Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/249/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823221878
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3823221878.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske, dieťa rodičov - matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX a otec: E. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto E., za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne, o zníženie
výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 29P/61/2023-219 zo dňa
30. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. m e n í tak, že s účinnosťou od 15.10.2024 znižuje

vyživovaciu povinnosť otca k maloletej A. B. zo sumy 145 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, ktorú
je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 21.12.2022 č. k.
2P/43/2022-76 vo výroku I. citovaného rozsudku. Vo zvyšných častiach nedotknutých týmto rozsudkom
ostáva rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 21.12.2022 č. k. 2P/43/2022-76 nezmenený.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza, ako súd prvej inštancie, ďalej aj ako „okresný súd“ rozsudkom č. k.

29P/61/2023-219 zo dňa 30. júla 2025 rozhodol tak, že
I. Súd s účinnosťou od 15.10.2024 znižuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zo sumy 145 eur
mesačne na sumu 80 eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred.
II. Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 21.12.2022 č.k.
2P/43/2022-76 vo výroku I. citovaného rozsudku. Vo zvyšných častiach nedotknutých týmto rozsudkom
ostáva rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 21.12.2022 č.k. 2P/43/2022-76 nezmenený.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec sa návrhom doručeným dňa 07.12.2023 domáhal zníženia
výživného na maloletú.
1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods.
1, § 78 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákona o rodine“).
1.3 Po rozhodnutí v prvom poradí (rozsudkom č. k. 29P/61/2023-59 zo dňa 13.03.2024 súd návrh otca

na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol), ktoré bolo odvolacím súdom zrušené a vec vrátená
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, doplnil dokazovanie a vyhodnotil jeho výsledky
tak z dôkazov vykonaných pred vyhlásením rozsudku, ako aj vykonaných na ostatnom pojednávaní.
Vychádzal z toho, že otcom platené výživné vo výške 145 eur mesačne len ťažko pokryje všetky výdavkytakmer 13-ročného dievčaťa, hoci aj nemá žiadne osobitné, neobvyklé výdavky nezodpovedajúce
dieťaťu v jej veku (s výnimkou výdavkov súvisiacich s očnou chorobou, starostlivosťou o chrup, či
s častejšími ochoreniami bežnými chorobami). Už len zvýšenie veku z pôvodných 10 rokov na 13

rokov je (najmä) u dievčaťa nepochybne spojené s podstatným zvýšením nákladov, najmä na stravu,
oblečenie, drogériu a kozmetiku. Tým viac, ak je všeobecne známe, že v dôsledku inflácie došlo k
zvýšeniu životných nákladov. Táto skutočnosť je zrejmá aj zo zisteného zvýšenia výdavkov na okuliare či
za odborné vyšetrenia. Odôvodnené potreby dieťaťa pri posudzovaní vyživovacej povinnosti rodiča však
nie je možné skúmať oddelene od ostatných predpokladov pre určenie výživného. Výživné má v každom

prípade zodpovedať aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. V tomto prípade má
matka preukázateľne lepšie pomery ako otec. Vlastní rodinný dom, motorové vozidlo, jej výška príjmu
sa zvýšila z pôvodných 818,80 eur mesačne v čistom na súčasných 1.098,10 eur mesačne, čiže o
280 eur mesačne. Na druhej strane došlo k zvýšeniu jej životných nákladov v dôsledku inflácie. Matka
zmenila bývanie z bytu na rodinný dom, a hoci tvrdila, že náklady sa jej v tej súvislosti nezvýšili, zvýšila
sa oproti stavu ku dňu ostatného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti jej životná úroveň. Motorové

vozidlo vlastnila už v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti. Aj keď matka sa podieľa
na plnení svojej vyživovacej povinnosti prevažne svojou osobnou starostlivosťou o maloletú (§ 62
ods. 4 Zákona o rodine), jej súčasná životná úroveň je lepšia ako životná úroveň otca. Možno teda
aj od nej požadovať, aby sa čiastočne podieľala na úhrade niektorých nákladov maloletej. Na druhej
strane ale nebolo zistené, že by žila „nadštandardným životom“, ako to tvrdil otec. Dom, ktorý vlastní,

je trojizbový - zodpovedá potrebám matky a maloletej a je starší. Motorové vozidlo, ktoré vlastnila
už v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti, je takisto staršie. Matka neprezentovala
žiadne neobvyklé výdavky nezodpovedajúce bežnému životnému štandardu v Slovenskej republike. Jej
priemerný príjem je nižší ako priemerný príjem v Slovenskej republike. Nie je preto, podľa súdu, dôvod
požadovať od nej vyššie podieľanie sa na platení potrieb maloletej, ako to, ktoré zodpovedá sume nad

