Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200627
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125200627.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., zastúpenej JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, so

sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3.365,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/7/2025-104 zo dňa 29.09.2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto cit.:
,,I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.365,43 eur s úrokom z omeškania vo výške
6,25 % ročne zo sumy 1.171,82 eur od 08.10.2022 do zaplatenia a 7 % ročne zo sumy 2.193,61 eur od
15.11.2022 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Splnením povinnosti plnenia B. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G. H. podľa
platobného rozkazu zo dňa 18.2.2025 č.k. 10C/7/2025-47 zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť

žalovanej uloženej týmto rozsudkom.
III.SplnenímpovinnostižalovanejuloženejtýmtorozsudkomzanikávrozsahutohtoplneniapovinnosťB.
F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G. H. uložená platobným rozkazom zo dňa 18.2.2025
č.k. 10C/7/2025-47.
IV. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej n e p r i z n á v a.“

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného uviedol, že o nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), §
255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto by mu mal patriť nárok
na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie však v tomto prípade
aplikoval § 257 CSP a náhradu týchto trov žalobcovi nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Konštatoval, že žalobca bol síce v konaní úspešný, avšak na druhej strane je potrebné zaoberať sa

majetkovými pomermi a príjmami žalovanej, ktorej bol rozhodnutím Centra právnej pomoci - kancelária
I. priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci zo 14.4.2025. Nárok na poskytnutie právnej pomoci
jej bol poskytnutý až do právoplatného skončenia veci. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že úspešným
žiadateľom v konaní o priznaní nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne spĺňa všetky
tri podmienky a to, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v prípade sporu sa nejedná o zrejmú
bezúspešnosť a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné ho vyčísliť v peniazoch. V

prípade žiadateľky na účely zistenia jej príjmu bolo potrebné vziať do úvahy príjem ďalších spoločne
posudzovaných osôb a to jej troch nezaopatrených detí. Na základe predložených dokladov o príjmea informácií o majetkovej situácii žiadateľky mal preukázané, že žiadateľka spĺňa zákonom stanovenú
podmienku, a to stav materiálnej núdze.
V tejto súvislosti citoval ust. § 4 písm. i) zákona č. zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej

pomoci osobám v materiálnej núdzi, podľa ktorého je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je
členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby
nepresahuje 2,1-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb
nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
So zreteľom na skutočnosť, že žalovaná sa spolu so svojou rodinou (X nezaopatrené deti) nachádza

v stave materiálnej núdze, súd prvej inštancie prijal záver, že po uhradení všetkých odôvodnených
životných potrieb by uhradenie trov konania mohlo žalovanú (a tiež jej neplnoleté deti) ohroziť. Na druhej
strane podľa názoru súdu nepriznanie náhrady trov konania neprimerane nezasiahne do hospodárskych
pomerov žalobcu.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku IV. o

trovách konania z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Žalobca úvodom uviedol, že už v predsúdnom konaní žalovanú opakovane vyzýval a upozorňoval na
povinnosť uhradiť vzniknutý dlh, ukladal dodatočné lehoty na vyrovnanie dlhu, avšak bezúspešne, preto
žalobca využil svoje legitímne právo uplatniť svoj nárok v súdnom konaní, v ktorom vykonal len úkony
nevyhnutnepotrebnépreuplatnenieprávaadosiahnutieúspechuvoveci-legitímnycieľsporovejstrany.

Úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom žalobcu teda predstavujú náklady vynaložené
výlučne za účelom uplatnenia práva v konaní, ktoré inicioval z dôvodu, že žalovaná aj napriek výzvam a
upozorneniam zo strany žalobcu o uplatnení si svojho práva na súde dlžnú sumu žalobcovi nezaplatila
ani len z časti.
Nárok bol teda uplatnený pred súdom v dôsledku konania (resp. nekonania) žalovaných, ktorí napriek

