Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Klukoš
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7PP/7/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010636
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625010636.1
Uznesenie
2 sp. zn.: 7PP/7/2025
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v trestnej veci odsúdeného:
A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., naposledy bytom obec D., E. F., v konaní o návrhu odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa
17.11.2025 v Ružomberku, rozhodol
r o z h o d o l :
2 sp. zn.: 7PP/7/2025
Súd podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku a § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona návrh odsúdeného
A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., naposledy bytom obec D., okres Prešov, t.č. vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Ružomberok o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/98/2018 zo dňa 22.03.2024 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/25/2024 zo dňa 29.01.2025 pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov so zradením do ústavu
so stredným stupňom stráženia, z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
5 sp. zn.: 7PP/7/2025
Dňa 09.10.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdeného A. B. na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý po skutkovej stránke odôvodnil tým, že je vo výkone trestu za
niečo, čo sa stalo pred 9 rokmi, podal aj dovolanie a vo výkone trestu ho preto zaradili do C skupiny, čiže
nemôže byť doporučený. Je ťažko zdravotne postihnutý, pričom vo výkone trestu nemajú už vyše roka
ani neurológa a tak mu nemá kto zmeniť liečbu, krivia sa mu palce, má bolesti. Okrem toho je diabetik,
nemá už šancu ísť na očné. Robiť nemôže a účelom trestu nie je zničenie zdravia. Vyše 9 rokov nič
nezákonné nespravil, má svoj vek a o nejakej prevýchove nebude rozprávať. Uviedol, že doma má 14
ročnú dcéru a manželku, ktorá pracuje v nemocnici a tak je dcéra väčšinou sama. Uviedol, že vie, že
jeho návrhu nebude vyhovené, ale manželka trvala na tom, aby ho podal, nakoľko je chorá a nemôže
ísť na vyšetrenie, pretože nemá kde nechať maloletú dcéru. Nikoho nezabil, svoje si užil, vyše 10 rokov
nepije a chce sa vrátiť k rodine.
Svoju žiadosť neskôr po skutkovej stránke doplnil tým, že z dlhu s.r.o-čky spravili spreneveru a dlhých 9
rokov bez jeho zapríčinenia ho súdili, čiže má za to, že jeho trestná vec nebola prejednaná v primeranej
lehote. Prvostupňový súd mu uložil trest podľa dovtedy platného zákona na spodnej hranici zákonomstanovenej trestnej sadzby, pričom odvolací súd už pri rozhodovaní o výmere trestu poukázal na zmenu
Trestného zákona účinnú od 06.08.2024, avšak uložil mu trest v strednej a nie spodnej hranici trestnej
sadzby, čím bolo porušené ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, pretože takto uložený trest nebol
pre neho priaznivejší. Aj pre tieto dôvody podal dovolanie naNajvyšší súd, čo však pri nástupe do výkonu
trestu vyhodnotili tak, že nesúhlasí s trestom a zaradili ho do skupiny C vraj pre jeho predchádzajúce
nemalé odsúdenia. Nebolo ich síce málo, ale nikoho nezabil, svoje si odpykal. Za 20 rokov bol odsúdený
za šoférovanie v zákaze na 500,- eur pokutu, 4 mesiace nepodmienečne a tento trest. Minimálne 10
rokov nespravil nič. Bol síce vo výkone trestu, ale za skutky do roku 2005. Pred 10 rokmi si povedal,
že basy má na niekoľko životov dosť, prestal piť, hrať automaty, zatvoril prevádzky a venuje sa rodine.
Tie roky sa snaží len zbavovať následkov a snaží sa minimalizovať škody. Verí síce v Najvyšší súd, ale
vidí že to trvá dlho. Jeho manželka mu prikázala podať návrh na podmienečné prepustenie, pretože
ona už v zmysle zákona nemôže. Dodal a zopakoval, že má viaceré zdravotné problémy. Uviedol, že
sa nechce povyšovať, ale keď vidí akí zločinci sú v skupine B, tak ho to uráža. Doplnil, že dlho trvá
preradenie do skupiny B, pričom ho zarazilo hodnotenie a vyjadrenie, že nejaví záujem o preradenie.
