Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/213/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125202541
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125202541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX a A. B., narodený XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, obe v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, so sídlom Škultétyho 1577/8,
Topoľčany, deti rodičov – matky: A. C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. E. XXXX/X, F.,
v konaní zastúpená: JUDr. Zuzana Valaská, advokátka so sídlom Škultétyho 6, Topoľčany, a otca: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. XXX, v konaní o návrhu starých rodičov: 1/ H. B., narodená
XX.XX.XXXX a 2/ I. H. B., narodený XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom B. E. XXX/XX, J., v konaní

zastúpení: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, na úpravu
styku maloletých detí so starými rodičmi, o odvolaní starých rodičov proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 54P/32/2025-119 zo dňa 02.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 02.10.2025 súd prvej inštancie výrokom I. návrh zamietol a výrokom II. žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu starých rodičov, ktorí sa domáhali úpravy styku s maloletou A. každý druhý
párny týždeň od soboty od 18:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a každý druhý nepárny týždeň v stredu
od 15:00 hod. do 17:30 hod. a s maloletým A. každý druhý párny týždeň v nedeľu od 13:00 hod. do
16:00 hod. a každý druhý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 17:30 hod. s tým, že maloleté deti
si starí rodičia, prípadne jeden z nich, prevezme od rodiča, u ktorého majú byť deti v danom čase podľa

rozhodnutia súdu o úprave styku rodičov s deťmi, pričom tento rodič je povinný riadne pripraviť deti a
starí rodičia, prípadne jeden z nich, odovzdá maloleté deti tomu z rodičov, u ktorého majú byť deti v
danom čase podľa rozhodnutia súdu o úprave styku rodičov k deťom.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 25 ods. 1, 2, 5 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), čl. 41
ods. 4, 6 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že maloleté deti sa narodili v manželstve rodičov, ktoré rozviedol Okresný
súd Nitra rozsudkom č. k. 54P/115/2024-109 zo dňa 27.02.2025, právoplatným dňa 10.03.2025, a
zároveň ním upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode schválenímrodičovskej dohody, na základe ktorej sa maloleté deti na čas po rozvode zverili do osobnej starostlivosti
matky, s oprávnením oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal
prispievať na výživu maloletej A. sumou 200,- Eur mesačne a na výživu maloletého A. sumou 185,-

Eur mesačne, ktorú bude povinný u oboch detí platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec
je oprávnený stýkať s maloletou A. v párnom týždni v utorok od 15:00 hod. do 17:30 hod. a vo štvrtok
od 15:00 hod. do 17:30 hod., v nepárnom týždni v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v sobotu od
09:00 hod. do 18:00 hod. a s maloletým A. v párnom týždni v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 17:30

hod., v nepárnom týždni v utorok od 15:00 hod. do 17:30 hod. a v sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod..
Počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi v nepárnom roku dňa 24.12.
od 17:00 hod. do 19:30 hod. a dňa 26.12. od 10:00 hod. do 14:00 hod.. Otec je oprávnený si maloleté
deti prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku je povinný ich na tom istom mieste matke
odovzdať. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť.
Deň nato, dňa 11.03.2025, starí rodičia napísali v advokátskej kancelárii ich právneho zástupcu návrh na

úpravu styku s maloletými deťmi uvádzajúc v ňom okrem iného, že do rozchodu rodičov sa s vnúčatami
stretávali takmer každý týždeň, v súčasnosti je ich styk príliš obmedzovaný a s maloletými deťmi sa od
rozchodu rodičov nestretávajú takmer vôbec. Návrh bol súdu doručený dňa 13.03.2025.
Súd prvej inštancie z pripojeného rozvodového spisu sp. zn. 54P/115/2024 zistil, že návrh na rozvod
podal otec dňa 15.07.2024 z dôvodu diametrálne rozdielnych názorov manželov na rôzne životné

situácie a hodnotové ukazovatele, čo viedlo k vzájomnému odcudzeniu manželov a k ukončeniu
ich spolužitia, ktoré bolo pre navrhovateľa vyčerpávajúce. Už v čase rozvodu rodičia nežili v jednej
domácnosti, otec býval v prenajatom rodinnom dome, matka s maloletými deťmi opustila spoločnú
domácnosť dňa 06.10.2024 a odvtedy s maloletými deťmi býva v jednoizbovom byte, ktorý patrí jej
rodičom.

V súčasnosti sa na súde prvej inštancie vedie pod sp. zn. 54P/81/2025 konanie o návrhu otca na zmenu
úpravy styku s maloletými deťmi, aktuálne sa vykonáva znalecké dokazovanie.

5. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že maloleté deti sa narodili
v manželstve rodičov, ktoré bolo rozvedené, pričom rodičia už v priebehu konania o rozvod žili oddelene,

a to od 06.10.2024. Otec sa s maloletými deťmi stretáva podľa právoplatného rozhodnutia súdu, niekedy
aj nad rámec tejto úpravy. Matka otcovi styk s deťmi umožňuje a umožňuje ho aj starým rodičom, čo
bolo v konaní preukázané výpoveďami matky, ako aj starých rodičov a tiež ich písomnou komunikáciou
prostredníctvom správ cez telefón. Nebolo teda preukázané tvrdenie starých rodičov, že im matka
stretávanie s maloletými deťmi neumožňuje a pokiaľ starí rodičia tvrdia, že s maloletými deťmi nemali

možnosť styku už od rozchodu rodičov, súd poukázal na to, že ak by tomu tak bolo, starí rodičia sa
styku so svojimi vnúčatami mohli domáhať nielen vo vzťahu k matke, ale aj k otcovi - ich synovi, keďže
rodičia boli manželmi do 13.03.2025, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva.
Až s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva sú maloleté deti na čas po rozvode
zverené do osobnej starostlivosti matky, z čoho potom vyplýva, že v súlade s ustanovením § 30 ods.

