Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524200806
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524200806.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti
súdu o maloleté detí: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX A. D., 2/ E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX A. D., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, detí rodičov, otec:
C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX A. D., zastúpený: JUDr. Janka Martonová,

advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Slovenská 5, Bardejov, matka: G. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX A. D., konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy
styku otca s mal. deťmi, takto

r o z h o d o l :

I. Me n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/110/2020 zo dňa 14.10.2021 v I. výroku
v časti úpravy stretávania sa otca a s mal. deťmi tak, že styk otca s mal. deťmi sn e u p r a v u j e.

II. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/110/2020 zo dňa 14.10.2021 v II.

výroku v časti výživného tak, že výživne zo strany otca mal. detí C. B. nar. XX.XX.XXXX sa z v y š
u j e v období od 04.07.2024 do 30.09.2024 pre mal. A. B. zo sumy 140 eur mesačne na sumu 190
eur mesačne a pre mal. E. B. zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne, v období od 01.10.2024 do
budúcna pre mal. A. B. zo sumy 190 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne a pre mal. E. B. zo sumy
200 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.dňa toho –
ktorého mesiaca vopred k rukám matky G. B..

III. Dlžnévýživnezaobdobieod04.07.2024do28.02.2025vcelkovejsume 1240,30
eur otec mal. detí u h r a d í v pravidelných mesačných splátkach po 120 eur mesačne spolu s bežným
výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. detí (ďalej len navrhovateľka) sa návrhom doručeným súdu dňa 04.07.2024, domáhala
zvýšiť výživné zo strany otca pre mal. A. zo sumy 140 eur na sumu 230 eur a pre mal. E. zo sumy 150
eur na sumu 250 eur mesačne. Súčasne žiadala styk otca s deťmi neupravovať. Návrh odôvodnila
tým, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola rozsudkom sp. zn. 2P/110/2020 uplynuli 2 roky a 9
mesiacov. Detí medzi časom podrástli, navštevujú strednú odbornú školu technickú X. ročník a X. ročník

základnej školy. A. nastúpil na strednú školu a náklady na jeho starostlivosť sú vyššie ako na základnej
škole. Hrá futbal. Mladší E. navštevuje športovú triedu – hokej, je to finančne nákladne, poplatky sa
stále zvyšujú. K zmene styku navrhovateľka uviedla, že otec sa s deťmi 2,5 roka nestretával, keď hoaj detí kontaktujú, nemá záujem. Až tento rok boli detí po dohode s otcom 2 krát na 3-4 hodiny. Ďalej
v návrhu navrhovateľka opísala svoje zárobkové pomery a náklady. K návrhu pripojila rodné listy detí.

2. Súd uznesením sp. zn. 2P/65/2024 zo dňa 10.07.2024 ustanovil maloletým deťom kolízneho
opatrovníka - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, otca a kolízneho
opatrovníka vyzval aby sa k návrhu, ktorý im súčasne doručil, vyjadrili. Oboch rodičov vyzval

k preukázaniu svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov. Súčasne ich pozval na
informatívne stretnutie. Informatívne stretnutie sa uskutočnilo dňa 22.10.2024, bolo neúspešné, pre
neprítomnosť otca detí.

4. Otec detí sa k návrhu písomne nevyjadril.

5. Na pojednávaniach právna zástupkyňa otca detí súhlasila so zmenou úpravy styku, tak aby styk otca
s deťmi nebol upravený čo odôvodnila tým, že detí sú veľké a neboli vedené matkou, aby sa stretávali
s otcom. S návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasila. Uviedla, že otec je ochotný prispievať
na výživu syna A., ktorý nastúpil na strednú školu, sumou 160 eur, t.j. vyšším výživným o 20 eur, na
výživu mal. syna E. nie je ochotný prispievať viac, mala za to, že takýto rozsah výživného je pre mal.

detí dostačujúci.

