Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/152/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125200218
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125200218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr.

Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E. – B., A. XXX/XX, zastúpená
splnomocnencom: Mgr. Libuša Repiská, advokátka, IČO: 42 334 586, adresa sídla Nitra, Štúrova 21,
a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu G. XXX, zastúpený splnomocnencom:
JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., IČO: 50 361 864, adresa sídla Nitra, Damborského 13,
o návrhoch otca a matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca a matky

proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 5. júna 2025, č.k. 54P/5/2025 – 68, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e a vo výrokoch III., IV. a V.
m e n í tak, že otec je povinný od 13.01.2025 platiť na maloletú A. výživné vo výške 350 eur mesačne,
ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

II. Zročné výživné otca na maloletú za obdobie od 13.01.2025 do 31.05.2025 v sume 815 eur je otec p
o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletej najneskôr do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), rozhodol, že obaja rodičia
sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok II.), otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletej sumou 350 eur mesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred tak, že sumu 260 eur k rukám matky a sumu 90 eur na osobitný účet na meno maloletej,
ktorý jej za týmto účelom zriadi matka, s účinnosťou od 01.01.2025 (výrok III.), zročné výživné za čas od
01.01.2025 do 31.05.2025 v sume 500 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 40 eur mesačne spolu s

bežným výživným do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok (výrok IV.), zročné výživné za čas
od 01.01.2025 do 31.05.2025 v sume 450 eur určené na tvorbu úspor uložil otcovi zaplatiť jednorazovo
v lehote 15 dní po dni, v ktorom mu matka oznámi číslo účtu maloletej (výrok V.), upravil styk otca
s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v dňoch utorok, streda,
sobota a nedeľa, vždy v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec je oprávnený v určený deň
a hodinu si maloletú prevziať v mieste bydliska maloletej a po ukončení styku je povinný ju matke v
určený deň a hodinu na tom istom mieste odovzdať (výrok VI.) a matke uložil povinnosť maloletú na styk

s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť.

1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec sa návrhom podaným dňa 08.01.2025 domáhal úpravy styku
s mal. A. z dôvodu, že po rozchode s matkou maloletej sa nemôže s maloletou stretávať tak, aby bolozachované jeho puto s dcérou, pretože matka maloletej mu vytvára také podmienky na stretnutia, ktoré
sú nerealizovateľné. Matka sa návrhom podaným dňa 13.01.2025 domáhala úpravy rodičovských práv
a povinností k mal. A. z dôvodu, že po ukončení partnerského spolužitia s otcom maloletej sa na nich

nevedia s otcom dohodnúť. Maloletú navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť
platiť na maloletú výživné vo výške 350 eur mesačne. Otec s návrhom matky ohľadom zverenia maloletej
do jej osobnej starostlivosti súhlasil a výživne navrhoval určiť vo výške 200 až 250 eur mesačne.
Uznesením č. k. 54P/8/2025-10 zo dňa 27.01.2025 súd spojil na spoločné konanie obidve veci o návrhu
otcaajmatky.Kolíznaopatrovníčkapovykonanomdokazovanínavrhlaschváliťdohodurodičovoúprave

styku otca s maloletou a návrhu matky na určenie výživného vyhovieť v celom rozsahu s tým, že časť
určeného výživného bude slúžiť na tvorbu úspor maloletej A..

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletá A. sa narodila dňa
XX.XX.XXXX zo vzťahu rodičov, otec k nej uznal otcovstvo. Výkon práv a povinností rodičov k maloletej
doposiaľ upravovaný rozhodnutím súdu nebol.

1.2.1 Maloletá A. má 1,5 roka, nachádza sa v celodennej osobnej starostlivosti matky, je zdravá a
matka má s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky vo výške cca 320 eur
mesačne (strava 120 eur, hygiena - plienky 60 eur, kozmetika 30 eur, výdavky na oblečenie a obuv 50
eur, lieky - bepantheol 12 eur, poistka 25 eur, sporenie 25 eur). Maloletá má nasledovný denný režim:

vstáva okolo 6:15 - 6:30 hod., doobedný spánok absolvuje v čase od 12:00 hod. do cca 14:00 hod. a
večer chodí spať okolo sa 19:00 – 19:30 hod. Otec maloletú pravidelne navštevuje.

