Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203613
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1725203613.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcu: WENS DOOR s.r.o.,
so sídlom: Vápenická 12, 971 01 Prievidza, IČO: 36 792 942, právne zastúpeného Mgr. Miroslav Páser,
advokáts.r.o.,sosídlom:Sedliacka1176/42,97901RimavskáSobota,IČO:51814099,protižalovanej:
L.. V. G. L. Y. R. I. B. P. S. Á. , D. W. XX.XX.XXXX, H. N. U. XXXX/., XXX XX O. A. N., o návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok
zo dňa 08.decembra 2025, č. k. 47C/67/2025 - 114 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 08.decembra 2025, č. k. 47C/67/2025-114,
m e n í tak, že súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie nasledovného znenia:

Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu voči žalovanej na zabezpečenie pohľadávky

žalobcu, ktorá mu vznikne na základe súdneho rozhodnutia, ktoré bude vydané v konaní vedenom
pred Okresným súdom A., o zaplatenie sumy 76.824,68 eur s príslušenstvom, a to na nehnuteľnosti,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Z., katastrálny odbor, okres Z., obec
O., katastrálne územie O., a to:
- k pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: Ostatná plocha o výmere 356 m2,

- k pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 102 m2,
- k pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: Ostatná plocha o výmere 380 m2,
- k pozemku parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 80 m2,
- k stavbe so súpisným číslom XXXX, druh stavby rodinný dom, postavenej na pozemku parcele registra

„C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 80 m2,
- k stavbe so súpisným číslom XXXX, druh stavby rodinný dom, postavenej na pozemku parcele registra
„C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2 (ďalej spoločne
aj ako „Nehnuteľnosti“), a to až do právoplatného skočenia vo veci samej.

II. Odvolací súd u k l a d á žalobcovi povinnosť podať žalobu voči žalovanej na zaplatenie sumy vo

výške 76.824,68 eur s príslušenstvom, v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 08.12.2025, č. k. 47C/67/2025-114, zamietol návrh žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné
právo na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovanej zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, okres Z., obec O. pri N., katastrálne územie O.
pri N., a to k pozemku parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku Ostatná plocha o výmere

356 m2, pozemku parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 102 m2, pozemku parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku Ostatná plochao výmere 380 m2, pozemku parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku Zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 80 m2, stavbe so súpisným číslom XXXX, druh stavby rodinný dom, postavenej na
pozemku parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere

80 m2, a stavbe so súpisným číslom XXXX, druh stavby rodinný dom, postavenej na pozemku parcele
registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102 m2 (ďalej
spoločne aj ako „Nehnuteľnosti“), a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej
na zaplatenie sumy 21.120,- eur s príslušenstvom a peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanej na
zaplatenie sumy 55.704,68 eur s príslušenstvom. Žalobca zároveň žiadal, aby mu

súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že bol na prelome
jesene/zimy 2019 oslovený žalovanou za účelom vypracovania cenovej ponuky na dodávku a montáž
interiérového nábytku, a to podľa špecifikácie a zadania žalovanej, ktorá bola účtovníčkou spoločnosti
PROXENTA Cuban Investments, a. s., so sídlom Mýtna 50, 811 07 Bratislava - mestská

časť Staré Mesto, IČO: 50 734 326 (ďalej aj ako „Spoločnosť PCI“). Žalovaná informovala žalobcu,
že dielo objednáva ako zástupkyňa Spoločnosti PCI a požiadala ho, aby boli
všetky účtovné dokumenty vystavené na Spoločnosť PCI. Na základe uvedeného vypracoval žalobca
preSpoločnosťPCIcenovúponukuč.CP2019/0490adňa05.11.2019vystavilSpoločnostiPCIproforma
faktúru č. CP2019/0490-1 na sumu 42.230,- eur splatnú dňa 12.11.2019. Suma vo výške 42.230,- eur

bola žalobcovi uhradená z účtu Spoločnosti PCI v lehote splatnosti a žalobca túto sumu zúčtoval tzv.
zálohovou faktúrou a následne začal s realizáciou diela. Dielo vyhotovil a dodal na
určené miesto, ktorým bol rodinný dom žalovanej. V súvislosti s predmetným dielom žalobca vystavil
ďalšiu proforma faktúru č. Y na sumu 21.120,- eur splatnú dňa 01.04.2020, ktorá faktúra bola žalobcovi
uhradená z účtu spoločnosti PXC Fund 1 a. s., so sídlom Mýtna 50, 811 07 Bratislava - mestská časť

Staré Mesto, IČO: 52 244 539 (ďalej aj ako Spoločnosť PXC Fund 1 a. s.“). Po vykonaní a montáži diela
vystavil žalobca dňa 21.10.2020 aj tzv. zúčtovaciu faktúru č. P. na sumu 95.142,18
eur vrátane DPH splatnú dňa 28.10.2020, v rámci ktorej zohľadnil predchádzajúce dve úhrady, a tak
zostatok sumy vyúčtovanej touto faktúrou predstavoval sumu vo výške 31.792,18 eur a bol uhradený
dňa 05.11.2020 z účtu spoločnosti S. s. r. o., so sídlom O. XX, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré

Mesto, IČO: 52 013 651 (ďalej aj ako „Spoločnosť S. s. r. o.“). Takmer po roku od dodania
diela a uhradenia v poradí tretej faktúry bola žalobcovi doručená predžalobná výzva od
Spoločnosti PCI na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 42.230,- eur. Žalobca predmetnú sumu
Spoločnosti PCI neuhradil, nakoľko mal za to, že sa na úkor nikoho bezdôvodne neobohatil. Zo strany
Spoločnosti PCI bola následne podaná žaloba na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 11Cb/12/2021,

v ktorej Spoločnosť PCI uviedla, že dotknutú faktúru nikdy neschválila a
nemala o nej vedomosť. Žalovaná nemala oprávnenie konať v mene Spoločnosti PCI. Žalovaná mala
dispozičné oprávnenie k bankovému účtu Spoločnosti PCI, aj k bankovým účtom ostatných spoločností
patriacich do skupiny Proxenta. V tomto spore bol predložený znalecký posudok, z ktorého vyplynulo,
že malo dôjsť zo strany žalovanej k sfalšovaniu podpisu konateľa Spoločnosti PCI na faktúrach, ktorých

