Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Táňa Rapčanová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoPs/6/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925201283
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6925201283.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony osoby: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpená procesným opatrovníkom: Mesto E., so
sídlom F. XX, E., o začatí konania bez návrhu, za účasti G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/
X, E. a prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca, so sídlom J. Kordoša 1370/1A, Revúca, o odvolaní
osoby o ktorej spôsobilosti sa koná a to A. B. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
23Ps/5/2025-124 zo dňa 24. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rimavská Sobota ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
23Ps/5/2025-124 zo dňa 24. októbra 2025 rozhodol tak, že:
I. Súd obmedzuje A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. v spôsobilosti na právne úkony
tak, že:
- menovaná nie je spôsobilá samostatne konať pred súdmi a pred inými štátnymi orgánmi a orgánmi
miestnej samosprávy,
- na právne úkony týkajúce sa rozhodovania o udelení súhlasu s umiestnením v zdravotníckom
zariadení, rozhodovanie s poskytnutím zdravotnej starostlivosti vrátane odmietnutia poskytnutia
zdravotnej starostlivosti,
- na právne úkony týkajúce sa rozhodovania o svojom umiestnení v zariadení sociálnych služieb a
rozhodovania o rozsahu a druhu poskytovaných sociálnych služieb,
- na právne úkony majetkovoprávnej povahy najmä uzatváranie zmlúv o pôžičkách a iných zmlúv
a dohôd, ktorými by na seba obmedzená preberala finančné záväzky, ručiteľský záväzok alebo
zabezpečovacie záväzky,
- na právne úkony týkajúce sa nakladania s financiami nad rozsah 20 Eur týždenne, nakladania s
hnuteľným a nehnuteľným majetkom, na preberanie dôchodku a iných peňažných dávok poskytovaných
zo sociálneho poistenia a štátnych sociálnych dávok, preberanie doporučených úradných zásielok a
- na právne úkony súvisiace s kandidovaním vo voľbách do volených verejných funkcií.
II. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. sa za opatrovníka ustanovuje mesto E., so sídlom
F. XX, E., IČO: XXXXXXXX.
III. Opatrovník je oprávnený a povinný A. B. pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilá, zastupovať
s tým, že bude dbať na ochranu jej práv a oprávnených záujmov. V prípade ak by sa nejednalo o bežnú
vec je opatrovník povinný požiadať súd o schválenie právneho úkonu urobeného v mene opatrovanca.IV. Opatrovník je povinný dvakrát ročne a to k 30.6. a k 31.12. kalendárneho roka predkladať súdu
písomné správy o opatrovankyni a nakladaní s jej majetkom, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
VI. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd na základe podnetu sudkyne okresného súdu začal uznesením
zo dňa 16.04.2025 konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej
len „posudzovaná“).
1.2 Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 10 ods. 1 až 3, § 27 ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, § 248 ods. 1, 2, § 272, § 274 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“).
1.3 Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc najmä zo záverov znaleckého posudku znalkyne
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, mal súd za preukázané, že posudzovaná
trpí trvalou duševnou poruchou, a to Trvalou poruchou s bludmi (diagnóza F22.1). Ide o ochorenie
trvalého charakteru, ktoré sa vyvíja už niekoľko rokov. Jeho podstatou je narušenie myšlienkových
procesov a vnímania reality, pričom v klinickom obraze dominujú bludy, poruchy myslenia a poruchy
vnímania. Tieto sa prejavujú presvedčením posudzovanej o jej prenasledovaní, vniknutí cudzích osôb
do jej obydlia a krádežiach, únosoch, snahe o jej likvidáciu, ktoré opisuje iracionálnym spôsobom,
napr. tvrdenia o susedoch a domovníkovi oblečených v nohaviciach jej syna, o zameraní tajných
služieb iných štátov na jej osobu atď. Pod vplyvom týchto bludných presvedčení posudzovaná podáva
opakované a neodôvodnené podania, trestné oznámenia a sťažnosti, čím nielenže zaťažuje štátne
orgány, ale najmä sa vystavuje riziku právnych následkov. Uvedené zistil z vlastnej úradnej činnosti ako
aj konania vedeného pod sp. zn. 23Ps/1/2025 o ustanovení opatrovníka posudzovanej na zastupovanie
v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 17C/64/2024. Znalkyňa pred súdom zdôraznila, že
podstata obsahu myslenia posudzovanej je liečbou neovplyvniteľná a bludy sú logickými argumentmi
nevyvrátiteľné. Liečbou je možné korigovať len sprievodné symptómy, napr. emočnú stabilitu, avšak
posudzovaná akúkoľvek liečbu a spoluprácu s lekármi odmieta.