1 Zákona o rodine a čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je matka povinná riadne a osobne sa
o maloleté deti starať a zároveň má právo ich vychovávať. Z uvedeného vyvodil záver, že matka ako
rodič, ktorému boli rozhodnutím súdu maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, je za maloleté
deti zodpovedná a súčasne oprávnená ich vychovávať v zhode s vlastným náboženským a filozofickým
presvedčením (§ 30 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine). Matka je preto oprávnená určovať si podmienky,

za ktorých sa budú jej maloleté deti stýkať s inými osobami, v danom prípade so starými rodičmi a starí
rodičia by to mali akceptovať. Súd mal za to, že nie je potrebné upraviť styk maloletých detí so starými
rodičmi, predovšetkým s poukazom na ich nízky vek (maloletý A. nemá ešte ani dva roky), v ktorom sú
deti ešte pripútané k matke ako k vzťahovo najbližšej osobe, majú denný režim vyplývajúci z ich potrieb,
ktorý nie je v ich záujme narúšať ďalšími pevne stanovenými povinnosťami, pretože v prípade úpravy

styku v presne určených termínoch by matka bola povinná deti na styk so starými rodičmi pripraviť,
pričom už v súčasnosti je povinná pripraviť deti na styk s ich otcom, a tiež preto, že so starými rodičmi
sa stretávajú, matka im to umožňuje, čo starí rodičia potvrdili. Dôvodom na úpravu styku nemôže byť
len samotná skutočnosť, že starí rodičia nie sú spokojní s tým, že matka si stanovuje pravidlá ako
aj s pravidlami samotnými, pretože je to jej právo. Súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že od

rozvodu manželstva rodičov prešla len krátka doba, dôsledky z toho vyplývajúce ešte rodičia nemali
možnosť úplne spracovať, a je potrebné, aby najmä matka mala priestor na vyrovnanie sa so zmenenou
situáciou, keď zostala sama s dvoma maloletými deťmi a neukladať jej zbytočne ďalšie povinnosti,
ktoré nie sú potrebné, čím mal súd na mysli povinnosť zabezpečovať pravidelný styk maloletých detíso starými rodičmi, zvlášť, keď matka tomuto styku nebráni, prejavuje záujem, aby deti nestratili kontakt
s rodičmi jej bývalého manžela. Správanie matky a jej postoj v tejto situácii bolo treba oceniť, keďže
to bol jej manžel, kto nemal záujem na ďalšom spolužití a inicioval rozvod ich manželstva, a napriek

tomu matka na jeho rodinu nezanevrela, čo sa v takýchto prípadoch často stáva, voči starým rodičom
sa správa ústretovo, komunikuje s nimi v záujme svojich maloletých detí. Po vyhodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie je potrebné v záujme maloletých detí upraviť ich
styk s blízkymi osobami, čo nevyžadujú ani pomery v rodine, pretože bolo preukázané, že maloleté
deti sa so starými rodičmi stretávajú, matka im stretnutia umožňuje. Konštatoval, že neboli splnené

a preukázané podmienky uvedené v § 25 ods. 5 Zákona o rodine, za ktorých súd môže upraviť styk
maloletých detí aj s blízkymi osobami.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože
vmimosporovýchkonaniachsavylučujenároknanáhradutrovkonania,pokiaľzákonneustanovujeinak.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie starí rodičia z dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedli, že
nie sú zodpovední za to, že manželstvo ich syna a matky bolo rozvedené, ani za to, že iniciátorom
rozvodu bol ich syn a keďže manželstvo bolo rozvedené, je zjavné, že ani matka nemala záujem o život

v manželskom zväzku s otcom. Poukázali na to, že rozhodnutím o zverení detí do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov, nedochádza k odňatiu rodičovských práv a povinností druhého rodiča, t. j. aj otec je
oprávnený rozhodovať o tom, s kým sa budú jeho deti stretávať. Zároveň otec nenamietal, že matka
po tom, čo začala pracovať, zabezpečila starostlivosť o syna iba prostredníctvom ňou vybraných osôb,
pričom nijako nezohľadnila, že by mohla osloviť aj ich. Namietali, že matka s nimi komunikovala ešte

v čase spolužitia s ich synom, následne po odchode zo spoločnej domácnosti sa týkala len gratulácii
k Vianociam, narodeninám maloletého A. a matky, t. j. nešlo o komunikáciu, kde by sa s nimi dohadovala
o tom, kedy môžu navštíviť svoje vnúčatá alebo kde by ich matka oslovila, či nechcú tráviť čas s deťmi.
Poukázali na SMS komunikáciu zo dňa 18.02.2025, kedy oslovili matku, či by im dala deti na dve hodiny
na oslavu, to matka hneď podmienila tým, že žiadala, aby došlo k skráteniu styku otca s maloletou

o dve hodiny, hoci išlo o rodinné stretnutie, na ktorom mali byť deti v prítomnosti aj iných členov rodiny
zo strany otca, preto im nebolo zrejmé, z akého dôvodu matka otcovi skrátila čas. Tvrdili, že matka
sa s nimi snaží vyjednávať, a to tým spôsobom, že pokiaľ im aj umožní stretnutie s deťmi, tak sa
snaží dohodnúť, aby to bolo na úkor času, kedy je otec oprávnený na styk s deťmi podľa rodičovskej
dohody, avšak oni nemajú v záujme vyjednávať a už vôbec nie oberať otca o čas s deťmi, ktorý má

