Uznesenie – Hospodárske trestné činy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/109/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122011481
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1122011481.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného Q. D. a spol. pre
prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Bratislava I proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 8T/47/2022 zo dňa
11.09.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2026 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil
obžalovaných F. D. a Q. D. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp.zn. 2Pv
70/19/1101zodňa21.09.2022podanejnaF.D.vbode1)prezločinneodvedeniadaneapoistnéhopodľa
§ 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v bodoch 2) a 3) pre pokračovací prečin skrátenia dane

a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračovacím zločinom neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona a v bodoch 4) až 6) podanej aj na Q. D. pre spolupáchateľstvo zločinu skrátenia dane a poistného
podľa § 20 k § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona v súbehu s pokračovacím zločinom
neodvedenia dane a poistného podľa § 20 k § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na skutkovom
základe, že

X) F. D. dňa 28.07.2009 ako predseda predstavenstva spoločnosti WEST COAST Financial Slovensko,
a.s. predložil Daňovému úradu Bratislava I. opravné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie
jún 2009, v ktorom v mene spoločnosti WEST COAST Financial Slovensko, a.s. uplatnil nárok na
vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 8.977,69 Euro, na základe fiktívnych zdaniteľných
obchodov deklarovaných v účtovníctve spoločnosti faktúrou č. XXXXXX zo dňa 26.06.2009 vystavenou

podnikateľským subjektom F. D. - GSM, ELEKTTRO SERVIS na sumu 4.790,94 Euro z toho DPH v sume
764,94 Euro, faktúrou č. 290028 zo dňa 30.06.2009 vystavenou podnikateľským subjektom F. D. - GSM,
ELEKTTRO SERVIS na sumu 17.362,10 Euro z toho DPH v sume 2.772,10 Euro, ktorých predmetom
bolo poskytnutie reklamnej činnosti a propagácia internetového obchodu 4WDSHOP.SK v pôsobnosti
SR, HU, čím neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 3.537,04 Euro,

X) F. D. dňa 05.01.2010 ako predseda predstavenstva spoločnosti WEST COAST Financial Slovensko,
a.s. predložil Daňovému úradu Bratislava I. dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie
november 2009, v ktorom v mene spoločnosti WEST COAST Financial Slovensko, a.s. uplatnil nárok
na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 15.294,29 Euro na základe fiktívneho zdaniteľného
obchodu deklarovaného v účtovníctve spoločnosti faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2009 vystavenou
spoločnosťou ADAMS REVÚCA, s.r.o. na sumu 104.3015,40 Euro z toho DPH v sume 16.655,40 Euro,

ktorej predmetom bolo podnikové poradenstvo, čím neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane zpridanej hodnoty v sume 15.294,29 Euro a zatajil daňovú povinnosť spoločnosti z DPH v sume 1.361,11
Euro,

X) F. D. dňa 05.01.2010 ako predseda predstavenstva spoločnosti WEST COAST Financial Slovensko,
a.s. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s páchateľom konajúcim za spoločnosť ADAMS REVÚCA,
s.r.o. predložil Daňovému úradu Bratislava I. riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie
december 2009, v ktorom v mene spoločnosti WEST COAST Financial Slovensko, a.s. uplatnil nárok
na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 15.882,92 Euro na základe fiktívneho zdaniteľného

obchodu deklarovaného v účtovníctve spoločnosti faktúrou č. XXXXXX zo dňa 31.12.2009 vystavenou
spoločnosťou ADAMS REVÚCA, s.r.o. na sumu 104.315,40 Euro z toho DPH v sume 16.655,40 Euro,
ktorej predmetom bolo podnikové poradenstvo, čím neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z
pridanej hodnoty v sume 15.882,92 Euro a zatajil daňovú povinnosť spoločnosti z DPH v sume 772,48
Euro,

X) F. D. dňa 28.07.2009 ako predseda predstavenstva spoločnosti WEST COAST Financial Slovensko,
a.s. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Q. D. konateľom spoločnosti HoodStar Slovakia, spol.
s.r.o. predložil Daňovému úradu Bratislava I. opravné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie
jún 2009 v ktorom v mene spoločnosti WEST COAST Financial Slovensko, a.s. uplatnil nárok
na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 8.977,69 Euro na základe fiktívnych zdaniteľných

obchodov deklarovaných v účtovníctve spoločnosti faktúrou č. XXXXXX zo dňa 22.06.2009 vystavenou
spoločnosťouHoodStarSlovakia,spol.s.r.o.nasumu40.412,40EuroztohoDPHvsume6.452,40Euro,
ktorej predmetom bolo poradenstvo v oblasti marketingu pre predaj príslušenstva pre 4x4 a terénne pick
up vozidlá, čím neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 6.452,40 Euro.

