Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624205746
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7624205746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľa: R. B., V.. X.X.XXXX,
B. P. H. P. XXX/X, T. B., právne zast.: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom AK
v Spišskej Novej Vsi, Gorkého 8, IČO:47 233 419, proti manželke, ktorá návrh na rozvod manželstva
nepodala: P.. R. B., V.. XX.X.XXXX, B. P. H. P. XXX/X, T. B., právne zast.: JUDr. Marcela Kuniková,
Bernolákova 17, 052 01 Spišská Nová Ves, za účasti mal. detí: Z. B., V.. XX.X.XXXX D. D. B., V..
X.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny T. V. L., o návrhu
navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode,

o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 17P/219/2024-341 zo dňa
12.6.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., IV. a V.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletým deťom na čas po rozvode.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd manželstvo účastníkov konania R. B., I.. B., V.. XX.XX.XXXX a P.. R. B., I.. Š., V.. XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, ktoré je vedené v knihe manželstiev matričného úradu T. V. L., vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, rozvádza.

II. Zverujú sa maloletí Z. B., V.. XX.XX.XXXX D. R.. D. B., V.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a
spravovať ich majetok v bežných veciach.

Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať takto:Interval striedavej starostlivosti, počas ktorej je otec oprávnený zabezpečovať starostlivosť o mal. D. D.
Z. sa začína v nedeľu o 17.00 hod. párny týždeň v mesiaci do nasledujúcej nedele v nepárnom týždni
do 17:00 hod. a súčasne týmto okamihom je matka oprávnená zabezpečovať striedavú starostlivosť

do nedele do 17:00 hod. párneho týždňa. Odovzdávanie maloletých detí bude realizované v mieste
bydliska toho rodiča, ktorému sa končí interval striedavej osobnej starostlivosti, počnúc od právoplatnosti
rozsudku

Počas prázdnin a sviatkov sa bude realizovaný styk rodičov s maloletými deťmi takto:

Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. Z. a mal. D., v čase letných prázdnin každý
kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod a od 1.8. od 10.00 hod do 15.8. do 19.00 hod.

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. Z. a mal. D., v čase letných prázdnin každý
kalendárny rok od 15.7. od 19.00 hod., do 1.8. do 10.00 hod a od 15.8. od 19.00 hod do 31.8. do 10.00

hod.

Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. Z. a mal. D. každý párny kalendárny rok od
23.12. od 9.00 hod., do 31.12. do 13.00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 13.00 hod. do 06.01.
nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod.

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. Z. a mal. D. každý nepárny kalendárny rok od
23.12. od 9.00 hod., do 31.12. do 13.00 hod. a každý párny rok od 31.12. od 13.00 hod. do 06.01.
nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod.

Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. Z. a mal. D. počas veľkonočných sviatkov každý
nepárny kalendárny rok od Veľkého piatka od 17.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod.

Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. Z. a mal. D. počas veľkonočných sviatkov každý
párny kalendárny rok od Veľkého piatka od 17.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod.

Matka a otec sú povinní maloleté detí na styk riadne pripraviť.

Matka a otec sú povinní maloleté deti v dni a v čase určenom ako začiatok styku a v dni a v čase
určenom ako koniec styku odovzdať tomu rodičovi, ktorý je oprávnený vykonávať starostlivosť v mieste

jeho bydliska.

III. Matke sa výživné na mal. deti Z. a D. počas striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.

IV. Otec je povinný počas striedavaj osobnej starostlivosti prispievať na výživu mal. D. výživným vo výške

120 eur mesačne a na výživu mal. Z. výživným vo výške 140 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný
uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred do budúcna.

V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. čl. 5, § 24 ods. 1-4, § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 24 ods. 5,
§ 28 ods. 1, 2, § 43, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
(ďalej len „Zákon o rodine“), § 44, § 100, § 111, čl. 4 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“), čl. 1, čl. 6, čl. 9 bod 3, čl. 12 bod 1, 2, Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 10
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 41 ods. 4 Ústavy SR.

4. Po zistení skutočného stavu veci súd konštatoval, že boli splnené všetky podmienky kumulatívne
na rozhodnutie o striedavej starostlivosti. Obaja rodičia sú emočne stabilné osobnosti a obidvom im v
rovnakej miere záleží na výchove ich detí a to sa ani po uplynutí času od vykázania otca z domácnosti
nezmenilo. Sú plne spôsobilí k osobnej starostlivosti o maloletých, majú k tomu dostatočné materiálne

a bytové podmienky, o túto starostlivosť majú záujem a deti majú rovnakú kladnú citovú väzbu na
oboch rodičov. Rodičia majú bydliská, kde deti majú všetko, čo potrebujú pre každodenné potreby, sú v
bezprostrednejvzájomnejblízkostianavštevujúškolskézariadenietaktiežvichbezprostrednejblízkosti,
čo umožňuje bez neprimeranej záťaže pre nich, udržiavanie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmina každodennej báze. Maloleté deti sú zdravé, ich zdravotný stav nevylučuje nenariadenie striedavej
osobnej starostlivosti. Obe maloleté deti sú v takom veku, kedy jednotlivý presun nemôže žiadnym
spôsobom negatívne vplývať na zdravý vývoj. Pri rozhodovaní bolo potrebné prihliadať aj na názor

maloletých detí, ktoré vzhľadom na svoj vek už vedia posúdiť vzniknutú situáciu. Hoc sa mal. Z. vyjadril,
že si to nevie predstaviť, aby sa sťahoval, je nutné podotknúť, že bolo na mieste nerozdeľovať maloleté
deti, aby strávili spoločný čas spolu s otcom a mal. Z. vzhľadom na svoje vek je spôsobilý sa prispôsobiť
zmenám v živote. U mal. Z. ide skôr o situáciu, kedy sa mu nechce vystúpiť z komfortnej zóny, na
ktorú je zvyknutý v domácom prostredí. Neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by bránili plnohodnotnému

kontaktu otca s maloletým. V opačnom prípade by mohla nastať situácia, že dlhodobé odlúčenie otca
od maloletého dieťaťa by malo za následok ochladenie väzieb otec - syn a taktiež by sa bezdôvodne
odňalo právo otca zabezpečovať rodičovské práva vo vzťahu k starostlivosti k maloletému.
Vzťah medzi rodičmi a ich ochota komunikovať dosiahol takú úroveň, že nie sú už spôsobilí samostatne
akceptovať názor druhého rodiča a vyriešiť vzniknuté problémy racionálne s prihliadnutím na najlepší
záujem dieťaťa. V ich vzájomnom vzťahu dokážu akceptovať len rozhodnutie súdu. Z takto zistených

skutočností možno jednoznačne konštatovať záver, že je v najlepšom záujme maloletých na nariadenie
striedavej starostlivosti, nakoľko zmena stabilného kontaktu bez odôvodnených dôvodov, by bola
spôsobilá poškodiť prirodzené vybudované väzby a city medzi deťmi a otcom.
Námietky matky, že otec nie je spôsobilý zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti z dôvodu, že požíva
vo väčšom množstve alkohol, neboli v predmetnom konaní žiadnym relevantným spôsobom potvrdené.

Tvrdenia matky nie sú podložené žiadnym dôkazom, keďže bolo zistené, že otec doposiaľ nebol
priestupkovo riešený alebo trestne odsúdený pre skutky spojené s užívaním alkoholu. V neposlednom
rade je nutné upriamiť pozornosť, že otec je zamestnanec Ž. od roku 1993, kde sú pravidelne
vykonávané náhodné kontroly alkoholu v dychu a doposiaľ s ním nebol ukončený pracovný pomer pre
uvedené problémy s alkoholom v práci.

