Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425206322
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1425206322.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: VirtuOSS, s.r.o., so sídlom Bajzova
2, Bratislava, IČO: 44 719 779, zastúpeného: JUDr. Mária Karcolová, advokátka, so sídlom Panenská
8, Bratislava, proti žalovaným: H. V. B. T. Z. X. B. L. Q. Q.. Č.. XXXX, na R. B. XX V. B., zapísaní na
liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území B. - F..Č.. J., okres B. D., vedenom Okresným úradom

Bratislava - katastrálny odbor, zastúpení správcom BYTOSERVIS spol. s r.o., so sídlom Bachova 7,
Bratislava, IČO: 30 775 817, zastúpeným: Mgr. Andrej Maar, advokát, so sídlom Dunajská 8, Bratislava,
o určenie neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov a nariadenie neodkladného opatrenia, na
odvolanie žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05.septembra 2025, č. k.
35C/47/2025-97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmpozastavilúčinnosť
uznesení schválených ako prvé až desiate v poradí na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu B. XX V. B., ktorá sa uskutočnila dňa 05.06.2025 so začiatkom o 18:00 hod., a
uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich z týchto uznesení, žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia vo výške 25 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Poukázal
na to, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č.
X nachádzajúceho sa v bytovom dome so súp. č. XXXX na B. XX V. B., v katastrálnom území Z.,
zapísaného na LV č. XXXX. Žalovaní sú ostatní vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome. Namietal,
že nie všetky osoby, údajne splnomocnené vlastníkmi bytov v bytovom dome sa na začiatku schôdze
vlastníkov nepreukázali originálom ním udeleného plnomocenstva. Schôdza zo dňa 05.06.2025 nebola

spôsobilá prijímať uznesenia, keďže sa jej zúčastnili vlastníci disponujúcimi len 17 hlasmi z celkového
počtu 37 hlasov. V prezenčnej listine navyše dochádzalo k dodatočnému dopisovaniu osôb, zápisnica
jasneneuvádza,ktobolpočasceléhokonaniaprítomnýaktovpriebehuschôdzeodišielalebosapripojil.
V samotnej zápisnici sa uvádza aj to, že viacerí účastníci sami konštatovali neuznášaniaschopnosť
schôdze. Neboli tak splnené podmienky podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Aj keby bola
schôdza uznášaniaschopná prijaté uznesenia sa netýkali správy, údržby ani opráv spoločných častí a

zariadení domu, ale smerovali výlučne k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva k nebytovému priestoru.
Vlastníci schválili zákaz realizácie stavebných úprav v nebytovom priestore bez predchádzajúceho
súhlasu vlastníkov, zákaz zmeny účelu užívania nebytového priestoru, zákaz inštalácie klimatizačných
a iných technických zariadení, uloženie povinnosti uzavrieť so spoločenstvom vlastníkov zmluvu o
vecnom bremene, ktorá by obsahovala množstvo záväzkov a sankcií, povinnosť nahradiť škody, ktoré
mali vzniknúť ostatným vlastníkom v súvislosti s užívaním nebytového priestoru. Je neprípustné, aby

uznesenie č. 1 zaviazalo vlastníkov bytov v bytovom dome, aby v budúcnosti udelili v ňom špecifikované
súhlasy, a ukladalo povinnosti žalobcovi; uznesenie č. 2 jednostranne a ultimátne stanovilo podmienkyzmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú by mal byť povinný uzavrieť; uznesenie č. 3 ukladalo mu
povinnosť náhrady údajnej škody a povinnosť vypracovať návrh zmluvy; uznesenie č. 4 stanovilo, že
vznikla škoda (o čom je oprávnený záväzne rozhodnúť len súd), a túto vyčísľovalo; uznesenie č. 8 mu

uložilo povinnosť, aby spolu so správcom bytového domu navrhol návrh zmluvy na plochy vonkajšej
steny bytového domu; uznesenie č. 9 ho vyzývalo, aby konal a zdržal sa konania za stanovených
podmienok, a to všetko pod hrozbou ďalších právnych krokov, t.j. de facto pod nátlakom. Ide o zásahy,
ktoré presahujú rámec správy domu podľa zákona č. 182/1993 Z.z., a predstavujú priame obmedzenie
jeho vlastníckeho práva v rozpore s čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR. Zdôraznil, že všetky prevádzky v jeho

priestoroch, vrátane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, majú riadne povolenia stavebných orgánov
a RÚVZ a priestory boli vyhodnotené ako spôsobilé. Uznesenia sú preto nielen nad rámec zákonných
kompetencií vlastníkov, ale aj v rozpore s dobrými mravmi a zásadou rovnakého obsahu vlastníckeho
práva.Požadovanázmluvaovecnombremenebybolaabsolútneneplatná,keďžebyukladalapovinnosti
tretím osobám - nájomcom nebytového priestoru - a predstavovala by neprípustný nátlak. Podľa jeho
názoru sú prijaté uznesenia absolútne neplatné, keďže ukladajú povinnosti bez právneho dôvodu a

zasahujú do práv tretích osôb. Na základe uvedeného navrhol, aby súd rozhodol, že všetky uznesenia
prijaté na schôdzi vlastníkov dňa 05.06.2025 sú neplatné. Spolu so žalobou sa žalobca domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd pozastaví účinnosť uznesení schválených ako prvé až
desiatevporadínaschôdzivlastníkovbytovanebytovýchpriestorovbytovéhodomuB.XXV.B.,ktorása
uskutočnila dňa 05.06.2025 so začiatkom o 18:00 hod., a uloží žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu

práv vyplývajúcich z týchto uznesení. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil
skutočnosťamiuvedenýmivyššieapoukázalnato,žeužsamotnáexistenciavyššieuvedenýchuznesení
zasahuje do jeho vlastníckeho práva a spôsobuje mu právnu neistotu. Žalovaní môžu požadovať ich
plnenie, čo by znamenalo, že by nemohol vykonávať stavebné úpravy, meniť účel užívania priestoru,
inštalovať technické zariadenia ani nakladať so svojím majetkom bez ich súhlasu. Uznesenia podľa

neho navyše znižujú hodnotu nebytového priestoru a ohrozujú zmluvné vzťahy s nájomcami, ktorí v
priestoroch prevádzkujú zdravotnícke zariadenia. Hrozí mu bezprostredná ujma, a preto je potrebné,
aby súd dočasne upravil pomery medzi účastníkmi. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 324 ods.
1, § 324 ods. 3, § 325, § 328 ods. 1, § 329, § 333, § 334, § 336 CSP a mal za preukázané,
že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Dospel k záveru, že žalobca