6. Navrhovateľka na pojednávaniach na podanom návrhu trvala, uviedla, že posledná úprava výživného
bola realizovaná pred cca 3,5 rokom. Od tejto doby k podstatnej zmene pomerov na jej strane nedošlo,
naďalej pracuje u rovnakého zamestnávateľa – Coop Jednota, kde dosahuje čistý mesačný príjem 850

eur, poberá daňový bonus a prídavky na detí. Naďalej spolu s deťmi býva v 2-izbovm byte ktorého je
vlastníčkou.Celkovénákladynachoddomácnostivyčíslilasumou1209eurmesačne. Matkazdôraznila,
že k zmene pomerov došlo na strane detí, a to vo forme zvýšenia nákladov na ich starostlivosť. Mal.
A. bude mať 16 rokov, nastúpil na strednú školu, má dlhodobo alergiu, raz za tri mesiace navštevujú
alergologickú ambulanciu v Bardejove, užíva drahšie lieky, mesačne na ne minie cca 70 eur, nosí

okuliare, hrá futbal, kde v súvislosti s touto aktivitou mesačne minie 25 eur. Celkové výdaje na syna
vyčíslila sumou 541 eur mesačne. K mal E. matka uviedla, že je žiakom 8. ročníka, podstatne sa zvýšili
náklady, ktoré súvisia s tým, že hrá hokej, len mesačný poplatok hokejovému klubu je cca 85 eur, okrem
tohoprikaždomzápasemumusídaťvreckovéčojeaj20eurmesačne. Celkovénákladynastarostlivosť
o E. vyčíslila sumou 580 eur mesačne. K zmene úpravy styku uviedla, že súdne rozhodnutie nie je

dodržiavané, detí by sa chceli s otcom stretávať, chceli by ísť k otcovi do miesta jeho bydliska, ale otec
tomu nie je naklonený.

7. Otec detí na pojednávaní prejavil ochotu prispievať na výživu A. vyššou sumou o 20 eur

mesačne, taktiež súhlasil s tým, aby styk nebol upravený. Ďalej uviedol, že od času poslednej úpravy
výživného zmenil zamestnanie. Po ukončení pracovného pomeru v EkoEnergy point s.r.o. bol pol roka
nezamestnaný, neskôr pripustil, že v tom období bol 2 krát v Holandsku v práci, kde zarobil cca 2600 eur
za jeden turnus. Od 01.09.2023 do 31.08.2024 pracoval v spoločnosti Panasonic, kde dosahoval čistý
mesačný príjem 1108,80 eur, v období od 01.09.2024 do 08.10.2024 bol nezamestnaný a od 08.10.2024

je držiteľom živnostenského oprávnenia. Na základe živosti pracoval v Rakúsku ako izoláter, pracoval
len jeden mesiac, v období od 20.10. do 23.11. mal dohodnutú pracovnú odmenu 19 eur za hodinu, mal
pracovať8hodíndenne,skutočnepracoval9hodín. Zaceléobdobiezarobil3206eur. Ksvojímbytovým
pomerom uviedol, že naďalej býva v 2-izbovom byte svojej sestry, náklady na bývanie vyčíslil sumou 167
eur, pôžička v sume 130 eur predstavuje splátku za byt. Podľa jeho názoru matka nemá vyššie náklady

na starostlivosť o mal. detí ako v čase určenia výživného, pripustil, že náklady na živobytie vzrástli.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaniach zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky
v starostlivosti o dieťa. Navrhol návrhu matky vyhovieť, keďže je v záujme maloletých detí. Poukázal na
skutočnosť, že otec o deti nejaví záujem, starostlivosť o detí je na pleciach matky, navrhované výživne

nepokrýva ani polovicu matkou vyčíslených nákladov. Taktiež navrhol vyhovieť návrhu matky a styk otca
s deťmi neupravovať, tu poukázal na samotné vyjadrenie detí, ktoré sa zhodne vyjadrili, že by sa chceli
stretávať s otcom, avšak on neprejavuje o ich vzájomne stretnutie zaujmem.9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných
dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.
2P/140/2022, týkajúceho sa starostlivosti súdu o maloleté detí, na základe čoho ustálil nasledovný

skutkový stav :

10. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/110/2020-153 zo dňa 14.10.2021, bola prvým výrokom
schválená rodičovská dohoda o zmene úpravy stretávania sa otca s mal. deťmi, tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý párny víkend v mesiaci od piatku od 18.00 hod do

nedele do 15.00 hod. Druhým výrokom bolo zvýšené výživné pre mal. A. na sumu 140 eur a pre
mal. E. na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom 01.09.2021, tretím výrokom bolo vyčíslené dlžné
výživné, štvrtým výrokom bol v prevyšujúcej časti návrh zamietnutý a piatym výrokom bolo vyslovené,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V prvom výroku rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 11.11.2021, v druhom až piatom výroku rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
07.06.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 22CoP/2/2022-194 zo dňa 07.06.2022.

11. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2P/140/2022-175 zo dňa 13.07.2023, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.08.2023 bol prvým výrokom zamietnutý návrh otca na zníženie výživného
a druhým výrokom bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

12. V čase posledného určenia výživného, t.j. november 2021 (konanie sp zn. 2P/110/2020) matka
detí pracovalaakopokladničkavpredajnivStarejĽubovnivspoločnostiCOOPJednotaPrešov s
príjmom cca 740 eur mesačne, poberala rodinné prídavky na dve mal. detí, iný príjem nemala. Spolu s
deťmi bývala v 1,5 izbovom byte, mesačne náklady na bývanie vyčíslila ako inkaso 208 eur,
strava 190 eur, mobil 20 eur, hygiena 60 eur, ošatenie 70 eur, internet 13,24 eur, zdravotná starostlivosť

25 eur, komunálny odpad 29,20 eur, úver 137 eur. V apríli 2021 nadobudla do vlastníctva byt v ktorom
ešte nebývala

13. V čase rozhodnutia súdu o návrhu otca na zníženie výživného, t.j. júl 2023 (konanie 2P/140/2022)
matka detí pracovala pre spoločnosť COOP Jednota Prešov s čistým mesačným príjmom cca 840 eur

mesačne, poberala rodinné prídavky na dve detí v sume 120 eur mesačne, iný príjem nemala. S deťmi
bývala v 2-izbovom byte, v jej vlastníctve, náklady na bývanie tvorila suma 162 eur mesačne, ďalšie
jej mesačné náklady činila elektrina 30 eur, plyn 10 eur, internet 13 eur, telefón 30 eur, úver 130 eur
a ročné náklady TKO 98 eur, poistenie 98 eur a daň z nehnuteľností 19 eur.

14. Aktuálne matka detí naďalej pracuje pre spoločnosť COOP Jednota Prešov kde za obdobie 7-12/
2024 dosiahla čistý mesačný príjem 886,90 eur, za január 2025 mala čistý mesačný príjem 945,14 eur,
poberá daňový bonus a rodinné prídavky na detí. Naďalej spolu s deťmi býva v 2-izbovom byte ktorého
je vlastníčkou. Celkové mesačné výdaje podľa vyčíslenia pred kolíznym opatrovníkom má v sume 1 209
eur mesačne ( bývanie – nájom 177 eur, elektrina 45 eur, voda 10 eur, plyn 10 eur, strava 650 eur,

hygienické potreby a kozmetika 80 eur, internet 13 eur, telefón 30 eur, úvery 173 eur, TKO 120 eur
ročne, poistenie domácnosti 98 eur ročne, daň z nehnuteľností 24 eur ročne). Má zdravotné problémy
s chrbticou, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

15. V čase posledného určenia výživného otec detí bol zamestnancom spoločností Eco Energy Point

s.r.o. s čistým mesačným príjmom 751,85 eur, iný príjem nemal. V období od 01.02.2019 do 31.08.2020
bol držiteľom živnostenského oprávnenia s príjmom 1070 eur z čoho uhrádzal odvody do sociálnej
poisťovne 164 eur a do zdravotnej poisťovne 74 eur. Býval v Starej Ľubovni v 2-izbovom byte, mesačne
hradil inkaso 135 eur, internet 20 eur a splátku úveru 195 eur.

