Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/90/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200400
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1224200400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci manželky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. E. XX, F., t.č. bytom G. XX, H., právne zast.: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom
Štefánikova 14, Bratislava, proti manželovi: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. C. XX, H., štátny
občan Holandského kráľovstva, právne zastúpený: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka so

sídlom Javorinská 13, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: J. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní manžela proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 08.01.2025 č.k. 28P/18/2024 -583, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í tak, že
na čas po rozvode výživné na maloletého J. neurčuje do 31.08.2025 a od 01.09.2025 je matka povinná
prispievať na výživu maloletého J. vo výške 1.000 eur mesačne vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci

vopred k rukám otca. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2025 do vyhlásenia tohto
rozsudku vo výške 6.000 eur súd povoľuje matke splatiť v mesačných splátkach po 250 eur splatných
spolusbežnýmvýživným počnúcprávoplatnosťoutohtorozsudkustým,žeomeškaniesplnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov rozviedol, výrokom
II. schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletého J. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov v týždňových intervaloch s odovzdávaním vždy v nedeľu o 19,00 hod. so špeciálnou úpravou
osobnej starostlivosti počas jarných, veľkonočných, letných, jesenných prázdnin a vianočných prázdnin,
ďalej súd oprávnil oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a uložil im vzájomnú
informačnú povinnosť o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa zdravia, školských výsledkoch,
výchovných a pedagogických opatreniach, stretnutiach, akciách, predstaveniach a o iných dôležitých

skutočnostiach. Výrokom III. súd rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné
rodičom neurčuje a výrokom IV. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 22, § 23, § 24, § 25, § 62 a § 75 Zákona
o rodine. Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal súd v konaní preukázané, že vzťahy medzi
účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom a

vzhľadom na priebeh manželstva, intenzitu rozvratu vzťahov, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto manželstvo rozviedol. Príčinu
rozpadu manželstva súd vzhliadol v absolútnej odlišnosti predstáv o vzájomnom spolužití, o manželstve,jeho význame a povinnostiach spojených s manželstvom, v názorových rozdielnostiach, vzájomnom
nepochopení sa a tým spôsobeného vzájomného odcudzenia sa manželov.

3. Nakoľko v otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi J. na čas po
rozvode dospeli manželia, s výnimkou výživného, k vzájomnej dohode, súd preto zveril maloletého syna
dostriedavejosobnejstarostlivostiobidvoch rodičovs právomobochrodičovzastupovaťhoaspravovať
jeho majetok.

4. V časti výživného nedošlo medzi rodičmi k dohode, súd preto autoritatívne rozhodol o výživnom a to
tak, že výživné neurčil. Prihliadal pritom na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady
úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.Vychádzalzpotriebmaloletéhodieťaťaaleizmožností,schopnostíakoajmajetkovýchpomerov
oboch rodičov.

5. Matka požadovala určiť otcovi výživné "na dorovnanie životnej úrovne", za predpokladu, že otec
bude uhrádzať naďalej školné a náklady na záujmovú činnosť – motokáry, pričom zdôrazňovala, že
otec nastavil J. vysokú životnú úroveň, že ona mu vytvárala predpoklady na rozvoj kariéry. Výživné na
dorovnanie životnej úrovne požadovala od sumy 1.000 eur do 1.500 eur mesačne, v prípade, žeby došlo
k uzavretiu rodičovskej dohody zaznela aj výška 500 eur mesačne. Otec s návrhom matky nesúhlasil a

požadoval, aby bola matka zaviazaná prispievať polovicou na školné a záujmovú činnosť. Vyjadrenie
kolízneho opatrovníka bolo podľa názoru súdu zmätočné, nakoľko jeho prvá verzia predpokladala
výživné pre otca vo výške 2.500 až 2.700 eur mesačne, v čom by už bol zahrnutý aj náklad na školné.
Toto vyjadrenie bolo doplnené kolíznym opatrovníkom tak, že matka by mala prispieť na školné vo výške
jednej polovice. Záverečná verzia návrhu kolízneho opatrovníka predstavovala výživné určené otcovi vo

výške 1.500 eur mesačne s tým, že otec bude naďalej uhrádzať školné.

6. Podľa názoru súdu ani jeden z týchto návrhov účastníkov nezodpovedal príjmu rodičov, ich
majetkovýmpomerom,výdavkommaloletéhoahlavneobsahurodičovskejdohodyozverenímaloletého.

Determinujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti bolo rozhodnutie súdu o
zverení dieťaťa do rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že otec má pravidelný mesačný príjem, je poberateľom starobného
dôchodku a matka je podnikateľka. Ani jeden z rodičov nemá okrem maloletého J. inú vyživovaciu
povinnosť. J. navštevuje súkromnú školu s poplatkom mesačne 1.786,85 eur + 300 eur predstavuje

náklad na školský autobus, doposiaľ uhrádzal tento poplatok otec. J. sa venuje motokáram, náklady na
túto činnosť predstavujú cca 2.000 eur mesačne. Občas na záujmovú činnosť prispeje aj matka, ale
vzhľadom na celkové náklady tejto činnosti je jej príspevok zanedbateľný. Matka sa vyjadrila, že nie je
v jej silách uhrádzať školné a už vôbec nie náklady na záujmovú činnosť dieťaťa. Otec poberá starobný
dôchodok 7.739,74 eur brutto, matkin príjem podnikateľky je podľa daňového priznania v zásade nulový,

výpisy účtu vykazujú istú rozdielnosť v príjmoch, rozhodne to však nie je suma, k akej dospel otec.
Otec totiž pri svojich výpočtoch vychádzal len z debetných operácií na účte, kreditné operácie nebral
do úvahy, pričom časť debetných operácii predstavovala pôžičky od príbuzných, známych a príjmy za
predaj kabeliek a pod. I keď súd pripúšťa, že matka môže mať finančné problémy, tie sú však spojené s
podnikaním a jeho úspešnosťou, resp. neúspešnosťou. Pokiaľ matka nemá príjem z podnikania, musí

hľadať iné možnosti získania pravidelného príjmu a to napr. zo zamestnaneckého pomeru. Ak bola
matka schopná v minulosti dosiahnuť v zamestnaní mzdu v priemernej mesačnej výške 3.000 eur,
bezpochyby by bola schopná dosiahnuť tento príjem aj v súčasnosti. Vzhľadom na zistené skutočnosti
nie je dôvod na určenie výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Súd do úvahy bral
príjem otca, potenciálny príjem matky a tú skutočnosť, že podstatnú časť nákladov maloletého (školné,

motokáry, zdravotná starostlivosť) uhrádza otec. Matka tak bude uhrádzať len bežné náklady maloletého
počas obdobia, kedy bude maloletý J. v jej starostlivosti, teda polovicu mesiaca. Nakoľko ide o bežné
náklady (strava, drogéria), je v možnostiach matky uhrádzať tie náklady v takej výške, aby bola do istej
miery zachovaná životná úroveň maloletého. Čo sa týka zachovania životnej úrovne, podieľania sa na
životnej úrovni rodičov, túto zásadu nemožno uplatňovať len matematickým výpočtom a požadovať,

aby bola maloletému dieťaťu k dispozícii suma finančných prostriedkov adekvátna sume, s ktorou
môže disponovať rodič. Je potrebné brať do úvahy vekový rozdiel, rozdiel medzi potrebami zrelého
človeka a dospievajúceho dieťaťa ako aj to, že je obvyklé a rozumné vytváranie istých finančných
rezerv. U rodiča je iná štruktúra výdavkov ako u maloletého dieťaťa. Bolo by nespravodlivé, aby otecpopri výdavkoch na školu, motokáry, zdravotnú starostlivosť uhrádzal ešte k rukám matky 1.000 až
1.500 eur mesačne. Vyvstáva otázka, ktoré náklady maloletého by potom uhrádzala matka, nakoľko
suma 1.000 až 1.500 eur (výživné od otca) by matke bezpochyby postačila na zabezpečenie stravy

