Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17C/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225201435
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2225201435.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

A. B. C. B. v konaní pred sudcom: JUDr. Péter Nagy v právnej veci žalobcov: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX,

2/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom G. G. XX, G. G., obaja zast.: JUDr. Ádám Füssy, advokát,
IČO: XX XXX XXX, so sídlom Kaštieľska 4, Bratislava, proti žalovanému: neznámy (nezistený) právny
nástupca po G. F., F. H., zast.: B. I. J., K.: XX XXX XXX, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území L. G., obec: G. G., A.: C. B., zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX, ako parcely registra „E“:

parcelné č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1.047 m2,
parcelné č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 2.036 m2,
parcelné č. XXX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere 183 m2.

II. Súd prikazuje nehnuteľnosti v katastrálnom území L. G., obec: G. G., A.: C. B., zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX, ako parcely registra „E“:
parcelné č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1.047 m2,

parcelné č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda, o výmere 2.036 m2,
parcelné č. XXX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere 183 m2
do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov ako manželov v podiele 1/1.

III. Žalobcovia sú povinní na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanej spoločne a nerozdielne sumu 1.234,09 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadnej zo strán sporu sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.05.2025 domáhali zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku I tohto rozsudku, pričom z dôvodu
vysokej pravdepodobnosti, že v katastri nehnuteľnosti zapísaná osoba G. F., F. H. už nežije, žalobcovia
v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít použili pri žalovanom druhové
označenie účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom, a to v znení
podľa záhlavia tohto rozsudku s tým, že správcom podielov žalovaného ako neznámeho (nezisteného)
vlastníka a jeho zástupcom v súdnom konaní podľa ust. § 34 ods. 3, 18 zákona č. 330/1991 Z. z.

o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách, a podľa ust. § 8, § 13, § 16, § 17 zákona č. 180/1995 Z. z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v spojení s § 7 a § 70 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností je Slovenský pozemkový fond.Žalobcovia odôvodnili svoju žalobu tým, že sú vlastníkmi 4/8 podielu na predmetných
pozemkoch, pričom nechcú zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Žalobcovia využívajú pozemok
na poľnohospodársku činnosť. Žalovaný pozemok dodnes nijako nevyužíva a ani neobhospodaruje.

Vzhľadom na to, že žalovaný nie je schopný vec reálne využívať, nie je a nemôže byť naplnená
podmienka hypotézy § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. účelné využitie veci žalovaným,
a vec preto nie je možné reálne rozdeliť. Taktiež faktické rozdelenie veci neprichádza do úvahy, keďže
by došlo k drobenou pozemkov v extraviláne s poukazom na ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.
z. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby súd podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam

v katastrálnom území Etreho Kračany, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „E“
parcelné č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zrušil a nehnuteľnosti prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov ako manželov za celkovú
náhradu vo výške 1.234,09 €, ktorá bola ako všeobecná hodnota podielu žalovaného určená znaleckým
posudkom č. XX/XXXX M. dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným znalcom K. A. G. zapísaným MS SR, odbor:
poľnohospodárstvo, odvetvie: odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy.

Na podporu svojich tvrdení žalobcovia k žalobe pripojili nasledovné dôkazy: výpis z listu vlastníctva
(č.l. 9), znalecký posudok N. XX/XXXX B. I. (N. XX-XX), rozhodnutie A. B. O. sp. zn. XXX/XX/XXXX
v obdobnej veci (č.l. 18-19).

2. Slovenský pozemkový fond sa k žalobe vyjadril podaniami zo dňa 10.06.2025 a 08.01.2026, v

ktorých uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva. Ani Slovenský pozemkový
fond nepovažoval rozdeľovanie pozemkov za účelné a možné s poukazom na zákaz drobenia
poľnohospodárskych pozemkov v extraviláne s poukazom na ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995
Z. z., pričom naopak ich prikázanie žalobcom ako ostatným spoluvlastníkom považoval za
akceptovateľné. Slovenský pozemkový fond teda súhlasil s navrhnutým spôsobom vyporiadania