16. V čase rozhodovania súdu o návrhu na zníženie výživného otec detí bol nezamestnaný evidovaný
úradom práce od 24.06.2023. V období od 14.04.2023 do 23.06.2023 bol zamestnancom spoločnosti
Bla-Vi s.r.o. so sídlom v Starej Ľubovni kde dosahoval čistý mesačný príjem 1435,50 eur, v tejto
spoločností skončil pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu. V období od 01.10.2022 do
14.04.2023 bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bola mu priznaná dávka v nezamestnanosti

v sume cca 559,10 eur mesačne. Pracovný pomer v spoločnosti Eco Enery Point s.r.o ukončil
k 30.09.2022 z dôvodu organizačných zmien na pracovisku, pričom mu malo byť vyplatené odstupné
v sume 1946,60 eur. Podľa jeho tvrdenia došlo u neho k zhoršeniu zdravotného stavu, okrem problémov
s platničkami ktoré ho trápili aj v čase poslednej úpravy výživného pribudli u neho problémy s ramenoma hrudníkom. V dôsledku zdravotných problémov nebol práceneschopný. Otec detí naďalej býval v 2
izbovom byte ako v čase poslednej úpravy výživného, náklady na bývanie činila suma sumu 133 eur,
ďalšie jeho náklady tvorila strava 150 eur, hygienické potreby 15 eur, telefón 12 eur, TKO 33 eur ročne

a daň z nehnuteľnosti 27 eur ročne.

17. V súčasnosti je otec detí držiteľom živnostenského oprávnenia od 09.10.2024 s predmetom
podnikania prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov
a interiérov, výroba a hutnícke spracovanie kovov, výroba a opracovanie jednoduchých kovových

výrobkov a inštalácie elektrických rozvodov a zariadení na bezpečné napätie. Za rok 2024
podľa predloženého daňového priznania dosiahol príjmy vo výške 3890 eur a výdaje vo výške
2504,36 eur. Peňažný denník z ktorého by bolo možné zistiť čo má zaúčtované medzi výdaje nedoložil.
Podľa tvrdenia jeho právnej zástupkyne by mohlo ísť o výdaje na pracovné náradie a ubytovanie
v Rakúsku. Od 24.02.2025 má dohodnutú prácu v Rakúsku za cenu práce 15 eur za hodinu.
V období od 04.09.2023 do 31.08.2024 pracoval v spoločnosti Panasonic Industrial Devices Slovakia

s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 1108 eur mesačne. Pracovný pomer skončil uplynutím
doby na ktorú bol dojednaný dňom 31.08.2024. V období od 01.09.2024 do 08.10.2024 bol v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Naďalej býva v 2-izbovom byte svojej sestry. Svoje mesačné výdaje vyčíslil
ako náklady na bývanie 167 eur, strava doma 170 eur, hygienické potreby a kozmetika 25 eur, internet
15 eur, telefón 12 eur, pôžička 130 eur (má ísť o pôžičku na byt), výživné pre detí 290 eur a TKO 33 eur

ročne. Exekúciu v sume 1700 eur podľa vyjadrenia na pojednávaní má uhradenú z toho čo zarobil v roku
2023 v Holandsku, kde bol na dvoch turnusoch, pričom na jednom zarobil cca 2 600 eur mesačne. Má
zdravotné problémy s chrbticou, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

18. V čase posledného určenia výživného (november 2021) mal. A. bol žiakom 7. ročníka základnej

školy,navštevovalalergologickúambulanciu,bolsledovaný vkožnejaočnejambulancií,nosil dioptrické
okuliare. Náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou 452 eur mesačne. Mal. E. bol žiakom
5. ročníka základnej školy, navštevoval športovú triedu, hral hokej, bol zdravý, nenavštevoval žiadnu
špecializovanú ambulanciu. Celkové náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou 502 eur
mesačne.

19. V čase rozhodovania súdu o návrhu otca na zníženie výživného mal. A. mal nastúpiť do 9.
ročníka základnej školy, navštevoval futbalový krúžok a doučovanie z matematiky. Trpel alergiami, nosil
dioptrické okuliare. Celkové náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou 568 eur mesačne
(ošatenie 85 eur, strava doma 210 eur, hygienické potreby 25 eur, školské potreby 20 eur, ZRPŠ 10 eur

ročne, školské výlety a vreckové 25 eur mesačne, bývanie 120 eur mesačne, lieky 20 eur mesačne,
okuliare 100 eur ročne, kredit mobil 4 eura a doučovanie z matematiky 50 eur mesačne) . Mal. E.
navštevoval 6. ročník základnej školy športovú triedu, hral hokej s čím mala matka zvýšené výdaje. Bol
zdravý. Náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou 475 eur mesačne (ošatenie 85 eur, strava
doma 210 eur, školské potreby 20 eur, ZRPŠ 10 eur ročne, školské výlety a vreckové 25 eur mesačne,

bývanie 120 eur mesačne, lieky 10 eur mesačne, kredit mobil 4 eur a náklady na hokejový klub).

