Rozsudok – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125011317
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125011317.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov

JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 25. novembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa
24.07.2025 sp. zn. 4T/23/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., adresa na doručo-
vanie písomnosti Južná trieda 97 u D. B.

ukladá

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. § 38 ods. 2 , § 41 ods. 1, § 42
ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu trestný rozkaz
Mestského súdu Košice sp. zn. 8T 33/2024 zo dňa 29.11.2024, právoplatný dňa 29.11.2024, ktorým
mu bol pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 24. júla 2025 sp. zn. 4T/23/2025 obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v E., trvale bytom C., adresa na doručovanie písomností: E., F. D. XX u D. B., uznal vinným

zo skutkov právne kvalifikovaných ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorých sa
dopustil na tom skutkovom základe, žev Košiciach dňa 29.8.2024 v skorých ranných hodinách v čase medzi 04.00 hod. a 09.30 hod. preskočil
plot riadne ohradeného pozemku s rodinným domom na ul. D. X patriacemu a obývanému G. F. C. a
z pozemku odcudzil voľne stojaci elektrický horský bicykel zn. Mountfield typ SUV 8,4 (21) žltozelenej

farby s bielym nápisom MTF na boku rámu spoločne s batériou MTF 17,5 Ah (63 kw) a zámkom bicykla,
s ktorým odišiel na neznáme miesto, čím takto odcudzením bicykla spôsobil G. F. C. škodu vo výške
1 798,45,- Eur,

-pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice

I zo dňa 4.11.2022, právoplatným dňa 4.11.2022 sp. zn. 0T/128/2022 uznaný vinným z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., účinného v čase spáchania skutku.

Mestský súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., nakoľko
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, uložený mu trestným rozkazom Mestského súdu Košice, sp. zn. 8T/33/2024 zo dňa

29.11.2024, právoplatný dňa 29.11.2024 pre prečin krádeže podľa §212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/
Tr. zák. pokladá za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. súd vyslovil zhabanie vecí a to:
- 1 kus skrutkovač

- 1 kus časť kombinovaných klieští

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný je povinný zaplatiť poškodenému G. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
E., H. X náhradu škody vo výške 1.798,45,- Eur (jedentisícsedemstodeväťdesiatosem eur a štyridsaťpäť
centov).

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, prokurátor podal odvolanie, v ktorom uviedol nasledovné.

Mestský súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Berúc do úvahy zásadu individualizácie trestu, súd považoval za dôležité zamerať sa u obžalovaného na
jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Za poľahčujúcu okolnosť súd považoval vyhlásenie obžalovaného
otom,žejevinnývzmysle§257ods.1,písm.b/Tr.por.nahlavnompojednávanídňa24.07.2025,pričom
súd prejav obžalovaného vyhodnotil ako istú mieru sebareflexie a ľútosti nad spáchaným skutkom, čo
súd vyhodnotil ako okolnosť podľa § 36 písm. 1/ Tr. zák.. Za priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/

Tr. zák. súd považoval minulé odsúdenia obžalovaného. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/14/2023 zo dňa 05.03.2025, právoplatný
rovnakého dňa za prečin podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., pričom súd upustil od uloženia
súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Mestským súdom Košice sp. zn. 8T/33/2024. Z výpisu z
centrálnej evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol administratívnoprávne postihnutý trikrát,

a to za priestupky proti majetku pokutou.

Prokurátor uviedol, že s predmetným rozhodnutím Mestského súdu Košice s výrokom o treste sa
nestotožnil.

Má za to, že trest uložený obžalovanému je neprimerane mierny a nepostačujúci, s poukázaním na
trestnú minulosť obžalovaného, a to z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Upustenie od
uloženia sankcie nie je podľa jeho názoru spravodlivé a úmerne pre dosiahnutie účelu trestu v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák., najmä z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie a nezohľadňuje závažnosť
spáchaných trestných činov, ako súbehu dvoch trestných činov.

Prvostupňový súd odôvodnil rozsudok aj poukázaním na osobu páchateľa, ktorý je v ústave na
výkontrestuodňatiaslobodyzaradenýdoštandardizovanéhoresocializačno-výchovnéhovzdelávacieho
programu a je pracovne zaradený, má rodinné zázemie a pracovné návyky.

Prokurátor má za to, že obžalovanému mal byť uložený súhrnný trest odňatia slobody pri zohľadnení
všetkých kritérií dôležitých pre ukladanie trestov vzhľadom ku skutočnosti, že k spáchaniu skutku došlo
aj napriek jeho rodinnému zázemiu a pracovným návykom, pričom po spáchaní predmetného skutku bol
následne trikrát odsúdený. Je nutné prihliadať na fakt, že konanie obžalovaného A. B. nebolo ojedinelé,náhle vybočenie z obvyklého správania sa, ale jednoznačne v súvislosti so zištným motívom. Teda motív
jeho konania bol špecifický, konkrétny. I keď v danom prípade nejde o osobitný motív v zmysle § 140 Tr.
zák., je zrejmé, že prvostupňový súd na túto pohnútku nedostatočne prihliadol, keď u menového upustil

od uloženia súhrnného trestu, pričom odsúdený spáchal dva trestné činy.