podielového spoluvlastníctva prikázaním pozemkov do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcov ako manželov a po vyjadrení A. G. G. zo dňa 12.12.2025 akceptoval aj predloženým
znaleckým posudkom určenú sumu ako primeranú náhradu za podiel žalovaného.
Slovenský pozemkový fond však nesúhlasil s tým, aby súd priznal žalobcom náhradu trov konania s
poukazom na § 257 CSP, a to z dôvodov vyplývajúcich z jeho vyjadrení vo veci (vrátane ostatného

vyjadrenia z 19.02.2026). Podľa neho priznanie náhrady trov konania voči žalovanému by sa vzhľadom
k jeho osobnej a majetkovej sfére javilo ako neprimerane tvrdé, nespravodlivé a odporujúce dobrým
mravom.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie na nariadenom pojednávaní 27.02.2026 v neprítomnosti vopred

ospravedlneného žalovaného (ktorého zastupoval SPF), a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a s podstatným obsahom spisu (najmä podania a listiny uvedené v bodoch 1 a 2 odôvodnenia rozsudku),
ako aj prednesom žalobcov (prostredníctvom ich právneho zástupcu), ktorí na pojednávaní zotrvali
na svojich dovtedajších stanoviskách, pričom na základe takto vykonaného dokazovania a po právnom
posúdení veci predovšetkým podľa príslušných ustanovení druhej časti Občianskeho zákonníka (ďalej

aj len ako „OZ“) o podielovom spoluvlastníctve (§ 137 a nasl.) vrátane ust. § 141 a § 142 OZ vzťahujúcich
sa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, zistil skutkový a právny stav
veci podľa nižšie uvedených odsekov odôvodnenia rozsudku.

4. Z nesporných tvrdení strán (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v spojení s

predloženými listinnými dôkazmi (najmä predloženým listom vlastníctva) súd ustálil, že žalobcovia a
žalovaný (v katastri nehnuteľnosti je zapísaná osoba G. F., F. H.) sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností uvedených vo výroku I tohto rozsudku; spoluvlastnícky podiel žalobcov je 4/8 a
spoluvlastnícky podiel žalovaného je 1/2. Žalobcovia nemajú záujem na zotrvaní v podielovom
spoluvlastníctve nehnuteľností so žalovaným, preto medzi stranami nebolo sporné, že tu existuje

náležitý dôvod na zrušenie podielového spoluvlastníctva a na jeho vyporiadanie. Žalobcovia v súlade
s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo
dňa 24.02.2016, XXXX/XX/XXXX zo dňa 15.04.2019, XXXX/XXX/XXXX zo dňa 28.02.2022) použili pri
žalovanomdruhovéoznačenieúčastníkamajúcehobyťzastúpenéhoSlovenskýmpozemkovýmfondom,
a to v znení podľa záhlavia tohto rozsudku s tým, že správcom podielov žalovaného ako neznámeho

(nezisteného) vlastníka a jeho zástupcom v súdnom konaní podľa ust. § 34 ods. 3, 18 zákona č.
330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, a podľa ust. § 8, § 13, § 16, § 17 zákona č.180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v spojení s § 7 a § 70
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností je Slovenský pozemkový fond.

5. Žiadna zo strán nemala záujem na vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením predmetných
nehnuteľností a ich deľbu nepovažovali za účelnú a dobre možnú. V prípade žalovaného
ide o neznámeho (nezisteného) vlastníka, ktorý nehnuteľnosť neužíva a je len malý predpoklad, že by
ju v budúcnosti užíval. Rozdeleniu pozemku zároveň prekáža aj zákonom ustanovený zákaz drobenia
poľnohospodárskych pozemkov v extraviláne s poukazom na ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.

Strany sa preto zhodli na tom, že najvhodnejším spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva je prikázanie
nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov ako manželov za primeranú náhradu,
čo sa zároveň javí aj ako účelný a hospodárny spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
keďže žalobcovia podľa žaloby vykonávajú na predmetných pozemkoch poľnohospodársku činnosť.
Na základe uvedeného súd nevidel rozumný dôvod pre zachovanie spoluvlastníctva, ani pre
jeho vyporiadanie iným spôsobom, než na akom sa strany spoločne zhodli. Preto súd podielové

spoluvlastníctvo strán k predmetným pozemkom postupom podľa ust. § 142 Občianskeho zákonníka,
v súlade so zákonnými ustanoveniami osobitných právnych predpisov vymenovanými v závere bodu 4
odôvodnenia rozsudku, zrušil tak ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku a prikázal nehnuteľnosti do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov ako manželov v zmysle výroku II rozsudku.

