Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211541
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424211541.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov
Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej, st. v právnej veci navrhovateľa: W.. V.
L., narodený XX. W. XXXX, trvalým pobytom v M., K. XXX/X, proti žalovanému: Slovenský zväz
protifašistických bojovníkov, so sídlom v Bratislave, Štúrova 14/8, IČO: 00 177 431, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa

7. februára 2025, č. k. 3C/101/2024-221 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolnávrhnavrhovateľananariadenieneodkladného
opatrenia, doručený Mestskému súdu Bratislava IV 30. novembra 2024, opraveným a doplneným

podaniami z 15. decembra 2024, 18. decembra 2024 a 8. januára 2025, ktorým sa domáhal, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému (ďalej aj „SZPB“) povinnosť
(a) zdržať sa šírenia tvrdení o žalobcovi, že je „zlodejom, poškodzovateľom, spolupáchateľom, súčasťou
konšpirácie proti vedeniu SZPB, súčasťou destabilizačných snáh proti SZPB, renegátom, záškodníkom,
zasranom, chorým chlapcom, že pácha svinstvá“;
(b) vymazať zo svojej webovej stránky www.szpb.sk a zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti

Facebook
- celý článok „B. proti L. M. F. I., I. L.“ z 24. októbra 2024,
- celý článok „O. G. Ú. L. M.“ z 31. októbra 2024,
- celý článok „I. M. U. F. E. M.!“ z 9. novembra 2024,
- celý článok „F. G. B. T. B. O. M....“ z 13. decembra 2024,
pretože obsahujú nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu žalobcu;

(c) vymazať zo svojej webovej stránky www.szpb.sk a zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti
Facebook časť článku „M. B. T. T. M. W.“ z 11. novembra 2024, konkrétne priezvisko žalobcu, pretože
jeho zaradenie do textu je neopodstatnené a narúša jeho osobnostné práva;
(d) vymazať zo svojej webovej stránky www.szpb.sk a zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti
Facebook celý článok „M. H. F. W. S. M. Ú. T. G.. H. N. M. O. E. (4. časť)“ z 13. novembra 2024, pretože
obsahuje vo väčšine svojho obsahu nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu žalobcu;

(e) vymazať zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti Facebook celý článok „O. Č. M., O.Á. Č., B.“ z
28. októbra 2024, pretože obsahuje nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu žalobcu;
(f) vymazať zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti Facebook oba články s identickým názvom „Vec:
R.H. F. B. T. E. I. N.“ z 18. decembra 2024, pretože vo väčšine svojho obsahu obsahujú nepravdivé,
skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu navrhovateľa.

2. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý navrhovateľ
odôvodnil tým, že je členom SZPB (žalovaného) viac než 10 rokov a dnes je aj asistentom poslancaNárodnej rady Slovenskej republiky. Uviedol, že pôsobil do roku 2023 ako redaktor mesačníka „Bojovník
- noviny antifašistov“, ktorý je vydávaný žalovaným, a zároveň ako správca webu žalovaného. V
rámci svojej novinárskej činnosti poukázal na problémy s riadením a financovaním SZPB, čo v reakcii

žalovaného vyústilo do jeho verejnej diskreditácie prostredníctvom mediálnych kanálov žalovaného.
Konštatoval, že žalovaný na nich zverejňuje účelovo a výlučne len články, ktoré podporujú jeho
naratív, pričom iní členovia SZPB nemajú právo uverejniť článok. Keď sa pokúsil vyvrátiť argumentáciu
žalovaného, bol mu zablokovaný prístup na profil žalovaného na sociálnej sieti Facebook. Uviedol,
že žalovaný vo zverejňovaných článkoch na svojich oficiálnych mediálnych platformách (webovej

stránke www.szpb.sk, profile na sociálnej sieti Facebook, oficiálnej e¬mailovej komunikácie adresovanej
členom a funkcionárom SZPB) počnúc októbrom 2024 opakovane šíri o navrhovateľovi nepravdivé,
skresľujúce, osočujúce a hanlivé vyjadrenia, ktorými znižuje jeho dôstojnosť, dobré meno a profesijnú
povesť, a tým neoprávnene zasahuje do jeho práva na ochranu osobnosti. Tieto články obsahujú
obvinenia navrhovateľa z korupcie, krádeže, porušovania zákona a iných neprávd a označujú ho za
„zlodeja“, „renegáta“, „záškodníka“ či „poškodzovateľa“, pričom nie sú podložené žiadnymi dôkazmi a

majú výhradne difamačný charakter. Tvrdil, že dopad týchto výrokov na jeho reputáciu je obrovský a
keďže boli publikované širokej verejnosti, uchováva sa ich história pre verejnosť a žalovaný v ich šírení
naďalej pokračuje, čím sa zvyšuje riziko nenapraviteľných škôd na osobnom a profesionálnom živote
navrhovateľa, a mal za to, že je naplnená potreba okamžitého zásahu súdu.

3.Konkrétnenavrhovateľ považovalzanepravdivéaneoprávnenezasahujúcedojehoprávanaochranu
osobnosti nasledovné výroky žalovaného:
V článku „O. G. Ú. L. M.“ z 31. októbra 2024 v časti: «My budeme vždy nahlas hovoriť historickú pravdu
a nenecháme sa kúpiť za judášske groše (koľko ste to sľubovali pán L. tým, čo nás zradia? 300 000
navyše pre zväz? Priznáte to, alebo to budete zapierať? Kto vám to poradil? Kto to vie vybaviť? Kto je

za týmto celým? Ukradli ste nám facebook-ovú skupinu, bez dovolenia používate naše logo (na ktoré
máme mimochodom od tohto roka ochrannú známku, o čo sa pričinilo súčasné vedenie), robíte zlé veci
a ste na veľmi zlej strane).»
V článku „M. H. F. W. S. M. Ú. T. G.. H. N. M. O. E. (4. časť)“ z 13. novembra 2024 v časti: «Mladí
vpred alebo ako je to s Jánom Rohárom? Zaraďujem sem túto tému, pretože i o nej sa hovorilo

vo Zvolene, i vzťah k mladým redaktorom bol vyčítaný súčasnému vedeniu. Keď som prijal funkciu
vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia SZPB po 18. zjazde, zistil som, že nový predseda SZPB
s novým tajomníkom Ústrednej rady SZPB majú výhrady voči mladým redaktorom mesačníka Bojovník
V.I. L. a Z. Z.. Napriek tomu, že mi vysvetlili dôvody, prečo s nimi nechcú spolupracovať a ja som sa
s ich výhradami stotožnil, uprosil som ich, aby mi aspoň jedného ponechali. Súhlasili! Rozhodlo sa,

aby v redakcii zostal V. L., ktorý mal okrem článkov do printového Bojovníka na starosti aj webovú
stránku a zväzový facebook. Z. Z. som chcel postupne opätovne zapájať do spolupráce s tým, aby sme
spoločne vybudovali jeho dôveryhodnosť v očiach vedenia. Najskôr sme si len vo štvorici (predseda,
tajomník, ja a V.. L.) dohodli, že to bude za podstatne nižšie peniaze, pretože on dovtedy z fakturovanej
sumy vraj odovzdával časť zástupcovi šéfredaktora W. N. a druhú časť Z. Z.. Výsledkom rokovania

bolo, že dve zmluvy mu síce ostanú, no tá o práci pre Bojovník bude znížená o sumy, ktoré dovtedy
odvádzal iným. Zmluva na správu webovej stránky a facebooku ostala bez zmeny. Čo sa však stalo?
V. L., napriek tomu, že zostal vo funkcii len na moje vyžiadanie, odmietol ma akceptovať ako vedúceho
mediálnokomunikačného oddelenia a na webovú stránku bez môjho schválenia umiestnil materiál od
Z.. T., ktorý bol jednoznačne ohováračský voči predsedovi SZPB O. Y., navyše bol neférový a fakticky