V ďalšom prokurátor poukázal aj nato, že správanie obvineného A. B. po spáchaní predmetného
trestného činu nasvedčuje, že menovaný pokračoval v trestnej činnosti. Rozsudkom Mestského súdu
Košice sp. zn. 8T/33/2024 zo dňa 29.11.2024, právoplatným 29.11.2024, bol A. B. uznaný vinným z

prečinu krádeže podľa § 212 od. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr zák., a to za skutok spáchaný dňa
07.05.2025, t. j. skutok žalovaný v tomto konaní bol spáchaný následne, t. j. 29.08.2024. Teda v čase
pred spáchaním skutku zo dňa 29.08.2024 neviedol obvinený nepochybne riadny život a jeho správanie
pospáchanítrestnéhočinudňa07.05.2024neboloriadne,keďžesa29.08.2024opäťdopustilrovnakého
trestného činu krádeže. Aj keď na túto okolnosť nemožno prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 Tr. zák., bolo nutné na ňu pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadať.

Podľa prokurátora by mal byť obžalovanému A. B. za spáchanie prečinu porušovanie domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr zák. v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. b/ Tr. zák. uložený súhrnný nepodmienečný odňatia slobody v strede trestnej sadzby so
zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 321
ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám
vo veci rozhodol alebo eventuálne podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa na prejednanie
a rozhodnutie.

Na podklade odvolania prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Z podaného odvolania proti napadnutému rozsudku mestského súdu je zrejmé, že prokurátor podal
odvolanie len do výroku o uloženom treste, čím výrok o vine nadobudol právoplatnosť.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie do výroku o treste odôvodnil v podstate tým, že obžalovaný
má rodinné zázemie, pracovné návyky a aj snahu o nápravu, čo viedlo súd k záveru, že by
trestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody predstavovalo zbytočne excesívnu formu nápravy
obžalovaného. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie, okolnosti prípadu a osobu páchateľa mal
za to, že by ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody bolo neprimerane prísne. Súd taktiež

zohľadnil aj pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, správanie
obžalovaného počas výkonu väzby a výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody v inej trestnej
veci a na postoj obžalovaného k svojej spáchanej trestnej činnosti, ktorý svojím doznaním vyjadril
na hlavnom pojednávaní. Na základe uvedeného mestský súd upustil od uloženia súhrnného trestu,
nakoľko považoval trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov uložený obžalovanému trestným

rozkazom Mestského súdu Košice sp. zn. 8T/33/2024 zo dňa 29.11.2024 za dostatočný.

Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa
24.07.2025 je zrejmé, že obžalovaný po riadnom a zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku, ktorý je mu kladený za vinu, na základe čoho mestský súd riadnym zákonným postupom podľa

§ 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu ako
obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Nazákladevyhláseniaobžalovanéhoovineakoajnazákladedôkazovvykonanýchvprípravnomkonaní
nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o ustálení právnej kvalifikácie spáchaného skutku ako prečinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia poškodeného
prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila spôsobil tak malú škodu, hoci bol za takýto čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený.

Krajský súd preskúmal napadnutý výrok o treste z pohľadu odvolacích námietok prokurátora a dospel
k odlišnému právnemu záveru oproti názoru mestského súdu. Keďže sa krajský súd s námietkami
prokurátora stotožnil v celom rozsahu, tak výsledkom je uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo
výmere 30 mesiacov so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu

najvyššia z nich.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov

a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému A. B. krajský súd prihliadal na jeho osobu,

osobné pomery, spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie a na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V súvislosti s hodnotením osoby obžalovaného krajský súd prihliadol na vypracovanú charakteristiku
na obžalovaného A. B. z ÚVV a ÚVTOS Košice zo dňa 07.07.2025 ako aj na vyjadrenie bývalého

zamestnávateľa zo dňa 09.07.2025. Uvedené nasvedčuje tomu, že obžalovaný má rodinné zázemie ako
aj pracovné návyky ako to konštatoval mestský súd.

Z odpisu registra trestov mal krajský súd preukázané, že obžalovaný A. B. bol od roku 2020 doposiaľ
dvanásťkrát súdne trestaný a z toho deväťkrát za majetkovú trestnú činnosť, pričom opakovane

bol aj vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. V prípade posledných troch odsúdení
v trestných veciach vedených na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 49T/12/2024 a 45T/49/2023 a na
Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/14/2023 bolo obžalovanému upustené od uloženia
súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie v trestnej veci vedenej na Mestskom súde Košice pod sp.
zn. 8T/33/2024, pričom obžalovaný spáchal skutky v týchto trestných veciach ešte pred spáchaním

skutku v prejednávanej trestnej veci, avšak k právoplatnému odsúdeniu došlo až po spáchaní skutku
v prejednávanej veci.