6. Pokiaľ ide o výšku vyrovnacieho podielu za spoluvlastnícky podiel žalovaného na predmetných
nehnuteľnostiach o veľkosti 1/2, medzi stranami (po vyjadrení A. G. G. zo dňa 12.12.2025)
nebolo sporné, že hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného v celkovej výške 1.234,09
€ je primeranou náhradou v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa
§ 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich

pravdivosti. V danom prípade bola výška primeranej náhrady určená znalcom v znaleckom posudku,
ktorý dali žalobcovia vypracovať a voči ktorému žalovaný napokon nenamietal a tento bez výhrad
akceptoval. Preto z neho súd vychádzal a výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel
žalovaného na nehnuteľnostiach uvedených vo výroku I tohto rozsudku, ktorý v rámci vyporiadania
spoluvlastníctva nadobudnú žalobcovia, určil vo výške 1.234,09 € a žalobcov zaviazal na

zaplatenie tejto sumy žalovanému tak ako je uvedené vo výroku III tohto rozsudku. Súd zároveň
vyhovel žalobe v časti, v ktorej žalobcovia navrhovali určiť lehotu na úhradu primeranej náhrady v dĺžke
15 dní (teda dlhšej, než je zákonná lehota 3 dní), keďže žalovaný voči tejto lehote nenamietal a rovnako
ani súdu nič nebránilo, aby túto dlhšiu lehotu (ktorú pritom nie je možné považovať za zjavne
neprimeranú) akceptoval. Preto súd vo výroku III tohto rozsudku uložil žalobcom povinnosť uhradiť

žalovanému primeranú náhradu do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Táto náhrada sa má
zaplatiť na depozitný účet SPF s platobnými podmienkami podľa vyjadrenia SPF k žalobe z 10.06.2025
(strana 2, odsek 8).

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Ustanovenie § 257

CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a znamená, že súd nemusí
zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie ustanovenia § 257 CSP
teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania,
preto musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter.
Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti Civilný sporový poriadok bližšie

nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové,
sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti,
ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Aplikácia citovaného
zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré náhradu trov konania neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že
ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade
trov konania mohol prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov
a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak
v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach strán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti

konkrétneho prípadu tak na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na
strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia
§ 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v priebehu
konania a pod. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možnéprihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak
náhradu trov úspešnej strane sporu, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Ustanovenie § 257 CSP
neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, ale má slúžiť na

dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

8. Súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania riadil vyššie uvedenými úvahami a
postupoval podľa citovaných zákonných ustanovení a rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov
konania žalobcom voči žalovanému, a to prihliadajúc na okolnosti a osobitosti danej veci. Slovenský

pozemkový fond ako správca majetku neznámych (nezistených) vlastníkov je zo zákona povinný
zastupovať záujmy týchto vlastníkov a nie je možné mu uložiť povinnosť nahrádzať trovy konania za
to, že plní povinnosť, ktorá mu bola uložená zákonom, pričom zároveň mu nie je možné pričítať ani
žiadne zavinenie za iniciovanie súdneho sporu. Predmetnému konaniu dokonca žiadny návrh zo strany
žalobcov na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nepredchádzal, pričom
žalovaný taký záujem žalobcov ani inak nemohol poznať.

Taktiež v zmysle vysloveného právneho názoru G. B. P. Q. v uznesení sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa
31.10.2024 platí, že žalovaný predstavuje subjekt sporu síce s procesnou subjektivitou, avšak ide o
neznámeho právneho nástupcu na neznámom mieste, preto je možnosť vymoženia trov konania voči
nemu vysoko nepravdepodobná. Priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcom voči takémuto
subjektu by bolo preto aj zjavne nerozumné. Možno teda prisvedčiť tomu, že v predmetnej sporovej veci

sú dané také výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú v spore procesne úspešným žalobcom s poukazom
na ust. § 257 CSP nárok na náhradu trov tohto sporového konania voči žalovanému nepriznať.
Súd preto nárok na náhradu trov konania žalobcom s poukazom na § 257 CSP, a ani žalovanému
(ktorému taký nárok ani nevznikol) nepriznal (výrok IV).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na A. B.
C. B. (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).