Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/125/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117255610
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6117255610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu L-MEDIA s. r. o., so sídlom Štúrova 1989/41, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 059 299,
do dňa 05.05.2025 zastúpeného advokátom JUDr. Martin Olos, so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13
Rajecké Teplice, IČO: 42 055 148, proti žalovanému A. B. C. N-MEDIA HARVAN, s miestom podnikania
Hviezdoslavova14,94911Nitra,IČO:33645671,(podnikateľskáčinnosťukončenákudňu16.02.2024),
zastúpenému advokátom JUDr. Jozef Virgala, so sídlom Ružová 26, 949 01 Nitra, IČO: 42 046 921,
(vyčiarknutý zo zoznamu advokátov z dôvodu úmrtia), o zaplatenie 17.100,- Eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/31/2018-357 zo dňa 13.
decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 9Cb/31/2018-357 zo dňa 13. decembra 2023,
potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom I. výrokovou vetou žalobu zamietol, II. výrokovou
vetou priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalobcu, s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa po zmene žaloby domáhal zaplatenia
sumy 11.880,- Eur s príslušenstvom titulom plnenia poskytnutého pred odstúpením od zmluvy (suma
zaplatená žalobcom žalovanému plnením ceny diela) žalovanému oproti povinnosti žalobcu vydať veci
použité na zhotovenie diela žalovanému, rovnako sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.220,- Eur s

príslušenstvom titulom náhrady skutočnej škody a ušlého zisku.

3. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 24.04.2014 zmluvu, ktorej predmetom
bol záväzok žalovaného dodať technické zariadenie pre dopravu modulácie a prenos FM signálu
vysielajúcichprogramovúslužbuL-rádia(pozmenenázvuRádiaLiptov),pričomžalovanémuzadodanie
diela uhradil sumu 11.880,- Eur vrátane DPH. Dňa 11.09.2015 bola zo strany Úradu pre reguláciu
elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „úrad“) vykonaná na podnet spoločnosti

Orange Slovensko, a. s. kontrola, z ktorej výsledkov vyplýva, že vysielač rádia Liptov mal vyšší vyžiarený
výkon, bol umiestnený na úplne inej kóte, ako bolo určené a nespĺňal určené technické parametre.
O týchto nedostatkoch žalobca nemal vedomosť, pričom ide podľa jeho tvrdení o vady, ktoré existovali
už v čase dodania diela a boli spôsobené nesprávnym zhotovením diela, nesprávnym technickýmpostupom vykonania diela, absolútnym nedodržaním určených podmienok a povolení a najmä použitím
technológie čínskej, resp. neidentifikovateľnej výroby bez potrebných atestov a vyhlásenia o zhode,
ktoré nie sú technicky spôsobilé na prevádzku na území Slovenskej republiky a Európskej únie.

Vady technológie žalovanému ihneď telefonicky, prostredníctvom SMS správ ako aj emailom (najmä v
dňoch 11. 09.2015 až 13.09.2015) niekoľkokrát reklamoval, na uvedené žalovaný žiadnym spôsobom
nereagoval. Vzhľadom na charakter vád a skutočnosť, že sťažnosť podali aj iné oprávnené subjekty,
bol žalobca nútený celý vysielač dňa 13.09.2015 odpojiť od elektriny. V dôsledku uvedeného nebolo
možné vysielať a vysielanie rádia bolo plne nefunkčné, a to až do zaobstarania núdzového riešenia od

iného dodávateľa a zabezpečenia inej technológie. Žalobcovi hrozilo odňatie licencie a kmitočtu, resp.
uloženie sankcií v správnom konaní. Následne žalobca listom zo dňa 12.12.2015 oznámil žalovanému,
že odstupuje od zmluvy zo dňa 24.04.2014, doporučená zásielka bola podaná na pošte 14.12.2015.
Žalobca žiadal o vrátenie zaplatenej sumy vo výške 11.880- Eur na jeho bankový účet, ktorú sumu
žalovanému uhradil ako zmluvné plnenie, a to do troch dní od doručenia odstúpenia od zmluvy. Tvrdil,
že ide o bezdôvodné obohatenie z právneho titulu, ktorý odpadol. Na odstúpenie od zmluvy žalovaný

taktiež nereagoval a peniaze nevrátil. Žalobca sa podanou žalobou domáhal i náhrady skutočnej škody
a ušlého zisku.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným

nebolo sporné, že dňa 24.04.2014 uzavrel žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako dodávateľ zmluvu
o dielo podľa § 536 a nasl. Obz (ďalej len „zmluva“ alebo „zmluva o dielo“) predmetom ktorej bol
záväzok dodávateľa (žalovaného) dodať a inštalovať objednávateľovi (žalobcovi) technické zariadenie
pre dopravu modulácie a prenos FM signálu vysielajúcich programovú službu L-rádio s odkazom na
špecifikáciu podľa prílohy č. 1 zmluvy. Medzi stranami rovnako nebola spornosť v tom, že žalobca

