Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122011490
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7122011490.9

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr.
MarekaDudíkaaJUDr.MartinaBaločka,PhD.naverejnomzasadnutíkonanomdňa25.novembra2025,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol., pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2 Tr.zák., o odvolaní prokurátora a obžalovaných proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa
14.11.2024 sp.zn. 4T/40/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie prokurátora a obžalovaných A. B. a C. D..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z pokračovacieho prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák., spáchaný v bode I. podľa § 14, § 20 Tr.zák. v štádiu pokusu,
formou spolupáchateľstva, v bode II. ako dokonaný trestný čin, v bode III. podľa § 14 Tr.zák. v štádiu
pokusu a obžalovaného C. D. za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. spáchaný

v bode I. podľa § 14, § 20 Tr.zák. v štádiu pokusu, formou spolupáchateľstva, na tom skutkovom základe,
že:

I. Obžalovaný A. B. a obžalovaný C. D. dňa 01.03.2022 v čase okolo 15.00 hod. v presne neustálenom
byte v E. v mestskej časti Košice - Staré mesto od F. G. E. pod zámienkou pomoci smerujúcej k
nelegálnemu ovplyvneniu rozhodnutia v trestnej veci, v ktorej bola právoplatne odsúdená dcéra F. G.

E., a to najmä tým, že za úplatok bude prostredníctvom sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zabezpečené vyhovenie dovolaniu odsúdenej, požadovali plnenie vo výške najmenej 50.000,- eur, hoci
v skutočnosti takúto pomoc iba predstierali, aby od F. G. E. toto plnenie vylákali, čím by mu v prípade
vyplatenia vznikla škoda v uvedenej výške,

II. obžalovaný A. B. v období od 24.02.2022 do 30.03.2022 v Martine a na iných miestach v Slovenskej

republike, v rámci osobných stretnutí aj telefonickej komunikácie vylákal od poškodenej H. I. J.
finančné prostriedky vo výške najmenej 14.000,- eur, ktoré mu boli osobne odovzdané v Poprade dňa
30.3.2022, to všetko pod zámienkou pomoci spočívajúcej v tom, že za úplatok bude prostredníctvom
sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zabezpečené vyhovenie dovolaniu syna poškodenej,
právoplatne odsúdeného v inej trestnej veci, hoci v skutočnosti takúto pomoc iba predstieral, aby od
poškodenej uvedené plnenie vylákal, čím jej spôsobil škodu vo výške najmenej 14.000,- eur

III. obžalovaný A. B. v období od 31.3.2022 do 18.5.2022 v Martine a na iných miestach v Slovenskej
republike sa snažil od poškodenej H. I. J. vylákať finančné prostriedky vo výške najmenej 35.000,- eur
pod zámienkou pomoci spočívajúcej v tom, že za úplatok bude prostredníctvom sudcu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zabezpečené vyhovenie dovolaniu syna poškodenej, právoplatne odsúdeného v
inej trestnej veci, hoci v skutočnosti takúto pomoc iba predstieral, aby od poškodenej uvedené plnenie

vylákal, čím by poškodenej v prípade vyplatenia vznikla škoda v celkovej výške najmenej 49.000,- eur.Za to mestský súd uložil :

Obžalovanému A. B.:

Podľa § 221 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 2, za neprihliadnutia na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. pri povolení podmienečného odkladu trestu odňatia slobody určil súd
obžalovanému skúšobnú dobu 48 (štyridsaťosem) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí, a to:
1. mobilný telefón značky HUAWEI, IMEI 1:862085050688843, IMEI 2: 862085050728854, s dvoma
SIM kartami 02 pod číslami 894210439370001723, 894210439370058796
2. mobilný telefón značky NOKIA 6070, IMEI: 3527420184906240539225
3. mobilný telefón značky NOKIA model RM - 944, IMEI 1: 359732061344987, IMEI 2:
359732061344995.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. obžalovanému A. B. uložil povinnosť zaplatiť poškodenej H. I. J., nar.
XX.XX.XXXX v Sucha Beskidzka, Poľská republika, trvale bytom G., C., A. G. XXXXX/XX náhradu škody
vo výške 14.000 Eur (štrnásťtisíc eur).
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú H. I. J., nar. XX.XX.XXXX v Sucha Beskidzka, Poľská republika,
trvale bytom G., C., A. G. XXXXX/XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Obžalovanému C. D.:
Podľa § 221 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. za neprihliadnutia na priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. pri povolení podmienečného odkladu trestu odňatia slobody určil súd
obžalovanému skúšobnú dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor, a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní,
ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v časti uznania viny