1.2.2 Matka maloletej má ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore pedagogika a do nástupu na
materskú dovolenku pracovala ako čašníčka, je slobodná, žije sama s maloletou v trojizbovom byte

vlastnícky patriacom jej matke, ktorá zatiaľ hradí všetky poplatky matky a maloletej A. súvisiace s
užívaním predmetného bytu. Matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške
482,30 eur mesačne a rodinné prídavky na maloletú vo výške 60 eur mesačne. Okrem týchto príjmov
iné príjmy nemá a majetok väčšej hodnoty nevlastní. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. nemá
inú vyživovaciu povinnosť.

1.2.3 Otec maloletej má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore farmaceutika, avšak
v tomto odbore nikdy nepracoval, nakoľko od skončenia školy u armády vykonával 20 rokov funkciu
vodiča. Je rozvedený a žije sám v prenajatom jedno izbovom byte, kde v súvislosti s bývaním má spojené
výdavky vo výške 450 eur mesačne. Poberá výsluhový dôchodok od Vojenského úradu sociálneho

zabezpečenia vo výške 697,62 eur. Dňa 14.11.2022 mu bolo vyplatené odchodné vo výške 9.259,50 eur.
Od 05.09.2023 je zamestnaný ako vodič – skladník v spoločnosti H. I., kde zo závislej činnosti dosahuje
priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.645,10 eur. Jazdí len v rámci západného Slovenska. Okrem
týchto príjmov iné príjmy nemá a majetok väčšej hodnoty nevlastní. Okrem vyživovacej povinnosti k
maloletej A. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Má záväzky voči bankám, nebankovým subjektom a svojej

matke vo výške 20.000 eur, ktoré finančné prostriedky si požičal od matky na dofinancovania hypotéky.
Mesačne spláca pôžičky v prospech Home Credit po 156,10 eur, Silverside po 33,51 eur a po 66,90 eur,
v prospech F. I. I. po 153 eur , I., G. po 10,63 eur a 163,61 eur. Na výživu maloletej prispieva od júla
2023 sumou 160 eur mesačne.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na úpravu výkonu práva a povinností
rodičov, ktorí spolu nežijú k maloletému dieťaťu podľa § 36, § 24 ods. 4, § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5, §
63 ods. 3, § 75 ods. 1 a ods. 2, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 3 a § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“) a nárok povinnej osoby na určenie
dlhšej ako trojdňovej paričnej lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 3 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že nakoľko
rodičia maloletej nežijú spolu, je potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletej
spôsobom uvedeným vo výrokoch I. až VI. rozsudku.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že rodičia maloletej spolu nežijú, otec sa na výchove a výžive maloletej doposiaľ podieľa tak, že
pravidelne platí matke sumu 160 eur mesačne, o maloletú sa zaujíma, navštevuje ju, ale keďže s matkou
maloletej sa nie vždy zhodnú na termínoch a podmienkach stretnutí, žiadal, aby styk upravil súd v pevne
stanovených časoch a intervaloch. S ohľadom na útly vek dieťaťa a v záujme zachovania a upevňovaniavzťahu s otcom súd upravil styk na základe dohody rodičov tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s
maloletou každý druhý týždeň (párny) v dňoch utorok, streda, sobota a nedeľa, vždy v čase od 16:00
hod. do 19:00 hod. Súd je názoru, že v súčasnosti je takýto rozsah styku primeraný veku dieťaťa, jeho

dennému režimu a je v záujme maloletej, keďže maloleté dieťa má právo na rovnocenný a pravidelný
styk s oboma rodičmi.

1.5 Výšku výživného súd určil v sume 350 eur mesačne s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho
odôvodnené potreby, na osobné, majetkové a príjmové pomery rodičov, zohľadnil nevyhnutné náklady

otca na bežný život spočívajúce v nákladoch na bývanie, stravu, hygienu a cestovné. Otcov príjem
tvoria dve zložky, a to výsluhový dôchodok a mzda z riadneho pracovného pomeru, čo spolu predstavuje
mesačne sumu priemerne 2.200 eur.