nepresný. (Všimnime si, že už vtedy sa pracovalo na špinení a odstránení O.. Y. z funkcie predsedu a tiež
to, kto na tom pracoval! Podotýkam, že to bol júl 2023!) Spočiatku som k tomu napísal svoje „vysvetlenie“
a nariadil som V.. L., aby ho „zavesil“ k tomu T.Š. článku ako stanovisko hovorcu SZPB. Neurobil to a keď
som to od neho opakovane žiadal, tak sa vyjadril, že on tam bude dávať iba to, s čím on súhlasí. Čiže
autorita a mediálna zodpovednosť vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia SZPB mu nehovorila

nič. Preto som mu nariadil, aby klamný článok Z.. T. o O.. Y. úplne stiahol. Veď sa tam objavil bez môjho
vedomia. Aj to odmietol! Na základe toho som mu dal okamžitú výpoveď zo spolupráce (podotýkam,
že V. L. nebol zamestnancom, ale zmluvným partnerom), čo mi na druhý deň schválil predseda SZPB
O. Y.. Výsledkom tohto prípadu pre všetkých nás je teda zistenie, že V. L. je nielen mladý, ale že on
je aj pracovne nepodriaditeľný! To však nie je všetko. Postupne som zistil, že z hľadiska mediálneho

majetku nepatrí Zväzu takmer nič. A že každý si v SZPB bačoval ako sa mu chcelo. Dodnes mi nikto
neodovzdal žiadny mediálny majetok, dodnes sa nezistilo kam sa podel digitálny fotoaparát, ktorý Zväzu
daroval počas návštevy veľvyslanec ČĽR. Isté je, že je to krádež, ale kto ju spáchal??? Kam sa podeli
redakčné počítače atď.? Najhoršie je to, že som zistil, že ani webová stránka bojovnik.info, szpb.infonám nepatrí, lebo je zaregistrovaná na úplne inú osobu mimo SZPB a z prostredia blízkeho Z.. T., W.. N.
a keďže kedysi sme s daným majiteľom boli v jednom vydavateľstve, tak aj mne. Najväčšou drzosťou V.
L. bolo, že na tieto stránky prenášal aj výsostný majetok SZPB - archív Bojovníkov a iné články, ktoré mu

vyplývali zo zmluvnej spolupráce so SZPB a ktoré mu SZPB aj platil. Podotýkam, že sa to muselo diať
s vedomým zástupcu šéfredaktora W.. N., vedúceho mediálneho oddelenia Z.. T. a aj jeho nástupkyne
Y.. N.. Povedané inak, ak by sme ako nové vedenie neuskutočnili nutné právne kroky, SZPB by už bol
vďaka týmto „mladým“ prišiel o mediálny majetok. Možno aj to mala prekryť zvolenská konferencia!»
Článok „M. B. T. T. M. W.“ z 11. novembra 2024 obsahuje meno navrhovateľa v súvislosti s

údajným „tureckým šafárením s prostriedkami ústredia za bývalého predsedu B. M. a jeho ďalších
spolupracovníkov“.
V článku „Nedajme si ukradnúť a zlikvidovať SZPB!“ z 9. novembra 2024 v časti: «Potvrdili to aj 5.
novembra 2024, keď dvaja členovia tejto skupiny bývalý redaktor Bojovníka V. L. a europoslanec za Hlas
SD Z. T. bez ohlásenia vtrhli na zasadanie Ústrednej rady SZPB a trvali na tom, aby sa tento orgán ihneď
zaoberal situáciou v SZPB aj keď mal stanovený iný program. Pridal sa k nim aj predseda bratislavskej

oblastnej organizácie SZPB, ktorý je členom ústrednej rady.»
V článku „B. proti L. M. F. I., I. L.“ z 24. októbra 2024 v časti: «K neutíchajúcej rozbíjačskej aktivite
bývalého redaktora Bojovníka V. L. a k tzv. „celoslovenskej konferencii“, ktorú zvoláva predsedníctvo
oblastného výboru SZPB vo Zvolene pod názvom „Poslanie a vízie SZPB vo víre spoločenského vývoja“.
Predsedníctvo sa uznieslo na uplatnení právnych a iných krokov na ochranu svojej značky „Bojovník“,

ktorá je V. L. používaná v adrese bojovnik.info, čo sa rovná krádeži majetku SZPB.»
V príspevku „O. Č. M., O. Č., B.“ z 28. októbra 2024 v časti: «Jeho meno bolo spomenuté, zdôrazňujem,
že len spomenuté, až v „rôznom“, keď sa hovorilo o opatreniach, ako si ochrániť právo na mediálny
majetok SZPB, teda na značku „Bojovník“ atď. Práve vtedy padlo meno „V. L.“, pretože je to on,
kto odcudzene používa našu značku a zdá sa, že s tým nemieni prestať. SZPB je v tomto prípade

v úlohe poškodeného a neustále poškodzovaného a V. L. v úlohe poškodzovateľa, resp. v úlohe
spolupáchateľa poškodzovateľa. A preto na záver už len jedna otázka. Kto to kedy videl, aby sa
okradnutý chcel rozprávať s pravdepodobným zlodejom? Ja myslím, že nikto! Veď na Slovensku na to
máme kompetentné orgány. A práve preto to SZ PB necháva na ne. Dôkazom toho je prijaté uznesenie.»
V článku „F. G. B. T. B. O. M....“ z 13. decembra 2024 v časti: «Na predchádzajúcom rokovaní ústrednej

rady ho dokonca zastavil V. L. s návrhom, že „čo poviete, pán predseda, keby ste sa vzdali funkcie
predsedu zo zdravotných dôvodov“? A ešte dodal - „no a s W. si potom poradíme!“ Predseda toto doplnil
aktuálnym príkladom z tohto rokovania, že dnes vám „volal na oblastné organizácie, aby ste hlasovali
proti prijatiu Stanov SZPB“. „On je len predĺžená ruka..., ktorú využívajú práve títo renegáti zo zvolenskej
konferencie“!“; a takisto v časti „Keďže však niekto z renegátov i toto oponoval, tak bol k tomu doplnený

fakt, ako V. L. (v mene koho?) sľuboval členovi súčasného predsedníctva ÚR SZPB W. Á., že keď prejde
na ich stranu, tak zväz dostane 300 tisíc eur! W.. Á. to na rokovaní potvrdil. Takže kto všetko je do tohto
komplotu proti SZPB zapojený?»
Dva články s identickým názvom „Vec: R. F. B. T. E. I. N.“ z 18. decembra 2024. V tomto prípade oba
statusy sa celé týkajú len osoby navrhovateľa a dajú sa považovať za ohováranie.

4. Súd prvej inštancie sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom na
osvedčenie jeho skutkových tvrdení, konkrétne článkami a príspevkami zverejnenými na webovom sídle
žalovaného www.szpb.sk, na jeho profile na sociálnej sieti Facebook alebo v tlačenej verzií mesačníka
„Bojovník - noviny antifašistov“ s názvom „O. G. Ú. L. M.“ z 31. októbra 2024, „M. H. F. W. S. M. Ú. T.