osvedčil základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia - preukázal potrebu dočasnej
úpravy pomerov strán tým, že preukázal existenciu nebezpečenstva bezprostredne mu hroziacej ujmy
a škody najmä s ohľadom na možnosť neprimeraného zásahu do jeho vlastníckych práv v prípade, ak
by sa realizovali všetky prijaté obmedzenia vlastníkmi v rámci ich hlasovania, najmä keď platnosť týchto
rozhodnutí je predmetom konania vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní, ktorí sa domáhali jeho
zmeny tak, aby bol návrh zamietnutý. Uvideli, že žalobca neúplne opísal rozhodujúce skutočnosti preto
súd nevychádzal pri rozhodnutí zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ale na základe neúplného
skutkového stavu opísaného žalobcom bez osobitností prípadu, ktorých znalosť je nevyhnutná najmä s

ohľadom na posúdenie proporcionality zásahu do práv žalovaných v pomere k zásahu do práv žalobcu,
ktorésasúdrozhodoldočasnechrániť.Zopisuskutkovéhostavujezrejmé,žežalobcaodroku2015,keď
vykonal zásah do spoločných častí bytového domu B. XX bez súhlasu vlastníkov bytového domu a bez
povolenia stavebného úradu, trvalo porušuje vlastnícke práva žalovaných. Prebieha stavebné konanie,
ktoré má dodatočne legalizovať nezákonne vykonané stavebné úpravy na stavbe bytového domu. V

predmetnom konaní stavebný úrad napr. vyžiadal od správcu bytového domu projektovú dokumentáciu
bytovéhodomu,RegionálnyúradpreúzemnéplánovanieavýstavbuBratislavapoukázalnato,žestrany
majú dosiahnuť dohodu o sporných právach a povinnostiach a žalobca v prebiehajúcom stavebnom
konaní predložil presudorozhodnutia vlastníkov bytového o súhlase s čiernou stavbou žalobcu, na
základe ktorého bolo vydané jedno z piatich zrušených rozhodnutí stavebného úradu. Okrem toho v

konaní bola vykonaná ohliadka stavby, na ktorú žalovaní neboli pozvaní, kde stavebný úrad konštatoval
odstránenie stavebných zmien, ktoré neboli odstránené a bola predložená pasportizácia stavby žalobcu,
ktorá zmeny, ktoré žalobca vykonal v roku 2015 vydávala za pôvodný stav stavby v čase kolaudácie v
osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Opis skutkového stavu spolu s vydanými rozhodnutiami
sú podstatné pre rozhodovanie súdu preto, nakoľko žalovaní sú vlastníkmi bytového domu a majú právo

ale aj zákonnú povinnosť chrániť stavbu bytového domu pred neoprávnenými zásahmi. Žalovaní ako
vlastníci bytového domu sú zodpovedný na udržiavanie stavby v stave zodpovedajúcom kolaudačnému
rozhodnutiu a rovnako tak za užívanie stavby na účel, na ktorý je určený v kolaudačnom rozhodnutí.
V snahe dosiahnuť so žalobcom dohodu, na ktorú ich vyzval Regionálny úrad pre územné plánovaniea výstavbu Bratislava sa rozhodli na schôdzi schváliť okrem iného aj podmienky, za ktorých sú
ochotní dodatočne súhlasiť s nelegálnymi zásahmi do stavby ich bytového domu. Súd bez toho,
aby svoje rozhodnutie primerane, resp. akýmkoľvek aj nedostatočným spôsobom vysvetlil, vydal

napadnuté rozhodnutie, ktorým bráni žalovaným v plnení zákonných povinností a uplatňovaní ochrany
ich vlastníckych práv. Napadnuté rozhodnutie je nevykonateľné, nakoľko žalovaní nie sú v rozhodnutí
uvedení. Označenie účastníkov v napadnutom rozhodnutí nezodpovedá označeniu účastníkov v žalobe.
Z napadnutého rozhodnutia, ako samostatného dokumentu, musí byť zrejmé, kto sú účastníci konania.
Z napadnutého rozhodnutia nie je možné určiť, kto sú žalovaní, teda komu vyplývajú z rozhodnutia

súdu povinnosti. Na určenie, či sa na určitú osobu rozhodnutie vzťahuje alebo nevzťahuje nie je možné
použiť odkaz na evidenciu nehnuteľností alebo iný zoznam, rovnako ako nie je možné žalovaného
označiť odkazom na evidenciu nehnuteľností. Okrem toho okruh účastníkov označených v žalobe
nemusí byť totožný s okruhom účastníkov, ktorí sú vlastníkmi bytov v čase vydania rozhodnutia. Súd
však ani neuviedol, či sa rozhodnutie týka žalovaných, teda osôb označených v žalobe, alebo osôb
ktoré sú vlastníkmi bytov v čase podania žaloby, alebo v čase vydania rozhodnutia súdu, alebo sa

stanú vlastníkmi bytov v budúcnosti. Označenie účastníkov - ako ostatní vlastníci zapísaný na LV
č. XXXX nezodpovedá označeniu, ktoré by bolo určité a nezameniteľné. Z uvedených dôvodov je
rozhodnutie súdu zmätočné a preto nevykonateľné. Žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby ani návrhu na pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov. Napriek tomu, že žalobca sa
schôdze vlastníkov dňa 5.6.2025 zúčastnil, o napadnutých rozhodnutiach nehlasoval. Žalobca nie je

prehlasovaný vlastník. Z predloženej zápisnice zo schôdze vlastníkov žalobcom vyplýva, že žalobca
nehlasoval o rozhodnutiach, ktorých pozastavenia účinnosti sa domáha. Žalobca nepredložil žiadne
dôkazy o tom, že hlasoval proti prijatiu rozhodnutí ktorých pozastavenia účinnosti sa domáha a túto
skutočnosť ani netvrdí. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Súd mal pred vydaním rozhodnutia posúdiť právo žalobcu domáhať sa obrátiť sa na súd proti výsledku

hlasovania. Súd aktívnu legitimáciu žalobcu neposúdil, preto vo veci nedostatočne zistil skutkový stav
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci nesprávne rozhodol. Pre spravodlivé
rozhodnutie z hľadiska proporcionality je potrebné zohľadniť osobitosti každého prípadu a každého
rozhodnutia, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha. V predmetnej veci pri posudzovaní primeranosti
zásahov žalovaných do vlastníckych práv žalobcov je potrebné zohľadniť právnu skutočnosť, ktorá

nie je sporná, nakoľko bola potvrdená opakovane právoplatnými rozhodnutiami správnych orgánov a
prokuratúry. Tou nespornou právnou skutočnosťou je, že žalovaní od roku 2014 trpia neoprávnené
zásahy do vlastníckeho práva zo strany žalobcu alebo jeho právneho predchodcu. Vlastník nebytového
priestoru žalobcu č. 1 na prízemí v bytovom dome na B. R. Č.. XX, V. B. mal úmysel vykonať stavebné
zmeny na spoločných častiach, najmä v obvodových múroch bytového domu, nosných priečkach