1.4 Obranu posudzovanej, ktorá popierala existenciu duševnej choroby a namietala, že znalkyňou
nebola riadne vyšetrená, súd vyhodnotil ako účelovú a vyvrátenú vykonaným dokazovaním. Znalkyňa
preukázala realizáciu vyšetrenia preberacieho protokolu od polície o prevzatí predvedenej osoby, aj e-
mailovou komunikáciou s posudzovanou, v ktorej táto reagovala na poskytnutie finančnej hotovosti (10
eur) na cestovné od znalkyne. Súd pre úplnosť tiež poukázal na to, že posudzovaná podaním zo dňa
09.06.2025 adresovaným znalkyni odmietla znalecké vyšetrenie, pričom toto jej odmietnutie znaleckého
vyšetrenia nemohlo byť vyhodnotené ako dôvodné, nakoľko ak v ňom poukazovala okrem iného na
to, že už bola vyšetrená v inom konaní (23Ps/1/2025), tak toto vyšetrenie bolo vykonané len na účely
ustanovenia opatrovníka a na jej zastupovanie v konkrétnom konaní pred súdom, a závery plynúce
z tohto vyšetrenia nemohli byť podkladom pre komplexné posúdenie spôsobilosti posudzovanej na
právne úkony v každej oblasti jej života.
1.5 Podľa súdu duševná porucha má u posudzovanej devastačný vplyv na vôľovú a rozpoznávaciu
zložku jej konania. Jej kontakt s realitou je natoľko narušený bludmi, že nie je schopná posúdiť následky
svojho konania, čo sa prejavuje v neschopnosti riadne si zabezpečiť základné životné potreby, pričom
posudzovaná žije z extrémne nízkej sumy, ktorú subjektívne považuje za dostatočnú, čo sa ale prejavuje
na jej zdraví (znalkyňa uviedla, že je zanedbaná, vychudnutá), a v iracionálnom úradnom styku.
Vzhľadom na to, že posudzovaná v dôsledku choroby odmieta akúkoľvek pomoc, liečbu a kontrolu ako
i pre jej paranoidné nastavenie voči okoliu, nie je možné jej záujmy chrániť inak, než obmedzením
spôsobilostiaustanovenímopatrovníka.Ponechanieplnejspôsobilostibyviedlokďalšiemuzhoršovaniu
jej zdravotného a sociálneho statusu, až k priamemu ohrozeniu jej existencie. Súd preto rozhodol o
obmedzení spôsobilosti na právne úkony posudzovanej a určil rozsah tohto obmedzenia v súlade s
výsledkami dokazovania.
