Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524200806
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524200806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a

členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v rodinnoprávnej veci
starostlivosti súdu o maloleté detí: 1/ N. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Q. XXX/XX, XXX XX N. Ľ., 2/ V. H.,
J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Q. XXX/XX, XXX XX N. Ľ., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny N. Ľ., deti rodičov: otec Q. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. XXX/XX, XXX XX N.
Ľ.W., zastúpený: JUDr. Janka Martonová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Slovenská 5,
Bardejov, matka M. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Q. XXX/XX, XXX XX N. Ľ., konaní o zvýšenie výživného
a zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa

č.k. 2P/65/2024-140 zo dňa 4.3.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že mení rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/110/2020
zo dňa 14.10.2021 vo výroku II. v časti úpravy výživného tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na mal.
N. zo sumy 140 eur mesačne na sumu 190 eur mesačne a na mal. V. zo sumy 150 eur na sumu 210
eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od 04.07.2024
do budúcna.

II. Zrušuje rozsudok vo výrokoch III., V. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zvýšeniu
výživného a úprave styku otca s maloletými deťmi.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že cit.:

„I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/110/2020 zo dňa 14.10.2021 v I.
výroku v časti úpravy stretávania sa otca a s mal. deťmi tak, že styk otca s mal. deťmi sa n e u p
r a v u j e.

II. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/110/2020 zo dňa 14.10.2021 v
II. výroku v časti výživného tak, že výživne zo strany otca mal. detí Q. H. J.. XX.XX.XXXX sa z v y š
u j e v období od 04.07.2024 do 30.09.2024 pre mal. N. H. zo sumy 140 eur mesačne na sumu 190eur mesačne a pre mal. V. H. zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne, v období od 01.10.2024
do budúcna pre mal. N. H. zo sumy 190 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne a pre mal. V. H. zo
sumy 200 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.dňa toho

- ktorého mesiaca vopred k rukám matky M. H..

III. Dlžnévýživnezaobdobieod04.07.2024do28.02.2025vcelkovejsume 1240,30
eur otec mal. detí u h r a d í v pravidelných mesačných splátkach po 120 eur mesačne spolu s
bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, čl. 3 ods. 1

Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5, § 28 ods. 1, 2, § 24 ods. 5, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 65 ods.
1, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1-3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),
§ 2 ods. 1, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 217
ods. 1 veta prvá, § 230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Vo vzťahu k zvýšeniu výživného súd zohľadnil matkou poskytovanú maloletým synom osobnú
starostlivosť, pričom otec sa na tejto starostlivosti vlastným pričinením podieľa len spontánne a v
minimálnej miere. Príjem matky pozostáva z príjmu zo závislej činnosti, aktuálne v sume 945,14 eur
vrátane daňového bonusu a prídavku na deti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej
úpravy výživného, t.j. od októbra 2021, došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane oboch mal.

detí. Od poslednej úpravy výživného uplynulo cca 3,5 roka, deti vyrástli. Mal. N. v čase poslednej úpravy
výživného mal XX rokov, bol žiakom X. ročníka základnej školy, v súčasnosti bude mať XX rokov, je
už študentom X. ročníka N. Q. Š.. Podľa špecifikácie matky náklady na starostlivosť o mal. N. sú cca
541 eur, podľa názoru súdu je táto suma primeraná vzhľadom na skutočnosť, že ide o skoro plnoletého
mladého muža, ktorý má ťažkú alergiu a len na lieky na alergiu mesačne potrebuje sumu cca 65 eur.

Taktiež u mal. V., ktorý je žiakom X. ročníka základnej školy, sa úmerne uplynutiu cca 3,5 rokov zvýšili
náklady spojené s uspokojovaním jeho potrieb. Súd zdôrazňuje, že mal. V. navštevuje športovú triedu,
aktívne hrá hokej, s čím sú nepochybne vyššie výdaje ako u detí, ktoré sa takejto športovej činnosti
nevenujú.Lenpoplatokklubumatkahradívpriemerevsume85eurmesačne.Okremtohojenevyhnutné
dieťaťu poskytnúť na víkendovej báze (podľa zápasov) vreckové, čo mesačne môže vyjsť aj 20 eur.