žalovanému cenu diela zaplatil a že k vykonaniu diela žalovaným (odovzdaniu a prevzatiu) došlo
dňa 26.05.2014 a žalobca dielo nepretržite užíval do 13.09.2015, keď sám vypol vlastný vysielač
odpojením od zdroja elektrickej energie. K vypnutiu rozhlasového vysielania žalobcom došlo v súvislosti
s kontrolou vykonanou úradom dňa 11.09.2015, z ktorej vyplynulo, že vysielanie D. E. nespĺňa
technické podmienky udelenej licencie, pričom zasahuje do pásma LTE (4G) spoločnosti Orange

Slovensko, a.s., ktorej ruší telekomunikačnú GSM prevádzku (4G, LTE sieť). Vysielač D. E. mal vyšší
vyžiarený výkon a bol umiestnený na úplne inej kóte, ako bolo určené a nespĺňal určené technické
parametre. Zápis z vykonanej kontroly bol vyhotovený dňa 17.09.2015 a obsahuje poznámku, že
žalobca dňa 13.09.2025 oznámil úradu vypnutie rozhlasového vysielania a podniknutie krokov na
odstránenie zistených nedostatkov. Za účelom reklamácie vyššie zmienených nedostatkov žalobca

v dňoch 11.09.2015 až 13.09.2015 neúspešne kontaktoval žalovaného. Žalobca tak opakovane žiadal
o okamžité bezplatné odstránenie uvedených vád bez zbytočného odkladu, t. j. do 24 hodín tak, aby
dielo zodpovedalo všetkým určeným požiadavkám. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky a hrubé
porušenie zmluvy zo dňa 24.04.2014, žalobca od zmluvy odstúpil, pričom listom zo dňa 26.11.2017
vyzval žalovaného na vrátenie zmluvného plnenia (ceny diela) po odstúpení od zmluvy vo výške 11.880

EUR do troch dní od doručenia výzvy s tým, že dodanú technológiu môže žalovaný kedykoľvek prevziať
v Liptovskom Mikuláši. Súčasne žalobca žiadal od žalovaného náhradu skutočnej škody a ušlého zisku.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcove nároky (11.880,- Eur s
príslušenstvom) z odstúpenia od zmluvy sú oprávnené iba ak odstúpil od zmluvy z dôvodov uvedených v

zákone alebo zmluve (§ 344 Obz), pričom dôvody odstúpenia od zmluvy žalobca vymedzil v písomnom
odstúpení od zmluvy a právny nárok žalobca odvodzuje od následkov platného odstúpenia od zmluvy.
Súd vychádzal len z dôvodov uvedených v odstúpení od zmluvy, ktoré už nebolo možné dodatočne
dopĺňať ani rozširovať, že zhotoviteľ vady: a/ umiestnenie na úplne inej kóte, ako bolo určené, b/
nespĺňanie určených technických parametrov) a c/ vyšší vyžiarený výkon ani na opakované reklamácie

a urgencie neodstránil a z hrubého porušenia zmluvy. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že žalobca
si vo vzťahu k vadám a/,b/ a c/ splnil notifikačnú povinnosť bezprostredne potom, ako sa o nich dozvedel
(§ 562 ods. 2 Obz) a požadoval od žalovaného ich odstránenie. Zodpovednosť za vady je upravená
v Obchodnom zákonníku dispozitívne a strany sa od nej môžu odchýliť (príloha č. 2 zmluvy „záručné
podmienky“ upravujúce „záručný servis“ a podmienky reklamácie). Ktorákoľvek zo strán zmluvy mala

podľa zmluvy právo odstúpiť od zmluvy pre závažné porušenie zmluvy s tým, že za závažné porušenie
zmluvy zo strany dodávateľa (žalovaného) sa považuje riadne a včasné neplnenie jeho záväzkov
vyplývajúcich mu zo zmluvy (článok 6. body 6.5, 6.5.2 zmluvy). Porušenie povinnosti vykonať dielo
riadne, aby zodpovedalo výsledku určenému v zmluve o dielo znamená, že dielo má vady. Existenciavád podmieňuje oprávnenosť nárokov objednávateľa zo zodpovednosti za vady diela (napríklad právo
na odstránenie vád, právo na odstúpenie od zmluvy § 436 Obz).

6. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že žalobca má povinnosť tvrdiť a navrhovať dôkazy na
preukázanie sporných tvrdení, pričom žalovaný poprel vady diela a z nich vyplývajúce nároky tvrdené
žalobcom (v odpore proti platobnému rozkazu, duplike). Zo strany žalobcu tak neboli preukázané
tvrdenia o existencii vád diela (a/, b/, c/). Pokiaľ ide o vadu a/ umiestnenie (vysielača) na úplne inej
kóte (na kobke sila), ako bolo určené, keď v písomnom vyhotovení zmluvy je umiestnenie vysielača

lokalizované na Liptovský Mikuláš (miesto plnenia). Medzi stranami tak nebolo sporné, že žalobca
disponoval platným povolením na umiestnenie vysielača na adrese F. G. XX, E. H.. Žalovaný tak
umiestnil vysielač na mieste vopred známom žalobcovi t. j. pred umiestnením vysielača, ktorým bolo
silo Poľnonákupu Liptov, a.s. na Ul. 1. mája 1849 v Liptovskom Mikuláši, pričom táto skutočnosť bola
žalobcovi známa a zrejmá aj v okamihu vykonania diela jeho odovzdaním a prebratím 26. 05.2014.
Vyššie zmienené je zrejmé i z výpovedí žalobcu a svedkyne H. I. J. J. (09.01.2019), nakoľko ma žalobca