1.6 V súlade so závermi znaleckého vyšetrenia posudzovanej obmedzil jej spôsobilosť konať pred
súdmi a inými orgánmi verejnej moci, nakoľko najmä z opisu obsahu bludov posudzovanej jednoznačne
vyplynulo, že jej styk s úradmi a súdmi je priamo determinovaný jej chorobou. Posudzovaná pod vplyvom
perzekučných bludov (presvedčenie o vniknutí do bytu, krádežiach dokumentov, sprisahaní susedov a
inštitúcií) iniciuje nezmyselné konania, podáva trestné podania na základe bizarných konštrukcií a nie je
schopná racionálne vyhodnotiť zmysel a následky procesných úkonov. Ponechanie spôsobilosti v tejto
oblasti by viedlo na jednej strane k neustálemu zaťažovaniu štátnych orgánov podaniami bez reálneho
základu, ale predovšetkým by vystavovalo posudzovanú riziku sankcií, trov konania a prehlbovaniu
jej stresu z domnelých krívd. Bolo preto nevyhnutné, aby v konaniach pred súdmi a úradmi konal
za ňu opatrovník, ktorý bude schopný rozlíšiť reálne právne potreby od prejavov choroby. S týmpriamo súvisí aj obmedzenie na preberanie doporučených úradných zásielok, nakoľko posudzovaná
nie je spôsobilá riadne pochopiť ich právny obsah a včas a správne na ne reagovať. Súd taktiež
rozhodol o obmedzení posudzovanej v rozhodovaní o zdravotnej a sociálnej starostlivosti, nakoľko táto
je presvedčená, že je zdravá, logicky odmieta akúkoľvek psychiatrickú liečbu či hospitalizáciu, ktorý
stav vedie k zhoršeniu jej psychického stavu a hrozí vážne poškodenie jej zdravia (podľa znalkyne je
vychudnutá, zanedbaná). Súd preto musel obmedziť jej spôsobilosť udeľovať alebo odmietať súhlas s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. Bez tohto obmedzenia by nebolo možné
zabezpečiť jej nevyhnutné liečenie, prípadne umiestnenie do príslušného zdravotníckeho zariadenia
alebo zariadenia sociálnych služieb, ktoré znalkyňa označila za nevyhnutné pre zabezpečenie jej
základných životných potrieb a dôstojnej kvality života. Vo vzťahu k rozsahu obmedzenia posudzovanej
k majetkovoprávnym úkonom a nakladaniu s financiami súd vychádzal z toho, že hoci posudzovaná
aktuálne nemíňa financie na návykové látky, jej schopnosť hospodáriť je deformovaná bludmi a
neschopnosťou reálne posúdiť svoje potreby. Existuje dôvodná obava, že pod vplyvom paranoje
by mohla urobiť iracionálne majetkové rozhodnutia, napr. nevýhodný predaj hnuteľných vecí alebo
nehnuteľností, podpis nevýhodných pôžičiek. S cieľom zachovať aspoň minimálnu mieru autonómie a v
súladesodporúčanímznalkyneponechalposudzovanejspôsobilosťnakladaťsfinanciamivsume20eur
týždenne.Tátosumajeprimeranánazabezpečeniedrobnýchnákupovstravyahygieny,pričomjejvýška
neohrozuje existenčnú podstatu posudzovanej. Súd tiež pristúpil k obmedzeniu pasívneho volebného
práva,keďžeposudzovanávzhľadomnacharakterduševnejporuchy,ktorásaprejavujestratoukontaktu
s realitou a bludným vnímaním spoločenských vzťahov, nie je schopná vykonávať funkciu vo volených
orgánoch verejnej moci. Vzhľadom na uvedené mal tak za to, že takto vymedzený rozsah obmedzení
plnekorešpondujesozistenýmzdravotnýmstavomapredstavujenevyhnutnýprávnyrámecpreochranu
osoby a majetku posudzovanej prostredníctvom ustanoveného opatrovníka.
1.7 Keďže pri právnych úkonoch, na ktoré súd posudzovanú obmedzil, táto nemôže samostatne konať,
ustanovil jej opatrovníka, ktorý za ňu bude uskutočňovať tie právne úkony, na ktoré sa obmedzenie
vzťahuje. Za opatrovníka nebolo možné ustanoviť blízku osobu posudzovanej. Syn posudzovanej
pôvodne prejavil záujem o túto funkciu, avšak v priebehu konania prehodnotil svoj postoj, aj vzhľadom na
to, že sám bol psychiatrickým pacientom v súvislosti s prejavmi správania posudzovanej ako jeho matky.