1.6 Vzhľadom na príjem otca súd výšku určeného výživného považuje za primeranú veku maloletého
dieťaťa, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Súčasne výška výživného zodpovedá

Metodike Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktorá má odporúčací
charakter a podľa ktorej povinný rodič, ktorý má jednu vyživovaciu povinnosť, by mal platiť na maloleté
dieťa predškolského veku výživné vo výške 18 % z príjmu. S poukazom na ustanovenie § 63 ods. 3
ZR je súd názoru, že výška otcovho príjmu odôvodňuje záver, že za odôvodnené potreby maloletej v
tomto prípade možno považovať aj tvorbu úspor. Preto súd rozhodol, že z výšky určeného výživného

bude otec k rukám matky mesačne platiť sumu 260 eur, ktoré postačuje na hradenie bežných výdavkov
maloletej spotrebného charakteru (strava, hygienické potreby, hračky, ošatenie a obuv) a sumu 90 eur
bude poukazovať na účet maloletej, ktorá bude slúžiť na tvorbu jej úspor.

1.7 Vyživovaciu povinnosť súd určil s účinnosťou od 01.01.2025, teda od mesiaca, v ktorom

matka podala návrh, a preto rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré je od uvedeného dátumu do
31.05.2025, teda za 5 mesiacov v sume 950 eur. Do zročného výživného súd zarátal sumy, ktoré otec
platí dobrovoľne, teda 160 eur mesačne. Časť zročného výživného v sume 500 eur bude otec povinný
zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným a druhú časť, v sume
450 eur bude povinný zaplatiť jednorazovo na účet maloletej slúžiaci na tvorbu úspor, a to najneskôr v

lehote 15 dní odo dňa oznámenia matky čísla tohto účtu, ktorý jej matka zriadi v banke.

1.8 Súd záverom konštatuje, že je v zárobkových možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v
sume 350 eur aj napriek viacerým záväzkom, ktoré otec má voči bankovým aj nebankovým subjektom,
pretože výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča a povinný

rodičsasamozrejmemôžezadlžiť,alezároveňlendorozumnejmierytak,abytonemalonegatívnyvplyv
na jeho schopnosť plniť si v prvom rade svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému
dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť.

1.9 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CMP).

2. Rozsudok vo výrokoch III., IV.,V. a v závislom výroku VII. o trovách konania napadol riadnym a
včasným odvolaním otec maloletej s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne s návrhom na jeho zmenu určením vyživovacej povinnosti
otca maloletej v rozsahu 200 eur mesačne od podania návrhu viniac súd prvej inštancie, že neúplne
zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
[§ 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 62 ods. 1 CMP].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd sa nedôvodne zameral pri určovaní rozsahu
vyživovacej povinnosti otca maloletej výlučne len na príjmy otca, pričom nezohľadnil jeho nevyhnutné
náklady na bežný život, a to náklady na bývanie, stravu, hygienu a cestovné, ako ani náklady vyplývajúce
z jeho dlhov. Takýto postup súdu považuje za rozporný so zásadou zistenia skutočného stavu veci. Súd
mal pri rozhodovaní vzhliadnuť aj na potrebu otca splácať dlhy, najmä ak počas konania vyplynulo, že

tieto dlhy neboli otcom vytvorené účelovo pred začatím konania o výživnom. Dlhy otca podstatne znižujú
jeho životnú úroveň a v prípade určenia výživného vo výške uvedenej v napadnutom rozhodnutí, by sa
zadlžovanie otca prehĺbilo a viedlo by to k jeho finančnému kolapsu.2.2 Súd nebral do úvahy ani deklarované náklady na maloletú vo výške 304 eur mesačne a výživné
určil len podľa Metodiky, ktorá má len odporúčací charakter.

