Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 29Co/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208028
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125208028.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr.
Ivana Šlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD., v právnej veci navrhovateľky: A. B. C. D., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom E. XXX/XX, F., proti povinnej: G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/XX, F., o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava
č. k. 11C/82/2025-31 zo dňa 5. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnej n e p r i z n á v a voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a výrokom II. nepriznal protistrane (správne „povinnej z neodkladného opatrenia“, ďalej

len „povinnej“ – pozn. odvolacieho súdu) nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil čl. 4 ods. 1 a 2 , § 251, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a
ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 16 ods. 1 a 2 , § 18 , § 69, § 179 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

2. Vecne dôvodil, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho
prílohamidospelkzáveru,ženávrhniejedôvodnýajepotrebnéhozamietnuť.Vychádzalzoskutočnosti,
že hoci právna úprava umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, túto
možnosť nie je možné aplikovať bezvýhradne a súd musí dôkladne zvážiť všetky zákonné predpoklady,
keďže takéto opatrenie nahrádza rozhodnutie vo veci samej a nevykonáva sa v ňom plné dokazovanie.
Za základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia súd označil osvedčenie existencie

právneho vzťahu, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), princíp
efektívnosti, princíp proporcionality a princíp subsidiarity. Zameral sa na princíp opodstatnenosti, teda
naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu, pričom zdôraznil, že bez osvedčenia potreby bezodkladne upraviť
pomery nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť. V tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľka
po výzve súdu jednoznačne uviedla, že sa domáha neodkladného opatrenia podľa CSP a nejde jej
o návrh na vykonanie úkonov notárom v dedičskom konaní sp. zn. 106D/95/2025. Upozornil však

na ustanovenie § 179 CMP, ktoré umožňuje v dedičskom konaní vykonať neodkladné úkony, ako
zabezpečenie dedičstva, súpis na mieste samom či zverenie vecí, pričom tento výpočet je len príkladný.
Skutočnosť, že takéto úkony v dedičskom konaní neboli vykonané, nemôže byť dôvodom na vydanie
neodkladného opatrenia podľa § 325 CSP, keďže navrhovateľke nič nebránilo formulovať návrh na
vydanie rozhodnutia o neodkladnom úkone podľa § 179 CMP priamo do dedičského spisu. V prípade
zamietnutia takéhoto návrhu v dedičskom konaní je možné podať odvolanie, a v prípade nečinnosti

súdneho komisára je možné domáhať sa nápravy žiadosťami adresovanými súdu do spisu sp.zn.
106D/95/2025. Pokiaľ ide o návrh v časti umožnenia spoluužívania nehnuteľnosti, i keby išlo o nárokdediča podieľať sa na užívaní, nebolo by možné vyhovieť mu neodkladným opatrením, nakoľko nebolo
tvrdené ani osvedčené, že by navrhovateľka potrebovala bezodkladne riešiť svoju bytovú otázku.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu chýba potrebná naliehavosť vyžadovaná zákonom

a zároveň súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený zasahovať do rozhodovania súdneho
komisára v prebiehajúcom dedičskom konaní. Zdôraznil, že nebolo osvedčené, že by hrozila ujma na
majetku poručiteľa alebo jeho znižovanie, pričom tvrdenia o manipulácii s majetkom zostali len v rovine
subjektívnych a nepodložených obáv navrhovateľky. Uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosť alebo
umožniť vstup by bolo v rozpore s princípom proporcionality, keďže v nehnuteľnosti má povinná, ktorá je

rovnako potenciálnym dedičom, svoje obydlie. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh zamietol.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol analogicky podľa ustanovení CSP, keďže zákon trovy pri
neodkladných opatreniach osobitne neupravuje. Hoci mala povinná vo veci plný úspech, náhradu trov jej
nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. Na záver dodal, že napriek neuvedeniu dátumu narodenia
povinnej v návrhu ju súd stotožnil prostredníctvom Registra obyvateľov ako jedinú osobu na danej
adrese, ktorá je zároveň vdovou, a preto návrh neodmietol, ale meritórne prejednal.