X) F. D. dňa 25.08.2009 ako predseda predstavenstva spoločnosti WEST COAST Financial Slovensko,
a.s. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Q. D. konateľom spoločnosti HoodStar Slovakia, spol.
s.r.o. predložil Daňovému úradu Bratislava I. opravné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie
august 2009, v ktorom v mene spoločnosti WEST COAST Financial Slovensko, a.s. uplatnil nárok
na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 15.521,71 Euro na základe fiktívneho zdaniteľného

obchodu deklarovaného v účtovníctve spoločnosti faktúrou č. XXXXXX zo dňa 12.08.2009 vystavenou
spoločnosťou Hood Star Slovakia, spol. s.r.o. na sumu 102.935,- Euro z toho DPH v sume 16.435,-
Euro, ktorej predmetom bolo dodanie a inštalácia elektronického zabezpečenia internetového obchodu
4WDSHOP.SK, čím neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 15.521,71
Euro a zatajil daňovú povinnosť spoločnosti z DPH v sume 913,29 Euro,

X) F. D. dňa 25.11.2009 ako predseda predstavenstva spoločnosti WEST COAST Financial Slovensko,
a.s. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Q. D. konateľom spoločnosti HoodStar Europe, spol.
s.r.o. predložil Daňovému úradu Bratislava I. daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie október
2009, v ktorom v mene spoločnosti WEST COAST Financial Slovensko, a.s. uplatnil nárok na

vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 12.760,05 Euro na základe fiktívneho zdaniteľného
obchodu deklarovaného v účtovníctve spoločnosti faktúrou č. 29101301 zo dňa 13.13.2009 vystavenou
spoločnosťou HoodStar Europe, spol. s.r.o. na sumu 91.844,30- Euro z toho DPH v sume 16.664,30
Euro, ktorej predmetom bol jazykový preklad textu na stránke eshopu na internetovej adrese
Y..Xwdshop.sk, čím neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v sume 12.760,05

Euro a zatajil daňovú povinnosť spoločnosti z DPH v sume 1.904,25 Euro,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd založil na tom, že pre vyvodenie trestnej zodpovednosti nie

je prípustné, aby súd preberal strohé závery z daňovej kontroly ohľadnom oprávnenosti resp.
neoprávnenosti určitého daňového výdavku resp. ničím nepodloženú argumentáciu daňového úradu, že
faktúry predložené obchodnou spoločnosťou WEST COAST Financial Slovensko a.s. nie sú dôkazmi
preukazujúcimi a potvrdzujúcimi obstaranie tovarov a služieb obchodnou spoločnosťou WEST COAST
Financial Slovensko a.s. v tuzemsku a ich predmet je „len tvrdeniami o týchto udalostiach“, ktoré sú v

predmetných faktúrach uvedené. Povedané inak, zatiaľ čo cieľom daňového konania je správne určiť
výškudaňovejpovinnosti,resp.výškupovinnéhodaňovéhoplnenia,alebotoho,čouplatnenévdaňovom
konaní bolo, podľa zásady objektívnej pravdy v rámci správy daní, účelom trestného konania je zistiť,
či bol spáchaný trestný čin a kto je zaň zodpovedný, pričom vina musí byť preukázaná nad akúkoľvekrozumnú pochybnosť. Z tohto dôvodu nemožno výsledky daňovej kontroly automaticky považovať za
dôkaz viny, pokiaľ neboli tieto skutkové okolnosti v trestnom konaní nezávisle overené ďalšími dôkazmi.
Samotné konštatovanie správcu dane, že určité výdavky alebo odpočty DPH neboli uznané, ešte

neznamená, že došlo k spáchaniu niektorého z daňových trestných činov. Na základe vykonaného
dokazovania, no najmä v reflexii na vyčerpávajúcu obhajobnú argumentáciu, ktorú si konajúci súd v
celom rozsahu osvojil, je potrebné uzatvoriť, že časť súm, ktoré boli daňovou kontrolou označené ako
neoprávnené, mohli byť racionálne uplatnené v súlade so zákonom o daňovej povinnosti. Z relevantnej
judikatúry k vyvodeniu trestnej zodpovednosti na základe výsledkov daňovej kontroly súd poukazuje

najmä na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR R24/2018, ďalej 4Tdo/26/2015 3To/15/2017 a na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/2013 zo dňa 30. 01. 2013. Len na základe vydaného
protokolu z daňovej kontroly nie je možné bez ďalšieho a najmä s poukazom na zásadu in dubio pro reo,
konštatovať vinu páchateľa, pretože nebolo reálne preukázané, že k plneniam na základe vystavených
faktúr nedošlo.