3. Rozsudok vo výroku II. až V. a v závislom výroku VII. o trovách konania napadla riadnym a včasným
odvolaním aj matka, s návrhom na jeho zmenu tak, že len matka bude oprávnená maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok, že otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 350
eur mesačne s tým, že suma 300 eur mesačne bude predstavovať bežné výživné a bude ju povinný
platiť otec k rukám matky a suma 50 eur mesačne bude predstavovať výživné na tvorbu úspor a otec ju

bude povinný platiť na účet maloletej, to všetko s účinnosťou od 01.01.2025 s tým, že dlh na zročnom
bežnom výživnom bude otec povinný zaplatiť k rukám matky jednorazovo do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku a dlh na zročnom výživnom na tvorbu úspor bude otec povinný zaplatiť v splátkach spolu s
bežným výživným, viniac súd prvej inštancie, že tento vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne
aplikoval na prejednávanú vec ním citované zákonné ustanovenia.

3.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že výživné požadovala určiť v rozsahu, aby boli pokryté
základné potreby maloletej, zohľadniac jej jediný príjem z rodičovského príspevku, ako aj jej celodennú
nepretržitú starostlivosť o maloletú a z toho plynúcu objektívnu nemožnosť zabezpečiť si iný príjem.
Poukázala na to, že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nedokáže prispievať ani svojej matke
na bývanie, že pokiaľ otec žil s ňou v spoločnej domácnosti, tak jej matke platil za bývanie 300 eur

mesačne, že otec má možnosť bývať u svojej matky v trojizbovom byte, kde by mal aj samostatnú
miestnosť, že otec na jednej strane je ochotný splácať pôžičku svojej matke, avšak nie je ochotný platiť
výživné na pokrytie odôvodnených potrieb maloletej, že toho času matka nemá finančné prostriedky
na zaplatenie krúžku maloletej vo výške 60 eur mesačne, finančné prostriedky na úhradu bývania,
smetného, na plne nehradené očkovanie vo výške 96 eur, že nemôže s maloletou navštíviť žiadne

spoplatnené detské akcie, nemôže zakúpiť autosedačku, zabezpečiť vyšetrenia u lekárov, najbližšie
plánované očné vyšetrenie v Nových Zámkoch a podobne. Súd nezohľadnil na strane otca, že poberá
daňový bonus 150 eur mesačne.

3.2 Pokiaľ ide o odvolanie voči výroku II. matka dôvodí, že otec maloletej nevedie hospodárny život, má

slabú finančnú gramotnosť, je nezodpovedný, nie je schopný vytvoriť si úspory, je v postavení dlžníka u
viacerých subjektov, a preto podľa jej názoru nie je schopný zastupovať a spravovať majetok maloletej.

3.3 Pokiaľ ide o zmenu splatnosti zročného výživného matka poukazuje na naliehavosť potreby mať
finančné prostriedky na uhradenie všetkých odôvodnených potrieb maloletej.

4. Kolízny opatrovník maloletej odvolací návrh nepodal a k odvolaniam rodičov sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací[ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolania boli
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – otcom a matkou maloletej (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie otca voči výrokom III., IV. a V. a odvolanie matky voči výroku II. rozsudku nemožno považovať
za dôvodné, čo však neplatí o odvolaní matky voči výrokom III. až V. rozsudku, kde toto odvolanie je
dôvodné a vznikla potreba rozsudok vo výrokoch III. až V. zmeniť postupom podľa § 388 CSP.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie sú návrhy rodičov na úpravu výkonu ich práv a
povinností k maloletej A., a to v časti osobnej starostlivosti o maloletú, vyživovacej povinnosti otca k
maloletej a úpravy styku otca s maloletou.

6.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu otca a matky, predmetom odvolacieho konania je preskúmať,
či súd prvej inštancie správne rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok (výrok II.), či správne otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletejsumou 350 eur mesačne, z toho na bežnú výživu sumou 260 eur mesačne a na tvorbu úspor sumou 90
eurmesačneod01.01.2025,čisprávneotcoviuložilpovinnosťzaplatiťdlhnazročnombežnomvýživnom
v splátkach a dlh na výživnom na tvorbu úspor v lehote 15 dní odo dňa, čo mu bude oznámené číslo

účtu maloletej matkou (výroky III., IV. a V.) a napokon či správne rozhodol aj o trovách konania (výrok
VIII.). Výroky I. a VI. zostali odvolaniami rodičov nenapadnuté, a preto neboli ani predmetom prieskumu
odvolacím súdom.