a drogérie maloletému počas 2 týždňov v mesiaci. Na druhej strane, vzhľadom na príjem otca a jeho
majetkové pomery, považoval súd za primerané, aby náklad na školu uhrádzal on, rovnako aj náklad
na motokáry, nakoľko túto záľubu podporuje hlavne otec. Nakoľko tak otec doposiaľ činil a uvedené
výdavky uhrádzal, vychádzal súd z toho, že v danej veci nie je medzi rodičmi nezhoda. Otec neustále
poukazoval na to, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok, nemožno však opomenúť značné

finančné prostriedky na jeho účte, ktoré i keď zrejme budú predmetom vyporiadania BSM, aktuálne
k nim má prístup otec a neobstojí jeho argumentácia, že zo starobného dôchodku nemôže uhrádzať
všetky náklady maloletého. Súd nepovažoval za potrebné sa detailne zaoberať bežnými nákladmi
maloletého ako sú strava, hygienické potreby, nakoľko vzhľadom na rovnomernú striedavú starostlivosť
budú výdavky na tieto potreby porovnateľné u obidvoch rodičov. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol
tak, že výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil.

7. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP.

8. Proti výroku III. tohto rozsudku podal odvolanie manžel (otec maloletého). Uviedol, že nežiadal
žiadne výživné pre seba, ani dorovnanie úrovne, ale formou výživného žiadal zaviazať matku na úhradu

polovice nákladov na školu a záujmovú činnosť maloletého. Matka sa na týchto nákladoch odmieta
podieľať a dodnes neuhradila ani časť školného či záujmovej činnosti maloletého. Celkovo má maloletý
fixné výdavky 4.375 eur mesačne (školné v súkromnej škole 2.010 eur mesačne, motokáry 1.900 eur
mesačne, poplatky na zdravotné poistenie 225 eur mesačne, workout tréningy 240 eur mesačne). Od
matky žiadal úhradu polovice týchto nákladov, teda 2.187 eur. Nesprávny je záver súdu, že vzhľadom

na príjem otca a jeho majetkové pomery je primerané, aby náklady na školu uhrádzal otec, rovnako aj
náklady na motokáry, nakoľko túto záľubu podporuje hlavne otec. Súd v rámci ústneho odôvodnenia
na pojednávaní uviedol, že po rozvode nie je jasné, ako bude ktorý rodič prispievať na potreby dieťaťa
spojené s mesačnými poplatkami školného a že rodičia budú musieť hľadať riešenie, zatiaľ čo do
písomného odôvodnenia súd uviedol, že to má hradiť v 100% rozsahu otec, s čím otec nesúhlasí. Zo

zmluvy uzavretej so súkromnou školou, ktorú maloletý navštevuje je zrejmé, že je podpísaná rodičmi
v júni 2024, teda po rozvrate manželstva, pričom sa v nej obaja rodičia zaviazali prispievať na školné
a obaja si boli vedomí mesačných poplatkov s tým spojených. Nie je potom spravodlivé od otca očakávať
aby znášal 100% týchto nákladov keď rozhodnutie bolo prijaté oboma rodičmi a to v čase po podaní
návrhu na rozvod. Zároveň nie je v záujme maloletého aby školu zmenil, keďže sa mu darí, má v nej

sociálne zázemie a prosperuje. Mesačné poplatky v čase keď otec pracoval, hradil jeho zamestnávateľ
a ani jeden z rodičov sa na nich nepodieľal. Striedavá osobná starostlivosť je nastavená tak, že každý
z rodičov sa podieľa na bežných výdavkoch dieťaťa v čase, keď je u neho a fixné výdavky dieťaťa si
rodičiadelianapolovicu.Pokiaľtotojedenzrodičovodmieta,jepotrebnémutútopovinnosťuložiťvrámci
vyživovacej povinnosti. V tomto prípade súd akoby nezohľadnil pravidlo striedavej starostlivosti a všetku

ťarchu fixných výdavkov preniesol na stranu otca, ktorého príjem je bez možnosti zvýšenia, pričom otec
preukázal, že jeho príjem z dôchodku bude znížený potom, ako si matka uplatní svoj podiel na jeho
dôchodku v zmysle holandských zákonov, pričom už matka podnikla potrebné kroky v Holandsku, na
čo súd neprihliadal a týmito argumentami otca sa nezaoberal. Matke po rozvode manželstva vznikol
nárok na platbu z penzijného fondu spoločnosti K. vo výške 19.787,16 eur brutto ročne, čo je mesačne

cca 1.335 eur a túto platbu bude poberať do konca svojho života. Rozvrat manželstva bol pritom
spôsobený výlučne matkou, ktorá udržiavala množstvo mimomanželských známostí. Rozvod by však
nemal ovplyvniť maloletého tak, aby prišiel o školu, ktorú navštevuje dlhodobo, alebo o záujmovú
činnosť, ktorej sa venuje dlhé roky, zúčastňuje sa súťaží a prosperuje v nej.

9. Ďalej odvolateľ namietal, že súd opomenul venovať sa príjmom rodičov a primeranosti výdavkov
maloletého, ktoré treba na konkrétneho rodičia uvaliť s povinnosťou ich hradiť. Výdavky na školné sú
mesačne 2.010 eur (súd sa pomýlil v čísle výšky školného, ktoré sa počas trvania konania zvyšovalo, čo
otec preukázal, tiež sa pomýlil ohľadom nákladu na školský autobus, ktorý však podľa zhodného tvrdenia
oboch rodičov už odpadol) a výdavky na motokáry 1.900 eur, spolu len tieto dva výdavky predstavujú

sumu 3.910 eur, pričom otcov príjem je 6.042 eur netto so znížením po výplate časti dôchodku matke.
Otec má tiež naďalej pokrývať ďalšie výdavky maloletého, na ktorých sa matka rovnako nepodieľa a to
bežné výdavky na jeho zdravotnú starostlivosť (225 eur mesačne) a silové tréningy. Podľa záverov súdunapriek striedavej starostlivosti v tomto prípade má otec hradiť fixné výdavky maloletého v rozsahu
100%, čo predstavuje 66% jeho aktuálnych príjmov a matka má platiť 0%.

10. V ďalšom otec poukazoval na príjmy matky za obdobie od novembra 2023 do októbra 2024, kedy
počas uvedených 12 mesiacov mala 119.600 eur, teda mesačne priemerne 9.966 eur, okrem toho
predala osobné motorové vozidlo za 42.490 eur a používa nové vozidlo Volkswagen Passat. Daňové
priznanie predložené matkou nezodpovedá jej reálnym príjmom, ako je zrejmé zo založených výpisov
z účtu, z ktorého je vidieť, že matka necháva niektorým svojím klientom platiť za hodiny priamo na jej

súkromný účet a tieto peniaze nezahŕňa do daňového priznania, pričom ide o niekoľko tisíc mesačne.
Podľa cenníka zverejneného na webovej stránke matky, ktoré táto účtuje za 1 hodinu cvičenia, by mohla
dosahovať minimálne 10.800 eur mesačný príjem. Otec poukazuje ďalej na to, že matka nešetrí na
procedúrach krásy, využíva služby renomovaných salónov krásy, služby estetickej kliniky, tiež služby
luxusného kaderníctva, kde platí vysoké sumy, tiež každý mesiac nakupuje drahú kozmetiku, ktorú otec
takisto uvádza spolu so zaplatenými sumami. Prvoinštančný súd neustálil akú výšku príjmov matky