Prokurátor nepreukázal, že aj výdavky na finančné poradenstvo v rozsahu pár desiatok eur resp.
telekomunikačné služby v tom čase najväčších operátorov boli súčasťou protiprávneho konania
obžalovaných.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech obžalovaných

smerujúce proti výroku o vine, ktoré písomne odôvodnil podaním zo dňa 11.12.2025. Prokurátor uvádza,
že súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci záver najmä na tom, že skutky neexistujú, či lepšie
povedané sa vôbec nestali a neudiali, čo podporil svojou teóriou o reverznom dokazovaní, ktoré je
však konfrontované penzom predložených a vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní a tento
záver súdu v nich nenachádza oporu a podklad, pričom je zrejme pochopiteľné, aký vplyv na právne

posúdenie mala novela Trestného zákona účinná po tom, ako mali byť skutky spáchané a aj novela
Trestného zákona účinná odo dňa 06.08.2024. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu poukázal
na markantnú obsahovú stopu vykonaných dôkazov, z ktorých je zrejmé, že skutok či lepšie povedané
skutky vymedzené obžalobou sa každopádne stali, resp. udiali ako určitá udalosť v čase a priestore, na
určitom mieste čo priam vyvracia záver prijatý súdom spočívajúci v aplikácií ustanovenie § 285 písm. a)

Trestného poriadku, nakoľko jeho aplikácia prichádza do úvahy len v prípadoch, že skutok alebo skutky,
pre ktoré sa viedlo trestné stíhania sa vôbec neudiali v určitom čase, na určitom mieste a v určitom
priestore. Práve súhra všetkých dôkazov, ich obsahová stopa či charakter priam jednoznačne konštatujú
a potvrdzujú, že skutky tak ako sú uvedené v obžalobe sa stali.

Druhou otázkou zostáva, ako sa súd prvého stupňa s vykonanými dôkazmi a ich obsahovou stopou,
vrátane listinnej podoby a záverov, vysporiadal, čo by však pri úvahách súdu o reverznom dokazovaní,
bez zohľadnenia obsahovej stopy najmä listinných dôkazov, opodstatňovalo úplne iné rozhodnutie a to
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, či vhodnejšie by zjavne bolo a prichádzalo do úvahy aplikovať
ustanovenie § 285 písm. c) Trestného poriadku. Nemožno neuviesť, že reverzné dôkazné bremeno v

daňovom konaní je síce dané a opodstatnené z povahy veci a charakteru tohto špecifického konania,
avšak zistenia vyplývajúce z daňových kontrol v jeho komparácii nepopierajú existenciu vecného a
listinného dôkazu v jeho výsledkoch a záveroch, pričom rovnako sú relevantným dôkazom o existencií
protiprávneho konania. Teda pokiaľ vychádzame z obsahových úvah súdu prvého stupňa obsiahnutých
práve v napadnutom rozsudku, v žiadnom prípade neprichádzalo do úvahy aplikovať ustanovenie § 285

písm. a) Trestného poriadku.

Odhliadnuc však od uvedeného, obsahová stopa vykonaných dôkazov existenciu skutkov jednoznačne
preukazuje a rovnako je z tejto obsahovej stopy zrejmé, že k ich spáchaniu prišlo. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé a zároveň je nevyhnutné obiter dictum opätovne poukázať na skutočnosť, že

existencia skutkov bola podporená aj výpoveďou svedka F. A., ktorý uviedol, ako obaja obvinení viedli
rozhovor ohľadom potrebnosti nejakej osoby do funkcie konateľa počas realizácie opravy elektriny s tým,
či by to nemohol zobrať. Nič mu za to nesľúbili a on to zobral viac menej z vďačnosti, keďže s tým mal
veľký problém a dal im vtedy občiansky preukaz, nepamätal si však mu aj priniesli nejaké papiere, ale on
reálnenikdyfunkciukonateľanevykonával.Rovnakovmarkantnejčastisúskutkypodporenévýpoveďou

svedka P.. K. D., ktorý popísal, že obchodná spoločnosť ADAMS Revúca bola premenovaná na PLAYAS
& BALLAS, ktorú v roku 2009 odovzdal pánovi L. cez pána D.. V obchodnej spoločnosti WEST COAST
Financial Slovensko, a.s. bol aj on spoločníkom, ale nemal žiadne právomoci lebo podpisovať mohol
len obvinený F. D. a Q. D.. Pokiaľ tieto dve spoločnosti medzi sebou vykonávali nejakú činnosť, tak juriadili obvinení. Taktiež aj svedok C.. R. C. poskytol prehľad o pôsobení a konaní obžalovaných, pričom v
závere tieto skutočnosti umocnil svedok T. L.. Tieto obsahové svedecké stopy dotvorili prehľad listinných
dôkazov ktoré slúžili na uplatnenie nadmerného odpočtu dane či nepriznanie alebo zatajenie určitej časti