Z uvedeného dôvodu súd uznesením zo dňa 08.10.2025 voči nemu zastavil konanie. Zároveň pribral do
konania ako účastníka G. F. - švagra posudzovanej, ktorý pôvodne prejavil záujem byť opatrovníkom,
avšak po oboznámení sa s postojom posudzovanej k jeho osobe, netrval viac na danej funkcii a nemal
námietky,abyopatrovníkomboloMestoE..Súdpretoaplikujúcust.§27Občianskehozákonníkapristúpil
k ustanoveniu tzv. verejného opatrovníka a to Mesta E., kde má v súčasnosti posudzovaná trvalý pobyt.
1.8 Pri právnych úkonoch a správe majetku osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, ktoré
presahujú rámec bežnej povahy a správy majetku sa pre ich platnosť vyžaduje schválenie súdom.
Opatrovník bude povinný podávať súdu dvakrát ročne vždy k 30.06. a k 31.12. správu o posudzovanej,
ako aj o nakladaní s jej majetkom.
1.9 O náhrade trov účastníkov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na ich náhradu.
1.10 V konaní vznikli trovy štátu spočívajúce v trovách na znalecké dokazovanie, ktoré súd v konaní
nariadil. Náhradu týchto trov súd štátu nepriznal, nakoľko v zmysle § 251 ods. 1 CMP trovy dôkazov v
konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát.
2. Proti rozsudku okresného súdu podala posudzovaná odvolanie zo dňa 01.12.2025.
2.1 V odvolaní uviedla, že súdom bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony ako to vyplýva
z odôvodnenia a výrokovej časti rozhodnutia a za to má „okresný súd zrušiť znalecký posudok
psychiatrickejambulancieNsPH.B.I.číslo94/2025zodňa19.07.2025ajsrozhodnutímokresnéhosúdu
Revúca zo dňa 24.10.2025 sp. zn. 23Ps/5/2025“. K odvolaniu pripojila podanie označené ako „Sťažnosť
proti rozhodnutiu Okresného súdu Rim. Sobota a proti znaleckému posudku“. Ako dôvod uviedla, že dňa
15.07.2025 na 10.00 hod. bola predvedená na vyšetrenie duševného stavu ohľadom spôsobilosti pred
súdom. Po príchode na psychiatrickú ambulanciu zistila, že v mene vyšetrujúceho psychiatra konala
iná tretia osoba (pani bola nižšej postavy okolo 160 cm, vlasy mala zafarbené na „mahagóny“). Prvé
stretnutie prebehlo dňa 04.03.2025 o 14.00 hod. Na ambulancii ordinovala iná osoba, ktorá mala hnedé
brčkavévlasyabolavysokápribližne175cm.Nadveráchambulancie,aleanipísomne,anitelefonickyF.
G. J. neoznámila, že by ju zastupoval niekto iný. Psychiatričku nikdy v živote nevidela, nevie ako vyzerá,
takže nevie, kto ordinoval na ambulancii. Vec bola oznámená na Okresný súd Revúca a riaditeľovi
nemocnicebolapodanásťažnosťosobnedňa11.08.2025.Kpodaniupripájakópiuvyrozumeniariaditeľa
nemocnice na sťažnosť, z ktorého jednoznačne vyplýva, že riaditeľ Nemocnice s poliklinikou H. B. I.K. L. M., F. nekonal vo veci. Posudzovaná nevedela, že znalkyne sú dve pod menom F. G. J.. Dňa
29.09.2025 vo veci podala na kriminálnom oddelení Rožňava trestné oznámenie. Podľa posudzovanej
konanie má vadu, podľa ktorej súd nesprávne rozhodoval a za to má okresný súd zrušiť znalecký
posudok psychiatrickej ambulancie Nemocnice s poliklinikou H. B. I. č. 94/2025 zo dňa 19.07.2025 aj
s rozhodnutím Okresného súdu Revúca zo dňa 24.10.2025 sp. zn. 23Ps/5/2025. V závere upozorňuje
súd na ohováranie proti jej osobe v uzneseniach je pripravená podať trestné oznámenie a vyrubiť
odškodné na ohovárajúcich. Dňa 08.12.2025 posudzovaná doručila súdu aj trestné oznámenie podľa §