Vzhľadom na túto skutočnosť matkou vyčíslené mesačné náklady v sume cca 580 eur súd považuje
za primerané.
K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej sa zvýšil príjem zo závislej činnosti o cca 200 eur
mesačne.
K zmene pomerov došlo aj na strane otca, keďže od času poslednej úpravy výživného zmenil

zamestnanie, pričom aktuálne je držiteľom živnostenského oprávnenia. V čase poslednej úpravy
výživného otec detí dosahoval čistý mesačný príjem 751,80 eur, v období od 04.09.2023 do 31.08.2024
dosahoval čistý mesačný príjem 1.108 eur mesačne, teda došlo u neho k zvýšeniu príjmu o cca 350
eur mesačne. V období od 01.09.2024 do 08.10.2024 bol nezamestnaný a od 09.10.2024 je držiteľom
živnostenského oprávnenia. Podľa vyjadrenia otca na pojednávaní v tomto období pracoval len jeden

mesiac zarobil 3.206 eur, pokiaľ by pracoval zarobil cca 3.000 eur mesačne. Za obdobie od 08.10.2024
do 31.12.2024 podľa daňového priznania mal podľa daňového priznania dosiahnuť príjem 3.890 eur a
výdaje 2.504,36 eur. Peňažný denník, ktorý bol podkladom pre vypracovanie daňového priznania, otec
súdu nepredložil. S ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi výdaje si zarátal náklady na
pracovné náradie v sume 981,65 eur, 29,99 eur, 28 eur, náklady na odvody poisťovniam 170,36 eur a

ubytovanie od 14.10.2024 do 18.12.2024 v celkovej sume 1.980 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené (viď body 51. - 52.) pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd vychádzal
nielen z faktického príjmu, ktorý otec poberal zo závislej činnosti, ale aj z tzv. princípu potencionality
príjmu otca v čase, keď je otec detí držiteľom živnostenského oprávnenia, nie z faktického príjmu (príjmu
deklarovaného v dňovom priznaní).

Na základe uvedeného pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal z čistého
mesačného príjmu otca detí v období do 01.10.2024 ktorý dosahoval ako zamestnanec spoločnosti
K., t.j. v sume 1.108 eur mesačne a od začiatku mesiaca, v ktorom získal oprávnenie na vykonávanie
podnikateľskej činností z čistého mesačného príjmu 1.500 eur. Je pravdou, že v septembri 2024 bolotec detí nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, avšak išlo o veľmi krátke obdobie,
ktoré môže pri plnení vyživovacej povinnosti voči deťom pokryť z príjmu, ktorý nadobudne zo získaného
živnostenského oprávnenia.

K sume 1.500 eur súd dospel na základe samotného vyjadrenia otca detí, keď uviedol, že pokiaľ by
pracoval v V., dokázal by zarobiť cca 3.000 eur, ak od tejto sumy odrátame nevyhnuté a primerané
náklady, ako sú odvody, náklady na cestovné a ubytovanie, určite je v schopnostiach otca dosiahnuť
čistý mesačný príjem v minimálnej sume 1.500 eur. K tvrdeniu otca, že v roku 2024 na základe živnosti
odpracoval len jeden mesiac a dosiahol celkový príjem 3.206 eur, je nutné uviesť, že toto jeho tvrdenie

je v rozpore s ním predloženým dokladom o nákladoch na ubytovanie za obdobie od 14.10.2024 do
18.12.2024. Podľa názoru súdu je nelogické, ak pracoval len jeden mesiac, ako uvádzal na pojednávaní
od 20.10.2024 do 23.11.2024, ale ubytovanie hradil za obdobie od 14.10.2024 do 18.12.2024. Naviac
súd zdôrazňuje, že otec je držiteľom živnostenského oprávnenia, v ktorom má uvedené 4 predmety
podnikania okrem stavených prác (tu súd uznáva, že v zimnom období je ich vykonávanie obťažnejšie)
aj výrobu a hutnícke spracovanie kovov, výroba a opracovanie jednoduchých kovových výrobkov a

inštalácia elektrických rozvodov a zariadení na bezpečné napätie. Teda v predmete podnikania má
aj činnosti, ktoré sa dajú vykonávať bez ohľadu na ročné obdobie. Súd opakovane poukazuje na
skutočnosť, že nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa má k nemu
zákonnú vyživovaciu povinnosť, primerane svojim schopnostiam a možnostiam.
Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného zohľadnil potreby oboch mal. detí (náklady na ich starostlivosť

cca 541 eur a 580 eur), ako aj možnosti a schopnosti povinného - otca (príjem do 9/24 v sume 1.108
eur a od 10/2024 v sume 1.500 eur).
Na základe uvedeného súd zvýšil výživné v období od podania návrhu matkou, t.j. od 04.07.2024 do
30.09.2024 pre mal. N. zo sumy 140 eur na sumu 190 eur a pre mal. V. zo sumy 150 eur na sumu 200
eur, čo predstavuje cca 18 % príjmu otca a od 01.10.2024 do budúcna podľa návrhu matky pre mal. N.