aj tak úzky. Mali za to, že matka radšej uprednostní krúžok tanečnej, namiesto toho, aby umožnila
styk s nimi, hoci v záujme matky by malo byť, aby deti udržiavali a rozvíjali rodinné väzby k starým
rodičom z oboch strán, nielen zo strany jej rodičov. Uviedli, že sa s matkou nevedia dohodnúť a jej
návrh, že deti môžu kedykoľvek navštíviť u nej doma nepovažovali za reálny. Matka im vyčítala, že ju
nekontaktovali ohľadom starostlivosti o deti, avšak s matkou sa nekontaktovali preto, lebo s ňou bola zlá

atmosféra, nevedia si predstaviť prísť k nej, pretože napätie medzi nimi a matkou by podľa nich vplývalo
aj na deti samotné, preto navrhovali, aby súd určil presný čas, kedy môžu byť s deťmi a vziať ich na
výlet alebo im vytvárať spoločné zážitky. Uviedli, že matka im neumožňuje stýkať sa s maloletým A.,
čo odôvodňuje jeho vekom, avšak pomáhajú jej jej rodičia, t. j. svojím rodičom nezakazuje, aby s ním
trávili čas a strážili ho. Súd prvej inštancie vinili z toho, že sa nezaoberal tým, či je v záujme maloletých

detí, aby sa pravidelne s nimi stretávali, aký vzťah majú deti k nim a či rodičia vytvárajú podmienky na
rozvíjanie tohto vzťahu. Ďalej uviedli, že sa s maloletými deťmi stretávajú, avšak iba v čase, kedy s deťmi
realizuje styk ich otec, t. j. uvedomujú si, že oberajú samotného otca o čas, kedy môže byť s deťmi sám,
preto navrhujú, aby im súd umožnil realizovať styk s deťmi mimo času otca. Aktuálny spôsob stretávania
sa s maloletými deťmi vnímajú ako nedostatočný pretože ide len o krátke stretnutia. Požiadavku matky,

aby sa ich stretnutia uskutočňovali v jej prítomnosti, považovali za neprimeranú. Takéto stretnutia im
umožnila v dňoch 18.08.2025 a 25.08.2025, avšak podľa ich názoru to v maloletej A. vyvolalo napätie
a psychický diskomfort. Súd prvej inštancie tiež vinili z toho, že sa uspokojil so zistením, že stretnutia
detí s nimi sú realizované, ale nezisťoval, či tieto sú postačujúce pre vytvorenie vzťahu a posilnenie
vzájomného vzťahu s maloletými deťmi. Namietali, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru,

keď uviedol, že nie sú splnené predpoklady na úpravu ich styku s maloletými deťmi podľa § 25 ods. 5
Zákona o rodine. Poukázali na to, že v minulosti bežne zabezpečovali starostlivosť o maloleté deti sami,
bez prítomnosti rodičov. Mali za to, že súd sa nedostatočne zaoberal tým, či je možná dohoda medzi
nimi a matkou alebo oni len ustupujú požiadavkám matky, aby vôbec mohli tráviť nejaký čas s deťmi.Zastávali názor, že súd by mal vziať pri rozhodovaní na zreteľ rozsah starostlivosti matky o maloleté deti
a výrazne menší časový rozsah styku otca s maloletými deťmi.
Navrhli, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí, že

sú oprávnení sa stýkať s maloletou A. každý druhý párny týždeň od soboty od 18:00 hod. do nedele do
16:00 hod. a každý druhý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 17:30 hod. a s maloletým A. každý
druhý párny týždeň v nedeľu od 13:00 hod. do 16:00 hod. a každý druhý nepárny týždeň v stredu od
15:00 hod. do 17:30 hod. s tým, že maloleté deti si starí rodičia, prípadne jeden z nich, prevezme od
rodiča, u ktorého majú byť deti v danom čase podľa rozhodnutia súdu o úprave styku rodičov s deťmi,

pričom tento rodič je povinný riadne pripraviť deti a starí rodičia, prípadne jeden z nich, odovzdá maloleté
deti tomu z rodičov, u ktorého majú byť deti v danom čase podľa rozhodnutia súdu o úprave styku rodičov
k deťom. Navrhli, aby súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

8. K odvolaniu starých rodičov sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že s poukazom na prebiehajúci styk
starých rodičov s maloletými deťmi, kedy sa javí, že aj samotné iniciovanie návrhu vo veci úpravy styku

detí so starými rodičmi malo pozitívny vplyv na realizáciu ich vzájomných stretnutí ako aj vzhľadom
k tomu, že súbežne prebieha konanie o rozšírenie styku otca s maloletými deťmi odporučil odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

9. K odvolaniu starých rodičov sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že s ním nesúhlasí a odvolací

súd žiada, aby ho zamietol. Tvrdenia starých rodičov považovala za účelovo opomínajúce vykonané
dokazovanie a ich postoj odzrkadľuje ich malú ochotu vychádzať s ňou v priateľskej atmosfére, ako aj
ich potrebu presadzovať názory nezohľadňujúce jej postavenie ako rodiča, či záujmy a potreby detí.
Ostro dementovala tvrdenie starých rodičov týkajúce sa toho, že od rozchodu rodičov im neumožňuje
stretávanie sa s deťmi, keď ju o to až do februára 2025 nežiadali (s výnimkou jedného razu, kedy

od otca vedeli, že deti sú choré). K jej odsťahovaniu zo spoločnej domácnosti došlo v októbri 2024,
k rozvodu v marci 2025 a stará matka si s ňou naposledy volala dňa 20.11.2024, odvtedy už ani raz
a komunikovali len prostredníctvom SMS pri príležitosti sviatkov, a to v priateľskom duchu. Mala za
to, že nemožno konštatovať, či prisudzovať jej opozitné správanie voči niečomu, čo starí rodičia ani
nežiadali. Potvrdila, že v dobe fungujúceho manželstva navštevovali starých rodičov cca raz do týždňa,