7. Pokiaľ ide o odvolanie matky voči rozhodnutiu súdu o oprávnení rodičov maloletú A. zastupovať a

spravovať jej majetok, odvolací súd uvádza:
Podľa ust. § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne (1).

7.1 Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,

komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti ti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

7.2 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s

právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach
môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach (ktoré ZR v ustanovení §
35 nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh
jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok
dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo zásade patrí obom rodičom, pokiaľ sú známi, žijú

a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv
a povinností. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností musí súd rešpektovať ustanovenie §
28, 38 a 39 ZR, podľa ktorých sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja
rodičia. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré
sú uvedené v § 38 ZR, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným zbavením

rodiča výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaniach o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností (teda v konaniach, medzi ktoré patrí aj toto konkrétne konanie) rozhodnúť výlučne
tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom zachované s tým,
že v bežných veciach bude dieťa zastupovať každý samostatne, na základe svojho rozhodnutia a v
podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj len jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom,

keďže v podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. Nakoľko v prejednávanej veci z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že otcovi maloletej bol rozhodnutím súdu pozastavený, prípadne obmedzený
výkon rodičovských práv, alebo že by bol otec maloletej úplne zbavený výkonu svojich rodičovských
práv k maloletej A., súd prvej inštancie o práve rodičov maloletú A. zastupovať a spravovať jej majetok
rozhodol vecne správne. Námietka matky spochybňujúca správnosť takéhoto rozhodnutia tak nemohla

obstáť. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vo výroku vecne správny
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Pokiaľ ide o námietky otca a matky o nesprávnom právnom posúdení veci (nesprávnej aplikácii § 62,
§ 63 ods. 3, § 75 ods. 1 ZR na prejednávanú vec), odvolací súd uvádza:

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009
zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,

že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

8.1 Pokiaľ ide o námietky otca o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o rozsahu jeho

vyživovacej povinnosti k maloletej, odvolací súd uvádza:
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľaťsa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

8.2 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na euro seba berie.

8.3 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ZoR).

8.4 Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak

aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú
iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba

a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné
výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady.
Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu
a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto

výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob
už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať

výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

8.5 Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok maloletej na výživu podľa § 62 ods. 1, 2, 4
a ods. 5 a § 75 ods. 1 ZR a vyhodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti určil výživné
otca voči maloletej tak, aby toto výživné zodpovedalo možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, ale aj
odôvodneným potrebám maloletej A. vzhľadom na jej zdravotný stav, jej vek, etapu jej života a jej nároku
podieľať sa na životnej úrovni každého z rodičov v rozsahu cca 18 % z ich príjmov, dôsledne zohľadniac

osobnéamajetkovépomeryobochrodičov,ichschopnosťvlastnouprácouzískavaťfinančnéprostriedky
potrebné na uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, ale aj odôvodnených potrieb maloletej A., ich vek,
dosiahnuté vzdelanie, kvalifikáciu a pracovné zručnosti, ich zdravotný stav, ale aj počet ich vyživovacích
povinností a rozsah ich osobnej starostlivosti o maloletú. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého
rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Námietka otca o nesprávnom právnom
posúdení veci preto nemohla obstáť.9. Neobstojí ani námietka otca, že súd sa nedôvodne zameral pri určovaní rozsahu vyživovacej
povinnosti otca výlučne len na príjmy otca, pričom nezohľadnil jeho nevyhnutné náklady na bežný život,
a to náklady na bývanie, stravu, hygienu a cestovné, ako ani náklady vyplývajúce z jeho dlhov, že súd

mal pri rozhodovaní vzhliadnuť aj na potrebu otca splácať dlhy najmä, ak počas konania vyplynulo, že
tieto dlhy neboli otcom vytvorené účelovo pred začatím konania o výživnom, že dlhy otca podstatne
znižujú jeho životnú úroveň a v prípade určenia výživného vo výške uvedenej v napadnutom rozhodnutí
by sa zadlžovanie otca prehĺbilo a viedlo by to k jeho finančnému kolapsu. Tak, ako to uviedol aj súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, výživné na maloleté dieťa má absolútnu prednosť pred ostatnými

