyjadrenie k námietkam vo výške 321,76 €; 5. dňa 4.11.2015 - nahliadnutie do
exekučného spisu vo výške 321,76 €; 6. dňa 8.12.2015 - vyjadrenie k výzve exekučného súdu vo výške
321,77 €; 7. dňa doplnenie vyjadrenia k výzve exekučného súdu vo výške 321,77 €; spolu vo výške

2.574,14 € (poznámka súdu prvej inštancie: odmena za 7 úkonov a 321,77 € predstavuje spolu sumu
2.252,39 €). S časovou špecifikáciou sa prekrývajú tieto úkony: návrh na vykonanie exekúcie 60 min x
75,- € + DPH = 90,- €, návrh na zriadenie exekučného záložného práva 30 min = 45,- €, vyjadrenie k
námietkam 180 min = 270,- €, nahliadnutie do exekučného spisu 30 min = 45,- €, vyjadrenie k podaniu
povinnej 90 min = 135,- €. Ohľadom priznania tarifnej odmeny za jednotlivé úkony v exekučnom konaní

bolo potrebné posúdiť ich účelnosť. Súd prvej inštancie nepovažoval úkon „prevzatie a príprava veci“ za
účelne vynaložený z dôvodu, že klient neudelil nové plnomocenstvo spoločnosti LEGAL CARTEL s.r.o.,
ktorá spoločnosť konala na základe plnomocenstva udeleného na zastupovanie v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 13.1.2011, ktoré ho oprávňovalo na zastupovanie
klienta aj v exekučnom konaní, predmetnú vec mal naštudovanú a nebolo potrebné sa oboznamovať

nanovo s okolnosťami prípadu. Za „návrh na vykonanie exekúcie“ patrí bývalému advokátovi tarifná
odmena vo výške 321,77 € (úkon 259,75 € + režijný paušál 8,39 € + 20 % DPH), pričom na hodinovej
odmene za tento úkon zaplatil žalovaný 90,- €, to znamená, že mu zostáva uhradiť 231,77 €. Ďalší
úkon „návrh na zriadenie exekučného záložného práva“ súd prvej inštancie nepovažoval za účelný z
dôvodu, že tento úkon mohol byť vykonaný spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, pričom žalobca

nijako nepreukázal, prečo tak nemohol urobiť a musel tak nevyhnutne urobiť osobitným podaním. Za
úkon „vyjadrenie k námietkam“ patrila bývalému advokátovi tarifná odmena vo výške 321,77 € (úkon
259,75 € + režijný paušál 8,39 € + 20 % DPH), pričom na hodinovej odmene za tento úkon zaplatil
žalovaný 270,- €, to znamená, že mu zostáva uhradiť 51,77 €. Ďalší úkon „nahliadnutie do exekučnéhospisu“ súd prvej inštancie nepovažoval za účelne vynaložený, nakoľko exekučný súd potrebné listiny
zaslal spoločnosti LEGAL CARTEL s.r.o. spolu s výzvou na vyjadrenie a navyše za takýto úkon § 13a
vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov nepriznáva tarifnú odmenu. Za úkon „vyjadrenie k výzve

exekučnéhosúdu“patrípôvodnémužalobcovitarifnáodmenavovýške321,77€(úkon259,75€+režijný
paušál 8,39 € + 20 % DPH), pričom na hodinovej odmene za tento úkon zaplatil žalovaný 135,- €, to
znamená, že mu zostalo uhradiť 186,77 €. Úkon „doplnenie vyjadrenia k výzve exekučného súdu“ súd
prvej inštancie vyhodnotil ako neúčelne vynaložený, nakoľko mohol byť vykonaný spolu s
predchádzajúcim vyjadrením, pričom žalobca nijako nepreukázal, prečo tak nemohol urobiť a musel

tak nevyhnutne urobiť osobitným podaním. Z uvedeného vyplynulo, že za 3 účelne vynaložené úkony
právnej služby patrila žalobcovi tarifná odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny spolu vo
výške 470,31 €. Súd prvej inštancie preto v tejto časti žalobe vyhovel a vo zvyšku uplatneného nároku
vrátane príslušenstva žalobu zamietol. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne
odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od 25.2.2016 do zaplatenia a keďže tento zodpovedal
ustanoveniam § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, súd
prvej inštancie takto uplatnenému príslušenstvu z priznanej sumy vyhovel.

3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnosťou žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobca

sa v konaní domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 2.574,14 € s príslušenstvom a súd prvej inštancie
jeho žalobe vyhovel v časti zaplatenia sumy vo výške 470,31 €, tak posudzoval mieru úspechu oboch
procesných strán. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 18 % a žalovaný 82 % (100
% - 18 %). Podľa vzájomného pomeru miery úspechu v spore vznikol žalovanému nárok na náhradu v
rozsahu 64 % (82 % - 18 %) tých trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložil. Zároveň konštatoval, že o

výškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku,samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II. a súvisiacemu
výroku III. z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniam(§365ods.1písm.f/C.s.p.),akoizdôvodu,žerozhodnutiesúduprvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. odôvodnil tým, že súd prvej inštancie bez výhrad akceptoval
dôkazy predložené žalovaným napriek tomu, že tieto boli predložené v rozpore s čl. 8 C.s.p. Súd prvej

