Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoEk/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203274
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6714203274.5

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v exekučnej veci
oprávneného: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/XXX, B. - E. A., právne zastúpeného:
Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s. r. o., Rudnayovo námestie č. 1, 811 01 Bratislava, IČO:
47 247 959, proti povinnému: F. G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX/X, B. - J., prechodne

bytom A. J. K. XXX/XX, L., za účasti bývalej manželky povinného A. M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom
N. X, XXX XX B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, so sídlom Exekútorského
úradu v Bratislave, Zámocká 30 pod sp. zn. EX 1055/2014, na uspokojenie pohľadávky oprávneného v
sume 1.277.965,88 Eur s príslušenstvom, o návrhu A. M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X, XXX XX
B. na zastavenie exekúcie zo dňa 22.04.2025, doručenom Okresnému súdu Zvolen dňa 23.04.2025,
o odvolaní M. H. proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 17Er/144/2014-355 zo dňa 02. 05. 2025

v spojení s opravným uznesením č. k. 17Er/144/2014-415 zo dňa 18. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh bývalej manželky povinného A. M. H. zamietol.
V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že poverením sp. zn. 17Er/144/2014 zo
dňa 14.03.2014 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca so sídlom

Exekútorského úradu v Bratislave na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.277.965,88 Eur
s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia - zmenkového platobného rozkazu Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 60Zm 17/2013-13 zo dňa 13.09.2013. Uznesením č. k. 17Er/144/2014-175
zo dňa 05.05.2016 okresný súd „II. výrokom návrh M. H., nar. XX.XX.XXXX na zastavenie exekúcie
zamietol a III. výrokom povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 15C/236/2014“. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením

č. k. 2CoE/30/2018-218 zo dňa 29.03.2018 výroky II. a III. predmetného uznesenia okresného súdu
potvrdil; právoplatnosť nadobudli dňa 31.05.2018. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd
uviedol, že: „Zo spisového materiálu je zrejmé, že exekučným titulom bol oprávnenému priznaný nárok
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému vznikla povinnosť stanovená v
§ 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.
Oprávnený doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručil súdu poštou v pondelok dňa 25.01.2016,

preto toto (doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie) musel na pošte podať najneskôr dňa 22.01.2016,
a teda včas.“

2. Dňa 23.04.2025 bývalá manželka povinného M. H. podala opätovný návrh na zastavenie exekúcie,
ktorý odôvodnila poukázaním na tú časť odôvodnenia predmetného uznesenia odvolacieho súdu, kde
odvolací uviedol, že: „Oprávnený doplnenie návrhu doručil súdu poštou v pondelok dňa 25.01.2016,

preto ho musel na pošte podať najneskôr dňa 22.01.2016, a teda včas“. V uvedenej súvislosti M. H.
v opätovne podanom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že „vychádzajúc z uvedenej textácie súdiba predpokladal, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo na pošte podané dňa 22.01.2016.
Deň 22.01.2016 pripadá na piatok, ktorý je síce posledným pracovným dňom, avšak predmetné podanie
mohol oprávnený podať na pošte aj v sobotu, pričom v sobotu bolo už 23.01.2016, teda po lehote. Ďalej

M. H. v opätovne podanom návrhu na vykonanie exekúcie poukázala na § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku, podľa znenia ktorého „ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu
dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)“ a na § 243f ods. 5 Exekučného poriadku,
podľa znenia ktorého „ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd
exekúciu zastaví“. Uviedla, že „nakoľko sa dostatočným spôsobom nepreukázalo, že oprávnený podal

doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v zákonnej lehote,
exekučné konanie by sa malo podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ex offo zastaviť“.

3.Okresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhouzneseniaodcitovalust.§243hods.1,§243fods.
1,2,3,4,5,6 a § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že pokiaľ M. H. vo svojom

opätovne podanom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že sa nestotožňuje s názorom odvolacieho
súdu (vyjadreným v uznesení sp. zn. 2CoE/30/2018 - 218 zo dňa 29. 03. 2018), že oprávnený podal
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie včas, čo odôvodnila tým, že je iba domnienkou, že keď
bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené okresnému súdu poštovou prepravou dňa
25.01.2016, tak toto doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie muselo byť oprávneným podané na

poštovú prepravu dňa 22.01.2016, t. j. v zákonnej lehote, pretože doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie mohol oprávnený podať na poštovú prepravu aj v sobotu dňa 23.01.2016, čo je už po zákonnej
lehote, tak považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie si nemôže potom, čo v danej veci
prebehlo odvolacie konanie vykladať inak skutkový stav, ako ho ustálil odvolací súd, ani naň inak
aplikovať príslušné právne normy, nakoľko právny názor odvolacie súdu je pre súd prvej inštancie

záväzný, preto zamietol opätovne podaný návrh M. H. na zastavenie exekúcie konštatujúc, že neboli
splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

4. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa M. H. (ďalej aj „odvolateľka“) odvolala a
v odvolaní uviedla, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie podáva odvolanie, ktoré odôvodňuje

odvolacími dôvodmi uplatnenými podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Ďalej uviedla,
že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia iba stroho skonštatoval, že nie je oprávnený
posudzovať rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je pre neho záväzné, a teda že je rozhodnutím
odvolacieho súdu viazaný a nie je oprávnený vykladať si inak skutkový stav ako ho ustálil odvolací
súd. V uvedenej súvislosti odvolateľka v odvolaní uviedla, že so závermi prvoinštančného súdu sa

nemôže stotožniť a uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má vadu, pretože súd prvej inštancie
sa nezaoberal skutkovým stavom a tiež preto, že súd prvej inštancie zle vyhodnotil aj právny stav,
súvisiacisňoupodanýmnávrhomnazastavenieexekúcie. Zdôraznila,žesúdmáamusískúmaťdôvody
na zastavenie exekúcie, nakoľko v danom prípade ide o hmotnoprávnu podmienku vedenia exekúcie.
V prípade, ak by takáto hmotnoprávna podmienka vedenia exekúcie nebola splnená, tak by nebol

daný ani dôvod na vedenie a pokračovanie exekúcie. Takým postupom, aký zvolil súd prvej inštancie,
by bolo „povinným“ podľa odvolateľky odobraté právo na spravodlivý súdny proces daný Ústavou
SR. Odvolateľka v odvolaní ďalej uviedla, že Krajský súd v Banskej Bystrici v tej časti odôvodnenia
uzneseniasp.zn.2CoE/30/2018-218 zodňa29.03.2018,ktorú citovala vopätovnepodanomnávrhuna
zastavenie exekúcie, iba konštatoval predpoklad. Súd prvej inštancie bol povinný riadne zistiť skutkový

stav ohľadne včasnosti podania doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, zistením ktorého
a svojim rozhodnutím by nezmenil rozhodnutie odvolacieho súdu, v odôvodnení ktorého je uvedený iba
predpoklad o včasnosti podania doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Odvolateľka v
odvolaní ďalej uviedla, že prostredníctvom poštového podniku sa snažila zistiť, kedy bola podaná na
poštovú prepravu predmetná zásielka oprávneného (doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie), preto

poštovému podniku podala žiadosť o poskytnutie informácií, avšak poštový podnik nevedel vzhľadom na
časový odstup jednoznačne zistiť, kedy mu bola predmetná zásielka oprávneného podaná na poštovú
prepravu. Uviedla, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedla v odvolaní, ako aj vzhľadom na jej snahu
zistiť u poštového podniku kedy bolo predmetné podanie oprávneného podané na poštovú prepravu,
je podľa jej názoru daný dôvod na zastavenie exekúcie. Odvolateľka v závere odvolania odcitovala

ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku a zdôraznila, že pokiaľ súd alebo oprávnený nevie riadne
a vierohodným spôsobom preukázať, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo včas podané,
tak musí byť exekúcia zastavená.4.1 V závere odvolania odvolateľka navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil alebo aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že „návrhu bývalej manželky povinného A. M. H., nar. XX.XX.XXXX, N. X, XXX XX B.

na zastavenie exekúcie zo dňa 22.04.2025, doručeného súdu dňa 23.04.2025 vyhovuje a konanie
vedené Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 17R/144/2014, resp. vedené súdnym exekútorom JUDr.
Ladislavom Jakubcom, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Zámocká 30, 811 01 Bratislava
pod sp. zn. EX 1055/2014 zastavuje a „povinným“ priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu“. K odvolaniu pripojila odvolateľka odpoveď na jej žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa

14.04.2025, kde poštový podnik uviedol, že na základe informácií, ktoré má k dispozícii, nie je možné
so 100 % istotou potvrdiť alebo vyvrátiť, že zásielka doručená okresnému súdu dňa 25.01.2016 (v
pondelok) bola podaná v konkrétnych dňoch, ktoré odvolateľka v žiadosti o poskytnutie informácií
uvádzala (23.01.2016, 24.01.2016, 25.01.2016).

5. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu odvolateľky prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,

že súd prvej inštancie postupoval správne. Zdôraznil, že v danom prípade odvolateľka nepreukázala
tvrdenýdôvodnazastavenieexekúcie,atedanepreukázala,žedoplnenienávrhunavykonanieexekúcie
bolo oprávneným podané oneskorene. Ďalej uviedol, že odvolateľka v odvolaní vo vzťahu k ňou
tvrdenému dôvodu na zastavenie exekúcie nesprávne a zavádzajúco poukazuje na § 243f ods. 4
Exekučného poriadku, pretože predpoklad danosti dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 4

sa vzťahuje k dôvodom na zastavenie exekúcie, ktoré sú uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) a nie k tomu, či
oprávnený doplnil návrh na zastavenie exekúcie v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, teda
včas. Vo vzťahu k dôkazu, ktorý odvolateľka pripojila k odvolaniu, oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu
odvolateľky uviedol, že odvolateľka predložila tento dôkaz v rozpore s ust. § 366 CSP ako novotu,
navyše tento dôkaz predložený odvolateľkou nepotvrdzuje to, že oprávnený podal doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie oneskorene. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia
podľa oprávneného uviedol jasné a zrozumiteľné dôvody, pre ktoré návrh M. H. na zastavenie exekúcie
zamietol, a preto jeho rozhodnutie nie je nepreskúmateľné. Neobstojí preto ani námietka odvolateľky,
že jej súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatniť procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu odvolania odvolateľky nie je podľa