záujemoumiestnenievysielačananajvhodnejšommiestezhľadiskavysielania.Žalovanýtvrdil,žeústne
upozornil H. I. J. J. (konajúcu v tom čase za žalobcu) na potrebu vybavenia povolenia na umiestnenie
vysielača, čo potvrdil aj svedok K. L. (obchodný partner žalobcu). Svedkyňou bolo potvrdené, že
mala zabezpečiť nájomnú zmluvu, aby získali (žalobca) povolenie na umiestnenie vysielača, avšak
súčasne popierala, že by ju žalobca upozornil na to, že je potrebné vybaviť na umiestnenie vysielača

povolenie. Vychádzala z toho, že povolenie vybaví žalobca. Samotná zmluva o dielo však neobsahovala
záväzok žalovaného (zhotoviteľa) obstarať povolenie na zmenu vysielacieho miesta, či splnomocnenie
na zastupovanie žalobcu (objednávateľa) v správnom konaní, ktorého výsledkom by bolo povolenie
na umiestnenia vysielača na M. X. XXXX XXXX N. E. H. a žalovaný vo svojom mene nemohol v
správnom konaní vybaviť povolenie na umiestnenie vysielača pre žalobcu bez splnomocnenia žalobcu

na takúto činnosť, a preto umiestnenie vysielača žalovaným na mieste určenom (schválenom) žalobcom
(objednávateľom) nie je vadou diela, hoci bez povolenia na umiestnenie vysielača. Žalovanému
(zhotoviteľovi) nevznikla povinnosť odstrániť neexistujúcu vadu premiestnením vysielača na iné miesto,
keďže zmluvu o dielo neporušil umiestnením vysielača na miesto schválené žalobcom. Súd prvej
inštancie k vade b/nespĺňanie určených technických parametrov (vecí použitých na vykonanie diela)

uviedol, že žalovaný na vykonanie diela použil veci určené podľa zmluvy (príloha č. 1 zmluvy) a žalobca
netvrdil dodanie iných vecí než uvedených v zmluve o dielo, taktiež mal možnosť prehliadnuť si
veci použité na vykonanie diela už v okamihu odovzdania a prevzatia diela. Všeobecné tvrdenia o
čínskych výrobkoch bez vyhlásenia o zhode a atestoch vylučujúcich ich použitie v Slovenskej republike a
Európskej únii označil súd za vágne a nepreukázané (bez konkretizácie jednotlivých vecí). Rovnako nie

je v zmluve žiadnym spôsobom vyjadrené, že musí ísť o výrobky konkrétneho výrobcu. Navyše žalobca
v prvom oznámení vád (emailom 11.09.2015) žiadal iba o nápravu inštalácie a nastavenie vysielača
a zariadenie dodané žalovaným bolo funkčné a prevádzkované viac ako rok od vykonania diela do
okamihu odpojenia vysielača žalobcom. Pokiaľ ide o c/ vyšší vyžiarený výkon tak prvoinštančný súd
poznamenal, že tvrdenú vadu už nemohol žalovaný odstrániť ani v okamihu prvého preukázateľného

oznámenia vady 11.09.2015 a ani neskôr, nakoľko odstránenie tejto vady sa stalo nemožným, keďže
vysielač bol umiestnený na mieste bez platného povolenia (silo na M. X. XXXX XXXX, E. H.) a jeho
nastavenie bolo spojené s jeho premiestnením na iné miesto, na ktoré mal žalobca povolenie a mohol
z neho vysielať, žalovaný tak nemal povinnosť premiestňovať vysielač (dôvody uvedené pri písm. a/)
a o nastavenie vysielača bez jeho premiestnenia žalobca nežiadal. Žalobca sám odpojil vysielač od

elektrickej energie 13.09.2015 a svedkyňa H. I. J. J. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca od zmluvy o
dieloodstúpilajpreto,žemalservisnúzmluvu(záručnýservis-prílohač.2zmluvyodielo)sožalovaným
a pokiaľ existovala, nemohol žalobca do ničoho zasiahnuť.

7. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie taktiež vyplýva, že žalobca sa v konaní titulom

náhrady škody a ušlého zisku sumu domáhal zaplatenia sumy 5.220,- Eur (ušlý zisk za neodvysielanú
reklamu počas odstavenia vysielača žalobcom od 13.09.2015 do 22.09.2015 za 9 dní x 200,- Eur =
1.500,- Eur spolu s DPH vo výške 1.800,- Eur; náklady vynaložené na „urgentné odstránenie havarijného
stavu“a„dočasnúinštaláciuvysielača“vovýške850,-EurspolusDPH1.020,-Eur;nákladynaprekládku
vysielača FM vo výške 2.000,- Eur s spolu DPH 2.400,- Eur. Súd prvej inštancie poznamenal, že

žalobcove nároky na náhradu škody (5.220,- Eur s príslušenstvom) sú oprávnené iba ak 1. žalovaný
porušil povinnosť zo záväzkového vzťahu, 2. žalobcovi vznikla škoda a 3. existuje príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody (§ 373 Obz), inak povedané bez
porušeniapovinnostibyškodanevznikla.Príčinamusíbyťpriama(medzikonaním/nekonanímavznikomškody). Ak existuje viac príčin, z ktorých mohla vzniknúť škoda je potrebné skutkovo zistiť, že spôsobila
vznik škody, inak povedané bez nej by škoda nevznikla. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať iba s
časovou nadväznosťou a súvislosťou (pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/2008).