bytového domu, kde všade plánoval vytvoriť otvory a zmeniť funkciu priestorov z administratívy na
zubnú ambulanciu. Vlastník bez súhlasu vlastníkov bytového domu a bez právoplatného povolenia
vykonania stavebných zmien, tieto stavebné zmeny na spoločných častiach bytového domu vykonal
a začal v priestore prevádzkovať činnosť v rozpore s funkciou určenou v kolaudačnom rozhodnutí.
Tento stav trvá už 10 rokov, odkedy žalobca bez povolenia stavebného úradu užíva nebytový priestor v

rozpore s účelom určeným v kolaudačnom rozhodnutí. Súd by pri rozhodovaní mal starostlivo zvažovať,
či 10 trvajúci zásah do vlastníckych práv žalovaných zo strany žalobcu nie je adekvátnym dôvodom
z hľadiska proporcionality, aby žalovaný zasahovali do vlastníckych práv žalobcu. Zároveň by súd
mal proporcionalitu zvažovať aj z pohľadu toho, či zákazom vykonania rozhodnutí schôdze vlastníkov
nezabráni jednak výkonu zákonných práv žalovaných a jednak správcu bytového domou. Súd pri vydaní

rozhodnutia mal zároveň posúdiť a svoju úvahu uviesť v odôvodnení rozhodnutia, aká forma výkonu
rozhodnutí schôdze vlastníkov môže zasiahnuť do práv žalobcu a tiež či tento výkon rozhodnutí schôdze
nezasiahne neproporcionálne do práv žalovaných. Pri tom všetkom mal súd zohľadniť osobitnosti
prípadu, ktoré spočívajú v tom, že žalobca už 10 rokov porušuje práva žalovaných ako majoritných
vlastníkov bytového domu B. XX. Žalobca urobil do stavby bytového domu niekoľko dverných otvorov,

s ktorými žalovaní nesúhlasili. Žalobca užíva svoj nebytový priestor v bytom dome spôsobom, ktorý
odporuje účelu určenému v kolaudačnom rozhodnutí. Ďalšom právnou skutočnosťou, ktorú je potrebné
zohľadniť na základe princípu proporcionality je skutočnosť, že Odvolací orgán v rozhodnutí podľa
opisu skutkového stav v bode 18 upozornil na povinnosť stavebného úradu o dosiahnutie dohody
medzi účastníkmi stavebného konania. Žalovaní a žalobca sú účastníkmi stavebného konania, v ktorom

podľa výslovne vyjadreného právneho názoru Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu
Bratislava sa má stavebný úrad vždy pokúsiť o dosiahnutie dohody účastníkov. Žalovaní preto na
schôdzi vlastníkov, ktorá je zákonom predpísaným priestorom na vyjadrenie vôle vlastníkov bytového
domu formou rozhodnutí schôdze vyjadrili svoju vôľu, kedy sú pripravení a ochotní sa so žalobcomdohodnúť. Z rozhodnutia súdu nie je zrozumiteľné ani jasné, ako majú so žalobcom dosiahnuť dohodu,
pokiaľ odhlasovanie podmienok dohody je neoprávneným zásahom do práv žalobcu. Súd zákazom
výkonu rozhodnutia schôdze vlastníkov zasiahol do vlastníckych práv žalovaných, ktoré žalobca už

10 rokov porušuje a poskytol porušovaniu vlastníckych práv žalovaných právnu ochranu. Zároveň
súd zabránil, aby sa vlastníci bytov na schôdzi vlastníkov dohodli na podmienkach dohody, ktorých
sú ochotní súhlasiť so zmenou stavby, ktorá im patrí. Treba zdôrazniť, že žalovaní nerozhodovali v
žiadnom prípade o zásahu do vlastníckych práv žalobcu ale o podmienkach, za ktorých by boli ochotní
dodatočne súhlasiť s nezákonným zásahom žalobcu do ich vlastníckych práv. Okrem nedostatku v

proporcionalite súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil ako jednotlivé rozhodnutia schôdze vlastníkov
sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo škody. Súd uviedol v bode 6 napadnutého rozhodnutia, že
žalobcovi hrozí škoda, neuviedol však aká škoda. Pritom treba zdôrazniť, že žalovaní na schôdzi
vlastníkov nezasahovali do vlastníckych práv žalobcu, pretože nosné priečky bytového domu nie
sú vo vlastníctve žalobcu ale vo vlastníctve všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalovaní
sú tí, ktorým hrozí škoda neoprávneným zásahom žalobcu do ich vlastníckych práv, pretože na

spoločných častiach bytového domu, ktoré nepatria žalobcovi, žalobca bez súhlasu vlastníkov a bez
povolenia stavebného úradu vykonal stavebné zmeny, ktoré doteraz neodstránil. Jednotlivé rozhodnutia
je potrebné posudzovať individuálne. Súd sa jednotlivými rozhodnutiami nezaoberal vôbec. Pri každom
z rozhodnutí, ktorého vykonateľnosť bola rozhodnutím súdu pozastavená je potrebné preukázať, že sú
splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. Odôvodnenie je nedostatočné a neobsahuje

individuálne posúdenie jednotlivých uznesení, čo môže zakladať vadu podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP (nepreskúmateľnosť rozhodnutia). Tvrdenie žalobcu, že samotná existencia uznesení zasahuje do
vlastníckeho práva žalobcu a hrozí mu bezprostredná ujma, nemôže byť dostatočným odôvodnením
napadnutého rozhodnutia. Súd mal obmedziť len tie uznesenia, ktoré sa priamo týkajú zásahov do
vlastníckeho práva žalobcu (napr. zákaz stavebných úprav, povinnosť uzavrieť vecné bremeno), nie aj

tie, ktoré smerujú k vnútorným organizačným otázkam domu a najmä zdôvodniť, pred akým zásahom
do vlastníckych práv žalobcu chráni. Tiež treba zdôrazniť, že mnohé z napadnutých rozhodnutí vôbec
žalobcu k ničomu nezaväzujú. Pri rozhodnutí 1 je úplne zrejmé, že toto rozhodnutie žalobcu nezaväzuje
ani aby niečo konal, ani aby niečo strpel. Z rozhodnutia 2, 3, 4 nevyplývajú povinnosti žiadnej osobe,
pretože iba deklarujú podmienky zmluvy o zriadení vecného bremena, ako dohody o ktorej uzatvorenie