Opätovne poukázal na zdravotné problémy svojej manželky, ktorá si nemôže dovoliť maródovať a ísť
sa do nemocnice liečiť, pretože nemá pri dcére kto ostať. Vzhľadom na tieto skutočnosti podal návrh
na podmienečné prepustenie, síce neverí, že mu bude vyhovené, ale chcel spraviť všetko, aby mohol
podať žiadosť do Štrasburgu. Pred nástupom mu robili kardiologický zákrok, mal aj všetky vyšetrenia,
cíti sa ešte horšie a čím dlhšie je vo výkone trestu tým je logické, že to bude ešte horšie.
Na deň 17.11.2025 bol vytýčený termín verejného zasadnutia, pričom na tomto verejnom zasadnutí
súd konal v neprítomnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Ružomberok, ktorý mal doručenie
upovedomenia na verejné zasadnutie riadne a včas vykázané, lehotu mal zachovanú.
Odsúdený na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu, pričom uviedol, že
pripomienky k hodnoteniu nemá.
Zástupca ÚVTOS Ružomberok na verejnom zasadnutí zotrval na písomnom hodnotení, uviedol, že od
posledného vypracovania hodnotenia nedošlo k žiadnej zmene.
Zo skráteného výpisu klienta mal súd za preukázané, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.
zn. 1T/98/2018 zo dňa 22.03.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/25/2024
zo dňa 29.01.2025 vo výmere 12 mesiacov, pričom aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v strednom
stupni stráženia. Predpokladaný koniec trestu je 10.04.2026, viac trestov odňatia slobody uložených
nemá.
Z odpisu registra trestov odsúdeného súd zistil, že odsúdený bol doposiaľ 19-krát súdne trestaný,
naposledy rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/98/2018 zo dňa 22.03.2024 spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/25/2024 zo dňa 29.01.2025 pre prečin sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a bolo rozhodnuté o povinností
odsúdeného k náhrade škody v prospech poškodenej spoločnosti.
Podľa§66ods.1písm.a)Trestnéhozákona,súdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiťnaslobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin
po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Súd po oboznámení sa s návrhom odsúdeného ako aj obsahom pripojených rozsudkov a listinných
dôkazov dospel k záveru, že návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody nie je dôvodný.
Predpokladompodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyjesplnenietrochzákonných
podmienok, ktoré sú uvedené v § 66 Trestného zákona, pričom všetky tri podmienky musia byť splnené
súčasne. Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov za prečin sprenevery, ktorýzačal vykonávať dňa 10.04.2025, pričom koniec trestu má mať 10.04.2026. V zmysle ustanovenia § 66
ods. 1 písm. a) Trestného zákona osoba odsúdená za prečin môže byť podmienečne prepustená po
výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom súd zistil, že odsúdený
začal vykonávať trest dňa 10.04.2025 a polovica trestu mu uplynula dňa 10.10.2025. Prvá zákonná
podmienka, t. j. že odsúdený vykonal polovicu trestu u odsúdeného splnená bola.
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody okrem
uplynutiazákonomstanovenejlehotyvýkonutrestuodňatiaslobodyjepotrebnéajsplneniedruhejatretej
zákonnej podmienky, t. j. že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich povinností
asvojimsprávanímpreukázalpolepšenieazároveňsamôžeodnehoočakávať,ževbudúcnostipovedie
riadny život.
Zákon súdu neukladá povinnosť, ale dáva mu len možnosť za splnenia stanovených podmienok
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť, pričom pre jeho rozhodnutie nie
je jediným kritériom správanie odsúdeného vo výkone trestu. Pri posudzovaní osoby odsúdeného, ktoré
by malo byť zárukou vedenia riadneho života, musí súd prihliadnuť aj na jeho doterajší život, ako aj
na možnosť jeho resocializácie. V tomto chápaní podmienečné prepustenie neznamená ukončenie
výchovného a resocializačného procesu, ale jeho pokračovanie v iných podmienkach. Hrozba výkonu
zvyšku trestu odňatia slobody, pokiaľ odsúdený v určenej dobe nebude viesť riadny život, môže byť
postačujúca najmä u menej narušených páchateľov, aby sa zdržali páchania ďalšej trestnej činnosti.