347 Trestného zákona za nepravdivý znalecký posudok na F. G. J. a na G. N. F., sudkyňu v konaní sp.
zn. 3C/59/2024, nakoľko ju v podaní z 09.04.2025 poohovárala.
3. G. F. vo vyjadrení došlom dňa 29.12.2025 uviedol, že žiada, aby súd posudzovanú obmedzil
spôsobilosti na právne úkony, lebo dlhodobo trpí psychickými poruchami, ktoré sú nebezpečné pre
rodinu a jej okolie a aj vzhľadom na závery znaleckého posudku F. J.. Skutočnosti uvádzané v sťažnosti
posudzovanej sú nepravdivé a vymýšľa si.
4. Posudzovaná k vyjadreniu G. F. podaním zo dňa 12.01.2026 uviedla, že vo veci vyšetrovania jej
duševného stavu podala trestné oznámenie na F. G. J.. Kto je tu psychopatom, ona určite nie, lebo G.
N. F. nariadila vyšetrenie jej duševného stavu podľa § 29 Občianskeho zákonníka, lebo sa jej zdalo príliš
veľa podaní, ktoré podala na okresný súd a aj priestupkové a sú všetky vymyslené a podľa nej za to
trpí nevyliečiteľnou chorobou. Nie iba podľa nej, ale aj podľa vyšetrovacieho orgánu sú vymyslené. Jej
podania sú pravdivé, nie vymyslené. Aj toto podanie je fakt, nie fikcia. Nie ona predávala cudzí majetok,
takže trestné oznámenie vo veci znaleckého posudku sa vyšetruje. Ďalej uviedla, že si neželá ani to, aby
ju mesto zastupovalo, a teda ani G. F., ktorý bol odsúdený za trestný čin podvodníctva alebo daňového
úniku.
5. G. F. vo vyjadrení došlom súdu dňa 03.02.2026 zopakoval dôvody uvedené vo vyjadrení došlom
dňa 29.12.2025. Potvrdil, že bol odsúdený, ale tento trest je už dávno zahladený a ostatné skutočnosti
uvádzané v podaní posudzovanej sú nezrozumiteľné a nepravdivé.
6. Procesný opatrovník a ani prokurátor na odvolanie posudzovanej písomne nereagovali.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech rozhodnutie bolo vydané (§ 359 CSP, § 7, §
236 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP),
preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario, § 219 ods. 3 CSP) a rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
8. Predmetom konania je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby - posudzovanej A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E..
9. Rozsudok okresného súdu, ktorý rozhodol o obmedzení spôsobilosti posudzovanej na ním uvedené
právne úkony, ustanovení opatrovníka posudzovanej a uložení mu v tejto súvislosti povinností, trovách
účastníkov konania a trovách štátu, napadla odvolaním posudzovaná A. B..
10. Podľa § 8 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať
práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
11. Podľa § 10 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony (ods.
1). Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie
alkoholickýchnápojovaleboomamnýchprostriedkovčijedovjeschopnárobiťlenniektoréprávneúkony,
súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí (ods. 2). Súd
pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody,
ktoré k nim viedli (ods. 3).12. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony (s účinnosťou od 1. júla 2016
napriek úprave § 10 Občianskeho zákonníka nie je možné fyzickú osobu pozbaviť spôsobilosti na právne
úkony) súd vydá vtedy, ak existuje niektorý zo zákonných dôvodov, teda fyzická osoba trpí duševnou
poruchou, ktorá nie je len prechodná alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných
prostriedkov či jedov a v dôsledku týchto osoba nie je schopná robiť niektoré resp. žiadne právne úkony.