súdom ustálenú novú výšku vyživovacej povinnosti otca.
1.4 Bez povšimnutia v tomto prípade nemožno ponechať skutočnosť, že v priebehu tohto konania sa
stabilizoval zdravotný stav otca natoľko, že bolo možné rozhodnúť o jeho strate schopnosti vykonávať
pracovnú činnosť. Tá bola Sociálnou poisťovňou ustálená na 50 %. Otec teda nemôže naďalej pracovať
v rovnakom rozsahu ako v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti - jeho reálna možnosť

dosiahnuť príjem, z ktorého súd môže vychádzať pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti sa
tým značne obmedzila. V súčasnosti má príjem z dôchodku 297,30 eur mesačne a príspevku na
kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu v sume 25,43 eur mesačne, spolu teda sumu 322,73
eur mesačne. Súd nemal pochybnosť o tom, že otec má nepriaznivý zdravotný stav, ktorý bol aj
príčinou, pre ktorú skončil v predchádzajúcom zamestnaní. Preukázateľne teda objektívne už nemôže

dosahovať príjem, z ktorého súd vychádzal, keď stanovoval výživné na 145 eur mesačne (rozsudok
Okresného súdu Partizánske č. k. 2P/43/2022-76 zo dňa 21.12.2022, právoplatný dňa 19.01.2023 -
poznámka odvolacieho súdu). Za primerané pomerom otec považoval určiť výživné zodpovedajúce
približne štvrtine jeho čistých príjmov. Nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, neplatí v súčasnosti
poplatky súvisiace s bývaním, na starostlivosti o maloletú sa okrem platenia výživného v nižšej ako

určenej výške nijako nepodieľa. Vzhľadom k veku maloletej by tzv. „tabuľkové“ výživné určené v súlade s
Metodikou pre určovanie výživného na maloleté deti zverejnenou Ministerstvom spravodlivosti SR malo
predstavovať 22 % z čistého príjmu povinného rodiča. Podľa súdu ide však len o odporúčací výpočet,
pričom sa musí prihliadať aj na osobitosti toho ktorého prípadu. V tomto prípade nie je starostlivosť
otca o maloletú žiadna, iné vyživovacie povinnosti nemá, jeho reálne životné náklady sú minimálne,

preto by malo byť výživné určené vo vyššej výške ako zodpovedá Metodike. Stále je potrebné brať na
zreteľ, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ ide o otca, tento platí výživné vo
výške 40 až 50 eur mesačne tvrdiac, že ide o hranicu jeho možností. Súdu sa však javilo, že má ešte
rezervy vo svojich výdavkoch, ktoré je možné presunúť na plnenie vyživovacej povinnosti, a to hlavne
keď obmedzí konzumáciu tabakových výrobkov. Uvedené prostriedky mu umožnia platiť výživné práve v

súdomurčenejvýške80eurmesačne.Dospelkzáveru,ženávrhotcanazníženievýživnéhojedôvodný.
1.5 Súd sa zaoberal aj otázkou účinnosti zníženia vyživovacej povinnosti. Na spätné zníženie
vyživovacej povinnosti za čas pred začatím konania žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa nezistil.
Výživné možno v zásade určiť len odo dňa podania návrhu na jeho určenie, pričom táto zásada by sa
mala uplatniť tak na jeho určenie, ako aj na jeho zvýšenie či zníženie. V tomto prípade súd vyživovaciu

povinnosť otca skúmal naposledy v rozsudku právoplatnom dňa 19.01.2023. Skoršie obdobie skúmať
nemohol z dôvodu prekážky veci rozhodnutej. V čase od 19.01.2023 do 07.12.2023 otcovi nič nebránilo
podať návrh na zníženie výživného, počas tohto obdobia tak bez žiadnej vážnej prekážky neurobil.
Nebol preto zistený dôvod znížiť výživné za obdobie pred 07.12.2023. Po posúdení príjmov otca zaobdobie od začatia konania však súd dospel k záveru, že nie je dôvod znížiť výživné ani za obdobie
od podania návrhu na začatie konania (07.12.2023), a to až do doby, kým sa ustálili otcove príjmy
na dôchodok a kompenzačný príspevok. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec poberal od