G.. H. N. M. O. E. (4. časť)“ z 13. novembra 2024, „M. B.H. T. T. M. W.“ z
11. novembra 2024, „I. M. U. F. E. M.!“ z 9. novembra 2024, „B. proti L. M.Á. F. I., I. L.“ z 24. októbra
2024, „O. Č. M., O. Č., B.“ z 28. októbra 2024, „F. G. B. T. B. O. M. E....“ z 13. decembra 2024 a „Vec:
R. F. B. T. E. I.N. N.“ z 18. decembra 2024; stanoviskom Predsedníctva ÚR SZPB ku tzv. konferencii
z 15. októbra 2024; odpoveďami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy z 3.

septembra 2024 a 8. októbra 2024 na žiadosť navrhovateľa o poskytnutie informácie ohľadom príspevku
pre SZPB; výzvou navrhovateľa adresovanou žalovanému na vymazanie časti textov týkajúcich sa jeho
osoby z 26. októbra 2024.

5. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. §

324 ods. 1, CSP, § 325 ods. 1, CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP,
§ 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákona, čl. 26 ods. 1 a 2 prvej vety Ústavy SR, čl. 26 ods. 4 Ústavy SR,
čl. 10 ods. 1,2 Dohovoru o ochrane ľudských práv.6. Skonštatoval, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu
predloženými dôkazmi síce mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami -
t. j. žalovaný uverejnil o navrhovateľovi na svojom webovom sídle www.szpb.sk a na svojom profile

na sociálnej sieti Facebook viaceré články a príspevky s výrokmi, ktorých obsah sa predbežne môže
javiť ako difamujúci, a teda objektívne spôsobilý zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti,
avšak navrhovateľovi sa podľa názoru súdu prvej inštancie nepodarilo dostatočne spoľahlivo osvedčiť
existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a žalovaným.

7. Uviedol, že právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle § 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka je neoprávnenosť zásahu do ochrany osobnosti fyzickej osoby a skutočnosť, že takýto
zásah je objektívne spôsobilý ujmu na osobnostných právach vyvolať. K porušeniu práva na ochranu
osobnosti môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej,
znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť písmom
(písomne), treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či ide o skutkové

tvrdenie alebo o hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z
týchto kategórií sa líšia. V nadväznosti na uvedené poukázal na to čo je neoprávneným zásahom
a čo predstavuje slobodu prejavu. Skonštatoval, že v oblasti difamačných sporov existuje niekoľko
základných orientačných kritérií, ktorých systematickým posúdením možno uzavrieť, či bude daná
prednosť ochrane slobody prejavu (vrátane práva šíriť informácie) alebo ochrane osobnosti. Uviedol, že

rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní akceptovateľnosti stretu slobody prejavu s právom na ochranu
osobnosti je otázka primeranosti a na jej riešenie sa využíva test proporcionality založený na hľadaní
odpovedí na otázky „kto?“, „o kom?“, „čo?“, „kde?“, „kedy?“ a „ako?“ v danom prípade „hovoril“, resp.
uverejnil informáciu (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 492/2012).

8. Podľa názoru súdu prvej inštancie zo skutkových tvrdení navrhovateľa a predložených listinných
dôkazov možno na účely konania o neodkladnom opatrení - ako konania zjednodušeného a
zrýchleného, v ktorom sa nezisťuje úplný skutkový stav - považovať predbežne za osvedčenú danosť
hmotnoprávneho nároku navrhovateľa a jeho právny záujem na nariadení navrhovaného neodkladného
opatrenia. Jednotlivé ním označené články a príspevky žalovaného sa podľa názoru súdu prvej inštancie

môžu predbežne javiť ako objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnostných právach navrhovateľa,
pretože - posudzujúc ich podľa svojho obsahu a kontextu obviňujú navrhovateľa z podozrenia
zo spáchania niektorého z trestných činov korupcie, neoprávneného používania loga žalovaného,
odcudzenia značky „Bojovník“, neekonomického nakladania s prostriedkami žalovaného v rozpore s
jeho záujmami či neoprávneného svojvoľného konania prirovnaného ku krádeži facebookovej skupiny a

mediálneho majetku žalovaného. Skonštatoval, že z doposiaľ predložených dôkazov nijako nevyplýva,
že by tieto tvrdenia, podozrenia a obvinenia mali byť pravdivými, resp. že by vychádzali z vecne
podloženého a overeného pravdivého skutkového základu. Následne sa zameral na splnenie ďalších
zákonných predpokladov pre to, aby mohol vyhovieť podanému návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a dospel k záveru, že nie je splnená podmienka bezodkladnosti v zmysle § 325 ods. 1

CSP. Uviedol, že zo skutkových tvrdení navrhovateľa a ním predložených listinných dôkazov nemal
osvedčenú existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a žalovaným, t. j.
žemedzisporovýmistranaminastaltakýstavprávnychafaktickýchvzťahov,ktorýbysibezpodmienečne
vyžadoval rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia.

9. Poukázal na zmysel inštitútu neodkladného opatrenia a konštatoval, že v preskúmavanej veci
sa tvrdený zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti šírením difamujúcich informácií zo strany
žalovaného udial formou zverejnenia viacerých článkov a príspevkov na webovom sídle žalovaného
www.szpb.sk a na jeho profile na sociálnej sieti Facebook (t. j. „kde?“). Autorom týchto článkov a
príspevkov (t. j. „kto?“) sú osoby vo vedení žalovaného (tajomník a členovia Ústrednej rady SZPB,

hovorca SZPB, členovia vedenia oblastných organizácií SZPB) a týkajú sa (t. j. „čo?“ a „kedy?“) výlučne
aktuálnehočinedávnehopôsobenianavrhovateľa (t.j.okom?“)vžalovanomobčianskomzdružení,jeho
aktivitách súvisiacich (resp. konkurujúcich) s predmetom činnosti žalovaného a jeho kritického vzťahu k
vedeniu tohto združenia vrátane vzniknutých nezhôd a nedorozumení, na ktoré autori týchto článkov a
príspevkov prezentujú svoj vlastný uhol pohľadu, východiská posudzovania a stanoviská. Uviedol, že pri

hodnotení intenzity tvrdeného zásahu nemožno opomenúť fakt, že navrhovateľ bol správcom webového
sídla žalovaného, jeho facebookovej skupiny a zároveň redaktorom mesačníka vydávaného žalovaným,
vktorompublikovalsvoječlánkyapríspevky,ataknazákladevlastnéhorozhodnutiavstúpildoverejného
priestoru a prezentoval v ňom svoj pohľad nielen na celospoločenské témy, ale aj vnútroorganizačnépomery a dianie u žalovaného. Skonštatoval, že pokiaľ sám dobrovoľne prijal u žalovaného pozíciu
spojenú so správou jeho webového sídla a skupiny na sociálnej sieti Facebook a pozíciu redaktora novín
vydaných žalovaným, možno od neho oprávnene vyžadovať, aby strpel aj určitú väčšiu mieru kritiky zo

strany vedenia tohto občianskeho združenia, pokiaľ sa týka tejto jeho činnosti vykonávanej pre združenie
a nepresiahla rámec oprávnenej kritiky.