Námietky matky ohľadom povahy otca, ktorá má byť agresívna a prerastá do fyzického napadnutia,
čo v konečnom výsledku vyústilo do zákazu priblíženia k matke na základe neodkladného opatrenia
pod sp. zn. 8C/2/2025 zo dňa 21.1.2025, možno konštatovať, že táto skutočnosť nemá reálny vplyv na
obmedzenie práv otca k maloletým deťom, nakoľko priamo z výroku uznesenia, ako aj z odôvodnenia
vyplýva, že rozhodnutie bolo nariadené pre správanie otca voči matke a nie aj voči deťom. Z daného

dôvodu nemožno akceptovať, že zlé vzťahy medzi manželmi, ktoré už vyústili do danej situácie, majú
mať negatívne dopady na väzby otca s maloletými deťmi. Počas konania bolo preukázané, že otec sa
od vykázania z domu pravidelne stretáva s maloletými deťmi.
K námietkam matky, že otec nemá pravidelný pracovný čas a pracuje počas nočných hodín a tým
môže byť starostlivosť o maloleté detí ohrozená, je potrebné dodať, že pracovná činnosť rodiča nemôže

znemožňovať jeho podiel na starostlivosti o deti. Tak ako aj matka si upravuje pracovnú činnosť, aby
zabezpečila starostlivosť, tak aj otec je povinný v rámci svojich rodičovských povinností primerane
reagovať a zabezpečiť si svoju pracovnú dobu, resp. zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti tak,
aby nebol ohrozený ich zdravý vývoj a bezpečnosť. Je namieste uviesť, že ako matka si vypomáha
dozorom nad deťmi, kedy je v práci prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov, tak i otec je

spôsobilýzabezpečiťtútostarostlivosťsvojimipríbuznými.Blízkarodinazostranyotcabývavmestejeho
terajšieho bydliska, maloleté deti ich poznajú, stretávajú sa, teda otec má možnosti v prípade potreby
zabezpečiť dozor pre deti v prípade potreby.
K námietkam matky k bytovým podmienkam otca je potrebné dodať, že aktuálna situácia u otca vznikla
vykázaním zo spoločnej domácnosti, teda otec musel nato akútne reflektovať a zabezpečiť si nové

bývanie. Otec deklaroval počas celého konania, že aktívne hľadá podnájom, ktorý zabezpečí riadne
bývanie aj maloletým deťom počas ich pobytu. Napriek tomu, že aktuálne otec býval jednoizbovom
byte, tak v čase rozhodnutia súdu už mal zabezpečené bývanie v dvojizbovom byte, ktorý zo šetrenia
kolízneho opatrovníka spĺňa podmienky na riadnu výchovu maloletých detí. Otec svojim prístupom k
rýchlemu nájdeniu nového bývania chcel zabezpečiť, aby sa nenarušili citové väzby medzi ním a deťmi

ich odlúčením.
Teda námietky matky prednesené počas konania týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti neboli
po zhodnotení ich relevancie spôsobilé konštatovať neschopnosť, resp. nemožnosť otca náležite
zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. Všetky skutočnosti tvrdené matkou boli súdom vyhodnotené
ako účelové a smerujúce k prerušeniu väzieb otca s deťmi. Tieto závery možno vyvodiť aj zo samotného

tvrdenia matky, ktorá na jednej strane tvrdí, že otcovi nikto nebráni v stretávaní sa s deťmi, ponechá
rozhodnutie deťom, ako si predstavujú stretávanie s otcom, ale na druhej strane po zisteniach názoru
detí, ako aj skutočnosť, že otec má s deťmi dobrý vzťah a pravidelne sa s nimi stretáva, trvá na ich
zverení do jej starostlivosti.Na záver k vyššie uvedeným námietkam je potrebné dodať, že celú túto situáciu vystihuje skutočnosť,
že otec sa snažil o spoločnú starostlivosť s tým, že budú spolu s matkou komunikovať, aby mali deti
spoločne podľa toho ako im to bude vyhovovať aj počas pracovných povinností. Matka túto formu

opakovane odmietala a trvala na zverení detí do jej starostlivosti bez úpravy styku otca s deťmi s
odôvodnením, že otcovi nikto nebráni a môže sa s nimi stretávať kedykoľvek. Na otázku súdu, že vlastne
jej predstava styku detí s otcom je vlastne to, čo navrhuje otec v rámci spoločnej starostlivosti, nevedela
uviesť relevantný argument, ktorý by vylúčil spoločnú starostlivosť. V podstate počas celého konania
vyplynulo, že matka ako najväčší problém v starostlivosti otca o deti videla v tom, resp. sa domnievala,

že si to nevie predstaviť, aby sa otec vedel postarať o deti.
Z dôvodu rozhodovania o určení výživného počas striedavej starostlivosti u mal. Z. a D., súd vykonal
dokazovanie so zameraním na pomery, schopnosti a možnosti oboch rodičov a potreby maloletých detí.
Otec je zamestnaný ako L. Ž. T. I., Y. Q., žije v prenajatom 2- izbovom byte v T. V. L.. Inú vyživovaciu
povinnosť, okrem mal. Z. a D., nemá. Je poberateľom prídavku na dieťa v sume 120 eur mesačne.
Na základe zistení súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem otca vo výške 2.417,41 eur (zo závislej

činnosti). Matka je zamestnaná v Ž. T. T., D..T.. ako osobná pokladníčka na pracovisku v Y.. Žije v
spoločnej domácnosti s maloletými deťmi v rodinnom dome v T. B.. Inú vyživovaciu povinnosť, okrem
mal. Z. a D., nemá. Na základe zistení súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem matky vo výške
1.160,94 eur (čistý príjem zo závislej činnosti). Mal. Z. je v súčasnosti žiakom X. ročníka T. Y. Š. B.,
T. V. L.. Je zdravotne znevýhodnený, má vypracovaný individuálny študijný plán. Mal. D. je žiačkou X.

ročníka O. Š.. Súd ustálil nevyhnutné mesačné náklady na mal. Z. počas starostlivosti u otca vo výške
276,48 eur (250,40 eur/bod 115 + 26,08 eur/bod 116) a matky vo výške 186,46 eur (160,38 eur/ bod
114+ 26,08 eur/ bod 116). Súd ustálil nevyhnutné mesačné náklady na mal. D. počas starostlivosti u
otca vo výške 273,96 eur (187 eur/bod 118 + 23,56 eur/bod 120) a matky vo výške 183,94 eur (160,38
eur/ bod 119+ 23,56 eur/ bod 120).

V danom prípade je nepochybne mesačný príjem otca značne vyšší ako u matky, a preto bolo potrebné
aj pri nariadení striedavej starostlivosti určiť vyživovaciu povinnosť u otca, aby sa poskytol maloletým
deťom rovnaký životný komfort ako v domácnosti matky, tak aj otca. Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že obaja rodičia doposiaľ poskytovali maloletým deťom osobnú starostlivosť a pri
otázke výšky výživného prihliadol na skutočnosť vyššieho príjmu zo strany jedného z rodičov. Práve otec

je ten, ktorý v porovnaní s matkou poberá vyšší príjem zo zamestnania. Aby maloleté deti nepociťovali
zmenu vyššej životnej úrovne pri prechode z domácnosti otca do domácnosti matky, bolo potrebné určiť
vyživovaciu povinnosť. Výšku určeného výživného na mal. D. súd ustálil na sumu 120 eur mesačne v
prepočte 4 eur na deň (120/30 dní) a na mal. Z. na sumu 140 eur mesačne v prepočte 4,66 eur na
deň (140/30 dní). Predmetná výška výživného taktiež korešponduje s Metodikou pre výpočet výživného

rodičov k deťom.

5. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok v zmysle
ust. § 52, § 57, § 58 CMP.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka voči výrokom II. a IV. rozsudku z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“).Zdôraznila,žemaloletýZ.ježiakomsošpeciálnymivýchovnovzdelávacímipotrebami.Vskupine

žiakov so zdravotným znevýhodnením a narušenou komunikačnou schopnosťou a dysortografiou (ľahký
stupeň), ADHD (koncentrácia, krátkodobá pamäť) - má vypracovaný individuálny výučbový plán. Je
preto nevyhnutná stabilita, ktorá sa týka vytvorenia prostredia, ktoré minimalizuje stres, poskytuje pocit
bezpečia a predvídateľnosti. To zahŕňa rutiny, pokojnú rodinnú atmosféru, dôslednú výchovu, ktoré
pomáhajú deťom s ADHD regulovať svoje správanie a emócie. V priebehu konania sa maloletý Z.

vyjadril, že sa nechce striedať týždeň u jedného a týždeň u druhého rodiča, že chce ostať v dome a podľa
názoru matky súd pochybil, keď nebral do úvahy jeho názor. Jeho odmietavý postoj nie je o pohodlí,
ale o pocite bezpečia, pohody, možno aj strachu vzhľadom na jeho zdravotný stav. Je potrebné mu
zabezpečiťstabilnévýchovnéprostredie,keďžesúdautoritatívnerozhodolprotijehovôlivovekublízkom
dospelosti XX rokov, kedy je už dostatočne vyspelý na to, aby vedel objektívne zhodnotiť okolnosti

a vedel vyjadriť a vnímať následky rozhodnutia. Maloletá D. vo veku XX rokov neodmieta striedavú
osobnú starostlivosť, avšak nemá reálnu skúsenosť so striedaním. Viackrát sa zmienila, že jej vyhovuje
stabilné prostredie, vlastná izba a stretávanie s otcom tak, ako to bolo nastavené po jeho vykázaní. Obe
deti potrebujú stabilitu a zázemie jedného prostredia. Od vyhlásenia rozsudku si rodičia striedajú obemaloleté deti v režime v zmysle rozsudku. Matka na poslednom pojednávaní navrhovala pojednávanie
odročiť za účelom realizácie a vyskúšania striedavej osobnej starostlivosti cca 2-3 mesiace, aby bol
opätovne zistený názor maloletých detí. Súd tento návrh neakceptoval a vo veci rozhodol. Po vyhlásení

rozsudku sa ukázalo, že syn sa necíti komfortne pri striedaní, je v citlivom veku a odmieta zmenu
prostredia. Dcéra pripustila možnosť striedavej osobnej starostlivosti bez reálnej skúsenosti a dnes má
odlišný postoj. Už počas prvých dní, kedy výkon starostlivosti o deti zabezpečoval ich otec, bol v čase
voľna pod vplyvom alkoholu. Pred súdom garantoval starostlivosť o deti počas jeho nočnej zmeny v
zabezpečení starostlivosti jeho blízkou rodinou, avšak deti po odchode do nočnej zmeny ostali samé

bez dozoru. Okrem toho nie sú u otca zabezpečené vhodné podmienky, deti spia spolu s otcom v
manželskej posteli. Po návrate detí z prvého 2-týždňového cyklu v rámci letných prázdnin matka s deťmi
navštívila pedopsychiatrickú ambulanciu R.. B. I., aby lekárka posúdila postoj detí k striedavej osobnej
starostlivosti a vhodnosť tohto modelu. Lekárka v závere správy uvádza, že je nevyhnutné rešpektovať
dieťa, nie záujem otca, striedavá starostlivosť v terajšom prostredí je pre dievča nevhodná, jej vek je
dosť nízky na únik a útek z domu. Je potrebné nechať dieťa v stabilnom prostredí, dcéra potrebuje

matku ako model ženy, návštevy u otca cez víkendy, cez prázdniny podľa dohody, odporúča rešpektovať
najlepší záujem dieťaťa. U syna diagnostikovala lekárka okrem iného aj atypický autizmus. V závere
uvádza, že vzhľadom na charakter poruchy odporúča rešpektovať názor chlapca v adolescentnom veku,
ktorý potrebuje stabilné prostredie, pocit bezpečia, istotu, ktorú mu striedavá starostlivosť nedáva. Je
nevyhnutné, aby mal syn zachovaný školský režim v stabilnom prostredí, to je pekná hlboká vzťahová

väzba, návštevy u otca rieši cez víkendy a viac spoločného času cez prázdniny. Syn sa v prostredí
matky cíti veľmi dobre. Podstatná je pre neho prítomnosť matky. Aktuálna situácia bráni záujmy otca,
nie dieťaťa. Lekárka konštatovala, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná a odporúčala zveriť
deti do starostlivosti matky a upraviť styk s otcom. Matka poukazuje aj na praktickú stránku výkonu
starostlivosti otca, ktorá preukazuje ponechávanie detí bez dozoru počas jeho pracovnej zmeny v noci.

Počas obdobia deti prichádzajú k matke, keďže nemajú zabezpečené veci u otca. Otec ponecháva deti
u matky bez dohody viac ako 3 hodiny pod zámienkou, že sa má dcéra zbaliť a takisto je tu problém s
alkoholom, ktorý je dlhodobej povahy a má vplyv na výkon jeho práv a povinností. Otec tak pôsobí na
maloleté deti negatívne. Ďalej otec sa vyhýba zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, absolvovať kontrolné
vyšetrenia v ortopedickej ambulancii, ignoruje finančnú zodpovednosť. Počas zahraničnej súťaže, ktorej

sa dcéra zúčastnila počas otcovho týždňa, došlo k vyčerpaniu jej kreditu, čím jej neostávalo po dobu
zvyšných 3 dní na základné potreby, učiteľka jej poskytla výpomoc a žiadala riešenie od matky, otec
neprejavil túto snahu riešiť. Takisto zneužíva finančné prostriedky detí, keď realizoval platby z účtov detí
na svoj, čo vzápätí zrealizoval všetky úhrady pod svojím menom s jeho číslom. Ďalej matka namieta,
že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že od podania návrhu sa o deti starala výlučne sama, fakticky

od vykázania otca z nehnuteľnosti, čo je nevyhnutné zohľadniť v rámci skutočného stavu veci. Matka
vykonáva striedavú osobnú starostlivosť, nebránila otcovi v styku, otec sa s deťmi stretol vždy, keď mal
o to záujem. Povaha otca, zrejmý spúšťač jeho agresívneho správania (alkohol), je možný vyčítať aj
z podkladov v konaní sp.zn. 8C/2/2025, obsahom ktorého sú audionahrávky otca v podnapitom stave
útočiacom slovne i fyzicky na matku.

Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti súd neakceptoval výdavky, ktoré matka označuje ako mimoriadne,
napr. dovolenka alebo náklady, ktoré už boli v minulosti hradené, náklady spojené s domácnosťou,
voľnočasovýmiaktivitami,nákladynazdravotnústarostlivosť.Súdnevzaldoúvahynákladynazdravotnú
starostlivosť s odôvodnením, že tieto náklady sú opakujúce. Otec má čistý mesačný príjem 2.417,41
eura, a preto matka tvrdí, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať deťom aj mimo úhrady

základných potrieb. Otec poberá prídavky na deti mesačne 60 eur na dieťa. Matka poukazuje na
správanieotca,ktorýpočaskonaniavsúvislostisvýdavkaminadetipreukázal,žeposielaldeťomnaúčet
na sporenie mesačne 60 eur, na osobitné účty vreckové 50 eur, avšak už v máji previedol zo synovho
účtu sumu 450 eur na svoj osobný účet, t.j. celé vreckové, ktoré mu poskytoval od októbra, sporenie,
ktoré deťom mesačne posielal 60 eur, 1.6. previedol na svoj bežný účet z dcérinho sporiaceho účtu

