Rozsudok – Zmenky ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. október 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10CbZm/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122204365
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5122204365.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci

žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava 811 02, IČO: 36 854
140,protižalovanejvrade3/:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXXX/X,XXXXXD.,právnezastúpenej:
Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina 010 01, IČO:
36 436 640, o zaplatenie 56.529,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná v rade 3/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 56.529,36 eur, zmenkový
úrok 6% ročne zo sumy 56.529,36 eur od 18.02.2022 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
188,43 eur, a to spoločne a nerozdielne so žalovaným v rade 1/, ktorému bola táto povinnosť uložená

platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č. k. 10CbZm/2/2022 – 26 zo dňa 17.06.2022, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanej v rade 3/ n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré trovy
konania je žalovaná v rade 3/ povinná zaplatiť žalobcovi za štádium do podania odporu proti platobnému
rozkazu Okresného súdu Žilina č. k. 10CbZm/2/2022 – 26 zo dňa 17. júna 2022 spoločne a nerozdielne

so žalovaným v rade 1/, ktorému bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu
Žilina č. k. 10CbZm/2/2022 – 26 zo dňa 17.06.2022.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 25.05.2022 domáhal voči žalovanému
v rade 1/ ITAL MOTO s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 201, Žilina 010 01, IČO: 36 371 904, žalovanému
v rade 2/ E. F. B., bytom G. H. XXXX/XX, XXX XX D. a žalovanej v rade 3/ A. B., bydlisko C. XXXX/
X, XXX XX D. vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu vo výške 56.529,36 eur, zmenkový úrok vo výške 6%
ročne zo sumy 56.529,36 eur od 18.02.2022 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta

zo zmenkovej sumy, t. j. 188,43 eur a náhrady trov konania.

2. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že Československá obchodní banka, a.s., so sídlom
Praha 1 – Nové Město, PSČ: 115 20, Na Příkopě 854/14, IČO: 000 01 150, zapísaná v Obchodnom
registri vedenom Mestským súdom v Prahe, vo veci organizačnej zložky zapísanej v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I takto: I. J. H., G., pobočka zahraničnej banky v SR, Michalská 18, 815 63
Bratislava, IČO: 30 805 066, uzatvorila dňa 30.04.2007 so spoločnosťou Car Care spol. s r.o., so sídlom

Košická 3, Žilina 010 01, IČO: 36 371 904 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len
„Úverová zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare), na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté finančné
prostriedky formou korunového úveru vo výške úverového limitu 1.600.000,- Sk (53.110,27 eur). Na
účely zabezpečenia všetkých nárokov z Úverovej zmluvy žalovaný 1/ dňa 30.04.2007 vystavil na radbanky biankozmenku, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume
splatnosti. Žalovaný 1/ spoločne s avalom, t. j. žalovaným v rade 2/ a avalom - žalovanou v rade 3/
udelili v čl. II ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2007

(ďalej len „Dohoda“) banke právo doplniť biankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. II ods. 1. Dohody.

3. Aktuálne v konaní vystupujúci žalobca bol založený zakladateľskou zmluvou spísanou do notárskej
zápisnice dňa 14.08.2007, pričom žalobca prevzal na základe ust. § 59 ods. 4 a ods. 5 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov práva a povinnosti Československé
obchodní banky, a.s., pobočky zahraničnej banky SR, vzniknuté do 31.12.2007. Na základe uvedenej
skutočnosti žalobca vstúpil do práv banky a stal sa tiež zmluvnou stranou Dohody o vyplňovacom
zmenkovom práve, a teda nadobudol oprávnenie vyplniť blankozmenku. Keďže banka indosovala
zmenku na žalobcu, previedla na žalobcu všetky práva zo zmenky. Vzhľadom na neplnenie zmluvných
podmienok došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru a banka v súlade s Dohodou

o vyplňovacom zmenkovom práve vyplnila chýbajúce údaje v blankozmenke, a to v časti zmenkovej
sumy doplnením čiastky 56.529,36 eur a v časti dátumu splatnosti zmenky doplnením dátumu 17.
februára 2022. K okamihu podania žaloby žiaden zo subjektov povinných na hradenie napriek výzve
banky (oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzve na zaplatenie zo dňa 17.02.2022) pohľadávku
žalobcu zo zmenky neuhradil. Žalobca si tak vo väzbe na citované zákonné ust. čl. I § 47 ods. 1, 2 a čl. I

§ 43 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. uplatňuje voči žalovaným zmenkovú sumu,
zmenkový úrok a odmenu zo zmenkovej sumy vrátane náhrady trov konania.

4. Žalobca ako dôkaz k žalobe pripojil Zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 30.04.2007 spolu
s Dodatkom č. 1 k Zmluve zo dňa 28.07.2009, Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa

30.04.2007, originál vlastnej zmenky vystavenej dňa 30. apríla 2007, ktorej fotokópia je obsahom
súdneho spisu na č. l. 11 a originál zmenky uložený v úschove súdu, oznámenie o vyplnení
blankozmenky a výzvu na plnenie zo dňa 17.02.2022 spolu s doručenkami dlžníkov.

5. V zmysle žaloby a predložených dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k.

10CbZm/2/2022-26 zo dňa 17. júna 2022 žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu, ktorý voči
žalovanému v rade 1/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.07.2022.

6. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ súd vylúčil žalobu na samostatné konanie, keďže v štádiu
doručovania platobného rozkazu žalovanému v rade 2/ súd zistil, že žalovaný v rade 2/ dňa XX.XX.XXXX

zomrel.

7. Žalovaná v rade 3/ podala proti vyššie označenému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej
lehote včasný odpor, ktorý vecne odôvodnila tým, že z elektronického podania nie je zrejmé, či
listiny preukazujúce právne nástupníctvo žalobcu sú totožné s originálmi listín. Žalovaná v rade 3/

(ďalej len „žalovaná“) potvrdila skutočnosť, že dňa 29.10.2021 sa podľa oznámenia žalobcu zo dňa
17.02.2022 mala dňa 29.10.2021 stať splatnou pohľadávka zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo
dňa 30.04.2007 v znení jej dodatkov voči pôvodne žalovanému v rade 1/ vo výške 56.529,36 eur
a súčasne podľa oznámenia banky došlo k doplnení blankozmenky v údaji zmenovej sumy. Žalovaná
reagovala na oznámenie žalobcu vyjadrením zo dňa 23.03.2022. Uviedla, že si nepamätá, že by Zmluvu

o kontokorentnom úvere zo dňa 30.04.2007 podpisovala za seba alebo za žalovaného v rade 1/.
Rovnako si nepamätá, že by dňa 30.04.2007 avalovala blankozmenku oprávňujúcu na jej dodatočné
vyplnenie v sume euro. Navrhla pravosť podpisu na zmenke určiť znalcom z odboru Grafológia.
Uviedla, že v čase podpisu Úverovej zmluvy a blankozmenky žalovaná bola manželkou pôvodne
žalovaného v rade 2/, pričom manželstvo žalovaného v rade 2/ a žalovanej zaniklo rozvodom ku dňu