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie obsahu článkov a príspevkov nevyplýva, že by výroky, ktoré
navrhovateľ požaduje vymazať a vo vzťahu, ku ktorým navrhuje zdržať sa ich šírenia vykazovali čo

do intenzity a kvality také znaky verbálneho útoku, nenávistného či podnecujúceho k násiliu alebo
intolerancii (t. j. „ako?“), pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu nariadením navrhovaného
neodkladného opatrenia. Uviedol, že navrhovateľ vo svojom návrhu, jeho oprave a doplneniach
vôbec nekonkretizoval v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, ktorá nemôže byť automaticky daná len samotným ponechaním napádaných výrokov
žalovaného na verejne prístupnom webovom sídle či profile na sociálnej sieti Facebook. Neuviedol,

aká určitá (zreteľná) a konkrétna ujma mu bezprostredne hrozí. Len všeobecné konštatovania, že
predmetnými výrokmi mu žalovaný spôsobuje „vážnu ujmu na jeho osobnej a profesionálnej povesti“,
tieto „šírené tvrdenia ovplyvňujú pohľad verejnosti, členov SZPB a kolegov na žalobcu, čo ohrozuje
jeho kariéru a podnikateľskú činnosť“ či „dôveryhodnosť v očiach verejnosti“, resp. že „verejný charakter
vyjadrení žalovaného zvyšuje riziko nenapraviteľných škôd na profesionálnom a osobnom živote

žalobcu“, nie sú podľa súdu prvej inštancie v tomto smere postačujúce. Mal za to, že so zreteľom na
mnohorakosť ďalších aktuálnych spoločenských či vnútroorganizačných tém spracúvaných žalovaným
a spôsob ich komunikácie vo vzťahu k verejnosti je vylúčené, že by napádané verejne prístupné
výroky v predmetných článkoch a príspevkoch boli objektívne spôsobilé zväčšovať tvrdenú ujmu. Podľa
súdu prvej inštancie samotné ponechanie prístupu verejnosti k predmetným článkom a príspevkom bez

ďalšieho nie je spôsobilé „vyeskalovať poškodzovanie práv navrhovateľa “ či privodiť mu „jeho vylúčenie
zo SZPB“. Skonštatoval, že uloženie povinnosti žalovanému vymazať predmetné zverejnené články a
príspevky nezabráni tomu, že navrhovateľa nebude možné zo SZPB vylúčiť alebo že poškodzovanie
práv navrhovateľa nebude môcť vyeskalovať inak.

11. Podľa prvoinštančného súdu podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia
vymazať označené články a príspevky žalovaného obsahujúce napádané výroky a zdržať sa šírenia
hanlivých vyjadrení na adresu navrhovateľa nemožno považovať za splnené ani z toho hľadiska, že v
danom prípade povaha prejednávanej veci - po vykonaní prísneho a komplexného testu proporcionality
kolidujúcich subjektívnych práv navrhovateľa a žalovaného a posúdení akceptovateľnosti zásahu do

práva na slobodu prejavu žalovaného v záujme ochrany osobnosti navrhovateľa - nepripúšťa domáhanie
sa konečnej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením v zmysle § 330 ods. 2 CSP, keďže
tu nie je bez najmenších pochybností aj v podmienkach konania o nariadenie neodkladného opatrenia
zjavné, že namietané výroky sú verbálnymi útokmi, nenávistné (zákerné), podnecujúce k násiliu alebo
intolerancii (hate speech), ktorých cieľom je mimo akéhokoľvek kontextu len svojvoľne uraziť a očierniť

navrhovateľa(wantondenigration),atedažeakékoľvekoneskoreniebymuspôsobiloťažkonapraviteľnú
majetkovú či nemajetkovú ujmu (k tomu tiež porov. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Tusalp v. Turecko, sťažnosť č. 32131/08 a 41617/08, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva vo veci Skalka v. Poľsko, sťažnosť č. 43425/98). Mal za to, že vo vzťahu k napádaným výrokom
žalovaného teda nie je splnená podmienka bezprostrednej nevyhnutnosti okamžitého zásahu súdu

nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie navrhovateľ
v preskúmavanej veci neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami,
nakoľko nebola splnená jedna z kumulatívnych zákonom vyžadovaných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol
(§ 328 ods. 1 in fine CSP). Splnenie ostatných kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia už neskúmal nakoľko nemohli privodiť iné rozhodnutie vo veci.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255
ods. 1 CSP. Uviedol, že žalovaný mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnému
navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zásadou procesnej

ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože z
obsahu spisu nevyplýva, že by mu v tomto konaní vznikli trovy súdneho konania alebo právneho
zastúpenia.13. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ riadne a včas odvolanie z dôvodov
podľa podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku: f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil naliehavosť
situácie - nezohľadnil pokračujúci charakter zásahov žalovaného, ich intenzitu, dopad na postavenie
navrhovateľa v SZPB a riziko nezvratných následkov. Mal za to, že každý z navrhovaných bodov
neodkladného opatrenia mal byť posúdený samostatne, pričom súd ich nesprávne posúdil ako celok.
Podľa navrhovateľa dôkazné bremeno preukázania pravdivosti difamačných výrokov nesie žalovaný,

nie navrhovateľ, súd však túto zásadu neaplikoval správne.

14. Dôvodil, že súd prvej inštancie nezohľadnil pokračujúci charakter zásahov žalovaného, ich intenzitu,
dopad na postavenie navrhovateľa v SZPB a riziko nezvratných následkov. Tým pádom dospel k
chybnému záveru, že neodkladné opatrenie nie je potrebné a to ani v prípade obmedzenia konkrétnych
difamačných a hanlivých vyjadrení do budúcnosti. Uviedol, že súd prvej inštancie posúdil jeho

návrhy ako celok, namiesto toho, aby sa zaoberal každým bodom osobitne, čo spôsobilo skreslenie
skutkového stavu. Má za to, že pri niektorých bodoch možno predpokladať vyššiu naliehavosť zásahu
ako pri iných. Podľa navrhovateľa sa súd prvej inštancie nesprávne domnieva, že navrhovateľ musí
preukazovať nepravdivosť všetkých výrokov na jeho adresu ako sú „zlodej, záškodník, spolupáchateľ“,
a to napriek tomu, že v prípade takýchto vážnych obvinení nesie dôkaznú povinnosť ten, kto tieto

výroky šíri. K namietanému podceneniu intenzity zásahu do osobnostných práv navrhovateľa uviedol,
že súd nezohľadnil systematickosť, opakovanosť a cielenosť difamačných útokov, pričom prehliadol
aj mimoriadne urážlivé výroky ako „zasran“, „chorý chlapec“ a podobne. Podcenenie naliehavosti
odstránenia difamačných článkov - Súd ignoroval skutočnosť, že nepravdivé a urážlivé články mu
naďalej spôsobujú nenapraviteľnú ujmu, a preto je neodkladné opatrenie nevyhnutné. Nezohľadnenie

pretrvávajúcich následkov na reputáciu žalobcu - súd nesprávne dospel k záveru, že navrhovateľ môže
svoje práva chrániť v hlavnom konaní, pričom nebral do úvahy, že medzičasom môže dôjsť k nezvratným
škodám na jeho postavení v SZPB.

15. Nesprávne právne posúdenie veci vidí navrhovateľ v tom, že súd prvej inštancie nesprávne

aplikoval test proporcionality medzi ochranou osobnosti a slobodou prejavu - nesprávne uprednostnil
slobodu prejavu žalovaného bez posúdenia toho, či nejde o zjavne hanlivé a urážlivé vyjadrenia, na ktoré
sa nevzťahuje sloboda prejavu. Medzi takéto výroky podľa navrhovateľa patria aj nepodložené obvinenia
z krádeže a podobne, ktoré majú aj znaky trestného činu ohovárania. Má za to, že súd nesprávne
vyhodnotil právny režim vnútorných pravidiel SZPB keď vo svojom odôvodnení argumentoval aj tým, že

navrhovateľ ako člen SZPB musí zniesť vyššiu mieru kritiky v rámci tejto organizácie. Konštatoval, že
vo svojom návrhu nevidel dôvod bližšie sa venovať svojim právam a povinnostiam v rámci organizácie
SZPB, no tie sa jednoznačne riadia platným Stanovami SZPB, ktoré majú váhu právne záväznej zmluvy.
Má za to, že ak mal súd prvej inštancie za potrebné posudzovať, či je navrhovateľ ako člen SZPB
povinný zniesť vyššiu mieru kritiky, mal sa oprieť o Stanovy SZPB.