vedomosti o svojom záväzku neriešili vzniknutú situáciu a ani sa len nesnažili so žalobcom dohodnúť
na splátkovom kalendári, resp. inej forme mimosúdneho vysporiadania nároku žalobcu. Z uvedeného
možno navyše dôvodne predpokladať, že inou, ako súdnou cestou, by sa žalobca svojho nároku
nedomohol. Žalobca bol preto v dôsledku takéhoto nezodpovedného správania žalovaných nútený
splnomocniť na svoje zastupovanie v spore zástupcu a uplatniť si svoj nárok na súde v obave pred

uplynutím premlčacej doby.
Žalobca má za to, že sporová strana v civilnom spore si musí byť vedomá rizika, ktoré je spojené
so súdnym konaním a musí tieto riziká súvisiace so súdnym konaním prehodnotiť, teda prehodnotiť
pravdepodobnosť prípadného úspechu, ale aj následky prípadného neúspechu vo veci, do čoho
prirodzene vstupuje aj zhodnotenie svojej finančnej situácie. Pokiaľ teda žalovaná viedla v konaní

procesnú obranu, prevzala na seba riziko vzniku rastúcich trov konania, bez ohľadu na úspech, či
neúspech vo veci. Úspech vo veci žalobca dosiahol svojimi procesnými úkonmi v konaní, aj v súvislosti
s reakciou na procesnú obranu žalovanej, a preto principiálne nevidí dôvod na nepriznanie ani len časti
náhrady trov konania.

4. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ súd prvej inštancie iba prevzal zistenia Centra právnej pomoci
Prešov zo dňa 14.04.2025 týkajúce sa zisteného stavu hmotnej núdze žalovanej a bez ďalšieho
skúmaniarozhodolonepriznanítrovkonaniažalobcovidňa29.09.2025,nemožnohovoriťodostatočnom
skúmaní majetkových pomerov žalovanej alebo o výnimočnosti situácie, kedy by prichádzala do úvahy
aplikácia § 257 CSP, a teda o primeranom skúmaní dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy len výnimočne, pričom musia existovať (a byť náležite
preukázané a odôvodnené) dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd neprizná strane nárok na
náhradu trov konania. Povinnosťou súdu je predmetné dôvody a tvrdenia žalovaného skúmať (mať ich
za preukázané) a tak v tomto konkrétnom prípade prichádzalo do úvahy, podľa názoru žalobcu, okrem
strohého konštatovania stavu hmotnej núdze, skúmanie napríklad toho, či je relevantné konštatovať stav

hmotnej núdze pri osobe, ktorá je držiteľom vozidla zn. I. (vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, ktorej
náhrada je predmetom tohto konania). Aj ustanovenie o poskytovaní pomoci osobám v hmotnej núdzi
vymenúva ako jednu z podmienok jej poskytnutia to, že osoba si túto pomoc nemôže zabezpečiť svojím
majetkom. Je preto dôvodné domnievať sa, že skúmanie majetkových pomerov žalovanej v aktuálnom
konaní bez prihliadnutia na to, či môže vlastniť majetok, ktorý by mohol slúžiť napríklad aj na pokrytie

trov konania, bolo nedostatočné.

5. S ohľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že v prejednávanej veci neexistujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné aplikovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trovkonania ust. § 257 CSP a tieto vôbec nepriznať. Súd prvej inštancie preto vec nesprávne právne posúdil,
ak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania toto ustanovenie aplikoval a dospel na základe
(ne)vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

6. K odvolaniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná. Podľa žalovanej sa súd prvej inštancie s dôvodmi
hodnými osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania riadne vyporiadal, preto jeho rozhodnutie
je zrozumiteľné a právne odôvodnené. Rozhodnutie o nepriznaní trov konania nie je prekvapivé, súd
prvej inštancie vytvoril dostatočný procesný priestor na to, aby sa strany vyjadrili k potencionálnej

aplikácii tohto ustanovenia. Súd prvej inštancie oboznámil sporové strany s rozhodnutím Centra právnej
pomoci, uviedol, že odporkyňa je samoživiteľka, má X mal. deti a v predmetnej veci bolo už právoplatne
rozhodnuté platobným rozkazom voči F. B., G. H., G. XX o zaplatenie 3.365,43 eura s prísl., kde bolo
rozhodnuté aj o trovách konania. V podstate by išlo o zdupľované platenie trov konania v tej istej veci,
s tým rozdielom, že žalovaný v 2 rade voči platobnému rozkazu nepodal odpor. Z rozhodnutia je pritom
zrejmé, v čom súd prvej inštancie videl dôvody na to, že ide o výnimočnosť prípadu. Jeho odôvodnenie