považuje rozsudok za zákonný a dôvodný. Zároveň obsahuje precíznu a erudovanú analýzu logických
právnych úvah smerujúcich k uznaniu viny obžalovaných a z uvedených dôvodov navrhuje odvolania
obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť. K výroku o vine je potrebné poukázať, že súd pri ukladaní
trestu neprimerane favorizoval okolnosti svedčiace v prospech obžalovaných a ich predchádzajúce
mnohopočetné odsúdenia (obž. D. 16x, obž. B. 12x), pri ktorých vykonali aj nepodmienečné tresty,

neviedli k náprave a odstrašeniu obžalovaných od opätovného páchania trestnej činnosti. S poukazom
na zlyhanie výchovného aj odstrašujúceho účinku doterajších uložených trestov, a teda nevedúce k
náprave páchateľov považuje uloženie podmienečných trestov za neprimerane mierne.

Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu zrušiť výrok rozsudku vo výroku o treste podľa § 321

písm. c) Tr.por. a vrátiť prvostupňovému súdu vec, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol
podľa § 322 ods. 1 Tr.por.

Proti rozsudku zahlásil odvolanie aj obžalovaný A. B., a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V
písomných dôvodoch odvolania uviedol, že ku skutkom, bod č. 1, ak už sa malo jednať o trestný čin, tak

so škodou 20.000 € malo byť po novele upravené § 221 ods. 2 na § 221 ods. 1, aj keď si osobne nemyslí,
že je to vôbec trestný čin. Mohol by poukázať krajskému súdu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako
aj ústavného súdu, ktorý je najvyššia inštancia medzi súdmi, ako aj celkovo bol, aj sú prípady, kde to
bolo oveľa silnejšie (dôkazné bremeno) a boli súdmi „oslobodení“ alebo jednoducho neišlo o trestný čin.
Súdu mestskému chce vytknúť viac vecí. Prvá je to, že nebola zachovaná totožnosť skutku. V obžalobe

sú 2 skutky, súd ich ale rozdelil na 3 skutky, čo nemal.

Od začiatku väzby boli porušované ich (respektíve jeho) práva na obhajobu. Menili mu advokátov (ex
offo), tí sa nedostavovali na výsluchy, nereagovali na jeho dopisy. Bol porušený aj zákon o väzbe, ako aj
ďalšie veci, ktoré sa dajú po právoplatnom rozsudku podať dovolanie následne po rozhodnutí sťažnosť

na ústavný súd.

Uviedol, že ak je vinný, tak len tým (ak je to trestný čin), skutok 1.) suma 20.000 € nie (50.000 €), skutok
2.) chcel vylákať 35.000 €, ktoré by mu ani poškodená nedala a kategoricky poprel, že prevzal sumu14.000 €, pretože je to domnienka a žiadny dôkaz na to nie je, je to tvrdenie proti tvrdeniu a ak sa súd
opiera o dôkaz, výpoveď jej dcéry, tak netreba zabúdať, že je to dcéra poškodenej, tá bude tvrdiť to, čo
jej povie mama. Sumu 6.500 € si požičal, čo potvrdila aj poškodená. Nejedná sa ani o podvod

Jeho spoluobžalovaný C. D. je nevinný. Nebyť toho, že pri rozhovore chcela byť aj družka F. E., tak
D. by tam nikdy nebol a nebol by obvinený.

Sudca by nemal ísť do rozhodnutia o ktorom vie, že mu to nadriadený súd vráti .