Žalobca síce v konaní preukázal, že vynaložil náklady na preloženie vysielača a uvedenie vysielača
opätovne do prevádzky a skutočnosť, že od 13.09.2015 do 22.09.2015 nevysielal pre odstavenie
vysielača, súd však dospel k záveru, že sa tak nestalo pre porušenie povinností zo záväzkového zo
strany žalovaného vadným plnením predmetu diela. Žalobca nepreukázal zodpovednosť za vady diela
žalovaným (zhotoviteľom). Prvotnou príčinou, ktorá vyvolala reťaz následkov bolo umiestnenie vysielača

na mieste, na ktoré nemal žalobca (objednávateľ) povolenie a žalobca o tom musel (mal vedieť), keďže
nedisponoval povolením. Podstata toho, čo za vady (porušenie povinností zo zmluvy) považuje žalobca
je lokalita umiestnenia vysielača, ktorú schválil a tým určil žalobca a rušenie signálu iného vysielateľa
(Orange Slovensko a.s.) na mieste, na ktorom v rozhodnom období nemal žalobca povolenie vysielať.
Bolo tak povinnosťou žalobcu požiadať o zmenu rozhodnutia, ktoré mu povoľuje zmenu miesta pre
inštaláciu vysielača, pričom tento nesplnomocnil žalovaného na zastupovanie v správnom konaní (na

získanie povolenia). Rovnako nebolo povinnosťou žalovaného preverovať, či žalobca získal povolenie
na umiestnenie vysielača na žalobcom určenom mieste. Nakoľko nebolo v konaní preukázané, že vecné
plnenie žalovaného (zhotoviteľa) bolo vadné a oprávňovalo žalobcu (objednávateľa) odstúpiť od zmluvy
o dielo a žalovaný nebol povinný plniť ani titulom náhradu skutočnej škody a ušlého zisku, keďže nebolo
preukázanie porušenie jeho povinností zo záväzkového vzťahu v dôsledku, ktorých by vznikla žalobcovi

škoda, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
262 ods.1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému,
ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že: „ I. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
9Cb/31/2018 zo dňa 13.12.2023 mení takto: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.880,- Eur,
úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy11.880,- Eur od 08. 01. 2016 do zaplatenia, oproti

povinnostižalobcuvrátiťžalovanémudielospočívajúcevtechnológiirádiovysielačaajehopríslušenstva:
DEVA DB 90-TX – IP Audio Encoder, DEVA DB 90-RX-IP Audio Decoder, Stereo koder BW DSPX FM,
BW V2 TX 600 FM Transmitter, Antena 3/4 Wave EX, 5,15 dB, napájač RFS 1/2" 50 Ohm Cellflex,
monorúra 3 m, podružný rozvádzač s napájaním spotreby elektrickej energie, konektory, káble, úchyty,
svorky, uzemňovacia sada, racková skriňa 12U. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi: sumu 5.220,-

Eur, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.220,- Eur od 07.12.2017 do zaplatenia, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100
%.“. Odvolacie dôvody vymedzil v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za zjavne neodôvodnené a arbitrárne. Tvrdil, že
súd mohol žalobu z ním vyslovených dôvodov zamietnuť už na prvom pojednávaní konanom dňa
05.05.2021, ktoré odročil na neurčito a následne bol 2 a pol roka nečinný a na pojednávaní dňa
13.12.2023 návrhy žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol a rozhodol vo veci samej.
Súd pritom vo veci vykonal aj predbežné prejednanie sporu dňa 01.10.2018, kde určil aj obsah

dokazovania. Rozsudok súdu prvej inštancie tak neguje doterajší postup súdu v konaní. V súvislosti
suvedenýmpovažovalrozhodnutiesúduprvejinštanciezaprekvapivé.Ďalejnamietal,žesúdnevykonal
v predmetnej veci predbežné právne posúdenie tak ako to ukladajú príslušné ustanovenia CSP, keď
stručné konštatovanie obsahu spisu a podaní strán nemožno považovať za právne posúdenie, ale len za
zosumarizovanie spisu. Na pojednávaní zo dňa 05.05.2021 súd pritom v rámci predbežného právneho