inštancie vykonal aj dôkazy, ktoré žalovaný predložil po súdom určenej lehote, zároveň prikladal „inú silu“
dôkazom a tvrdeniam žalovaného a žalobcu. Súd prvej inštancie na pojednávaní nariadenom na deň
18.11.2021 doručil žalobcovi krátkou cestou písomnosť žalovaného zo dňa 16.11.2021, pričom žalobca
nemal dostatočný časový priestor sa s touto oboznámiť. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)
C.s.p.odôvodniltým,žesúdprvejinštanciedôkazyhodnotilpodľaľubovôle,bezrelevanciekzisťovaným

skutočnostiam. Súd prvej inštancie neúplne a nepresne prepísal výsluch žalovaného na pojednávaní
dňa 17.12.2020, pričom žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný počas výsluchu čítal z vopred
pripravených poznámok. Následne žalobca rozsiahlo zopakoval skutočnosti už uvedené v konaní
pred súdom prvej inštancie, pričom dôvodil, že súd prvej inštancie nebral do úvahy tieto argumenty
žalobcu. Namietal výpoveď družky žalovaného, nakoľko táto si vo viacerých veciach nepamätala na

jednotlivé okolnosti, ktoré nesúviseli s peniazmi, avšak ak sa otázka týkala finančných prostriedkov,
vedela odpovedať presne, totožne s obsahom výpovede žalovaného, s ktorým evidentne zosúlaďovala
svoju výpoveď. Podľa žalobcu výpoveď svedkyne obsahovala mnoho rozporov a nemožno ju brať
ako dôveryhodnú. Žalobca namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo zrejmé, že súd
prvej inštancie sa so zjavnými nesprávnymi skutkovými zisteniami nevysporiadal, čo zakladá odvolací

dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. Nebolo žiadnou obvyklou praxou LEGAL CARTEL s.r.o.
a ani jeho konateľa preberať platby od žalovaného v hotovosti, pričom k tomuto tvrdeniu žalovaný
nevyprodukoval (neberúc do úvahy svedeckú výpoveď družky žalovaného) jediný dôkaz. Súd prvej
inštancie nepovažoval za potrebné odstraňovať zjavný rozpor medzi tvrdením žalovaného a tvrdením
družky žalovaného o jej osobnej účasti pri údajnej úhrade sumy 3.690,- €. Poukázal na to, že v snahe

presvedčiť súd prvej inštancie o údajnej platbe vo výške cca. 2.800,- € žalovaným pôvodnému žalobcovi
sa žalovaný neváhal uchýliť k fabulovaniu a vymýšľaniu si matematických operácii s cieľom priblížiť
sa sume 2.800,- €. Opakovane zdôraznil, že pôvodný žalobca od žalovaného sumu vo výške 2.800,-
€ v hotovosti neprevzal. Považoval za absurdné argumentovať tým, že výber sumy 3.200,- € zo dňa10.12.2015 družkou žalovaného potvrdzuje, že žalovaný uhradil pôvodnému žalobcovi sumu 3.690,-
€. Žalovaný až do času výpovede družky žalovaného v žiadnom svojom vyjadrení
ani len náznakom nespomenul výber sumy 3.200,- € a žalobca nemal vedomosť, na aký účel vybraná

suma mala slúžiť, ale na úhradu hodinovej odmeny v právnej veci sp. zn. 52 Er
3014/2015 nebola použitá. Zopakoval, že pôvodný žalobca LEGAL CARTEL s.r.o. od žalovaného žiadnu
hodinovú odmenu za poskytovanie právnych služieb v právnej veci sp. zn. 52 Er
3014/2015 neprijal. Namietal, že ak by sa aj hypoteticky pripustila argumentácia súdu prvej inštancie a
jeho závery a dali to do kontextu s tvrdeniami žalovaného, tak žalovaný neuhradil pôvodnému žalobcovi

za s časovou špecifikáciou sa prekrývajúce úkony sumu 75,- € + DPH, ale sumu vo výške 60,- € bez
DPH, t. j. v prípade úkonu: návrh na vykonanie exekúcie sumu o 15,- € bez DPH nižšiu, v prípade
úkonu: vyjadrenie k námietkam sumu o 45,- € nižšiu a v prípade úkonu: vyjadreniu k podaniu povinnej
sumu vo výške 22,50,- € bez DPH nižšiu, t. j. celkovo za tieto úkony sumu o 99,- € s
DPH nižšiu. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odôvodnil tým, že pôvodný žalobca
poučil žalovaného o výške základnej sadzby tarifnej odmeny, a to pred uzatvorením rámcovej zmluvy,

pred udeleným plnomocenstvom v každej právnej veci, aj v samotnej rámcovej zmluve, a teda tvrdenie
žalovaného, že sa o výške tarifnej odmeny dozvedel až z faktúry bolo nepravdivé. Z
klamstva o nevedomosti o tarifnej odmene sa podľa žalobcu usvedčil žalovaný sám, keď na pojednávaní
konanom dňa 9.1.2017 v právnej veci sp. zn. 41 C 102/2016 uviedol: „Ja som prvý krát pojem tarifná
odmena počul až keď som mu chcel vypovedať PM, bola to situácia keď žiadal tých 10 tis. Eur.“,

t. j. dňa 12.6.2014. Žalobca mal za to, že žalovaný tvrdením o svojej nevedomosti o výške tarifnej
odmeny vyslovene klame. Ak súd prvej inštancie poukazoval na nevypočutie konateľa spoločnosti
LEGAL CARTEL s.r.o., tak vedome opomenul skutočnosť, že takémuto návrhu sám nevyhovel. Pôvodný
žalobca žiadosťou zo dňa 28.9.2020 požiadal žalovaného o všeobecné zbavenie povinnosti zachovávať
mlčanlivosť, na ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Zákon o advokácii, rešpektujúc princíp