K trestu udáva: Ak to porovná s rozsudkom zo dňa 5.10.2023, kde bola v tom čase trestná sadzba 3
až 10 rokov, dostal trest „nepodmienečný“ 4 roky, ale bolo to na spodnej hranici, takže pri sadzbe 0
až 4 roky dostať trest 3 roky s odkladom na 4 roky je trest aj keď podmienečný, je podľa jeho názoru
neadekvátne prísny, vzhľadom k jeho doznaniu, úprimné oľutovanie, zlý zdravotný stav jeho družky +
jeho 2 ročného dieťaťa (momentálne po ťažkej operácii chrbtice), ako aj kladné posudky z ÚVV Košice,

ako aj z lustrácie OR PZ, taktiež charakteristiky obce Trstené pri Hornáde sú kladné a dobré. Na jednej
strane súd vysloví všetky tresty sú zahladené a tým pádom má na neho súd „hľadieť“ akoby nebol nikdy
súdený, to ale súd len konštatoval, ale nedržal sa „litery zákona“.

Trest je prísny. Taktiež mal súd prihliadať na dĺžku strávenú vo väzbe 13 mesiacov, 15 mesiacov na

monitorovacom náramku, kde mu boli obmedzené jeho základné ľudské práva (Dohovor). Posledný
výkon trestu bol v roku 2011, hneď po prepustení na náramok si otvoril živnosť, kde dodnes podniká
a vedie riadny život. Bol mu obmedzený pohyb len v Košickom kraji, čo mu výrazne sťažovalo život a
podnikanie. Preto si myslí, že toto všetko mal súd zobrať do úvahy a preto žiada krajský súd, aby podľa §
321 ods. 1 písm. d), e), f) rozhodol zákonne a správne a udelil mu trest podmienečný, avšak na spodnej

hranici trestnej sadzby.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie aj obžalovaný C. D., a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podal odvolanie
proti výroku o vine a treste pre nesprávnosť výrokov, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré

predchádzalo rozsudku.

AjpozrušenírozsudkuMestskéhosúduKošicezodňa05.10.2023,sp.zn.4T/40/2022Krajskýmsúdomv
Košiciach a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, Mestský súd Košice opätovne vec posúdil
účelovo a čisto formálne, pričom závery súdu uvedené v rozsudku sú nesprávne a nemajú podklad vo

vykonanom dokazovaní. Súd napriek uvedenému nástojčivo trvá na jeho vine, pričom sa javí, že tak robí
len z dôvodu, aby ustál zákonnosť jeho väzby v predmetnej veci.

Vykonaným dokazovaním neboli preukázané skutočnosti, na ktorých je založené jeho odsúdenie.

Z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že na stretnutí nevyvíjal žiadnu aktivitu a bol celkom
pasívny, žiadnu pomoc ani nič iné neponúkal, nič nepožadoval a vyjadril sa len všeobecne k
ustanoveniam právneho poriadku, teda vôbec sa nevyjadroval k skutočnostiam, ktoré by smerovali
k nejakej pomoci alebo mohli čo i len vyvolať dojem, že by ponúkal pomoc, resp. že by údajne
ponúkaná pomoc pánom B. bola spôsobilá viesť k nejakému výsledku. Navyše vôbec nevedel, čo má

byť predmetom stretnutia medzi pánom B. a pánom E.. Takisto mu nie je jasné ako skutočnosť, že pán
B. ho označil za francúzskeho legionára s konexiami na sudcu ESĽP, má prispieť ku kredibilite ponuky
pán B. na ovplyvnenie sudcu Najvyššieho súdu SR. Takéto označenie nemá žiadny súvis s možnosťou
ovplyvniť sudcu NSSR.

SpoluobžalovanýB.prisvojomvýsluchunahlavnompojednávanídňa19.12.2022uviedol,ževmomente
keď ho označil za ochrankára, reagoval na tieto tvrdenia tak, že sa očami pozrel na B., spôsobom „že
čo to má znamenať“ a takisto, že prejavoval nesúhlas očným kontaktom.

Súd v odôvodnení rozsudku k vykonaným dôkazom uviedol, čo vyplynulo z výsluchov svedkov. Tieto

závery sú však zavádzajúce, nakoľko v odôvodnení rozsudku sú len prepísané svedecké výpovede z
monologickej časti výsluchu na hlavnom pojednávaní, pričom na základe otázok obhajoby a následných
odpovedí svedkov, nemožno vnímať závery súdu na základe monologickej časti výsluchu ako správnea nepochybné. Práve naopak obhajoba viackrát spochybnila závery v podstatných momentoch
svedeckých výpovedí kľúčových svedkov.