úhradu mal odsúhlasiť. Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 11Cb/12/2021-574, zo dňa 17.04.2023
rozhodol, že žalobca je povinný vydať Spoločnosti PCI bezdôvodné obohatenie vo výške 42.230,-
eur. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 42Cob/32/2023-754, zo dňa 21.05.2024 dňa 19.06.2024. Žalobca podal proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici dovolanie, o ktorom nebolo do dňa podania návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia rozhodnuté a žalobca uhradil Spoločnosti PCI sumu celkovo vo výške
52.507,53 eur. Súdy tak v spore o prvej faktúre dospeli k záveru, že žalovaná nebola oprávnená konať
v mene Spoločnosti PCI a konala ako neoprávnený zástupca, že medzi žalobcom a Spoločnosťou
PCI nebola uzatvorená zmluva o dielo, a že žalobca sa má svojich nárokov domáhať voči žalovanej.
Na rovnakom skutkovom základe ako v prípade Spoločnosti PCI boli voči žalobcovi iniciované ďalšie

dva súdne spory. V konaní na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15C/14/2024, bola Spoločnosťou
PXC Fund 1 a. s. podaná žaloba voči žalobcovi o zaplatenie 21.120,- eur s príslušenstvom na tom
skutkovomzáklade,žepredmetnásumabolažalobcoviuhradenánazákladevyššiepopísanéhokonania
žalovanej, a tak je bezdôvodným obohatením žalobcu. Predmetný spor nebol do podania návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia právoplatne rozhodnutý a toto konanie bolo prerušené do

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o žalobcom podanom dovolaní v spore vedenom
pod sp. zn. 11Cb/12/2021. Uznesenie o prerušení konania sp. zn. 15C/14/2024 nebolo v čase podania
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia právoplatné. V konaní vedenom na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn. 14Cb/10/2022 podala Spoločnosť Vysoká s. r. o. voči žalobcovižalobu o zaplatenie 55.704,68 eur s príslušenstvom, a to na základe, že táto spoločnosť uhradila
žalobcovi predmetnú sumu na základe vyššie popísaného konania žalovanej. Zvyšná suma vo výške
23.912,50 eur, ktorú si Spoločnosť Vysoká s. r. o. uplatňuje v súdnom spore voči žalobcovi predstavuje

cenu za vykonanie ďalších dvoch zákaziek (CP 2019/0209 a CP2019/0197),
ktoré boli u žalobcu objednané tiež žalovanou podľa jej tvrdenia v mene Spoločnosti Vysoká s. r. o.
Predmetné konanie nebolo do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončené a
bolo prerušené do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o žalobcom podanom dovolaní
v spore sp. zn. 11Cb/12/2021. Na dokreslenie celej situácie žalobca uviedol, že skupina Proxenta

podala na žalovanú trestné oznámenie za tvrdenú spreneveru a v predmetnej trestnej veci bola podaná
obžaloba a trestná vec je vedená na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. 42T/41/2024. Podľa
informácií žalobcu získaných ako verejnosť na pojednávaní dňa 22.10.2025 žalovaná ako obžalovaná
mienila na nasledujúcom pojednávaní vykonať vyhlásenie o jej vine zo spáchaného trestného skutku.
Žalobcasiuplatnilnáslednepríslušnýnárokvovýške52.507,53eur,ktorýzodpovedásume,ktorúuhradil
Spoločnosti PCI, voči žalovanej v upomínacom konaní, v ktorom Okresný súd Banská Bystrica vydal

platobný rozkaz sp. zn. 36Up/1777/2024, zo dňa 08.01.2025, voči ktorému žalovaná nepodala odpor,
avšak pohľadávku žalobcu neuhradila. Na základe uvedeného bolo na list vlastníctva č. XXXX, vedený
prekat.úz.O.,zapísanéexekučnézáložnéprávovprospechžalobcu.Svojeďalšienárokyvočižalovanej
hodlá žalobca uplatniť voči žalovanej v konaní, ktoré bude nasledovať po zabezpečovacom opatrení,
nariadenia ktorého sa domáha predmetným návrhom. Žalobca sa tak bude domáhať súm, ktoré sú voči

jeho osobe uplatňované subjektami zo skupiny Proxenta, a to primárne z titulu náhrady škody, ktorej
vznik súvisí práve s konaním žalovanej. Podľa žalobcu z rozsudkov Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 11Cb/12/2021-574, zo dňa 17.04.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 42Cob/32/2023-754, zo dňa 21.05.2024, ako aj z podaní z trestného
konania vyplýva charakteristika a spôsob konania žalovanej, ktoré smeruje k

obohateniu jej osoby na úkor tretích osôb. Žalobca uviedol, že má z uvedeného dôvodu obavu o
možnú vymožiteľnosť nároku, ktorý si má záujem uplatniť v konaní vo veci samej. Jeho obava pritom
vyplýva aj z tej skutočnosti, že v jeho prospech je už vydaný platobný rozkaz voči žalovanej, ktorý
nebol uspokojený. Jediným žalobcovi známym majetkom žalovanej je ten, ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, vedenom pre kat. úz. O. pri N., na ktorom už sú okrem exekučného záložného

práva zapísaného v prospech žalobcu zapísané aj záložné práva v prospech tretích osôb, pričom v
dvoch prípadoch ide o exekučné záložné práva. S ohľadom na uvedené považoval žalobca navrhované
zabezpečovacie opatrenie za primerané aj so zreteľom na pomerne značnú výšku istiny, ktorú má
žalobca záujem voči žalovanej uplatniť v celkovej výške 76.824,68 eur. Podľa žalobcu je možné dôvodne
predpokladať, že v priebehu konania vo veci samej dôjde k výkonu niektorého zo

záložných práv už uvedených na liste vlastníctva č. XXXX vedeného, pre kat. úz. O. pri N., a tým aj k
vyplateniu zostávajúcej sumy výťažku v prospech žalovanej. V takom prípade by s pravdepodobnosťou
hraničiacou istote, ak by zabezpečovacie opatrenie nebolo nariadené, už žalobca nikdy neuspokojil
svoj nárok uplatnený voči žalovanej vo veci samej. Jedine nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by
podľa žalobcu vytvorilo pre žalobcu šancu na uspokojenie jeho pohľadávky voči žalovanej. Žalobca

záverom uviedol, že jeho konanie nie je na ujmu žalovanej, nakoľko po nariadení zabezpečovacieho
opatrenia má záujem nielen podať žalobu vo veci samej ale spolu s ňou aj návrh na prerušenie daného
konania do času právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Prievidza, v ktorých si
Spoločnosť PXC Fund 1 a. s. a Spoločnosť Vysoká s. r. o. uplatňujú voči nemu nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca mal možnosť namiesto podania návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia a následného podania žaloby vo veci samej a návrhu
na prerušenie konania, požiadať priamo upomínací súd o vydanie platobného rozkazu voči žalovanej a
následne iniciovať exekučné konanie a zápis exekučného záložného práva na list vlastníctva č. XXXX,
vedený pre kat. úz. O. pri N., pričom okamžité vedenie exekúcie by malo pre žalovanú potenciálne
negatívnejšie dôsledky, ako len nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. S ohľadom na uvedené mal