3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP, s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby sám nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
„Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa povinnej G. H. ukladá povinnosť umožniť navrhovateľke

A. B. C. D. vstup, prístup a dočasné spoluužívanie nehnuteľnosti - rodinného domu nachádzajúceho
sa na adrese X. XXXX XXX/XX, F., I. XXX XX, a to za účelom kontroly, údržby a riadneho užívania
predmetnej nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia dedičského konania po nebohom J. H..
Zároveň súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa povinnej G. H. ukladá povinnosť aby sa
zdržala akejkoľvek manipulácie s majetkom poručiteľa až do právoplatného skončenia dedičského

konania po nebohom J. H..“ Poukázala na to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav
veci, keď dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Svoj návrh odôvodnila existenciou bezprostrednej hrozby ujmy na dedičstve, ktorú preukazovala aj
úradným záznamom polície v Leopoldove č. ORPZ-TT-OPP8-2025/018074-002 zo dňa 20.11.2025
(ktorý však nepripojila). Zároveň zdôraznila, že notárke ako súdnej komisárke adresovala viacero

písomných žiadostí o súpis majetku a vykonanie opatrení na zaistenie dedičstva, nakoľko má dôvodné
podozrenie na vypratávanie nehnuteľnosti a neoprávnené nakladanie s majetkom poručiteľa. Povinná
jej dlhodobo a úmyselne odopiera vstup, prístup a možnosť dočasného spoluužívania rodinného domu
za účelom jeho kontroly a údržby, čím dochádza k ohrozeniu výkonu jej dedičských práv. V tejto
súvislosti argumentovala rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 197/2010,

podľa ktorého sú dedičia v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva považovaní za
spoluvlastníkov celého majetku a z právnych úkonov sú oprávnení spoločne a nerozdielne ako tzv.
nerozluční spoločníci. Ďalej popísala rozhodujúce skutočnosti pre neodkladné opatrenia, ktorými je
nedôvera voči ostatným účastníkom konania. Povinná bola manželkou poručiteľa len veľmi krátky čas
(sobáš uzavretý 21.09.2024), pričom poručiteľ bol už od 08.07.2025 hospitalizovaný a následne v

sanatóriu, a preto je pre ňu cudzou osobou. Vyjadrila obavu, že nikto nepreveruje majetkové pomery
povinnej a jej schopnosť zabezpečovať chod nehnuteľnosti, pričom táto svojím konaním prispieva k
opotrebeniu domu a aktívne vypratáva veci patriace do dedičstva. Odvolateľka uviedla, že si vyhotovila
fotodokumentáciu veľkého množstva čiernych vriec vynášaných z domu už v čase, keď neuplynulo
ani 40 dní od pohrebu. Jej podozrenia vyvrcholili dňa 20.11.2025 (štvrtok) o 19:40 hod., kedy bola

povinná prichytená pri tom, ako za pomoci cudzieho muža nakladala do plne naloženého osobného
auta zariadenie domu (práčku, servis, inventár). Na miesto bola privolaná policajná hliadka, ktorá vec
zadokumentovala ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, avšak polícia uviedla, že nemôže
vykonať viac, keďže majetok nebol v tom čase zabezpečený súdnym komisárom. Ďalej uviedla, že
na prvom čítaní závetu dňa 03.11.2025 zástupca povinnej informoval, že chýba poručiteľov moped a

osobné motorové vozidlo Audi A6 S6, ktoré sa neskôr „našlo“ údajne v servise, čo evokuje obrovskú
mieru nedôvery o nakladaní s majetkom poručiteľa. Namietala, že zatiaľ čo cudzie osoby sa môžu voľne
pohybovať v dome a užívať predmet dedičstva, vlastným deťom poručiteľa z prvého manželstva nie
je umožnený. Trvala na tom, že v danej veci nastalo pochybenie, keď nebol okamžite zabezpečený
predmet dedičstva a vykonaný súpis majetku, o ktorý žiadala, a to najmä vzhľadom na prítomnosť