výdavkami povinného rodiča, a to nielen pred výdavkami na uspokojovanie jeho osobných potrieb,
ale aj výdavkami na splácanie jeho prípadných dlhov vzniknutých zo zvyšovania si životnej úrovne
otca navyšovaním jeho finančnej hotovosti z rôznych pôžičiek. V zmysle citovaného ustanovenia § 62
ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že každý rodič má povinnosť

v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku
výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Pokiaľ aj rodič predkladá
doklady o svojich výdavkoch, môže súd tento dôkaz použiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne,
avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil vyživovaciu

povinnosť voči svojmu dieťaťu. Súd však nemusí výdavky povinného rodiča zisťovať vôbec a môže
sa obmedziť len na zistenie jeho možností, schopností, prípadne majetkových pomerov ako meradiel
jeho životnej úrovne a na špecifikáciu potrieb oprávneného (tu pozri aj Zákon o rodine, komentár, tretie
vydanie 2019, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková PhD. strana 399). Pri rozhodovaní o výške vyživovacej
povinnosti povinného rodiča súd berie do úvahy aj to, že iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva

vyživovacia povinnosť rodičov výnimočne v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé
alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac, čo nebol prípad práve prejednávanej
veci, kde otec dosahuje priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 2.200 eur. Pokiaľ to však
životná úroveň rodičov dovoľuje, treba pri určení výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil tiež náklady
na voľnočasové aktivity dieťaťa tak, aby sa podieľalo na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov.

Nie je prípustná taká disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude
povinný hradiť dieťaťu len výživné v takej výške, aby boli zabezpečené len jeho základne bežné výdavky
(ako to v tomto konaní navrhoval otec určením mu povinnosti platiť na maloletú výživné len vo výške
200 eur mesačne). Išlo by o zjavný nepomer v životnej úrovni rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore
s ust. § 62 ods. 2 ZR, ale aj v rozpore s ustanovením článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa (tu por.

oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb.), ktorý garantuje právo
každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny
rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutných pre rozvoj
dieťaťa, majú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia, respektíve iné osoby, ktoré sa
o dieťa starajú.

10. Obdobne neobstojí ani námietka otca, že súd nebral do úvahy ani deklarované náklady na maloletú
vo výške 304 eur mesačne a výživné určil len podľa Metodiky, ktorá má len odporúčací charakter,
nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ktorý
podiel podľa ustálenej súdnej praxe v zásade stanovuje aj otcom namietaná Metodika (maloletá A. má

vzhľadom na etapu svojho života - predškolský vek, má dobrý zdravotný stav a pri počte vyživovacích
povinností svojich rodičov má nárok na výživné vo výške zodpovedajúcej cca 18 %-tám priemerného
netto príjmu každého z jej rodičov). V tejto súvislosti potom odvolací súd zdôrazňuje, že pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti otca v tomto prípade nebolo smerodajné len to, aké finančné prostriedky
toho času matka maloletej reálne vynakladá na uspokojovanie základných potrieb maloletej A. (najmä

za situácie, keď jediným možným príjmom matky maloletej je jej rodičovský príspevok a rodinné prídavky
na maloletú a ak matka svoj finančný príspevok na výživu maloletej vo výške cca 18 % z jej rodičovského
príspevku plne kompenzuje svojou celodennou osobnou starostlivosťou o maloletú), ale výživné bolo
potrebné určiť tak, aby podiel maloletej na životnej úrovni otca bol zachovaný, teda aby matka mala
dostatok finančných prostriedkov na krytie všetkých odôvodnených potrieb maloletej (nielen tých, ktoré

vzhľadom na svoj nízky príjem si mohla dovoliť na maloletú vynakladať v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ako sa to nedôvodne snaží podsúvať odvolaciemu súdu otec maloletej).11. Pokiaľ ide o námietky matky o nesprávnosti rozčlenenia súdom určeného výživného na bežné
výživné v sume 260 eur a výživné na tvorbu úspor v sume 90 eur mesačne, odvolací súd uvádza:
Súd prvej inštancie nároky maloletej A. na výživu voči jej otcovi právne posúdil podľa § 62, § 63 ods.

