Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoEk/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310200032
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4310200032.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX C. XX, o vymoženie 922,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14Er/3/2010 – 27 zo dňa 26. 11. 2024 v spojení s opravným

uznesením č. k. 14Er/3/2010 – 70 zo dňa 29. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14Er/3/2010 – 27 zo dňa 26. 11. 2024 v
napadnutej časti I. výroku v spojení s opravným uznesením č. k. 14Er/3/2010 – 70 zo dňa 29. 05. 2025
p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie oprávneného proti II. výroku napadnutého uznesenia o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn.
14Er/3/2010 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 8144/23 zastavil (I. výrok) a oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 eura vrátane DPH do 3 dní od
doručenia tohto uznesenia (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/, § 56 ods. 2, § 57 ods.
2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj
ako „ZoRK“), § 2 písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 879l
Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. a/, čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1, ods. 3, ods. 1 písm. q/ prílohy smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 14 ods. 1
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení účinnom od 01. 05. 2008, § 232 ods. 3, § 234 ods. 2, § 238 ods. 3 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 16557/09
zo dňa 02. 11. 2009, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 922,78
eura spolu s príslušenstvom, ako aj trovy konania. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
zmluvy o úvere zo dňa 22. 09. 2008, ktorý sa povinná zaviazala splatiť v dohodnutých splátkach
a lehotách. Účastníci konania podpisom zmluvy v časti všeobecných podmienok, ktorých súčasťou
bola aj rozhodcovská doložka, sa dohodli v bode 17., že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom. Zriaďovateľom tohto súdu je spol. Slovenská rozhodcovská, a. s. Rozhodcovský rozsudokvydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva
(či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v

právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz

vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniamiainformácieotom,čotá-ktorávoľbakonkrétneznamená.Praktickýmdôsledkomustanovenia
o rozhodcovskej doložke bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy (spolu so všeobecnými
podmienkami, obsahom ktorých je takáto doložka), reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu.
Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi
zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Nemohol byť

preto zákonným podkladom na vykonanie exekúcie. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie
za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v zmluve v časti všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, bola už v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku
neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie sa tým uskutočnilo bez
riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní

nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je materiálne nevykonateľný). Z týchto
dôvodov prvoinštančný súd dospel k záveru, že exekúcia je vykonávaná na podklade materiálne
nevykonateľného exekučného titulu, v dôsledku čoho prebiehajúcu exekúciu zastavil. O trovách
exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
v sume 39,83 eura.

4.Protitomutouzneseniuvcelomjehorozsahupodaloprávnenývzákonomstanovenejlehoteodvolanie
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a domáhal
sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka má povahu absolútneho obchodu. Aplikácia
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným
a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Jej uzavretie v
uvedenej forme sám povinný svojím konaním vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť,

na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. V zmysle Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj ako „VPPÚ“) sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy
sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné
aplikovať. Na prednej strane zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými

podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných
podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony,
a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere, a to nielen z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva

a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť
je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj
VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť
viazanýVPPÚ,neprichádzadoúvahy.OprávnenýsipredloženímzmluvyoúvereaVPPÚsplnilnastranejednej svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka
písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným
písmom, pričom z nej vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred

rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Nie je pravdou, že rozhodcovská doložka
je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú
nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil
výlučne rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ by súd nevyhovel argumentácii oprávneného, znamenalo by
to znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného, pričom z Občianskeho zákonníka

platného v čase uzavretia zmluvy o úvere nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské
konanie úplne, iba ho obmedziť. Časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi
oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka od povinného nevyžaduje, aby spory

s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný má kedykoľvek možnosť sa slobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho
uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí.
Dôležité je to, či rozhodcovská doložka v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje
dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa

môže stať v budúcnosti. Je logické, že ak by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu,
budetoprávedodávateľ,ktorýbudenútenýobrátiťsasožiadosťouoprávnuochranunapríslušnýorgán,
a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo
vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože
vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto kroku upravuje príslušné

procesné právo, a nie rozhodcovská doložka. Podľa § 19 ZoRK má podanie žaloby na rozhodcovský
súd rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania
nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená
to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom
procesnom postavení. Podľa názoru oprávneného rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku, keďže nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného oprávneným (§ 379, § 380
CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v