žalobca za to, že jeho konanie smerujúce k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia je krokom, ktorý
nie je neprimeraná, resp. nespravodlivá ujma na právach žalovanej. Nariadeniu zabezpečovacieho
opatrenia nemôže podľa žalobcu brániť zápis zaistenia majetku podľa uznesenia Okresnej prokuratúry
Bratislava II, vyplývajúci z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre kat. úz. O. pri N., nakoľko daný
zápis obmedzuje výlučne samotného vlastníka zaisteného majetku a nie napríklad osoby vykonávajúce

záložné práva.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, ods. 3, §
325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods.1, ods. 2, § 329 ods. 2 CSP, § 48 Občianskeho zákonníka a vecnetým, že v danom prípade žalobca súdu prvej inštancie neosvedčil, že má v čase podania návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti žalovanej peňažnú pohľadávku. Žalobca popísal síce
skutkový dej, v priebehu ktorého si žalovaná mala u neho objednať dielo, pričom cenu diela čiastočne

uhradili Spoločnosti PXC Fund 1 a. s. a Spoločnosť Vysoká s. r. o., ktoré sa v súčasnosti domáhajú od
žalobcu vrátenia nimi uhradených súm s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia, avšak súdu
neosvedčil, žeby k vráteniu týchto súm uvedeným spoločnostiam došlo, a teda žeby vznikol jeho nárok
na náhradu škody od žalovanej. V čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
neboli konania vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15C/14/2024 a sp. zn. 14Cb/10/2022

právoplatne skončené a tieto boli prerušené do skončenia konania vedeného na Najvyššom súde
SlovenskejrepublikyožalobcompodanomdovolanívkonanívedenomnaOkresnomsúdePrievidzapod
sp. zn. 11Cb/12/2021. Z uvedeného vyplýva, že ani sám žalobca neuznáva nároky uplatnené voči nemu
SpoločnosťouPCI,SpoločnosťouPXCFund1a.s.aSpoločnosťouVysokás.r.o.titulombezdôvodného
obohatenia, nakoľko z jeho strany neprišlo k dobrovoľnému vráteniu súm, ktoré boli
na jeho účet týmito spoločnosťami uhradené ako cena za ním vykonané dielo. Za daného skutkového

stavu, kým žalobca disponuje na svojom účte finančnými prostriedkami poukázanými Spoločnoťou PXC
Fund 1 a. s. a Spoločnosťou Vysoká s. r. o. a tieto finančné prostriedky predmetným spoločnostiam
nevydal, nemohol mu vzniknúť vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu škody, a teda v čase podania
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je veriteľom peňažnej pohľadávky voči žalovanej,
ktorú by bolo možné zriadením zabezpečovacieho opatrenia zabezpečiť. V danom prípade bol návrh

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcu podaný predčasne v čase, kedy ešte jeho
peňažná pohľadávka voči žalovanej nevznikla. Jeho prípadný nárok na náhradu škody proti žalovanej
vznikne až v okamihu, kedy na jeho strane príde k zmenšeniu jeho majetku v dôsledku
protiprávneho konania žalovanej, k čomu v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nedošlo, nakoľko majetok žalobcu sa v danom čase ešte nezmenšil, keďže stále disponuje

peňažnými prostriedkami od Spoločnosti PXC Fund 1 a. s. a Spoločnosti Vysoká s. r. o. Bez osvedčenia
dôvodnostiatrvaniapeňažnéhonároku,ktorémusamáposkytnúťochranaavovzťahukuktorémumôže
byť ohrozená exekúcia, nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z toho
dôvodusúdprvejinštancienávrhžalobcuzamietol,nakoľkoniejemožnézasiahnuťdomajetkovýchpráv
žalovanej, hoci len zriadením záložného práva, v prípade, že základ nároku žalobcu nie je osvedčený.

Vzhľadom na vyššie uvedené, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca súdu neosvedčil, že má voči
žalovanej v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia peňažnú pohľadávku,
a preto sa už posúdením toho, či boli splnené ďalšie podmienky na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nezaoberal.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie s odôvodnením, že v čase
podania návrhu žalobca nemal osvedčiť existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanej na náhradu
škody. Súd prvej inštancie však v uznesení uvažoval len o tom, že pohľadávka, ktorú by si žalobca
uplatňoval v konaní vo veci samej, by bola z titulu náhrady škody voči pani G.. Z návrhu a jeho príloh je
zrejmé, že práve pani G. bola osobou, ktorá bez vedomia žalobcu poukázala z účtu subjektov zo Skupiny