Podmienečné prepustenie je benefitom, ktorý poskytuje odsúdeným Trestný zákon, avšak súd nie je
povinný vyhovieť takémuto návrhu bez splnenia všetkých zákonných podmienok.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd teda skúmal všetky tri kritériá pre prípadné
podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podrobne sa zaoberal stavom
prevýchovy odsúdeného, t. j. či sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody neprispôsobil len
formálne, či odstránil záporné vlastnosti, to znamená, či u neho došlo k nejakému polepšeniu tak, ako
to má na mysli ustanovenie § 66 Trestného zákona, a teda či možno očakávať po jeho prepustení na
slobodu zmenu v jeho správaní.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Ružomberok súd zistil, odsúdený bol devätnásťkrát súdne trestaný, z
toho dvanásťkrát nepodmienečne. Do výkonu trestu bol predvedený príslušníkmi Policajného zboru SR
do ÚVV a ÚVTOS Prešov, kde bolo jeho správanie, vystupovanie a plnenie povinností na požadovanej
úrovni. Po vykonaní úkonov súvisiacich s nástupom do výkonu trestu bol dňa 23.04.2025 premiestnený
do tunajšieho ústavu, kde v priebehu jedného týždňa absolvoval sériu prednášok a poučení v nástupnej
cele. Následne bol zaradený do diferenciačnej skupiny C v rámci ústavu so stredným stupňom
stráženia. Adaptácia na výkon trestu prebehla plynulo, bez maladaptívnych prejavov. Vo vzťahu k iným
odsúdeným neboli evidované nedostatky. V skupine odsúdených sa prejavuje prispôsobivo, sklony k
agresívnemu a impulzívnemu správaniu neboli zistené. Poriadok v osobných veciach si udržiava. V
dodržiavaní ustrojovacej disciplíny bol zaznamenaný nedostatok, keď na previerku početného stavu
odsúdených nastúpil neustrojený, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia. Nakoľko obnovenie
poriadku a nápravu správania bolo možné dosiahnuť prejednaním disciplinárneho previnenia, odsúdený
sa k disciplinárnemu previneniu priznal a svoje správanie oľutoval, od uloženia disciplinárneho trestu
bolo upustené. So zverenými ústavnými vecami zaobchádza šetrne, úmyselne ich nepoškodzuje. K
trestnej činnosti zastáva menej kritický postoj a s výškou trestu nie je stotožnený. Doposiaľ nebol
disciplinárne potrestaný a neprejavil žiadnu významnejšiu snahu o získanie disciplinárnej odmeny. Jeho
aktivita a správanie nesvedčia o jeho snahe o zmenu diferenciačnej skupiny z C na B. Do aktivít kultúrno-
osvetovej a vzdelávacej činnosti sa zapája v primeranej miere. Evidujeme jeho účasť najmä na kultúrno-
zábavných aktivitách, kvízoch a športových súťažiach. Voľný čas trávi hlavne čítaním kníh a časopisov,
sledovaním televízneho a počúvaním rozhlasového vysielania. So spoluodsúdenými hráva spoločenské
hry a je členom šachového krúžku. Prednášok sa zúčastňuje len veľmi sporadicky a nepodieľa sa
ani na organizovaní šachových turnajov napriek tomu, že to to má stanovené ako úlohu v programe
zaobchádzania. Odsúdený nebol zaradený do práce zo zdravotných dôvodov. Vykonáva obslužné
čistiace práce v cele. Odsúdený je ženatý a je otcom jedného dieťaťa. Kontakt formou korešpondovania
a telefonovania udržiava s manželkou, dcérou, matkou a bratom. Tieto vzťahy odsúdený hodnotí kladne,
majú na neho podporný vplyv. Program zaobchádzania odsúdený plní v oblasti vzťahy s vonkajším
prostredím a čiastočne plní v oblastiach vzdelávanie, resocializačné a výchovno-vzdelávacie programya zmysluplné trávenie voľného času. Ciele a úlohy v oblastiach práca a terapeutické aktivity neboli
stanovené.
Resocializačná prognóza je u odsúdeného A. B. podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej
činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Na záver ústav konštatoval,
že riaditeľ ústavu neodporúča podmienečné prepustenie odsúdeného.