cudzích osôb v nehnuteľnosti. Poručiteľ v roku 2019 investoval do nehnuteľnosti hypotekárny úver vo
výške cca 100.000 eur, čo sa malo odraziť na interiéri a vybavení domu, a tento stav bolo potrebné
bezodkladne skontrolovať. Vyjadrila podozrenie na zmenšovanie predmetu dedičstva o významné
finančné prostriedky. Ďalej uviedla, že v dome sa s veľkou pravdepodobnosťou nachádza dokumentáciapo otcovi a jeho rodine, ako aj fotografie z prvého manželstva (svadobné fotografie, fotografie detí z
mladosti), ktoré uchovávala stará mama aj počas druhého manželstva poručiteľa a ku ktorým ako deti z
prvého manželstva nemajú prístup. Nevie, či bola zaistená dokumentácia v I. D., kde banka upozornila

na mínus 499.781 eur, a na manipuláciu s plombou na liste vlastníctva, ktorá bola vyznačená a následne
vymazaná počas dedičského konania bez vedomia detí z prvého manželstva. Nedôveru voči povinnej
odôvodnila aj tým, že nepoužívala priezvisko poručiteľa od sobáša (21.09.2024), ale až od februára
2025, a trvalý pobyt v dome nemala od svadby, čo poukazuje na mieru nedôvery samotného poručiteľa
voči tejto osobe. Trvalý pobyt nezakladá vlastnícke práva k nehnuteľnosti ani k hnuteľnému majetku. K

argumentácii súdu o možnosti odňať vec notárovi uviedla, že jej návrh na zmenu notára bol Okresným
súdom Trnava zamietnutý. Poznamenala, že v Hlohovci pôsobia ako notárky len matka s dcérou, preto
by zmena v rámci tohto obvodu zrejme nemala pre dedičstvo veľký význam. Nestotožnila sa so záverom
súdu prvej inštancie o nedôvodnosti neodkladného opatrenia. Zdôraznila, že v dedičskom konaní
vystupujú osoby, ktoré sú pre ňu cudzie a nevzbudzujú dôveru, čo samo osebe predpokladá potrebu
rýchlej úpravy pomerov strán. Absencia neodkladného opatrenia jej znemožňuje kontrolovať predmet

dedičstva, jeho stav a chrániť ho pred znehodnocovaním alebo znižovaním finančnej hodnoty. Jej obavy
ozmenšovaniededičstvapotvrdzujeincidentvypratávaniadomuzaznamenanýpolícioudňa20.11.2025,
o ktorom ju nikto oficiálne neinformoval, ani ak by išlo o úschovu vecí. Vo vzťahu k existencii právneho
vzťahu uviedla, že táto je dostatočne osvedčená samotným prebiehajúcim dedičským konaním, ako aj
podanou žalobou o neplatnosť notárskej zápisnice. Princíp opodstatnenosti je podľa nej daný najmä

cudzorodosťou osôb vystupujúcich v konaní a existenciou reálnej hrozby zmenšovania dedičstva,
ktorú podložila úradným záznamom z polície Leopoldov ORPZ-TTOPP8-2025/018074-002 zo dňa
20.11.2025. Čo sa týka princípu efektívnosti, argumentovala, že navrhovaným opatrením sa dosiahne
účinná ochrana jej dedičských práv, ktoré jej vyplývajú z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
Cdo 197/2010. Napokon k princípu proporcionality uviedla, že nariadením neodkladného opatrenia sa

zabezpečí rovnosť účastníkov konania, keďže povinná a jej deti majú vďaka vzájomným väzbám prístup
k informáciám a majetku poručiteľa, zatiaľ čo jej je odopieraný. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že
notár ako súdny komisár môže vykonať navrhované opatrenia, uviedla, že pokiaľ nekoná ani na jej
urgencie, musí sa domáhať ochrany súdnou cestou. Poukázala na paradox v postupe notárky, ktorá
stanovila termín súpisu majetku až na 17.12.2025, teda až po tom, čo sa už zrejme značná časť

domu vypratala a po oznámení incidentu z 20.11.2025. Odmietla argument, že nemusí riešiť svoju
bytovú otázku. Hoci má kde bývať, ide o nehnuteľnosť jej otca a žiada o vstup za účelom kontroly a
údržby, nie primárne na bývanie. Má malé 11-mesačné dieťa, pričom povinná má dospelé zarábajúce
deti a rodičov, s ktorými môže riešiť svoju bytovú situáciu. Namietala, že súdna komisárka ju od
začiatku odbíjala s tým, že nebude spisovať „lyžičky“, a neinformovala ju o možnosti riešiť vstup a