22.09.2023 do 09.08.2024 s krátkou päťdňovou prestávkou nemocenské dávky. Tieto mu boli v čase po
začatí tohto konania vyplácané až do 13.09.2024 mesačne v priemere vo výške 218,74 eur. So spätnou
účinnosťou mu bol od 30.01.2024 priznaný invalidný dôchodok. V období do 13.09.2024 mal teda
počas trvania tohto konania priemerný mesačný príjem z nemocenského a dôchodku vo výške 516,04
eur mesačne. Tento príjem nedáva predpoklad pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Vyživovacia

povinnosť predstavovala počas tohto obdobia 28 % čistých príjmov otca, čo nie je možné považovať za
neprimerané, ani ak bol príjem otca nižší ako v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti.
Otec počas tohto obdobia už nedochádzal do práce, za bývanie neplatil, ako bolo uvedené už v prvom
rozsudku, mal dostatok prostriedkov na tabakové výrobky a kúpu alkoholu, mohol si teda plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v rovnakom rozsahu ako na podklade ostatného rozhodnutia o vyživovacej
povinnosti. Posledná platba nemocenského otcovi bola vyplatená dňa 13.09.2024. Výživné splatné dňa

15.09.2024 teda ešte mohol zaplatiť v plnej výške. Pri ďalšej splátke výživného splatnej dňa 15.10.2024
však už príjem otca predstavoval len invalidný dôchodok, teda už nemal príjem, z ktorého by mohol
platiť výživné v dovtedy určenej výške, pričom túto skutočnosť ovplyvniť nemohol, pretože nepriaznivý
zdravotný stav mu neumožňoval získať príjem, z ktorého by výživné mohol naďalej v nezmenenej výške
platiť. V dovtedajšom zamestnaní musel zo zdravotných dôvodov skončiť a iné zamestnanie sa mu

nájsť nepodarilo, pričom jeho schopnosť dosahovať príjem bola zo zdravotných dôvodov znížená na
polovicu. Súd preto od 15.10.2024 vyživovaciu povinnosť otca znížil na 80 eur mesačne. Deň splatnosti
ani platobné miesto nebolo dôvod meniť, otec bude naďalej platiť výživné v nižšej výške do 15. dňa
mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
1.6 Zároveň súd konštatoval, že pôvodný rozsudok, v ktorom bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti

otca, bol týmto rozsudkom zmenený v tom výroku, v ktorom bolo rozhodované o bežnom výživnom na
maloletú.
1.7 O trovách konania rozhodol podľa § 52 a § 55 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,
ďalej len „CMP“ a § 369 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“. Keďže toto
konanie je nesporové, kde platí zásada, že účastníci si znášajú svoje trovy (§ 52 CMP) a zároveň

nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu (§ 55
CMP), súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami nepriznal. Toto rozhodnutie sa vzťahuje ako na trovy prvoinštančného, tak aj na trovy
odvolacieho konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala matka odvolanie zo dňa 25.08.2025. Uviedla, že rozumie, že
z príjmu otca je nemožné platiť sumu 145 eur, ale žiada prehodnotiť sumu, ktorá sa ponížila. Jej výdavky
na dcéru sú vyššie každým rokom viac a viac. Nie je možné všetko nechať na jej pleciach, otec sa musí
podieľať a prispievať na to, čo je potrebné, nielen čiastočne. Zníženie o 65 eur je v likvidačnej sume
na dnešnú dobu. Práve v tejto chvíli otec nepracuje, ale môže pracovať. Pokiaľ konala, že predala byt

a kúpila dom, nebolo to pre nadštandardný život, ale pre dobro dcéry a jej zdravotného stavu. Hypotéku
na byt mala rovnakú ako má teraz na dom. V tomto prípade sa nič nezmenilo. Mala splátku na byt v
sume 194 eur na mesiac, ale v máji 2025 jej končila fixácia a úroková sadzba vyskočila oveľa vyššie, čiže
splátku by mala rovnakú ako teraz splátku na dom 300 eur. Nájomné a energie za byt boli 300 eur, teraz
za dom má 165 eur energie na mesiac. Spotrebný úver si musela vziať na to, aby si prerobili a slušne

žili, čiže splátka činí za mesiac sumu 86,91 eur. Jej cieľom bolo zmeniť prostredie pre maloletú, nakoľko
jej psychický stav po šikane na škole sa zhoršil. Býva námesačná, nevie, čo v noci sa s ňou môže stať.
Neustále je pod dohľadom, keď je v práci, musí k nej zabezpečiť svoju matku. Výdavky na maloletú
rastú, ide do novej školy, kde bude dochádzať autobusom, potrebuje obliecť, na lieky, návštevy lekárov,
doučovateľku na matematiku, ktorá je potrebná pri jej diagnóze ADHD, čo stojí na hodinu 12 eur, pričom

od septembra ho potrebuje 2x týždenne, čo je mesačne 96 eur. Matka žiadala preto o prehodnotenie
rozhodnutia s tým, že aj keď sa výživné zníži, ale nie v sume o 65 eur.