„rovnosti zbraní“, umožňuje advokátovi, aby v konkrétnom spore s klientom v konaní pred súdom uviedol
dôvernúinformáciuvzáujmeochranysvojichzáujmov,ajbezsúhlasuklienta.Keďžeobsahsporusatýka
predovšetkým dôverných informácií, ktoré si vzájomne poskytli klient a advokát, bolo by nelogické, aby
orgán rozhodujúci o predmetnom spore rozhodoval len na základe rozhodnutia klienta, ktoré dôverné
informácie má v spore advokát poskytnúť, a teda ktoré klientom selektované informácie majú byť

podkladom pre meritórne rozhodnutie. Súd prvej inštancie na jednej strane tvrdil, že kombinácia odmien
nie je možná a na druhej strane uviedol, že pôvodnému žalobcovi patrí „len tarifná odmena v základnej
sadzbe po odpočítaní uhradenej hodinovej odmeny za vykonané úkony v exekučnom konaní.,“ pričom
úhrada hodinovej odmeny žalovaným nebola žiadnym dôkazom preukázaná. Toto tvrdenie považoval
žalobca s poukazom na tvrdenia a dôkazy produkované žalobcom za nepochopiteľné.

Týmto svojím postupom súd prvej inštancie nerešpektoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov, princíp
rovnosti strán a princíp právnej istoty. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie, keď nepovažoval
úkon „prevzatie a príprava veci“ v exekučnom konaní za účelne vynaložený z
dôvodu, že klient neudelil nové plnomocenstvo LEGAL CARTEL s.r.o., LEGAL CARTEL s.r.o. konal na
základe plnomocenstva udeleného na zastupovanie v konaní o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 13.1.2011, ktoré ho oprávňovalo na zastupovanie
klienta aj v exekučnom konaní, predmetnú vec mal naštudovanú a nebolo potrebné sa oboznamovať
nanovo s okolnosťami prípadu. Dôvodil, že je bežnou praxou, že na základe plnomocenstva udeleného
v pôvodnom konaní advokáti zastupujú klientov aj v následnom exekučnom
konaní, na ktoré im klienti neudeľujú „ďalšie“ plnomocenstvo a úkon právnej služby „prevzatie a príprava

zastúpenia“ si uplatňujú aj v exekučnom konaní, pričom súdy vydávajúce poverenia na vykonanie
exekúcie tento úkon bez akýchkoľvek výhrad akceptujú a poverenie na vykonanie exekúcie, aj na úkon
právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, vydávajú. Súd prvej inštancie tiež bez akéhokoľvek
relevantného dôkazu krátil tarifnú odmenu za úkon právnej služby o sumu 90,- €, ktorá mala byť údajne
uhradená žalovaným pôvodnému žalobcovi LEGAL CARTEL s.r.o., avšak o úhrade sumy 90,- € za návrh

na vykonanie exekúcie pôvodnému žalobcovi žalovaným neexistuje žiadny dôkaz. Následne žalobca
podrobne uvádzal, v čom sa nestotožnil s posúdením účelnosti jednotlivých právnych úkonov súdom
prvej inštancie. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a
súvisiacom výroku III. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň
žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie proti výroku I. a
súvisiacemu výroku III. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvej inštancievychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Stotožnil sa s názorom
súdu prvej inštancie o neplatnosti ustanovení rámcovej zmluvy a tiež s výpočtom úkonov právnej služby,
ktoré súd prvej inštancie považoval za účelné. Namietal však, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať

ustanovenie § 18 ods. 4 zákona o advokácií: „Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej
služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby
ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon
právnej služby vykonať bezodkladne.“ Súd prvej inštancie síce na toto ustanovenie poukázal v bode 21.
svojho odôvodnenia a v bode 23. odôvodnenia aj správne konštatuje, že „žalobca nijako nepreukázal,

že žalovaného s presnou výškou tarifnej odmeny oboznámil,“ avšak potom už len konštatuje, že ak
sú ustanovenia rámcovej zmluvy neplatné, resp. ak neexistuje dohoda o
odmene, advokátovi automaticky patrí tarifná odmena. Ak totiž neexistuje dohoda medzi advokátom a
klientom o odmene, resp. je dohoda neplatná, tak síce advokátovi patrí tarifná odmena (§ 24 ods. 3
zákona o advokácií), ale tým sa neneguje ustanovenie § 18 ods. 4 zákona o advokácií. Tento názor
súdu prvej inštancie by žalovaný považoval za správny, ak by bol klientom podnikateľ, no ak je klientom

spotrebiteľ, tak podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácií je advokát povinný vždy informovať klienta o výške
odmeny za každý úkon právnej služby pred začatím vykonávania tohto úkonu, inak advokátovi odmena
nepatrí, ibaže by išlo o také úkony, ktoré je potrebné vykonať bezodkladne. Toto zákonné ustanovenie
nerozlišuje, či ide o odmenu na základe dohody alebo o odmenu na základe ustanovenia § 24 ods.
3 zákona o advokácií. Advokát je vo vzťahu ku klientovi, ktorý je v postavení spotrebiteľa, vždy pred