posúdenia uviedol, že interferencia vysielania nebola v konaní sporná a predmetom dokazovania
je, či túto vadu malo dielo už v čase jeho odovzdania a prevzatia, resp. čoho dôsledkom bola
porucha zariadenia spôsobená s ohľadom na nastavenia, prašné podmienky prevádzky, údržby a pod.
Knariadeniunavrhovanéhoznaleckéhodokazovaniavšaknedošlo.Súdrovnakoopomenul,žežalovanýbol ako zhotoviteľ povinný dodať funkčné dielo riadne a bez vád, dodržať, aby počas celej záručnej
doby dodané dielo fungovalo riadne a bez vád a v prípade výskytu vady diela v záručnej dobe túto
odstrániť bez zbytočného odkladu. Ani jednu z uvedených povinností však žalovaný počas trvania

záručnej doby nesplnil. Objednávateľ je síce povinný zhotoviteľovi vadu diela oznámiť, nie je však
jeho povinnosťou technicky diagnostikovať príčiny jej vzniku, pričom zhotoviteľ počas záručnej doby
objektívne zodpovedá za kompletnú funkčnosť diela ako celku. Už samotné dodanie technológie
rádiovysielača, ktoré ruší telekomunikačnú GSM prevádzku považoval za podstatnú vadu plnenia
žalovaného. Závažným porušením zmluvy o dielo bolo napokon aj to, že napriek tomu, že žalobca vady

diela bezprostredne po ich zistení reklamoval, žalovaný na uvedené nereagoval a tieto neodstránil,
a to napriek tomu, že na predmet plnenia poskytol dvojročnú záručnú dobu, bezvadné vysielanie je
pritom najzákladnejšou a elementárnou funkciou rádiovysielača. Žalovaný tak ako dodávateľ vysielača
nepostupoval v zmysle § 65 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej
len „zákon o elektronických komunikáciách“). Vady plnenia žalovaného sú v zápise z kontroly úradu
vykonanej dňa 11.09.2015 jasne uvedené.

11. Ďalej bližšie opísal okolnosti týkajúcej sa reklamovania vád diela, ktoré spočívali v zasahovaní
signálu vysielača rádia do pásma LTE (4G) spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktorej žalobca rušil
telekomunikačnú GSM prevádzku (4G, LTE sieť), ako aj v tom, že vysielač mal vyšší vyžiarený výkon
a bol umiestnený na inej kóte ako mal a nespĺňal určené technické parametre. Žalobca z dôvodu

uvedených vád kontaktoval žalovaného telefonicky, formou SMS správ a rovnako aj prostredníctvom
emailovej komunikácie, avšak bezúspešne. Vady tak boli žalovanému vytknuté viackrát i viacerými
formami komunikácie. Zdôraznil, že bez ohľadu na to, či mal žalovaný povinnosť vybaviť povolenie
alebo nie, uvedené nič nemení na tom, že vysielač bol žalovaný povinný dodať tak, aby tento nerušil
signál iných sietí vysielateľov signálu. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky a hrubé porušenie

zmluvy zo dňa 24.04.2014, žalobca od zmluvy odstúpil z dôvodov: a/ umiestnenia vysielača na úplnej
inej kóte, ako bolo určené, b/ nespĺňanie určených technických parametrov a c/vyšší vyžiarený výkon.
Mal za to, že súd prvej inštancie vyvodzuje z obsahu odstúpenia nesprávne závery. Taktiež uviedol,
že v odôvodnení rozsudku absentuje obsah výpovedí viacerých svedkov, najmä A. O. P., A. H. C., H.
J., D. J., H. I. J. J., ktoré mohli mať zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prví dvaja uvedení

svedkovia sú pritom pracovníci úradu vykonávajúceho u žalobcu kontrolu, teda nezávislí a odborne
spôsobilí. Žalobca tak následne citoval resp. parafrázoval znenie výpovedí vyššie uvedených osôb.
Súd naopak bez relevantného dôvodu uprednostnil výpoveď K. L., ktorý je ekonomicky a personálne
prepojený so žalovaným. Poukázal i na to, že na montáž rádiavysielača mal žalovaný disponovať
viazanou živnosťou, napriek uvedenému je z výpisu zo živnostenského registra je zrejmé, že žalovaný

má od 25.02.2013 zriadenú len voľnú živnosť. Žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že nevykonal ním
navrhované znalecké dokazovanie, a to jednak za účelom určenia obsahu, kvality a stavu dodávky
žalovaného v zmysle zmluvy o dielo a rovnako aj za účelom určenia výšky ušlého zisku, ktorého
zaplatenia sa domáhal v žalobe. Vykonanie navrhovaných dôkazov bol v predmetnej veci plne dôvodné.
V súvislosti s uvedeným poukázal i na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Záverom tvrdil, že sa okresný súd otázke náhrady ušlého zisku vôbec nevenoval dôvodiac neexistenciou
zodpovednosti žalovaného za vady diela. Uvedený záver nepovažoval žalobca za správny.

12. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že prostriedky procesnej obrany (odpor
proti platobnému rozkazu a duplika) uplatnil včas. Ďalej zhrnul priebeh pojednávania vo veci samej,

ktoré sa konalo dňa 13.12.2023. Nestotožnil sa so závermi žalobcu a vadách predbežného právneho
posúdenia, a to najmä so zreteľom na povahu sporu, ktorého posúdenie si okrem právnych aspektov
vyžadovalo isté kvalifikované a odborné znalosti i vyhodnocovanie pomerne veľkého množstva tvrdení
a dôkazov. K tvrdeniu žalobcu o tom, že v nadväznosti na závery súdu v rámci predbežného právneho
posúdenia ide o prekvapivé rozhodnutie poznamenal, že v súdnej praxi jestvujú rozhodnutia, ktorých

výroky nie sú zhodné s predbežným právnym posúdením súdu napr. zmeňujúce rozhodnutia odvolacích
súdov. V súvislosti s aplikáciou ust. § 181 ods. 2 CSP odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/56/2020 zo dňa 28.12.2020. Ďalej poukázal na niektoré zjavné
rozpory vo výpovediach svedkov resp. medzi svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi, a to vo
vzťahukvýpovedipracovníkovúradu-A.O.I.aA.O.P..Žalovanýpopreltvrdeniažalobcuotom,žedielo

dodané žalovaným vykazuje od začiatku závažné vady, čo preukazuje niekoľkonásobné meranie úradu,
nakoľko je zrejmé, že žalobca bez problémov vysielal vyše roka. Príslušný úrad navyše vykonal meranie
len raz, čo vyplýva zo zápisu zo dňa 17.09.2015. Kontrola preukázala opomenutie žalobcu splniť si
oznamovaciu povinnosť a porušenie prevádzkových podmienok povolenia spočívajúcich v nastavenomvyššom výkone vysielača, naopak z jej výsledkov nebolo zrejmé, že by technológia vykazovala závažné
vady. Poprel, že by na reklamácie žalobcu nijakým spôsobom nereagoval, keď p. I. J. z dôvodu pobytu
v zahraničí v čase uplatnenia reklamácie odkázal na p. K. L. (spolupracoval so žalovaným na inštalácii

zariadenia), ktorého následne kontaktoval konateľ žalobcu, ktorý však stav veci opísal laicky a neúplne,
a preto p. L. žiadal o zaslanie kópie relavantného dokumentu, z ktorého by bolo možné zistiť príčiny
vzniknutého problému. Na uvedenú požiadavku žalobca už nereagoval. Mal za to, že žalobca nesprávne
vyhodnotil obsah zápisu z úradom vykonanej kontroly, pretože bol za vzniknuté nedostatky priamo
zodpovedný žalobca, ktorý si nesplnil povinnosti vyplývajúce z ust. § 32 ods. 5 zákona o elektronických

komunikáciách. Navyše zo zápisu pre žalobcu nevyplývali žiadne následky sankčného, či dokonca
likvidačného charakteru. Rovnako uviedol, že má i požadovanú kvalifikáciu. Vyjadril sa k žalobcom
uplatnenému nároku titulom ušlého zisku, a to k žalobcom priloženému nedatovanému cenníku inzercie
(ktorý bol prílohou návrhu na vydanie platobného rozkazu) a k spôsobu zistenia obvyklého abstraktného
zisku. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje
za nedôvodné a zotrváva na dôvodoch a obsahu podaného odvolania. Žalovaný i napriek množstvu
vyjadrení v konaní nezodpovedal základné otázky, a to prečo nereflektoval na výsledky kontroly úradu
a nereagoval na reklamácie žalobcu. Poznamenal tiež, že z výpovedí svedkov, ktorými boli pracovníci
úradu jasne vyplynulo, že pokiaľ by žalobca vysielač nevypol sám, tak by uvedené nariadil samotný

úrad. Zdôraznil, že za parazitické vysielanie hrozili sankčné postihy a rozporoval i tvrdenie žalovaného
o tom, že má požadovanú kvalifikáciu. V ostatnej časti vyjadrenia zotrval na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach.

14. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie. Opätovne sa vyjadril k sankčným postihom

žalovaného, rozporom medzi svedeckými výpoveďami pracovníkov úradu a vykonaným dokazovaním,
okolnostiam uplatnenia reklamácie žalobcom, zápisu z vykonanej kontroly zo dňa 17.09.2015, zákonnej
povinnosti žalobcu požiadať o zmenu prevádzkového povolenia v dôsledku zmeny umiestnenia
vysielača i ním navrhovanému dokazovaniu, ktoré súd neakceptoval.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku
súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu a súdom prvej inštancie vykonaného
dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne
vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie
odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho
súdu sa okresný súd dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo

veci o uplatnenom nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky
na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu súd prvej
inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a neporušil zásadu spravodlivého procesu
vo vzťahu k žalobcovi. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správne a dostatočne zisteným
skutkovým stavom, z ktorého odvolací súd vychádzal, pričom nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať

dokazovanievykonanésúdomprvejinštancieanímzistenýskutkovýstavjedostatočnýmpodkladompre
správny záver okresného súdu, na základe ktorého žalobu zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré podľa vyššie citovaného § 387 ods. 2 CSP
odkazuje a na podporu jeho správnosti dodáva nasledovné.19. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa po zmene žaloby domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
11.880,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 08. 01. 2016 do zaplatenia oproti povinnosti

žalobcu vydať žalovanému dielo spočívajúce v technológii rádiovysielača a jeho príslušenstva, rovnako
sa žalobca domáhal zaplatenia 5.220,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.220,-
Eur od 07.12.2017 do zaplatenia a úhrad nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