spoluužívanie nad rámec zákona, preto sa obrátila na súd so žiadosťou o ochranu práv. Vyslovila
vážnu obavu, že v prípade nevyhovenia návrhu hrozí „úplné rabovanie“ nehnuteľnosti. Predpokladala,
že k vypratávaniu dochádzalo opakovane, pričom svoje obavy považovala za objektívne a podložené
dôkazmi. K formálnemu nedostatku vytýkanému súdom v bode 33 odôvodnenia (neuvedenie dátumu
narodenia povinnej) vysvetlila, že tento údaj zaslala súdu e-mailom dňa 03.11.2025 o 22:30 hod.,

teda okamžite po tom, ako ho zistila na stretnutí u notárky. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
vykonané dôkazy. Nezohľadnil špecifickú situáciu v rodine, kde jedinou blízkou a dôveryhodnou osobou
v dedičskom konaní je pre ňu jej sestra, zatiaľ čo ostatní spoludedičia sú pre ňu úplne cudzie osoby.
Svoje tvrdenia riadne preukázala predloženými listinnými dôkazmi (list vlastníctva s plombou a následne
bez nej, výzvy a komunikácia s povinnou, žiadosti notárke o zabezpečenie dedičstva a vydanie kľúčov,

policajný záznam). Tieto dôkazy preukazujú naliehavú potrebu, aby súd rýchlo a účinne upravil pomery
a zabránil hroziacej škode.

4. Povinná sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že navrhovateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).6. Predmetom konania na súde prvej inštancie je návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti povinnej umožniť jej vstup, prístup a
dočasné spoluužívanie nehnuteľnosti – rodinného domu nachádzajúceho sa na adrese X. XXXX XXX/

XX, F., evidovaného na LV č. XXX, katastrálne územie F. (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“) a to za
účelom kontroly, údržby a riadneho užívania predmetnej nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia
dedičského konania (vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 106D/95/2025), a zároveň
uloženia povinnosti povinnej zdržať sa akejkoľvek manipulácie s majetkom poručiteľa (dokumentácia
poručiteľa, dokumentácia týkajúca sa nehnuteľnosti, fotografie, kompletné zariadenie nehnuteľnosti /

inventár, kuchyňa bonanza, turecké šable - minimálne šesť nad krbom, modré a zelené súpravy
novoborské sklo - vysoký smalt pozlátené, krištáľové lustre a súpravy krištáľového skla, slovenská izba
kompletné vybavenie a obrazy, zbierka porcelánu - baletka, krištáľové lustre a súpravy krištáľového
skla, jedálenské súpravy a príbory/, zbierka strieborných mincí, ženské a mužské ručne robené šperky
a vybavenie dielne - garáže) až do právoplatného skončenia dedičského konania a uloženia povinnosti
vypratať nehnuteľnosť deťmi povinnej a zakázať vstup na nehnuteľnosť až do právoplatného skončenia

dedičského konania.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumentáciu navrhovateľky predostretú v odvolacom
konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce

nariadiť vo veci navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie a či súd prvej inštancie postupoval
správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. K označeniu strán v predmetnom konaní zo strany odvolacieho súdu sa žiada uviesť, že vzhľadom
na to, že ide o návrhové konanie (o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania

vo veci samej), prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako „povinnú z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinnú“.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.

2).