3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske vo vyjadrení zo dňa 04.09.2025 považoval rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu za vecne správny a navrhol, aby ho krajský súd podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil. K matkou uvádzanej skutočnosti, že otec maloletej sa môže zamestnať, uviedol, že
z vykonaného dokazovania vyplývalo, že otec sa pokúša hľadať si zamestnanie, objektívne je limitovaný
zdravotným stavom a zmenenou pracovnou schopnosťou. Čo sa týka iných otcom uvádzaných
skutočností (konateľ spoločnosti v konkurze), následky týchto skutočností znáša on sám a tieto nie súospravedlňujúcim dôvodom jeho nezamestnania sa. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že v čase
rozhodovania súdu mal tento preukázaný celkový mesačný príjem v sume 322,73 eur. Súd tak pri určení
výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal zo zisteného skutočného stavu v čase rozhodovania. Podľa

prokurátora, aj napriek tomu, že zníženie výživného všeobecne nie je v záujme maloletého dieťaťa a je
nesporné, že s vekom dieťaťa a nárastom životných nákladov výdavky stúpajú, nie je možné prihliadať
pri určení výživného výlučne len na záujem maloletého a jeho výdavky, ale aj na možnosti a schopnosti
povinného rodiča. V danom prípade bolo preukázané, že na strane otca došlo k výraznej zmene jeho
zárobkových pomerov, najmä z dôvodu jeho zdravotného stavu a schopnosti zamestnať sa a dosahovať

príjem ako v minulosti, ktorá zmena pomerov odôvodňuje aj zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca
k maloletej. Podmienky pre úpravu (zníženie) výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu
v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine tak boli z vykonaného dokazovania v konaní preukázané.

4. Podaním zo dňa 24.11.2022 oznámil prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne prebratie vstupu do
súdneho konania (odvolacieho).

5. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

6. Matka, otec a ani kolízny opatrovník nereagovali na vyjadrenie prokurátora.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
a contrario CSP) postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a rozsudok okresného
súdu zmenil (§ 388 CSP).

8. V preskúmavanej veci sa otec návrhom došlým súdu dňa 07.12.2023 domáhal zníženie výživného

na maloleté dieťa, ktoré výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k.
2P/43/2022-76 zo dňa 21.12.2022, právoplatným dňa 19.01.2023 a to v sume 145 eur mesačne od
03.10.2022.

9. Okresný súd rozsudkom v prvom poradí (rozsudok č. k. 29P/61/2023-59 zo dňa 13.03.2024) návrh

otca na zníženie výživného zamietol.

10. O odvolaní otca rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 15CoP/151/2024-122 zo dňa
29.01.2025, ktorým rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Usmernil okresný súd zisťovaním dôvodov nižšieho príjmu otca v r. 2023 vzhľadom

na výkon práce u toho istého zamestnávateľa ako v čase posledného rozhodnutia, súčasného
zamestnania, poberania nemocenských dávok, prípadne invalidného dôchodku a pomerov matky a otca
a odôvodnených potrieb dieťaťa.

11. Okresný súd po doplnení dokazovania a vyhodnotení dovtedajších a doplnených dôkazov rozhodol

tak, že s účinnosťou od 15.10.2024 znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zo sumy 145 eur
mesačne na sumu 80 eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Partizánske zo
dňa 21.12.2022 č. k. 2P/43/2022-76 vo výroku I. citovaného rozsudku, pričom vo zvyšných častiach
nedotknutých týmto rozsudkom ostáva rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 21.12.2022 č. k.

2P/43/2022-76 nezmenený.