20. V súčasnosti mal. A. je žiakom 1. ročníka A. A. A. H. – C. I. J. A. D.. Navštevuje alergologickú
ambulanciu v Bardejove, má silnú alergiu na palinu a trávy, podľa potvrdenia ošetrujúcej lekárky MUDr.
Džupinovej cena lieku užívaného maloletým sa pohybuje od 61 do 65 eur mesačne. Maloletý nosí

okuliare. Celkové náklady na jeho starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú v sume 541 eur mesačne
(ošatenie 90 eur, strava doma 240 eur, strava v škole 40 eur, hygienické potreby 35 eur, školské potreby
15 eur, ZRPŠ 10 eur ročne, školské výlety a vreckové 65 eur ročne, bývanie 80 eur mesačne, lieky 20
eur mesačne, športové potreby 8 eur.

21. Mal. E. navštevoval 8. ročník základnej školy športovú triedu, naďalej aktívne hrá hokej, s čím sú
spojené vyššie náklady. Je zdravý, nenavštevuje žiadnu špecializovanú ambulanciu. Náklady na jeho
starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú v sume 580 eur mesačne (ošatenie 90 eur, strava doma 240 eur,
hygienické potreby a kozmetika 35 eur, školské potreby 30 eur, ZRPŠ 10 eur ročne, školské výlety a
vreckové 65 ročne, telefón 8 eur, bývanie 80 eur mesačne, lieky 5 eur mesačne, kredit mobil 4 eur,

hokej 85 eur a viac).22. Otec sa s deťmi podľa súdneho rozhodnutia nestretáva, stretávajú sa viac menej sporadický
z iniciatívy detí. Otec aktuálne výživné platí, v poslednom období deťom prispieva aj nad rámec súdom
stanoveného výživného. Na výchove a starostlivosti o detí sa inak nepodieľa.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

23. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

24. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

25. Podľa čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len Zákon o rodine)
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

26. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) súčasťou rodičovských
práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

27. Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

28. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

29. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

30. Podľa § 25 ods. 2 ZoR o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

31. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

32. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviťvýkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

33. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

34. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

35. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

36. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

37. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

38. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

39. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

40. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

41. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý
čas, spotrebované výživné sa nevracia.

42. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

43.Podľa§2ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlenC.m.p.)nakonaniepodľatohtozákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

45. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.

46. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich

výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Právne posúdenie vecí:

47. Predmetom konania je návrhy matky na zmenu úpravy styku otca s deťmi a zvýšenie výživného

pre maloleté detí.

Zmena úpravy styku48. Naposledy bol styk otca s mal. deťmi upravený rozsudkom sp. zn. 2P/110/2020-153 zo dňa
14.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2021 a ktorým bola schválená rodičovská dohoda
na základe ktorej sa rodičia dohodli, že otec sa bude stretávať so synmi každý párny víkend v mesiaci

od piatku od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod. K realizácii styku podľa tohto súdneho rozhodnutia
nedochádza. Otec sa so synmi v čase stanovenom súdnym rozhodnutím nestretáva. Ako vyplynulo
z výpovede matky, mal. detí by aj chceli tráviť viac času v mieste bydliska otca, ale otec tomu nie
je naklonený. Obaja rodičia zhodne navrhli aby styk otca s deťmi nebol upravený. Vzhľadom na vek
detí a skutočnosť, že otec doposiaľ nevyvinul žiadnu snahu aby si brával detí každý druhý víkend ako

je to stanovené súdnym rozhodnutím, čo na pojednávaní nepoprel, súd má za to, že došlo k takej
zmene pomerov ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o úprave styku otca s deťmi tak, aby styk nebol
upravený a ponechaný na vzájomnú dohodu otca, mal. detí a matky. Z uvedených dôvodov súd prvým
výrokom zmenil pôvodné rozhodnutie o úprave styku a podľa zhodných návrhov rodičov styk otca s mal.
synmi neupravil.