daňovej povinnosti, ale aj výsledky záverov daňových kontrol vykonaných Daňovým úradom Bratislava,
či iná snaha obvinených o zahladenie stôp po ekonomicko - daňovej trestnej činnosti, prezentácia, alebo
lepšie povedané snaha obvinených sa zbaviť trestnej zodpovednosti aj v podobe predstierania vlastnej
smrti pre účely zastavenia prebiehajúcich trestných stíhaní či vyhnutia sa výkonu uloženého trestu
odňatia slobody rozsudkom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 6T/65/2010 zo dňa 17.12.2010 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 3To/48/2011 zo dňa 11.10.2011 majú svoju
imanentnú relevanciu z hľadiska kontextu.

S prihliadnutím na proces realizovaného dokazovania, v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného
poriadku, po logickom uvážení všetkých rozhodujúcich okolností prípadu tak jednotlivo ako i v ich
vzájomných súvislostiach či súhrne, je dôvodný a po všetkých stránkach opodstatnený záver spočívajúci

v uznaní viny obžalovaných F. D. a Q. D. zo skutkov obsiahnutých v obžalobe, avšak v kontexte aplikácie
ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony v znení uznesenia Ústavného súdu SR uverejneného pod č. 41/2024 Z.z.,
účinného od 06.08.2024.

Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvého stupňa.

Ušlíobžalovanísaprostredníctvomobhajcuvyjadrilikodvolaniutak,ženiejezrejmé,čochcelprokurátor

povedať tým, že „a priori je potrebné spomenúť, že právna kvalifikácia skutkov bola realizovaná v čase
spáchania či podania obžaloby, v kontexte v tej dobe prináležiacej právnej úpravy a z toho vyplývajúcich
možností.“ Ani právna kvalifikácia a ani v tej dobe prináležiaca právna úprava nebola žiadnym spôsobom
obhajobou napádaná. A ani prvostupňový súd sa jej v napádanom rozsudku špeciálne nevenoval, preto
nie je jasné, aké z toho vyplývajúce možnosti mal prokurátor na mysli, a čo z tých možností malo či

mohlo vyplývať. Je zrejmé, že prvostupňový súd nezaložil svoj oslobodzujúci záver na tom, že „skutky
neexistujú či lepšie povedané sa vôbec nestali a neudiali, čo podporil svojou teóriou o reverznom
dokazovaní“, ako sa snaží (nesprávne) argumentovať prokurátor, ale na tom, že „pre účely trestného
konania a pre vyvodenie trestnej zodpovednosti nie je prípustné, aby súd preberal strohé závery z
daňovej kontroly ohľadom oprávnenosti resp. neoprávnenosti určitého daňového výdavku resp. ničím

nepodloženú argumentáciu daňového úradu, že faktúry predložené obchodnou spoločnosťou WEST
COAST Financial Slovensko a.s. nie sú dôkazmi preukazujúcimi a potvrdzujúcimi obstaranie tovarov a
služieb obchodnou spoločnosťou WEST COAST Financial Slovensko a.s. v tuzemsku a ich predmet je
„len tvrdeniami o týchto udalostiach“, ktoré sú v predmetných faktúrach uvedené,“ s čím sa obhajoba
stotožňuje a dodáva, že výsledky daňovej kontroly nie je možné automaticky považovať za dôkaz viny,

pokiaľ nie sú skutkové okolnosti nezávisle overené v trestnom konaní ďalšími dôkazmi. Ak prokurátor
ďalej uvádza, že oslobodzujúci záver súdu o tom, že skutky neexistujú, resp. sa nestali či neudiali, je
konfrontovaný „penzom predložených a vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní“, tak s takýmto
záveromsaniejemožné,vzhľadomnanižšieuvedené,stotožniť.Vovzťahukskutkomuvedenýmvbode
1-3 obžaloby je jediným relevantným dôkazom výpoveď zamestnankyne Daňového úradu Bratislava I