Proxenta žalobcovi sumu v celkovej výške 119.054,68 eur, z čoho 42.230,- eur už bolo právoplatne
v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 11Cb/12/2021 (v spore o prvej faktúre)
posúdené ako bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, získané na úkor spoločnosti zo Skupiny
Proxenta. Súd prvej inštancie však pri preskúmavaní veci v súvislosti s posúdením návrhu opomenul
to, že súdy v spore o prvej faktúre došli právoplatne k takému právnemu záveru, na

základe ktorého je voči žalobcovi zaviazaná pani G. od počiatku, t. j. nie z titulu náhrady škody, ale z titulu
záväzkovéhovzťahu(zmluvyodielo)vzniknutéhomedziňouažalobcom,atospoukazomna§33ods.2
Občianskeho zákonníka. Práve na základe uvedeného uviedol aj nasledovné: „Žalobca však v súvislosti
s právnym dôvodom uplatnenia danej sumy odkazuje aj na odôvodnenie rozsudku KS BB vydaného
v spore o prvej faktúre, podľa ktorého to, že pani G. konala za spoločnosť PCI ako neoprávnený

zástupca, má za následok, že z daného úkonu je v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka voči
žalobcovi zaviazaná od počiatku ona sama. Aj uvedené odôvodnenie rozsudku KS BB teda osvedčuje
opodstatnenosť nárokov žalobcu voči pani G. v konaní vo veci samej, ktoré bude žalobcom začaté po
nariadení zabezpečovacieho opatrenia v zmysle tohto návrhu.“ Žalobca teda netvrdil v návrhu, že sumu
76.824,68 eur, t. j. zostávajúcu sumu zo sumy 119.054,68 eur, na ktorej úhradu v prospech subjektov

zo Skupiny Proxenta (resp. v prospech ich právnych nástupcov) ešte žalobca nebol súdmi právoplatne
zaviazaný, si môže (musí) voči pani G. uplatňovať nevyhnutne z titulu náhrady škody. Nič
takého nevyplýva ani z petitu návrhu (v bode II. petitu návrhu je uvedené to, že predmetom konania vo
veci samej má byť „zaplatenie sumy 76.824,68 Eur s príslušenstvom“). Posúdenie titulu, nazáklade ktorého bude nárok uplatňovaný (t. j. právna kvalifikácia nároku), bude v konaní vo veci samej
na samotnom súde. Z už právoplatne skončeného konania sporu o prvej faktúre (z rozsudku krajského
súdu) však vyplýva, že by nemalo (nemuselo) ísť o náhradu škody, ale o priamy záväzok (vzniknutý

na základe zmluvy o dielo) pani G. voči žalobcovi. V prípade, ak by dovolanie žalobcu podané voči
rozsudku krajského súdu, ktorý bol vydaný v spore o prvej faktúre (a práve v zmysle ktorého je záväzok
pani G. voči žalobcovi záväzkom zo zmluvy o dielo), nebolo úspešné, bola by takáto právna kvalifikácia
nároku žalobcu voči pani G. odobrená aj zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V takom
prípade by bolo zjavné, že v prípade nároku žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 76.824,68 eur, t. j. vo

výške, ktorú si má záujem žalobca voči pani G. uplatniť vo veci samej, jednak vôbec nejde o nárok na
náhradu škody (ale o nárok vzniknutý na základe samostatného záväzkového vzťahu - zmluvy o dielo
- medzi p. G. a žalobcom), a že zároveň ide o nárok, ktorý je existujúci
už ku dňu podania návrhu, t. j. existujúci bez ohľadu na to, či žalobca už uhradil svoje bezdôvodné
obohatenie (berúc do úvahy závery vyplývajúce z rozsudku krajského súdu) zodpovedajúce aj danej
sume subjektom zo skupiny Proxenta (resp. ich právnym nástupcom) alebo nie. Súd prvej inštancie sa

však v uznesení s touto možnosťou, a so závermi vyplývajúcimi z rozsudku krajského súdu, ktorý bol
vydaný v spore o prvej faktúre, vôbec nevysporiadal. V uznesení uvažuje len o právnej kvalifikácii z titulu
náhrady škody, hoci zo záverov vyplývajúcich z už právoplatne skončeného sporu (sporu o prvej faktúre)
vyplýva odlišná právna kvalifikácia nároku žalobcu voči pani G.. A to taká, ktorá má dopad aj na moment
vzniku nároku žalobcu, ktorý si má záujem voči pani G. uplatňovať vo veci samej. A to tak, že v prípade

danej právnej kvalifikácie (vyplývajúcej z rozsudku krajského súdu) už nárok žalobcu existuje celkom
jednoznačneaj vtomtomomente.Nazákladeuvedenéhosúdprvejinštancievrámciodôvodnenia
uznesenia nedal žalobcovi zodpovedajúcu (žiadnu) odpoveď na takú argumentáciu, ktorá bola pre
posúdenie návrhu (aj pri zohľadnení kritérií použitých súdom) pre rozhodnutie o návrhu podstatná; ktorá
bola v rozpore so záverom o predčasnosti uplatneného návrhu; a ktorá vyplývala z už právoplatného

súdnehorozhodnutiavydanéhovinomspore(čoznejzpohľadužalobcubezďalšiehorobíargumentáciu
relevantnou minimálne z pohľadu nevyhnutnosti zaoberania sa s ňou v odôvodnení uznesenia). Už len
z uvedeného vyplýva, že táto argumentácia vyplývajúca z rozsudku krajského súdu, na základe ktorej
by v prípade právnej kvalifikácie nároku žalobcu nešlo o ešte neexistujúci nárok na náhradu škody, ale o
už existujúci nárok z titulu záväzkového vzťahu, bola takou, s ktorou sa mal súd prvej inštancie v

uznesení vysporiadať. Obzvlášť, pokiaľ bol súd v uznesení názoru, že návrh je zo strany žalobcu naozaj
podávaný predčasne, čo by pri právnej kvalifikácii vyplývajúcej z rozsudku krajského súdu neplatilo. Na
základe uvedeného má žalobca za to, že odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie je nedostatočné
a vykazuje deficity, ktoré zakladajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d) Civilného
sporového poriadku (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Už len doposiaľ uvedené
preto zakladá nevyhnutnosť záveru o nezákonnosti uznesenia. Žalobca sa so záverom o predčasnosti
podaného návrhu nestotožňuje ani v situácii, pokiaľ by správnou právnou kvalifikáciou jeho nároku voči
pani G. bola skutočne náhrada škody. Žalobca považuje za rozporný (otázny) aj samotný právny záver

súdu prvej inštancie o právnej kvalifikácii nároku ako nároku na náhradu škody. Žalobca odvolací dôvod
nesprávneho právneho posúdenia veci namieta ťažiskovo s poukazom na tri samostatné skutočnosti.
Prvou je, že súd prvej inštancie pri svojom závere o nevyhnutnosti existencie pohľadávky už ku dňu
podania návrhu opomenul súvisiace ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) ako aj
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), v zmysle ktorých nemôže brániť nariadeniu zabezpečovacieho