no bolo to pred viac ako rokom a odvtedy sa situácia zmenila nielen tým, že došlo k rozvodu manželstva
rodičov, ale aj tým, že starí rodičia neprejavovali snahu o stretnutia, či jej kontaktovania. Poukázala
na to, že napriek tomuto ich postoju, im zasiala blahopriania, dala pre nich vyhotoviť vianočné gule
a zaslala im fotku maloletej zo škôlky, avšak tieto súvislosti kladne ohodnotené aj súdom, starí rodičia
nevnímajú, čo je výpovedným faktom o postoji k nej. Poukázala na to, že pred podaním návrhu starých

rodičov dňa 13.03.2025 ju so žiadosťou o stretnutie kontaktovali len raz za účelom rodinnej oslavy, s čím
súhlasila, ale starí rodičia od stretnutia ustúpili pre chorobu maloletej. Po podaní návrhu ju kontaktovali
až v auguste 2025. Súd sprostredkoval ich stretnutie s rodičmi za účasti psychologičky na mediácii dňa
03.06.2025, ktorá zdôraznila vhodnosť podporovania vzťahu rodičov k deťom a až následne ostatných
blízkych osôb a navrhovateľov vyzývala k tomu, aby v prípade ich skutočného záujmu o styk s deťmi

sa u matky o ne zaujímali a využili ňou ponúkané možnosti návštevy. Zdôraznila, že k uvedenému
nedochádzalo, hoci ona im danú možnosť ponúkla. Stretnutia s deťmi sa starí rodičia domáhali až dňa
16.08.2025, na základe čoho sa uskutočnilo ich stretnutie s deťmi aj s ňou, následne sa stretli dňa
24.08.2025. Potom žiadali o styk s deťmi v septembri, kedy im umožnila stráviť celý deň (19.09.2025)
s maloletou A., ktorý trávili v Piešťanoch a dňa 27.09.2025 mali obe deti. Hoci tieto skutočnosti obaja

potvrdili priamo pred súdom, v odvolaní sa klamlivo uvádza, že im styk s deťmi neumožňuje, podmieňuje
ho alebo im ho neumožňuje bez svojej prítomnosti. Starí rodičia si na základe dohody s ňou deti vzali
dňa 19.10.2025 a trávili s nimi čas aj dňa 02.11.2025 (na jej pozvanie do interiérového ihriska Fun fun)
a dňa 17.11.2025 boli s maloletou A. v kine. Okrem času, ktorý im umožnila s deťmi stráviť bez svojej
prítomnosti, je nesporné, že sa s deťmi stretávali aj v čase, kedy ich mal ich syn, ktorý sám vo svojej

výpovedi dosvedčil, že s deťmi k svojim rodičom chodieva. Nestotožnila sa s tvrdením starých rodičov,
že čas, ktorý trávia s deťmi nestačí na vytváranie zážitkov, keď sa v spoločnom čase boli člnkovať, boli
na výlete v Piešťanoch, na kolotočoch, robili spolu šišky, či iné koláče a boli na rozprávke v kine. Poprela
tvrdenia starých rodičov, že by sa s ňou nevedeli dohodnúť na styku s maloletými deťmi. Aj to, že odmietli
všetky pozvania na návštevu jej domácnosti, svedčí skôr o ich nevôľe udržiavať vzájomné vzťahy na

harmonickej úrovni. Zdôraznila, že starí rodičia si maloleté deti od nej pýtajú vždy a výlučne v čase,
kedy má možnosť byť s deťmi cez víkend ona, avšak v záujme zachovania rodinných vzťahov detí sa
ukráti o svoj voľný čas s deťmi a umožní ho stráviť so starými rodičmi. Dodala, že je zamestnaná na pol
úväzku a čas s deťmi je pre ňu vzácny. Uviedla, že život 4-ročnej maloletej A. je ľahko predvídateľný,nakoľko mimo času stráveného v škôlke, má vždy v pondelok, v stredu a v piatok poobede tanečnú,
v utorok a vo štvrtok poobede je s otcom a s ňou ako najbližšou osobou má možnosť nerušene tráviť
len večery a sobotu s nedeľou. Nasledujúci týždeň je s otcom aj v piatok a celú sobotu. S maloletou tak

môže za dva týždne stráviť len dve poobedia a nedeľu. Už z takto zadefinovaného cyklu jej chcú starí
rodičia vziať „len“ jedno poobedie (v stredu je maloletá na tanečnej) a jeden z dvoch voľných víkendov
v mesiaci, čo by znamenalo, že by s vlastným dieťaťom bola jeden víkend v mesiaci, čo je v rozpore
s vekom, citovými potrebami dieťaťa a s jej rodičovskými právami. V zmysle návrhu starých rodičov by
tak maloletá prišla o čas, ktorý by mohla nerušene stráviť s ňou, ale aj o tanečnú, ktorú starí rodičia

znevažujú a odsúvajú na vedľajšiu koľaj. Treba zohľadniť aj to, že by to bola práve maloletá, ktorá by sa
mala na styk s tým – ktorým oprávneným (otec, starí rodičia) stále niekam presúvať, hoci už terajší styk
s otcom je pre ňu niekedy veľmi únavný, keďže každý druhý deň je niekde inde. Zároveň poznamenala,
že starí rodičia svoj návrh neupravili tak, aby sa ich styk realizoval na úkor oboch rodičov, ale len na
jej úkor, čo je v rozpore aj so zaužívanou judikatúrou súdov. Poukázala na to, že maloletý A. má 22
mesiacov a určenie jeho styku so starými rodičmi je nielen nelogické, ale aj v rozpore s jeho denným