1.300 eur a zo synovho sporiaceho účtu 1.200 eur. Matka navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok ako vecne správny.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny.
V prvom rade otec konštatuje, že striedavá starostlivosť sa realizuje v zásade bez problémov, deti
s otcom trávia podstatne viac času ako tomu bolo pred vydaním rozsudku. Celé odvolanie je skôrargumentačne postavené na negácii rozsudku ako celku, avšak táto negácia vyplýva skôr z absolútnej
neochoty akceptovať fakt, že otec je otcom maloletých detí, ktorý má so svojimi deťmi dobrý vzťah a to aj
napriek tomu, že obe deti sú na dennej báze konfrontované s tvrdeniami ich matky o tom, že otec je zlý

a neschopný alkoholik. Ide to až do takej miery, že maloleté deti verbálne otca podporujú, vyjadrili sa, že
nerozumejú postojom svojej matky. Zvlášť syn si vyžaduje prítomnosť otca v dome, z ktorého bol otec
vylúčený a opakovane poukazuje na to, že dom a záhrada vyžaduje údržbu, ktorej sa matka nevenuje.
Deti informovali otca, že tvrdenia matky v odvolaní nie sú pravdivé, ide o opakované a dehonestujúce
tvrdenia, ktoré matka potvrdzuje aj fotografiami z domu, zo “zátiším” fliaš s alkoholom, keď tvrdí, že bol

otec v čase voľna a za prítomností detí pod vplyvom alkoholu.
Matka predkladá ako jeden z dôkazov správu R.. I.F.N.. Je nutné konštatovať, že ide o psychiatričku,
ktorávykonalavyšetreniedetínazákladepožiadavkymatkybeztoho,abyotejtoskutočnostiinformovala
otca a otec sa od detí dozvedel, že lekárka písala to, čo matka požadovala. Maloletá D. otcovi potvrdila,
že je jej rozhodnutím ísť študovať do Q. na umeleckú školu, pretože dlhodobo je tanec jej koníčkom,
venuje sa mu a chce tanec ďalej študovať, a možno je to pre matku nepochopiteľné, ale takéto štúdium je

možno realizovať v Q. alebo v P., a je úplne prirodzené, že dcéra vo veku XX rokov sa rozhodne študovať
na internátnej škole mimo svojho bydliska. Nemožno sa ubrániť dojmu, že matka na základe konfliktu,
ktorý viedol k rozvodu manželov, nerozpakuje sa zneužiť maloleté deti a brániť v ich prirodzenom rozvoji,
vrátaneichštúdiamimobydliska,čiT.V.L..Rovnakýdojemnadobúdaajotecvovzťahuksynovi,ktorého
matka v odvolaní vykresľuje ako človeka s výraznou poruchou osobnosti a psychickými problémami.

Otec je toho názoru, že syn aj tým, že študuje na strednej škole, ktorá nie je jednoduchá, osvedčil to,
že tvrdenia psychiatričky sú tvrdeniami na objednávku matky a nemajú nič spoločné s reálnymi postojmi
a životom syna. V tomto kontexte je nutné konštatovať a otec to nikdy nepopieral, že syn najradšej
trávi čas v rodinnom dome. Vie to tak matka, ako aj otec. Na druhej strane však súd prvej inštancie
správne vec vyhodnotil, že je nutné zachovať možnosť realizácie čo najplnohodnotnejšieho styku otca

so synom, a keďže otec je vykázaný z obydlia, bolo nutné rozhodnúť o striedavej starostlivosti, keďže
iný model matka nenavrhla. Ak matke navrhol otec, aby prehodnotila svoj postoj, a urobila kroky k
zrušeniu neodkladného opatrenia s tým, že by sa styk realizoval priamo v rodinnom dome, tak túto
možnosť matka radikálne odmietla a odmieta. Ako otec si vie predstaviť situáciu, aby deti zostávali v
rodinnom dome a u detí sa striedali rodičia. To však vzhľadom na existujúce neodkladné opatrenie,

nie je možné. Bývanie otca zodpovedá jeho možnostiam a zároveň umožňuje realizáciu striedavej
starostlivosti. Napriek tomu, že matka v tomto bývaní hľadá iba negatíva, tak otec musí konštatovať,
že D. dokonca vyhovuje bývanie v meste, pretože je bližšie k svojim priateľom a kamarátom zo školy
a nemusí domov cestovať. Vek maloletých detí je taký, že umožňuje, aby deti boli doma aj samé. Otec
považuje až za dôkaz nevyzretosti matky, keď sústavne poukazuje na to, že údajne ponecháva deti

bez dozoru. Nie je to pravda. Vždy majú možnosť byť v kontakte so svojím otcom, resp. s ich tetou, s
ktorou majú dobrý vzťah. Rovnaká situácia je tvrdenie matky o vyhýbaniu sa zabezpečenia zdravotnej
starostlivosti. Otec systematicky dbal o to, aby syn, hoc nechcel, nosil korzet na chrbticu a bol to on,
ktorý v prevažnej miere, počas spolužitia s matkou, zabezpečoval návštevy v ortopedickej ambulancii
so svojim synom. Účelové zveličovanie a negovanie otca zo strany matky sa prejavilo aj v tvrdení,

ktoré matka nazvala, “ignorovanie finančnej zodpovednosti”. Otec je ten, kto svojím deťom sporí a z
obavy, aby matka tieto peniaze nezneužila pre svoje účely, tak tieto peniaze zablokoval na svojom účte,
pretože mimochodom, aj účty detí boli podúčtami účtu otca. Otec sa chce a vie postarať o svoje deti,
vychováva ich k zodpovednosti a samostatnosti, má so svojimi deťmi dobrý vzťah, a jediným problémom
je podkopávanie jeho autority zo strany ich matky. Navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch.

9. Ďalším podaním matka doplnila odvolanie o ďalší odvolací dôvod, ktorým je závažná procesná vada
konania spočívajúca v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý znemožnil matke,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď sa súd nevysporiadal s dôvodnou námietkou zaujatosti
voči ustanovenému kolíznemu opatrovníkovi. Súd prvej inštancie o námietke rozhodol uznesením
zo dňa 16.6.2025, pričom súd námietku zamietol, matka považuje jeho odôvodnenie za nesprávne,
formalistické, v rozpore s povinnosťou chrániť najlepší záujem dieťaťa.

10. Ďalším podaním matka oznámila odvolaciemu súdu, že striedavá starostlivosť sa realizovala len
počas letných prázdnin, deti boli motivované zážitkami a výletmi, ktoré dovtedy s otcom neabsolvovali.
Aktuálne po nástupe detí do školy nastala zmena, ktorá pri logistike povinností priniesla vyhranený
názor u syna, ktorý rázne odmietol striedanie a zotrval tak v názore, ktorý vyslovil počas výsluchu KOi na súde; rozpačitý postoj dcéry, ktorá „zachraňovala“ situáciu a nechcela otcovi protirečiť; obe deti
otca neodmietajú - odmietajú nastavený režim, ktorý ich núti dodržiavať vymedzený čas, ktorý by si
radšej organizovali s otcom podľa vlastnej potreby; vynucovanie zavedeného modelu deti skôr odrádza

a vzbudzuje úzkosť, či vzdorovitosť; deťom nevyhovuje neustále si presúvanie vecí /obuv, oblečenie,
školsképotreby/,mnohokrátniečozabudnúuotcaaleboopačne,resp.siprevecichodia„domov“.Počas
zavedeného obdobia striedavej starostlivosti otec nedodržiava vymedzené pravidlá (časy striedania,
rešpektovanie starostlivosti druhého rodiča a pod.). Zasahoval do „týždňa“, kedy mali byť deti s matkou,
bez oznámenia viackrát zobral deti, resp. keď ich počas „svojho týždňa“ na pár hodín priviedol k matke

(s tým, že deťom povedal, že si potrebuje niečo vybaviť. Nezabezpečil im základné potreby (nenakupuje
oblečenie ani školské potreby) s odôvodnením, že predsa platí matke výživné. Matka navrhuje zváženie
opätovného výsluchu detí za prítomnosti psychológa (nie kolízneho opatrovníka), poprípade znalecké
dokazovanie. Deti opakovane vyjadrili túžbu, aby mali možnosť rozhodovať sa podľa svojich potrieb,
aktuálnej situácie, školy, doučovania či psychickej pohody. Pevne nastavený interval im túto prirodzenú
slobodu obmedzuje a vytvára zbytočný tlak, ktorý sa prejavuje v ich správaní a emočnom nastavení.