opatrenia situácia, kedy sa pohľadávka (akéhokoľvek) žalobcu predpokladá (až) momentom vyhlásenia
rozsudku vo veci samej. Druhou je, že súd opomenul celkový a špecifický kontext veci medzi žalobcom,
pani G., a subjektami zo skupiny Proxenta (resp. ich právnymi nástupcami). Tretia okolnosť je, že
žalobca z dôvodu opatrnosti namieta aj právne posúdenie súdu o právnej kvalifikácii svojho nároku ako
ešte neexistujúceho nároku na náhradu škody. Nie je totiž zrejmé, či by nemalo ísť o už existujúci

nárok žalobcu voči pani G. zo záväzkového vzťahu uzatvoreného práve medzi danými osobami. Súd pri
posúdení návrhu - aj pokiaľ by v prípade nároku žalobcu voči pani G. malo ísť o nárok na náhradu škody
- opomenul zásadnú skutočnosť. Podľa § 217 ods. 1 CSP totiž platí, že „Pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia.“ V zmysle citovaného ustanovenia žalobca uvádza, že súd nepovažoval na účely
posúdenia dôvodnosti návrhu za rozhodujúci moment vyhlásenia rozsudku, ale už moment podania

návrhu. Súd v uvedenom kontexte opomenul aj § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého „Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím.“ Aj v uvedenom smere musí byť pre posúdenie dôvodnosti navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia relevantný nie moment rozhodovania o zabezpečovacom opatrení, alemoment právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobca uvádza, že žiadne z ustanovení Civilného
sporového poriadku (a ani iného právneho predpisu) nebráni tomu, aby súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie v prípade, ak je možné pohľadávku (akéhokoľvek) žalobcu voči (akémukoľvek) žalovanému

predpokladať (až) ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej. V okolnostiach veci žalobcu a žalovanej
(pani G.) je daný predpoklad naplnený už len s poukazom na rozsudok krajského súdu vydaný v
spore o prvej faktúre, v zmysle záverov ktorého by mala pohľadávka žalobcu voči pani G. na sumu
76.824,68 eur existovať, a to dokonca nielen v budúcnosti, ale už ku dňu podania návrhu; subjektami
zo skupiny Proxenta už vedený súdny spor o druhej faktúre a súdny spor o tretej faktúre.

Právny záver súdu o nevyhnutnosti existencie pohľadávky žalobcu už ku dňu rozhodovania o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je neudržateľný aj z dvoch ďalších dôvodov. V prípade
výkladu súdu by nebolo možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť nikdy v prípadoch, kedy má súdne
rozhodnutievovecisamejniedeklaratórne,alekonštitutívneúčinky(vtakomprípadetotižpohľadávkana
sumu priznávanú strane sporu takisto neexistuje napr. už ku dňu podania žaloby). Takýto záver logicky
vyplývajúci z výkladu súdu by bol evidentne absurdný; Podľa § 151c ods. 2 OZ „Záložným právom

možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti [...]“. Ak teda aj hmotnoprávne ustanovenia
uvádzajú možnosť zriadenia záložného práva aj na budúce (predpokladané) pohľadávky (pričom v
daných prípadoch nie je osobitne odložený vznik záložného práva ), nie je zrejmé, z akého dôvodu
by mala brániť nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia situácia, kedy sa pohľadávka (ktoréhokoľvek)
žalobcu voči (ktorémukoľvek) žalovanému predpokladá „až“ momentom vyhláseniu rozsudku vo veci

samej. Uvedené platí o to viac, že samotný žalobca v ods. 39. návrhu uviedol, že „[...] po
nariadení zabezpečovacieho opatrenia má záujem nielen podať žalobu vo veci samej [...], ale spolu s
ňou aj návrh na prerušenie daného konania do času právoplatného ukončenia sporu o druhej faktúre a
sporu o tretej faktúre. V prípade, pokiaľ by bol v daných dvoch konaniach napokon žalobca ako žalovaný
predsa len úspešný (hoci berúc do úvahy rozsudok OS PD a rozsudok BB vydané v

spore o prvej faktúre je úspech žalobcu otázny), nebude mať dôvod ďalej pokračovať v konaní vo veci
samej ani voči pani G. ako žalovanej.“ Z uvedeného totiž tiež vyplýva, že pokiaľ konanie vo veci samej
dospeje až k momentu vyhlásenia rozsudku vo veci samej, s pravdepodobnosťou
hraničiacou istote pohľadávka žalobcu voči pani G. existovať bude. Žalobca však uvádza, že súd prvej
inštancie v rámci svojho právneho posúdenia nielenže podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia posúdil formalisticky, bez ohľadu na súvisiace ustanovenia CSP a OZ, ale v rámci svojho
právneho posúdenia nezobral do úvahy ani celkový kontext veci, ktorý práve v daných konkrétnych a
špecifických okolnostiach týkajúcich sa žalobcu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňoval.
V odseku 35. návrhu totiž bolo uvedené, že jediný žalobcovi známy majetok pani G. je ten, ktorý je
zapísaný na liste vlastníctva (t. j. na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie O. pri N.), teda práve

ten, na ktorý sa má vzťahovať žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie. Zároveň žalobca v
ods. 36. návrhu uviedol, že s ohľadom na už existujúce zápisy záložných práv na majetku pani G. je
možné dôvodne predpokladať, že v priebehu konania vo veci samej dôjde tak či tak k výkonu niektorého
z daných záložných práv, t. j. k speňaženiu majetku pani G. a tým aj k vyplateniu zostávajúcej sumy
výťažku v prospech pani G. (ak nejaká zostávajúca suma ostane), s poukazom na § 151ma ods. 4