P.. P. K., resp. P.. N. U., ktoré nadväzujú a de facto čerpajú výlučne z protokolu o výsledku zistenia z
daňovej kontroly vykonanej v súlade s ustanoveniami zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch
a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/200 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších
predpisov a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov číslo 600/322/122839/2010/Fil zo dňa 04.06.2010,

predmetom ktorého bola kontrola DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov v obchodnej spoločnosti WEST COAST Financial Slovensko a.s. za zdaňovacie
obdobie november 2009 a ktorý bol prerokovaný dňa 02.08.2010 v neprítomnosti obžalovaného F. D.
a z protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly vykonanej v súlade s ustanoveniami zákona č.
150/2001 Z. z. a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. číslo 600/322/138335/2010/Stan zo dňa 24.06.2010,

predmetom ktorého bola kontrola DPH za zdaňovacie obdobie december 2009, a ktorý bol prerokovaný
dňa 06.08.2010 v neprítomnosti obžalovaného F. D.K., pričom na margo obhajoba uvádzam, že tieto
protokoly vo vzťahu k skutku, ktorý je obžalovanému Q. D. kladený za vinu, nemajú riadnu relevanciu.Z výsluchu svedkyne P.. N. U. uskutočnenom na hlavnom pojednávaní dňa 07.02.2024 vyplýva, že k
bodu 1) obžaloby sa vyjadriť nevedela, podľa nej to nebolo predmetom kontroly, k bodu 2) obžaloby
uviedla, že to bolo predmetom kontroly pričom „nebolo preukázané, že by došlo k reálnemu obchodu“,

teda podľa nej „išlo o fiktívny zdaniteľný obchod“, na bod 3) obžaloby si nespomína, ale podľa nej
„súviselotosvýkonomkontroly,pričomopäťnebolapreukázanáposkytnutáslužbyuvedenávofaktúre“a
k bodu 4), 5) a 6) obžaloby sa vyjadriť nevedela s tým, že tam kontrolu „nerobili“. Svedkyňa P.. N. U. ďalej
uviedla, že konatelia nejednali s daňovým úradom slušne, ale jedným dychom dodala, že takéto jednanie
nemalo vplyv na výsledky kontroly. V súvislosti s jej výpoveďou obhajca v záverečnej reči poukázal na

skutočnosť, že v jednej vete uvádza, že podklady, ktoré mali preukazovať poskytnuté plnenia, im zo
strany žalovaných napriek výzvam daňového úradu predložené neboli, a v ďalšej hneď nasledujúcej
vete toto popiera, keď uvádza, že zo strany obžalovaných boli predložené doklady, no neboli poskytnuté
informácie a vysvetlenia k predloženým dokladom.

Aj v prípade skutkov 4) - 6) obžaloby je potrebné uviesť, že jediným relevantným dôkazom vo vzťahu k

týmto skutkom je výpoveď zamestnankyne daňového úradu P.. P. K., ktorá nadväzuje a de facto čerpá
výlučne z protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly vykonanej v súlade s ustanoveniami zákona
č. 150/2001 Z. z. a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. číslo 600/322/138333/2010/Stan zo dňa 24.06.2010,
predmetom ktorého bola kontrola DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. v obchodnej spoločnosti WEST
COAST Financial Slovensko a.s. za zdaňovacie obdobie máj-október 2009 a ktorý bol prerokovaný

dňa 06.08.2010 v neprítomnosti obžalovaného F. D.. Z výsluchu svedkyne P.. P. K. uskutočnenom
na hlavnom pojednávaní dňa 26.06.2024 vyplýva, že daňové kontroly obchodnej spoločnosti WEST
COAST Financial Slovensko a.s. vykonávala na podnet polície a obžalovaný F. D. prestal spolupracovať
s daňovým úradom, lebo bol podľa jeho vyjadrení práceneschopný, a dodala, že si spomína, že kričal na
chodbe daňového úradu, že si už nepreberie, ale že s inými správcami dane spolupracoval. Svedkyňa

P.. P. K. ďalej uviedla, že pán D. sa k ničomu nevyjadroval, a podľa svedkyne nepreukázal nič, ani na
vstupe, ani na výstupe a to isté sa týka aj položiek pohonných hmôt.

Podľa prokurátora záver prvostupňového súdu nenachádza oporu a podklad v penze dôkazov
predložených a vykonaných na hlavnom pojednávaní a argumentuje, že je „zrejme pochopiteľné, aký

vplyv na právne posúdenie mala novela Trestného zákona účinná, po tom ako mali byť skutky spáchané
a aj novela Trestného zákona účinná odo dňa 06.08.2024.“ Obhajobe nie je zrejmé aj s ohľadom
na kvalitu dôkazov predložených okresnou prokuratúrou a vykonaných na hlavnom pojednávaní, aký
„vplyv na právne posúdenie“ mala mať „novela Trestného zákona účinná po tom, ako mali byť skutky
spáchané, a aj novela Trestného zákona účinná odo dňa 06.08.2024. Najmä ale, ako novela Trestného

zákona súvisí s neunesením dôkazného bremena zo strany okresnej prokuratúry v spojitosti s absenciou
povinnosti obžalovaných dokazovať svoju nevinu.