11. Otec vo vyjadrení k doplneniu odvolania matky zo dňa 23.10.2025 uvádza, že všetky argumenty otca
sú nekriticky vnímané, útoky na kolízneho opatrovníka sú v tomto prípade neopodstatnené, opatrovníčka
konala v záujme maloletých detí, čo ostatne potvrdzuje aj skutočnosť, že deti pokračujú v styku so svojim
otcom, striedavá starostlivosť sa realizuje, hoc navrhovateľ priznáva, že u syna je limitujúcim faktorom

skutočnosť, že syn je naviazaný na rodinný dom, kde sa rád zdržiava a rád pracuje na záhrade a často
sa otcovi zdôveruje, že by bolo lepšie, keby bol otec s ním doma. Syn vníma postavenie otca, ktorý bol
vylúčený z domácnosti ako nespravodlivé, a ako sa aj sám syn vyjadril, táto nespravodlivosť ho vedie k
tomu, že si on sám nebude hľadať ani partnerku, aby nedopadol ako otec. Matka nepreukázala žiadny
dôvod, ktorý by osvedčoval zaujatosť kolízneho opatrovníka, neexistuje žiadna väzba na otca.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), nariadil odvolacie pojednávanie, doplnil dokazovanie zisťovaním názoru mal.

detí, výsluchom rodičov a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch II. (o zverení maloletých detí na čas po rozvode do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov), IV. (o určení povinnosti otca počas striedavej osobnej starostlivosti
prispievať na výživu mal. D. výživným vo výške 120 eur mesačne a na výživu mal. Z. výživným vo výške
140 eur mesačne).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vzhľadom na odvolacie námietky matky maloletých detí je
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol
o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (výrok II.), zaviazal otca na
plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom (výrok IV.).

14. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie

odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa
18.07.2018).

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, vo vzťahu

k výrokom II. (o zverení maloletých detí na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov), IV. (o určení povinnosti otca počas striedavej osobnej starostlivosti prispievať na výživu
mal. D. 120 eur mesačne a na výživu mal. Z. 140 eur mesačne) dospel k záveru, že súd prvej
inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ksprávnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože

v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak,
prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil
(rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je
presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj

spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v
tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na
podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto
súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti
dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty matky v odvolaní.

16. Matka svoju odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k zvereniu mal. detí do striedavej osobnej
starostlivosti otca postavila na svojom presvedčení, že súd nezohľadnil najlepší záujem maloletých

detí, najmä potrebu stability a bezpečia, vyplývajúcu z ich veku a zdravotného stavu, predovšetkým u
maloletého Z. so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ADHD a diagnostikovaným atypickým
autizmom. Matka namieta, že súd prvej inštancie nerešpektoval jasne a dlhodobo vyjadrený odmietavý
postoj maloletého Z. k striedavej osobnej starostlivosti a nedostatočne zohľadnil aj skutočný postoj
maloletej D., ktorá síce pôvodne striedanie výslovne neodmietala, avšak po jeho realizácii sa u nej

prejavila psychická nepohoda. Poukazuje na negatívne skúsenosti z realizácie striedavej starostlivosti
po vyhlásení rozsudku, vrátane zvýšeného stresu, úzkosti detí, nerešpektovania režimu otcom,
ponechávaniadetíbezdozorupočasjehonočnýchzmien,problémovsalkoholom,nevhodnýchbytových
podmienok, ako aj zanedbávania finančnej a zdravotnej starostlivosti. Matka zdôrazňuje odborné závery
pedopsychiatričky, ktorá striedavú starostlivosť považuje za nevhodnú pre obe deti a odporúča stabilné

výchovné prostredie u matky s úpravou styku s otcom. Zároveň namieta nesprávne procesné postupy
súdu prvej inštancie, najmä neodôvodnené zamietnutie námietky zaujatosti kolízneho opatrovníka
a neúplné zistenie skutkového stavu, ako aj nesprávne určenie vyživovacej povinnosti, keď súd
nezohľadnil reálne a pravidelné náklady na zdravotnú starostlivosť a potreby detí napriek vysokým
príjmovým možnostiam otca. Matka má pochybnosti o dostatočnej starostlivosti otca o maloletých,

domáha sa zverenia detí do svojej osobnej starostlivosti a chce preukázať nekompetentnosť otca.

17. Odvolací súd konštatuje, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§191 CSP) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení
rozsudku.Voľnéhodnoteniedôkazovneznamenáľubovôľu.Súdhodnotíjednotlivýdôkazzhľadiskajeho

dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania,
ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v
zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením
pravidiel formálnej logiky. Posúdenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a hodnotiace úvahy

súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených
skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie. Odvolací súd môže len
zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné (zvyšné dôkazy, ktoré
považujezanedôležité,nepodstatné,duplicitné,neplatnéresp.neúčinné,nevzťahujúcesakvecivytriedi
anehodnotí)súdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkyvovzájomnejsúvislosti,

pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo,pričomjehohodnotiacaúvahamusí
zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného stavu veci, musí byť preskúmateľná
odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa uvedeným postupom
pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z návrhov na vykonanie dokazovania
považoval za nesúvisiace s danou vecou, nadbytočné, nemajúce pre vec význam, resp. preukazujúce

nesporné tvrdenia alebo už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou možnosťou súdu prvej inštancie
tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich.18. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením matky, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav
dostatočne alebo ho vyhodnotil jednostranne. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie
vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré zahŕňalo výsluch oboch rodičov, zistenie názoru maloletých detí,

správy kolízneho opatrovníka, listinné dôkazy týkajúce sa bytových, osobných a pracovných pomerov
rodičov, vyhodnotenie tvrdení o alkohole, agresivite a pracovnej vyťaženosti otca. Súd prvej inštancie
sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami logicky, presvedčivo a podrobne vysporiadal, pričom svoje
skutkové závery oprel o dôkazy vykonané v súlade s procesnými predpismi. Odvolací súd nenašiel
dôvod na záver, že by skutkové zistenia boli v rozpore s obsahom spisu alebo výsledkami dokazovania.

19. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie vykonaním dokazovania
znaleckým posudkom, pretože skutočný stav zistený súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie
rozhodnutia o najvhodnejšej úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. deťom.
Znalecké dokazovanie sa vykonáva len vtedy, keď je potrebné objasniť odborné otázky presahujúce
bežné skutkové posúdenie. Takáto potreba preukázaná nebola. Odvolací súd v tomto smere uvádza,

že vzhľadom na dĺžku konania a doposiaľ vykonané dokazovanie, s poukazom aj na hospodárnosť
konania, ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka, by doplňovanie dokazovania vykonaním dokazovania
znaleckým posudkom, aj podľa názoru odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na
už ustálený skutočný stav veci zistený ďalšími dôkazmi, realizovanými na súde prvej inštancie, správami
kolízneho opatrovníka a ktorý vyplynul i z celkového správania sa účastníkov v priebehu súdneho

konania, ktoré začalo už v roku 2024.