sa majú strany vždy pokúsiť v zmysle rozhodnutia Regionálneho úradu pre územné plánovanie a
výstavbu Bratislava pod bodom 18 opisu skutkového stavu. Uznesenie 5 vyjadruje právo žalovaných
zvoliť si právneho zástupcu v správnych a súdnych konaniach. Žalovaných v týchto konaniach zo zákona
zastupuje správca, vlastníci zaviazali správcu, aby zvolil konkrétneho advokáta, aby zastupoval ich
práva. Z rozhodnutia súdu nevyplýva, či súd trvá na tom, aby žalovaný nemali v konaní právneho

zástupcu. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie zmätočné a preto nevykonateľné. Ak však
súd mal za cieľ, aby si žalovaní nemohli v tomto alebo v inom konaní zvoliť právneho zástupcu, súd tak
zasiahol nie iba do vlastníckych práv žalovaných, ale aj to ústavných práv, ktoré napadnutý, rozhodnutím
obmedzuje. Nehľadiac na nespornú právnu skutočnosť, že voľbou právneho zástupcu žalovaní
nezasahujú do vlastníckych práv žalobcu, neohrozujú ho, ani mu nehrozí bezprostredná ujma. Súd

žiadnym spôsobom nezdôvodnil, ako môže voľba právneho zástupcu zasiahnuť do práv žalobcu alebo
mu spôsobiť hrozbu škody, ak z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie zmätočné a nevykonateľné.
Rozhodnutie č. 6 upravuje právo vlastníkov bytov na zvolenie si osobitných zástupcov za účelom
dosiahnutia dohody so žalobcom, pričom na uzatvorenie dohody vyzýval strany Regionálny úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Bratislava pod bodom 18 opisu skutkového stavu. Súd bez zdôvodnenia,

ako toto rozhodnutie zasahuje do vlastníckych práv žalobcu a je spôsobilé zasiahnuť vlastnícke práva
žalobcu označil ako neúčinné. Súd nie iba zasahuje do práv žalovaných ale svojim rozhodnutím bráni
výkonu ústavných práv a realizácii dosiahnutiu základného nástroja demokratickej spoločnosti pri riešení
sporov, ktorým je dohoda. Súd okrem odňatia práva žalovaných na právne zastúpenie, marí účastníkom
konania dosiahnuť dohodu, na ktorú ich vyzýva v stavebnom konaní orgán, ktorý má právomoc v

stavebnom konaní konať a rozhodnúť. K rozhodnutiu 7, súd žiadnym spôsobom neuviedol, ako zasahuje
vypracovaniestatickéhoposudkuaprojektovejdokumentáciebytovéhodomudoprávžalobcu,aniakoje
statický posudok alebo projektová dokumentácia spôsobilá spôsobiť žalobcovi škodu. Zásahmi žalobcu
do nosných konštrukcií bytového domu sa stavby bytového domu zmenila. Zásahy žalobcu do nosných
konštrukcií bytového domu, ktoré sú spoločnými časťami bytového domu môžu bezprostredne ohroziť

život, zdravie a majetok žalovaných. Žalobca spravil bez stavebného povolenia a bez súhlasu vlastníkov
bytového domu v rozpore so zákonom nový vchod do bytového domu. Nezákonnosť postupu žalobcu
potvrdzuje 5 zrušených rozhodnutí stavebného úradu a protest prokurátora. Preto sa žalovaný aspoň
rozhodli spracovať projekt bytového domu a požiadať o odborné vyhodnotenia vplyvu neoprávnenýchzásahov žalobcu do nosných konštrukcií bytového domu. Nie je možné z napadnutého rozhodnutia
jednoznačne zistiť, či, ani prečo zakazuje vlastníkom bytového domu spracovať statický posudok ich
bytového domu. V danom prípade došlo nesporne k zmene stavby bytového domu, ktorý zmenu

nosných konštrukcií bytového domu vykonal bez súhlasu vlastníka stavby a bez povolenia. Vlastník
stavby je povinný uchovávať projektovú dokumentáciu domu skutočného vyhotovenia bytového domu.
Túto projektovú dokumentáciu vyžadoval stavebný úrad do správcu v stavebnom konaní žalobcu. Súd
zakazuje vlastníkom bytov nie iba vykonávať svoje vlastnícke právo, brániť sa proti zásahom do svojho
vlastníckeho práva, ale aj plniť si zákonné povinnosti. Z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie

v tejto časti nepreskúmateľné, okrem toho bráni žalovaným plniť si svoje zákonné povinnosti. Aj v
tomto prípade súd neprihliadal na princíp proporcionality, keď ohrozenie vlastníckeho práva žalobcu
spracovaním projektovej dokumentácie bytového domu postavil pred zákonnú povinnosť vlastníka
stavby bytového domu uchovávať počas živnosti bytového domu projektovú dokumentáciu a spracovať
si statický posudku, ktorý môže odhaliť konštrukčnú chybu bytového domu, ohrozenie život, zdravia
a majetku žalovaných, resp. aj žalobcu. Napadnutým rozhodnutím súd poskytuje právnu ochranu

pred vypracovaním projektovej dokumentácie stavby bytového domu s odôvodením, že ide o zásah
do vlastníckych práv žalobcu a projektová dokumentácia bytového domu môže žalobcovi spôsobiť
hrozbu ujmy. Súd nemá právomoc zakazovať vlastníkovi stavby obstarať projektovú dokumentáciu
domu a v tejto časti je rozhodnutie súdu nevykonateľné a zmätočné. Tým, že súd neuviedol žiadny
dôvod, ako môže spracovanie projektu bytového domu zasiahnuť do vlastníckych práv žalobcu, súd

rozhodol vo veci na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu. Uznesenie č. 8 žalobcu žiadnym
spôsobom nezaväzuje. Nad rámec opisu skutkového stavu žalobca má umiestnenú na fasáde bytového
domu reklamu, pričom za plochu neplatí nájomné. Uznesenie hovorí o tom, že správca bytového
domu spoločne so žalobcom navrhnú uzatvorenie zmluvy. Takého uznesenie nezaväzuje žalobcu na
uzatvorenie zmluvy, nezasahuje do jeho vlastníckych práv, nemôžu mu spôsobiť žiadnu škodu, súd

svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, najmä neuviedol, ako môže zasiahnuť predloženie
návrhu zmluvy o užívaní plochy na umiestnenie reklamy do vlastníckych práv žalobcu. Z uvedených
dôvodov je rozhodnutie súdu zmätočné. Uznesenie č. 9 má deklaratórnu povahu, žalovaní vyzvali
žalobcu na uzatvorenie dohody, ktorou sa by legalizovali nezákonné porušenia vlastníckych práv
žalovaných zo strany žalobcu trvajúce 10 rokov. Uznesenie č. 10 upravuje nákup dozimetra, ktorým