Tak svedkovia pán E. ako aj pani I. uviedli, že sa žiadnym spôsobom nevyjadroval k skutočnostiam
týkajúcim sa skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Ani žiadnym spôsobom neprispieval k dôveryhodnosti
ponúk prezentovaných na stretnutí ani s nimi nevyjadroval súhlasné stanovisko. Takisto svedkovia
nevedeli uviesť, akým spôsobom by mal pritakávať k ponukám prezentovaným na stretnutí. Ako môže
svedok nepochybne tvrdiť, že pritakával, ak nevie uviesť akým spôsobom.

Aj z výpovede pána E. vyplýva, že sa stretnutia vôbec nemal zúčastniť a bola to len zhoda náhod.
Konkrétne v tejto súvislosti uviedol: „Ja som povedal, že som prišiel so svojou partnerkou, či mu na
stretnutí nebude vadiť. Ak áno, tak počká alebo pôjde do mesta. On povedal, že nevadí, že on je tiež
spolu s priateľom, že keď my budeme dvaja, tak aj oni budú dvaja.“ Z uvedeného dôvodu nemožno
na jeho ťarchu pričítavať skutočnosť, že svojou prítomnosťou by mal nejakým spôsobom prispievať

ku kredibilite tvrdení spoluobžalovaného B.. Svedok E. takisto uviedol, že nemal žiadnu reakciu keď
spoluobžalovaný B. prezentoval na stretnutí ponuky a okrem momentu, keď sa vyjadril k výške trestu
v prípade dcéry pána E. na stretnutí mlčal. Jeho názor prezentovaný vo vzťahu k výške trestu dcéry
pána E., je pre spáchanie skutku absolútne irelevantný a nemá žiadny súvis s ponukou prezentovanou
pánom B.. Svedok E. takisto neuviedol, že by mal na stretnutí nejakým spôsobom pritakávať.

Svedkyňa pani I. na hlavnom pojednávaní dňa 26.01.2023 nevedela s určitosťou potvrdiť, že nejakým
spôsobom na stretnutí pritakával, nevedela uviesť ani ako mal na stretnutí neverbálne pritakávať, ani v
ktorej časti rozhovoru sa tak malo stať, resp. k čomu konkrétne mal prikyvovať.

Zdôraznil, že nebol povinný žiadnym spôsobom reagovať, resp. vyjadriť nejaké nesúhlasné stanovisko.
Navyše má obmedzený sluch, teda je otázne, v akom rozsahu vôbec dokázal zachytiť obsah rozhovoru,
pričom dôkaz - lekárske vyšetrenie jeho sluchu, súd odmietol vykonať, čo považuje za porušenie práva
na spravodlivý proces a rovnosť zbraní.

Takisto, ako aj vypovedal obžalovaný B., s nápadom pritlačiť na svedkov v kauze dcéry pána E., prišiel
sám pán E.. K tejto veci sa žiadnym spôsobom nevyjadroval. Takisto pánovi Konečnému na seba
nenechal žiadny kontakt, aby ho v tejto veci mohol kontaktovať.

Je neakceptovateľné paušálne pričítavanie konania a dôkazov, ktoré sa nespájajú s jeho osobou,

napr., SIM karta, sms komunikácia, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že telefónne číslo
XXXXXXXXXX on nepoužíval, ako aj to, že SIM karta s predmetným telefónnym číslom bola zakúpená
pre A. B., čo potvrdzuje výpoveď svedkyne G., teda nie je pravda, že SIM karta bola zakúpená pre neho
ako uvádza v rozsudku súd.

Súd považuje jeho konanie za trestné len z dôvodu, že sa nachádzal na mieste a v čase, kde a kedy
mohlo dôjsť k spáchaniu skutku.

Uviedol, že popis skutku, ako aj posúdenie a kvalifikácia uvedená v rozsudku, nezodpovedá
vykonanému dokazovaniu. Skutok uvedený v rozsudku nenapĺňa v súvislosti s jeho osobou znaky

trestného činu. Trestného činu podvodu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba, alebo
iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom
majetku škodu. Spáchanie trestného činu podvodu vyžaduje vyvolanie alebo vedomé uvedenie niekoho
doomylu.Nepostačujevšakibazistenie,žekvyvolaniuurčitéhoplneniabolinapr.poskytnuténepravdivé
údaje.

V rozsudku nie je uvedené ako mal konkrétne on skutok spáchať.