nevykazujeznakynedostatočnéhoaleboarbitrárnehorozhodnutiaazároveňjehozáverniejevýsledkom
zjavného právneho alebo skutkového omylu. Je výsledkom riadne zdôvodnenej a ústavne prijateľnej
úvahy, ktorej následok pri priznaní trov konania žalobcovi by nepochybne viedol k zhoršeniu majetkovej
situácie žalovanej, teda ide o zákonom predpokladaný následok rizikovej situácie, pričom v podstate
trovy konania boli žalobcovi už priznané v platobnom rozkaze voči žalovanému v 2. rade, B. F..

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a §
380 CSP , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo výroku o trovách konania je vecne správne.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok IV. rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania s poukazom
na výnimočné ustanovenie § 257 CSP pre nepriaznivú materiálnu situáciu žalovanej.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti

za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

13. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však

ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym
pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva
na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru,

že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je
na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.14. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od
žalobcu, ktorý má nárok na náhradu trov konania v dôsledku úspechu v spore, spravodlivo žiadať, aby
si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.

15. Odvolací súd preskúmal výrok IV. o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou a opätovne
zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
pri rozhodovaní o trovách konania použil ust. 257 ods. 1 CSP. Zistený skutkový stav vyplývajúci z
obsahu spisu umožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu

výnimočného ust. § 257 CSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa možno považovať skutočnosť,
že žalovaná je v materiálnej núdzi, keď jej rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelárie v I. zo
dňa 14.04.2025 (č. l. 100 spisu) bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona
č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

16. Úspešným žiadateľom v konaní o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci môže byť len ten,

kto preukáže, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, a teda správne súd prvej inštancie prihliadol
na to, že aplikačná prax práve nepriaznivú sociálnu situáciu strany sporu (v tomto prípade žalovanej)
považuje za relevantnú na účely aplikácie § 257 CSP. Uloženie povinnosti nahradiť trovy konania by
mohlo negatívnym spôsobom ovplyvniť finančnú sféru žalovanej a ohroziť jej schopnosť uspokojovať
jej základné životné potreby, ako aj potreby jej H. nezaopatrených detí. Na uvedenom nič nemení ani

skutočnosť, že žalovaná je držiteľkou motorového vozidla značky I., dôležitý je pravidelný mesačný
prijem, a ten v zmysle § 4 písm. j) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci v prípade
žalovanej nepresahuje 2,1 násobok životného minima.

17. Na druhej strane nepriznanie náhrady trov konania preto nemožno vnímať ako zásah do pomerov

žalobcu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť jeho ďalšiu činnosť, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu.

18. Odvolací súd zastáva názor, že v žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že
zmierňujúce ustanovenie § 257 CSP sa jej nedotkne. Aplikačná prax práve nepriaznivú sociálnu situáciu
strany sporu považuje za relevantnú na účely aplikácie § 257 CSP. Ani predmetnú vec nemožno vylúčiť z

aplikácie uvedeného zmierňujúceho ustanovenia. Za tohto stavu odvolací súd považoval za spravodlivé,
aby si náklady, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, hradil žalobca sám. Odvolací súd však
dodáva, že trovy konania, a to vrátane tých za predžalobná výzvu boli žalobcovi priznané právoplatným
platobným rozkazom voči pôvodne žalovanému v 2. rade, B. F..

19. Nakoľko bola zistená existencia dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, odvolací
súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku IV. trovách konania je potrebné
potvrdiť postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05).

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1CSP a § 257 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná síce bola v
odvolacom konaní úspešná a vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, no skutočnosť, či
dôjde k aplikácii ust. § 257 závisí od úvahy súdu, a preto za tohto stavu a s ohľadom na predmet sporu

a výsledok konania by nebolo spravodlivé, aby dôsledky v podobe povinnosti náhrady trov odvolacieho
konania znášal len žalobca.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).