3 a § 75 ods. 1 ZR vychádzajúc z predpokladu, že maloletá A. má síce právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov, teda nárok na výživné v rozsahu cca 18 % z ich netto príjmu (vzhľadom na jej vek,
zdravotný stav a etapu života, ale aj vzhľadom na to, že rodičia nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti
a nemajú ani žiadne mimoriadne výdavky spojené s uspokojovaním ich osobných potrieb, na ktoré by
bolo potrebné pri rozhodovaní osobitne prihliadnuť), avšak je v jej záujme, aby z výživného zo strany

otca vo výške 350 eur mesačne matka uspokojovala len jej základné potreby súdom ustálené vo výške
cca 260 eur (strava, hygienické potreby, hračky, ošatenie a obuv) a nie aj všetky jej ďalšie odôvodnené
potreby, ako sú náklady na bývanie, kozmetiku, výdavky na lieky, lekársku starostlivosť a poistku s tým,
že pre maloletú je vhodnejšie (je v jej záujme), aby suma 90 eur mesačne bola použitá na tvorbu
úspor pre maloletú. S takýmto právnym posúdením veci sa odvolací súd nestotožňuje a námietky matky
spochybňujúce takúto aplikáciu vyššie citovaných zákonných ustanovení považuje za plne dôvodné.

11.1 Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11.2 V konaní z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletá A. má 1,5 roka, nachádza sa

v celodennej osobnej starostlivosti matky, je zdravá a matka má s uspokojovaním jej odôvodnených
potrieb spojené len bežné výdavky vo výške cca 320 eur mesačne (strava 120 eur, hygiena - plienky
60 eur, kozmetika 30 eur a výdavky na oblečenie a obuv 50 eur, lieky - bepantheol 12 eur, poistka 25
eur, sporenie 25 eur), v ktorých výdavkoch nie sú zahrnuté žiadne náklady na bývanie (z dôvodu, že ich
matka zatiaľ nevynakladá pre nedostatok svojich príjmov). Nebolo preto dôvodným maloletej nepriznať

nárok na spotrebné výživné v matkou uplatnenej výške 350 eur mesačne, teda vo výške potrebnej
na uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb maloletej. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku III., IV. a V. postupom podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

11.3 Pokiaľ ide o zročné výživné, súd prvej inštancie priznal maloletej nárok na výživné zo strany
otca od 01.01.2025 napriek tomu, že matka návrh na začatie konania podala až dňa 13.01.2025 (teda
v rozpore s ust. § 77 ods. 1 veta prvá ZR) bez toho, aby takéto svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil.
Pokiaľ teda otec maloletej v odvolaní namietal správnosť takéhoto rozhodnutia a v odvolaní žiadal súd o
uloženiepovinnostiplatiťvýživnéodpodanianávrhuazvykonanéhodokazovanianebolomožnédospieť

kzáveru,žebytubolidôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorébymalobyťmaloletejpriznanévýživné
aj za obdobie od 01.01.2025 do 12.01.2025, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 388 CSP zmenil aj v časti určenia doby, odkedy je otec povinný platiť na maloletú výživné.

11.4 Keďže vyživovacia povinnosť otca bola určená od 13.01.2025, tak otcovi vznikol nedoplatok na

zročnom výživnom za 4 mesiace a 19 dní v celkovej výške 877 eur (1.615 – 738 = 877), po zohľadnení
sumy 738 eur, ktorú sumu otec v uvedenom období na výživu maloletej už zaplatil. Takýto nedoplatok
na výživnom vzhľadom na osobné a majetkové pomery nielen otca, ale aj matky, ako aj jej príjem
a objektívnu neschopnosť dosahovať vyšší príjem, uložil povinnosť otcovi zaplatiť do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

12. S ostatnými námietkami otca a matky maloletej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie
vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).