začatím každého úkonu právnej služby informovať klienta o výške tejto odmeny. Ak tak neurobí, odmena
mu nepatrí a nie je možné mu ju priznať v súdnom konaní. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov
upravuje značne komplikovaný spôsob výpočtu tarifnej odmeny, ktorý je závislý nie len na výške hodnoty
predmetu sporu, ale odvíja sa aj od druhu úkonu právnej služby, pričom táto hodnota môže byť ešte
zvýšená alebo znížená s ohľadom na ďalšie okolnosti a podmienky. Pre bežného spotrebiteľa nie je

reálne možné vypočítať tarifnú odmenu z ustanovení vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov a
z tohto dôvodu zákonodarca zakomponoval do zákona o advokácií ustanovenie § 18 ods.
4. Žalovaný namietal, že sa o prebiehajúcej exekúcií dozvedel až keď už exekučné konanie prebiehalo,
preto pôvodný žalobca ani nemohol informovať žalovaného o výške tarifnej odmeny za jednotlivé úkony,
ktoré v jeho mene vykonával v predmetnom exekučnom konaní. Ak teda

LEGAL CARTEL s.r.o. neinformoval žalovaného ako spotrebiteľa o výške odmeny za jednotlivé úkony
vykonané v exekučnom konaní ešte pred začatím ich vykonávania, potom mu podľa § 18 ods. 4 zákona
o advokácií odmena za tieto úkony nepatrí. A to ani v tom prípade, ak ide o tarifnú odmenu podľa § 24
ods. 3 zákona o advokácií, z dôvodu, že nedošlo k dohode medzi advokátom a klientom alebo
z dôvodu, že takáto dohoda je neplatná. Je tiež nepochybné, že vo veci nešlo o také úkony, ktoré by bolo

potrebné vykonať bezodkladne a preto nie je možné aplikovať ani výnimku zakotvenú v
poslednej vete ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o advokácií. Dôkazné bremeno spočívajúce v
preukázaní informovania klienta podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácií zaťažuje žalobcu, pričom žalobca
toto dôkazné bremeno neuniesol. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne posúdil vec, keď priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie tarifnej odmeny aj keď mal preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal, že by LEGAL CARTEL s.r.o. informoval žalovaného o výške tarifnej odmeny
za jednotlivé úkony právnej služby v predmetnom exekučnom konaní a to
vždy pred začatím vykonávania toho ktorého úkonu. Súd prvej inštancie potom porovnal tieto uplatnené
účelné úkony s vyúčtovaním hodinovej odmeny, ktorú pôvodný žalobca zaslal žalovanému e-mailom dňa
8.12.2015 a od tarifnej odmeny účelne vykonaných úkonov právnej služby odpočítal zaplatenú hodinovú

odmenu zaplatenú žalovaným v hotovosti za tieto konkrétne úkony právnej služby. Namietal, že ak
súd prvej inštancie považoval ustanovenia rámcovej zmluvy o odmene za neplatné a niektoré úkony
vykonané pôvodným žalobcom za neúčelné, potom nebol dôvod rozlišovať pri hodinovej odmene medzi
jednotlivými úkonmi, za ktoré bola táto hodinová odmena zaplatená a odpočítavať od
tarifnej odmeny za účelne vykonané úkony právnej služby hodinovú odmenu zaplatenú za tieto úkony.

Súd prvej inštancie mal od celkovej tarifnej odmeny za účelne vykonané úkony právnej služby odpočítať
celkovo zaplatenú hodinovú odmenu za všetky úkony právnej služby. Samozrejme, uvedené by platilo
len za predpokladu, že by žalovaný ako spotrebiteľ bol riadne informovaný o výške tarifnej odmeny za
každý úkony právnej služby ešte pred jeho vykonaním. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť v časti jeho výroku I. tak, že žalobu žalobcu zamietne a súvisiacom výroku

III. zmenil tak, že prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že advokát síce musí poučiť svojho
klienta o výške odmeny za poskytovanie právnych služieb, no nikde nie je stanovený presný časový
rámec, kedy k tomu má dôjsť. Jedinou podmienkou je, že takéto poučenie musí byť vykonané pred

samotným úkonom. Mal za to, že základným východiskom k tomu, aby bol akýkoľvek klient poučený,
musí byť zmluva o poskytovaní právnych služieb a z nej musí byť nadmieru zreteľné, v akej výške a
za aké úkony patrí advokátovi odmena. Poukázal na znenie rámcovej zmluvy, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že advokát si splnil svoju povinnosť a informoval klienta o výške odmeny (podľa § 9 vyhlášky
o odmenách a náhradách advokátov a nasl.). Z výpovede svedkyne (družky žalovaného) malo byť

kategoricky zrejmé, že žalovaný aj svedkyňa boli riadne poučení o výške tarifnej úkony ešte pred
vykonaním týchto úkonov, hneď na začiatku právneho zastupovania. Zároveň advokát spoločnosti
LEGAL CARTEL s.r.o. osobitne a zreteľne informoval žalovaného o výške tarifnej odmeny na poradách,
o čom svedčia potvrdenia o poradách, čo žalovaný svojím podpisom potvrdil. Na základe preukázaných
skutočností, žalobca rozporoval argumentáciu žalovaného, že k poučeniu pred vykonaním jednotlivých
úkonov, v súvislosti s tarifnou odmenou nedošlo. Zároveň uviedol, že ustanovenie § 185 ods. 1 C.s.p.