06.10.2007. V čase podpisu blankozmenky žalovaná bola spoločníčkou žalovaného v rade 1/, avšak
od 12.12.2012 spoločníkom dlžníka nie je, pretože obchodný podiel previedla na druhého spoločníka,
pôvodne žalovaného v rade 2/, ktorý sa takto stal jediným spoločníkom žalovaného 1/. Toho istého
dňa bol skončený pracovný pomer žalovanej v spol. ITAL MOTO s.r.o. (žalovanom v rade 1/) z dôvodu
dlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu.Včaseodroku2010všakžalovanánedisponovalažiadnymi

informáciami o živote tejto firmy, o jej prevádzke a jej záväzkoch. Žalovaná je dlhodobo práceneschopná
a z dôvodu onkologického ochorenia bola už od mesiaca september 2010 hospitalizovaná a od mesiaca
november 2011 je na invalidnom dôchodku.8. Podľa tvrdení žalovanej žalobca žalovanú neinformoval, že by k Zmluve o kontokorentnom úvere zo
dňa 30.04.2007 bol uzavretý nejaký dodatok a pokiaľ žalovaná avalovala zmenku zo dňa 30.04.2007,
túto avalovala ako zabezpečovací nástroj konkrétnej uzavretej zmluvy. Žalovaná vylučuje, že by

avalovala zmenkový nárok, ktorý má vzniknúť v budúcnosti na základe dodatkov, ktorých účastníkom
osobne nebola. Žalovaná namieta, že žalobca ako peňažný ústav bol povinný spravovať svoj majetok
s odbornou starostlivosťou a vo väzbe na konkrétne ustanovenia Zmluvy o kontokorentnom úvere
má žalovaná za to, že žalobca nevystupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou pri správe
svojich pohľadávok, z čoho žalovaná dovodzuje legitímne očakávania, že nemôže byť zaviazaná

zaplatiť pohľadávku, na ktorej vzniku má podstatný podiel nečinnosť banky ako veriteľa. Za účelom
posúdeniaodbornejstarostlivostibankyžalovanánavrhlavykonaťviacerodôkazov,atoprostredníctvom
dokumentov a výkazov, ktoré banka od žalovaného vyžadovala, ďalej potvrdením banky, či žalovaný
1/ písomne informoval banku o skutočnostiach ohrozujúcich plnenie zmluvných záväzkov. Žalovaná
uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o vyhodnocovaní úverových podmienok bankou. Z obsahu podanej
žaloby nie je zrejmé, či žalobca vyhodnotil a ako reagoval, aké opatrenia prijal na uspokojenie svojej

pohľadávky, keď sa žalovaný v rade 1/ dostal do omeškania so splácaním úveru, keď na jeho účte boli
finančné prostriedky blokované exekútorom. Navrhla vykonanie dôkazov každoročného vyhodnotenia
žalovaného v rade 1/ za obdobie rokov 2009 – 2022 s prehľadom čerpania a splácania úveru za obdobie
od 30.04.2007 až do 17.02.2022, prehľadom o omeškaní žalovaného v rade 1/ a vyčíslením úrokov
z omeškania za obdobie od 30.04.2007 do 17.02.2022 a zoznamom opatrení žalobcu na zabezpečenie

uspokojenia pohľadávky za obdobie od 30.04.2007 do 17.02.2022. Žalovaná uviedla, že po zániku jej
členstva v spoločnosti žalovaného v rade 1/, t. j. po 12.12.2012, bol kontokorentný úver niekoľkokrát
splatený a pri vzniku nového úveru ručiteľský záväzok žalovanej nevznikol. Žalovaný v rade 2/ žalovanú
informoval, že prevod jej obchodného podielu bol banke riadne oznámený, pričom táto skutočnosť bola
žalobcovidostupnáajzverejnýchzdrojov.Žalovanánebolabankouinformovanáoneplnenísipovinnosti

dlžníka.

9. V ďalšej časti podaného odporu proti platobnému rozkazu žalovaná poukázala na jej aktuálne
majetkové a sociálne pomery. Uviedla, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej vyhlásením predčasnej
splatnosti ku dňu 17.02.2022 nevznikla, pretože kontokorentný úver bol po 12.12.2012 splatený a pokiaľ

žalovaný v rade 1/ začal čerpať nový úver, za tento žalovaná ručiť nemohla. Navrhla, aby žalobca doložil
súdu prehľad o čerpaní a splatení kontokorentného úveru za obdobie od jeho vzniku, t. j. od 30.04.2007
do 17.02.2022 a preto vzniesla námietku neexistencie dlhu žalovanej voči žalobcovi. Žalovaná namietla,
že dôvod vystavenia zmenky voči jej osobe vzhľadom na obsah podaného odporu odpadol. Pohľadávka
zanikla a pokiaľ žalovaný v rade 1/ opätovne čerpal kontokorentný úver, z uvedeného čerpania žalovanej

záväzok nevznikol.

10. Žalovaná namieta, že nebola nikdy podnikateľským subjektom, a preto vzťah medzi žalobcom
a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, ktorý je potrebné zohľadňovať s ohľadom na aktuálnu a už
ustálenú súdnu prax. Žalovaná osobitne zdôrazňuje Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyzodňa20.októbra2015č.93/2015uverejnenéhovZbierkeStanovískaRozhodnutívoveciach
občianskoprávnych a obchodnoprávnych č. 8/2015. Žalovaná má za to, že povinnosťou všeobecného
súdu je zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadať na tieto cez prizmu
dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Žalovaná poukázala na

viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, ktoré riešia problematiku použiteľnosti zmenky
z pohľadu ochrany spotrebiteľa, ktoré konštantne zohľadňujú, že v prípade spotrebiteľov nie je možné
odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia.