20. Matka namieta procesnú vadu konania spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej
inštancie, ktorý znemožnil matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď sa súd nevysporiadal

s dôvodnou námietkou zaujatosti voči ustanovenému kolíznemu opatrovníkovi. Súd prvej inštancie o
námietke rozhodol uznesením, pričom súd námietku zamietol, matka považuje jeho odôvodnenie za
nesprávne, formalistické, v rozpore s povinnosťou chrániť najlepší záujem dieťaťa. Primárne k uvedenej
námietke odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie o vznesených námietkach zaujatosti voči ÚPSVaR
T. V. L. dňa 6.6.2025 uznesením rozhodol tak, že ÚPSVaR T. V. L. nie je vylúčený ako kolízny opatrovník

na zastupovanie maloletých v konaniach o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V
odôvodnení súd uvádza, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by objektívne spochybnili zaujatosť ÚPSVaR
T. V. L. ako kolízneho opatrovníka, a teda súd nemá žiadnu pochybnosť o nestrannom, objektívnom
a nezaujatom postupe kolízneho opatrovníka. Navyše ÚPSVaR T. V. L. matke na jej písomné podanie

zo dňa 28.5.2025 označené ako: „Sťažnosť na postup kolízneho opatrovníka“, po prešetrení spisovej
dokumentácie zaslal dňa 8.9.2025 oznámenie o výsledku šetrenia, v ktorom námietky zaujatosti voči
pracovníčke R.. O. P. označil ako neopodstatnené. Odvolací súd nenašiel pochybenie v postupe
súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o námietke zaujatosti kolízneho opatrovníka. Matka nepreukázala
existenciu žiadneho konkrétneho vzťahu, ktorý by zakladal pochybnosti o jeho nestrannosti. Nesúhlas

s názorom opatrovníka nie je dôvodom na jeho vylúčenie.

21. Zo zisteného skutočného stavu veci a obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že rodičia spolu
nežijú v spoločnej domácnosti, ich vzťah je vážne narušený, komunikácia značne konfliktná, aj napriek
intervencii opatrovníka, ako aj súdu v snahe eliminovať konflikt, tento naďalej pokračuje. Obaja rodičia

majú záujem o starostlivosť, ale každý z nich má odlišnú predstavu o jej poskytovaní, obaja rodičia
maloletých detí majú adekvátne osobnostné predpoklady pre výchovu svojich maloletých detí, majú
adekvátne osobnostné vybavenie a predpoklady na realizáciu rodičovských práv a povinností v plnom
rozsahu, sú osobnostne adekvátne vybavení saturovať všetky základné, ale aj špecifické potreby a
priority svojich maloletých detí, obaja rodičia sú po osobnostnej stránke spôsobilí vychovávať svoje mal.

deti. Rodičovský konflikt sa vyostril do takej miery, že úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností
nemožno učiniť dohodou, najmä matka upiera právo spolupodieľať sa na výchove druhému rodičovi, do
vzájomného „boja“ vťahuje aj maloleté deti, čo pôsobí negatívne na ich osobnostný vývin, deti aktuálne
veľmi intenzívne vnímajú nezhody medzi rodičmi. Na druhej strane maloleté deti majú radi oboch rodičov
rovnako, majú k obom rovnakú citovú väzbu.

22. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.23. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

24. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. detí. Ten vyhodnocuje súd v

každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl.
5 Zákona o rodine.

25. K námietke matky o nevhodných aktuálnych pomerov otca po presťahovaní odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie disponoval dostatočnými informáciami o bytových a osobných pomeroch otca. Z

vykonaného dokazovania vyplýva, že maloleté deti sa u otca počas výkonu jeho osobnej starostlivosti
zdržiavajú dlhodobo, pričom otec zabezpečuje všetky bežné potreby mal. detí, a neboli zistené okolnosti
ohrozujúce ich vývoj. Bývanie otca je hygienicky a bezpečnostne vyhovujúce a vzťahy medzi otcom
a mal. deťmi sú stabilné. Odvolací súd preto považuje bytové aj osobné pomery otca za postačujúce
a primerané pre výkon osobnej starostlivosti. Zo zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že otec si po

vykázaní zo spoločnej domácnosti zabezpečil primerané bývanie a disponuje materiálnymi i osobnými
predpokladmi na výkon osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o tvrdenia o ponechávaní detí bez dozoru,
odvolací súd poukazuje na vek maloletých detí a na skutočnosť, že rodičia majú možnosť zabezpečiť
dohľad aj prostredníctvom blízkych osôb, čo samo o sebe nepredstavuje porušenie rodičovských
povinností. Pracovný režim otca nepredstavuje prekážku výkonu rodičovských práv, pokiaľ je schopný

zabezpečiť starostlivosť osobne alebo prostredníctvom blízkych osôb, čo bolo v konaní preukázané.

26. Tvrdenia matky o nadmernom požívaní alkoholu otcom a o jeho agresívnom správaní vo vzťahu
k maloletým deťom neboli preukázané. Neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia sa sa týka výlučne
vzťahu medzi rodičmi a nemá priamy dopad na rodičovské práva otca vo vzťahu k deťom. Odvolací

súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že konfliktný vzťah medzi rodičmi nemôže byť bez
ďalšieho dôvodom na obmedzenie rodičovských práv jedného z nich.

27. Matka v odvolaní zdôrazňuje, že maloletý Z. má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, ADHD a
neskôrdiagnostikovanýatypickýautizmus,ažetietoskutočnostivylučujústriedavúosobnústarostlivosť.

Odvolací súd k tomu uvádza, že samotná existencia zdravotného znevýhodnenia alebo špeciálnych
potrieb automaticky nevylučuje striedavú starostlivosť, pokiaľ sú obaja rodičia schopní tieto potreby
zabezpečiť. Zo zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že otec má vytvorené primerané bytové a materiálne
podmienky, deti navštevujú školské zariadenia v dostupnej vzdialenosti, zdravotný stav maloletého
nebráni adaptácii na dve porovnateľné prostredia.

28. Argumentácia matky smeruje skôr k preferencii jedného stabilného prostredia, nie však k
preukázaniu, že by striedavá starostlivosť mala konkrétny, preukázaný a neodvrátiteľný negatívny dopad
na zdravotný alebo psychický vývoj maloletého. Zdravotný stav maloletého Z., vrátane špeciálnych
výchovno-vzdelávacích potrieb, bol súdu prvej inštancie známy a bol riadne zohľadnený. Zo žiadneho

vykonaného dôkazu však nevyplýva, že by zdravotný stav maloletého vylučoval alebo objektívne
znemožňoval výkon striedavej osobnej starostlivosti. Samotná potreba stability prostredia neznamená
výlučne zotrvanie v jednom bydlisku, pokiaľ sú obidve prostredia primerané, porovnateľné a schopné
zabezpečiť školské a zdravotné potreby dieťaťa.

29. Odvolací súd sa osobitne zaoberal správou pedopsychiatričky predloženou matkou v odvolacom
konaní. Táto správa bola vyhotovená na podnet matky, bez vedomia otca, nemá povahu znaleckého
posudku, vychádza prevažne zo subjektívnych výpovedí detí a matky. Odvolací súd ju preto hodnotí ako
jednostranný odborný názor, ktorý nemôže sám o sebe spochybniť závery súdu prvej inštancie, najmäak tieto boli podložené komplexným dokazovaním. Zároveň platí, že odporúčanie lekára nenahrádza
rozhodovaciu právomoc súdu. Správa R.. I. bola vyhotovená na podnet matky, bez účasti otca a bez
procesného postavenia znaleckého dôkazu. Odvolací súd pripomína, že odborné odporúčanie lekára

nenahrádza rozhodovaciu právomoc súdu, ktorého úlohou je komplexné posúdenie najlepšieho záujmu
dieťaťa.

30. K námietke matky týkajúcej sa spôsobu výsluchu maloletých odvolací súd konštatuje, že z
obsahu spisu vyplýva, že maloleté deti boli v konaní vypočuté v súlade so zásadou rešpektovania

ich najlepšieho záujmu. Zisťovanie ich názoru bolo vykonané primerane veku a rozumovej vyspelosti
maloletých, bez známok nátlaku alebo neprimeraného zasahovania. Skutočnosť, že matka tvrdí, že je
potrebná prítomnosť psychológa, nie je sama osebe dôvodom na záver o nesprávnosti alebo neúplnosti
procesného postupu súdu. Matka svoje tvrdenie nepodložila žiadnym objektívnym dôkazom a jeho
obsah zostáva len jej subjektívnym stanoviskom. Súd zvolil bežný procesný postup, čo zabezpečilo
kontinuitu sledovania ich názoru. Vek, vývinové nastavenie a konflikt lojality sú prirodzeným faktorom,

ale neumenšujú vierohodnosť autenticky vyjadrenej vôle maloletých detí.