je nutné vykladať v súvislosti s § 220 ods. 2 C.s.p. a to tak, že súd síce rozhoduje o tom, ktoré
dôkazy vykoná, no ak dôkaz nevykoná, musí to v odôvodnení rozsudku odôvodniť a
vysvetliť prečo tak urobil, čo sa v predmetnej právnej veci nestalo. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca
disponoval listinnými dôkazmi od počiatku konania a tieto súdu prvej inštancie predložil až podaním zo
dňa 5.11.2021, poukázal na ustanovenie § 178 ods. 2 C.s.p., ktorý stanovuje minimálnu

dobu potrebnú na prípravu na pojednávanie 5 dní, ktorá bola dodržaná. Následne
poukázal na to, že písomnosť žalovaného zo dňa 16.11.2021 bola súdu prvej inštancie doručená v
totožný deň a žalobcovi až priamo na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.11.2021, tzv. krátkou
cestou ergo bez dodržania zákonnej lehoty, na ktorú žalovaný tak úporne apeloval. K námietkam
žalovaného ohľadom času fakturácie právnych služieb uviedol, že žiadny právny predpis týkajúci sa

výkonu advokácie nestanovuje presnú časovú alebo inú povinnosť, kedy má advokát fakturovať resp.
vystavovať faktúry. Namietal, že formulácia rámcovej zmluvy v žiadnom prípade nie je, ergo ani nemôže
byť charakterizovaná ako zmluvná pokuta, a to z dôvodu, že účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie
záväzkov pre prípad, keby si dlžník neplnil záväzky riadne a včas. Žalovaný si protirečil, keď raz uviedol,
že pôvodný žalobca určil výšku tarifnej odmeny neurčito s odkazom na § 9 vyhlášky o odmenách

a náhradách advokátov, ale následne uviedol, že takýto nárok žalobcu má nepochybne charakter
zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory súd nemôže brať
ako smerodajné, keďže podľa zákona o sudcoch je sudca viazaný len Ústavou Slovenskej republiky,
ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré sú špecifikované v Ústave Slovenskej
republiky. Žalovaný tiež konštruoval hypotetickú situáciu (pretože v nasledujúcom tvrdení toto vyvracia),

pri ktorej mal súd prvej inštancie inak postupovať pri svojom rozhodnutí o spôsobe odpočtu hodinovej
odmeny od tarifnej. Takáto hypotetická situácia má byť však podľa žalobcu úplne bezpredmetná, pretože
pôvodný žalobca nikdy neprijal akúkoľvek platbu v súvislosti s hodinovou odmenou. V
ostatnom vyjadrení žalobca v podstate len zopakoval svoju argumentáciu už uvedenú pred súdom prvej
inštancie, v odvolaní a predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení opakovane
uvádza, že žalovaný uvádzal v priebehu konania klamlivé tvrdenia. Žalobca sa snaží prezentovať ako
strana, ktorá bola zavádzaná a tvrdí, že počas konania súdu prvej inštancie podľa jeho názoru predložil
dôkazy a uviedol tvrdenia, ktoré potvrdzujú ním uvádzané skutočnosti, pričom sa súd prvej inštancie

týmito jeho tvrdeniami zaoberal nedostatočne. Poukázal na ustanovenie § 185 ods. 1 C.s.p., v zmysle
ktorého je jedine na konajúcom súde rozhodnutie, ktoré navrhované dôkazy vykoná a ktoré nevykoná.
Namietal, že žalobca síce disponoval listinnými dôkazmi od počiatku konania, tieto súdu prvej inštancie
však predložil až podaním zo dňa 5.11.2021, ktoré bolo žalovanému doručené až dňa 8.11.2021, t. j.
len 6 pracovných dní pred nariadeným pojednávaním. S ohľadom na predmetný

postup žalobcu bol žalovaný toho názoru, že práve žalobca vykonával procesné úkony s úmyslom
znemožniť žalovanému riadne bránenie práva. Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalobcu ohľadom
platnosti rámcovej zmluvy. Žalobcom požadovaný nárok mal charakter zmluvnej pokuty, resp. sankcie,
čo s ohľadom na rozhodnutie disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory z 26. septembra
2017, sp. zn. DS VII.-57/2017:1160/2017, v spojení s rozhodnutím III. odvolacieho

disciplinárneho senátu zo dňa 4. júna 2019, sp. zn. III.ODS-35/2017:1160/2017,
bolo v rozpore s advokátskymi predpismi, a teda malo byť neplatné. Žalovaný následne zopakoval
svoju argumentáciu už uvedenú v odvolaní a v konaní pred súdom prvej inštancie. Vo svojom ďalšom
vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaný už len zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu a doplnil,že v predmetných potvrdeniach o poradách, na ktoré odkazuje žalobca nie je
výslovne uvedené, že by žalovaný ako klient bol poučený o výške tarifnej odmeny a že svedkyňa pri
svojom výsluchu na otázku, či jej alebo žalovanému bolo pri podpise rámcovej zmluvy dané zo strany

právneho predchodcu žalobcu nejaké poučenie, uviedla, že nie. Tiež doplnil, že nemôže obstáť ani
tvrdenie žalobcu o informovaní o výške tarifnej odmeny v exekučnom konaní pri
uzatváraní rámcovej zmluvy dňa 3.12.2010, keď nebolo zrejmé, aká suma bude žalovanému priznaná
titulomvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaačivôbecbudepotrebnétútosumuexekvovať(tarifná
odmena sa vypočítava z hodnoty predmetu sporu). Žalovaný zároveň vo svojom vyjadrení zo dňa