16. Ďalej uviedol, že Mestský súd Bratislava IV nesprávne posúdil naliehavosť situácie, keď rozhodol,
že žalobca neosvedčil potrebu neodkladného opatrenia. Tento záver podľa navrhovateľa nereflektuje
reálny vývoj skutkového stavu a ignoruje:
• Sústavnú a cielenú kampaň žalovaného, ktorej cieľom je diskreditácia a vylúčenie navrhovateľa zo

SZPB,
• Reálne a prehlbujúce sa dopady na navrhovateľa, ktorého reputácia a postavenie v SZPB sú už
narušené,
• Bezprostrednú hrozbu zmien Stanov SZPB, ktoré môžu navrhovateľovi odobrať členské práva a
znemožniť mu obhajobu,

• Skutočnosť, že hlavné konanie nemôže poskytnúť ochranu včas, pretože do jeho skončenia môžu byť
nenávratne porušené základné práva navrhovateľa.
Má za to, že vzhľadom na tieto okolnosti je neodkladné opatrenie jediným efektívnym spôsobom ochrany
práv navrhovateľa.
Cielené vytváranie nepriateľskej atmosféry voči navrhovateľovi:

Žalovaný dlhodobo šíri o ňom nepravdivé a manipulatívne informácie prostredníctvom oficiálnych médií
SZPB (webová stránka, Facebook, noviny Bojovník), pričom tieto útoky podľa jeho názoru:
• Neobsahujú vecnú kritiku, ale slúžia výlučne na osobnú diskreditáciu,
• Vytvárajú obraz navrhovateľa ako „zradcu“, „škodcu“ a „problémového člena“,• Otvárajú priestor na jeho vylúčenie zo SZPB cez budúce zmeny Stanov SZPB.
Reálne dopady na navrhovateľa - sociálna a profesijná izolácia. Dôvodil, že tieto výroky už majú
konkrétne následky na postavenie navrhovateľa v SZPB a nie sú len hypotetickou hrozbou. Napríklad:

•ČlenoviaSZPB,ktorípredtýmsnímspolupracovali,terazodmietajúkomunikovať,neodpisujúnasprávy
ani e-maily, ignorujú telefonáty alebo mu nezdvíhajú telefón, pýtajú sa ho „prečo škodí SZPB“, hoci
na to neexistuje žiadny reálny dôvod a navrhovateľ je postupne vytláčaný zo života organizácie, čím
sa podľa jeho názoru napĺňa cieľ vedenia SZPB - jeho úplná diskreditácia a vylúčenie z vnútorných
procesov SZPB.

Konštatoval, že vedenie SZPB systematicky pripravuje zmeny Stanov SZPB, ktorých cieľom je:
- Obmedziť práva členov, ktorí kritizujú vedenie, čím sa odstráni akýkoľvek vnútorný kontrolný
mechanizmus.
- Vytvoriť mechanizmus na jednoduché vylúčenie „nepohodlných osôb“, ako je navrhovateľ.
- Zmeniť pravidlá tak, aby žalovaný mohol svojvoľne ovládať vnútorné procesy SZPB bez kontroly
kritických hlasov.

Tieto pripravované zmeny podľa navrhovateľa predstavujú reálnu hrozbu, pretože ak budú prijaté stratí
akúkoľvek možnosť vnútornej obrany v rámci SZPB. Je toho názoru, že hanlivé výroky o ňom nie sú len
osobným útokom, ale sú súčasťou premyslenej stratégie s cieľom zdiskreditovať ho, znížiť jeho podporu
medzi členmi a následne presadiť zmeny pravidiel, ktoré ho definitívne odstránia z organizácie. Má za
to, že ak súd nezasiahne okamžite, bude čeliť nezvratným dôsledkom, nakoľko jeho reputácia v SZPB

bude úplne zničená, nebude mať žiadnu možnosť efektívne sa brániť a vedenie SZPB získa právny
nástroj na jeho úplné vylúčenie. Neodkladné opatrenie preto považuje za jediný účinný spôsob, ako
zabrániť nenapraviteľnej škode.

17. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že sa môže domáhať svojich práv v hlavnom

konaní a to z dôvodu, že počas trvania hlavného konania sa jeho postavenie v SZPB nezvratne
zhorší, súdne konanie môže trvať mesiace až roky, pričom dovtedy bude vystavený ďalším difamačným
útokom a jeho reputácia bude nenapraviteľne poškodená. Neodkladné opatrenie podľa navrhovateľa
nie je len možnosťou, ale nevyhnutnosťou, pretože každý ďalší deň zhoršuje jeho situáciu a približuje
ho k nezvratnému vylúčeniu zo SZPB. Skonštatoval, že neodkladné opatrenie nie je len ochranou

dobrého mena navrhovateľa ale aj ochranou jeho členských práv v SZPB a zabezpečením férovosti
vnútorných procesov organizácie. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil intenzitu
zásahu do osobnostných práv navrhovateľa nakoľko podľa jeho názoru nezohľadnil systematickosť a
opakovanosť difamačných útokov, ignoroval mimoriadne urážlivý a osobne ponižujúci charakter výrokov,
nezohľadnil, že žalovaný nedokázal pravdivosť svojich tvrdení, ba ani sa k celému prípadu nevyjadril

a prehliadol skutočnosť, že navrhovateľ nedostal možnosť na reakciu v médiách SZPB. Tieto faktory
podľa jeho názoru jednoznačne preukazujú, že zásah do práv navrhovateľa nebol len „prípustnou
kritikou“, ale vedomou, účelovou a neoprávnenou difamačnou kampaňou, ktorej závažnosť súd prvej
inštancie podcenil. Uviedol, že žalovaný opakovane šíri nepravdivé a urážlivé výroky o navrhovateľovi,
čím prehlbuje jeho reputačnú ujmu, nakoľko výroky sú mimoriadne vulgárne a ponižujúce, ďaleko

presahujúce rámec akceptovateľnej kritiky, žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich
tvrdení, hoci ak by boli pravdivé, existovali by oficiálne dokumenty alebo právne kroky, žalovaný odoprel
navrhovateľovi možnosť odpovede, čím ho zbavil práva na obhajobu. Podľa názoru navrhovateľa súd
prvej inštancie pri rozhodovaní nesprávne aplikoval test proporcionality a jednostranne uprednostnil
ochranu slobody prejavu pred právom navrhovateľa na ochranu osobnosti.

18. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil povahu výrokov a je toho názoru, že nejde
o hodnotové úsudky, ale o faktické tvrdenia bez dôkazov. Podľa navrhovateľa v danom prípade ide
jednoznačne o faktické tvrdenia, nie o hodnotové úsudky nakoľko žalovaný priamo tvrdí, že navrhovateľ
je zlodej, spôsobuje škody SZPB a znižuje dotácie SZPB. Konštatoval, že ak by tieto tvrdenia boli

pravdivé, SZPB by ich muselo podložiť dôkazmi ale žiadne nepredložilo. Naopak, existujú objektívne
dôkazy, ktoré tieto tvrdenia vyvracajú, vrátane potvrdenia Ministerstva vnútra SR, že navrhovateľ nikdy
nemal možnosť ovplyvniť dotácie SZPB. Má za to, že nakoľko ide o nepravdivé tvrdenia bez faktického
základu, nemožno ich chrániť ako súčasť slobody prejavu. Zároveň podľa navrhovateľa súd prvej
inštancie nesprávne posúdil úmysel žalovaného v tom, že cieľom výrokov nebola verejná diskusia,

ale poškodenie navrhovateľa. Neodkladné opatrenie je v tomto prípade podľa názoru navrhovateľa
nevyhnutné, pretože poškodenie jeho reputácie je prehlbované každým ďalším dňom, počas ktorého
sú nepravdivé výroky verejne dostupné. Skonštatoval, že ak súd nezakáže ďalšie šírenie týchto výrokov
a neuloží ich odstránenie, poškodenie navrhovateľa sa stane nezvratným. Je toho názoru, že nejde ootázku slobody prejavu, ale o ochranu osobnostných práv pred účelovou difamáciou - čo je základným
princípom právneho štátu. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne podcenil naliehavosť situácie,
keď nezohľadnil, že difamačné útoky žalovaného nie sú jednorazové, ale ide o sústavnú a koordinovanú

kampaň, ktorá pokračuje a stále sa prehlbuje. Nesprávne posúdil situáciu ako izolovaný incident,
pričom v skutočnosti ide o dlhodobú a strategicky vedenú činnosť zo strany vedenia SZPB, ktorej
cieľom je úplná diskreditácia navrhovateľa a jeho vylúčenie z organizácie. Má za to, že navrhované
neodkladnéopatreniejenevyhnutné,pretožekaždýďalšídeňumožňuježalovanémupokračovaťvšírení
nepravdivých informácií, čím sa ujma na právach navrhovateľa stále prehlbuje a stáva sa nezvratnou.