považuje za preukázanú a z akej výšky príjmov vychádzal. U otca dôchodok poberaný z penzijného
fondu K. je vo výške 7.739,74 eur brutto, t.j. 6.042,49 eur netto mesačne, čo je ročný dôchodok v sume
92.876,88 eur brutto, t.j. 72.509,93 eur netto iba po odpočítaní dani z príjmov fyzických osôb, otec ešte
musí platiť na území SR odvody na zdravotné poistenie. Otcove možnosti a schopnosti sú limitované
vekom, má 65 rokov, t.j. je v dôchodkovom veku, kedy nemá možnosť pracovať alebo dosahovať iné

príjmy. Akékoľvek majetkové hodnoty, ktoré bývalí manželia majú, budú predmetom vyporiadania BSM,
čiže tieto nie je možné pripísať k príjmom otca, alebo len k jeho majetku. Pre vyporiadanie je rozhodujúci
stav úspor ku dňu rozvodu manželstva a je úplne bezpredmetné, kto aktuálne má prístup k úsporám,
pretože patria do spoločného majetku a matke bude vyplatený jej podiel. Nie je preto možné spoločnými
úsporami odôvodňovať výšku výživného. Neobstojí argumentácia súdu, že otec môže uhrádzať všetky

náklady maloletého s poukazom súdu na to, že má prístup k finančným prostriedkom na účte, ktoré budú
predmetom vyporiadania BSM. Nie je v možnostiach otca mesačne uhrádzať sumu viac ako 4.000 eur
netto iba na fixných výdavkoch maloletého z príjmu 6.000 eur netto a tiež vlastné otcove výdavky. Na
základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd uložil matke povinnosť hradiť výživné na maloletého k rukám
otca vo výške 2.187 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred od právoplatnosti rozvodu manželstva

s tým, že zročné výživné je matka oprávnená uhradiť v mesačných splátkach.

11. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozhodnutie za správne. Otec sa podľa nej
pokúša prekrúcať pravdu a zavádzať súd ničím nepodloženými a vymyslenými tvrdeniami, snaží sa
matku zdiskreditovať pred súdom. Matka sa ohradzuje voči jeho tvrdeniam, že zásadným dôvodom

rozvratu ich manželstva bola jej nevera, o čom nedoložil žiadny dôkaz. Pokiaľ ide o príjmy rodičov, nie
je pravda, že otec je bez možností zvýšenia príjmu. Otec má aj ďalšie finančné prostriedky, ktoré mu
vznikli z odchodného a vlastní akcie v obchodnej spoločnosti, v ktorej pracoval. Zároveň rozhodnutie
ukončiť pracovný pomer a odísť do predčasného starobného dôchodku, bolo výlučne jeho rozhodnutím
a nemožno akceptovať, aby takto rodič prenášal dôsledky svojho rozhodnutia o znížení príjmov na

maloleté dieťa. Tiež matka uvádza, že s prihliadnutím na aktuálnu finančnú situáciu matka otcovi navrhla
zmenu školy dieťaťa zabezpečením jeho vzdelávania na menej finančne náročnej vzdelávacej inštitúcii,
s čím ale otec výslovne nesúhlasil. Odmietnutie ekonomicky racionálneho riešenia bez alternatívneho
návrhu zo strany otca by preto nemalo byť dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Tvrdenia
otca v odvolaní, že jej mesačné príjmy predstavujú približne 9.966 eur mesačne, matka považuje za

absurdné aj hrubo zavádzajúce. Jej skutočné príjmy sú nižšie a sú podmienené objektívnymi faktormi,
ktoré sú mimo jej vplyvu a mesačné príjmy sa pohybujú v priemere okolo 3.000 až 3.500 eur, avšak
nájomné za prenájom priestorov hradí vo výške 3.233,94 eur. Otec vedome opomína skutočnosť, že
podnikanie prináša nemalé náklady a v prípade matky ide najmä o povinnosť platiť zákonné odvody
do zdravotného a sociálneho poistenia, úhradu prevádzkových nákladov, náklady na administratívu

ako aj skutočnosť, že jej príjmy nie sú stabilné. Je preto irelevantné hodnotiť jej schopnosť podieľať
sa vo výške 50% na nákladoch maloletého na školu a záujmovú činnosť, len na základe samotného
statusu „podnikateľky“ bez toho, aby boli zohľadnené jej reálne čisté príjmy. Je preto potrebné vychádzať
z preukázaných údajov o jej skutočných príjmoch. Matka tiež popiera, že by nepodporovala rozvíjanie
záujmov a talentu maloletého, tieto ona plne podporuje, avšak v rámci svojich reálnych finančných

možností. Výdavky spojené s jeho účasťou na motokárovom športe predstavujú značnú finančnú záťaž
a matka nie je objektívne schopná ich v svojej súčasnej ekonomickej situácii pokrývať. Poukazuje však
na to, že už v čase, kedy definitívne opustila spoločnú domácnosť, sa s otcom maloletého dohodla, že
práve on tútočinnosť bude plne financovať a tento prísľub bol zo strany otca daný dobrovoľne s vedomímfinančnej situácie oboch strán, o čom matka predkladá rodičovskú dohodu. Nemožno pripustiť aby sa
jednostranné rozhodnutie otca o pokračovaní v nákladnej záujmovej činnosti maloletého premietalo do
neprimeraných finančných nárokov voči matke. Súd správne zhodnotil majetkové pomery otca. Matkine

príjmy nepostačujú na úhradu ani len polovice odôvodnených výdavkov maloletého J. a otcova životná
úroveň je diametrálne odlišná od matkinej, pričom jeho príjmy sú mnohonásobne vyššie než matkine.
Otec nastavil životnú úroveň rodine v čase, kedy sa matka osobne starala o ich spoločné dieťa a otec po
celý čas uhrádzal všetky náklady. Otec má príjem minimálne okolo 8.000 eur a vlastní rozsiahly majetok.
Matkina životná úroveň je podstatne nižšia, pričom táto si plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej

starostlivosti a nemožno od nej v súčasnej situácii požadovať, aby hradila 50% nákladov na maloletého
na školu a záujmovú činnosť. Navrhla preto rozsudok potvrdiť.

12. Otec v odvolacej replike uviedol, že v rámci vyporiadania BSM matka žiada od neho vyplatiť
sumu 650.000 eur, pričom už matka poberá príjem z jeho dôchodku mesačne 1.700 eur brutto, netto
1.400 eur, čo je suma vyššia ako predpokladal a zároveň otcovi sa znížil z uvedeného dôvodu jeho

príjem, ktorý poklesol mesačne zo 7.981,99 eur brutto na 6.281,45 eur brutto, čo je netto suma
4.711 eur. Z tohto príjmu nedokáže potom otec platiť maloletému vyše 4.000 eur len na fixné náklady
a zabezpečovať aj bežné potreby počas jeho starostlivosti. Otec popiera, že by uvádzal v konaní
klamlivé tvrdenia, odvolanie obsahuje presné fakty a čísla, na druhej strane matka uvádza množstvo
preukázaných klamlivých tvrdení. Záver prvoinštančného súdu, podľa ktorého by otec mal sám znášať

fixné náklady maloletého bez akejkoľvek finančnej účasti matky, popiera princípy na akých funguje
určenie výživného pri striedavej osobnej starostlivosti. Výrok výživné sa neurčuje pri striedavej osobnej
starostlivosti s rovnomerným rozsahom starostlivosti znamená, že rodičia hradia všetky fixné náklady
dieťaťa na polovicu a každý z rodičov hradí bežné náklady spojené s ubytovaním, stravou, počas jeho
starostlivosti sám. Takýto výrok tiež znamená, že životná úroveň rodičov je približne rovnaká. Matka však

na školné ani záujmovú aktivitu maloletého dodnes neprispela žiadnou sumou, hoci je riadnou zmluvnou
stranouzmluvyovzdelávanímaloletého,čižemápovinnosťhradiťškolnéajvzmyslesúkromnoprávnych
predpisov. Maloletý sa nachádza v aktuálnej súkromnej škole v 11. ročníku, školu zvolili obaja rodičia,
darí sa mu, má tam sociálne kontakty, pričom ide o školu s vyučovacím jazykom anglickým, alebo aj
učebnými osnovami Veľkej Británie. Nie je možný prestup z takejto školy na bežnú slovenskú školu.