Podstatným pre trestný čin podvodu je pojem „omyl“ Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 2Tdo V
21/2013 definuje omyl nasledovne: „Omyl ako rozpor predstavy so skutočnosťou v zmysle skutkovej

podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí
byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Ak však osoba v omyle
vykonávajúca majetkovú dispozíciu má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy alebo zvyklosti)
preskúmať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežnepoužívanými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v
zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu. V posudzovanej veci nejde o situáciu, že samotné
uvedenie nepravdy, ktorej preskúmavanie nie je bežné, resp. omyl ani pri zvýšenej miere opatrnosti

nemožno rozpoznať, prípadne osoba vykonávajúca dispozíciu nie je objektívne schopná v určitom čase
a stave disponujúcimi prostriedkami prípadný omyl eliminovať. V danom prípade je potrebné brať do
úvahy aj tzv. dodržanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu alebo ktorej omyl
chce páchateľ využiť.“

Páchateľ musí o omyle iného vedieť (mať vedomosť o tom, že iná osoba má o určitej okolnosti nesprávnu
predstavu),atoeštepredtým,akoprídekvykonaniumajetkovejdispozícieaobohateniusa(vedomosťo
omyle iného musí mať páchateľ najneskôr v čase, keď zároveň dochádza k spôsobeniu následku). Omyl
(nevedomosť) na strane mýliaceho sa musí byť vždy nevedomý, pretože v opačnom prípade by nemohlo
ísť o omyl v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Preto ak osoba vykonávajúca majetkovú
dispozíciu „odhalí“ páchateľa „vopred“ (pred vykonaním majetkovej dispozície zo strany klamaného a

pred obohatením sa páchateľa alebo niekoho iného) a vie, že páchateľ jej uvádza nepravdivé okolnosti,
a napriek tomu vykoná majetkovú dispozíciu, nekoná v omyle (príp. ani nikdy v omyle nekonala, pretože
„od začiatku“ vedela o klamaní páchateľa).

Ďalším dôležitým a podstatným pojmom spojeným s trestným činom podvodu je tzv. miera opatrnosti.

Dokonca ani preukázané samotné klamstvo, či nepravdivá skutočnosť nie je sama o sebe uvedením
do omylu. Každá osoba je iná, a každý vníma tvrdenia a konania iných osôb, na základe životných
skúseností a vedomostí, inak. Lož, ktorá môže uviesť do omylu jednu osobu, nemusí do omylu uviesť
osobu inú. Preto je vždy nevyhnutné každé podozrenie z tohto trestného činu posudzovať osobitne
a nepaušalizovať ho na všetky prípady. Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka „každý je

povinný počínať si tak, aby nedochádzalo kuj škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí.“ Toto ustanovenie upravuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť každej osoby, teda aj
poškodeného. Každá osoba si musí počínať tak, aby nedošlo ku škode na majetku. S tým súvisí aj
obvyklá miera opatrnosti. Obvyklá miera opatrnosti spočíva v tom, že poškodený by mal v určitých
prípadoch už na prvý pohľad rozpoznať, že sa prípadne jedná o nepravdivé skutočnosti. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, že skutočnosti prezentované obžalovaným B. neboli spôsobilé uviesť F. G. E. do
omylu. Opakovane vyšlo najavo, a to aj na hlavnom pojednávaní dňa 19.12.2022 a 26.01.2023, že už
počas rozhovoru s A. B. G. E. nadobudol dojem, že obžalovaní sú podvodníci a chcel stretnutie ukončiť,
neposkytol a nechcel poskytnúť žiadne finančné prostriedky, k poskytnutiu finančných prostriedkov
by nikdy ani len nedošlo, a to, že finančné prostriedky neboli poskytnuté nebolo vecou náhody, ale

presvedčenia G. E. o tom, že skutočnosti uvádzané pánom A. B. sú nepravdivé.

Ponuka pána B. nebola objektívne spôsobilá uviesť pána E. do omylu, pretože jej od počiatku neveril,
čo uvádza aj súd v odôvodnení rozsudku.

Súd v tejto súvislosti uviedol, že pán E. vyvinul zvýšenú mieru opatrnosti, pričom v prípade poškodenej
J., bol obžalovaným B. použitý podobný modus operandi, pričom evidentne v jej prípade na uvedenie
do omylu postačoval.