12. Matka v odvolaní proti rozsudku okresného súdu nenamietala zistenie skutočného stavu okresným
súdom ohľadom zmenených pomerov na strane otca. Vyjadrila nesúhlas len s mierou zníženia
vyživovacej povinnosti a to s ohľadom na výdavky maloletej spojené s jej vekom, prestupom na inú

základnú školu a zdravotným stavom. Nepovažovala za správne, aby sa na týchto podieľala len ona,
ktorá doteraz zabezpečovala všetky potreby s tým súvisiace. Podľa matky, aj keď otec nepracuje, môže
pracovať. Mala tak za to, že zníženie výživného o sumu 65 eur je na dnešnú dobu v likvidačnej sume.13. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle §
78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie
vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje

o výživnom. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane
povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. K zmene
potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním,
počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie). Môže nastať
aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad

v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu
osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen
o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce
rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k dieťaťu.

14. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťaťa odvolací súd poukazuje na to, že Zákon o rodine

neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič bez ohľadu na svoje
možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd rozhodujúci o vyživovacej
povinnosti rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je určený základ nároku dieťaťa na
výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné sám sa živiť a v odseku 2 tohto zákonného
ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať podľa § 62 ods. 4 Zákona
o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon
o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku
výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými potrebami oprávneného.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania matky a celého spisového materiálu,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Správne tiež uzavrel, že v danej veci od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na
strane otca v tom, že sa stal poberateľom invalidného dôchodku, v dôsledku čoho bol dôvod na zníženie

doterajšieho výživného. Stotožnil sa aj s jeho záverom o počiatku tejto zmeny.

16. Matka dieťaťa má však pravdu v odvolaní v tom, že otec môže pracovať a to vzhľadom na to, že
obmedzenie jeho schopnosti pracovať predstavuje 50 %. Okrem toho aj preto, že sú tu skutočnosti, ktoré
neospravedlňujú dôvod jeho nezamestnania resp. znižujú túto možnosť aj prípadnou rekvalifikáciou.

Otec, ako sám v konaní pred okresným súdom uviedol, je totiž stále vedený v obchodnej spoločnosti
(podľa neho ako biely kôň), ktorá je v konkurze a pre v minulosti trestné postihnutie nie je bezúhonný,
aby mohol prípadne pracovať ako pracovník SBS.

17.Odvolacísúdpretopovažovalodvolaniematkynamietajúcejvýškuzníženéhovýživnéhozadôvodné.

Nebolo možné pri určení výživného vychádzať len zo štvrtiny čistých príjmov otca, teda sumy 322,73
(invalidný dôchodok 297,30 eur a príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu v sume
25,43 eur) a pripočítajúc náklady otca na konzumáciu tabakových výrobkov.

18. Prihliadajúc preto na výšku invalidného dôchodku (aktuálne v sume 308,40 eur - č. l. 250 spisu),

pričom nezapočítajúc príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu vzhľadom na jeho
výlučný charakter a 1/3-tinu minimálnej mzdy (hrubá mzda 816 eur, 1/3-tina = 272 eur, čistá mzda
235,55 eur) predstavuje potencionálny príjem otca sumu 544 eur (308 eur + 236 eur). Z tejto sumy 22
% (jedno dieťa, druhý stupeň základnej školy) podľa Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom
tzv. tabuľkové výživné predstavuje výživné v sume 120 eur mesačne.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd nesprávne posúdil výšku zníženého výživného, ktorá
by nebola ani v záujme dieťaťa, nakoľko v súvislosti s jeho vekom (13 rokov) má tiež zvýšené potreby.
Niet pochýb, že matka je nútená sa zo svojho príjmu podieľať na týchto tiež podstatnou sumou. Z obsahu
celého spisového materiálu vyplýva, že doposiaľ bolo na nej zabezpečovať potreby dieťaťa vo zvýšenej

miere lebo starostlivosť otca o maloletú nie je žiadna.

20. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. zmenil tak, že znižuje
vyživovaciu povinnosť otca na maloletú z doterajšej sumy 145 eur na sumu 120 eur mesačnes účinnosťou od 15.10.2024, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa tohto
ktorého mesiaca vopred. Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Partizánske
zo dňa 21.12.2022 č. k. 2P/43/2022-76 vo výroku I. citovaného rozsudku. Vo zvyšných častiach

nedotknutých týmto rozsudkom ostáva rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 21.12.2022 č. k.
2P/43/2022-76 eur nezmenený.

21. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol odvolací súd o nároku na náhradu trov
konania (prvoinštančných aj odvolacích) nanovo a to podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 2 CSP, podľa

ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie. Podľa § 52, § 57 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania, nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný a neboli
zistené ani dôvody pre použitie výnimky v zmysle ust. § 55 CMP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).