Matka sa žiadnej zmeny školy ani nedomáhala a ani nepodala na súd návrh na nahradenie súhlasu otca
so zmenou školy. Finančné možnosti matky pritom dovoľujú úhradu školného v rozsahu 1, keďže životná
úroveň oboch rodičov je rovnaká a matka získala nový príjem mesačne v sume 1.400 eur netto, a takisto
matka deklarovala v súdnom konaní výdavky na seba a maloletého, ktoré ona vynakladá mesačne
v sume takmer 6.000 eur. Je teda dôvodné, aby ju súd na platenie školného zaviazal, keďže ho nehradí

dobrovoľne, pričom polovica ročného školného je 12.900 eur, takže mesačne sa jedná o sumu 1.075
eur, na čo matka môže použiť príjem z dôchodkového fondu. Otec ďalej rozpísal matkine príjmy, výdavky
a možnosti, tak ako ich opísal už v podanom odvolaní. Doplnil, že matka podniká v oblasti športu,
konkrétne má štúdio pilatesu známe pod názvom „Pilates by Mia“, pričom jej služby nie sú najlacnejšie
a jej zákazníkmi sú viaceré známe osobnosti, takisto matka organizuje pobyty v zahraničí. Uviedol

ceny jej služieb podľa cenníka zverejneného na jej webovej stránke majúc za to, že pokiaľ by pracovala
iba 6 hodín denne počas 5 pracovných dní, jej mesačný príjem by mal byť minimálne 10.800 eur. Ako
si aj prvoinštančný súd všimol jej daňové priznania nezodpovedajú reálnym príjmom, avšak neustálil
žiadnu výšku príjmu matky, mal preto aplikovať ustanovenie § 63 Zákona o rodine (20-násobok sumy
životného minima t.j. aktuálne 284,13 eur x 20 = 5.682,40 eur mesačne). Matka vykazuje účtovnú stratu,

ale jej výdavky ako aj bežné potreby maloletého uvádzala sama vo svojom podaní z februára 2024 a to
3.000 eur na syna, v podaní z apríla 2024 sumu 4.900 eur na syna, v auguste 2024 sumu 1.660 eur
na syna. Na pojednávaní v októbri 2024 uviedla ďalšie čísla, pričom tvrdila, že tieto výdavky vynakladá
zo svojich príjmov. Podľa jej slov nakupuje matka potraviny v reťazci Yeme a mesačne za dva týždne
minie na maloletého 550 eur len na stravu, keďže používa často donáškovú službu a drahé potraviny. Na

OS Galanta bolo vedené konanie o výživné na manželku pod sp.zn. 5Pc/12/2024, kde matka uviedla,
že jej osobné výdavky predstavujú mesačne sumu 2.331 eur na stravu, drogériu a ubytovanie. Ak by
sme zobrali výdavky maloletého uvádzané matkou v sume 3.400 eur mesačne, ako spriemerované
vyčíslené výdavky matky na maloletého za dva týždne jej starostlivosti, a k tomu pripočítali sumu 2.331
eur ako výdavky na jej potreby, treba dospieť k záveru, že matka mesačne vynakladá na základné

potreby maloletého a seba sumu 5.731 eur mesačne. Je teda zrejmé, že finančné prostriedky na úhradu
školného má matka k dispozícii. Matkine výdavky vo veľkej miere prevyšujú jej deklarovaný príjem, ňou
deklarované príjmy nesedia ani s účtovnými dokladmi. Potencionálne príjmy matky sú vo výške viac
ako 10.000 eur. Nájomné matky v priestoroch, kde prevádzkuje svoje štúdio, predstavuje takmer celýmatkou deklarovaný príjem. Matkou realizované procedúry krásy sú v značne vysokých sumách a boli
vynaložené po odchode zo spoločnej domácnosti, čo svedčí o jej životnej úrovni a reálnych príjmoch.
Pri jej príjmoch sa suma 1.075 eur ako polovica školného javí ako zanedbateľná.

13. Ďalej otec uviedol, že jeho jediným mesačným príjmom je starobný dôchodok z penzijného fondu
K., v tejto spoločnosti pracoval na manažérskej pozícii na Slovensku od roku 2019, kedy sa s matkou
a maloletým prisťahovali do SR. Podľa podmienok spoločnosti K. mal uzavretú pracovnú zmluvu len na
dobu určitú a po jej uplynutí buď ukončí prácu v K. alebo mu je ponúknutá práca v inej krajine. Je vo veku

65 rokov, čiže mu vznikol nárok na odchod do starobného dôchodku. Nešlo o vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania, ale o riadne dovŕšenie dôchodkového veku podľa zákonov krajiny kde pracuje, a ktoré sa
na neho vzťahujú. Ak by do dôchodku neodišiel, jeho pracovný pomer z K. by bol ukončený a prišiel
by aj o možnosť poberania výhod z dôchodkového fondu K., z ktorého už ťaží aj matka, mohol by
poberať len štátny dôchodok. Aktuálne má 66 rokov a jeho možnosti a schopnosti sú limitované vekom,
zníženou fyzickou výkonnosťou, mentálnou únavou a potrebou oddychu po viac ako 40 rokoch práce.

Nie je možné od osoby v dôchodkovom veku legitímne požadovať, aby vykonávala prácu ak dosahuje
príjem viac ako 4.000 eur mesačne z dôchodku. Naopak, matka je v plnom produktívnom veku, s dobrou
reputáciou a klientelou vo svojom odbore, sama uvádza, že má viac ako 15 rokov skúseností a jej ceny
sú nadpriemerné. Preto zotrvával na podanom odvolaní.

14. Matka v odvolacej duplike opakovane poukázala na účelovo nadsadené konštatovania otca, ktoré
nezodpovedajú skutočnosti. Zaslanie návrhu otcovi na vyporiadanie BSM je bežný a zákonný krok,
ktorý nemá nijakú súvislosť s určovaním výživného. Matka riadne, včas a úplne predložila všetky doklady
o svojich príjmoch a výdavkoch, naopak o otcových príjmových a majetkových pomeroch nie je obraz

úplný. Pokiaľ ide o dôchodok, matka jeho časť začala poberať až od 01.07.2025. Za mesiac júl 2025
obdržala iba sumu 816 eur a až od augusta 2025 jej bola vyplácaná čiastka 1.105 eur mesačne a to už
po zohľadnení dane vo výške 35%, ktorá sa v Holandsku uplatňuje. Je teda nepravdivé tvrdenie otca,
že matka má poberať dôchodok vo výške 1.400 eur mesačne. Navyše samotný otec na pojednávaní
pripustil, že mu patrí aj štátny dôchodok, čím vlastnými slovami poprel svoje skoršie tvrdenia, že jediným

zdrojom jeho príjmu je dôchodok z fondu K.. Tiež nemožno akceptovať jeho názor, že ako dôchodca už
nemá možnosť pracovať a získať ďalšie príjmy, keďže mnohí jeho kolegovia po odchode do dôchodku
naďalej vykonávajú odborné činnosti najmä formou konzultácií alebo poradenských služieb a dosahujú
dodatočné príjmy, ktorú možnosť sa otec rozhodol ignorovať. Namiesto toho vedome uprednostnil
životný štýl, ktorý je v rozpore s jeho údajne obmedzenými príjmami. Pravidelne absolvuje zahraničné