20. Odvolací súd konštatuje, že medzi sporovými stranami nebola v priebehu konania sporná
skutočnosť, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako dodávateľ uzatvorili dňa 24.04.2014 zmluvu
o dielo, ktorej predmetom bolo dodanie a inštalácia technického zariadenia pre dopravu modulácie
a prenos FM signálu vysielajúcich programovú službu L-rádia (po zmene názvu Rádia Liptov) s
odkazom na špecifikáciu podľa prílohy č. 1 zmluvy. Rovnako nebolo medzi žalobcom a žalovaným
sporné, že žalobca dojednanú cenu diela žalovanému uhradil a že dielo bolo odovzdané a prevzaté

žalobcom dňa 26.05.2014 s tým, že žalobca dielo užíval nepretržite až do dňa 13.09.2015, kedy
vysielač odpojil od zdroja elektrickej energie. Taktiež nebola spornosť v tom, že žalobca mal platné
povolenie len na umiestnenie vysielača na ulici F. G. XX, E. H.. K odpojeniu vysielača zo strany žalobcu
došlo v nadväznosti na dňa 11.09.2015 úradom vykonanú kontrolu rádiového vysielania zariadenia
pre rozhlasové vysielanie, z ktorej výsledkov je zrejmé, že súradnice vysielacieho zariadenia, ktoré

bolo umiestnené na adrese M. X. XXXX XXXX N. E. H. (na kobke sila) sa nezhodujú s vydaným
povolením, rovnako nesúhlasí nastavený výkon a výška antény nad terénom, čím boli porušené
podmienky individuálneho povolenia. Žalobca v žalobe tvrdil, že sa u žalovaného opakovane dožadoval
odstránenia vyššie zmienených vád, avšak bez úspechu, a preto vzhľadom na zmienené nedostatky
a hrubé porušenie zmluvy o dielo od zmluvy odstúpil, pričom ako dôvody odstúpenia uviedol: a/

umiestnenie vysielača na inej kóte, ako bolo určené, b/ nesplnenie určených technických parametrov
a c/ vyšší vyžiarený výkon. K zmienenému odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie
konštatuje, že zo strany žalobcu nebola v konaní preukázaná zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa
za hore zmienené vady diela. Príčinou úradom vytknutých nedostatkov, na ktoré sa odvolával žalobca,
nebolo vadné plnenie žalovaného zo záväzkového vzťahu, ale tá skutočnosť, že si žalobca vo vzťahu

k umiestneniu vysielača na inom mieste, ktoré žalovanému sám schválil, nesplnil svoju povinnosť
uloženú mu zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Žalobca tak neobstaral
povolenie vo vzťahu k zmene umiestnenia vysielača na adresu M. X. XXXX XXXX, E. H. (silo
Poľnonákupu Liptov). Žalovaný navyše v rámci procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu (i
v podanej duplike) poprel vady diela a z nich plynúce nároky uplatňované v konaní žalobcom. V súvislosti

s uvedeným považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v súdnom konaní je strana povinná uniesť
bremeno tvrdenia, teda tvrdiť rozhodné skutočnosti a v prípade účinného popretia tvrdených skutočností
druhou stranou, tieto skutočnosti aj dokázať (podporiť dôkazmi). Svoje tvrdenie musí strana v konaní
taktiež podložiť relevantnými dôkazmi, inak sa vystavuje tomu, že neunesie tzv. dôkazné bremeno, v
dôsledku čoho jej hrozí prehra sporu, tak ako tomu bolo aj v predmetnom prípade.

21. Odvolací súd v stručnosti k jednotlivým dôvodom odstúpenia od zmluvy o dielo uvádza, že
v prípade: a/ umiestnenia vysielača na inej kóte, ako bolo určené, z prílohy č.1 zmluvy je zrejmé, že
ako miesto plnenia bol určené mesto Liptovský Mikuláš s tým, že ako bolo zmienené vyššie medzi

stranami sporu nebola v konaní spornosť v tom, že žalobca mal platné povolenie (pod č. 9910601044
zo dňa 29.09.2009) len na stanovište umiestnenia vysielacieho zariadenia na adrese F. G. XX N. E. H..
Pokiaľ ide o umiestnenie vysielača na adrese M. X. XXXX XXXX N. E. H., odvolací súd zdôrazňuje,
že k umiestneniu vysielača došlo na žalobcom vopred známom mieste, ktoré mu bolo známe i v čase
vykonania diela, a to jeho odovzdaním zo strany žalovaného a prebratím žalobcom dňa 26.05.2014. Zo

znenia zmluvy taktiež nevyplýva povinnosť žalovaného ako zhotoviteľa požiadať o vydanie povolenia
vo vzťahu k zmene umiestnenia vysielača na adresu M. X.XXXX XXXX, E. H.. Rovnako táto neobsahuje
ani splnomocnenie, na základe ktorého by žalovaný mohol žalobcu zastupovať v správnom konaní,
ktorého výsledkom by bolo vydanie povolenia na umiestnenie vysielača na mieste, ktoré bolo schválené
žalobcom. Možno uzavrieť, že zo strany žalovaného nedošlo umiestnením vysielača na miesto, ktoré