31. Odvolací súd doplnil dokazovanie zisťovaním názoru maloletých detí za účelom zistenia skutočného
stavu pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej forme úpravy starostlivosti o ne. Odvolací súd v tomto
smere uvádza, že zistený názor mal. detí len potvrdil ustálený skutočný stav veci zistený ďalšími

dôkazmi realizovanými na súde prvej inštancie, správami kolízneho opatrovníka a ktorý vyplynul i z
celkového správania sa a konania účastníkov v priebehu súdneho konania. Maloleté deti opakovane
potvrdili, že sú v starostlivosti oboch rodičov spokojné. Z výsluchu oboch maloletých vyplynulo, že majú
vytvorený rovnocenný a pozitívny citový vzťah k obom rodičom, neodmietajú ani jedného z rodičov,
majú záujem byť v pravidelnom kontakte s oboma rodičmi, nevnímajú osobu otca ako ohrozujúcu,

ani problematickú. Maloleté deti sa zhodne vyjadrili, že ich primárnou požiadavkou nie je zmena
osoby rodiča, ale odmietnutie striktne vymedzeného časového režimu, pričom uprednostňujú možnosť
flexibilného usporiadania pobytu u rodičov podľa školských povinností, osobných potrieb a aktuálnej
životnej situácie. Odvolací súd konštatuje, že vyjadrenia maloletých boli spontánne, vecné, bez známok
nátlaku, vzájomne konzistentné a zodpovedajúce ich veku a rozumovej vyspelosti.

32. Odvolací súd považuje za potrebné výslovne uviesť, že v prípade maloletého Z., ktorý sa nachádza
vo veku blízkom dospelosti, a maloletej D. vo veku XX rokov, ide o deti schopné porozumieť dôsledkom
rozhodnutia, realisticky zhodnotiť vlastné potreby, formulovať samostatný názor na usporiadanie svojich
vzťahov s rodičmi. Ich názor preto odvolací súd považoval za významné interpretačné vodidlo pri

posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa. K preferovanému modelu starostlivosti z pohľadu detí, z ich
zisteného názoru jednoznačne vyplynulo, že za najvhodnejší model považujú spoločnú starostlivosť
rodičov, založenú na dôvere, komunikácii a absencii striktne vymedzených intervalov. Odvolací súd
konštatuje, že takýto model by bol primeraný veku, vyspelosti a schopnosti maloletých samostatne
regulovať svoj denný režim a zodpovedal by ich prirodzenej potrebe autonómie. Zároveň však platí, že

realizácia spoločnej starostlivosti predpokladá minimálnu mieru spolupráce a konsenzu oboch rodičov,
ktorý v danom prípade nebol dosiahnutý.

33. K postoju rodičov k spoločnej starostlivosti odvolací súd konštatuje, že zo spisu, ako aj z
vyjadrení účastníkov na pojednávaní pred odvolacím súdom, odvolací súd zistil, že otec počas konania

výslovne deklaroval súhlas so spoločnou starostlivosťou a flexibilným usporiadaním, matka takýto
model opakovane odmietala, a to bez predloženia objektívnych dôvodov týkajúcich sa ohrozenia
maloletých detí. Odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že matka po vyhlásení potvrdzujúceho
rozsudku dodatočne vyjadrila ľútosť nad tým, že so spoločnou starostlivosťou nesúhlasila, avšak táto
okolnosť už nemôže mať spätný vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť vyhláseného rozhodnutia.

34. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže nahrádzať vôľu rodiča, ktorý odmieta určitý zákonný model
starostlivosti, súd je povinný zvoliť také riešenie, ktoré je vykonateľné, právne udržateľné a zabezpečuje
právnu istotu maloletých. Za situácie, keď jeden z rodičov odmieta spoločnú starostlivosť, nie je možné
tento model autoritatívne vnucovať, a to ani v prípade, že by bol z pohľadu maloletých preferovaný.

35. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že striktnejší časový režim striedavej osobnej
starostlivosti nie je dôsledkom potrieb maloletých detí, ale dôsledkom neschopnosti rodičov dosiahnuťdohodu o flexibilnejšom usporiadaní, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že prekážka takejto
dohody existovala predovšetkým na strane matky.

36. Odvolací súd uzatvára, že striedavá osobná starostlivosť predstavuje najbližší možný model k
preferovanej spoločnej starostlivosti, ktorý bolo možné za daného procesného stavu nariadiť, rešpektuje
právo maloletých detí na zachovanie vzťahov s oboma rodičmi, nebráni rodičom, aby v budúcnosti
flexibilne upravili výkon starostlivosti dohodou, pokiaľ to bude zodpovedať potrebám detí.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery súdu prvej inštancie sú presvedčivé v častiach týkajúcich sa
analýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi, skúmania osobnostných predpokladov
rodičov pre zabezpečenie ďalšej starostlivosti o maloleté deti, dopadu konfliktov medzi rodičmi na
maloleté deti a aj pokiaľ ide o skúmanie prípadného ovplyvňovania maloletých a v nadväznosti na
to i vhodnosti výchovného prostredia pre maloleté deti. Žiada sa zdôrazniť, že rozhodnutie o zverení
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súdu prvej inštancie je akceptovateľné

v kontexte vykonaných dôkazov (rozvedených podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku), najmä
výsluchov rodičov, správ kolízneho opatrovníka, zisťovaním názoru mal. detí, ako aj listinných dôkazov
v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa rovnako ako súd prvej inštancie priklonil k
rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletých a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov za správne.

38. Námietky matky sa týkajú skutkových otázok zistenia reálnych možností a schopností otca
maloletého a správnosti záveru o určení výživného počas striedavej starostlivosti. Odvolací súd nenašiel
inédôvodypreposúdenievovzťahukskutkovémuzáveruohľadnepríjmovrodičov,atedaichschopností

a možností (body 105. -132. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

39. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, súd pri určení výšky výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov

výživné neurčuje.

40. V prípade striedavej starostlivosti a za splnenia podmienky porovnateľnej životnej úrovne rodičov
sa výživné v zásade neurčuje. V ustanovení § 62 ods. 6 Zákona o rodine sa však výslovne uvádza,
že ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Zákon teda nevylučuje, že
pri zohľadnení individuálnych okolností tej-ktorej prejednávanej, aby súd rozhodol o určení výživného
na dieťa niektorému z rodičov i za situácie, že dieťa je zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov. Pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti sa vychádza z toho, že obaja rodičia

si voči dieťaťu plnia svoju vyživovaciu povinnosť „in natura“ v rámci tohto typu starostlivosti o dieťa a
v zásade sa za takýchto okolností výživné neurčuje, pokiaľ majú rodičia porovnateľnú životnú úroveň.
Inak povedané, ak rodičia venujú maloletému dieťaťu rovnaký čas a ich finančné možností sú približne
rovnaké, potom niet dôvodu na to, aby sa niektorý z rodičov podieľal na výživnom formou úhrady
akejkoľvek finančnej čiastky druhému rodičovi. Výživné sa určí vtedy, ak je nutné zabezpečiť rovnakú

životnú úroveň dieťaťa pre prípad disproporcie v príjmoch rodičov. V posudzovanej veci súd odvolací
súd vníma, že v individuálnych situáciách dochádza medzi rodičmi ku konfliktom pri úhrade výdavkov
na maloleté deti. Prioritne však odvolací súd akcentuje fakt, že bežné výdavky by mal maloletým deťom
uhrádzať rodič, v ktorého starostlivosti aktuálne sú. Súd poukazuje na skutočnosť, že predpokladom
fungujúcej striedavej starostlivosti je dohoda rodičov, ktorí priebežne uhrádzajú náklady v prospech

svojich detí, pričom pri jednotlivých výdavkoch môže vzniknúť istá disproporcia (nie je možné pravidelne
vykonávať „vyúčtovania“ každej elementárnej položky výdavkov). Preto aj účastníci v aktuálnej veci by
mali dbať na tento princíp. Akékoľvek ďalšie konflikty pri úhrade výdavkov rodičov na maloleté deti pri
nezmenenejživotnejúrovniotcaamatkymôžunegatívnevplývaťnaprocesnúpozíciudotknutéhorodiča
v prípadnom ďalšom konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti a čo je najpodstatnejšie, v konečnom

dôsledku aj ovplyvniť samotné maloleté deti.