cesty s partnerkou, užíva si nadštandardný komfort a neprejavuje žiadnu snahu svoje príjmy navýšiť.
Nemožno preto pripustiť, aby dôsledky jeho osobných rozhodnutí boli prenášané na matku. Matka
naopak svoj životný štandard prispôsobila reálnym možnostiam, výrazne obmedzila osobné výdavky,
vymenila finančne náročnejšie procedúry za dostupnejšie alternatívy a pracuje 6 dní v týždni prakticky
bez odpočinku, aby pokryla nielen svoje potreby, ale aj výdavky spojené s prevádzkou štúdia. Jej daňové

priznania boli riadne a včas spracované účtovníčkou v súlade s právnymi predpismi a tvrdenia otca, že
by matka mala zamlčovať svoje príjmy sú ničím nepodložené. Výpočty prezentované na základe cien
z webovej stránky štúdia pilates sú čisto hypotetické a ignorujú základné podnikateľské faktory ako
sezónnosť, časté zrušenie hodín zo strany klientov, nepravidelná účasť a pod. V letných mesiacoch sú
príjmy zo štúdia ledva postačujúce na zaplatenie nájomného za priestory, nehovoriac o ďalších fixných

nákladoch ako sú energie, prevádzkové výdavky, nákup pomôcok, či odvody do poisťovní. Pokiaľ ide
o otázku školy, matka nikdy nepoprela potrebu kvalitného vzdelania dieťaťa v anglickom jazyku, naopak,
avšak zároveň zdôrazňuje potrebu primeranosti nákladov. Poukázala na to, že existujú alternatívy ako
napr. B. G. L., kde je školné približne o polovicu nižšie.

15. Otec v priebehu odvolacieho konania doručil dňa 12.02.2026 ďalšie podanie k veci, v ktorom
v podstate zotrvával na doterajších vyjadreniach. Nepovažuje za spravodlivé požadovať od neho
v súčasnosti zvyšovať príjem aktívnou poradenskou alebo podnikateľskou činnosťou, akákoľvek ďalšia
práca by len znížila dĺžku a kvalitu jeho zostávajúceho života. Zahraničné cesty, na ktoré matka
poukazuje, nepredstavujú luxusnú spotrebu, ale súvisia najmä s návštevami rodiny v Holandsku, na

druhej strane u matky bol luxusný spôsob života preukázaný. V súčasnosti nie je v záujme maloletého,
ktorý je vo veku 16 rokov a bude o dva roky maturovať, zmeniť teraz školu, na ktorej sa inak rodičia
pôvodne zhodli. Je tiež potrebné právne rozlišovať obdobie do rozvodu manželstva, kedy platby boli
financované zo spoločných účtov a spoločných úspor patriacich do BSM a obdobie po právoplatnomrozvode, kedy všetky platby realizované otcom, sú samostatným plnením zo strany otca a zaťažujú
výlučne jeho majetkovú sféru, pričom po rozvode už matka má reálny podiel na úsporách.

16. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd
prehodnotil uloženie vyživovacej povinnosti na maloletého J. zo strany obidvoch rodičov a aby zmenil
výrok III rozsudku prvoinštančného súdu.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel

k záveru, že rozhodnutie v napadnutej časti je treba zmeniť.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov
prvoinštančného súdu pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti na maloletého, teda správnosť výroku
III. rozhodnutia, ktorým súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné rodičom neurčil.

19. Odvolacia argumentácia otca bola založená na tvrdení o nesprávnom posúdení
možností, schopností a majetkových pomerov matky aj otca ako aj odôvodnených potrieb dieťaťa,
súd prvej inštancie podľa neho nedôsledne preveril ich pomery, reálne možnosti a ich životnú úroveň,
neskúmaldôvodnosťmatkoudeklarovanýchvýdavkovaňoudosahovanépríjmy,súdzistenéskutočnosti

nesprávne vyhodnotil a výsledkom je nesprávne a nespravodlivé rozhodnutie o neurčení výživného zo
strany matky.

20. V prejednávanej veci ide o prípad, kedy maloleté dieťa je v zmysle rodičovskej dohody na čas po
rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti tak, že osobnú starostlivosť o dieťa vykonávajú

obaja rodičia v rovnakom rozsahu. V otázke výživného na dieťa sa rodičia nezhodli, preto súd po
vykonaní dokazovania napokon rozhodol tak, že výživné rodičom neurčil. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku, podaného odvolania ako aj obsahu celého spisového materiálu dospel k záveru,
že je potrebné napadnutý rozsudok korigovať, keď považuje za dôvodné v danom prípade zaviazať
matku plnením vyživovacej povinnosti na maloletého J..

21. V zmysle ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou
o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením
výživného ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará,

plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou.
Rodič,ktorýsaodieťaosobnenestará,prispievanajehovýživuvýživným,ktoréurčísúd.Priurčenívýšky
vyživovacej povinnosti súd musí vychádzať z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov,
pričom je smerodajná i životná úroveň každého z rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať štandard jeho bývania,

to na akom motorovom vozidle rodič jazdí, výška jeho mesačných nákladov, zvlášť výška tých položiek,
ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov, ďalej aké má
koníčky, či sú finančne náročné alebo nie a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je
miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.

22. Na strane oprávneného dieťaťa sú základným kritériom pre určenie výšky výživného jeho
odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené, pričom
pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nielen bežné denné potreby ale aj mimoriadne potreby,
ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov.
Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov

a samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne
dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem
odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. To znamená, že v prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac, potom vyživovaciapovinnosť rodičov pokrýva len základné bežné potreby dieťaťa. Pokiaľ to životná úroveň rodičov
dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, športovú činnosť, dovolenky a
podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní

otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne
rodičov a dieťaťa.

23. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča

alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súdy pri určovaní výšky výživného vychádzajú zo
zákonných kritérií pre jej určenie, ktorými sú najmä odôvodené potreby oprávneného, ako aj schopnosti,
možnostiamajetkovépomerypovinného,zároveňsúdmusízohľadňovaťživotnúúroveňrodičovapodiel
každého rodiča na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Určenie výšky výživného je v každom jednom

prípade individuálne, avšak súčasne tak, aby bola naplnená požiadavka zásadnej predvídateľnosti
súdnych rozhodnutí.

27. V prvom rade sa teda súd musel zaoberať výškou odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, t.j.
vyhodnotením nákladov na dieťa po zistení jeho odôvodnených potrieb, čo je jednou z nevyhnutných

podmienok správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu (resp. prípadného neurčenia
výživnéhopristriedavejosobnejstarostlivosti).Zdokazovaniavyplýva,žemaloletýJ.jevoveku16rokov,
je zdravý, má však nielen bežné výdavky ale aj značné mimoriadne výdavky. Študuje na súkromnej
škole M. H. L. G. H., kde rodičia platia vysoké školné, ktoré sa zvyšuje s postupovaním do vyšších
ročníkov, v školskom roku 2025/2026 je maloletý v 11. ročníku a jeho ročný poplatok v škole predstavuje

25.800 eur. Okrem toho je športovo aktívny, je registrovaný ako jazdec motokár s účasťami na súťažiach,
ktorá záujmová činnosť vyžaduje mesačné náklady cca 2.000 eur a venuje sa tiež silovým tréningom,
za ktoré mesačne platí 240 eur. K pravidelným nákladom maloletého patrí aj poplatok spojený s
nadštandardnou zdravotnou starostlivosťou v sieti Pro Care vo výške 225 eur mesačne. Mimo toho má
potom maloletý bežné výdavky, ako výdavky na bývanie, stravu, hygienu, ošatenie, bežné voľnočasové

aktivity, dovolenky a podobne. Z dokazovania je zrejmé, že všetky spomínané mimoriadne výdavky
dieťaťa (školské poplatky, záujmová činnosť, zdravotná starostlivosť) aj po rozvode rodičov stále hradí
len otec.