49. Je nutné zdôrazniť, že rodičovi ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti sú
zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať.
Je na ňom aby využíval možnosti na to, aby mal na výchovu dieťaťa vplyv.

Zvýšenie výživného

50. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných

pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť
výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia
dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým

uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho
fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

51. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má
vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne

zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv.
princíppotencionality(§75ods.1,2ZoR),ktorýmáprednosťpredprincípomfakticity.Vpraxitoznamená,
žesúdneprihliadalennaskutočnépríjmyosobypovinnejplatiťvýživné,ktorédosahujevčasevyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na

svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti,dopytnatrhupráce.UvedenouotázkousavosvojejrozhodovacejčinnostizaoberaltakÚstavný
súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07) ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.2.2019, sp.
zn. 3Cdo/236/2018) so závermi ktoré plne korešpondujú so závermi posudzovanej veci.

52. Súd poukazuje aj na ustanovenie § 62 ods. 5 ZoR, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule
mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič
splní svoju vyživovaciu povinnosť prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využívať zostávajúce

finančnéprostriedkynauspokojovanievlastnýchpotrieb.Zákonzásadnenerozlišuje,čiideonevyhnutné
životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky
životnýchnákladovrodičaovyživovacejpovinnostiktoréhosakoná.Preukazovanievýdavkovpovinného
rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkazom že rodič
nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť svojmu dieťaťu.

Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§62 ods. 1). Nikto nemá zákonnú
povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť,
ktorá v sebe subsumuje celú škálu povinností od osobnej starostlivosti až po vecné zabezpečenie
odôvodnených potrieb nevynímajúc výchovu a vzdelávanie, preto je povinnosťou každého rodiča konaťtak, aby jeho subjektívne rozhodnutia negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho schopnosť plniť si túto
zákonnú vyživovaciu povinnosť.

53.Vychádzajúczcitovanýchzákonnýchustanoveníhmotnoprávnoupodmienkoutoho,abysúdmoholo
veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry
je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len
vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

54. Každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo na
výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je
rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí
vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť
predovšetkým dobrovoľné, motivované skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej

osobe jej relevantné odôvodnené potreby. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že Zákon o
rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor
svojho minima zabezpečiť jeho výživu.

55. Podľa názoru súdu je povinnosťou obidvoch rodičov (aj rodiča, ktorému detí nie je sú zverené) konať

v najlepšom záujme dieťaťa a riadne si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej
povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu
povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

56. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka poskytuje maloletým synom osobnú starostlivosť, pričom otec

sa na tejto starostlivosti vlastným pričinením podieľa len spontánne a v minimálnej miere, s deťmi sa
pravidelne nestretáva, s matkou sa ohľadne potrieb dieťaťa nekontaktuje. Príjem matky pozostáva z
príjmu zo závislej činnosti aktuálne v sume 945,14 eur vrátane daňového bonusu a prídavku na detí.

57. Matka mal. detí odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného uplynutím času tým, že doposiaľ stanovené

výživné nepokrýva potreby maloletých detí, skutočnosťou, že došlo k zvýšeniu nákladov nielen na
starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj k vzrastu životných nákladov. Mal. A. nastúpil na strednú školu,
mal. E. na druhý stupeň základnej školy.

58. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od októbra 2021,

došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane oboch mal. detí. Od poslednej úpravy výživného
uplynuli cca 3,5 roka, detí vyrástli.

59. Mal. A. v čase poslednej úpravy výživného mal 12 rokov bol žiakom 7. ročníka základnej škole v
súčasnosti bude mať 16 rokov je už študentom 1. ročníka strednej odbornej školy. Úmerne tomu

sa podstatne zvýšili náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb, ako je
ošatenie, obuv, jedlo, ale aj školské potreby a podobne.