na sumu 230 eur a pre mal. V. na sumu 250 eur, čo nepredstavuje ani polovicu priemerných nákladov
na starostlivosť o mal. detí vyčíslených matkou.
Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu v zmysle § 77 ods. 1 Zákona
o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom
doručenia návrhu na súd, t.j. pred dňom 04.07.2024.

Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 08.10.2024 do 28.02.2025
vo výške 1.240,30 eur, ktoré povolil otcovi detí uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 120 eur
spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
Štvrtým výrokom súd v prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného (obdobie od podania návrhu do
30.09.2024) ako nedôvodný zamietol z dôvodov vyššie rozvedených.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6.Vzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieotecmaloletýchdetí,atoprotivýrokomII.aIII.rozsudku
súdu prvej inštancie namietajúc, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil jeho osobné, zárobkové a
majetkové pomery, ako aj pomery maloletých a matky maloletých, aj keď maloletý N. bude mať XX
rokov, nastúpil na strednú školu, maloletý V. je žiakom X. ročníka základnej školy, zvýšené výdavky

síce odôvodňujú vyššie výživné, ale nie v rozsahu, v akom ho určil súd prvej inštancie vzhľadom na
príjem a zárobkové možnosti a schopnosti otca. Uviedol, že v roku 2014 bolo v rámci rozvodu určené
súdom prvej inštancie platiť na maloletého N. výživné 110 eur mesačne a na maloletého V. 100 eur
mesačne. V roku 2018 matka podala žiadosť o zvýšenie výživného, pričom súd prvej inštancie zvýšil
výživné na maloletého N. na sumu 130 eur mesačne a na maloletého V. 115 eur mesačne. V roku

2020 matka opätovne dala návrh na zvýšenie výživného, súd prvej inštancie opätovne zvýšil výživné na
maloletého N. na sumu 140 eur mesačne a na maloletého V. na sumu 150 eur mesačne. V roku 2024
sa opäť matka domáhala zvýšenia výživného, pričom súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého
N. na 230 eur mesačne a na maloletého V. na sumu 250 eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že
matka sústavne žiada o zvýšenie výživného. V roku 2022, teda v čase posledného určenia výživného,

bol zamestnancom v spoločnosti D.U.Q. D.J. K.Q. N..V..Q.. s čistým mesačným príjmom 751,82 eur.
Pracovný pomer mu zamestnávateľ ukončil z dôvodu organizačných zmien k 30.9.2022. V období od
1.10.2022 do 13.4.2023 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bola mu priznaná dávka v
nezamestnanosti v sume 559,10 eur mesačne. V období od 14.4.2023 do 23.6.2023 bol zamestnancomv spoločnosti G.-I.F. N..V..Q.. s čistým mesačným príjmom 1.435 eur. V období od 24.6.2023 do 3.9.2023
bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, pričom dávka v nezamestnanosti mu priznaná nebola.
V období od 4.9.2023 do 31.8.2024 pracoval v spoločnosti K. F. O.N. N. N..V..Q.. s priemerným čistým

mesačným príjmom 1.108 eur mesačne. Pracovný pomer bol skončený uplynutím doby, na ktorú bol
dojednaný, dňom 1.8.2024. Od 1.9.2024 do 8.10.2024 bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
dávka v nezamestnanosti mu priznaná nebola. Od 9.10.2024 je držiteľom živnostenského oprávnenia s
predmetom podnikania prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii
exteriérov a interiérov, výroba a hutnícke spracovanie kovov, výroba a opracovanie jednoduchých

kovových výrobkov a inštalácie elektrických rozvodov a zariadení na bezpečné napätie. Za rok 2024
podľa predloženého daňového priznania dosiahol príjmy vo výške 3.890 eur a výdaje vo výške 2.504,36
eur. Nemá stále zamestnanie, ani stály príjem, ako živnostník si musí zákazky stále hľadať sám a
vždy je v neistote či práca, ktorú si dohodol, bude vykonaná a či mu bude následne vyplatená faktúra.
Namietal, že matka pri dokladovaní svojich príjmov a výdajov nadhadzuje sumy na mesačnú réžiu,
nedokladovala náklady na lieky, ošatenie, okuliare (ktoré maloletý N. už minimálne 5 rokov nenosí).