28. V konaní bolo preukázané, že v čase spolužitia rodičov maloletého mala táto rodina vyššiu

životnú úroveň než je bežná v SR, ktorá umožňovala prístup k výrazne lepším materiálnym,
finančným a spoločenským podmienkam. Táto životná úroveň celkom nepochybne bola zabezpečovaná
z nadštandardných príjmov otca, ktorý tým nastavil aj vysokú životnú úroveň maloletého J.. Uvedené
bolo namieste, pretože v zásade platí, že životná úroveň dieťaťa kopíruje životnú úroveň rodičov
a ak sú rodičia dobre ekonomicky zabezpečení, ich dieťa má právo na ich dobrej životnej úrovni

tiež profitovať. Toto však treba aplikovať aj obrátene, to znamená, že ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac, potom vyživovacia
povinnosť rodičov pokrýva len základné bežné potreby dieťaťa, keďže rodičia dieťaťu viac nemôžu
poskytnúť. Vychádzajúc z tohto pravidla, boli podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade súdom
nesprávne vyhodnotené a ustálené odôvodnené potreby maloletého J.. Pokiaľ bol totiž otec maloletého

J. zamestnaný a jeho príjmy presahovali 20.000 eur mesačne, nebol problém platiť dieťaťu všetky jeho
nákladné aktivity a bolo treba celkom nepochybne považovať vyššie uvádzané výdavky dieťaťa za
primerané a odôvodnené, keďže maloletý J. sa takouto formou oprávnene podieľal na výhodách vysokej
životnej úrovne rodičov. Uvedené však už neplatí. Aktuálne je totiž situácia oproti minulosti odlišná,nastali zmeny v pomeroch oproti času, kedy rodina fungovala a manželia spoločne hospodárili, a tieto
zmeny sa premietajú aj do zmien v životnej úrovni účastníkov konania. Otec maloletého odišiel do
dôchodku a nedosahuje také vysoké príjmy ako v čase, kedy bol zamestnaný v zahraničnej spoločnosti

K.adošlotiežkprávoplatnémurozvodumanželstva,ktoréskutočnostimalivplyvnaekonomickúsituáciu
rodiny a spôsobili nutne i čiastočnú zmenu ich životného štýlu. Príjmová situácia oboch rodičov už
nedovoľuje financovať maloletému J. taký vysoký životný štandard, ako tomu bolo v minulosti a niektoré
výdavky maloletého preto súd už nepovažoval za odôvodnené.

29. Pokiaľ ide o štúdium na H. L. G. H., ktorú rodičia maloletému spolu vybrali, považoval aj odvolací
súd tento výdavok za odôvodnený, keďže sa týka vzdelávanie a tiež s prihliadnutím k tomu, že maloletý
do tejto školy chodí dlhšiu dobu, vybudoval si sociálne kontakty a v škole sa mu darí. Navyše ide o
školu s vyučovacím jazykom anglickým aj učebnými osnovami z Veľkej Británie, preto zmena školského
zariadenia by nebola v záujme maloletého, keďže by znamenala pre dieťa výrazné zmeny v štúdiu, s tým
súvisiaci stres a tiež by mohla mať vplyv na zhoršenie prospechu a pod., čo nie je dieťaťu na prospech,

zvlášť keď o dva roky má maturovať. Odvolací súd vychádzal však tiež z toho, že životná úroveň rodičov
takéto vzdelávanie ich jediného syna umožňuje a to nielen životná úroveň otca ale i matky (berúc do
úvahy životný štýl vyplývajúci už len z preukázaných ňou vynakladaných osobných výdavkov na luxusné
a nadštandardné tovary a služby), ktorá to inak popiera. Z dokazovania pritom nebolo zistené, že by bol
podaný na súde návrh na nahradenie súhlasu rodiča pri nezhode rodičov o školskom zariadení, ktoré

má maloletý navštevovať. Odvolací súd bol teda názoru, že zárobkové možnosti rodičov poskytovanie
tohto vzdelávania ich dieťaťu naďalej umožňujú, museli však ustúpiť do úzadia súčasné požiadavky
na ďalšie nákladné aktivity, ktoré pre rozvoj dieťaťa nie sú také potrebné ako stredoškolské vzdelanie.
Tak je tomu najmä pokiaľ ide o záujmové aktivity maloletého J., konkrétne jazdenie na motokárach,
kde mesačný výdavok je takmer 2.000 eur, pričom takýto drahý koníček už značne presahuje životnú

úroveň rodičov, zvlášť pokiaľ maloletý má navštevovať aj drahú súkromnú školu, ktorá samotná už
rodičov finančne výrazne zaťažuje. Ani skutočnosť, že sa motokáram maloletý venuje dlhodobo, baví
ho to a začal sa zúčastňovať súťaží, nezakladá sama osebe právo maloletého na to, aby rodičia takýto
nákladný koníček financovali ak to ich možnosti a schopnosti už neumožňujú. Odvolací súd uzatvára,
že za odôvodnené mimoriadne výdavky maloletého považuje výdavky na školu, silové tréningy ako

aj nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, ktoré si rodičia môžu dovoliť, v celkovej výške cca 2.600
eur mesačne, zatiaľ čo výdavky na motokáry nepovažuje za odôvodnené s prihliadnutím na možnosti,
schopnosti, majetkové pomery rodičov a ich životnú úroveň. Je tiež na rodičoch, aby vzhľadom na ich
zmenené pomery upravili životný štandard aj ich maloletého syna. To sa prirodzene týka aj bežných
výdavkov maloletého, ako stravovanie, ošatenie, hygiena, dovolenky a podobne a to tak, aby aj tieto

odrážali aktuálnu životnú úroveň rodičov, ktorá je diametrálne odlišná od úrovne nastavenej v minulosti
za ich odlišných materiálnych podmienok. Pokiaľ potom odvolateľ tvrdí, že na neho bola uvalená 100%
povinnosť hradiť všetky fixné výdavky maloletého vo výške presahujúcej 4.000 eur mesačne, nemožno
s ním celkom súhlasiť. Výška výdavkov na vzdelávanie, športové a záujmové aktivity maloletého je
totiž plne v rozhodovacej kompetencii rodičov a je na nich, či budú naďalej maloletého podporovať

v nákladných záujmových aktivitách, trvať na vzdelávaní na súkromných školách a pod., musia si však
byť vedomí finančnej zodpovednosti s tým spojenej.

30. Pri posudzovaní dôvodnosti odvolania otca, teda pri posudzovaní otázky, či je dôvodné určiť v danom
prípade vyživovaciu povinnosť na dieťa zo strany matky, bolo teda treba vychádzať z porovnania

zárobkových a majetkových pomerov na strane matky a otca, a z odôvodnených potrieb maloletého J.,
ktoré sa odvíjajú od životnej úrovne a možností rodičov.

31. Pokiaľ ide o posudzovanie zárobkových možností matky, vykonaným dokazovaním bolo zistené,
že matka maloletého podniká v oblasti športových služieb a prevádzkovania športového zariadenia,

má pilates štúdio, pričom v konaní riadne predložila daňové priznania na preukázanie svojich príjmov.
Nemožno preto v danom prípade dať za pravdu odvolateľovi, že súd mal u nej aplikovať ustanovenie §
63 Zákona o rodine, keďže toto prichádza do úvahy vtedy, ak si rodič, majúci príjmy z inej než závislej
činnosti podliehajúcej dani z príjmu, nesplní povinnosť predložiť súdu potrebné doklady na zistenie jeho
majetkových pomerov, teda ak rodič nespolupracuje so súdom a na jeho výzvy zostáva pasívny. O taký

prípad tu však nešlo, pretože matka súdu riadne predložila všetky vyžiadané doklady a neboli splnené
podmienky na to, aby súd stanovil výšku jej priemerného mesačného príjmu ako dvadsaťnásobok sumy
životného minima, ako navrhuje otec.32. Bolo však nepochybne namieste vychádzať z potencionality jej príjmov tak ako to správne urobil
prvoinštančný súd, aplikujúc ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri uplatnení princípu potencionality
príjmov osoby povinnej platiť výživné súd totiž neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného,
ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená
príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti,

stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento
princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim konaním berie na seba neprimerané majetkové
riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho
príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Matka maloletého je zdravá, je v produktívnom veku,
pričom evidentne nevyužíva riadne svoje schopnosti a možnosti, keďže podľa daňových priznaní za
posledné roky vykazuje stratu, resp. celkom minimálny zisk, hoci je zrejmé, že v minulosti bola schopná

v zamestnaní dosahovať mzdu 3.000 eur. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti odvolací súd súhlasí
so záverom súdu prvej inštancie, že v súčasnosti je matka schopná dosiahnuť príjem aspoň 3.000 eur
a ak to nie je možné formou podnikania (kde matka nízke zisky odôvodňuje najmä vysokými nákladmi
spojenými s jej podnikaním), nič jej nebráni opätovne sa zamestnať a mať pravidelné príjmy zo závislej
činnosti.