11. V nadväznosti na citované zákonné ust. § 101 Občianskeho zákonníka žalovaná vzniesla námietku

premlčania žalobcom uplatnenej pohľadávky, túto odvíjajúc od prvého splatenia kontokorentného úveru
po dátume 30.04.2007, od ktorého uplynuli viac ako 3 roky. Navrhla žalobu voči žalovanej zamietnuť
a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

12. Žalobca v reakcii na procesnú obranu žalovanej v podaní zo dňa 22.11.2022 označil podaný odpor

žalovanej za účelovú obranu uplatnenú v úmysle vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Žalobca aktívnu
legitimáciu, t. j. prechod práv a povinností Československé obchodní banky, a.s., IČO: 000 01 150 vo
veci organizačnej zložky Československá obchodní banka, a.s., pobočka zahraničnej banky v SR, IČO:
30 805 066 odvodzuje od ustanovenia § 59 ods. 4 a ods. 5 Obchodného zákonníka s konštatovaním, žesamotnývýpiszObchodnéhoregistrapodľa§27ods.3Obchodnéhozákonníkajezápisomúčinnýmvoči
tretím osobám odo dňa ich zverejnenia, pričom zakladateľská zmluva spísaná do notárskej zápisnice
v znení jej dodatku č. 1 je súčasťou zbierky listín. K ostatnej časti žalovanou produkovanej procesnej

obrany žalobca uviedol, že spochybnenie podpisu blankozmenky žalovanou je špekulatívnym konaním,
pretože z obrany žalovanej nevyplýva, že by poprela pravosť svojho podpisu na blankozmenke, ktorú
žalobcapredložilvspore.Pokiaľžalovanáspochybňujeudelenieoprávnenianavyznačeniezmenymeny
z „Sk“ na menu „eur“, žalobca poukázal na obsah čl. III ustanovenia § 9a ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb.
zákona zmenkového a šekového v súvislosti so zavedením meny eura v Slovenskej republike. Súčasne

žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoZm/17/2014 zo dňa 27.03.2015.

13. K podpisu žalovanej na Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve žalobca uviedol, že Dohodu
žalovaná podpísala pred dvomi pracovníkmi pobočky banky a súčasne doklad totožnosti žalovanej nie
je v databáze dokladov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vedený ako stratený alebo odcudzený.
Považuje za preukázané, že dňa 30.04.2007 sa žalovaná dostavila na pobočku žalobcu v Žiline v deň

vystavenia blankozmenky, kde na pobočke banky a v Dohode potvrdila, že blankozmenku ako avalistka
podpísala. Napriek tomu, že žalovaná podľa názoru žalobcu podpisy na predmetnej zmenke a na
Dohode nepoprela, pre prípad, že by súd vyhodnotil tvrdenia žalovanej odlišne, s prihliadnutím na
zásadu koncentrácie konania žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie súdom ustanoveným
znalcom z odboru Písmoznalectva. Žalobca z rovnakého predpokladu navrhol aj vykonanie dopytu na

príslušnom útvare policajného zboru za účelom zistenia, či žalovaná k dnešnému dňu podala trestné
oznámenie z dôvodu falšovania jej podpisu na Zmenke a Dohode inou osobou.

14. Vo vzťahu k účelu zmenkového zabezpečenia žalobca poukázal na čl. I Dohody, z ktorej
vyplýva zabezpečenie všetkých nárokov banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi bankou

a vystaviteľom dňa 30.04.2007 alebo v priamej súvislosti so Zmluvou, a teda zabezpečenie sa podľa
názoru žalobcu vzťahuje aj na nároky zo Zmluvy v znení jej dodatkov. K námietkam žalovanej týkajúcim
sa postupu žalobcu s odbornou starostlivosťou žalobca uviedol, že vykonanie ktoréhokoľvek zmluvného
opatrenia banky označeného žalovanou , patrí medzi oprávnenia banky, pričom tieto nie sú jej
povinnosťou, a preto vhodnosť použitia akéhokoľvek opatrenia posudzuje výlučne banka. Žalobca

nebol povinný informovať žalovanú o úverovom vzťahu a na to nebol ani oprávnený, keďže žalovaná
nie je účastníkom Zmluvy o kontokorentnom úvere a uvedené skutočnosti sú predmetom bankového
tajomstva. Prevod obchodného podielu či zmena štatutárneho orgánu vystaviteľa zmenky nemá sama
o sebe žiaden vplyv na platnosť zmenky, príp. zmenkové ručenie, keďže zmenkový ručiteľ je tretia
osoba odlišná od zmenkového dlžníka. Vykonanie dôkazov navrhnutých žalovanou žalobca považuje

za nadbytočné, neprimerane zaťažujúce žalobcu, t. j. v rozpore s čl. 17 CSP a v rozpore so zásadou
rovnosti strán v spore, keďže dôkazné bremeno v spore nesie žalovaná. Žalobca má za to, že žalobca
nemôže byť zaviazaný na predkladanie množstva listinných dôkazov na podporu hypotetických tvrdení
žalovanej , keď si žalobca svoju dôkaznú povinnosť splnil predložením prvopisu zmenky.

15. Žalobca v ďalšej časti svojho vyjadrenia poukázal na protichodnosť tvrdení žalovanej v podanom
odpore s konštatovaním, že kauzálny vzťah, t. j. kontokorentný úver predstavuje tzv. splátkový úver,
nejedná sa o jednorazové poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a ich postupné splatenie
dlžníkom. Kontokorentný úver je poskytovaný k bežnému účtu a umožňuje majiteľovi bežného účtu
opakovane čerpať prostriedky, teda ide v podstate o tzv. „povolené prečerpanie“. Žalobca označil za

vylúčené, aby po prvom čerpaní a splatení vyčerpanej sumy zaniklo zabezpečenie tohto úveru. Takéto
tvrdenie žalovanej označuje za odporujúce zákonu, Zmluve a Dohode a tiež rozsudku, na ktorý žalovaná
v rámci procesnej obrany odkazuje. Žalobca uviedol, že vyplnil blankozmenku v súlade s Dohodou,
pričom k premlčaniu uplatneného nároku nedošlo, keďže premlčacia lehota plynie od dátumu splatnosti
zmenky a nie od prvého splatenia vyčerpanej čiastky kontokorentného úveru (čl. I § 77 ods. 1 v spojení

s § 70 ods. 1 zákona zmenkového a šekového). K tvrdenému spotrebiteľskému vzťahu žalobca uviedol,
že Zmluva bola uzatváraná výlučne medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ - obchodnou spoločnosťou,
pričom žalovaná v rade 3/ nebola účastníkom záväzkového vzťahu zo Zmluvy. V danom prípade ide
o vzťah obchodno-právny podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko bol uzatvorený medzi
podnikateľmi a pri jeho vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej

činnosti. Žalobca ďalej poukázal na čl. 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z ktorého vyplýva, že „Spotrebiteľ znamená akúkoľvek
fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom nevzťahujúcim sa k jeho
obchodom, podnikaniu alebo profesii“. Žalovaná tak avalovala zmenku za účelom zabezpečenia Zmluvyo poskytnutí kontokorentného úveru dlžníkovi – podnikateľovi pre účely podnikania, pričom žalovaná
bola v priamom vzťahu k dlžníkovi – podnikateľovi, nakoľko v čase poskytnutia úveru, vystavenia
predmetnej zmenky a podpísania Dohody bola spoločníkom dlžníka a zároveň jeho konateľom. Napriek

tomu, že žalovaná je fyzickou osobou, nemôže byť táto skutočnosť univerzálnym dôvodom na to,
aby bola v prípade akéhokoľvek konania v postavení spotrebiteľa. Uviedol, že v prípade, že fyzická
osoba poskytne zmenkové ručenie a zmenka je súčasťou dohôd uzatvorených medzi podnikateľskými
subjektami, je nutné takéto ručenie chápať ako ručenie poskytnuté pre podnikateľské subjekty. Žalobca
tak navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a to v súlade s návrhom na vydanie platobného rozkazu.