60. Do mesačných nákladov dieťaťa sa zahŕňajú náklady na bývanie, stravovanie, na ošatenie, obuv,
hygiena a kozmetika, doprava, voľno časové aktivity, zdravotná starostlivosť, lekárske ošetrenia, lieky a

pod. a to podľa miery životnej úrovne rodiča. Súd pri posúdení veci vychádzal z odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa so zreteľom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Tieto podrobil súd
hodnoteniu z hľadiska toho, či ide o odôvodnené potreby maloletého podľa § 62 ods. 1 ZoR. Relevantné
pre súd primárne bolo či výdavky vznikajú, či sa výdavky deklarované matkou nijako nevymykali
očakávanej výške výdavkov daného typu.

61. Podľa špecifikácie matky náklady na starostlivosť o mal. A. sú cca 541 eur, podľa názoru súdu
je táto suma primeraná vzhľadom na skutočnosť, že ide o skoro plnoletého mladého muža, ktorý má
ťažkú alergiu a len na lieky na alergiu mesačne potrebuje sumu cca 65 eur.

62. Taktiež u mal. E., ktorý je žiakom 8. ročníka základnej školy sa úmerne uplynutiu cca 3,5 rokov
zvýšili náklady spojené s uspokojovaním jeho potrieb. Súd zdôrazňuje, že mal. E. navštevuje športovú
triedu, aktívne hrá hokej s čím sú nepochybne vyššie výdaje ako u detí, ktoré sa takejto športovej
činnosti nevenujú. Len poplatok klubu matka hradí v priemere v sume 85 eur mesačne. Okrem tohoje nevyhnutné dieťaťu poskytnúť na víkendovej báze (podľa zápasov) vreckové čo mesačne môže
vyjsť aj 20 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť matkou vyčíslené mesačné náklady v sume cca 580 eur
súd považuje za primerané.

63. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej sa zvýšil príjem zo závislej činnosti o cca 200
eur mesačne.

64. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, keďže od času poslednej úpravy výživného zmenil

zamestnanie, pričom aktuálne je držiteľom živnostenského oprávnenia. V čase poslednej úpravy
výživného otec detí dosahoval čistý mesačný príjem 751,80 eur, v období od 04.09.2023 do 31.08.2024
dosahoval čistý mesačný príjem 1 108 eur mesačne, teda došlo u neho k zvýšeniu príjmu o cca 350
eur mesačne. V období od 01.09.2024 do 08.10.2024 bol nezamestnaný a od 09.10.2024 je držiteľom
živnostenského oprávnenia. Podľa vyjadrenia otca na pojednávaní v tomto období pracoval len jeden
mesiac zarobil 3 206 eur, pokiaľ by pracoval zarobil cca 3000 eur mesačne. Za obdobie od 08.10.2024

do 31.12.2024 podľa daňového priznania mal podľa daňového priznania dosiahnuť príjem 3890 eur
a výdaje 2 504,36 eur. Peňažný denník, ktorý bol podkladom pre vypracovanie daňového priznania, otec
súdu nepredložil. S ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi výdaje si zarátal náklady na
pracovné náradie v sume 981,65 eur, 29,99 eur, 28 eur, náklady na odvody poisťovniam 170,36 eur
a ubytovanie od 14.10.2024 do 18.12.2024 v celkovej sume 1980 eur.

65. Vzhľadom na vyššie uvedené (viď body 51. - 52.) pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd
vychádzal nielen z faktického príjmu, ktorý otec poberal zo závislej činnosti, ale aj z tzv. princípu
potencionality príjmu otca, v čase keď je otec detí držiteľom živnostenského oprávnenia, nie z faktického
príjmu, (príjmu deklarovaného v dňovom priznaní). Podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a

slobôd dieťa má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V zmysle tohto článku Listiny
je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na
rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento ústavne zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany
rodičov zabezpečenie materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať
svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti.

66. Na základe uvedeného pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal z čistého
mesačného príjmu otca detí v období do 01.10.2024 ktorý dosahoval ako zamestnanec spoločností
Panasonic t.j. v sume 1 108 eur mesačne a od začiatku mesiaca v ktorom získal oprávnenie na
vykonávanie podnikateľskej činností z čistého mesačného príjmu 1 500 eur. Je pravdou, že v septembri

2024 bol otec detí nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, avšak išlo o veľmi krátke
obdobie, ktoré môže pri plnení vyživovacej povinnosti voči deťom pokryť z príjmu ktorý nadobudne zo
získaného živnostenského oprávnenia.