mala zmerať intenzita radiácie v bytovom dome. V bytovom dome sa nachádza zdroj inozačného
žiarenia v nebytovom priestore, ktorý užíva na účel, na ktorý nebol skolaudovaný a navyše užívateľ
nebytového priestoru bez povolenia vlastníka a stavebného úradu stavebne zasiahol do nosných
priečok bytového domu, tak že do nich urobil otvory, ktoré nie sú povolené. Tento právny stav je
nesporný a vyplýva z predložených zrušujúcich rozhodnutí správnych orgánov. Pokiaľ radiácia prekročí

povolené hranice, bude ohrozené, resp. poškodené zdravie žalovaných. Upozorňujeme v tejto časti aj
na zásadu proporcionality, súd z dôvodov, ktoré neuviedol, chráni žalobcu pred kúpou dozimetra, ktorý
môže odhaliť ohrozenie zdravia žalovaných. Súd kladie poškodenie vlastníckeho práva žalobcu, ktorý
používa zdroj ionizačného žiarenia v neskolaudovaných priestoroch, pred ochranu zdravia žalovaných,
ktorých vlastnícke práva sú sústavne porušované žalobcom už 10 rokov. Z rozhodnutia nie je možné

zistiť, prečo nákup dozimetra, merača intenzity radiácie za 550 eur, môže ohroziť vlastnícke právo
žalobcu, alebo ako to priamo do jeho vlastníckych práv zasahuje. Rozhodnutie súdu nie je v tejto
časti žiadnym a už vôbec nie primeraným spôsobom odôvodnené, preto je napadnuté rozhodnutie
zmätočné. V rozhodnutí konkrétna hrozba obmedzenia vlastníckych práv nie je uvedená ani v náznaku,
či už pre všetky napadnuté uznesenia alebo pre každé napadnuté rozhodnutie konkrétne. Vzhľadom

na obsahovú odlišnosť napadnutých uznesení, súd mal povinnosť zdôvodniť obmedzenie účinnosti
každého uznesenia samostatne. Samotné konštatovanie hrozby škody bez špecifikácie druhu hrozby a
škody nie primeraným spôsobom odôvodnením rozhodnutia súdu. V mnohých prípadoch z rozhodnutia
nie je zrejmé, ako majú žalovaní rozhodnutie nevykonávať. Žalobcovia napr. v rozhodnutí 9 vyzvali
žalobcu aby neporušoval práva vlastníkov bytov, nie je zrejmé, ako je možné toto uznesenie nevykovať.

Ďalšie napadnuté rozhodnutie bráni vlastníkom uzatvoriť so žalobcom dohodu o riešení sporných
práv a povinnosti, prípadne o kúpe dozimetra na zistenie radiácie v dome, spracovanie statického
posudku o posúdení stavby bytového domu do zásahoch do nosných konštrukcií bytového domu. Z
napadnutého rozhodnutia súdu vôbec nie je zrejmé, čoho sa majú žalovaní zdrať v kontexte s obsahom
neúčinných rozhodnutí schôdze. Hrozbu zásahu do vlastníckych práv žalobcu treba vždy vykladať aj v

kontexte toho, že v roku 2015 vykonal bez povolenia stavebného úradu stavebné zmeny na spoločných
častiach bytového domu - okrem iného aj vybúral ďalší vchod do bytového domu a tieto nepovolené
zásahy do stavby bytového domu doteraz neodstránil. Žalobca tak preukázateľne už 10 rokov zasahuje
nezákonne do vlastníckych práv žalovaných. Súhlas vlastníkov je potrebný vždy vtedy, keď sa rozhodujeo veciach, ktoré ovplyvňujú všetkých vlastníkov, technický stav domu, stavebnú integritu domu, vzhľad
domu, spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, spoločné priestory, investície, atď.. Takým
prípadom sú aj stavebné zmeny zasahujúce do spoločných častí domu za účelom zmeny účelu užívania

nebytového priestoru, kedy sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov a rozhodnutie
je právne účinné, ak sa dosiahne zákonom požadovaný počet hlasov. Žiadne rozhodnutie, ktoré by
vyžadovalo rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou nebolo predložené. Vlastníci bytov nemajú povinnosť
s načierno vykonanými stavebnými zásahmi žalobcu do nosných konštrukcií domu súhlasiť. Majú právo
sa rozhodnúť či súhlasia alebo nesúhlasia. Žalobca nepreukázal bezprostredne hroziacu ujmu; samotná

existencia uznesení ešte neznamená, že vlastnícke právo žalobcu je ohrozené alebo poškodené. Ani v
žalobe ani v rozhodnutí súdu nie je primeraným a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnené, ako jednotlivé
rozhodnutiaschôdzezasahujúdovlastníckychprávažalobcu,aakosúspôsobiléžalobcubezprostredne
poškodiť. Žalobca najmä nepreukázal, aká ujma mu vykonaním každého konkrétneho rozhodnutia hrozí.
Odôvodnenie neobsahuje žiadne zdôvodnenie, ako napadnuté rozhodnutia môžu porušiť vlastnícke
práva žalobcu, prečo súd obmedzuje zákonné vlastnícke aj procesné práva žalovaných, prečo

žalovaným bráni v plnení zákonných povinností vlastníkov bytovho domu, ani aká škoda hrozí žalobcovi
výkonom napadnutých rozhodnutí schôdze. Zásah do vlastníckych práv žalovaných: uznesenie plošne
pozastavuje účinnosť všetkých rozhodnutí schôdze (1-10), hoci niektoré z nich sa netýkajú priamo
žalobcu (napr. voľba advokáta, vytvorenie pracovnej skupiny, obstaranie dozimetra, statický posudok).
Súd mal vyhodnotiť primeranosť individuálne. Chýbajúca proporcionalita: súd nezdôvodnil, prečo je

potrebné „zmraziť“ aj uznesenia, ktoré nemajú bezprostredný dopad na žalobcovo vlastnícke právo,
čím nadmerne obmedzil aj práva ostatných vlastníkov. Nejasnosť vo výroku: súd nešpecifikoval, na aký
čas sa pozastavenie účinnosti uznesení vzťahuje, iba odkázal na všeobecné pravidlo CSP o trvaní do
skončenia veci samej.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že nesúhlasí s námietkou nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, nakoľko za prehlasovaného vlastníka bytu a nebytového
priestoru je potrebné okrem vlastníka, ktorý bol na schôdzi vlastníkov prítomný a hlasoval proti,
považovaťrovnakoajvlastníka,ktorýnaschôdzibolprítomný,alenehlasoval(zdržalsa).Opačnývýklad,
podľa ktorého by právo napadnúť rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov prislúchalo len