16. Žalobca na pojednávaní zotrvával na dôvodoch podanej žaloby. Rovnako žalovaná strana zotrvávala
na všetkých skutkových a právnych vyjadreniach prezentovaných v podanom odpore proti platobnému
rozkazu.

17. Na prejednanie obrany žalovanej proti platobnému rozkazu súd vykonal dokazovanie obsahom

listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to originálom vlastnej zmenky vystavenej dňa 30. apríla
2007, Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 30.04.2007 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 28.07.2009,
Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 30.04.2007, oznámením o vyplnení blankozmenky
a výzvou na plnenie zo dňa 17.02.2022 s doručenkou, výpisom z Obchodného registra obchodnej
spoločnosti ITAL MOTO s.r.o., IČO: 36 371 904.

18. Z obsahu žaloby a tvrdení žalobcu vyplýva, že žalobca v postavení indosatára sa domáha voči
žalovanej ako avalistovi zmenkových nárokov vyplývajúcich zo zákona a z vlastnej zmenky vystavenej
spoločnosťou Car Care spol. s r.o., IČO: 36 371 904 (pôvodné obchodné meno spoločnosti ITAL MOTO
s.r.o.), ktorá mala v čase jej vystavenia podobu neúplnej – biankozmenky, aktuálne znejúcej na sumu

56.529,36 eur, splatnej dňa 17. februára 2022, ktorej originál žalobca predložil súdu spolu s podanou
žalobou, a ktorá sa nachádza v úschove súdu.

19. Súd v konaní posudzoval procesnú obranu žalovanej proti platobnému rozkazu vydanému v tejto
veci. Napriek čiastočnej vzájomnej rozpornosti žalovanou uplatnenej obrany súd má za to, že z obsahu

podaného odporu žalovanej je zrejmé, z akých dôvodov a na akom skutkovom a právnom základe
sú žalovanou uplatnené jednotlivé námietky, a teda tieto poskytujú priestor na ich prejednanie, hoci
všetky uplatnené námietky nemôžu byť vzhľadom na ich vzájomnú rozpornosť dôvodné. Tak ako
judikoval napríklad vo svojom rozsudku Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 29Cdo 1970/2014 zo
dňa 28.05.2015, to, že žalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu na jednej

strane spochybnil skutočnosť, že spornú zmenku ako avalista podpísal, teda spochybnil pravosť svojho
podpisu na zmenke a na druhej strane uplatnil ďalšie námietky vychádzajúce naopak z predpokladu,
že zmenku podpísal, to znamená, že do prejednávanej veci vniesol kauzálne námietky, nemôže bez
ďalšieho mať za následok, že v niektorej zo žalovaným uvedených námietok súd neprihliadne, pokiaľ
z jednotlivých námietok je zrejmý ich rozsah vo vzťahu k uplatnenému zmenkovému nároku, je zrejmé,

na základe akých skutkových okolností žalovaný svoju procesnú obranu voči zmenkovému platobnému
rozkazu zakladá, a preto nie je možné bez ďalšieho takéto námietky vyhodnotiť ako nedôvodné
a neprejednateľné.

20. Podľa Čl. I § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov

(ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

21. Podľa Čl. I § 77 ods. 1, 2 a 3 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§
38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch
(§§ 67 a 68),zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu
(§§ 72 až 74).
Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom

mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch
zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania
osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o
blankozmenke (§ 10).
Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods.

4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej
zmenky.

22. Podľa Čl. I. § 10 ZZŠ
Ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne

alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

23. Podľa Čl. I. § 11 ods. 1, 2, 3 ZZŠ
(1) Každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
(2) Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno

previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).
(3) Zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka, nech prijal zmenku alebo nie, na
vystaviteľa alebo na každú inú zmenečne zaviazanú osobu. Tieto osoby môžu zmenku ďalej indosovať.

24. Podľa Čl. I. § 13 ods. 1, 2 ZZŠ

(1) Indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať
indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
(2) V indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa zmenka rubopisom prevádza); indosament
môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom
prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný na rub zmenky alebo na prívesok.

25. Podľa Čl. I § 43 ods, 1 ZZŠ
(1) Ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom,
vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

26. Podľa Čl. I § 17 ods. 1, 2 ZZŠ,
(1) Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho

vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
(2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne
na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

27. Podľa Čl. I § 30 ods. 1, 2 ZZŠ
(1) Zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.
(2) Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal.

28. Podľa Čl. I § 31 ods. 1, 2, 3, 4 ZZŠ

(1) Ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok.
(2) Ručenie sa vyjadruje slovami "ako ručiteľ" alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho
podpíše.
(3) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis
zmenečníka alebo vystaviteľa.

(4) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané, platí, že sa prejíma za vystaviteľa.

29. Podľa Čl. I § 32 ods. 1, 2, 3 ZZŠ
(1) Zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.(2) Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného
dôvodu než pre vadu formy.
(3) Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a

proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.

30. Podľa Čl. I § 47 ods. 1 a 2 ZZŠ,
(1) Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou
spoločnou a nerozdielnou.

(2) Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých
dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

31. Podľa čl. I § 48 ZZŠ
Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercenté úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ,

ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej
dohodnutej výške.

32. Podľa čl. I. § 32 ods. 3 ZZŠ
Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti

všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.

33. Podľa čl. I. § 70 ods. 1 ZZŠ
Zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa zročnosti zmenky.

34. Podľa Čl. I. § 77 ods. 1, 2, 3 ZZŠ
(1) Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§§ 11 až 20),
sročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42),

postihu pre neplatenie (§§ 43až 50, 52 až 54),
platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69),
premlčaní (§§ 70 a 71),

dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
(2) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo
v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach
v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch
podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia

(§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
(3) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade §
31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa
vlastnej zmenky.

35. Vzhľadom na úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 438/2015 Z. z. účinnú od 23.12.2015 súd prihliadal
na úpravu podľa čl. I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Z. z., keď žalobca uplatnil právo zo zmenky voči
žalovanej ako fyzickej osobe. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že dôvody vystavenia zmenky sa viazali
k podnikateľskej činnosti výstavcu vlastnej zmenky, ktorého bola žalovaná spoločníkom a konateľom,
a teda napriek postaveniu žalovanej ako fyzickej osoby, zmenka nesúvisela so spotrebiteľskou zmluvou,

preto nebola na mieste aplikácia ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.