Občianskeho zákonníka. Z uvedeného nevyhnutne vyplýva, že ak by musel žalobca
so zriadením záložného práva čakať minimálne do času, kým budú právoplatne ukončené spor o druhej
faktúre a spor o tretej faktúre, iniciované subjektami zo skupiny Proxenta voči jeho osobe (ako vyplýva z
uznesenia napadnutého týmto odvolaním), bol by vystavený významnému riziku, že v danom (budúcom)
čase už bude dávno akýkoľvek majetok pani G. speňažený (t. j. ani zvyšok sumy speňaženia, ktorý by

prípadne ostal po uspokojení záložných veriteľov už uvedených na liste vlastníctva, by nebol uložený do
notárskej úschovy v zmysle § 151ma ods. 5 OZ). Za daných okolností by teda mohla nastať situácia, že
pokiaľ by súdy v spore o druhej faktúre a v spore o tretej faktúre právoplatne vyhoveli žalobám
smerujúcim voči žalobcovi ako žalovanému a žalobca by musel príslušné nároky subjektov zo
skupiny Proxenta (resp. ich právnych nástupcov) na základe daných právoplatných rozsudkov uspokojiť,

sám by už následne voči pani G. akýkoľvek regres nevymohol, keďže tá by už žiadnym majetkom
nedisponovala, z dôvodu jeho predchádzajúceho speňaženia na základe dnes už existujúcich záložných
práv a následného spotrebovania prípadného zostatku výťažku. Na základe uvedeného dostáva výklad
súdu žalobcu do absurdnej situácie, v rámci ktorej sa namiesto toho, aby súdy poskytli základnú (aspoň
minimálnu) ochranu žalobcovi ako osobe, ktorá vždy konala v dobrej viere a v dobrej viere aj dodala

príslušné plnenie (dielo), poskytuje zo strany súdov ochrana osobe (pani G.), ktorá voči žalobcovi konala
podvodným spôsobom. A to tak, že žalobcovi pani G. - sama prijmúc od žalobcu príslušné plnenie -
uvádzala, že koná za subjekty zo skupiny Proxenta, hoci to v skutočnosti nebola pravda. Súdy by už len
s prihliadnutím na uvedené konkrétne okolnosti veci preto mali konať tak, že žalobcovi bude zachovanáaspoň teoretická možnosť, že sa mu čiastočne regresuje (vráti) suma, ktorú (vôbec nie z vlastnej viny)
bude musieť - práve na základe konania pani G. - zaplatiť tretiemu subjektu (čo sa v prípade sporu o
prvej faktúre už stalo, keďže žalobca bol nútený uhradiť spoločnosti zo Skupiny Proxenta celkovú sumu

52.507,53 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 42.230,- eur a z úroku z omeškania vo výške 10.277,53
eur. Výklad súdu prvej inštancie podľa žalobcu nevyhnutne vedúci k odmietnutiu poskytnutia ochrany
žalobcovi za vyššie opísaných okolností je teda nielen právne nesprávny, ale z dôvodu neposkytnutia
ani základnej ochrany poctivo a dobromyseľne konajúcemu subjektu (žalobcovi) aj nespravodlivý. Alebo
inak povedané - ak by aj inak (všeobecne) malo platiť, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je

nevyhnutná existencia pohľadávky navrhovateľa už ku dňu podania návrhu, resp. ku dňu rozhodovania
súdu o zabezpečovacom opatrení (hoci žalobca sa s daným výkladom nestotožňuje), vo veci existovali
také špecifické okolnosti, ktoré odôvodňovali, aby sa súd od tejto „normy“ v tomto konkrétnom prípade
žalobcu a pani G. odklonil a zabezpečovacie opatrenie nariadil.
Obzvlášť v prípade, ak žiadne právne ustanovenie akéhokoľvek slovenského všeobecne záväzného
právneho predpisu povinnosť existencie pohľadávky už ku dňu rozhodovania o návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia (a nie až ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej) výslovne nestanovuje.
Žalobca je doteraz názoru, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu jeho osoby na úkor akéhokoľvek
iného subjektu (vrátane akéhokoľvek subjektu zo skupiny Proxenta) nedošlo. Práve s ohľadom na
uvedené podal voči rozsudku krajského súdu aj dovolanie. Ak by sa však mal prijať opačný právny
záver priamo vyplývajúci z rozsudku krajského súdu, je žalobca nútený uviesť, že považuje za sporné

(otázne), či naozaj v prípade jeho vlastného nároku voči pani G. v časti istiny 76.824,68 eur, ktorý si
má záujem uplatniť vo veci samej, ide o ešte neexistujúci nárok na náhradu škody, a nie o už existujúci
nárok voči pani G. vyplývajúci z uzatvoreného záväzkového vzťahu (zmluvy o dielo), ktorý by ešte nebol
uspokojený (keďže v prípade doposiaľ už obdržaných súm z účtov subjektov zo skupiny Proxenta by
podľa rozsudku krajského súdu malo ísť o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu získané na úkor

subjektov zo skupiny Proxenta, t. j. nie o plnenie pani G.). V uvedenom smere žalobca odkazuje jednak
práve na právne posúdenie prezentované v rozsudku krajského súdu, (ale primerane napríklad aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej aj „NS ČR“) sp. zn. 28 Cdo 3823/2015
zo dňa 01.08.2016, v zmysle ktorého „Disponent vybavený naznačeným právem determinovat pohyb
uložených prostředků je mimo jiné s to poukázat určitou částku z dotčeného účtu na

účet svého věřitele s cílem vyrovnat vlastní dluh. V takovém případě nicméně uvedený subjekt podle
názoru Nejvyššího soudu nedává průchod vůli majitele účtu, nýbrž vlastním jménem uskutečňuje úmysl
poskytnout plnění, jež je sám dlužen, a přivodit tak následky ve své právní sféře [...].“ S ohľadom na
uvedené žalobca z dôvodu opatrnosti a ochrany svojich (žiaľ súdmi už dlhodobo
popieraných) práv, namieta aj právne posúdenie súdu prezentované v uznesení, na podklade ktorého

by malo ísť v prípade jeho nároku voči pani G. o ešte neexistujúci nárok na náhradu škody (namiesto už
existujúceho nároku jeho osoby voči pani G. z dôvodu uzavretého záväzkového - zmluvného - vzťahu).
V neposlednom rade žalobca touto cestou pripomína, že v rámci konania o zabezpečovacom opatrení
nie je ešte potrebné konečné osvedčenie nároku uplatňovaného vo veci samej. Postačujúce je len
pravdepodobnostné osvedčenie daného nároku. Žalobca je preto názoru, že už len s prihliadnutím na

právny záver vyplývajúci z rozsudku krajského súdu (spočívajúci v tom, že žalobca má voči pani
G. už existujúci nárok zo zmluvného vzťahu) mal súd prvej inštancie návrhu vyhovieť a zabezpečovacie
opatrenie nariadiť aj v prípade, ak sám považoval uvedený záver vyplývajúci z rozsudku krajského súdu
za sporný. Súd prvej inštancie teda v uznesení vyložil možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
krajne reštriktívne, pokiaľ konštatoval, že zabezpečovaná pohľadávka musí existovať už ku dňu podania