režimom a jeho záujmom, keď napríklad návrh starých rodičov nereflektuje na to, že maloletý v nedeľu
od 13-16 hod. spí. Starí rodičia sa s maloletým stretávajú počas ich stretnutí a pobytu otca s deťmi u nich
a tiež po dohode s ňou. Zastávala názor, že nie je splnená jedna z dvoch nevyhnutných podmienok na
rozhodnutie súdu o úprave styku starých rodičov s maloletými deťmi, a síce, že si to vyžadujú pomery
vrodine,keďsivhodnosťrozvíjaniavzťahovdetísichstarýmirodičmiuvedomuje,stykimumožňuje,hoci

zrejme nie v rozsahu, ktorý by starí rodičia považovali za ideálny, avšak s prihliadnutím predovšetkým na
denný režim detí, ich potreby, zdravotný stav, rozvojové aktivity. Uviedla, že otca informovala o tom, že
nastupuje do práce i o tom, že zatiaľ sa bude o maloletého v jej domácnosti starať jej matka, na čo otec
nereagoval a na túto informáciu reagovali jeho rodičia. Otec jej uviedol, že by maloletého vedel niekedy
postrážiť, čo jej situáciu nerieši. S ohľadom na režim a pohodlie maloletého voľbu pomoci jej matkou,

ktorá príde do jej domácnosti a počká, kým sa maloletý vyspí a následne sa mu venuje, považovala
za logickejšiu, ako každé ráno maloletého budiť a chystať ho k niekomu, kto je schopný jej niekedy
pomôcť. Konanie starých rodičov, ktorí v odvolaní i v konaní opakovane zamlčovali fakt, že sa s deťmi
stretávajú a uvedené priznali len pod váhou dôkazov, vnímala tak, že cieľom ich podania nie je záujem
o maloleté deti, ale o presadzovanie si vlastných predstáv o výchove ich vnúčat. Pripomenula im, že oni

už svoje deti vychovávali, pričom napr. pri výchove otca bolo viacero veľmi vážnych situácií, ktoré z ich
strany neboli zvládnuté vždy perfektne (vychádzala z posudku predloženého do konania o rozšírenie
styku otca s deťmi). Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.

10. K vyjadreniu matky sa vyjadrili starí rodičia, ktorí uviedli, že bez podanej žaloby a tohto konania by
svoje vnúčatá videli výhradne iba v čase kedy je na styk s deťmi oprávnený otec, čo nepovažujú za
správne. Pokiaľ ide o aktuálne vedené konanie o rozšírenie styku otca s deťmi, toto konanie sa týka
umožnenia prespávania maloletej u otca počas víkendov, ktoré matka neumožňuje a predĺženia času
styku s deťmi o 30 minút, s čím matka nesúhlasí. Konanie o návrhu otca na rozšírenie styku s deťmi

súvisí s týmto konaním, avšak v prípade rozšírenia styku otca s deťmi, kde by súd umožnil, aby maloletá
aj prespávala u otca, by primárne realizovali styk s deťmi v otcom čase. Zároveň však aktuálne nie je istý
výsledok konania o rozšírenie styku otca s deťmi, a teda nie je zrejmé, či dôjde k rozšíreniu styku alebo
zamietnutiu návrhu otca, preto boli toho názoru, že toto odvolacie konanie je dôvodné a je potrebné, aby
súd upravil ich čas s vnúčatami. Namietali, že kolízny opatrovník nebol ani raz prítomný v ich domácnosti

v čase, kedy sú s vnúčatami, preto nespravil dostatočné šetrenie pomerov pre zistenie najlepšieho
záujmu maloletých detí. Tvrdili, že maloletá A. vyjadruje požiadavku, že by chcela byť u nich dlhšie,
resp. nechce ísť domov k matke, pričom túto skutočnosť kolízny opatrovník vôbec nezisťoval. Uviedli,
že sú zamestnaní, avšak vedia matke s deťmi pomôcť počas víkendov, sviatkov alebo v poobedňajších
hodinách. Skutočnosť, že maloletá A. navštevuje tanečnú sa v budúcnosti môže zmeniť. Dodali, že chcú

podporovať rozvoj svojich vnúčat, a z tohto dôvodu sú kedykoľvek pripravení zabezpečiť odvoz maloletej
na tanečnú a z tanečnej, prípadne iných voľnočasových aktivít. Poukázali na to, že matku oslovili dňa
01.11.2025 s otázkou, či si na druhý deň môžu prísť po deti, pričom matka im uviedla, že má s deťmi iný
program. Nakoľko mala matka program s deťmi, navrhli, že by si deti prišli zobrať v ten deň (01.11.2025),
na čo im matka opäť uviedla, že už majú program, t. j. k stretnutiu nedošlo. Následne dňa 15.11.2025

kontaktovali matku, s tým, že by chceli zobrať maloletú A. do kina, matka stretnutie umožnila, ale museli
s ňou svoj program prediskutovať a po jej schválení, ho navrhli maloletej. Opätovne oslovili matku dňa
03.12.2025 s tým, že by chceli dať deťom mikulášske balíčky a chceli s nimi byť v sobotu alebo v nedeľu,
na čo matka reagovala tak, že môžu prísť za deťmi na mikulášsky program na námestie a balíčky impriniesť tam, keďže má s deťmi program aj na nedeľu. Napriek tomu, že sa snažia komunikovať s matkou
ohľadne stretnutí s vnúčatami, matka im nie vždy vyhovie a stretnutie im neumožní vôbec alebo len na
krátky čas a za podmienok ňou stanovených.