Samotná existencia faktorov umožňujúcich obmedziť rozsah spôsobilosti konať s právnym následkom
sama osebe nestačí a rozhodnutie súdu je viazané na predpoklad, že z uvedených dôvodov fyzická
osoba nie je spôsobilá robiť právne úkony.
13. Pokiaľ ide o vecnú správnosť rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, okresný súd
postupoval správne, keď vykonal dokazovanie vzhliadnutím posudzovanej. Nakoľko išlo v danej veci
o odbornú otázku súd nariadil aj znalecké dokazovanie a znalkyňu vypočul. Z písomného vyhotovenia
znaleckého posudku vyplynulo, že spĺňa atribúty predpokladané ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z. z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Podstatnou časťou znaleckého dokazovania bolo vlastné
klinické psychiatrické vyšetrenie posudzovanej, na základe ktorého znalkyňa vyhodnotila záver o trvalej
poruche s bludmi F 22.1 (starší názor Parafrenia). Vyhotovený znalecký posudok znalkyňa podporila
svojou výpoveďou. Prihliadajúc na predmet konania je vyhotovený znalecký posudok významným,
nie však jediným dôkazným prostriedkom, avšak súd ho vyhodnotil v súlade s ďalšími vykonanými
dôkazmi - vyjadrením syna, švagra, písomnými podaniami samotnej posudzovanej v priebehu konania.
Aj z vlastnej úradnej činnosti súd zistil, že posudzovaná opakovane podáva žaloby a podnety, ktoré
boli odmietnuté alebo zamietnuté. Ich prehľad vyplýva z uznesenia okresného súdu o začatí konania
(č.l. 7 spisu). Aj podľa odvolacieho súdu mal okresný súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania
za preukázané, že posudzovaná trpí trvalým duševným ochorením. Okruh úkonov, na ktoré podľa
výroku tohto rozsudku posudzovaná nie je spôsobilá vychádza z dôvodov, ktoré viedli k obmedzeniu
spôsobilosti na právne úkony. Zároveň takýto zásah do spôsobilosti na právne úkony posudzovanej
smeruje primárne k ochrane jej záujmov v osobných a majetkovoprávnych veciach ako i pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Po stránke obsahovej písomné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
zodpovedá zákonným kritériám z pohľadu ust. § 220 ods. 2 CSP.
14. Námietkou posudzovanej v odvolaní ohľadom prevedenia psychiatrického vyšetrenia inou osobou
ako znalkyňou sa zaoberal aj okresný súd, ktorý konštatoval, že znalkyňa preukázala realizáciu
vyšetrenia posudzovanej. S uvedeným záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Z obsahu spisu vyplýva,
že znalkyňa na pojednávaní dňa 03.09.2025 v rámci svojho výsluchu uviedla, že posudzovanú vyšetrila.
Uvedené potvrdzuje aj úradný záznam Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej o predvedení osoby -
posudzovanej podľa § 17b zák. č. 171/1993 Z. z. do predmetného zdravotníckeho zariadenia dňa
15.07.2025 (č.l. 98 spisu). Poukazuje na to aj odpoveď, ktorú v konaní pred okresným súdom (k
podaniu zo dňa 21.08.2025) predložila samotná posudzovaná a ktorá jej bola adresovaná k ňou podanej
sťažnosti vyhotovená Nemocnicou s poliklinikou H. B. I. zo dňa 18.08.2025. V odpovedi sa uvádza
nasledovné: „Dňa 15.07.2025 na psychiatrickej ambulancii Vás ako pacientku na vyšetrenie prijímala,
od príslušníkov PZ prevzala F. J. na základe preberacieho protokolu. Po absolvovaní vyšetrenia ste sa
domov vracali autobusom. S pani primárkou F. J. udržiavate email kontakt aj po absolvovaní vyšetrenia“.