Uviedol, že čím dlhšie táto situácia pretrváva, tým ťažšie bude možné napraviť škodu na jeho reputácii
s tým, že žalovaný opakovane verejne deklaroval svoj úmysel pokračovať v šírení hanlivých výrokov o
navrhovateľovi. Podľa navrhovateľa súd nesprávne posúdil situáciu ako izolovaný incident, pričom ide o
sústavnú, organizovanú kampaň proti nemu, ktorá pokračuje a eskaluje nakoľko výroky SZPB sú stále
verejne dostupné a žalovaný verejne deklaroval, že v útokoch bude pokračovať. Má za to, že hlavné
konanie nebude schopné poskytnúť dostatočnú ochranu včas a navrhovateľ potrebuje okamžitý súdny

zásah. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že ako člen SZPB musí zniesť vyššiu mieru kritiky.
Tento záver považuje v rozpore so Stanovami SZPB, ktoré zaväzujú vedenie organizácie dodržiavať
určité postupy a rešpektovať práva všetkých členov. Uviedol, že vedenie SZPB zneužíva svoju moc,
keď neumožňuje navrhovateľovi brániť sa v rámci organizácie a namiesto toho vedie verejnú kampaň
na jeho očiernenie.

19. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nepristúpil k jednotlivým bodom
návrhu na neodkladné opatrenie osobitne, ale ich vyhodnotil ako celok bez toho, aby samostatne
posúdil ich naliehavosť a odôvodnenosť. Tento prístup podľa navrhovateľa nezodpovedá požiadavkám
dôkladného a individuálneho preskúmania každého z navrhovaných opatrení, keďže každý bod sa týka

iného zásahu do jeho práv a jeho účelom je predísť rôznym formám ujmy. Má za to, že vzhľadom
na povahu jednotlivých návrhov bolo nevyhnutné analyzovať každý z nich osobitne, pričom súd mal
posúdiť charakter zásahu - či ide o výroky s difamačným, nepravdivým alebo manipulatívnym obsahom,
právne dôsledky - akým spôsobom konkrétne vyjadrenia ovplyvňujú postavenie navrhovateľa v SZPB a
mimo neho, naliehavosť zásahu - či existuje bezprostredná hrozba pokračovania zásahu a nemožnosť

napraviť vzniknutú ujmu inak než súdnym rozhodnutím. Následne navrhovateľ dôvodil prečo každý z
navrhovaných bodov neodkladného opatrenia vyžaduje samostatné posúdenie a prečo by mal byť návrh
vrátený na opätovné rozhodnutie s dôrazom na individuálne vyhodnotenie jednotlivých požiadaviek
navrhovateľa:
a) zdržať sa šírenia tvrdení o navrhovateľovi, že je „zlodejom, poškodzovateľom, spolupáchateľom,

súčasťou konšpirácie proti vedeniu SZPB, súčasťou destabilizačných snáh proti SZPB, renegátom,
záškodníkom, zasranom, chorým chlapcom, že pácha svinstvá“;
Žalovaný systematicky šíri difamačné výroky o navrhovateľovi, ktoré majú charakter ohovárania a hrubo
zasahujú do jeho osobnostných práv. Tieto výroky neslúžia na vecnú kritiku, ale na cielenú diskreditáciu
navrhovateľa v očiach členov SZPB a širokej verejnosti.

Žalovaný o navrhovateľovi verejne tvrdí, že je „zlodej, poškodzovateľ, spolupáchateľ, súčasť konšpirácie
proti vedeniu SZPB, súčasť destabilizačných snáh proti SZPB, renegát, záškodník, zasran, chorý
chlapec, že pácha svinstvá.“ Tieto tvrdenia nemajú žiadny faktický základ, nie sú podporené dôkazmi
a sú výlučne hanlivé.
Žalovaný nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení - SZPB nikdy nepodalo žiadne oznámenie na orgány

činné v trestnom konaní, nepredložilo dôkazy a neexistuje žiadny relevantný právny základ na takéto
obvinenia.
Sústavné opakovanie týchto výrokov zvyšuje intenzitu zásahu - nejde o jednorazové vyjadrenie, ale o
systematickú kampaň, ktorá pokračuje aj po podaní návrhu.
Útoky sú osobné a dehonestujúce - výroky ako „zasran“ či „chorý chlapec“ sú hrubo urážlivé a nemajú

nič spoločné so slobodou prejavu či oprávnenou kritikou.
Z uvedených dôvodov je podľa navrhovateľa nevyhnutné, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať
sa ďalšieho šírenia týchto výrokov, pretože predstavujú hrubý zásah do jeho osobnostných práv a sú
jednoznačne neoprávnené.
b) Vymazať zo svojej webovej stránky www.szpb.sk a zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti

Facebook - celý článok „Predsedníctvo proti rozbíjačským snahám a nepriazni, nielen renegátov“ z 24.
októbra 2024, - celý článok „O. G. Ú. L. M.“ z 31. októbra 2024, - celý článok „I. M. U. F. E. M.!“ z 9.
novembra 2024, - celý článok „F. G. B. T. B. O. M....“ z 13. decembra 2024, pretože obsahujú nepravdivé,
skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu navrhovateľa; Žalovaný na oficiálnych platformách SZPBopakovane uverejňuje difamačné články, ktorých cieľom nie je vecná diskusia či oprávnená kritika, ale
systematická diskreditácia navrhovateľa prostredníctvom nepravdivých a manipulatívnych tvrdení. Ide
konkrétne o nasledovné články:

„B. proti L. M. F. I., I. L.“ (24. októbra 2024) „O. G. Ú. L. M.“ (31. októbra 2024)
„I. M. U. F. E. M.!“ (9. novembra 2024)
„F. G. B. T. B. O. M....“ (13. decembra 2024)
Uviedol, že v týchto článkoch sa nachádzajú tvrdenia, ktoré navrhovateľa bez dôkazov obviňujú z:
Krádeže majetku SZPB - neexistuje žiadny dôkaz, že by akýmkoľvek spôsobom poškodil majetok SZPB,

a žalovaný ani nepodal trestné oznámenie.
Spôsobenia nižšej dotácie o 300 000 eur - žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, že by navrhovateľ niečo
také spôsobil.
Pokusov o prevrat v SZPB a podvratnej činnosti - ide o nepodložené a účelové tvrdenia, ktoré majú za
cieľ vyvolať v členoch SZPB dojem, že navrhovateľ škodí organizácii, a tým ho izolovať a diskreditovať.
Skonštatoval, že všetky tieto články obsahujú jednoznačne hanlivé tvrdenia, ktoré zasahujú do cti a

profesijnej povesti navrhovateľa. Nejde o subjektívne hodnotové úsudky, ale o faktické tvrdenia, ktoré je
možné objektívne vyvrátiť - pričom žalovaný nikdy nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by ich odôvodňovali.
Uviedol, že články sú stále dostupné na oficiálnych platformách SZPB, a ich prítomnosť neustále
prehlbuje ujmu na povesti navrhovateľa. Čím dlhšie zostanú verejne dostupné, tým viac členov SZPB
a širokej verejnosti im bude vystavených, čo podľa navrhovateľa mu spôsobuje nenapraviteľnú škodu

a preto je podľa jeho názoru nevyhnutné, aby súd žalovanému uložil povinnosť okamžite vymazať
tieto články zo všetkých oficiálnych platforiem SZPB. Skonštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne
podcenil intenzitu zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, keď nevenoval dostatočnú pozornosť
obzvlášť vážnemu výroku žalovaného, podľa ktorého mal sľubovať zvýšenie dotácie pre SZPB o 300
000 eur výmenou za podporu určitých osôb. Tento výrok považuje za obzvlášť závažný nielen preto,

že ide o očividné klamstvo, ale aj preto, že zasahuje do profesijnej povesti navrhovateľa a môže mať
ďalekosiahle dôsledky pre jeho dôveryhodnosť a kariéru. Uviedol, že obvinenia spojené s financiami a
korupciousúmimoriadnecitlivé,najmävprípadeorganizácie,ktoráhospodárisverejnýmiprostriedkami.
Šírenie takýchto nepravdivých tvrdení môže mať za následok poškodenie jeho reputácie nielen v SZPB,
ale aj v širšom profesijnom a verejnom priestore. Takéto správanie považuje za šikanózne a účelové,

ktorého cieľom nebolo informovať, ale vedome poškodiť dobré meno navrhovateľa a vytvoriť v očiach
verejnosti dojem, že koná nečestne. Podľa navrhovateľa závažnosť tohto výroku presahuje bežnú kritiku
a predstavuje cielený pokus o jeho diskreditáciu, čo je v rozpore s právom na ochranu osobnosti.

20. K nasledovným výrokom uviedol:

Vymazaťzosvojejwebovejstránkywww.szpb.skazosvojejoficiálnejstránkynasociálnejsietiFacebook
časť článku „M. B. T. T. M. W.“ z 11. novembra 2024, konkrétne priezvisko žalobcu, pretože jeho
zaradenie do textu je neopodstatnené a narúša jeho osobnostné práva. Konštatoval, že žalovaný
uverejnil na oficiálnych platformách SZPB článok „M. B. T. T. M. W.“ (11. novembra 2024), v ktorom
neopodstatnene uvádza priezvisko navrhovateľa. Má za to, že zaradenie jeho mena do textu článku

je neodôvodnené a nemá žiadny legitímny účel. Jeho priezvisko je v článku uvedené spôsobom,
ktorý vyvoláva negatívne asociácie a vytvára dojem jeho prepojenia s obsahom, s ktorým nemá nič
spoločné.Naliehavosťodstráneniamenanavrhovateľazčlánkuzdôvodniltým,že článokjestáleverejne
dostupný, jeho prítomnosť na platformách SZPB neustále prehlbuje ujmu na osobnostných právach
navrhovateľa. Čím dlhšie zostane priezvisko navrhovateľa v texte, tým viac osôb bude vystavených

tomuto nespravodlivému spojeniu, čo spôsobuje nenapraviteľné poškodenie jeho dobrej povesti.
Vymazaťzosvojejwebovejstránkywww.szpb.skazosvojejoficiálnejstránkynasociálnejsietiFacebook
celý článok „M. H. F. W. S. M. Ú. T. G.. H. N. M. O. E. (4. časť)“ z 13. novembra 2024, pretože obsahuje
vo väčšine svojho obsahu nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu navrhovateľa;
Vymazať zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti Facebook celý článok „O. Č. M., O.Á. Č., B.“ z 28.

októbra 2024, pretože obsahuje nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu navrhovateľa;
Konštatoval, že žalovaný uverejnil na oficiálnych platformách SZPB uvedené články, ktoré obsahujú
nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu navrhovateľa. Dôvodil, že tieto články sú stále
dostupné a navrhovateľ nemal možnosť na ne odpovedať, preto je ich odstránenie jediným efektívnym
spôsobom, ako zabrániť pokračovaniu poškodzovania jeho osobnostných práv a porušovaniu Stanov

SZPB. Z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby súd uložil žalovanému povinnosť okamžite vymazať
uvedené články zo všetkých oficiálnych platforiem SZPB.
Vymazať zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti Facebook oba články s identickým názvom
„Vec: R.H. F. B. T. E. I. N.“ z 18. decembra 2024, pretože vo väčšine svojho obsahu obsahujúnepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu navrhovateľa. Konštatoval, že obsah týchto
článkov vyvoláva dojem, že navrhovateľ konal nezákonne alebo podvodne, pričom žalovaný nepredložil
žiadne dôkazy na podporu takýchto tvrdení. Články tvrdia, že navrhovateľ „odcudzil“ názov Bojovník

a archív jeho printového vydania, hoci takéto tvrdenia nemajú žiadny právny základ. Uviedol, že tieto
výroky sú súčasťou cielenej diskreditačnej kampane, ktorej cieľom je poškodiť meno navrhovateľa
a spochybniť jeho verejné a profesijné pôsobenie. Skonštatoval, že články stále zostávajú verejne
dostupné, pokračuje nimi ujma na jeho osobnostných právach a je toho názoru, že ich vymazanie je
jediným účinným spôsobom, ako zabrániť ďalšiemu neodôvodnenému poškodeniu jeho dobrého mena.

21. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné rozhodnutie so záväzným
právnym názorom, že súd prvej inštancie musí o návrhu rozhodnúť v súlade so všetkými zákonnými
požiadavkami. Osobitne a riadne posúdiť naliehavosť situácie, zohľadniť pokračujúci charakter zásahov
žalovaného, ich vplyv na postavenie navrhovateľa v SZPB , riziko nezvratných následkov a každý z
navrhovaných bodov neodkladného opatrenia posúdiť samostatne.

22. Žalovaný sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 § 379, § 380, §
381 a 388 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa

je dôvodné.

24. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenia.
Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný

súd.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

25. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a

argumenty navrhovateľa v odvolaní, bolo posúdiť, či v čase rozhodovania prvoinštančného súdu boli
splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalovanému povinnosť
špecifikovanú v bode 1. tohto uznesenia.

26. Je potrebné uviesť, že v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má svoj

osobitný charakter. Úprava tohto procesného inštitútu v Civilnom sporovom poriadku v sebe zahŕňa
nutnosť v návrhu na vydanie tohto neodkladného opatrenia zo strany navrhovateľa opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Ako však vyplýva z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“, v danom prípade ide o rozhodovanie
súdu bez nutnosti vykonania procesu dokazovania vo veci samej. Teda primárne na základe podkladov

predložených navrhovateľom či zistených súdom z vlastnej činnosti, ktorých obsah však musí súd viesť k
záveru o pravdepodobnosti uplatneného nároku a nebezpečenstvu hroziacej ujmy. Zároveň je potrebné
prihliadnuť aj na to, že v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má dočasný
charakter. Aj preto vo veci konajúci súd nie je pred jeho nariadením za splnenia vyššie uvedenýchpodmienok povinný zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní
rozhodnutia vo veci samej. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti

a dôvodnosti neodkladného opatrenia.

27. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami. Vychádzajúc z návrhu a pripojených listinných dôkazov súd prvej inštancie ustálil,
že mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami - t. j. žalovaný uverejnil o

navrhovateľovi na svojom webovom sídle www.szpb.sk a na svojom profile na sociálnej sieti Facebook
viaceré články a príspevky s výrokmi, ktorých obsah sa predbežne môže javiť ako difamujúci, a teda
objektívne spôsobilý zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti, avšak navrhovateľovi sa podľa
názoru prvoinštančného súdu nepodarilo dostatočne spoľahlivo osvedčiť existenciu potreby vyžadujúcej
si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a žalovaným. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je
splnená podmienka bezodkladnosti v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa

a ním predložených listinných dôkazov nepovažoval za osvedčenú existenciu potreby vyžadujúcej si
bezodkladnú úpravu pomerov medzi navrhovateľom a žalovaným, t. j. že medzi sporovými stranami
nastal taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah
súdu a poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. Zároveň podľa prvoinštančného
súdu z obsahu napádaných článkov a príspevkov nevyplýva, že by výroky, ktoré navrhovateľ požaduje

vymazať a vo vzťahu ku ktorým navrhuje zdržať sa ich šírenia vykazovali čo do intenzity a kvality
také znaky verbálneho útoku, nenávistného či podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii , pre ktoré
by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej
inštancie mal tiež za to, že navrhovateľ nekonkretizoval, preto ani nemohol osvedčiť, v čom má spočívať
nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a neuviedol, aká určitá (zreteľná)

a konkrétna ujma mu bezprostredne hrozí.

28. S takýmto záverom súdu prvej inštancie navrhovateľ nesúhlasil a namietal, že súd prvej inštancie
nezohľadnil pokračujúci charakter zásahov žalovaného, ich intenzitu, dopad na postavenie navrhovateľa
v SZPB a riziko nezvratných následkov, posúdil jeho návrhy ako celok a nezaoberal sa každým bodom

osobitne, čo spôsobilo skreslenie skutkového stavu, nesprávne posúdil dôkazné bremeno, podcenil
intenzitu zásahu do osobnostných práv navrhovateľa a naliehavosť odstránenia difamačných článkov,
nezohľadnil pretrvávajúce následky na reputáciu navrhovateľa a nesprávne aplikoval test proporcionality
medzi ochranou osobnosti a slobodou prejavu.

29. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať
je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

30. V posudzovanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania

vo veci samej. Súčasne ide o prípad nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje rozhodnutie
vo veci samej. Neodkladné opatrenie v takomto prípade nemá povahu dočasnej úpravy,čo ale aktuálna
právna úprava pripúšťa cez § 330 ods. 2 CSP. Legislatívnu možnosť nariadiť neodkladné opatrenie
podľa § 330 ods. 2 CSP nie je možné aplikovať bezvýhradne, pretože súd musí v každom jednotlivom
prípade dôkladne zvážiť, či nariadené neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samú, nezasahuje

do ústavnoprávnych garancií civilného procesu. Aj z odbornej literatúry vyplýva, že od účinnosti nového
civilného sporového kódexu je priamo v § 330 ods. 2 CSP expressis verbis vyjadrené, že súd môže
nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom
pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd
teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného

neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. Spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky,
pri ktorých musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 328 ods.
1 CSP.31. Podľa judikatúry ESĽP, sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej
spoločnosti a jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje
sa nielen vo vzťahu k "informáciám" a "myšlienkam", ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za

neurážlivéaneutrálne,aleajktým,ktoréurážajú,šokujúaleboznepokojujúštátalebočasťobyvateľstva.
Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o "demokratickej
spoločnosti" (Handyside v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo 7. decembra 1976, §
49).Vniektorýchsituáciáchvšakmusíslobodaprejavuustúpiť.Limitačnéklauzulyvyjadrenévčl.26ods.
4 Ústavy SR explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré

musiazodpovedaťvždydemokratickémucharakteruspoločnosti("opatreniavdemokratickejspoločnosti
nevyhnutné"). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj "ochrana práv a slobôd iných", teda okrem
iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl.
19 Ústavy SR a konkretizovanom najmä v § 11 Občianskeho zákonníka, ktoré chránia súkromné osoby
pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Sloboda prejavu ako jedno
zo základných a najdôležitejších práv demokratického štátu má teda samozrejme aj svoje medze. To

isté však platí aj na druhej strane o ochrane osobnostných práv, tie tiež nie sú neobmedzené - pokiaľ
"poškodený" žiadnym spôsobom nepreukáže (v prípade neodkladného opatrenia neosvedčí) zásah
do svojich osobnostných práv, nemôže byť v konaní úspešný.

32. Vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane jeho doplnení je nepochybné,

že navrhovaný petit návrhu pozostáva z niekoľkých bodov týkajúcich sa výrokov žalovaného, ktoré
navrhovateľ navrhuje vymazať alebo zdržať sa ich šírenia. Jedná sa o odlišné články a výroky
žalovaného na verejne prístupnom webovom sídle, či profile na sociálnej sieti Facebook. Z napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd prvej inštancie posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako celok bez

individuálnehoposúdeniajednotlivýchvýrokovnavrhovanéhopetitupričomskonštatoval,ženavrhovateľ
nekonkretizoval v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami, neuviedol, aká určitá (zreteľná) a konkrétna ujma mu bezprostredne hrozí a mal za to,
že nie je splnená podmienka bezodkladnosti v zmysle § 325 ods. 1 CSP. S týmto názorom súdu
prvej inštancie v časti prvého bodu navrhovaného výroku „zdržať sa šírenia tvrdení o žalobcovi, že je

„zlodejom, poškodzovateľom, spolupáchateľom, súčasťou konšpirácie proti vedeniu SZPB, súčasťou
destabilizačných snáh proti SZPB, renegátom, záškodníkom, zasranom, chorým chlapcom, že pácha
svinstvá“ sa odvolací súd nestotožňuje nakoľko označenie navrhovateľa za „zlodeja“, „renegáta“ alebo
„poškodzovateľa“ v prípade osvedčenia, že takto bol navrhovateľ na verejne prístupnom webovom sídle,
či profile na sociálnej sieti Facebook označený možno konštatovať, že takéto označenie navrhovateľa

je spôsobilé jeho difamácie. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie nepostupoval správne,
keď návrh navrhovateľa posúdil ako celok a neposudzoval jednotlivé napádané výroky žalovaného
individuálne aj vzhľadom k tomu, že každý napádaný výrok sa týka iného navrhovateľom tvrdeného
zásahu do jeho osobnostných práv a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska posúdenia
jednotlivých napádaných výrokov žalovaného nepreskúmateľné.

33. Je potrebné uviesť, že existencia bezprostrednej hrozby pri rozhodovaní súdu o nariadení
neodkladného opatrenia má esenciálny význam, a to predovšetkým z dôvodu, že súd rozhoduje o
nariadení neodkladného opatrenia bez riadneho vykonania dokazovania a bez možnosti žalovaného
vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a navrhnúť dôkazy. Inštitút neodkladného
opatrenia najmä v sporoch o ochranu osobnosti, nemá suplovať podanie žaloby vo veci samej, ale má

byť využívaný len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. V prípade ak súd prvej inštancie po
individuálnom posúdení jednotlivých napádaných výrokov žalovaného dospeje k záveru, že niektoré
spĺňajú podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a vzhľadom k nim neodkladné opatrenie
nariadi, uloží zároveň navrhovateľovi aj žalobnú povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP.
34. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil

podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
stranám sporu aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces pričom v rámci zásady zachovania dvojinštančnosti súdneho konania tieto
nedostatky nemožno napraviť súdom odvolacím.
35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 3 CSP) v novom

rozhodnutí vo veci.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).