11. K vyjadreniu starých rodičov sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že od počiatku čiastočne súhlasila
s rozšírením styku otca s maloletými deťmi a takto rozšírený styk sa už niekoľko mesiacov na základe
dohody rodičov aplikuje. Poprela tvrdenia starých rodičov týkajúce sa toho, že otec prostredníctvom
návrhu požaduje predĺžiť čas styku s deťmi o 30 minút, s čím nemala súhlasiť, keďže otec v rámci svojho

návrhu túto požiadavku vzniesol a ona mu hneď vyhovela. Uviedla, že rozsudok súd prvej inštancie
vyniesol dňa 02.10.2025 a starí rodičia ju kontaktovali dňa 14.10.2025 a ich stretnutie s maloletými deťmi
sa realizovalo v nedeľu „matkinho času“ 19.10.2025. Víkend 25.-26.10.2025 bol otec s maloletými deťmi,
teda starí rodičia si od nej deti nepýtali. Nasledujúci víkend bol dušičkový čas, kedy ju v sobotu doobeda
01.11.2025 oslovili starí rodičia, na čo ich pozvala do interiérového ihriska na nedeľu, keďže túto činnosť
obom deťom dávnejšie prisľúbila, čo starí rodičia nevyužili. Následne bol víkend 08.-09.11.2025, kedy

bol s deťmi ich otec a starí rodičia ju o styk s deťmi nežiadali. Ďalší víkend 15.-16.11.2025 im umožnila
vziať maloletú A. do kina. Nasledujúci víkend 22.-23.11.2025 si starí rodičia deti nepýtali, nakoľko sa
jednaloootcomvíkend.Ďalšiedvavíkendysirodičiazdôvodunastraneotcazamenili,tedaotecmaldeti
29.11.2025 a ona 06.12.2025. Hneď v ten daný víkend už starí rodičia od nej stretnutie s deťmi žiadali
a toto sa aj uskutočnilo. Starí rodičia si maloletú A. pýtali 25.12.2025, kedy sa styk nerealizoval, pretože

to bol jediný deň, kedy mohla v celistvosti počas vianočných sviatkov tráviť s deťmi sama. Podotkla,
že starí rodičia boli s deťmi a ich otcom 24.12.2025 i 26.12.2025. Od 31.12.2025 do 08.01.2026 mala
maloletá A. kiahne. Starí rodičia si maloletú pýtali 09.01.2026 s tým, že sa dohodli na „jej“ nedeľu, kedy
sa dňa 11.01.2026 aj styk uskutočnil. Ďalší víkend 17.-18.01.2026 bol otcov víkend, teda starí rodičia si
deti nepýtali. Dňa 14.01.2026 dostala kiahne ona i maloletý A. a dňa 18.01.2026 jej starí rodičia ponúkli

pomoc, keďže otec išiel na lyžovačku. Ich pomoc využila a starí rodičia boli s maloletou A. namiesto jej
otca v utorok dňa 20.01.2026, plánovaný štvrtok 22.01.2026 si ju už nemohli vziať, lebo dostala horúčku.
Od poslednej komunikácie dňa 18.01.2026 ju starí rodičia nekontaktovali, a to ani za tým účelom, aby
sa spýtali, ako sa deti majú, ani či by ich mohli prísť v chorobe pozrieť. Poukázala na to, že sumárom
kontaktov starých rodičov je zrejmé, že títo ju kontaktujú s cieľom ich stretnutia výlučne počas víkendu,

kedy ich nemá v starostlivosti otec, mimo tieto dni sa jej, či deťom neozývajú. S maloletými deťmi sa
tak stretávajú vždy, keď sa s ňou dohodnú, mimo to počas víkendu, kedy má otec určený styk s deťmi
a s maloletou A. sú vždy vtedy, keď otec ide po maloletého A.. Dodala, že vzhľadom na široký styk otca
s maloletými deťmi, trávenie času maloletej A. na tanečnej, jej zamestnanie, musí viac – menej vopred
plánovať trávenie spoločného času víkendu s deťmi, kedy sa musí prispôsobiť nielen ich želaniam, ale

aj ich aktuálnemu zdravotnému stavu a pritom vychádzať v ústrety aj ich otcovi, keď si chce napríklad
víkendy zmeniť. Zastávala názor, že deti majú predovšetkým právo zažiť z jej strany nielen každodennú
opateru a starostlivosť počas ich chorôb, ale aj naplnený voľný čas.

12. Matka v písomnom podaní oznámila odvolaciemu súdu, že starí rodičia ju oslovili prostredníctvom

SMS dňa 03.12.2025 s tým, že by chceli byť kvôli Mikulášovi cez víkend s deťmi, avšak ich informovala,
že bude s deťmi na mestskom podujatí s tým, že v nedeľu mala s deťmi naplánovaný program s ich
kamarátmi, preto ich pozvala na spoločné vítanie Mikuláša. K stretnutiu následne aj došlo, obe deti boli
so starými rodičmi na námestí. O ďalšie stretnutie prejavili starí rodičia záujem dňa 22.12.2025 s tým,
že si deti chceli vziať dňa 25.12.2025, s čím však nesúhlasila, nakoľko v tento jediný deň boli deti cez

Vianoce v zmysle rozsudku Okresného súdu Nitra o rozvode sp. zn. 54P/115/2024 s ňou, v ostatné dni
boli s otcom, ktorý ich trávil podľa slov maloletej A. práve v domácnosti starých rodičov. Podotkla, že v
čase od 05.12. - 14.12.2025 sa otec zúčastňoval dobrovoľného školenia v lyžovaní, pre ktoré sa jeho
styk s deťmi nerealizoval, avšak starí rodičia v tieto dni možnosť trávenia času s vnúčatami nevyužili,
nijako ju nekontaktovali. V roku 2026 si na ich žiadosť boli vziať maloletú A., teda styk s nimi prebehol

od 15:00 hod. do 17:00 hod., dieťa si prišiel prevziať starý otec, ktorý ho po skončení aj doniesol späť.
Deti prostredníctvom jej telefónu nekontaktujú (v minulosti túto možnosť využívali), nevolali im teda ani
na Nový rok, a ani 03.01., kedy mal maloletý dva roky.