67. K sume 1500 eur súd dospel na základe samotného vyjadrenia otca detí keď uviedol, že pokiaľ

by pracoval v Rakúsku dokázal by zarobiť cca 3000 eur, ak od tejto sumy odrátame nevyhnuté
a primerané náklady ako sú odvody, náklady na cestovné a ubytovanie, určite je v schopnostiach otca
dosiahnuť čistý mesačný príjem v minimálnej sume 1500 eur. K tvrdeniu otca, že v roku 2024 na
základe živnosti odpracoval len jeden mesiac a dosiahol celkový príjem 3 206 eur, je nutné uviesť že
toto jeho tvrdenie je v rozpore s ním predloženým dokladom o nákladoch na ubytovanie za obdobie od

14.10.2024 do 18.12.2024. Podľa názoru súdu je nelogické ak pracoval len jeden mesiac, ako uvádzal
na pojednávaní od 20.10.2024 do 23.11.2024, ale ubytovanie hradil za obdobie od 14.10.2024 do
18.12.2024. Naviac súd zdôrazňuje, že otec je držiteľom živnostenského oprávnenia v ktorom má
uvedené 4 predmety podnikania okrem stavených prác (tu súd uznáva, že v zimnom období je ich
vykonávanie obťažnejšie) aj výrobu a hutnícke spracovanie kovov, výroba a opracovanie jednoduchých

kovovýchvýrobkovainštaláciaelektrickýchrozvodovazariadenínabezpečnénapätie. Tedavpredmete
podnikania má aj činnosti, ktoré sa dajú vykonávať bez ohľadu na ročné obdobie. Súd opakovane
poukazuje na skutočnosť, že nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého
dieťaťa má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť, primerane svojim schopnostiam a možnostiam.

68. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca, dosahovať
taký príjem z ktorého je schopný platiť zvýšené výživné.69. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné pre obe mal. detí, keďže došlo k zmene
pomerov, ktorá túto skutočnosť odôvodňuje. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil potreby
oboch mal. detí (náklady na ich starostlivosť cca 541 eur a 580 eur), ako aj možnosti a schopnosti

povinného – otca (príjem do 9/24 v sume 1 108 eur a od 10/2024 v sume 1500 eur).

70. Na základe uvedeného súd zvýšil výživné v období od podania návrhu matkou, t.j. od 04.07.2024 do
30.09.2024 pre mal. A. zo sumy 140 eur na sumu 190 eur a pre mal. E. zo sumy 150 eur na sumu 200
eur, čo predstavuje cca 18 % príjmu otca a od 01.10.2024 do budúcna podľa návrhu matky pre mal. A.

na sumu 230 eur a pre mal. E. na sumu 250 eur, čo nepredstavuje ani polovicu priemerných nákladov
na starostlivosť o mal. detí vyčíslených matkou. Súd má za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá
odôvodneným potrebám mal. detí, ale aj schopnostiam a možnostiam ich otca.

71. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods.
1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné

predo dňom doručenia návrhu na súd, t.j. pred dňom 04.07.2024.

72. Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 08.10.2024 do
28.02.2025 vo výške 1240,30 eur, ktoré povolil otcovi detí uhradiť v pravidelných mesačných splátkach
po 120 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej

splátky.

73. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného mesačného výživného v období od
04.07.2024 do 30.09.2024 o 100 eur pre obe detí a od 01.10.2024 o 190 eur pre obe detí, čo za
uvedené obdobie činí sumu 1 240,30 eur ( 4/24-28 dní – 90,30 eur, 8-9/24 2x 100 – 200 eur, 10/24-2/25

– 5 x 190 - 950 čo je 950 spolu 1240,30 eur).

74. Štvrtým výrokom súd v prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného (obdobie od podania návrhu
do 30.09.2024) ako nedôvodný zamietol z dôvodov vyššie rozvedených.

Trovy konania

75. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

76. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti prvému a druhému výroku tohto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená

starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená

peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.