Odvolací súd preto námietku posudzovanej, že konanie má vadu, pre ktorú je potrebné znalecký
posudok a následne rozsudok okresného súdu zrušiť, nepovažoval za dôvodnú. Na uvedenom závere
nemení ani to, že posudzovaná podala trestné oznámenie na znalkyňu ako i sudkyňu G. N. F., ktorá
nie je zákonnou sudkyňou v tejto preskúmavanej veci (podala podnet na začatie konania - poznámka
odvolacieho súdu).
15. V súhrne všetkých konštatovaných úvah a súvislostí odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu vo výroku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
16. Potvrdenie rozsudku okresného súdu sa týka aj ďalšieho bezprostredne nadväzujúceho výroku
ohľadom ustanovenia opatrovníka.
17. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že opatrovníctvo je inštitút, ktorý slúži na ochranu určitých
skupín subjektov, resp. ich záujmov. Výkon opatrovníctva je viazaný na určitý účel a tam, kde plní
právnu ochrannú funkciu a predpoklady a dôvody pre jeho ustanovenie vyplývajú z hmotného práva,
hovoríme o hmotnoprávnom opatrovníkovi, ktorý vo všeobecnej rovine plní funkciu ochrany subjektov
v hmotnoprávnych vzťahoch. Zastúpenie fyzických osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony
vrátane maloletých osôb (§ 26, § 27 Občianskeho zákonníka) je obligatórne. Z ust. § 27 ods. 3Občianskeho zákonníka možno vyvodiť preferencie určitých subjektov a ich ustanovenie do tejto funkcie.
Pre naplnenie inštitútu opatrovníctva zo strany fyzickej osoby je potrebné, aby opatrovník s výkonom
tejto funkcie súhlasil. Ide predovšetkým o príbuzných fyzickej osoby a ak ich niet, tak inej vhodnej osoby.
Subsidiárne zákon počíta aj s možnosťou ustanovenia tzv. verejného opatrovníka - orgánu miestnej
správy, prípadne jeho zariadenia, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. K ustanoveniu verejného
opatrovníkadochádzaažv prípade,žesasúdunapriekúsiliunepodarilonájsťokruhpríbuzných,čiiných
vhodných subjektov, žiadnu fyzickú osobu, ktorá by mohla vykonávať funkciu opatrovníka. Tzv. verejný
opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov a v súlade s vymedzením
úloh miestnej samosprávy. Ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka občana nie je viazané
na jeho súhlas. Ustanovenie opatrovníka ako aj jeho odvolanie je upravené v Civilnom mimosporovom
poriadku (§ 272 až § 277 CMP).
18. V danej veci súd posudzovanej ustanovil za opatrovníka Mesto E. po tom ako mal zistené, že
príbuzné osoby (syn, švagor) upustili od predchádzajúceho postoja byť opatrovníkom posudzovanej (pre
konflikty a zlé vzťahy s posudzovanou). Vzhľadom na to sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, na základe ktorého bolo Mesto E. ustanovené za opatrovníka posudzovanej A. B. a ktoré na
pojednávaní dňa 24.10.2025 aj akceptovalo svoje ustanovenie. Súd zároveň správne vymedzil rozsah
práv a povinností ustanovenému opatrovníkovi.
19. Napokon vecná správnosť rozhodnutia okresného súdu sa týkala aj výroku o náhrade trov štátu ako
aj trov konania účastníkov - čo v danej časti má oporu v aplikovanom ust. § 251 ods. 1 ako i § 52 CMP.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
57, § 58 a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak. Nevidel okolnosti takej povahy, ktoré by založili rozhodovanie o náhrade trov
odvolacieho konania výnimkou z ust. § 52 CMP.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.
1 a 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.