Náklady na bývanie rozpočítava na chlapcov a následne celú sumu počíta sebe ako vydaj. U maloletého
V. otec namieta podľa vyčíslenia matky poplatok za hokej 85 eur mesačne, nakoľko od 1.1.2025 si
u svojho zamestnávateľa môže požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ktorý je určený na
úhradu nákladov spojených so športovou činnosťou dieťaťa v organizovanej športovej aktivite. Otec
namieta, že teda nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť súdom určené výživné, preto navrhuje,

aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal ho prispievať na výživu syna N. zvýšeným
výživným v sume 190 eur mesačne a na maloletého V. v sume 200 eur mesačne počnúc dňom 4.7.2024,
zároveň, aby mu umožnil zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach vo výške 30 eur mesačne.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý

rozsudok ako vecne správny.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že otec nevyužíva styk určený súdom prvej inštancie,
maloleté deti si neberie, aj keď ho deti kontaktujú, že by chceli k nemu ísť. Za 3,5 roka sa s nimi
stretol 4x na 2-3 hodiny, nezobral ich k sebe a má s nimi minimálny kontakt. V súvislosti so začiatkom

školského roka sa nepodieľal na žiadnych výdavkoch, ani na iných významných udalostiach detí, ako je
napr. 1. sväté prijímanie. Rovnako ich neobdarováva ani na Vianoce, ani na narodeniny. Nikdy nebol na
rodičovských združeniach, nenavštevuje lekárov s deťmi, nepomáha im so žiadnymi problémami, a teda
nemá žiaden záujem o starostlivosť detí. Deti sa venujú športu, matka ich v tom podporuje, nechodia
poza školu, nefajčia, neflákajú sa. Otec dokladoval úver mesačne 195 eur, ktorý má platiť do 20.5.2026,

čiže bude mať peniaze. Rovnako pri skončení pracovného pomeru v D.U.Q. D.J. K.Q. N..V..Q.. dostal
odstupné a výplatu 3.346 eur.

9. Otec v ďalšom vyjadrení uvádza, že pre deti chodieval pravidelne, no zakaždým nasledovali
neopodstatnené ataky a negovania. Najprv bezdôvodne prestal chodiť mladší syn, ktorého nenútil,

potom aj starší syn, pretože chodieval od otca so strachom, čo bude nasledovať. Otec nechcel deťom
spôsobovať traumu a strach, tak to vzdal. Matka svojim správaním môže za to, že sa prestal stretávať s
deťmi. To, že nechodil na rodičovské združenia, bolo podmienené tým, že o týchto nebol informovaný.
Rovnako ani o iných dôležitých veciach týkajúcich sa detí. Ak ho deti kontaktujú, čo je sporadické, snaží
sa im vyhovieť, mladšiemu kúpil hokejku, ktorú do mesiaca zlomil, preto ju šiel reklamovať so synom

do K. a zároveň mu dal 100 eur na ďalšiu. Otec uvádza, že nemá stály príjem, snaží sa zamestnať v
zahraničí, aby situáciu utiahol a zvládol, avšak problémom je jazyková bariéra, keďže neovláda nemecký
jazyk. Ďalej má zdravotný problém s platničkami, platí si zdravotné poistenie a oslobodený od sociálnych
odvodov je len do októbra 2025, následne ich bude platiť v plnom rozsahu. To, že nemá záujem o deti,
nie je pravda, len už rezignoval a naďalej trvá na svojom odvolaní.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky

z časti pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. o zvýšení výživného, pokiaľ ide o jeho
výšku a pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. o dlžnom výživnom a vo výroku V. o
náhrade trov konania (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vrátenie veci v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

11. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či
boli splnené podmienky na zmenu rozsahu výživného doposiaľ stanoveného a vychádzajúc z odvolania
otca, či nanovo stanovený rozsah pre mal. N. 190 eur a pre mal. V. 200 eur a od 01.10.2024 do
budúcna pre mal. N. 230 eur a pre mal. V. 250 eur, zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí
a schopnostiam povinného rodiča.

12. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim

rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu

konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

13. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd konštatuje, že skutočný stav veci zistený súdom prvej
inštancie a jeho právne závery vo vzťahu k potrebe zmeny rozsahu výživného považuje za dostatočný,
avšak odvolací súd učinil odlišný záver zo skutkových zistení vo vzťahu k potencionalite príjmov otca,

čo má vplyv pre zmenu výšky výživného, ako ju stanovil súd prvej inštancie. Odvolací súd argumentuje
svoje závery nasledovne:

14. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami
a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zvýšeniu výživného, skúmal odvolací súd

primeranosť súdom prvej inštancie zvýšenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho
možnosti a schopnosti s ohľadom na zákonné kritéria, predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a
majetkové pomery povinného rodiča.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k
zmene pomerov na strane maloletých detí. Od poslednej úpravy výživného (október 2021) došlo
k preukázanému zvýšeniu ich potrieb v dôsledku vekového rastu, zmeny školských povinností a
zvýšených nákladov na zdravotnú starostlivosť u maloletého N. a športovú činnosť maloletého V.. Súd
prvej inštancie správne ustálil aj rozsah osobnej starostlivosti matky, ktorá je poskytovaná v plnom

rozsahu, zatiaľ čo otec sa na nej podieľa len minimálne. Táto skutočnosť má význam podľa § 62
ods. 4 Zákona o rodine pri posudzovaní primeraného rozsahu vyživovacej povinnosti. Odvolací súd sa
stotožňuje aj so zistením, že príjmové pomery matky sa od roku 2021 zvýšili, čo však nemožno vykladať
tak, že by tým bola znížená povinnosť otca zabezpečiť podľa svojich možností primeranú časť výživy
maloletých.

16. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane
mal. detí, keď v čase poslednej úpravy mal mal. N. XX rokov, bol žiakom X. ročníka základnej školy a v
súčasnosti má XX rokov, je študentom N. Q. Š.H.. Taktiež mal. V. je žiakom X. ročníka základnej školy,
mal. V. navštevuje športovú triedu, aktívne hrá hokej, s čím sú nepochybne vyššie výdaje ako u detí,

ktoré sa takejto športovej činnosti nevenujú. Od poslednej úpravy v roku 2021 nepochybne teda došlo
k nárastu ich výdavkov, a to vo všetkých smeroch, t.j. pokiaľ ide o stravu, ošatenie, náklady súvisiace
so školskou dochádzkou a voľnočasovými aktivitami, na ktorých sa otec nepodieľa. S uvedenými
argumentami súdu sa odvolací súd stotožňuje. V zmysle zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov voblasti výživného, už samotný nástup mal. detí do zariadenia predškolskej dochádzky, či postupný
prechod na dochádzku na základnú školu, strednú školu a potom na vysokú školu, znamená vznik
výdavkov, ktoré spravodlivo odôvodňujú zaoberať sa výškou výživného. Nad rámec toho, dospievanie

detí zvyšuje ich nároky na stravné, ošatenie, obuv či hygienické potreby. S ohľadom na rovnocenné
postavenie rodičov čo do plnenia vyživovacej povinnosti, na takto zvýšených výdavkoch mal. detí by sa
malipodieľaťobidvajarodičia.MaloletýN.vstúpildostredoškolskéhovzdelávania,čoprirodzenezvyšuje
výdavky na školské pomôcky, dopravu a stravu, a súčasne má trvalé zdravotné náklady súvisiace s
alergiou. Maloletý V. je žiakom športovej triedy a aktívne sa venuje hokeju. Aj keď tieto výdavky sú

vyššie než pri bežných aktivitách detí, odvolací súd prihliadol na možnosť čiastočného krytia týchto
nákladov prostredníctvom príspevku zamestnávateľa matky, ktorý matka môže poberať. Súd prvej
inštancie zisťoval odôvodnené potreby maloletých, avšak viaceré matkou uvádzané náklady neboli
riadne doložené listinnými dôkazmi, resp. ich výška bola konštruovaná len odhadom. Odvolací súd preto
pri posudzovaní potrieb detí vychádzal len z preukázaných a obvyklých nákladov (§ 75 ods. 1 Zákona o
rodine). Odvolací súd predpokladá výdavky matky pohybujúce sa na úrovni cca 400-500 eur mesačne

na každého z mal. synov, ak k tomu pripočítame výdavky matky na ubytovanie, a výdavky v súvislosti
so zdravotným stavom, s voľnočasovými aktivitami a ostatné nepravidelné výdaje. Odvolací súd tak vo
vzťahu k odôvodneným potrebám maloletých považuje za primeranú, na rozdiel od súdu prvej inštancie,
na mal. N. sumu 190 eur mesačne a na mal. V. sumu 210 eur mesačne, ktorou sa má podieľať otec na
výžive synov, zohľadňujúc aj prídavok na dieťa v sume 60 eur, ktorým štát prispieva matke na výchovu

a výživu dieťaťa a tiež podiel matky na výživnom. Časť z pravidelných a odôvodnených potrieb mohla a
aj mala byť uspokojovaná z prídavkov na maloletých v sume 60 eur. Odvolacím súdom určené výživné
zodpovedá matkou preukázaným výdavkom, ktoré aj odvolací súd považuje v niektorých položkách za
nadhodnotené a nedôvodné.

17. Posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej z
výživného, otca maloletých. Ten namieta, že zo svojho príjmu nie je schopný platiť určené výživné.

18. Odvolací súd sa podrobne zaoberal aj námietkami otca smerujúcimi k nesprávnemu vyhodnoteniu

jeho zárobkových možností. V posudzovanom prípade však odvolací súd dospel k záveru, že hoci
aplikáciaprincípupotencionalityboladôvodná,súdprvejinštancienadhodnotilreálnuvýškupríjmu,ktorý
je otec objektívne schopný dosahovať.

19. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že otec mal stabilný príjem zo závislej

činnosti vo výške cca 1.108 eur do augusta 2024, od októbra 2024 vykonáva podnikateľskú činnosť len
krátke obdobie, dosiahnuté príjmy a výdavky v roku 2024 vykazujú výraznú nestálosť. Z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané objektívnymi dôkazmi, že by mohol otec dlhodobo a stabilne dosahovať
čistý mesačný príjem vo výške 1.500 eur, ako vyhodnotil súd prvej inštancie.

20. Odvolací súd preto vyhodnotil príjmové možnosti otca v súčasnom období ako mierne vyššie oproti
jeho príjmom zo zamestnania, nie však na úrovni 1.500 eur, ale približne v rozpätí 1.100 - 1.300 eur
mesačne (priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od septembra 2024 do decembra 2025
predstavuje 1.186 eur), pričom ide o hranicu, ktorá zodpovedá preukázaným faktickým okolnostiam a
neprekračuje rámec jeho reálnych schopností (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

21. Po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností, odôvodnených potrieb maloletých detí a možností
a schopností oboch rodičov, odvolací súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného je dôvodné, avšak
rozsah určený súdom prvej inštancie nebol primeraný objektívnym možnostiam povinného rodiča.
Výživné vo výške 190 eur mesačne pre maloletého N. a 210 eur mesačne pre maloletého V., predstavuje

primeraný podiel otca na úhrade potrieb detí (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), rešpektuje zásadu, že
dieťa má právo na rovnakú životnú úroveň ako rodičia, avšak len v rozsahu ich reálnych možností,
pri zachovaní proporcionality medzi právom detí na výživné a skutočnými zárobkovými schopnosťami
povinného.

22. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu vo výroku II. o zmene výroku
o zvýšení výživného zmenil (§ 388 CSP) a vo výrokoch III. o dlžnom výživnom a V. o náhrade trov
konania zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).23. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne o dlžnom výživnom a o náhrade trov konania
účastníkov rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2

CSP odôvodniť.

24. Z dôvodu zmeny výšky zvýšeného výživného bolo potrebné zrušiť výrok III. rozsudku súdu prvej
inštancie, keďže výška dlžného výživného závisí od novourčenej výšky mesačnej povinnosti a tá
nebola v súlade s výpočtom vykonaným súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie bude preto povinný

vykonať nový výpočet dlžného výživného a zohľadniť výšku výživného určenú odvolacím súdom.
Vychádzajúc z predbežnej vykonateľnosti rozsudku o výživnom (§ 44 CMP), je potrebné doplniť
dokazovanie o skutočne hradenej sume výživného v čase od vykonateľnosti napadnutého rozsudku do
času vyhlásenia rozhodnutia odvolacím súdom, v záujme spravodlivého riešenia preskúmavanej právnej
veci. V opačnom prípade by neúplnosťou zistenia skutočného stavu mohlo dôjsť k porušeniu práv osoby
povinnej z platenia výživného, rovnako tak osoby oprávnenej z platenia výživného, čomu chce odvolací

súd predísť. Navyše súd prvej inštancie nepostupoval správne pri určení dlžného výživného, ktoré je
potrebné určiť konkrétnou sumou na každé z maloletých detí.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancii tiež o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).