41. Súd zistil, že otec dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 2.417,41 eur a matka 1.160,94 eur.
Obaja rodičia poskytujú maloletým osobnú starostlivosť v režime striedavej osobnej starostlivosti. Privýpočte nevyhnutných výdavkov súd prvej inštancie zohľadnil náklady na bývanie a základné potreby
(strava, ošatenie, obuv, drogéria), náklady spojené so školou (učebnice, školské poplatky, cestovné),
náklady na mobil a sociálnu aktivitu (napr. stužková slávnosť). Súd vyhodnotil, že mesačné nevyhnutné

výdavky na maloletého Z. v domácnosti otca predstavujú 276,48 eur a v domácnosti matky 186,46
eur. Pri maloletom D. boli nevyhnutné výdavky v domácnosti otca 273,96 eur a v domácnosti matky
183,94 eur. V konaní sa nezistilo, že by v domácnosti matky alebo otca existovali podstatné rozdiely v
zabezpečení potrieb detí, ktoré by ospravedlňovali výnimku z princípu rovnakého životného štandardu.

42. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je striedavá osobná starostlivosť nastavená tak, že
deti sú v obdobiach približne rovnakého trvania u oboch rodičov. Z predložených podkladov a zistení
súdu prvej inštancie vyplýva, že nejde o jednostranne dlhší pobyt detí u jedného z rodičov, ktorý
by odôvodňoval zásadné zníženie alebo zvýšenie výživného. Z toho dôvodu je potrebné pri určení
výživného vychádzať z predpokladu, že deti strávia u každého rodiča obdobie, ktoré je primerané a
približne vyrovnané, a teda aj potreby detí v oboch domácnostiach sú porovnateľné. Ak by boli zistené

výrazné rozdiely v dĺžke pobytu, súd by pri určení výživného zohľadnil časový pomer. Takýto pomer však
vpredloženomskutkovomstavenebolpreukázaný.Odvolacísúdpretokonštatuje,žesúdprvejinštancie
správne vychádzal z modelu rovnakého životného štandardu pri približne rovnakom trvaní starostlivosti.

43. Odvolací súd potvrdzuje, že otec dosahuje výrazne vyšší príjem ako matka. V situácii striedavej

starostlivosti je rozdiel príjmov relevantný, pretože bez vyživovacej povinnosti by maloleté deti pri
prechode medzi domácnosťami mohli pociťovať rozdiel v životnom štandarde, čo by bolo v rozpore
s princípom rovnakého životného štandardu. V konaní sa preto ukázalo ako opodstatnené, aby otec
prispieval na výživu detí vo výške 120 eur mesačne na D. a 140 eur mesačne na Z.. Takto určené
výživné zodpovedá potrebám detí a možnostiam otca. Výška výživného bola stanovená na základe

zistených nevyhnutných výdavkov v domácnosti otca a matky, pričom súd prvej inštancie pri výpočte
vychádzal z reálnych a opodstatnených nákladov. Odvolací súd nevidí dôvod, prečo by tieto náklady
mali byť posúdené inak.

44. Matka namieta, že súd mal zahrnúť do výživného aj výdavky, ktoré označila za mimoriadne (napr.

dovolenka, voľnočasové aktivity). Odvolací súd konštatuje, že pri určení výživného podľa § 75 ods. 1
Zákona o rodine ide o posúdenie nevyhnutných a opodstatnených potrieb dieťaťa. Mimoriadne výdavky,
ktoréniesúpravidelnéanevyhnutné,nemožnobezďalšiehozahrnúťdozákladuvýživného.Dovolenkaa
voľnočasové aktivity patria k širšiemu okruhu potrieb dieťaťa, avšak ich zaradenie do výpočtu výživného
si vyžaduje preukázanie ich pravidelnosti, nevyhnutnosti a primeranosti. Matka nepreukázala, že tieto

výdavky sú pravidelné a nevyhnutné v zmysle zákona. Súd prvej inštancie preto správne neuznal tieto
výdavky ako súčasť základných potrieb dieťaťa pri výpočte výživného.

45. Matka namieta, že súd mal zohľadniť náklady na zdravotnú starostlivosť. Odvolací súd vychádza
z toho, že zdravotná starostlivosť je súčasťou potrieb dieťaťa, avšak pri určení výživného je potrebné

posúdiť, či ide o výdavky opakujúce sa a predvídateľné, alebo o výdavky jednorazové a nepravidelné.
V danom prípade matka nepreukázala, že by náklady na zdravotnú starostlivosť boli pravidelné a
nevyhnutné v každom mesiaci. Z uvedeného dôvodu ich súd prvej inštancie nemohol považovať za
súčasť základných potrieb pri výpočte výživného.

46. Matka poukazuje na to, že otec posielal deťom na účet na sporenie mesačne 60 eur a vreckové
50 eur, pričom následne prevádzal tieto prostriedky z účtov detí na svoj účet. Odvolací súd uvádza,
že matka nepreukázala, že tieto prevody boli realizované s cieľom obchádzať výživnú povinnosť alebo
znižovať finančný príspevok na deti. V konaní neboli predložené dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že otec
tieto prostriedky zneužíval alebo že išlo o prostriedky, ktoré mali byť použité na výživu detí. Vzhľadom

na to, že matka nepredložila relevantné dôkazy, odvolací súd považuje tieto tvrdenia za nepreukázané
a nepripúšťa ich ako dôvod na zmenu výživného.

47. Matka tvrdí, že otec má dostatočný príjem a môže prispievať deťom aj nad rámec základných
potrieb. Odvolací súd pripomína, že výživné sa určuje podľa reálnych potrieb dieťaťa a možností rodiča.

V prípade striedavej osobnej starostlivosti je cieľom zabezpečiť rovnaký životný štandard v oboch
domácnostiach, nie zabezpečiť vyšší životný štandard nad rámec opodstatnených potrieb. V danom
prípade je výživné určené v súlade s nevyhnutnými a opodstatnenými výdavkami detí. Zistené potreby
detí nepreukazujú, že by bolo potrebné určiť výživné vo vyššej výške, ako to urobil súd prvej inštancie.48.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštanciepriurčenívýživnéhopostupovalvsúladesozákonom,
vykonal potrebné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a z neho odvodil právny záver. Odvolanie

matky vo vzťahu k výživnému je neodôvodnené, nakoľko matka nepreukázala, že by výživné malo byť
určené inak, a ani nepreukázala, že by boli splnené podmienky na zahrnutie sporných výdavkov do
výpočtu výživného.

49. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch

II. (o zverení maloletých detí na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov), IV. (o
určení povinnosti otca počas striedavej osobnej starostlivosti prispievať na výživu mal. D. výživným vo
výške 120 eur mesačne a na výživu mal. Z. výživným vo výške 140 eur mesačne), V. (o trovách konania)
ako v závislom výroku, ako vecne správny potvrdil, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. Odvolacie námietky matky teda nespochybnili vecnú
správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach.

50. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení
§ 52, § 58 CMP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2007 Z.z.) o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).