Tento názor súdu považujú za absolútne nesprávny nakoľko miera opatrnosti musí byť odstupňovaná

podľa konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu (objektívne hľadisko) a podľa možnosti
každej jednotlivej osoby uvádzanej do omylu predvídať možnosť spôsobenia následku (subjektívne
hľadisko).

Svedok E. ako sám pri svojom výsluchu uviedol sa s podobnými praktikami stretol viackrát, preto pri

jeho osobe, miera opatrnosti, ktorú súd považuje za zvýšenú, je obvyklou mierou opatrnosti. Porovnanie
s prípadom poškodenej J. je absolútne irelevantné, nakoľko je potrebné skúmať konkrétny prípad a
posudzovať subjektívne hľadisko miery opatrnosti pána E..

Navyše, o spáchanie trestného činu podvodu nejde ani len v prípadoch, v ktorých osoba vykonávajúca

majetkovú dispozíciu dodržala povinnú mieru opatrnosti pred vykonaním majetkovej dispozície, napriek
tomu omyl neeliminovala, pričom odhalenie klamstva a nevykonanie majetkovej dispozície v omyle bolo
len vecou náhody.Uviedol, že len mlčanie, nevysvetlenie omylu, zatajenie skutočnosti, môže zakladať podvod len tam,
kde konajúci mal povinnosť hovoriť.

Podstata odsúdenia za trestný čin spočíva v tom, že obžalovaný B. sa snažil uviesť F. G. E. do omylu,
pričom však v tomto prípade ani nemožno hovoriť o naplnení tohto normatívneho znaku trestného činu
podvodu, keďže to pán E. od počiatku nebral vážne a neveril tomu, čo obžalovaný B. prezentuje. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že zo strany pána E. by nikdy nedošlo k odovzdaniu 50.000,- eur,
pretože obžalovanému B. od počiatku neveril a považoval obžalovaných za policajných agentov.

Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa mal nejakým spôsobom podieľať na uvádzaní
pána E. do omylu.

Takisto nie je preukázaný jeho úmysel. Úmyselné zavinenie páchateľa sa musí vzťahovať k všetkým
znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu a prípadne, že sa úmysel vzťahuje len k niektorým

z nich, nemôže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Z vykonaného dokazovania nevyplýva úmysel
uviesť G. E. do omylu ani úmysel sa tým obohatiť. Nič nepožadoval a z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že by mal mať z údajného skutku nejaký prospech.

Musia existovať aj dôvodné skutočnosti a vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktoré odôvodňujú, že sa mal

záujem obohatiť, čo v jeho prípade preukázané nebolo. V žiadnom prípade takisto nemožno ani len
uviesť, že by jeho konanie bezprostredne smerovalo k spáchaniu a dokonaniu trestného činu, a preto
sa nemôže jednať ani len o pokus trestného činu.

Súd v skutkovej vete rozsudku neuviedol skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú existenciu nepriameho

úmyslu a umožňujú jej odlíšenie napr. od zavinenia v podobe vedomej nedbanlivosti.

Poukazuje na súdnu prax, a to že samotná skutočnosť, že páchateľ vedel o rozhodujúcich skutkových
okolnostiach, resp. o možnosti spôsobiť následok významný pre trestné právo, je totiž len jednou (tzv.
intelektuálnou) zložkou zavinenia a v tejto podobe je zhodná tak pri nepriamom úmysle, ako aj v prípade

vedomej nedbanlivosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 1. augusta 2007, sp.zn. 5Tdo 830/2007).

Nie je si vedomý, aby jeho prítomnosť v predmetnom byte v spojitosti s konaním obžalovaného B.
smerovala k spáchaniu trestného činu a zo žiadneho jeho konania nie je možné usúdiť jeho súhlas s
týmto konaním. Takisto nerozumie z akého jeho konania je možné vyvodzovať záver, že chcel „seba

alebo iného obohatiť“.

Podotýka, že aj v prípade, ak by vedel o rozhodujúcich skutkových okolnostiach, resp. o možnosti
spôsobiť následok (čo v jeho prípade preukázané nebolo), by mohlo ísť v jeho prípade o vedomú
nedbanlivosť.