11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavprejednávanomspore,vtomtosmeresiosvojujedôvody
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu

poukazuje. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľky viazaný (§ 379 CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní, t. j. v rozsahu odvolacích dôvodov, ktoré
navrhovateľka síce výslovne neoznačila, ale odvolací súd tieto dôvody vyvodil práve z obsahu odvolania,

v ktorom navrhovateľka namietala nesprávne posúdenie skutkového stavu, keď súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd
tak sám z obsahu odvolania navrhovateľky vyabstrahoval nosné dôvody odvolania, ktoré identifikoval
ako odvolací dôvod precizovaný v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a síce, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s
odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa potom žiada doplniť nasledovné:

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak

je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a
tiež po jeho skončení. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo
ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na
súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca
strana žiada. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave vzťahov medzi stranami sporu sa vychádza len zo

stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom
na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený
na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však
neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná

ochrana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkovzisťujelennajvýznamnejšieskutočnosti(tedanievšetkyrozhodujúceskutočnosti).Vkonaní
o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho
navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a
nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

19. Navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala, aby súd uložil povinnej, aby jej umožnila vstupovať do
predmetnej nehnuteľnosti za účelom kontroly, údržby a jej riadneho užívania, súčasne, aby sa povinná
zdržala užívania a akejkoľvek manipulácie s majetkom poručiteľa a povinnosti vypratať deti povinnej
a zákazu vstupu do nehnuteľnosť, a to všetko do právoplatného skončenia dedičského konania po

poručiteľovi J. H..

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd akcentuje na to, že pokiaľ má
byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou neodkladného opatrenia
účinne, je potrebné aj v tomto prípade osvedčiť podmienky potrebné na nariadenie neodkladného

opatrenia. To v praxi znamená, že navrhovateľka musí osvedčiť buď bezodkladnú potrebu upraviť
pomery medzi stranami alebo skutočnosti zakladajúce obavu z ohrozenia exekúcie. V danom prípade
navrhovateľka neosvedčila podmienky na to, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi stranami sporu
(ani v jednom navrhovanom petite), pričom odvolací súd sa v tejto časti plne stotožňuje s právnym
názorom súdu prvej inštancie, ktorý je vecne správny. Samotné podozrenie na bezprostrednú ujmu na

dedičstve a obava zo zmenšovania predmetu dedičstva, na ktoré poukazovala navrhovateľka vo svojom
odvolaní, bez ďalšieho nie sú dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ navrhovateľka
nepreukázala, že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo jej právo ohrozené. Ani nedôvera
voči ostatným, do úvahy pripadajúcim dedičom, ktorých navrhovateľka považuje za cudzie osoby, sama
o sebe nepredpokladá automatické vyhovenie jej návrhu. V takom prípade by všeobecné súdy vytvorili

nebezpečný precedens, kedy by už samotná obava, podozrenie a nedôvera voči iným ľudom, entitám
alebo subjektom boli (bez splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia)
dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Subjektívne presvedčenie navrhovateľky o spôsobe
vedenia dedičského konania notárkou ako súdnou komisárkou tiež nevyúsťuje do potreby upraviťpomery strán sporu navrhovaným spôsobom prostredníctvom neodkladného opatrenia ako rýchlym a
účinným nástrojom ochrany práv a právom chránených záujmov.

21. Vo vzťahu k navrhovanému petitu neodkladného opatrenia – uloženie povinnosti povinnej, aby sa
zdržala akejkoľvek manipulácie s majetkom poručiteľa (ktorý konkretizovala), odvolací súd poukazuje
rovnako na skutočnosť, že i v tejto časti navrhovateľka neosvedčila svoj nárok. Navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nemôže byť vytvorený nenávratný stav a
právne účinky neodkladného opatrenia nesmú obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a

nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Súd prvej inštancie pritom správne poukázal na to, že
navrhovateľka neosvedčila, že by protistrana vôbec manipulovala s majetkom poručiteľa, prípadne ho
poškodzovala, a preto uvedené zostalo len v rovine subjektívnych a nepodložených obáv navrhovateľky.
Okrem toho, hoci na výzvu súdu prvej inštancie konkretizovala a individualizovala hnuteľné veci, ktoré
by podľa jej názoru mali tvoriť majetok poručiteľa (uvedené v bode 6. tohto uznesenia), navrhovateľka
svojou procesnou aktivitou neponúkla žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť vlastnícke právo