36. Z prvopisu predmetnej zmenky, z ktorej žalobca uplatňuje príslušný zmenečný nárok, vyplýva,
že predmetná Zmenka je svojou povahou vlastnou zabezpečovacou zmenkou vystavenou dňa 30.
apríla 2007 bez protestu výstavcom – žalovaným v rade 1/ konajúcim v čase vystavenia Zmenky

žalovaným v rade 2/. Z obsahu Zmenky ďalej vyplýva, že predmetná Zmenka bola rubopisovaná na
rad aktuálne vystupujúceho žalobcu. Súd poukazuje na ust. čl. I § 11 zákona zmenkového a šekového,
ktoré ustanovenie upravuje rubopis ako zmenkovo-právny spôsob prevodu zmenky s právnymi účinkami
stanovenými zmenkovým zákonom. Formálne náležitosti rubopisu sú upravené v čl. I § 13 zákonazmenkového šekového, podľa ktorého ustanovenia k platnosti rubopisu sa vyžaduje, aby bol tento
vyjadrený na zmenke alebo na listine s ňou spojenej (prívesok, alonž). Pre platnosť rubopisu postačuje
len podpis rubopiscu, ktorý je uvedený na rube zmenky alebo na prívesku. Vyplnený rubopis obsahuje

prevodnú (indosačnú) doložku napríklad „za mňa, na rad ...“. Po formálnej stránke teda rubopis
predstavuje jednostranné vyhlásenie prevodcu (indosanta) o prevode práv na ďalšieho majiteľa –
indosatára a spravidla pozostáva z prevodnej doložky, z údaja o indosatárovi a z označenia a podpisu
indosanta.

37. Zákonná úprava vyplývajúca z čl. I § 17 ZZŠ je založená na skutočnosti, že dobromyseľný
nadobúdateľ zmenky nie je povinný pri nadobúdaní zmenky skúmať príčinné súvislosti, ktoré sprevádzali
obsah a existenciu zmenkového záväzku, čím je naplnená podstata zmenky a jej obchodovateľnosť.
Predmetné ustanovenie však poskytuje aj primeranú možnosť ochrany a obrany zmenkového dlžníka
proti zmenkovému veriteľovi. Žalovaný ako zmenkový dlžník tak môže v zmysle čl. I § 17 ZZŠ vznášať
voči zmenkovému veriteľovi, t. j. žalobcovi námietky, ktoré buď vyplývajú zo skriptúry zmenky, majúce

pôvodnajmävprávnychpredpisochzmenkovéhoprávaajednásaotzv.absolútnenámietkyaďalejsúto
námietky, ktoré sa zakladajú na vlastnom vzťahu medzi zmenkovým dlžníkom a zmenkovým veriteľom,
to znamená tzv. relatívne námietky. Za predpokladu, že nový majiteľ zmenky konal pri nadobúdaní
zmenky vedome na škodu dlžníka, ide o tzv. odvodené relatívne námietky.

38. Pre uplatnenie práva na zaplatenie zmenkovej pohľadávky je zásadne vzhľadom na povahu zmenky
ako abstraktného a nesporného cenného papiera, predstavujúceho samotné právo majiteľa zmenky,
postačujúce jej predloženie dlžníkovi na platenie a v pomeroch sporového konania jej predloženie
v origináli súdu, čo bolo postupom žalobcu naplnené. Z abstraktnej a nespornej povahy zmenkového
záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než

predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje remitentovi, resp. jej
majiteľovi právo na jej zaplatenie. Vychádzajúc zo skutočnosti, že zmenka je záväzkom zásadne
nezávislým na iných právnych vzťahoch, nesporným, samostatným a abstraktným, súd vyhodnotil
pohľadávku majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu za právne nezávislé od
základného pomeru, majúci samostatnú právnu povahu a existenciu.

39. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že zmenka vo vzťahu k zabezpečenému záväzku nie je v pozícii
akcesorického alebo subsidiárneho záväzku, ale predstavuje samostatný záväzok, nezávislý od
kauzálneho vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Zmenka ako cenný papier inkorporuje všetky
práva a povinnosti účastníkov zmenkových vzťahov a vzniká momentom, kedy obsahuje všetky jej

podstatné náležitosti a je riadne uvedená do obehu. Pokiaľ ide o okolnosti a dôvody, ktoré sprevádzali
vznik zmenky a jej uvedenie do obehu, tieto sú relevantné len v štádiu posudzovania procesnej obrany
a pri uplatnení kauzálnych námietok zmenovými dlžníkmi. Je preto výlučne vecou účastníkov zmenkovo-
právnych vzťahov, akým spôsobom naplnenia abstraktný charakter zmenky a ako upravia podmienky
jej uplatnenia.

40. Z obsahu žalobcom predloženej Zmenky a vo väzbe na žalovanou uvedené skutočnosti je nesporné,
že žalovaná mala predmetnú zmenku podpísať ako spoločník výstavcu vlastnej zmenky. Európska aj
slovenská judikatúra avalistov zmenky nepovažuje za spotrebiteľov v prípade, ak fyzická osoba, ktorá
poskytne zmenkové ručenie, má s výstavcom zmenky úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené

s jej povolaním ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, vychádzajúc
z rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 14.03.2013, konanie č. C-419/11. Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2016, konanie 5Ndc 10/2016, „ak žalovaný, ktorý
je fyzickou osobou má úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako je konateľstvo, prípadne
postavenie spoločníka, nemôže byť takáto osoba považovaná za spotrebiteľa, nakoľko v danom

prípade táto osoba prevzala ručenie za záväzok spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy (t. j.
z obchodnoprávneho vzťahu).“

41. Tým, že žalovaná podpísala predmetnú zmenku , ktorá v čase jej vystavenia mala podobu
blankozmenky, ako avalista za výstavcu vlastnej zmenky (žalovaného v rade 1/), je možné predpokladať,

že ručiteľský záväzok na seba prevzala najmä z dôvodu, že bola spoločníkom obchodnej spoločnosti,
ktorá zmenku vystavila. Skutočnosť, do akej miery mohla žalovaná a využila svoje oprávnenia
ovplyvňovať rozhodovanie a plnenia dlžníka vo vzťahu k poskytnutému kontokorentnému úveru
v súvislosti s jej následným prevodom obchodného podielu a rozvodom manželstva so žalovanýmv rade 2/, bez ďalšieho nezakladá postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v rámci vzniknutých zmenkovo-
záväzkových vzťahov. Súd preto v posudzovanom prípade nevzhliadol potrebu a dôvodnosť aplikovať
v danej veci spotrebiteľské právo. Tým, že sa podpisom per aval žalovaná v rade 3/ stala samostatným

dlžníkom, nezávislým od vystaviteľa zmenky a sama za seba sa majiteľovi zmenky zaručila, že zmenku
zaplatí podľa čl. I § 32 v spojení s § 77 ods. 3 ZZŠ, stala sa tak žalovaná zaviazanou rovnako ako
výstavca vlastnej zmenky, za ktorého sa zaručila.