11.1.2024 uviedol, že v minulosti už poukazoval na skutočnosť, že pôvodný žalobca LEGAL CARTEL
s.r.o. postúpil pohľadávku na súčasného žalobcu Conitors Slovakia s.r.o. v rozpore so zákonom, keďže
žalovaný ako klient advokátskej kancelárie LEGAL CARTEL s.r.o. nezbavil spoločnosť LEGAL CARTEL
s.r.o. povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Conitors Slovakia s.r.o. nebol viazaný povinnosťou mlčanlivosti
v zmysle zákona o advokácií. Za toto porušenie § 23 zákona o advokácií bol advokát JUDr. F., konateľ
pôvodného žalobcu spoločnosti LEGAL CARTEL s.r.o., disciplinárnym senátom Slovenskej advokátskej

komory uznaný za vinného a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 1.000,-
€. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo
78/2021, zo dňa 22.2.2023, podľa ktorého: „Postúpenie pohľadávok advokáta, ktoré vznikli v súvislosti
s poskytovaním právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii na osobu, na ktorú sa
nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta, odporuje zákonu o advokácii v zmysle

§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 23 ods. 1 zákona o advokácii.
Zmluvaopostúpenípohľadávokvzniknutýchadvokátovizaposkytovanieprávnychslužiebpodľazákona
o advokácii na tretiu osobu, neviazanú povinnosťou mlčanlivosti advokáta, je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatným právnym úkonom, ak nebol advokát povinnosti mlčanlivosti klientom zbavený.“
Zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o. ako pôvodným žalobcom a

spoločnosťou Conitors Slovakia s.r.o. ako následným žalobcom zo dňa 9.7.2018 je absolútne neplatným
právnym úkonom, a teda žalobca (v tom čase Conitors Slovakia s.r.o.) v tomto konaní podľa žalovaného
nemal byť aktívne vecne legitimovaný a žaloba mala byť v celom rozsahu zamietnutá.

8. Podaním doručeným odvolaciemu súdu zo dňa 5.2.2024 žalobca Conitors Slovakia s.r.o. navrhol,

aby odvolací súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Conitors Slovakia, s.r.o. a aby na jeho miesto
vstúpil žalobca: Accent Legal, s.r.o., IČO: 47 251 476, Bratislava, Jakubovo námestie č. 9, ktorý vyslovil
súhlas so vstupom do konania na miesto žalobcu.

9. Žalovaný k návrhu žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že keďže skutočným veriteľom bola

spoločnosť LEGAL CARTEL s.r.o. a spoločnosť Conitors Slovakia s.r.o. nebola nositeľom hmotného
práva (nebola skutočným vlastníkom pohľadávky), teda nebola aktívne vecne legitimovaná na podanie
žaloby v tomto konaní, nemohla v čase od právoplatnosti uznesenia o jej vstupe do konania na strane
žalobcu (od roku 2018) spočívať premlčacia doba vo vzťahu k tejto pohľadávke.

10. Odvolací súd zistil, že spoločnosť Conitors Slovakia s.r.o. (ako postupca) postúpil pohľadávku, ktorá
je predmetom sporu naspäť na pôvodného žalobcu LEGAL CARTEL s.r.o. (ako postupník) Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2023. Následne LEGAL CARTEL s.r.o. (ako postupca) postúpil
predmetnú pohľadávku na aktuálneho žalobcu Accent Legal s.r.o. (ako postupník) Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 3.1.2024. Uznesením zo dňa 24.5.2024, sp. zn. 15 Co 127/2022-479, odvolací súd

pripustil, aby z konania vystúpil žalobca: Conitors Slovakia, s.r.o., IČO: 47 201 746, Bratislava, Trstínska
č. 38 a aby na jeho miesto vstúpil žalobca: Accent Legal, s.r.o., IČO: 47 251 476, Bratislava, Jakubovo
námestie č. 9.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.6.2024 opätovne vzniesol námietku premlčania voči

nároku uplatnenému spoločnosťou Accent Legal s.r.o., ktorá sa stala žalobcom na základe uznesenia
odvolacieho súdu zo dňa 24.05.2024, č. k. 15 Co 127/2022-479.

12. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné

podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje
to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že ani odvolaniu žalobcu a ani
odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. januára 2026; o
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v
celom rozsahu, pričom v tejto časti sa pridržiava dôvodov tam uvedených ako správnych (§ 387 ods. l,
ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku zároveň odvolací súd uvádza

nasledovné.

13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

15.Spoukazomnavyššiecitovanéustanovenie§387ods.2C.s.p.,prihliadajúcnaobsahsúdnehospisu

a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie
žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku,
ktorým vo výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 470,31 € spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 25.2.2016 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. žalovanému

priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s ustanovením § 191 C.s.p. zhodnotil,
na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.

odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami,
na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa
podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a
ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane

druhej.Súdprvejinštancieneporušilaniprávosporovýchstránnaspravodlivýproces,keďževhodnotení
skutkovýchzisteníneabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,naopaksúdprvejinštancie
ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné
a jeho argumenty podporujú príslušný záver súdu prvej inštancie. S odôvodnením rozhodnutia súdom

prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v
takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí
sa len k odvolacím námietkam odvolateľov.

16. Odvolací súd podotýka, že argumentácia žalobcu, ako aj žalovaného v odvolaní spočívala

predovšetkým v zopakovaní svojich tvrdení uvádzanými už v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie. Nakoľko sa súd prvej inštancie s týmito tvrdeniami náležite a vyčerpávajúco
vysporiadal v odvolaním napadnutom rozsudku a odvolací súd sa s predmetnými
závermisúduprvejinštancievcelomrozsahustotožnil,taksaodvolacísúdtýmitotvrdeniaminezaoberal.