Nie je možné sa stotožniť s tvrdením prokurátora, že z poukázania „na markantnú obsahovú stopu
vykonaných dôkazov“ prvostupňovým súdom má byť zrejmé, že „skutok či lepšie povedané skutky

vymedzené obžalobou sa každopádne stali, resp. udiali ako určitá udalosť v čase a priestore, na určitom
mieste“ a že uvedené „priam vyvracia záver prijatý súdom spočívajúci v aplikácii ustanovenia § 285
písm. a) Trestného poriadku .“ Podľa § 3 Trestného zákona je skutok definovaný ako konanie, ktoré
spĺňa znaky trestného činu t.j. protiprávneho konania majúceho znaky ustanovené v Trestnom zákone.
V súvislosti s touto argumentáciou prokurátora je potrebné dať do pozornosti, že samotné konštatovanie

správcu dane, že určité výdavky alebo odpočty DPH neboli uznané ešte ipso facto neznamená, že došlo
k spáchaniu niektorého z daňových trestných činov, ako to správne uvádza prvostupňový súd na str.
9 rozsudku. Nad rámec vyššie uvedeného obhajoba dodáva, že ak sa udeje nejaká udalosť v čase a
priestore a na určitom mieste, ešte to neznamená, že sa stal skutok postihovaný trestným právom, a už
vôbec neplatí, že sa stali „skutky vymedzené obžalobou“, ako sa to v rozpore s vykonaným dokazovaním

snaží argumentovať prokurátor.
Pomerne zložito formulované tvrdenia prokurátora, ktorý na jednej strane priznáva, že reverzné dôkazné
bremeno je v daňovom konaní dané a opodstatnené, no na druhej strane tvrdí, že „zistenia vyplývajúce
z daňových kontrol v jeho komparácii nepopierajú existenciu vecného a listinného dôkazu v jeho
výsledkoch a záveroch“, dodávajúc, že tieto zistenia daňových kontrol „sú relevantným dôkazom o

existencii protiprávneho konania“, majú de facto smerovať k záveru, že zistenia vyplývajúce z daňových
kontrol sú relevantným dôkazom existencie protiprávneho konania obžalovaných. Na tomto mieste
obhajoba poukazuje na svoje argumenty uvedené vyššie najmä vo vzťahu k výsluchu P.. N. U. a P.. P.
K., a tiež na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je možné bez ďalšieho, anajmä s poukazom na zásadu in dubio pro reo, konštatovať vinu obžalovaných len na základe vydaného
protokolu, pretože „nebolo reálne preukázané, že k plneniam na základe vystavených faktúr nedošlo,“
ergo že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní.

Sledujúc „obsahové stopy“ vykonaných dôkazov, ktoré majú jednoznačne preukazovať existenciu
skutkov, a z ktorých (obsahových stôp) má byť zrejmé, že k spáchaniu skutkov obžalovanými došlo,
sa obhajoba na tejto ceste z dôvodu ubúdania stopy stratila, nakoľko tieto stopy mizli, resp. nikdy (tak
ako ich identifikoval prokurátor) neexistovali. Na margo obhajoba uvádza, že neexistenciu „obsahových

stôp“ nie je možné nahrádzať zložitými slovnými konštrukciami, a stotožňuje sa s argumentáciou
prvostupňového súdu, že objasňovanie skutkových okolností a ich právnej kvalifikácie je doménou
orgánov činných v trestnom konaní a dôkazné bremeno v konaní pred súdom ťaží vždy len prokurátora,
ktorého povinnosťou je aktívne viesť dokazovanie na hlavnom pojednávaní a uniesť dôkazné bremeno
a nespoliehať sa na vstup súdu ako predĺženej ruky prokurátora s cieľom doplniť alebo dotvoriť
dokazovanie tak, aby bol prokurátor (po nesprávnom vymedzení skutku v obžalobe a jeho nesprávnej

právnej kvalifikácii) spokojný, pri absencii jeho aktivity smerujúcej k navrhovaniu a vykonávaniu iných
dôkazov, ktoré by mohli viesť k zmene skutkovej vety.

Na základe uvedeného obhajoba navrhla, aby odvolací súd odvolanie zamietol.

Poškodený nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora, ktoré mu bolo odvolacím súdom
doručené.