Súd teda konštatuje, že ani druhá podmienka u odsúdeného nebola splnená, nakoľko ako vyplynulo
z hodnotenia riaditeľa ústavu, odsúdený plní program zaobchádzania v oblasti vzťahy s vonkajším
prostredím a čiastočne plní v oblasti vzdelávanie, resocializačné a výchovno-vzdelávacie programy
a zmysluplné trávenie voľného času. Ciele a úlohy v oblastiach práca a terapeutické aktivity neboli
stanovené.
Z hodnotenia riaditeľa ďalej vyplynulo, že resocializačná prognóza u odsúdeného podľa nástroja
hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA je menej priaznivá a riziko recidívy trestne činnosti
je stredné, pričom ústav konštatoval, že riaditeľ neodporúča podmienečné prepustenie odsúdeného.
Na základe tejto skutočnosti s poukazom na odpis z registra trestov (19 záznamov) má súd za
to, že nemožno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti v prípade podmienečného prepustenia
na slobodu povedie riadny život. Nástroj hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA spočíva
v nezávislom hodnotení odsúdeného viacerými zamestnancami ústavu vychádzajúc zo stanovených
kritérií, ktoré vstupujú do procesu hodnotenia. Súd teda zistil, že odsúdený nesplnil kumulatívne všetky
tri podmienky tak, ako to predpokladá vyššie citované zákonné ustanovenie, pričom súd poukazuje
na tú skutočnosť, že nemožno si automaticky spájať nárok na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody za konštatovania odsúdeného, že sa trestnej činnosti dopustil naposledy pred 10
rokmi. V tomto smere je potrebné prihliadať aj na množstvo odsúdení, ktoré boli doposiaľ odsúdenému
uložené, pričom súd upriamil svoju pozornosť aj na tú skutočnosť, že odsúdenému už v minulosti bola
daná možnosť v podobe podmienečného prepustenia na slobodu Okresným súdom Košice I. v roku
2012, pričom odsúdený sa v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia neosvedčil
a bol mu nariadený zvyšok trestu odňatia slobody dňa 05.02.2019. Táto skutočnosť znamená, že už
v minulosti bola odsúdenému poskytnutá šanca, odsúdený zneužil dôveru súdu a počas skúšobnej doby
podmienečného prepustenie sa opätovne nesprával tak, ako predpokladá zákon a neviedol riadny život.
Súd konštatuje, že pokiaľ odsúdený poukazuje na zdravotný stav svojej manželky a na svoj zdravotný
stav, tieto skutočnosti nie sú žiadnym dôvodom, pre ktoré by súd mal návrhu odsúdeného vyhovieť,
nakoľko podmienečné prepustenie sa riadi striktne režimom Trestného zákona, ktorý nepriznáva týmto
skutočnostiam právnu relevanciu v tom zmysle, že by mali uľahčiť odsúdenému ľahšie dosiahnuť
podmienečné prepustenie. V prípade ak odsúdený trpí nevyliečiteľnou chorobou alebo inou chorobou,
má možnosť požiadať o prerušenie výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere súd poukazuje na tú
skutočnosť, že druhá podmienka bola u odsúdeného splnená len čiastočne a tretia podmienka nebola
u odsúdeného splnená vôbec, nakoľko existuje obava, že v prípade podmienečného prepustenia by sa
mal opätovne dopustiť trestnej činnosti o čom svedčí aj tá skutočnosť, že už v minulosti zneužil dôveru
súdu a po podmienečnom prepustení mu bol opätovne nariadený zvyšok výkonu trestu odňatia slobody.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto poukazuje na to, že u odsúdeného nemožno
očakávať, že bude viesť riadny život i napriek jeho sľubu, a teda súd je toho názoru, že odsúdený nesplnil
všetky tri podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Na samotný záver súd konštatuje a poukazuje na tú skutočnosť, že podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody nie je obligatórnym nárokom odsúdeného, k takémuto rozhodnutiu môže súd
pristúpiť až po zistení, že sú splnené všetky tri zákonné podmienky, ktoré vyžaduje zákon, pričom
súd berie do úvahy množstvo odsúdení, ktoré boli doposiaľ odsúdenému uložené. Túto skutočnosť
nemožno obísť jednoduchým konštatovaním, že nikoho nezabil, 10 rokov nič nespravil a že sa polepšil.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a návrh odsúdeného ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:2 sp. zn.: 7PP/7/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní od jeho oznámenia cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Sťažnosť má odkladný účinok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.