časti I. výroku v spojení s opravným uznesením ako vecne správne potvrdiť a odvolanie podané proti II.
výroku ako neprípustné odmietnuť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 08. 12. 2009 spísaním
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a. s., vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom dňa 02. 11. 2009 pod
spisovou značkou SR 16557/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 11. 2009 a vykonateľnosť dňa
26. 11. 2009. V exekučnom titule bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 922,78
eura spolu s príslušenstvom, ako aj trovy konania. Súd prvej inštancie vydal poverenie na vykonanie

exekúcie pod číslom 5402 068024 dňa 13. 01. 2010. Súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom
Zámocká 30, 811 01 Bratislava, bol ustanovený za náhradníka odvolaného súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.10. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a

ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

13. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti

ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

14.Podľa§45ods.2zákonaorozhodcovskomkonanívzneníúčinnomdo31.12.2014,súdpríslušnýna
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

15. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiťnanávrhúčastníkakonania,akoajbeznávrhu(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie, keďže právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver
plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku,
nielen v § 41 ods. 2. Jedným z nich je aj § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero
dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia

práveodpreskúmaniaexekučnéhotitulu.Užzačatéexekučnékonanieexekučnýsúdobligatórnezastaví
v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným
(písm. a/), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie
zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b/), ak zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne
zaniklo (písm. f/), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý

exekúciunemožnovykonať(písm.g/),pričomtentozákonodarcomexplicitnenepomenovaný„inýdôvod“
sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

16. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené
v § 45 ods. 1 ZoRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi

predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s § 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže § 57
ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so
zákonom, je povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcievykonávanejnazákladerozhodcovskéhorozsudkutak,akovyplývajúz§45ZoRK.Vprípadeichzistenia
súd musí exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť.

17. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď zisťoval, či sú
splnené zákonné podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v § 45 ods.
1 písm. b/, c/ ZoRK, čo mu zákon umožňoval aj bez návrhu účastníka konania. Takémuto postupu
nebránila ani skutočnosť, že súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie aj napriek tomu, že
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku rozsúdenej veci. Zákonodarca v Exekučnom poriadku
taxatívne vymedzil dôvody zastavenia exekúcie v § 57 ods. 1, ods. 2, ktoré sa aplikujú práve po vydaní
povereniaexekútorovinavykonanieexekúcie.Udeleniepovereniaexekútorovinezbavujesúdpovinnosti
zastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže
počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so

zákonom.

18. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o
úvere, predmetom ktorej bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnej vo forme úveru.
Nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzatvorenú

štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať,
či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v
nej obsiahnutej tak, ako to správne urobil aj súd prvej inštancie. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP
len obmedzil na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach ďalej odkazuje.

Reagujúc na odvolacie námietky oprávneného odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej
doložky považujú za konštantné. V uznesení zo dňa 09. 02. 2012 pod sp. zn. 3 Cdo 122/2011 najvyšší
súd zaujal stanovisko, podľa ktorého ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním
platnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej veci súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to
z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 pod sp. zn. 6 Cdo

1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať,
či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd
mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ ZoRK), pričom právomoc súdu skúmať samotné
rozhodcovské konanie vyplýva z § 45 ods. 1, ods. 2 ZoRK (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 31. 01. 2012 pod sp. zn. 2 Cdo 5/2012). Rovnako tak Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojom uznesení zo dňa 23. 11. 2011 pod č. k. I. ÚS 456/2011 – 19 zaujal stanovisko,
podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť.

19. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci bolo nepochybne zistené, že účastníci konania uzatvorili
zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa účastníci v bode 17. dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V takomto prípade rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu je takto dojednaná
rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na § 53 Občianskeho

zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ zjavne nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp.
toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinná ako spotrebiteľka si z takéhoto faktickynerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite
uvedomiť, pričom iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými
podmienkami naviac ani nemala. Mohla len zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým

všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný
záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský
rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým
exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia

by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

20.Vintenciáchvyššieuvedenýchskutočnostíodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutej
časti I. výroku v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

21. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

22. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

23. Oprávnený podaným odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu.
Keďže Exekučný poriadok odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nepripúšťa, odvolací súd odvolanie
oprávneného proti II. výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, podľa § 386 písm. c/ CSP ako
neprípustné odmietol.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.