42. Žalobcom predloženú zmenku súd vyhodnotil ako platnú zmenku, ktorá má náležitosti stanovené

zákonom podľa čl. I § 75 zákona zmenkového a šekového.

43. K námietke nedostatku pravosti podpisu žalovanej na zmenke súd konštatuje, že predmetná
námietka uplatnená žalovanou je svojou povahou námietkou absolútnou, ktorú je možné zo strany
zmenkového dlžníka bez ďalšieho vznášať proti každému majiteľovi zmenky, a to bez toho, že by táto
námietka bola podriadená ustanoveniu čl. I § 17 ZZŠ, a teda ani indosácia blankozmenky na možnosť

uplatnenia tejto námietky nemá vplyv. Vzhľadom na to, že žalobca uplatňuje svoj nárok zo zmenky,
pre ďalší postup v konaní bolo určujúce, či vzhľadom na uplatnenú procesnú obranu žalovanej vznikol
zmenkový záväzok žalovanej v postavení avalistu predmetnej zmenky, a teda či podpis, ktorým je
zmenka za avalistu opatrená, je vlastnoručným podpisom žalovanej.

44. Na základe dôkazného návrhu žalobcu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom
grafológom, a to uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 10CbZm/2/2022 – 159 zo dňa 28. júla 2023.
Zo znaleckého posudku znalca K. K. B. pod č. X/XXXX vypracovaného pre účely súdneho konania
vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10CbZm/2/2022, v zmysle ktorého úlohou znalca bolo
po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu Okresného súdu Žilina posúdiť pravosť podpisu

žalovanejvrade3/podoznačenímavalistunaprvopisezmenky,ktorájevofotokópiisúčasťouspisového
materiálu na č. l. 21 súdneho spisu, znalec skonštatoval, že podpis žalovanej na zmenke vystavenej dňa
30.04.2007 je pravým podpisom žalovanej . Závery znaleckého posudku neboli žiadnou z procesných
strán spochybnené.

45. K námietke neudeleného oprávnenia na doplnenie blankozmenky sumou vyjadrenou v euro súd
konštatuje, že predmetná zmenka bola v čase jej vystavenia vedome neúplnou zmenkou, ktorá
sa momentom doplnenia chýbajúcich údajov stala úplnou zmenkou s účinkami ex tunc, t.j. ku dňu
vystavenia zmenky. K vystaveniu neúplnej zmenky došlo v prejednávanej veci dňa 30. apríla 2007,
kedy bola platnou menou na území SR slovenská koruna, a kedy bola v použitom formulári zmenky

predtlačená mena „SKK“ pri číselnom vyjadrení zmenkovej sumy. Pokiaľ došlo k doplneniu údajov
do zmenky v časti zmenkovej sumy po dátume 01.01.2009, oficiálnou menou na území Slovenskej
republikybolaoduvedenéhookamihumenaeuro.Vsituácii,žebolazmenkovásumauvedenávrovnakej
výške v mene euro tak v číselnom vyjadrení ako aj slovnom vyjadrení oddelene od tohto vyjadrenia
zmenkovej sumy a pri číselnom vyjadrení sumy je prečiarknutý údaj o mene SKK, nemožno dospieť

k záveru, že zmenková suma nebola vyjadrená určitým spôsobom, alebo že by vyjadrením sumy v mene
euro došlo k porušeniu Dohody o vyplňovacom práve. Vo väzbe na prechodné ustanovenia čl. III §
9a ods. 2 ZZŠ súd konštatuje, že odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike možno na zmenky
a šeky, ktoré znejú na slovenskú menu, vyznačiť zmenu slovenskej meny na eurá, a to v prepočte a so
zaokrúhlením zmenkovej sumy alebo šekovej sumy podľa konverzného kurzu a so zaokrúhlením na

dve desatinné miesta na najbližší eurocent v súlade s pravidlami na prechod zo slovenskej meny na
eurá, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Z uvedeného vyplýva, že ak na zmenku, ktorá pôvodne znela
na slovenskú menu, bola vyznačená zmena slovenskej meny na eurá alebo zmena zmenkovej sumy
zo slovenskej meny na eurá v súlade s ustanovenými pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na
eurá, takto vyznačená zmena sa považuje za súčasť pôvodného textu zmenky, pričom nemá nijaký

vplyv na právne vzťahy súvisiace s príslušnou zmenkou ani na platnosť zmenky a na vznik, zmenu
alebo zánik zodpovednosti za zaplatenie zmenkovej sumy po prepočte zo slovenskej meny na eurá.
Predmetné prechodné ustanovenie zákona zmenkového a šekového nebránilo tomu, aby v prípade, ak
bola zmenka vystavená ako blankozmenka do 31.12.2008, bola po 01.01.2009 doplnená o zmenkovú
sumu priamo v mene euro bez ohľadu na skutočnosť, že zmenková listina mala podobu zmenkového

formulára s predtlačenou menou „SKK“ pri číselnom vyjadrení zmenkovej sumy. Na základe uvedeného
súd dospel k záveru, že k porušeniu Dohody o vyplňovacom práve zo strany žalobcu vyplnením meny
euro do blankozmenky nedošlo.46.Kjednotlivýmkauzálnymnámietkamžalovanejsúdpoznamenáva,žežalovanáakoavalistazásadne
má oprávnenie vznášať len kauzálne námietky vyplývajúce z kauzálneho vzťahu, ktoré sa zakladajú
na jej vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka. K uvedenej podmienke prípustnosti kauzálnych námietok
žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti. Účastníkom zmluvy o kontokorentnom úvere žalovaná nebola.
Žalovaná ako avalista existenciu osobitnej dohody, ktorá by jej zakladala právo uplatňovať kauzálne
námietky k predmetnej zmenke, netvrdila.

47. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od
základného (kauzálneho) pomeru, a teda majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Aj v prípade, ak
zmenka plní zabezpečovaciu funkciu, zmenka nie je k zabezpečenému záväzku v pozícii akcesorického
alebo subsidiárneho záväzku. To znamená, že zmenka predstavuje samostatný záväzok, nezávislý od
kauzálneho vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Zmenka ako cenný papier inkorporuje všetky
práva a povinnosti účastníkov zmenkových vzťahov a vzniká momentom, kedy obsahuje všetky jej

podstatné náležitosti a je riadne uvedená do obehu. Pokiaľ ide o okolnosti a dôvody, ktoré sprevádzali
vznik zmenky a jej uvedenie do obehu, tieto sú zásadne relevantné len v štádiu posudzovania procesnej
obrany žalovanej strany a pri uplatnení kauzálnych námietok zmenkovými dlžníkmi. Je preto výlučne
vecou účastníkov zmenkovo-právnych vzťahov, akým spôsobom naplnia abstraktný charakter zmenky
a ako upravia podmienky jej uplatnenia a v prípade zmenkového rukojemstva, ako upravia okruh

námietok, ktoré je oprávnený aval použiť proti majiteľovi zmenky v rámci procesnej obrany proti
povinnosti na zmenku plniť.