13. K písomnému podaniu matky sa vyjadrili starí rodičia, ktorí uviedli, že sa s jej tvrdeniami nedokážu

stotožniť, nakoľko neuvádza úplné informácie. Potvrdili, že kontaktovali matku v súvislosti so stretnutím
s deťmi dňa 25. 12. 2025, avšak toto stretnutie nebolo iniciované z ich vôle a v snahe prekaziť matke
Vianoce s deťmi. Naopak záujem o stretnutie prejavila maloletá A., keďže sa v uvedený deň mala v
miestnom kostole konať jasličková pobožnosť, na ktorej si želala byť prítomná. Matka so stretnutímnesúhlasila a oni to plne rešpektovali a akceptovali. Za necitlivú a nemorálnu považovali výčitku matky,
že neprejavovali záujem o maloleté deti, či už v súvislosti s termínom, kedy sa otec zúčastňoval
dobrovoľnéhoškoleniavlyžovaníalebovsúvislostisNovýmrokom,činarodeninami.Pokiaľideovýčitku

matky, že starí rodičia maloleté deti nekontaktovali v čase, keď bol ich syn odcestovaný na lyžiarskom
školení, uviedli, že v danom období to ani nebolo možné, keďže starý otec maloletých detí podstupoval
náročnú liečbu – chemoterapiu a súvisiace vyšetrenia, ktorých sa zúčastňoval aj v sprievode starej
matky. Za týchto okolností považovali predmetnú výčitku za vrcholne necitlivú a nemorálnu. Tvrdili, že
matku opakovane kontaktovali telefonicky, avšak matka na tieto telefonáty nereagovala, resp. im hovory

nezdvihla. Poukázali na nekorektné správanie matky počas nedávneho telefonického rozhovoru, keď
stará matka viedla telefonický hovor s maloletou A. v presvedčení, že ide o súkromnú komunikáciu medzi
ňou a vnučkou, avšak tento rozhovor v skutočnosti neprebiehal v súkromí, keďže bol zo strany matky
priebežne sledovaný a kontrolovaný. V momente, keď sa stará matka opýtala, či by maloletá A. nechcela
prespávať aj u nich, matka nedovolila starej matke otázku ani dokončiť a už pri slovách „nechcela by si“
jej telefón z ruky doslova vytrhla a rozhovor okamžite ukončila, pričom tak urobila úmyselne z obavy, aby

maloletá nestihla prejaviť svoju skutočnú vôľu prespávať aj u nich a ukončenie hovoru matka odôvodnila
ukladaním maloletého na spánok a dokonca nelogickou obavou, aby maloletá A. počas telefonátu
niečo nestlačila na telefóne, hoci v iných obdobných prípadoch jej takéto okolnosti neprekážali. Táto
nepríjemná skúsenosť mala vplyv na to, že začali uprednostňovať osobný kontakt s maloletou A. v
súkromí, bez prítomnosti matky. Písomné podanie matky označili za formulované jednostranne, neúplne

a vytrhnuté z kontextu, skresľujúce skutočný priebeh ich kontaktov s maloletými deťmi.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – účastníkmi konania (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili
zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387
ods. 1, 2 CSP).

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18.Predmetomkonanianasúdeprvejinštanciejeúpravastykustarýchrodičovzostranyotcamaloletých
detí s maloletými deťmi.

19. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej

inštancie, ktorý návrh starých rodičov na úpravu ich styku s maloletými deťmi zamietol.

20. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie návrhom uplatnenej požiadavky a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i

právne závery súdu prvej inštancie vo veci, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty starých rodičov nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súduprvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Pre vysporiadanie sa s odvolacími
námietkami starých rodičov odvolací súd uvádza:

21. Možnosť úpravy styku maloletých detí aj s blízkymi osobami, zákonodarca zakotvil v súlade s čl. 3
Dohovoru o právach dieťaťa, v ustanovení § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Blízkou osobou podľa § 116
Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel; iné osoby v pomere rodinnom
alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich,
druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno

uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich deti stýkali s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej
domácnosti, ktorej deti nie sú zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s deťmi právny nárok, treba
vychádzať aj z toho, že tu ide o obmedzenie práv a povinností rodičov, ktoré môže súd obmedziť len
z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine. Právna úprava styku maloletých detí s blízkymi osobami
plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem detí, akceptuje, že deti môžu mať k svojím starým rodičom
alebo iným príbuzným silné citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri ich výchove už odmalička

a deti sú na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného
prostredia, ich duševný a citový rozvoj. Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu detí aj to, že
podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove detí rodičia, ktorí majú právo
deti vychovávať v zhode s vlastným presvedčením (náboženským, filozofickým). Záujem detí však pri
úpravestykusblízkymiosobaminiejejedinýmkritériom,keďdruhoupodstatnoupodmienkouje,žetento

styk vyžadujú pomery v rodine, pričom je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny.
Pokiaľ sa blízke osoby detí s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní sa s deťmi, nepodlieha táto
dohoda schváleniu súdu. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa detí s blízkymi osobami rozhodovať
len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám
na stretávanie sa s deťmi, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím

by mal súd rovnako odčleniť z času starostlivosti každého rodiča tak, aby pre žiadneho z rodičov
nepredstavovalo stretávanie sa detí s blízkymi osobami zásadné obmedzenie jeho práv.

22. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, ktorý je
podrobne uvedený v odsekoch 10.- 21. rozhodnutia (účastníci v čase vyhlásenia rozhodnutia nežiadali

doplniť vykonané dokazovanie), na ktorý odvolací súd v plnej miere odkazuje a nepovažuje za potrebné
ho vo svojom rozhodnutí opakovane uvádzať, jednoznačne vyplýva, že autoritatívnu úpravu styku
starých rodičov s maloletými deťmi si v danej veci nevyžaduje záujem maloletých detí a ani v konaní
zistené pomery v rodine.

23. Čo sa týka vzájomných vzťahov medzi maloletými deťmi a starými rodičmi z otcovej strany, na strane
starých rodičov neboli zistené okolnosti vyvolávajúce pochybnosti o tom, že by ich styk s maloletými
deťmi bol v ich neprospech a v ich nezáujme. V uvedenom smere teda neboli žiadne pochybnosti o tom,
že vzájomné vzťahy medzi maloletými deťmi a starými rodičmi sú pozitívne, a teda je záujem na ich
ďalšom rozvíjaní a prehlbovaní.

24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase, kedy sú maloleté deti u otca počas upraveného styku,
sa realizuje aj osobný styk starých rodičov s maloletými deťmi. Argumentácia starých rodičov, že takýmto
spôsobom de facto dochádza k obmedzovaniu času otca s maloletými deťmi neobstojí, pretože pokiaľ
otec v rámci realizácie styku s maloletými deťmi navštívi svojich rodičov, resp. oni navštívia domácnosť

otca, prípadne spoločne realizujú aktivity s maloletými deťmi, napomáha to utužovaniu a rozvíjaniu
rodinných vzťahov nielen s otcom, ale aj s jeho rodičmi, čo je nesporne prínosné pre maloleté deti.
Realizáciu styku s maloletými deťmi majú starí rodičia zabezpečenú aj v takom prípade, ak sa deťom
otecnemôževenovaťzpracovných,čiinýchdôvodovnajehostrane.Navyšetvrdeniastarýchrodičov,že
sa s maloletými deťmi stretávajú výlučne počas realizácie ich styku s otcom sa vykonaným dokazovaním

ani ich následnými vyjadreniami v odvolaní, či k vyjadreniam matky nepreukázali ako opodstatnené,
keďže matka im nielenže umožňuje tráviť čas s maloletými deťmi počas toho, ako zabezpečuje osobnú
starostlivosť o ne (ponukou kedykoľvek deti navštíviť v jej domácnosti), ale reflektuje aj na ich žiadosti
o stretnutia s maloletými deťmi a styk s nimi im po dohode, ako aj po zohľadnení naplánovaných
aktivít, potrieb a zdravotného stavu detí umožní. Ak frekvencia týchto stretnutí nie je zodpovedajúca

subjektívnym predstavám starých rodičov, je potrebné zdôrazniť, že aj matka má právo tráviť voľný
(víkendový) čas so svojimi maloletými deťmi a má právo naplánovať si s nimi spoločný program, pričom
súčasne je povinná rešpektovať úpravu styku otca s maloletými deťmi obsiahnutú v právoplatnom
a vykonateľnom súdnom rozhodnutí (rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 54P/115/2024-109 zo dňa27.02.2025), podľa ktorého je otec oprávnený stýkať sa s maloletou A. v párnom týždni v utorok od 15:00
hod. do 17:30 hod. a vo štvrtok od 15:00 hod. do 17:30 hod., v nepárnom týždni v piatok od 15:00 hod. do
18:00 hod. a v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. a s maloletým A. v párnom týždni v utorok a vo štvrtok

od 15:00 hod. do 17:30 hod., v nepárnom týždni v utorok od 15:00 hod. do 17:30 hod. a v sobotu od 15:00
hod. do 18:00 hod. a počas vianočných sviatkov v nepárnom roku dňa 24.12. od 17:00 hod. do 19:30
hod. a dňa 26.12. od 10:00 hod. do 14:00 hod.. Nemožno opomenúť aktuálne prebiehajúce konanie
na súde prvej inštancie, v rámci ktorého sa otec domáha rozšírenia styku s maloletými deťmi, kedy je
potrebné zdôrazniť, že otec má zákonom garantované právo na styk so svojimi deťmi, zatiaľ čo blízki

príbuzní nemajú právny nárok na úpravu ich styku s maloletými deťmi. Otec naviac sám na pojednávaní
konanom dňa 24.07.2025 uvádzal, že pokiaľ sa upraví (rozšíri) jeho styk s maloletými deťmi, tak úprava
styku so starými rodičmi nebude nutná. Odvolací súd nevzhliadol žiadnu relevanciu k výhrade starých
rodičov o navštevovaní krúžku tanečnej maloletou A. a v tejto súvislosti neuprednostnenia ich styku
s ňou, keďže nepochybne je v záujme maloletej, aby sa venovala voľnočasovej aktivite, ktorá ju baví
a ktorá zároveň slúži k rozvíjaniu jej schopností.

25. Odvolací súd uzatvára, že upraviť styk maloletých detí s blízkymi osobami (v danom prípade starými
rodičmi zo strany otca maloletých detí) je možné za splnenia dvoch podmienok, a to vtedy, ak takáto
úprava bude v záujme detí a zároveň si to vyžadujú pomery v rodine, čo v danom prípade nebolo
preukázané, keďže styk maloletých detí sa realizuje nielen počas úpravy styku otca s maloletými deťmi,

ale aj na základe ich žiadostí adresovaných matke maloletých detí, ktorá styk s deťmi starým rodičom
umožňuje.

26. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

27.Ďalšieargumentyodvolateľovodvolacísúdpovažovalprerozhodnutievovecisamejzanepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).