Odvolací súd po predložení veci nezistil také chyby konania predchádzajúce napadnutému rozsudku,
ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí. Osobitne sa zameral na

dodržanie ustanovení o konaní proti ušlému podľa § 358 a nasl. Trestného poriadku a zistil, že
prvostupňový súd, ale aj orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní predchádzajúcom
podaniu obžaloby riadne skúmali pretrvávanie nedostupnosti obvinených a neskôr obžalovaných,
doručovali všetky písomnosti obhajcom, ktorým umožnili v plnom rozsahu realizovať obhajobu
obžalovaných, prvostupňový súd zverejňoval predvolania obžalovaných predpísaným spôsobom,

pričom vždy disponoval príslušnými lustráciami či informáciami o tom, že obžalovaní sú nedostupní.
Takýto postup dôsledne zodpovedá zákonným požiadavkám a niet mu čo vytknúť. Odvolací súd tiež
skúmal dostupnosť obžalovaných vykonaním príslušných lustrácií a zistil, že dôvody konania proti
ušlému vo vzťahu k obom obžalovaným pretrvávali aj v čase odvolacieho konania. Preto nariadil vo veci
verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava poukázala na
písomné dôvody odvolania a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa.

Obhajca sa pridržiaval písomného vyjadrenia k odvolaniu a navrhol odvolanie zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
je nedôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom
pojednávaní vykonané všetky dostupné dôkazy navrhnuté procesnými stranami, ktoré boli potrebné na
objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Dôkazy boli

vykonané zákonným spôsobom. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, o ktoré
dôkazy, resp. ich absenciu a skutočnosti svoje rozhodnutie oprel, odôvodnenie obsahuje vyčerpávajúce,
logické a zrozumiteľné hodnotiace úvahy týkajúce sa skutkov a ich právneho vyhodnotenia, a teda
napadnutý rozsudok spĺňa aj zákonnú požiadavku preskúmateľnosti v zmysle § 168 ods. 1 Trestnéhoporiadku. Z vecnej stránky sa odvolací súd d hodnotiacimi závermi prvostupňového súdu v plnom
rozsahu stotožnil, pretože argumentácia súdu zodpovedá príslušným právnym predpisom i teoretickým
zásadám vyvodzovania trestnej zodpovednosti.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 22.09.2022 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na F. D. v bode 1) pre zločin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v bodoch 2) a 3) pre pokračovací

prečin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračovacím
zločinom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a v bodoch 4) až 6) aj na Q. D. pre spolupáchateľstvo zločinu
skrátenia dane a poistného podľa § 20 k § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona v súbehu s
pokračovacím zločinom neodvedenia dane a poistného podľa § 20 k § 277 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté obžalobou, a to výsluchmi
svedkov P.. N. U., P.. P. K., F.M. A., C.. R. C., T. L., podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítal
výpoveď svedka P.. K. D. a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy, najmä protokoly
o výsledku zistenia daňovej kontroly, dodatočné platobné výmery, daňové priznania, účtovné doklady,

faktúry a výpisy z obchodného registra spoločností uvedených v skutkovej vete obžaloby.

Súd prvého stupňa v priebehu hlavného pojednávania reagujúc na novelu Trestného zákona č. 40/2024
Z.z. upozornil procesné strany, že skutok 1) zodpovedá prečinu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1 Trestného zákona, skutky 2) a 3) pre pokračovaciemu prečinu skrátenia dane a poistného

podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračovacím prečinom neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona a skutky 4) až 6) prečinu skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k §
276 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračovacím prečinom neodvedenia dane a poistného
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Obhajoba obžalovaných nebola známa, nakoľko k veci vypočutí neboli a konanie sa viedlo ako
proti ušlým. Obžaloba preukázala, že protokolmi o vykonaní daňovej kontroly v spojení výpoveďami
zástupkýň daňového úradu, že spoločnosti, ktorej predsedom predstavenstva bol obžalovaný F. D.,
neboli daňovým úradom uznané deklarované výdavky, v dôsledku čoho podľa daňového úradu došlo

k neoprávnenému zníženiu vlastnej daňovej povinnosti, a tiež nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
DPH bol v podaných daňových priznaniach uplatnený neoprávnene. Obžaloba výdavky, ktoré daňovník
deklaroval, považovala za fiktívne, pričom sa malo jednať v bode 1) o fiktívne platby za propagáciu
internetového obchodu, v bodoch 2) a 3) za podnikové poradenstvo, v bode 4) za marketingové
poradenstvo pre predaj terénnych vozidiel, v bode 5) za dodanie a inštaláciu elektronického

zabezpečenia internetového obchodu a v bode 6) za jazykový preklad textu v internetovom obchode.