vlastníkovi, ktorý sa hlasovania zúčastnil, by bol v rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu,
poskytovanú v režime čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. Žalobca sa Schôdze vlastníkov riadne,
od počiatku zúčastnil a vyjadril svoje stanovisko k prerokovávaným bodom programu. Považoval za
absolútne irelevantné, či žalobca nakoniec na schôdzi vlastníkov hlasoval alebo sa rozhodol prejaviť svoj
názor nehlasovaním - zdržaním sa hlasovania. Zápisnica zo schôdze vlastníkov je zmätočná, neúplná a

nedostatočne určitá a nakoľko nešpecifikuje, ktoré osoby sa schôdze vlastníkov zúčastnili od počiatku,
ktoré prišli až dodatočne a ktoré schôdzu vlastníkov v jej priebehu/pred hlasovaním opustili. Súčasne
nedostatočne určuje výsledky hlasovania, ktoré neboli riadne menne overené a zaznamenané a sú tak
de facto nepreskúmateľné a neverifikovateľné, a to aj vo vzťahu k samotnému žalobcovi. Žalovaní
absolútne opomenuli skutočnosť, že ustanovenie § 133 ods. 1 CSP sa aplikuje na obsah podávanej

žaloby a jeho účelom jeho dostatočná identifikácia osôb, s ktorými má byť spor vedený a vo vzťahu
ku ktorým má súd konať. Na druhej strane však § 236 CSP požiadavkou na „označenie strán“ bez
bližšej špecifikácie vyjadruje subjektívnu záväznosť uznesení, ktorá je odvodená z materiálnej stránky
právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorá sa prejavuje predovšetkým v záväznosti rozhodnutia, resp.
záväznosti výroku rozhodnutia pre určitý počet subjektov, ktoré sú dostatočne identifikované a ktorými

môžu byť (v čase nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti) nielen strany sporu označené pôvodne
v žalobe, ale aj ich právny nástupcovia, ktorí sa nimi stali počas konania alebo po právoplatnosti súdneho
rozhodnutia. Označenie žalovaných v uznesení je tak správne a postačujúce, umožňujúce identifikovať
konkrétne osoby, na ktoré by sa malo neodkladné opatrenie vzťahovať. Poznamenal, že taktiež žalovaní
použili rovnaké označenie žalovaných v odvolaní. V rámci odvolania žalovaní obsiahlo popisujú podľa

nich relevantný skutkový stav veci, konania a rozhodnutia v minulosti vedené a vydané v súvislosti
s NP. Okrem skutočnosti, že tento popis nie je úplný a plne súladný s objektívnymi skutočnosťami a
prezentuje len subjektívny pohľad a názor (niektorých) zo žalovaných, považujeme túto argumentáciu za
absolútne irelevantnú vo vzťahu k meritu predmetného sporu, ako aj podstate a významu nariadeného
neodkladného opatrenia. V danom prípade sa totiž nejedná o súdne konanie o správnej žalobe

napádajúcej konania a rozhodnutia vedené a vydané podľa Stavebného zákona a/alebo Správneho
poriadku. Za podstatné v danom prípade vo väzbe na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné
zaoberať sa skutočnosťami svedčiacimi o dôvodnosti žaloby a návrh na nariadenie bezodkladného
opatrenia, resp. danosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, a to tak na strane žalobcu,ako aj tretích osôb. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov nie je zrejmé, kto konkrétne pri jednotlivých
bodoch programu schôdze vlastníkov hlasoval, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o formálnej platnosti
uznesení - rozhodnutí vlastníkov. Mal za to, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia správne

zohľadnil skutočnosť, že v konaní vo veci samej bude potrebné riadne preskúmať, či napadnutými
uzneseniami nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalobcu a/alebo tretích osôb, z dôvodu čoho
by bolo možné uznesenia kvalifikovať ako rozporné s dobrými mravmi, a teda neplatné. V konaní vo
veci samej súd taktiež vyhodnotí určitosť, či neurčitosť uznesení - rozhodnutí vlastníkov, ktorá môže
byť taktiež dôvodom neplatnosti žalobou napadnutých uznesení. Vzhľadom na potrebu ochrany práva

oprávnených záujmov žalobcu a tretích osôb a s odkazom na skutočnosť, že pozastavením účinnosti
uznesení, ktoré zákon priamo predpokladá, nedôjde k žiadnej podstatnej škode na strane žalovaných
(princíp proporcionality), súd správne dospel k záveru, že dočasné pozastavenie účinnosti uznesení do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej je dôvodné. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohlo
dôjsť ku konaniu zo strany žalovaných vo vzťahu k žalobcovi a dotknutým tretím osobám spojenému
aj s vynakladaním výdavkov a následným vznikom ďalších konfliktov medzi stranami, čo nie je do

preskúmania platnosti uznesení žiaduce. Z uvedeného je zrejmé, že boli splnené predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne, keďže nepozastavením účinnosti
uznesení by sa mohol zmariť účel konania vo veci samej. Odvolanie obsahuje zavádzajúce právne
argumenty a irelevantné skutkové tvrdenia o konaniach vedených v minulosti stavebným úradom a

úkonoch, resp. samotných rozhodnutiach súvisiacich s NP. Žaloba totiž vychádza jednak zo skutočností,
ktoré preukazujú formálne nedostatky pri prijímaní uznesení, ale najmä zo skutočnosti, že uznesenia
prijaté na schôdzi vlastníkov neprimerane zasahuje do práv žalobcu a/alebo tretích osôb. Zmätočnosť
prezenčnej listiny a zápisnice zo schôdze vlastníkov vyvoláva pochybnosti o oprávnenosti hlasovania a
platnosti uznesení. Žalobca odmieta tvrdenia, že uznesenia majú len informačný účel a údajne nemohli

zasiahnuť do práva žalobcu a/alebo tretích osôb. Absenciou pozastavenia účinnosti uznesení reálne
hrozí zhoršenie postavenia žalobcu a/alebo dotknutých tretích osôb. Práve rozhodnutie vlastníkov je
krajne neproporciálne a hrubo zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcov a/alebo tretích osôb.
Nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je právo žalobcu ako prehlasovaného vlastníka obrátiť sa na
súd,abyvovecirozhodol.Jenesporné,žežalobcajeprehlasovanývlastníkažežalobupodalvzákonom

stanovenej prekluzívnej lehote. Takisto možno zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa týkajú priebehu
schôdze vlastníkov, považovať za osvedčené, že hlasovanie o sporných uzneseniach sprevádzali
okolnosti, ktoré môžu viesť k záveru o neplatnosti hlasovania (zmätok v počte prítomných a hlasujúcich
či nejasnosti v tom, kto a či vôbec hlasoval). V predmetnom prípade bola zachovaná proporcionalita
medzi nárokom uplatňovaným žalobcom a obmedzením práva žalovaných vykonávať práva vyplývajúce