33. Pokiaľ ide o otcove predstavy o potencionálnych príjmoch matky, ani odvolací súd nezdieľa jeho
názor, v zmysle ktorého by mal súd určiť jej potencionálny príjem prepočtom na hodiny pracovného
týždňa vychádzajúc z cenníka služieb tak, ako je uvedený na webových stránkach jej štúdia. Otcom
ponúkaný výpočet nemôže obstáť a pre potreby súdu je nepoužiteľný, keďže s ohľadom na druh služieb,

ktorématkaposkytuje,niejemožnénijakýmspôsobomzaručiťpravidelnýasystematickýprísunklientely
tak, aby bolo možné uvažovať o pravidelných priemerných príjmoch vypočítaných otcom. Ním uvádzaná
výška príjmov matky je čisto hypotetická, akoby matka mohla konštantne dosahovať mesačne najlepšie
možné výsledky svojho podnikania, čo je nereálne. Príjem 3.000 eur netto však matka nepochybne
dosahovať vlastnou prácou dokáže a tento príjem preto aj odvolací súd bral pri rozhodovaní do úvahy.

V súčasnosti však už u nej treba vychádzať s príjmu vyššieho, keďže k tomuto jej príjmu dosahovanému
vlastnou prácou treba pripočítať aj podiel na dôchodku bývalého manžela z fondu K., ktorý matka poberá
od leta 2025 vo výške cca 1.105 eur netto mesačne po zohľadnení daňových povinností v zmysle
holandských zákonov (za mesiac júl 2025 jej bola vlastného tvrdenia vyplatená suma 816 eur a až
od augusta 2025 poberá v čistom sumu 1.105 eur mesačne). Celkovo tak súd u matky od leta 2025

vychádzal z mesačných príjmov vo výške cca 4.105 eur. K výhrade odvolateľa sa žiada dodať, že v čase
rozhodovania prvoinštančného súdu v januári 2025 ešte matke nevznikol nárok na platbu z penzijného
fondu spoločnosti K., tento nárok si uplatnila po rozvode a preto ho súd prvej inštancie ani zohľadniť
pri rozhodovaní nemohol.

34. Ohľadom otca maloletého z dokazovania vyplynulo, že tento od 01.07.2023 ukončil pracovný pomer
v spol. K. a odišiel do starobného dôchodku, pričom v čase rozhodovania prvoinštančného súdu bola
výška jeho mesačného dôchodku 7.739,74 eur brutto, a netto príjem predstavoval sumu 6.042,49 eur
mesačne. Po tom, ako si matka maloletého po rozvode uplatnila nárok na platbu z penzijného fondu
spoločnosti K., otcovi sa jeho dôchodok pomerne znížil a od júla 2025 mu jeho výška bola upravená

na 6.281,45 eur brutto, čo je cca 4.711 eur netto. Okrem toho otec naďalej vlastní akcie v spoločnosti
K. s ročnými dividendami vo výške cca 3.000 až 4.000 eur (čo je po prepočte cca 300 eur mesačne),
takže jeho mesačný príjem je cca 5.010 eur. Nárok na štátny dôchodok mu ešte nevznikol.

35. Pokiaľ ide o odchod otca do dôchodku, treba dať za pravdu odvolateľovi, že s ohľadom na

jeho vek a zdravotné ťažkosti, ako aj s ohľadom na veľmi slušný dôchodok, umožňujúci maloletému
synovi uspokojovať primerane jeho (i nadštandardné) potreby, a napokon zohľadniac i otcom osvetlené
okolnosti ukončenia zamestnania (skončenie pracovnej zmluvy, možnosť a výhoda plynúca z využitia
predčasného dôchodku) nemožno takéto konanie rodiča vyhodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania, zárobku či majetkového prospechu. Tiež treba súhlasiť s tým, že nie je spravodlivé

požadovať od otca, ktorý bol dlhé roky produktívny a zabezpečoval s plným pracovným nasadením
všetky potreby rodiny, aby po dosiahnutí dôchodkového veku, hoci už má nárok na oddych po zavŕšení
pracovnej kariéry, hľadal ďalšie možnosti zárobku zvlášť keď i po priznaní starobného dôchodku je
dostatočne finančne zabezpečený, pretože jeho bežné mesačné príjmy aj teraz vysoko presahujúpriemerné mzdy v SR. Matkina požiadavka na otca v tomto smere nemá žiadnu oporu v právnych
predpisoch a zníženie príjmu otca v dôsledku odchodu do dôchodku preto odvolací súd považoval za
objektívne odôvodnené.

36. Ohľadom majetkových pomerov rodičov z dokazovania vyplýva, že rodičia sú spoluvlastníci
majetku patriaceho do BSM (nehnuteľnosti, motorové vozidlo, ďalšie hnuteľné veci vrátane finančných
prostriedkov na bankovom účte K.) s tým, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo nie je zatiaľ vyporiadané.
To, že matka v rámci vyporiadania BSM žiada od otca aj vyporiadanie sumy na bankovom účte K.

a to celkovo vyplatenie sumy 650.000 eur, nemá v zásade priamy vplyv na otázku prípadného určenia
výživného v tomto konaní. Uvedené však dokresľuje obraz o majetkových pomeroch oboch rodičov a
potvrdzuje, že obaja rodičia disponujú majetkom, ktorý odôvodňuje, aby maloletý syn profitoval na ich
životnej úrovni formou súdom uznaných nadštandardných výdavkov. Pokiaľ ide o odchodné vo výške
celoročnejmzdy,atosumucca280.000eur, ktorúotcovivyplatilbývalýzamestnávateľvdecembri2023,
táto je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a treba súhlasiť s odvolateľom, že úspory na ich účte

patria do spoločného majetku rozvedených manželov a nemožno ich považovať za otcov majetok len
z dôvodu, že aktuálne k nim má prístup on, v tomto smere sa odvolací súd s úvahami prvoinštančného
súdu nezhoduje. Treba brať však do úvahy hodnotu majetku, ktorý patrí obom rodičom a vychádzať
zatiaľ z premisy, že každému z nich patrí polovica.

