Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 54P/149/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125213062
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Gomolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5125213062.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Gomolovou, vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov – matky: A. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. D. XXX/
X E., a otca: F. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XXX/X, E., t.č. bytom G. XX, H., o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o zmene výšky vyživovacej povinnosti otca na mal. A. B., nar.
XX.X.XXXX nasledovného znenia:

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. výživným zvýšeným zo sumy 150 eur na sumu 200
eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.12.2025.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.12.2025 do 31.01.2026 v sume 100 eur sa otec zaväzuje
uhradiť k rukám matky do 28.02.2026.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/199/2020-60 zo dňa 23.4.2021 v časti úpravy
vyživovacej povinnosti otca na mal. A..

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 1.12.2025 sa matka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na sumu minimálne 400 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že výdavky na
dieťa sa výrazne zvýšili. Špecifikovala aktuálne výdavky na maloletú. Matka je nezamestnaná, poberá
len rodinné prídavky. Ďalej uviedla svoje výdavky na bývanie.

2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu s týmto nesúhlasil. Matka nepreukázala žiadnu objektívnu
zdravotnú alebo inú prekážku výkonu zárobkovej činnosti. K matkou uvádzaným mesačným nákladom
na dieťa uviedol, že je povinná ich preukázať. Ďalej špecifikoval svoje príjmy s tým, že má vyživovaciu
povinnosť k mal. B.. Uviedol svoje výdavky. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s priateľom,
reálne náklady na bývanie sú znížené alebo úplne zanikajú.

3. Dňa 26.1.2026 sa rodičia zúčastnili informatívneho stretnutia na súde, kde uzatvorili rodičovskú

dohodu v znení, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.4. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil otec, ktorý neprítomnosť ospravedlnil, žiadal odročiť
pojednávanie, prípadne ak to súd uzná za vhodné, o prejednanie veci v jeho neprítomnosti. Poukázal na
rodičovskú dohodu. Súd z uvedených dôvodov pojednával v neprítomnosti otca a otvoril pojednávanie.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/199/2020-60 zo dňa 23.4.2021 súd schválil rodičovskú

dohodu o úprave práv a povinností k mal. A. tak, že táto bola zverená do osobnej starostlivosti matky
obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec sa zaviazal prispievať na
výživu mal. A. vo výške 150 eur mesačne, styk otca s maloletou nebol upravený.

7. Na pojednávaní matka zotrvala na rodičovskej dohode, túto žiadala schváliť.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo č. 36/2005 Z.z. na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však

priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného

možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

17. Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je založená na rovnakom postavení rodičov

dieťaťa. Obaja tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča
je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine).

18. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach
uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. V
dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových
podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdnehorozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Rozsudky o výživnom sú prípadmi
clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah
plnenia) a prostredníctvom úpravy v § 78 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. sa umožňuje

prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými
skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich
kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá
môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena
pomerovmôžezahŕňaťtakzmenupomerovnastraneniektoréhozrodičov(stratazamestnania,závažné

ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane
dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

19. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, vzájomná dohoda a spolupráca pri výchove dieťaťa
predstavujú najvhodnejšie riešenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Takáto spolupráca
rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním

rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje
dieťa od rozhodovania o tom, ktorého rodiča upredností. Dohoda rodičov o výkone rodičovských práv
a povinností podlieha schváleniu súdom. Súd dohodu schváli, ak je v záujme maloletého dieťaťa.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti

otca na maloleté dieťa došlo k zmene pomerov, maloleté dieťa nastúpilo do materskej školy, s čím
sú spojené výdavky, rovnako ako s ekzémami, ktorými trpí. Maloletá chodí k psychologičke. Otcovi
pribudla vyživovacia povinnosť k mal. B.. Zmena pomerov súvisí aj s vývojom životných nákladov. Po
oboznámenísasošpecifikáciouodôvodnenýchpotriebmaloletejA.,akoajschopnosťami,možnosťamia
majetkovýmipomermiobochrodičov,ajvýdavkamitak,akobolišpecifikovanénainformatívnomstretnutí

rodičov, má súd za to, že uzatvorená rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko
umožňuje zabezpečovať úhradu časti nákladov na jeho odôvodnené potreby tak, aby jeho výživa bola
riadne zabezpečená. Medzi rodičmi došlo aj k dohode o úhrade nedoplatku na výživnom za obdobie
od 1.12.2025 do 31.1.2026 v sume 100 eur a to v lehote do 28.2.2026, ktorá splatnosť bola dohodnutá
taktiež v záujme maloletej. Z uvedených dôvodov súd rodičovskú dohodu schválil.

21. Nakoľko týmto rozhodnutím došlo k zmene pôvodného rozsudku o výške vyživovacej povinnosti otca
na maloletú I., súd túto zmenu vyjadril v rozsudku.

22. Výrok o trovách konania medzi jeho účastníkmi sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko
súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 a § 55 CMP, o trovách konania rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Rodičia nemajú právo podať odvolanie proti výroku, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu.

Na pojednávaní sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať proti rozsudku odvolanie, toto právo

nemajú.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.