poručiteľa k jednotlivým hnuteľným veciam. Ďalej odvolací súd (vo vzťahu k navrhovaným petitom I. a
II., t. j. k uloženiu povinnosti povinnej umožniť vstup navrhovateľke do predmetnej nehnuteľnosti a zákaz
dispozície „manipulácie“ s majetkom poručiteľa) poukazuje na konštatovanie súdu prvej inštancie, podľa
názoru ktorého skutočnosť, že neodkladné úkony neboli v dedičskom konaní vykonané, nemôže byť
dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia. Takýto názor súdu prvej inštancie je právne korektný,

pretože je neprípustné, aby civilný súd v dôsledku zákonom stanovej kompetencie rozhodovať o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zasahoval do priebehu dedičského konania v inom, ako
dedičskom konaní. Inak povedané, civilný súd a dedičský súd (keďže úkony súdneho komisára sa
považujú za úkony súdu prvej inštancie) si nemôžu navzájom zasahovať do rozsahu svojej pôsobnosti
zverenej im zákonom – Civilným sporovým poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom. Preto

navrhovateľka zvolila nesprávny procesný nástroj ochrany svojich práv, pretože, ako sama uviedla, toho
času prebieha dedičské konanie a procesné návrhy mala prioritne adresovať práve do tohto konania.

22. Skutočnosti, ktoré navrhovateľka uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia, neodôvodňujú prijať záver o potrebe navrhovanej bezodkladnej úpravy

pomerov strán a rozhodnúť o návrhu v prospech navrhovateľky. S námietkami a argumentmi
navrhovateľky sa súd prvej inštancie správnym spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého
uznesenia, preto odvolací súd na tieto dôvody v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Navrhované neodkladné opatrenie má vecnú súvislosť s konaním o dedičstve po poručiteľovi (J. H.,
zomr. dňa XX.XX.XXXX), ktoré je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 106D/95/2025, na

čo správne poukázal aj súd prvej inštancie. Aj keď medzi stranami sporu (ako do úvahy pripadajúcimi
dedičmi) môžu existovať nezhody týkajúce sa užívania domu poručiteľa (ktorý výlučne vlastnil, čo
vyplýva aj z priloženého LV č. XXX pre katastrálne územie F.), resp. o tom, ktorý z dedičov bude
počas dedičského konania užívať dom patriaci do dedičstva, tieto však podľa názoru odvolacieho
súdu, s ohľadom na účel a podstatu neodkladných opatrení, nemožno riešiť prostredníctvom inštitútu

neodkladného opatrenia, ale usporiadanie pomerov strán je možné dosiahnuť v konaní o dedičstve.

23. V prípade hrozby, že dôjde k poškodeniu, príp. znehodnoteniu majetku poručiteľa, odcudzeniu alebo
strate vecí, môže navrhovateľka v rámci prebiehajúceho dedičského konania požiadať o zabezpečenie
dedičstva po poručiteľovi, prípadne navrhnúť nariadenie iného konkrétneho neodkladného úkonu

postupom podľa ust. § 179 CMP až do času právoplatného skončenia dedičského konania (aj opätovne),
čím sa môže účinne zamedziť možnému poškodzovaniu, prípadne scudzovaniu majetku poručiteľa
do rozhodnutia o prejednaní dedičstva. Účelom neodkladných úkonov v konaní o dedičstve podľa
§ 179 CMP (do 30.6.2016 išlo o neodkladné opatrenie) je, aby sa v záujme dedičov alebo vo
všeobecnom záujme vylúčila možnosť poškodenia alebo straty majetku poručiteľa, pričom neodkladným

úkonom môže byť zabezpečená aj vec, pri ktorej je vlastníctvo poručiteľa pochybné alebo sporné.
Prostredníctvom inštitútu neodkladných úkonov v konaní o dedičstve je možné zabezpečiť dedičstvo
pred nebezpečenstvom jeho poškodenia, príp. odcudzenia alebo straty, súdny komisár môže zapečatiť
nehnuteľnosť, vykonať súpis majetku poručiteľa na mieste samom, ustanoviť správcu celého dedičstva
alebo jeho časti, príp. vykonať iné konkrétne neodkladné úkony vedúce k ochrane akejkoľvek časti