návrhu. Takýto výklad z ustanovení CSP o zabezpečovacom opatrení nevyplýva, pričom je v rozpore aj
sosúvisiacimiustanoveniamiCSPaOZ.Súdprvejinštanciezároveňvrámcisvojhoprávnehoposúdenia
prezentovaného v uznesení nezohľadnil konkrétne a špecifické okolnosti veci, ktoré zamietnutie návrhu,
t. j. návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, z uvedeného dôvodu
(aj keby bol inak opodstatnený) neodôvodňovali. Súd prvej inštancie rovnako vyhodnotil už v tejto fáze

sporu nárok žalobcu voči pani G. ako ešte neexistujúci nárok na náhradu škody, napriek tomu, že na
základe rozsudku krajského súdu ale aj rozhodovacej činnosti NS ČR by mohlo ísť o existujúci nárok zo
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a Ing. G.. Na základe uvedeného je daná dôvodnosť odvolania aj
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca
žiada, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že

nariadi zabezpečovacie opatrenie a zároveň určil, že žalobca je povinný podať voči žalovanej (pani G.)
žalobu s predmetom a v lehote uvedenej návrhu. Žalobca touto cestou zároveň uvádza, že s poukazom
na charakter a účel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia nie je z jeho pohľadu náležité, aby došlo zo
strany odvolacieho súdu namiesto zmeny len k zrušeniu uznesenia a vráteniu vecina súd (ako súd prvej inštancie), keďže by sa tým konanie o zabezpečovacom
opatrení neúmerne predĺžilo. Takýto postup by bol v rozpore so zásadou rýchlosti rozhodovania, ktorá
by mala byť v tomto druhu konania prioritne aplikovaná.

5. Žalovaná sa v stanovenej lehote k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( t. j. v celom rozsahu ) podľa § 379, § 380 ods.
1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné

a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 CSP).

7. Podľa § 343 ods. 1 CSP , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 343 ods. 2 CSP , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia
o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

9. Podľa § 343 ods. 3 CSP , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

10. Podľa § 344 CSP , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

11. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia a obdobne aj inštitút neodkladného opatrenia sú tzv.
osobitné procesné postupy, ktoré upravuje Civilný sporový poriadok . Nariadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká
tzv. sudcovské záložné právo (strany sporu nadobúdajú práva a povinnosti z titulu záložného práva),
ktorého trvanie nie je síce podmienené právoplatným skončením veci, ale bez existencie meritórneho
rozhodnutia stráca zmysel s poukazom na § 343 ods. 3 CSP (porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obdo/12/2018 , zo dňa 27.3.2018).

12. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom
opatrení obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným
účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky
veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou

postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské
záložné právo, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi
relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia,
ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia
nariadeného na návrh veriteľa je preto zabrániť, aby žalovaný, ktorý na výzvu žalobcu nezaplatil dlh,

za ktorý by mal niesť podľa názoru žalobcu v konečnom dôsledku zodpovednosť namiesto dlžníka,
nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok, alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje
nehnuteľnosti právami, a teda aby nehnuteľnosti nenadobudla tretia osoba, ale ten, kto zriadenie
záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia navrhol.

13. Z obsahu inštitútu samotného záložného práva vyplýva, že slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva. Oprávňuje teda veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z
predmetu záložného práva, ak nie je pohľadávka riadne a včas uspokojená.14. Z obsahu spisu vyplýva, že pani G. poukázala z účtu subjektov zo Skupiny Proxenta žalobcovi
sumu v celkovej výške 119.054,68 eur, z čoho 42.230,- eur už bolo právoplatne v konaní vedenom na
Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 11Cb/12/2021 (v spore o prvej faktúre) posúdené ako bezdôvodné

obohatenie na strane žalobcu, získané na úkor spoločnosti zo Skupiny Proxenta. Žalobca podal voči
tomuto rozsudku dovolanie, o ktorom do času vydania uznesenia odvolacieho súdu nebolo rozhodnuté.
Na rovnakom skutkovom základe ako v prípade Spoločnosti PCI boli voči žalobcovi iniciované ďalšie dva
súdne spory. V konaní na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15C/14/2024, bola Spoločnosťou PXC
Fund 1 a. s. podaná žaloba voči žalobcovi o zaplatenie 21.120,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom

základe, že predmetná suma bola žalobcovi uhradená na základe vyššie popísaného konania žalovanej,
a tak je bezdôvodným obohatením žalobcu. Predmetný spor nebol do podania návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia právoplatne rozhodnutý a toto konanie bolo prerušené do rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o žalobcom podanom dovolaní v spore vedenom pod sp. zn.
11Cb/12/2021. V konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 14Cb/10/2022 je vedený
voči žalobcovi ďalší súdny sporom v ktorom podala Spoločnosť Vysoká s.r.o. voči žalobcovi žalobu o

zaplatenie 55.704,68 eur s príslušenstvom, a to na rovnakom základe, že
táto spoločnosť uhradila žalobcovi predmetnú sumu na základe vyššie popísaného konania žalovanej.
Predmetné konanie nebolo do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončené a
bolo prerušené do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o žalobcom podanom dovolaní
v spore sp. zn. 11Cb/12/2021. Na dokreslenie celej situácie žalobca uviedol, že skupina Proxenta

podala na žalovanú trestné oznámenie za tvrdenú spreneveru a v predmetnej trestnej veci bola podaná
obžaloba a trestná vec je vedená na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. 42T/41/2024.

15. Z vyššie popísaného skutkového stavu vyplýva, že pani G. objednala u žalobcu dodávku a montáž
interiérového nábytku v celkovej sume vo výške 119.054,68 eur. Súdy zatiaľ právoplatne zhodnotili, že p.