Skúmajúc dôkazy k bodu 1), ktorého predmetom je deklarovanie fiktívnych výdavkov za zdaňovacie
obdobie jún 2009, odvolací súd zistil, že spoločnosť WEST COASR Financial Slovensko, a.s., predložila
k daňovému priznaniu faktúry č. XXXXXX zo dňa 26.06.2009 a č. XXXXXX zo dňa 30.06.2009

vystavené podnikateľským subjektom F. D. - GSM, ELEKTTRO SERVIS, ktoré daňový úrad ako
preukázané neuznal z dôvodu, že daňový subjekt ich reálnosť nepreukázal. K tomu, či sa jednalo fiktívne
podnikateľské vzťahy medzi spomenutými subjektmi, neboli vykonané žiadne dôkazy.

V bodoch 2), ktorý sa týka zdaňovacieho obdobia pre DPH za november 2009, a 3), ktorý sa týka

decembra 2009, obžaloba považovala za fiktívne výdavky daňovníka služby poradenstva od spoločnosti
ADAMS REVÚCA, s.r.o., ktoré daňový úrad neuznal, pretože ich daňový subjekt nepreukázal. Z
listinných dôkazov je zistiteľné, že daňovník uzavrel zmluvu č. T. dňa 20.10.2009 so spoločnosťou
ADAMS REVÚCA s.r.o. s uvedeným predmetom plnenia, a táto spoločnosť služby aj faktúrovala
faktúramič.XXXXXXXaXXXXXX,kuktorýmbolidodanédodacielisty.Kfiktívnostitýchtodeklarovaných

činností bola prečítaná svedecká výpoveď P.. K. D., pôvodného konateľa, a vypočutý bol neskorší
konateľ T. L.. Z výpovedí týchto osôb vyplynulo, že sa jednalo o osoby nastrčené bez reálnych
kompetencií s prepojením na obžalovaných, čo nie je totožné so záverom, že spoločnosť ADAMS
REVÚCA, s.r.o., premenovaná na PLAYAS&BALLAS, s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť a neposkytladaňovníkovi deklarované služby. Tento záver má kvalitu podozrenia, pre závery daňového konania je
dostatočný, nie je však istotou potrebnou pre vznik trestnej zodpovednosti.

V skutkoch 4), 5) a 6) mal daňovník deklarovať fiktívne výdavky predstavujúce platby spoločnosti
HoodStar Slovakia, spol. s.r.o. za služby spojené s prevádzkou internetového obchodu. K tomuto
bol vypočutý svedok C.. R. C., ktorý uvádzal, že s obžalovanými mal obchodné aktivity, ktoré riadili
obžalovaní, formálne mal plnú moc obžalovaný Q. D.. Obdobne ako v prechádzajúcich bodoch
odvolací súd konštatuje, že okolnosť formálneho nastrčenia osoby do obchodnej spoločnosti vyvoláva

v spojitosti s nespoluprácou obžalovaných so správcom dane určité podozrenie z fiktívnosti, ktoré ale
nemá konkrétne rysy, nie je dostatočne dôkazne osvedčený podvodný reťazec, a preto nepostačuje
na prijímanie nezvratných záverov o podvodnom konaní obžalovaných. Dôkaz neexistencie určitej
skutočnosti je síce probatio diabolica, avšak fiktívnosť sa v súdnej praxi bežne preukazuje predovšetkým
výsluchmi svedkov, ohliadkami a inými dôkazmi, ktoré ak tvoria ucelenú reťaz, možno fiktívnosť
považovať za preukázanú. Okolnosť, že internetový obchod nebol vôbec sprevádzkovaný, by tiež

sama osebe nepostačovala, pretože fakturované boli také služby, ktoré mohli predchádzať jeho
sprevádzkovaniu, ale preukázané nebolo ani to, že obžalovaní nevykonali žiadne aktivity smerujúce k
jeho prevádzke. Naproti tomu existujú listinné dôkazy, a to faktúry a dodacie listy, ktoré jeho prevádzku
i vynakladanie výdavkov indikujú.

Tieto argumenty v spojení s podrobnejším rozobratím a vyhodnotením protokolov o výsledkoch daňovej
kontroly súdom prvého stupňa viedli odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol o obžalobe
správne. Reagujúc na odvolacie námietky vo vzťahu k formálnemu dôvodu oslobodenia obžalovaných
spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd uvádza, že podstatou skutkov
v zmysle protiprávnosti je fiktívnosť, ktorá sa bez pochybností nepreukázala, a následky v zmysle

ukrátenia štátneho rozpočtu či pokusu o uvedené, sa tiež nepreukázali. Odvolací súd sa stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané, že sa stali skutky uvedené v obžalobe, nakoľko o
základných zložkách skutku (fiktívnosť a následky) neboli produkované dôkazy s takým obsahom, ktoré
by ich priebeh potvrdzovali.

Súdprvéhostupňatedarozhodolvsúladesozákonomavecnesprávne,akobžalovanýchoslobodilspod
obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre korekciu
napadnutého rozsudku, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.