oprávneného zrejmé, k akej procesnej vade malo v konaní dôjsť, nie je zrejmé, aké navrhnuté dôkazy
neboli vykonané a nie je zrejmé v čom súd prvej inštancie pochybil pri právnom posúdení veci. Zdôraznil,
že proti argumentu súdu prvej inštancie, ktorý spočíva vo viazanosti predchádzajúcim rozhodnutím,
odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné námietky. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie odvolateľky
v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. §
385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa § 243h ods. Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 243f ods. 1, 2,3,4,5 a 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa

odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa
ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní
v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v

lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak
rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a

nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolateľkou v odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov a z nich vychádzajúcej odvolacej

argumentácie odvolateľky.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesením č. k. 17Er/144/2014-175 zo dňa 05. 05. 2016
okresný súd prvou výrokovou vetou rozhodol, že podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku pokračuje
v exekúcii, nakoľko oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39
ods. 4 Exekučného poriadku v lehote podľa odseku 1 § 243f Exekučného poriadku a súd nezistil

dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, treťou výrokovou
vetou povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia konania vedeného pod spisovou značkou
15C/236/2014 pred Okresným súdom Bratislava III. a druhou výrokovou vetou zamietol návrh M. H.
na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že „proklamovaný vzťah oprávneného a povinného nevznikol
zo spotrebiteľskej zmluvy“, a teda neboli naplnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1

písm. m) Exekučného poriadku. Odvolací súd uznesením č. k. 2CoE/30/2018-218 zo dňa 29. 03. 2018
uznesenie okresného súdu, tak ako je vyššie uvedené, v druhej a tretej výrokovej vete o zamietnutí
návrhu na vykonanie exekúcie a o povolení odkladu exekúcie potvrdil, pričom v odseku 17. odôvodnenia
svojho uznesenia (nesprávne označenom M. H. v opätovnom návrhu na zastavenie exekúcie ako odsek
16.) uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že exekučným titulom bol oprávnenému priznaný proti

povinnému, ktorý je fyzickou osobou nárok zo zmenky, preto oprávnenému vznikla povinnosť stanovená
v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
a vysvetlil, prečo – z akých dôvodov považuje záver súdu prvej inštancie o včasnosti doplnenia návrhu
na vykonanie exekúcie oprávneným za správny.

12. Po prejednaní odvolania odvolateľky odvolací súd uvádza, že odvolateľka svoj opätovne podaný
návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 22. 04. 2025 argumentačne založila na polemike s názorom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyjadreným v odseku 17. odôvodnenia uznesenia sp. zn.
2CoE/30/2018-218 zo dňa 29. 03. 2018, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie Okresného
súdu Zvolen č. k. 17Er/144/2014-175 zo dňa 05. 05. 2016 v druhej a tretej výrokovej vete potvrdil

a v ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zaujal stanovisko k splneniu povinnosti
oprávneného, vyplývajúcej z ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v zmysle ktorého bolo potrebné,
v prípade ak exekučným titulom bol priznaný nárok zo zmenky doplniť v zmysle ust. § 39 ods. 4
Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie v lehote uvedenej v ust. § 243 ods. 1 Exekučného
poriadku) tak, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo oprávneným z tam uvedených dôvodov

podané včas. Súd prvej inštancie správne nepovažoval takto odvolateľkou odôvodnený, opätovne
podanýnávrhnazastavenieexekúciezaopodstatňujúcizastavenieexekúciepodľaust.§57ods.1písm.
m) Exekučného poriadku, v dôsledku ktorej skutočnosti ho správne zamietol. Odvolateľka v odvolaní
neuviedla žiadne také argumenty, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili správnosť záverov súdu
prvej inštancie, vedúcich súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie. Spôsobilým

zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie nebol (a ani ako novota predložená odvolateľkou až
v odvolacom konaní nemohol byť) dôkaz pripojený odvolateľkou k odvolaniu - odpoveď Slovenskej
pošty, a. s. zo dňa 14. 04. 2025 na žiadosť M. H. o poskytnutie informácií „či list doručený Okresnému
súdu Zvolen bol podaný (oprávneným) na niektorej z otvorených pôšt v nasledujúcich dňoch: 23.
01. 2016 (sobota), 24. 01. 2016 (nedeľa), 25. 01. 2016 (pondelok)“, pretože z obsahu tohto dôkazu

predloženého odvolateľkou v prílohe odvolania za použitia žiadneho prípustného a akceptovateľného
spôsobuvýkladujehoobsahunevyplývajúskutočnostitvrdenéodvolateľkou,atožeoprávnenýnedoplnil
návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku včas.

13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie, tak ako je vyššie uvedené, podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393
ods. 2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.