17. Odvolací súd, k námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie aktuálneho
žalovaného - spoločnosti Accent Legal, s.r.o. s prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Obdo 78/2021, zo dňa 22.2.2023, v prvom rade pripomína, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie bol vydaný dňa 16.12.2021, teda pred vydaním citovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý zároveň konštatoval, že mu nie sú známe žiadne jeho rozhodnutia

(stanoviská), ktoré by sa v minulosti zaoberali otázkou: ,,či pohľadávku advokáta na zaplatenie paušálnej
odmeny za poskytnutie právnych služieb možno zmluvou o postúpení pohľadávky platne postúpiť na
tretiuosobu,ktoráexlegeniejeviazanámlčanlivosťou,resp.otázka,čiporušeniepovinnostimlčanlivosti
uzavretím zmluvy o postúpení takejto pohľadávky zakladá právny následok absolútnej neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky na zaplatenie odmeny advokáta za poskytnutie právnych služieb“ (bod

25. a 26.). V bode 40. odôvodnenia uvedeného rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel:
„že postúpenie pohľadávok advokáta, ktoré vznikli v súvislosti s poskytovaním právnych služieb podľa
zákona o advokácii, na osobu, na ktorú sa nevzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti, odporuje zákonu
o advokácii v zmysle § 525 ods. 2 OZ v spojení s § 23 ods. 1 zákona o advokácii. Zmluva o postúpenípohľadávok vzniknutých advokátovi za poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii na
tretiu osobu, neviazanú povinnosťou mlčanlivosti, je podľa § 39 OZ neplatným právnym úkonom,
ak nebol advokát povinnosti mlčanlivosti klientom zbavený.“ V bode 44. odôvodnenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky zopakoval, že: „...pohľadávku advokáta, nezbaveného povinnosti mlčanlivosti,
na zaplatenie paušálnej odmeny za poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii nie je
možné postúpiť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na tretiu osobu, ktorá nepodlieha povinnosti
mlčanlivosti, nakoľko postúpenie takejto pohľadávky je v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 23 ods. 1 zákona o advokácii v rozpore so zákonom o advokácii s právnym následkom

absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Teda odvolací súd v
spojení so súdom prvej inštancie vec správne právne posúdili, ak dospeli k záveru o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dôvodiac absolútnou neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky,
v zmysle čoho sa žalobca nemohol stať postupníkom, resp. majiteľom postúpenej pohľadávky, a teda
ani veriteľom dlžníka, t. j. nositeľom subjektívneho práva.“. V zmysle uvedeného právneho názoru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak možno konštatovať, že Zmluva o postúpení pohľadávky

medzi spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o. ako pôvodným žalobcom a spoločnosťou Conitors Slovakia
s.r.o. ako následným žalobcom zo dňa 9.7.2018 je absolútne neplatným právnym úkonom. Na druhej
strane však odvolací súd zastáva názor, že keďže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ešte
nebola táto otázka judikovaná najvyššou súdnou autoritou, súd prvej inštancie postupoval správne, keď
vychádzal výlučne z (v danom čase) aktuálnej právnej úpravy, a teda v čase rozhodovania považoval

aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu Conitors Slovakia s.r.o. v konaní za danú. Na druhej strane však
zohľadniac prijatý právny názor je potrebné konštatovať absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi LEGAL CARTEL s.r.o. a Conitors Slovakia s.r.o. zo dňa 9.7.2018 a z toho vyplývajúci
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie spoločnosti Conitors Slovakia, s.r.o., ktorá spätne previedla
súdenú pohľadávku na pôvodného žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2023.

Ten v odvolacom konaní Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3.1.2024 postúpil posudzovanú
pohľadávku na spoločnosť Accent Legal, s.r.o. IČO: 47 251 476, Bratislava, Jakubovo námestie č. 9,
ktorú skutočnosť postupca písomne oznámil protistrane a zároveň procesne zohľadnil odvolací súd
uznesením zo dňa 24.5.2024, sp. zn. 15 Co 127/2022-479. V dôsledku „nového“ postúpenia predmetnej
pohľadávky na spoločnosť Accent Legal s.r.o. bol odvolací súd opätovne povinný vysporiadať sa s

námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie aktuálneho žalobcu s prihliadnutím na vyššie
citované závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z Výpisu z Obchodného registra Mestského
súdu Bratislava III odvolací súd zistil, že predmetom podnikania aktuálneho žalobcu (spoločnosti Accent
Legal s.r.o.) je výhradne poskytovanie právnych služieb a konateľka žalobcu Mgr. O. C. je zároveň
zapísaná v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou pod registračným číslom

4017. Odvolací súd preto konštatuje, že keďže podľa dovolacieho súdu osobitnou podmienkou, ktorá
bráni postúpiť pohľadávku na zaplatenie odmeny za poskytnutie právnych služieb je práve povinnosť
zachovania mlčanlivosti v zmysle zákona o advokácii, postúpenie pohľadávky pôvodným žalobcom
spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o. na Accent Legal s.r.o. je súladné nielen s uvedeným právnym
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj s ustanovením § 23 ods. 1 zákona o advokácii,

keďže na žalobcu Accent Legal s.r.o. (rovnako ako na LEGAL CARTEL s.r.o.) sa vzťahuje zákonná
povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Na základe uvedeného tak odvolací súd dospel k záveru, že zmluva
o postúpení pohľadávky medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a spoločnosťou Accent Legal, s.r.o.
ako postupníkom je v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 23 ods. 1
zákona o advokácii platným právnym úkonom, t. j. žalobca sa mohol stať postupníkom, resp.

majiteľom postúpenej pohľadávky, a teda aj veriteľom dlžníka (žalovaného), t. j. nositeľom subjektívneho
práva, ergo v konaní je daná aktívna vecná legitimácia aktuálneho žalobcu.

18. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, týkajúcej sa spôsobu vykonania a hodnotenia navrhnutých
dôkazov súdom prvej inštancie (pozri aj bod 22. odôvodnenia tohto rozsudku), konkrétne nevypočutia

konateľa pôvodného žalobcu, keď mal súd prvej inštancie, vedome opomenúť skutočnosť, že takémuto
návrhu sám nevyhovel (navrhnutého dôkazu zrejme za účelom pozbavenia povinnosti mlčanlivosti
pôvodného právneho zástupcu žalovaného), odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie sa s
uvedeným náležite vysporiadal v bode 24. napadnutého rozsudku, keď konštatoval, že konateľ
spoločnosti LEGAL CARTEL s.r.o. sa v dôsledku postúpenia pohľadávky na spoločnosť Conitors

Slovakia s.r.o. a následným prevzatím právneho zastúpenia spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o. v
predmetnej veci dostal do pozície, kedy ako advokát zastupujúci žalobcu nemohol byť v konaní
vypočutý ako svedok, kedy zároveň platí, že ani vzájomná dohoda a ani žiadna zákonná povinnosť
žalovaného ako klienta, ho v spore o zaplatenie odmeny advokáta nezaväzuje zbaviť advokátapovinnosti mlčanlivosti. Povinnosť mlčanlivosti predstavuje jeden zo základných princípov advokácie,
pričom ide o právo klienta, ktoré musí byť rešpektované ako súčasť ústavného práva na spravodlivý
súdny proces a ochranu súkromia, ktorá povinnosť advokáta nemôže byť svojvoľne porušovaná.

19. Žalobca ďalej v odvolaní dôvodil, že je bežnou praxou, že na základe plnomocenstva udeleného
v pôvodnom konaní advokáti zastupujú klientov aj v následnom exekučnom konaní, na ktoré im klienti
neudeľujú „ďalšie“ plnomocenstvo a úkon právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“
si uplatňujú aj v exekučnom konaní, pričom súdy vydávajúce poverenia na vykonanie exekúcie tento

úkon bez akýchkoľvek výhrad akceptujú a poverenie na vykonanie exekúcie aj na úkon právnej služby
- prevzatie a príprava zastúpenia vydávajú. Odvolací súd tento argument neprijal, nakoľko ide o vágne
a ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, spochybnené nielen zákonnými ustanoveniami, ale aj (práve)
rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho
dvora EÚ) pri ochrane spotrebiteľov ako slabšej strany v spore.

20. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobcom predložené listinné dôkazy, ktorými disponoval od
počiatku súdneho konania, mu boli doručené až dňa 8.11.2021, t. j. len 6 pracovných dní
pred nariadeným pojednávaním, čím mal žalobca znemožniť žalovanému riadne bránenie práva. V tejto
súvislosti je žalovanému potrebné pripomenúť, že lehota na prípravu pojednávania je v ustanovení § 178
ods. 2 C.s.p. určená ako „spravidla najmenej 5 dní“ a táto bola splnená. Navyše, odvolací súd

má za to, že právo žalovaného na riadne bránenie práva nebolo porušené a hoci žalobca mohol dôkazy
predložiť už skôr, táto skutočnosť nemala a nemohla mať vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Konajúci súd je síce oprávnený, avšak nie povinný využiť tzv. sudcovskú koncentráciu konania, avšak ak
po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, vyhlási uznesením dokazovanie
za skončené (§ 182 C.s.p.). Odvolací súd opätovne konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej

veci riadne vykonal dokazovanie a v jeho postupe odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenie. Z
toho dôvodu predmetnú námietku žalovaného vyhodnotil ako neopodstatnenú.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že odvolací dôvod namietaný
žalobcom podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci) nebol naplnený. Rovnako tak neboli naplnené ani ďalšie odvolacie
dôvody oboch odvolateľov.

22. Ak žalobca i žalovaný v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), odvolací súd opakovane

uvádza, že na základe vykonaných dôkazov dospel k rovnakým skutkovým zisteniam, ako súd prvej
inštancie. Z toho dôvodu ani tento odvolací dôvod odvolateľov nepovažoval za dôvodný. Odvolací súd v
súvislosti s týmto odvolací dôvodom dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov
jednotlivoaj vichkomplexnostitak,abyvychádzalozpravidielformálnejlogiky.Podľaustanovení§

191C.s.p.dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi,
ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia
dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov

(napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd,
sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220
ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil
skutkovýstavveci,aplikovalnaňsprávnypredpisasvojerozhodnutieajriadneodôvodnil;zodôvodnenia

rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou
k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti
namietané odvolateľmi vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok
úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou
prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces

nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby
sarozhodlovsúladesjejpožiadavkamiaaniprávostranysporuvyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.23. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu oboch sporových strán, že napadnuté rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V

posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd
považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie
za správne.

24. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadné ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napríklad vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s §

255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko v
odvolacom konaní nemožno úspech (a neúspech) pričítať žiadnej zo strán sporu, odvolací súd rozhodol,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).