žalobca vopred schválil a určil k porušeniu zmluvy o dielo, nebolo tak jeho povinnosťou odstrániť
neexistujúcu vadu jej premiestnením na iné miesto, tak ako to požadoval žalobca. V prípade b/
nesplnenia určených technických parametrov odvolací súd podotýka, že na vykonanie diela boli
žalovaným použité veci, ktoré sú v súlade so špecifikáciou obsiahnutou v prílohe č. 1 zmluvy o dielo,čo si žalobca mohol overiť už v čase prevzatia a odovzdania diela. Navyše bol rozhlasový vysielač
žalobcom prevádzkovaný viac než rok (od 26.05.2014 do 13.09.2015), čo medzi stranami nebolo ani
sporné. V súvislosti s c/ vyšším vyžiareným výkonom odvolací súd poznamenáva, že uvedené vzniklo

v dôsledku toho, že vysielač bol umiestnený na kóte, na ktorú sa nevzťahovalo povolenie žalobcu,
žalovaný však (ako bolo zmienené vyššie) nemal povinnosť rozhlasový vysielač premiestniť a žalobca
o to, aby žalovaný vysielač nastavil bez jeho premiestnenia nežiadal. V nadväznosti na hore uvedené
možno uzavrieť, že v konaní nebola žalobcom preukázaná existencia v bodoch a/,b/ a c/ uvedených
vád, žalobca tak v spore nepreukázal svoje oprávnenie odstúpiť od zmluvy z dôvodu vadného plnenia.

Nakoľko nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich
z uzavretej zmluvy o dielo, nemal žalovaný povinnosť plniť ani titulom uplatnenej náhrady škody a ušlého
zisku.

22. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie porušil zákonom ustanovenú

povinnosť poskytnúť stranám sporu predbežné právne posúdenie veci, v dôsledku čoho vydal
prekvapivé rozhodnutie, k uvedenému odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé,
že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 171 ods. 1 a § 181 ods. 2 CSP, pričom nemožno
dať za pravdu odvolateľovi, že by s poukazom na predbežné prejednanie sporu dňa 01.10.2018
i pojednávania, ktoré sa konalo dňa 05. 01. 2021 išlo namiesto predbežného právneho posúdenia len

o akési „zosumarizovanie“ spisu. Žalobca si navyše v podanom odvolaní sám odporuje, keď v jednej
časti odvolania odkazuje na predbežné právne posúdenie sporu a v ďalšej časti tvrdí, že k predbežnému
právnemu posúdeniu zo strany súdu v predmetnom konaní nedošlo. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje,
že predbežné právne posúdenie má len predbežný charakter a konajúci súd ním nie je viazaný. Súd až
v samotnom rozhodnutí vo veci a nie v rámci postupu v zmysle vyššie uvedených ustanovení, vyjadrí

svoj definitívny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn 7Cdo/279/2021 zo dňa 31.01.2022).

23. Odvolací súd v súvislosti s tvrdením žalobcu o tom, že súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom
rozhodnutí zamlčal svedecké výpovede viacerých svedkov, odkazuje žalobcu na bod 8. odôvodnenia

rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie výslovne uvádza, že vykonal dokazovanie, okrem iného
aj výsluchmi svedkov: Mgr. Silvie Pekarovanej Ponechalovej (bývalej konateľky žalobcu), H. J. (bývalého
konateľa žalobcu), A. O. P. a Ing. Miroslava Horvátha (zamestnanci úradu), D. J. (dodávateľa služieb
pre žalobcu) a rovnako i K. L. (dodávateľ služieb pre žalovaného).

24. Pokiaľ ide o poslednú námietku žalobcu a síce, že súd nevykonal ním navrhované dokazovanie,
a to i napriek tomu, že navrhnuté dôkazovanie malo potenciál preukázať v konaní rozhodné skutkové
poznatky tvrdené žalobcom, odvolací súd poznamenáva, že uvedené dôkazy neboli spôsbilé zmeniť
právne posúdenie súdu a došlo by len k zbytočnému navýšeniu trov konania tak, ako správne
poznamenal súd prvej inštancie. Z ustanovenia § 185 ods. 1 CSP je navyše zrejmé, že súd rozhodne,

ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, súd tak nemusí vykonať všetky stranou navrhnuté dôkazy.
V nadväznosti na uvedené možno rovnako uzavrieť, že súd prvej inštancie v predmetnom prípade
z dokazovania nevylúčil dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať rozhodnú skutočnosť a nakoľko sa
rozhodol navrhnuté dôkazy nevykonať uvedené v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení
rozhodnutia i náležite zdodôvodnil.

25. Žalobca podaným odvolaním napadol aj II. výrokovú vetu rozsudku okresného súdu o náhrade
trov konania. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol vo vzťahu k žalovanému podľa
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100%. V nadväznosti na vecnú

správnosť odvolaním napadnutého I. meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd
ako vecne správny posúdil aj II. závislý výrok o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie o trovách
prvoinštančného konania rozhodol podľa správneho ustanovenia CSP a toto správne aplikoval.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že rozhodnutie

okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

27. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaníúspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

28. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).