37. Určenie výživného v prípade prebiehajúcej striedavej osobnej starostlivosti o maloletého J. prichádza
do úvahy vtedy, ak by životná úroveň jedného z rodičov bola citeľne vyššia ako druhého rodiča. V danom
prípade správne rozhodol prvoinštančný súd, keď na čas po rozvode výživné neurčil a s ohľadom na
všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie o výživnom pre maloletého a s ohľadom na rovnakú dĺžku
času, v ktorom sa bude každý rodič o dieťa osobne starať nezaviazal matku (a ani otca) prispievať

na výživu maloletého žiadnym výživným. Plnenie vyživovacej povinnosti jedného z rodičov sa viaže
výlučne na čas, keď je maloleté dieťa v osobnej starostlivosti druhého, finančne znevýhodneného
rodiča. Výživné, ktoré sa určuje počas rovnocennej striedavej starostlivosti dorovnáva životnú úroveň
maloletého dieťaťa počas starostlivosti zabezpečovanej rodičom s horšou ekonomickou situáciou a
vytvára tak priestor na uspokojovanie potrieb dieťaťa nad rámec reálnych možností tohto rodiča a to v

rozsahu obdobnom ako lepšie situovaný rodič. Takéto výživné nie je však určené na dorovnanie životnej
úrovne rodičov. Výživné sa určuje najmä s ohľadom na oprávnené náklady maloletého dieťaťa, t. j. tak,
aby malo maloleté dieťa u oboch rodičov svoje potreby približne rovnako zabezpečené.

38. Vychádzajúc z uvedených kritérií podľa názoru odvolacieho súdu je možné konštatovať, že na čas

po rozvode manželstva súd prvej inštancie nemal dôvod určiť počas striedavej osobnej starostlivosti
výživné žiadnemu z rodičov. Matka v čase rozvodu manželstva mala síce príjmy nižšie než otec (matka
cca 3.000 eur a otec cca 6.042 eur), avšak životná úroveň dieťaťa či už u jedného rodiča alebo
u druhého bola približne vyrovnaná z pohľadu zabezpečovania jeho obvyklých bežných potrieb, keďže
bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že aj keď otec bol lepšie finančne zabezpečený a mal príjem

dvojnásobne vyšší než matka, zároveň mimoriadne výdavky maloletého J. a to školné na súkromnej
strednej škole ako aj jeho výdavky na záujmovú činnosť platil (a platí naďalej) výlučne otec, pričom
matkasanatýchtonákladochodmietapodieľať.Tým,žeotecsámmusíhradiťtietoodôvodnenévýdavky
maloletého J., odchádza na uvedené potreby dieťaťa značná časť jeho finančných prostriedkov a tak
sa suma finančných prostriedkov, ktorými disponuje každý z rodičov a môže uspokojovať bežné potreby

dieťaťa v čase, kedy ho má v osobnej starostlivosti, zhruba vyrovnáva. Je tiež zrejmé, že za uvedenej
situácie potom nemohlo byť ani opodstatnené zaviazať matku počas striedavej starostlivosti platením
výživného na maloletého ako to otec žiadal.

39. Uvedený stav platil však iba do leta 2025, kedy matka začala poberať popri vlastnom príjme aj podiel

na dôchodku manžela, teda sumu 1.105 eur netto mesačne a treba u nej vychádzať z celkového príjmu
vo výške cca 4.105 eur, zároveň otcove príjmy sa znížili na cca 5.010 eur mesačne (znížený dôchodok
spolu s vyplatenými dividendami v prepočte na mesiac). Došlo teda k preskupeniu príjmov – zníženiu
u otca a zvýšeniu u matky, pričom zníženie rozdielu v ich príjmoch, ktorý teraz predstavuje už iba cca
900 eur (oproti predchádzajúcemu rozdielu, ktorý bol cca 3.000 eur) vyvolal potrebu kompenzovať tým

takto zníženú životnú úroveň maloletého J. u otca. Totiž skutočnosť, že otec naďalej hradí maloletému
všetky výdavky súvisiace so školou aj mimoškolskými aktivitami má výrazný vplyv na zníženie jeho
životnej úrovne, keďže z jeho príjmu 5.010 eur hradí maloletému výlučne on sám mimoriadne súdom
uznané výdavky cca 2.500 eur mesačne zahrňujúce školné v súkromnej škole, workout tréningya zdravotné poistenie ako boli uvedené vyššie. Uvedený stav vyvoláva potrebu dorovnania životnej
úrovne maloletého v období, kedy sa nachádza u otca, keďže vzhľadom na rozpočet, ktorý po zaplatení
uvedených nákladov otcovi zostáva, nemôže poskytnúť synovi v čase osobnej starostlivosti bežné

potreby na takej úrovni, ako matka, ktorá uvedené mimoriadne náklady neplatí a podľa jej vyjadrení
a postoja ani platiť nemieni. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ak otec platí synovi naďalej aj
náklady na motokáry, toto odvolací súd nezohľadnil z dôvodov opísaných vyššie, je to jeho dobrovoľné
rozhodnutie,nezakladávšakprávopožadovaťodmatkyakodruhéhorodičapodielnafinancovanítakejto
nákladnej voľnočasovej aktivity, keďže nejde o odôvodnené výdavky dieťaťa, zodpovedajúce aktuálnej

životnej úrovni rodičov.

40. Vedený týmito úvahami, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého a prihliadajúc na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a ich životnú úroveň vyplývajúcu z vykonaného
dokazovania,odvolacísúddospelkzáveru,žeodprávoplatnostirozvodumanželstvarodičovmaloletého
(10.04.2025) do 31.08.2025 bolo dôvodné neurčiť výživné žiadnemu z rodičov, keďže maloletý mal

zabezpečenú porovnateľnú životnú úroveň v čase starostlivosti u každého z rodičov, kedy matka i otec
mohli uspokojovať bežné potreby maloletého približne rovnako, pretože matke zostával k dispozícii
celý jej príjem cca 3.000 eur (mimoriadne výdavky dieťaťa neplatí) a otcovi po zaplatení mimoriadnych
výdavkov maloletého zostal finančný obnos približne taký istý. Aj keď k zmene ich mesačných príjmov
došlo už v júli 2025, reálne mohla táto skutočnosť nájsť odraz na zníženej životnej úrovni dieťaťa u otca

až od septembra 2025, kedy maloletý nastúpil do ďalšieho ročníka školy s povinnosťou platiť školné.
Až od 01.09.2025 otcove mimoriadne výdavky na syna predstavujú významnú sumu cca 2.600 eur,
ktorá vyžaduje dorovnanie životnej úrovne rodičov, ktorá je rozdielna tak ako je objasnené v bode
40 tohto rozsudku (matke sa na rozdiel od otca, finančný mesačný rozpočet neznižuje o žiadnu časť
vynakladanú na mimoriadne výdavky maloletého, keďže matka sa na týchto nepodieľa) a uvedený stav

vyvoláva potrebu dorovnania životnej úrovne maloletého počas doby kedy je u otca. Preto odvolací súd
uložil s účinnosťou od 01.09.2025 matke povinnosť prispievať maloletému na výživu sumou 1.000 eur
mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú a zohľadňujúcu navyše tú skutočnosť, že na rozdiel od
otca matka je zdravá a v produktívnom veku a má možnosť kedykoľvek svoje príjmy zvyšovať, okrem
iného aspoň znížením jej prehnaných podnikateľských nákladov, zatiaľ čo, ako bolo uvedené vyššie, od

otca v súčasnosti už vzhľadom na vek a zdravotný stav, zvyšovanie príjmov nie je možné spravodlivé
požadovať.

41.Vzhľadomktomu,ževýživnébolourčenéspätne,vznikolmatkedlhnazročnomvýživnomzaobdobie
od 01.09.2025 do vyhlásenia tohto rozsudku, ktorý dlh pri zohľadnení výšky stanoveného výživného

a termínu jeho splatnosti (k 15. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci) predstavuje za uplynulých 6
mesiacov sumu 6.000 eur. Toto zameškané výživné súd povolil vzhľadom na celkovú sumu nedoplatku
a s prihliadnutím na pomery matky, splatiť v mesačných splátkach po 250 eur tak, aby dlh bol vyrovnaný
do dvoch rokov.

42. Ďalšie odvolacie argumenty otca už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nepodstatné, bez potreby osobitne sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry
tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné
a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III.
ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne
do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

43. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím §
388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zároveň v zmysle ustanovení § 52, §

58 CMP a § 396 ods. 2 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

44. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.