Takisto nerozumie, že ak ponuky prezentované B. boli spôsobilé uviesť do omylu pána E., prečo súd
rovnakým okom neprihliada na skutočnosť, že rovnako mohli do omylu uviesť aj obžalovaného samého.
Ponuky prezentované na stretnutí počul po prvýkrát rovnako ako svedok E..

Súd považuje jeho konanie za trestné len z dôvodu, že sa nachádzal na mieste a v čase, kde a kedy
mohlo dôjsť k spáchaniu skutku. Súd ho paušálne zapojil do konania, s ktorým nemá nič spoločné.

V celom prípade sú tak závažné pochybnosti, že je nevyhnutné aplikovať zásadu in dubio pro reo.

Má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu, závažnosť skutku a minimálnu mieru jeho tvrdenej účasti na
skutku, je trest neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania. Súd ho za pokus trestného činu odsúdil na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky,
pričom pána B. za pokus trestného činu, na ktorom bola miera jeho účasti neporovnateľne vyššia, ako
aj za iný dokonaný trestný čin podvodu, ho súd odsúdil na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3

roky. Vzhľadom k uvedenému považuje uložený trest za absolútne neproporcionálny vo vzťahu k skutku
kladenému mu za vinu.Vedie riadny život a od roku 2015 nespáchal žiadny trestný čin. Predchádzajúce odsúdenia splnili svoj
účel a viedli k jeho náprave.

Má za to, že zdôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. Z
odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Tieto skutočnosti v napadnutom rozsudku
absentujú. Napriek tomu, že Trestný poriadok kladie dôraz na zásadu in dubio pro reo, prvostupňový

súd postupoval pri hodnotení dôkazov v rozpore s touto zásadou a prihliadol na dôkazy, o ktorých sú
pochybnosti a dôkazy vykonával a vyhodnocoval jednostranne, vždy len tie, ktoré mali byť v neprospech
obžalovaného D.. Má za to, že dôkazy ktoré vykonal prvostupňový súd nepreukazujú vinu jeho osoby
ako obžalovaného. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynuli viaceré vzájomné rozpory ako sa mal
skutok, ktorý sa mi kladie za vinu stať.

Súd neprihliadol na všetky okolnosti prípadu, nijako sa s nimi v rámci odôvodnenia rozhodnutia
nevysporiadal, a preto takéto rozhodnutie považuje za arbitrárne, kedy súd neposkytol odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a došlo k porušeniu
jeho základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok Mestského súdu
Košice zo dňa 14.11.2024, sp.zn. 4T/40/2022 podľa § 321 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), alebo písm.
c), alebo písm. d), alebo písm. e) Tr.por. a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. mu vrátil vec na nové konanie a
rozhodnutie s tým, že skutok nie je trestným činom a takisto nebolo dokázané, že spáchal skutok, pre
ktorý je stíhaný alebo podľa § 322 ods. 3 Tr.por., rozhodol sám rozsudkom vo veci tak, že ho oslobodí

spod obžaloby.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Po preštudovaní spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového
súdu je správne a zákonné. Rozhodnutie je aj dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnené. V odôvodnení
sa nachádza aj vykonané dokazovanie, z ktorého súd vyniesol rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany v trestnom konaní, s rovnakou
starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní,
alebo niektorá zo strán.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s uloženými trestami obžalovaným , pričom zistil, že súd
striktne vychádzal z ust. § 31 a § 34 Tr. zák. Prvostupňový súd prihliadal aj na § 36 a § 38 Tr. zák. Tresty
boli uložené aj s prihliadnutím na osoby obžalovaných.

Správne bolo taktiež poukázané, že tak, ako boli uložené tresty, tieto postačia na prevýchovu
obžalovaných.

Rozhodnutie prvostupňového súdu, ako aj odvolacie konanie, z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (I.ÚS 141/2004 CR). Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho

súdu nemožno posudzovať izolovane ale komplexne a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu
podrobne rozoberať a opakovať dôkazy, na ktoré bolo veľmi správne poukazované prvostupňovým
súdom Taktiež nie je predmetom rozhodnutia odvolacieho súdu rozoberať dôkazy, na ktoré správne
poukázal prvostupňový súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje bez potreby opakovania.Vzhľadom na vyššie uvedené bolo rozhodnuté tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.