z uznesení. Neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom nezasahuje do práv žalovaných, ale
naopak, v súlade s účelom občianskeho súdneho konania sa podieľa na realizácii ústavou zaručeného
práva na súdnu a inú právnu ochranu žalobcu v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a
čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Právo na súdnu ochranu by totiž nemohlo byť úplné, keby absentovala
možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom a nezávislom

súde v prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho
ochranu iným spôsobom, než predbežným zásahom súdu, bez uskutočnenia regulárneho (klasického)
procesu. Žalobca žiadnym spôsobom negatívne nekoná vo vzťahu k podstate bytového domu, jeho
spoločným častiam a zariadeniam, a ani tak do budúcna neplánuje učiniť. Žiadnym spôsobom tak
nezasahuje do vlastníckych práv žalovaných a nespôsobuje žalovaným škodu. V prípade, ak žalovaní

zastávajú opačný názor, sú oprávnení využiť na svoju ochranu prípustné právne prostriedky, avšak nie
neprimeranézásahydoprávaoprávnenýchzáujmovžalobcuadotknutýchtretíchosôbvzmysležalobou
napadnutých uznesení.

4. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach

uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných
je dôvodné.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočnéopísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je
potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej
inštancie, k záveru, že žalobca na základe ním tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených
listinných dokladov dostatočne hodnoverne neosvedčil dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany
ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha, a ani nevyhnutnosť potreby neodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami.

8. V preskúmavanej veci sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal
pozastavenia účinnosti rozhodnutí (uznesení) schválených ako prvé až desiate v poradí na schôdzi dňa
05.06.2025 vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome B. XX V. B. a uložiť žalovaným

zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich z týchto uznesení.

9. Je nepochybné, že žalobca je vlastníkom nebytového priestoru na č. X na prízemí bytového domu
na B. R. XX V. B. a žalovaní sú ostatnými vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome. Žalobca
osvedčil, že dňa 05.06.2025 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome, zo zápisnice ktorej pod bodom 8) vyplýva, že na základe písomného hlasovania vlastníkov boli
schválené viaceré uznesenia tak, že za ne hlasovalo 20 vlastníkov, žiadny sa nedržal a 2 nehlasovali.
Žalobca uviedol, že na schôdzi nehlasoval.

10. V tejto súvislosti je tak dôvodná námietka žalovaných, že žalobcu nemožno považovať za

prehlasovaného vlastníka na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorému prináleží
domáhať sa, aby rozhodol o predmete hlasovania súd. Z obsahu zápisnice zo schôdze nevyplýva, že
by sa zdržal hlasovania niektorí z vlastníkov, pričom podľa zápisnice nehlasovali dvaja vlastníci, a týchto
nie je možno považovať za prehlasovaných.

11. Žalobca neosvedčil ani zásadné formálne (procesné) nedostatky priebehu schôdze, ktoré by boli
spôsobilé založiť neplatnosť hlasovania. Z prezenčnej listiny zo schôdze vyplýva, že okrem žalovaných
1/ a 2/ boli zastúpení aj žalovaní 33/ a 34/, pričom je v prezenčnej listene uvedené meno ich zástupcu s
poznámkou (spln.). Námietky žalobcu, že nie je možné určiť, či plnomocenstvá boli udelené, zostali len
v rovine ničím nepodložených tvrdení žalobcu. Rovnako je nenáležitá námietka žalobcu, že prezenčná

listina nepreukazuje, aký počet vlastníkov (ktoré konkrétne osoby) sa hlasovania zúčastnili, vzhľadom
na pohyb vlastníkov. Ničím nie je podložené tvrdenie žalobcu o tom, že jednotliví vlastníci konali pri
hlasovaní v omyle, a teda neplatne. Nebolo žalobcom osvedčené, že by zápisnica zo schôdze bola
vyhotovená v rozpore so zákonom. Odvolací súd nepovažoval za osvedčené tvrdenie žalobcu, že
zápisnicazoschôdzejezmätočná,neúplná,nedostatočnáčineurčitázhľadiskazaznamenaniapriebehu

schôdze a hlasovania.

12. Vo vzťahu k vecným (obsahovým) nedostatkom uznesení pre ich rozpor s § 14 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z. odvolací súd poukazuje na to, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome hlasujú aj
osúhlasesostavebnouúpravou,ktorousazasahujedospoločnýchčastídomu,dospoločnýchzariadení

domu, do príslušenstva alebo do priľahlého pozemku, a o súhlase so stavebnou úpravou bytu alebo
nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje
do spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od spoločných
rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome, príslušenstva alebo priľahlého pozemku (§ 14b
ods. 1 písm. l), m).

13.Žalovanípreukázali,ževsúvislostistým,že odroku2015,keďžalobcavykonalzásahdospoločných
častí bytového domu B. XX bez súhlasu vlastníkov bytového domu a bez povolenia stavebného úradu,
prebieha stavebné konanie, ktoré má dodatočne legalizovať nezákonne vykonané stavebné úpravy nastavbe bytového domu. V predmetom konaní Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Bratislava poukázal na to, že strany majú dosiahnuť dohodu o sporných právach a povinnostiach. V
snahe dosiahnuť so žalobcom dohodu, na ktorú ich vyzval Regionálny úrad pre územné plánovanie a

výstavbu Bratislava, sa vlastníci bytov v bytovom dome rozhodli na schôdzi schváliť podmienky, za
ktorých sú ochotní dodatočne súhlasiť s nelegálnymi zásahmi do stavby ich bytového domu.

14. Z uvedeného je zrejmé, že hlasovanie vlastníkov na schôdzi sa týkalo spoločných častí bytového
domu, do ktorých má žalobca svojimi stavebnými úpravami zasahovať bez právoplatného stavebného

povolania a bez súhlasu vlastníkov bytového domu. Odvolací súd tak nepovažoval za osvedčené
hlasovanie o takých veciach na schôdzi, ktoré zjavne nepatria do pôsobnosti § 14 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z.. Navyše prijaté uznesenia len deklarujú predmet a rozsah navrhovanej dohody v
stavebnom konaní, žalobcu k ničomu nezaväzujú. Vlastníci sa dohodli na podmienkach, za ktorých
budú súhlasiť s legalizáciou stavebných úprav a so zmenou účelu užívania stavby, ktoré sú predmetom
stavebného konania dlhodobo prebiehajúceho. Uvedené rozhodnutia svojou vykonateľnosťou nijako

nezasiahnu do vlastníckeho práva žalobcu k nebytovému priestoru. Ide len o návrh podmienok budúcej
dohody zo strany vlastníkov bytov, a je na žalobcovi, či k tejto za odsúhlasených podmienok pristúpi.
Na základe schválených uznesení žalobca nie je povinný zaťažiť nebytový priestor vecným bremenom
a je na žalobcovi, či pristúpi za odsúhlasených podmienok k zmluve o zriadení vecného bremena. Pre
osvedčenienaliehavejpotrebynariadenianeodkladnéhoopatreniajebezrelevancie,čiprijatéuznesenia

zasahujú aj do práv tretích osôb. Z ničoho nevplýva povinnosť žalobcu podpísať dohodu s ostatnými
vlastníkmi za stanovených podmienok. Nie je vôbec zrejmé, ako uznesenia č. 3, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 majú
zasahovať do vlastného práva žalobcu k nebytovému priestoru.