Trestným rozkazom Mestského súdu Košice sp. zn. 8T/33/2024 zo dňa 29.11.2024, právoplatný dňa
29.11.2024 bol A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods.

2 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov
so zaradením jeho výkonu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z výpisu z centrálnej evidencie priestupkov je zrejmé, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil troch
priestupkov proti majetku, za ktoré bol administratívne postihnutý pokutou.

Keďže doručovanie upovedomenia o verejnom zasadnutí políciou ako aj predvedenie obžalovaného
neboli úspešné, krajský súd zabezpečil lustráciu v evidencii ZVJS, z ktorej vyplynulo, že voči
obžalovanému bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre ďalší trestný čin, pričom od10.10.2025 až doposiaľ je obžalovaný vo výkone väzby, a to na podklade uznesenia Mestského súdu
Košice sp. zn. 31Tp/39/2025.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že skutku v prejednávanej trestnej veci sa obžalovaný
nepochybne dopustil skôr, ako bol v inej jeho trestnej veci vyhlásený odsudzujúci rozsudok resp. v tomto
prípade doručený vyššie uvedený trestný rozkaz.

Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatuje, že u obžalovaného A. B. sú splnené zákonné podmienky

pre ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody podľa § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Keďže bol
obžalovaný uznaný za vinného z dvoch zbiehajúcich sa trestných činov spáchaných jedným skutkom,
tak krajský súd ukladal trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Prísnejšie trestným je v danom prípade trestný čin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. so zákonnou trestnou sadzbou v rozpätí 1 rok až 5 rokov.

Oproti názoru mestského súdu mal krajský súd za to, že u obžalovaného A. B. je potrebné uloženie
súhrnného trestu odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák., pričom upustenie od
súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. by nepostačovalo na jeho nápravu.

Keďže krajský súd ukladal trest ako trest súhrnný, obligatórne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu trestný rozkaz Mestského súdu Košice sp. zn. 8T/33/2024 zo dňa
29.11.2024, právoplatný dňa 29.11.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Na základe zistených skutočností krajský súd ustálil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.

l/ Tr. zák., keďže sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestných činov a trestné činy úprimne oľutoval, a
zároveň krajský súd ustálil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., keďže
obžalovaný spáchal viac trestných činov a v minulosti bol už za trestný čin odsúdený.

Vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného a nimi ukladané tresty možno považovať

obžalovaného za páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa protiprávneho konania smerujúceho
najmä proti majetku a u ktorého predchádzajúce uložené a vykonané tresty zjavne neviedli
kdosiahnutiuzákonomsledovanéhoúčelu.Krajskýsúdsúhlasísargumentáciouprokurátora,žekonanie
obžalovaného nebolo ojedinelým vybočením z bežného rámca jeho správania sa a ani rodinné zázemie,
či pracovné návyky nezabránili tomu, aby obžalovaný nepáchal trestnú činnosť a viedol riadny život.

Preto sa upustenie od uloženia súhrnného trestu javí byť ako neprimerane miere, a to najmä s ohľadom
na osobu obžalovaného.

Krajský súd je toho názoru, že recidíva obžalovaného si vyžaduje ukladanie sprísnenej sankcie. Za
vhodnejšie považoval krajský súd uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov,

ktorý v danom prípade a za daných okolností spĺňa všetky kritéria z hľadiska tak individuálnej ako aj
generálne prevencie.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu krajský súd okrem osoby páchateľa, jeho pomerov a možnosťou
jeho nápravy prihliadal aj na spôsob spáchania trestných činov a ich následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti. Pokiaľ ide o spôsob spáchania trestných činov a ich
následok, odvolací súd konštatuje, že ide o spoločensky menej závažnú trestnú činnosť smerujúcu
voči domovej slobode iného a voči majetku iného. Závažnosť protiprávneho konania obžalovaného je
však v tomto prípade zvyšovaná tým, že obžalovaný sa dopustil dvoch úmyselných trestných činov.
Zároveň ide o obdobné protiprávne konanie, pre ktoré už bol obžalovaný právoplatne odsúdený.

Obžalovaný svojim protiprávnym konaním preukázal svoj ľahostajný postoj k majetku iných osôb ako
aj k dodržiavaniu právnych noriem.

Druh a intenzita uloženého trestu musia byť v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým okolnostiam a špecifikám danej posudzovanej veci.

Vychádzajúc z ustanovenia § 34 Tr. zák. považoval krajský súd za spravodlivé, primerané a nevyhnutné
na dosiahnutie účelu trestu, uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov.Krajský súd pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia podľa § 49 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože obžalovaný bol v posledných
10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

za úmyselný trestný čin.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.