dedičstva do času ukončenia dedičského konania a odovzdania majetku dedičom. Neodkladné úkony v
konaní o dedičstve, ktoré majú dočasný charakter (ich trvanie je obmedzené najneskôr do právoplatného
skončenia dedičského konania), realizuje súdny komisár buď v prípadoch, ak o výkon niektorého z
nich požiadajú dedičia, príp. iní účastníci konania (napr. veritelia), alebo aj bez návrhu, ak z okolnostíkonania vyplynie, že je to potrebné. Súdny komisár už pri spisovaní zápisnice z predbežného vyšetrenia
môže zistiť, či bude potrebné vykonať konkrétne neodkladné úkony alebo nie. Neodkladné úkony sa
realizujúnajmävprípade,keďjezosituáciezrejmé,žebydošlokpoškodeniu,prípadnekznehodnoteniu

vecí z dedičstva, ďalej v takom prípade, ak pre spory medzi účastníkmi dedičského konania hrozí
poškodenie ich záujmov vo vzťahu k dedičstvu, ako aj vtedy, ak sa predpokladá dlhší priebeh dedičského
konania a majetok patriaci do dedičstva nemožno v tomto čase spravovať náležitým spôsobom. Takýto
postup umožňuje zmienené ustanovenie § 179 CMP, avšak civilný súd v tomto konaní nemôže žiadnym
spôsobom suplovať to, o čom môže rozhodnúť len notár, a to predovšetkým pre zmienenú nemožnosť

vzájomných zásahov civilného a dedičského súdu do rozsahu svojej pôsobnosti.

24. Navyše chápanie princípu propocionality zo strany navrhovateľky vybočuje z medzí prípustnej
interpretácie tohto právneho pojmu. Princíp proporcionality (primeranosti) neodkladného opatrenia
znamená, aby neodkladné opatrenie nezasahovalo neprimeraným spôsobom do práv a právom
chránených záujmov povinnej osoby, t. j. neobmedzovalo ju nad primeraný rozsah. Inak povedané,

jeho význam nespočíva v zabezpečení rovnosti strán sporu (ako to vníma navrhovateľky), ale práve v
zabezpečení takého právneho stavu, v ktorom nebude povinná osoba extrémne obmedzená na svojich
právach, vo vyššej miere, ako je to potrebné.

25. K navrhovanému petitu III. neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľka žiadala uloženie zákazu

vstupu deťom povinnej a ich vypratanie, je potrebné podľa odvolacieho súdu takisto konštatovať,
že navrhovateľka neosvedčila rozhodné skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, ergo
neoprávnené užívanie predmetnej nehnuteľnosti deťmi povinnej (inak neoznačené a presnejšie
neidentifikované), ktoré užívacie právo by mali mať pravdepodobne odvodené od užívacieho práva
povinnej a rodinno-právneho vzťahu s ňou. Aj pre tieto skutočnosti je dôležité práve prebiehajúce

dedičské konanie po poručiteľovi, v ktorom sa ustáli predmet dedičstva a okruh dedičov, čo následne
bude determinovať aj oprávnenosť užívania predmetnej nehnuteľnosti. Takto navrhované opatrenie v
tejto časti navyše smeruje voči osobám, ktoré ani nie sú účastníkom tohto konania.

26. S prihliadnutím na obsah spisu a obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak odvolací

súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že v danej veci navrhovateľka neosvedčila
dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Súd
prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne
predpisy, ktoré vo vzťahu k posúdeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia správne
aplikoval na prejednávaný prípad a vyvodil správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil. Odvolací súd

v tejto súvislosti poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04). Rovnako nezahŕňa ani to, aby účastník konania
bolpredvšeobecnýmsúdomúspešný,tedaabybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkouaprávnymi
názormi (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň nezistil

existenciu ďalšieho odvolacieho dôvodu v odvolaní navrhovateľky, ktorý by mal pre danú vec podstatný
význam.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

28. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v

spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že povinnej nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, a to
z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (v prejednávanej veci povinná), má síce nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (v prejednávanejveci navrhovateľka), avšak povinná bola v konaní nečinná, žiadne trovy jej podľa obsahu spisu nevznikli,
ani si žiadne neuplatnila.

32. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).