G. konala tak, že prekročila svoje oprávnenie konať za dané spoločnosti a teda zmluvu o dielo uzavrela
so žalobcom vo vlastnom mene podľa ust. § 33 ods. 2 OZ. S ohľadom na tento právoplatný právny názor
vyslovený vo veci vedenej pod sp.zn. 11Cb/12/2021 existuje v súčasnosti voči žalobcovi právoplatné
rozhodnutie na zaplatenie sumy 42.230,- eur s príslušenstvom, a to titulom vydania bezdôvodného
obohatenia (voči ktorému je toho času podané dovolanie). Posúdenie skutočnosti, či zmluva o dielo

bola uzavretá medzi žalobcom a jednotlivými spoločnosťami zastúpenými p. G., alebo medzi žalobcom
a priamo p. G., je teda predmetom dovolacieho konania. Toho času sú voči žalobcovi vedené dve
ďalšie súdne konania na tom istom skutkovom základe, t. j. o vydanie bezdôvodného obohatenia v
celkovej zostávajúcej sume vo výške 76.824,68 eur s príslušenstvom, ktoré sú prerušené na čas do
právoplatného skončenia dovolacieho konania o vyššie uvedenej právnej otázke.

16. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu, že
žalobca v čase návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia disponuje na svojom účte finančnými
prostriedkami poukázanými Spoločnosťou PXC Fund 1 a. s. a Spoločnosťou
Vysoká s. r. o. a tieto finančné prostriedky predmetným spoločnostiam nevydal, a preto mu nemohol

vzniknúť vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu škody, a teda súd prvej inštancie mal za to, že v
čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je žalobca veriteľom peňažnej
pohľadávky voči žalovanej, ktorú by bolo možné zriadením zabezpečovacieho opatrenia zabezpečiť. V
danom prípade bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalobcu podľa názoru
súdu prvej inštancie podaný predčasne v čase, kedy ešte jeho peňažná pohľadávka voči žalovanej

nevznikla. Jeho prípadný nárok na náhradu škody proti žalovanej vznikne až v okamihu, kedy na jeho
strane príde k zmenšeniu jeho majetku v dôsledku protiprávneho konania žalovanej, k čomu
v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedošlo, nakoľko majetok žalobcu sa
v danom čase ešte nezmenšil, keďže stále disponuje peňažnými prostriedkami od Spoločnosti PXC
Fund 1 a. s. a Spoločnosti Vysoká s. r. o. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nie sú podľa
názoru súdu prvej inštancie splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. S týmto
názorom vysloveným v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasí, nakoľko
má za to, že je treba prihliadnuť na právny názor už právoplatne vyslovený v rámci konania vedeného
pod sp.zn. 11Cb/12/2021, z ktorého vyplýva, že p. G. konala tak, že prekročila svoje oprávnenie konať

za dané spoločnosti, a teda zmluvu o dielo uzavrela so žalobcom vo vlastnom mene podľa ust. § 33
ods. 2 OZ. K tejto skutočnosti treba prihliadnuť bez ohľadu na to, že žalobca s týmto právnym názorom
nesúhlasí, nakoľko z tohto dôvodu podal dovolanie a taktiež bez ohľadu na to, že úhradu sumy za
vykonané dielo obdržal od Spoločnosti PXC Fund 1 a. s. a od Spoločnosti Vysoká s. r. o., avšak ichžaloba voči žalobcovi je založená na vydaní tejto sumy, t. j. je založená na právnom dôvode vydania
bezdôvodného obohatenia. Inak povedané, žalobca má právo uplatniť si svoj nárok na zaplatenie sumy
za dodané dielo od toho subjektu, ktorému tovar dodal, respektíve od toho subjektu s ktorým uzavrel

zmluvu o dielo, a to bez ohľadu na vyššie uvedené. Preto nemožno pohľadávku žalobcu považovať za
neexistentnú, respektíve za takú, ktorá ešte nevznikla. Žalobca si teda svoj nárok môže uplatniť priamo
voči pani G. a to bez ohľadu na to, že stále disponuje peňažnými prostriedkami od Spoločnosti PXC
Fund 1 a. s. a Spoločnosti Vysoká s. r. o. Za túto skutočnosť, t. j. za to, že stále disponuje peňažnými
prostriedkami od Spoločnosti PXC Fund 1 a. s. a Spoločnosti Vysoká s.r.o., bude žalobca sankcionovaný

samostatne v rámci vyššie uvedených konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd si
dovolí vysloviť v danej veci názor, že napriek tomu, že dielo bolo realizované a dodávané v roku
2020, v okolnostiach danej veci je treba posudzovať aj prípadné premlčanie ako rozporné s dobrými
mravmi. Na základe vyššie uvedeného nie je dôvod na to, aby žalobca neuplatnil svoj nárok voči p.
G. priamo žalobou o zaplatenie ceny za dielo, pričom uplatnenie tejto pohľadávky považuje odvolací
súd za dostatočné k tomu, aby osvedčilo dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrananavrhovanýmzabezpečovacímopatrením.Odvolacísúdmáajzato,žežalobcavnavrhovanom
zabezpečovacom opatrení dostatočne zdôraznil bezodkladnosť úpravy pomerov a zároveň aj ohrozenie,
že jeho nárok nebude v exekúcii riadne uspokojený. Žalovaná mala možnosť sa k uvedenému návrhu
na nariadenie zabezpečovacia opatrenia, ako aj k jeho dôvodom vyjadriť v zmysle ustanovenia § 329
ods. 1 CSP a vyvrátiť tvrdenia žalobcu, avšak svoje právo nevyužila a nepoprela skutočnosti uvádzané

žalobcom, týkajúce sa jej majetku, prípadne možnosti uspokojiť prípadnú pohľadávku žalobcu. Na
základe uvedeného odvolací súd vychádzal z tvrdení žalobcu a ustálil, že žalovaná nemá iný majetok
ako ten, na ktorý si žalobca uplatňuje zriadenie záložného práva na zabezpečenie jeho pohľadávky.
Odvolací súd preto s ohľadom na okolnosti danej veci, s ohľadom na aktuálnu výšku pohľadávky, ako aj s
ohľadom na to, že žalovaná nemá iný majetok a dobrovoľne pohľadávku žalobcu vo výške 52.507,53 eur

s príslušenstvom neuhradila, zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, nariadil zabezpečovacie opatrenie
a zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej na zabezpečenie budúcej pohľadávky
žalobcu.

17. Zároveň odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu voči žalovanej v lehote 30 dní od

doručenia tohto uznesenia na zaplatenie sumy vo výške 76.824,68 eur s príslušenstvom.

18. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie vo veci samej.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods.
2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).