15. Žalobca tak dostatočne presvedčivo neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorého ochrany sa domáha

nariadením neodkladného opatrenia o pozastavení účinnosti schválených rozhodnutí vlastníkov
týkajúcich sa ich návrhu na uzavretie dohody o vzájomných právach a povinnostiach v stavebnom
konaní, na ktorú boli vyzvaní príslušným orgánom. Na základe tvrdení žalobcu o formálnych a
vecných nedostatkoch uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov nemožno dostatočne usudzovať
na pravdepodobnosť úspechu jeho žaloby vo veci samej. Odvolací súd preto nepovažoval za

splnenú základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcu v osvedčení
takých konkrétnych skutkových okolností, pri ktorých možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o
pravdepodobnosti úspechu žaloby podanej vo veci samej.

16. V danom prípade tiež absentuje naliehavá potreba nariadiť neodkladné opatrenie navrhované

na zamedzenie účinkov rozhodnutí vlastníkov. Takéto neodkladné opatrenie totiž nie je nevyhnutne
potrebné z hľadiska zabezpečenia ochrany práv žalobcu. V prípade realizácie rozhodnutí prijatých na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov nebude žalobca vystavený bezprostrednej hrozbe
vzniku ujmy na jeho vlastníckych či majetkových právach, nedôjde tak výkonom predmetných uznesení
u žalobcu k takému nezvratnému stavu na jeho majetku, ktorý by nebolo možné dodatočne reparovať.

17. Žalobca ako vlastník nebytového priestoru bez súhlasu vlastníkov bytového domu a bez
právoplatného povolenia na vykonanie stavebných zmien, tieto stavebné zmeny na spoločných častiach
bytového domu vykonal a začal v priestore prevádzkovať činnosť v rozpore s funkciou určenou v
kolaudačnomrozhodnutí.Vdanomprípadejezjavné,žehrozbeujmyjevystavený majetokvpodielovom

spoluvlastníctve vlastníkov bytov k spoločným častiam a zariadeniam domu, ktorú sa vlastníci snažia
odvrátiťajodsúhlasenímpodmienokuzavretiadohodysožalobcomvsúvislostisuplatňovanímsisvojich
práv v stavebnom konaní.

18. Žalobca tak dostatočne hodnoverne; svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dokladmi;

neosvedčil ani nevyhnutnosť naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a
žiadnymi relevantnými skutočnosťami neosvedčil bezprostrednosť reálneho ohrozenia jeho práv takej
intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie ich súdnej ochrany ním požadovaným
spôsobom. V posudzovanom prípade tak prevážil záujem na zabezpečení ochrany práv vlastníkov k
spoločnému majetku, ktoré sa tu dostávajú do kolízie s individuálnymi majetkovými právami žalobcu. V

danom prípade teda odvolací súd nepovažoval za opodstatnené uprednostniť osobný záujem žalobcu
na ochrane jeho práv k nebytovému priestoru pred ochranou spoločného majetku vlastníkov.19. Naliehavosť potreby nie je daná ani z hľadiska zabezpečenia ďalšieho nerušeného postupu konania,
pretože nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia nemôže dôjsť k nereparovateľnému
zhoršeniu či k oslabeniu majetkových práv žalobcu, a preto nie je daná naliehavá potreba

úpravy vzťahov v záujme efektívneho zabezpečenia ochrany práv žalobcu, ktorých sa domáha v
základnom konaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uzavrel, že žalobca neosvedčil také právo
prehlasovaného vlastníka, ktorého porušenie alebo ohrozenie by bolo nevyhnutne potrebné chrániť
neodkladným opatrením a ani naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitú úpravu pomerov spôsobom
žalobcom navrhovaným pre eliminovanie nebezpečenstva bezprostredne mu hroziacej majetkovej ujmy

vykonateľnosťou na schôdzi prijatých uznesení.

20. Dočasné pozastavenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov je len osobitným druhom neodkladného
opatrenia, na ktoré sa použijú ustanovenia § 324 a nasl. C.s.p., vrátane nutnosti osvedčenia nevyhnutnej
a naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov a osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.

21. Odvolací súd sa tak stotožnil so žalovanými, že zákazom výkonu rozhodnutia schôdze dôjde k
neprimeranému zásahu do spoluvlastníckych práv žalovaných, ktoré žalobca porušuje a k poskytnutiu
právnej ochrany porušovaniu vlastníckych práv žalovaných žalobcom. Navrhovaným neodkladným
opatrením by sa zabránilo vlastníkom bytov dohodnúť si podmienky dohody, za ktorých sú ochotní

súhlasiť so zmenou stavby, ktorá im patrí. Dôvodná je tiež námietka odvolateľov, že žalovaní na schôdzi
nerozhodovali o zásahu do vlastníckych práv žalobcu, ale o podmienkach, za ktorých by boli ochotní
dodatočne súhlasiť s nezákonným zásahom žalobcu do ich spoluvlastníckych práv k spoločným častiam
bytového domu; nosné priečky bytového domu nie sú vo vlastníctve žalobcu ale vo vlastníctve všetkých
vlastníkov bytov v bytovom dome. Možno prisvedčiť žalovaným, že oni sú tí, ktorým hrozí škoda

neoprávneným zásahom žalobcu do ich vlastníckych práv, pretože na spoločných častiach bytového
domu, ktoré nepatria žalobcovi, žalobca bez súhlasu vlastníkov a bez povolenia stavebného úradu
vykonal stavebné zmeny.

22. Všeobecné označenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v zmluve

spôsobom, že ide o vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s konkrétnym súpisným
číslom, označením vchodov bytového domu a s uvedením presnej adresy, na ktorej sa bytový dom
nachádza (ulica, súpisné číslo a orientačné číslo, obec), ako účastníkov právneho úkonu (vzťahu), spĺňa
zákonnú podmienku určitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 28. septembra 2022 sp. zn. 3Obdo/25/2022 uverejnené pod R 13/2023)

23. So zreteľom na vyššie uvedené závery odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že návrh zamietol.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdomrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).