48. Z čl. I § 30 ZZŠ vyplýva, že ručenie zabezpečuje zaplatenie zmenky, teda ide o zabezpečenie
záväzku zmenkového, vyplývajúceho z konkrétnej zmenky. Aval v takom prípade zabezpečuje

uspokojeniezmenkovéhozáväzkuapretozmenkovýzáväzokavalistujevýlučneakcesorickýkuzmenke
a taktiež k formálnemu zmenkovému záväzku určitého zmenkového dlžníka tak, ako to vyplýva z čl.
I § 32 ZZŠ. Pokiaľ ide o aval na zmenke zabezpečovacej, nemôže bez ďalšieho táto skutočnosť
znamenať, že aval má akýkoľvek vzťah ku kauzálnemu vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje a aj v tomto
prípade je ručenie abstraktným ručením zmenkovým. Aj keď vydanie zmenky má takmer vždy kauzálny

motív, pri avalistovi to tak byť nemusí, keďže zmenka spravidla je avalovaná s úmyslom zabezpečiť
splatenie zmenkového záväzku, čiže nie je vylúčené, že neexistuje iná dohoda. V tejto súvislosti súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesenie sp. zn. 5Obdo 26/2014 zo
dňa 30.03.2015, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že: „ ... Ak nie je žiadna zmluva medzi veriteľom zo
zmenky zabezpečenej kauzálnej pohľadávky a avalistom, potom chýba akýkoľvek podklad pre kauzálne

námietky avalistu voči majiteľovi zmenky, proti remitentovi. Aby mal ručiteľ voči remitentovi nejaké
kauzálne námietky, muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov, teda opäť
spravidla zo zmluvy.“. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí zdôraznil skutočnosť, že záväzok avalistu
nie je podobný s ručením upraveným v Občianskom zákonníku, lebo avalista nemôže bez ďalšieho
používať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný tak, ako túto možnosť má ručiteľ v zmysle

ustanovení Občianskeho zákonníka. Pri avalistovi takéto ustanovenie v zmenkovom zákone nie je.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zo strany žalovanej v konaní nebola tvrdená dohoda o podmienkach
uplatnenia práv majiteľa zmenky, resp. remitenta voči zmenkovému dlžníkovi, nie je daný základ pre
uplatnenie kauzálnych námietok avalistu voči majiteľovi zmenky.

49. Dôvodom vzniku ručiteľského záväzku žalovanej je existencia platnej zmenky a podpis avalistu na
zmenke. Iné podmienky vzniku formálne platného rukojemstva zákonná úprava nevyžaduje a pokiaľ
žalovaná zmenku podpísala ako ručiteľ, podpisom zmenky per aval sa žalovaná stala samostatným
dlžníkom, nezávislým od vystaviteľa zmenky, pričom podpisom zmenky per aval sa majiteľovi zmenky
zaručila, že zmenku zaplatí a podľa čl. I § 32 v spojení s § 77 ods. 3 ZZŠ sa stala zaviazanou rovnako ako

vystaviteľ zmenky, za ktorého sa zaručila. Podpisom zmenky per aval tak vznikol samostatný ručiteľský
záväzok, ktorý nie je viazaný na osobu, za ktorú sa avalista zaručil a preto žalovaná ako avalista
garantuje zaplatenie zmenky ako celok a len k tejto zmenke je jej záväzok akcesorický.

50. Pokiaľ žalovaná dôvodila zánik dôvodu vystavenia zmenky s poukazom na úhrady kontokorentného

úveru dlžníkom, pri kauzálnych námietkach zásadne nie je možné prenesenie dôkazného bremena
zo žalovaného na žalobcu z dôvodu, že by sa tým poprel zmysel a účel zmenkového a šekového
zákona. V danej veci je nesporné, že žalobca v podanej žalobe a v priebehu konania vymedzil uplatnený
nárok z titulu zmenkového nároku vychádzajúc z obsahu súdu predloženého originálu vlastnej zmenkyvystavenej žalovaným v rade 1/ avalovanej žalovanou v rade 3/. V takejto situácii žalobca nie je povinný
v konaní preukazovať, že mu žalovaná zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Žalovaný zo zmenky je síce
oprávnenýnamietaťdôvodnosťžalobnéhonároku,avšakjenaňom,abyoprávnenosťtakýchtonámietok

spoľahlivo preukázal. Dôkazné bremeno v takomto prípade spočíva na žalovanom a nie na žalobcovi.
Pokiaľ žalovaný dôkazné bremeno neunesie, je povinný podľa zmenky plniť.

51. Rozsah kauzálnych námietok, ktorými sa žalovaný zmenkový dlžník môže voči nárokom zo zmenky
brániť vyplýva z čl. I § 17 ZZŠ a to v nadväznosti na ustanovenie čl. I § 14 ZZŠ, v zmysle ktorého

je zrejmé, že indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky a jedná sa tak o originárny
prevod práv indosamentom. Práva nového majiteľa zmenky, ktorým je v danom prípade žalobca, sa
v zásade neodvodzujú od práv predchodcu, keďže ide o originárne nadobudnutie práv. Nový majiteľ
nevstupuje do práv predošlého majiteľa zmenky, a preto rozsah námietok dlžníkov zo zmenky je
limitovaný čl. I § 17 ZZŠ. Každý majiteľ zmenky, ktorému svedčí indosament, resp. rad indosamentov,
je z formálneho hľadiska riadnym majiteľom zmenky, pričom zmenkové právo chráni dobromyseľného

majiteľa – nadobúdateľa zmenky. Keďže v prípade indosácie zmenky sa nejedná o derivatívny spôsob
nadobudnutia práv, ale indosatár nadobúda práva originárne, vznikajú pri indosácii úplne nové práva
indosatára, ktoré vyplývajú priamo zo zmenky. Žalobca tak ako nadobúdateľ zmenky indosáciou,
nadobudol práva, ktoré sú inkorporované v texte zmenky. Uvedená skutočnosť zásadne ovplyvňuje aj
rozsah námietok, ktoré môže zmenkový dlžník uplatniť voči zmenkovému veriteľovi v zmysle čl. I § 17

ZZŠ. V zásade platí, že dlžník môže voči veriteľovi uplatniť len tie námietky, ktoré vyplývajú priamo z ich
vzájomného vzťahu. Uvedená zásada je však oslabená, pokiaľ majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka, čo však v konaní tvrdené a preukazované nebolo.

52. Abstraktnosť zmenkového záväzku tak bráni zmenkovým dlžníkom uplatňovať námietky voči

majiteľovi zmenky, ktoré sa nezakladajú na ich vlastných vzťahoch. Nespornosť záväzku dopadá na
postavenie majiteľa zmenky v konaní pred súdom a to tak, že samotná zmenka predstavuje pre
dlžníka povinnosť plniť a zo strany veriteľa stelesňuje právo na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo
samotného textu listiny a zo zákona. Ťarcha dôkazného bremena v takom prípade spočíva výlučne
na dlžníkovi. Zákonná úprava však poskytuje ochranu pred konaniami, ktorých dôsledkom by malo

byť zámerné zhoršenie postavenia niektorej zo strán právneho vzťahu, a to aj v prípade zmenkovo-
právnych vzťahov. Prostredníctvom čl. I § 17 ZZŠ je tak poskytnutá ochrana zmenkovému dlžníkovi
na obranu voči zmenkovému veriteľovi v rámci limitov abstraktnej povahy zmenkovo-právnych vzťahov,
avšak so základným predpokladom pre uplatnenie takýchto kauzálnych námietok je už vyššie uvedené
tvrdenie a preukázanie vedomého konania nového nadobúdateľa zmenky na škodu dlžníka v čase pri

nadobúdaní zmenky. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nesie žalovaný. Len samotná okolnosť, že
ide o aval na zmenke zabezpečovacej, nemôže bez ďalšieho znamenať, že aval má akýkoľvek vzťah
ku kauzálnemu vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obdo 26/2014 zo dňa
30.03.2015). Z ust. čl. I. § 30 ZZŠ je zrejmé, že zmenkové ručenie zabezpečuje zaplatenie zmenky, teda
jedná sa o zabezpečenie záväzku zmenkového vyplývajúceho z konkrétnej zmenky, a preto zmenkový

záväzok žalovanej ako avalistu je výlučne akcesorický ku predmetnej zmenke, viazaný na jej existenciu.

53. Rešpektujúc rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, konajúci súd uvádza, že v pomeroch
prejednávanej veci neboli zistené okolnosti, ktoré by svedčili zneužívaniu práv v dôsledku neprimeranej
aplikácie zmenkových inštitútov v neprospech účastníkov zmenkového vzťahu. Nebolo zistené, že by

sa zmenka stala nástrojom v rozpore s dobrými mravmi v mimozmenkových vzťahoch.

54. Ak žalovaná vzniesla námietky v rámci uplatnenej obrany, tak bolo jej povinnosťou na dosiahnutie
účelu konania pravdivo a úplne opísať všetky potrebné skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky,
pričom súd v záujme zabezpečenia kontradíktornosti súdneho procesu, rovnosti zbraní a spravodlivého

súdneho procesu nie je oprávnený ani povinný zisťovať a osvojovať si rozhodujúce skutočnosti
pre svoje rozhodnutie z dôkazov označených procesnou stranou, ale vždy dôkaznej povinnosti
predchádza povinnosť tvrdenia. Pokiaľ žalovaná v konaní tvrdila, že dôvod vystavenia zmenky zanikol,
bolo jej povinnosťou toto všeobecné tvrdenie špecifikovať tak, aby žalovanou tvrdené skutočnosti
vytvorili podklad pre vykonanie dôkazov, čo žalovaná neučinila. Kvitančná doložka sa na zmenke

nenachádza a okolnosti, za ktorých zmenenčný záväzok zanikol, žalovanou nie sú konkretizované.
Rovnako námietka neodborného prístupu banky pri správe svojich pohľadávok nemá žiaden vplyv na
povinnosť žalovanej na zmenku plniť. Preto súd návrhy žalovanej na doplnenie dokazovania účtovnou
dokumentáciou banky ako irelevantné zamietol. Pri kauzálnych námietkach nie je možné preneseniadôkazného bremena žalovanej na žalobcu z dôvodu, že by sa tým poprel zmysel a účel zmenkového
a šekového zákona. Žalobca v konaní spoľahlivo preukázal konkrétny kauzálny vzťah, ktorý zmenka
kryla, a teda preukázal aj dôvod vystavenia zmenky. Platnosť uvedenej zmenky nebola spochybnená,

a preto pre uplatnenie nárokov znej plynúcich postačovalo majiteľovi zmenky predloženie jej prvopisu
súdu.

55. Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že ani žiadna z ostatných námietok a skutočností
uvádzaných žalovanou v rámci uplatnenej procesnej obrany nezbavuje žalovanú povinnosti na zmenku

plniť. Zmenkové zabezpečenie poskytnuté avalom žalovanej sa týkalo nielen priamych nárokov zo
zmluvy o kontokorentnom úvere, ale aj nárokov s touto zmluvou súvisiacich (čl. I. bod 1 Dohody
o vyplňovacom zmenkovom práve). Rovnako na povinnosť žalovanej na zmenku plniť nemá vplyv
informačný deficit žalovanej v súvislosti s prevodom jej obchodného podielu u výstavcu zmenky, rozvod
manželstva so žalovaným v rade 2/ ako bývalým konateľom žalovaného 1/ a rovnako je postavenie ako
zmenkovo-zaviazanej osoby neoslabujú majetkové, sociálne pomery alebo zdravotný stav žalovanej.

56. Námietku premlčania žalovanej pohľadávky súd vyhodnotil za nedôvodnú. Uplatnením námietky
premlčania zo strany žalovanej nedochádza k zániku zmenkového záväzku alebo postihových práv,
avšak pri uplatnení tejto námietky dlžníkom nemožno veriteľovi pohľadávku v súdnom konaní priznať. Po
uplynutí premlčacej lehoty žalobné právo nezaniká, ale pre zmenkového dlžníka vzniká právo uplatniť

námietku premlčania a v takom prípade nemožno súdne vymáhať zmenkovú pohľadávku proti vôli
zmenkového dlžníka. Zákon zmenkový a šekový upravuje jednotlivé premlčacie lehoty podľa subjektov
zmenkovo-právneho vzťahu v čl. I. § 70 ZZŠ tak, že všetky práva zo zmenky proti príjemcovi sa premlčia
za tri roky odo dňa splatnosti zmenky. Trojročná premlčacia lehota pre uplatnenie práv zo zmenky
začína plynúť odo dňa splatnosti zmenky, avšak prvým dňom začiatku tejto lehoty je deň nasledujúci

po dni splatnosti zmenky. V posudzovanej veci nastala splatnosť zmenky dňa 17. februára 2022, pričom
k podaniu žaloby na súde došlo dňa 25.05.2022. Z uvedeného je zrejmé, že k premlčaniu žalovaného
nároku nedošlo.

57. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkové nároky podľa

ust. § 48 ods. 1 ZZŠ, t.j. zmenkovú sumu 56.529,36 eur, zmenkový úrok 6% ročne zo sumy 56.529,36
eur od 18.02.2022 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 188,43 eur, a to spoločne a nerozdielne
so žalovaným v rade 1/, ktorému bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu
Žilina č. k. 10CbZm/2/2022 – 26 zo dňa 17.06.2022, tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

58. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

59. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak,
že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov

súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 1, 2 CSP v lehote 60 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisovs prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).